(1)

Listom, ktorý generálny sekretariát Komisie zaevidoval 9. septembra 2009, požiadala Litva o povolenie naďalej uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od ustanovení smernice 2006/112/ES, ktoré sa vzťahuje na osoby povinné zaplatiť daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) daňovým úradom.

(2)

V súlade s článkom 395 ods. 2 smernice 2006/112/ES Komisia listom z 27. októbra 2009 informovala ostatné členské štáty o žiadosti predloženej Litvou. Listom z 29. októbra 2009 Komisia oznámila Litve, že má k dispozícii všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na posúdenie žiadosti.

(3)

Účelom opatrenia je zabezpečiť, aby povinnosť zaplatiť DPH v prípade dodávok tovarov a služieb poskytnutých zdaniteľnými osobami, ktoré sú v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní pod súdnym dohľadom, ako aj v prípade transakcií s drevom niesli aj naďalej koneční príjemcovia.

(4)

Zdaniteľné osoby, ktoré sú v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní pod súdnym dohľadom, často nie sú schopné z dôvodu svojich finančných problémov zaplatiť daňovým úradom DPH, ktorú vyfakturovali za svoje dodávky tovarov alebo za poskytnuté služby. Konečný príjemca, pokiaľ ide o zdaniteľnú osobu s nárokom na odpočet DPH, si však môže odpočítať DPH aj napriek tomu, že ju dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služby nezaplatil daňovým úradom.

(5)

Litva čelila istým problémom na trhu s drevom vzhľadom na povahu tohto trhu a podnikov pôsobiacich na tomto trhu, keďže ide prevažne o malé podniky, ktoré často vystupujú ako ďalší predajcovia a sprostredkovatelia a sú ťažko kontrolovateľné daňovými úradmi. Najbežnejšia forma daňového úniku spočíva v tom, že podnik vyfakturuje svoje dodávky a následne zanikne bez toho, aby zaplatil daň, pričom konečnému zákazníkovi zanechá platnú faktúru, ktorá ho oprávňuje na odpočet DPH.

(6)

Keďže na základe odchýlky sa ustanovuje, že osobou povinnou zaplatiť DPH vo vyššie uvedených prípadoch je konečný príjemca, pokiaľ je ním zdaniteľná osoba, problémy spojené s výberom DPH sa vďaka tejto odchýlke odstránia bez toho, aby sa tým ovplyvnila výška vyberanej dane. Toto opatrenie uľahčuje na jednej strane prácu daňovým úradom pri výbere daní a na druhej strane zabraňuje istým typom daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti. Opatrenie sa odchyľuje od článku 193 smernice 2006/112/ES, v ktorom sa ustanovuje, že osobou povinnou zaplatiť daň je obyčajne zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby.

(7)

Toto opatrenie bolo už predtým povolené rozhodnutím Rady 2006/388/ES ( 2 ) na základe šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia ( 3 ), ktorá bola platná v tom čase.

(8)

Právna a skutková situácia, ktorá opodstatnila súčasné uplatňovanie predmetného odchyľujúceho sa opatrenia, sa nezmenila a naďalej trvá. Litve by sa preto malo povoliť uplatňovanie opatrenia na ďalšie obmedzené obdobie.

(9)

Odchýlka nebude negatívne ovplyvňovať vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH,