1.

Vývozné dotácie môžu negatívne ovplyvňovať hospodársku súťaž na trhu medzi potenciálne súperiacimi dodávateľmi tovaru a služieb. Preto Európska komisia a Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“), ktorí podľa Zmluvy o ES a Dohody o EHP plnia funkciu ochrancov hospodárskej súťaže, vždy dôrazne odsudzovali pomoc na podporu vývozu v rámci obchodu vo vnútri EHP a vývozu mimo EHP. S cieľom zabrániť tomu, aby podpora štátov EHP na poistenie vývozných úverov narušila hospodársku súťaž, musí sa objasniť jej posudzovanie podľa pravidiel EHP o štátnej pomoci.

2.

V roku 1998 stanovil dozorný úrad zásady zásahu štátu vo svojich usmerneniach týkajúcich sa krátkodobého poistenia vývozných úverov (2). Usmernenia z roku 1998 sa mali uplatňovať počas obdobia takmer piatich rokov počínajúc 1. júnom 1998. Následne boli zmenené a ich obdobie uplatňovania sa predĺžilo v roku 2001 (3).

3.

Zo skúseností nadobudnutých v priebehu uplatňovania usmernení z roku 1998 (a najmä počas finančnej krízy v období rokov 2009 až 2011) vyplýva, že politika dozorného úradu v tejto oblasti by sa mala zrevidovať.

4.

Pravidlá stanovené v týchto usmerneniach pomôžu zabezpečiť, aby štátna pomoc nenarúšala hospodársku súťaž medzi súkromnými a štátnymi alebo štátom podporovanými poisťovateľmi vývozných úverov, a vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých vývozcov.

5.

Ich cieľom je poskytnúť členským štátom EZVO podrobnejšie usmernenia k zásadám, z ktorých chce dozorný úrad vychádzať pri výklade článkov 61 a 62 Dohody o EHP, a ich uplatňovanie na krátkodobé poistenie vývozných úverov. Politika dozorného úradu v tejto oblasti by sa tak mala prostredníctvom nich stať podľa možnosti čo najtransparentnejšou a mala by sa zabezpečiť predvídateľnosť a rovnaké zaobchádzanie. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v nich stanovuje súbor podmienok, ktoré musia byť splnené, keď štátni poisťovatelia chcú vstúpiť na trh s krátkodobým poistením vývozných úverov v prípade obchodovateľných rizík.

6.

Riziká, ktoré sú v zásade neobchodovateľné, nespadajú do rozsahu pôsobnosti týchto usmernení.

7.

V oddiele 2 je opísaný rozsah pôsobnosti týchto usmernení a vymedzenie pojmov, ktoré sú v ňom použité. Oddiel 3 sa venuje uplatniteľnosti článku 61 od. 1 Dohody o EHP a všeobecnému zákazu štátnej pomoci pre poistenie vývozných úverov pri obchodovateľných rizikách. Záverom sa v oddiele 4 stanovujú niektoré výnimky z vymedzenia obchodovateľných rizík a upresňujú podmienky pre zásah štátu do poistenia dočasne neobchodovateľných rizík.

8.

Dozorný úrad bude uplatňovať zásady stanovené v týchto usmerneniach iba na poistenie vývozných úverov s obdobím trvania rizika menej ako dva roky. Všetky ostatné nástroje financovania vývozu sú z rozsahu pôsobnosti týchto usmernení vylúčené.

9.

Na účely týchto usmernení sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

10.

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza, že každá pomoc poskytnutá v akejkoľvek forme členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo zo štátnych zdrojov, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že uprednostňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, ak ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.

11.

Ak je poistenie vývozných úverov poskytované štátnymi poisťovateľmi, ide o štátne prostriedky. Takáto účasť štátu môže poisťovateľovi a/alebo vývozcom poskytnúť selektívnu výhodu, čím by sa mohla narušiť hospodárska súťaž, alebo to môže spôsobiť hrozbu jej narušenia a ovplyvniť obchod medzi štátmi EHP. Ďalej uvedené zásady sú koncipované ako usmernenia pre posudzovanie takýchto opatrení podľa pravidiel štátnej pomoci.

12.

Ak štátni poisťovatelia majú v porovnaní so súkromnými poisťovateľmi úverov určité výhody, mohlo by ísť o štátnu pomoc. Takéto výhody môžu mať rôzne podoby a môžu medzi ne patriť napríklad:

13.

Výhody štátnych poisťovateľov v súvislosti s obchodovateľnými rizikami, ktoré sú uvedené v bode 12, ovplyvňujú obchod so službami v oblasti poistenia úverov v rámci EHP. Tieto výhody vedú k rozdielom v poistnom krytí, ktoré je v rôznych štátoch EHP k dispozícii na krytie obchodovateľných rizík. Narúša to hospodársku súťaž medzi poisťovateľmi v rôznych štátoch EHP a má to sekundárne účinky na obchod v rámci EHP, a to bez ohľadu na to, či ide o vývoz v rámci EHP alebo o vývoz mimo EHP (5). Treba vymedziť podmienky, za ktorých môžu pôsobiť štátni poisťovatelia, ak majú v porovnaní so súkromnými poisťovateľmi vývozných úverov ktorékoľvek z týchto výhod, s cieľom zabezpečiť, aby títo poisťovatelia nemali výhodu štátnej pomoci. To si vyžaduje, aby nemali mať možnosť poskytovať poistenie obchodovateľných rizík.

14.

Výhody štátnych poisťovateľov sa niekedy prenášajú aj na vývozcov, prinajmenšom čiastočne. Takéto výhody môžu spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže a obchodu a môžu predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Ak sú však splnené podmienky pre poskytovanie poistenia vývozných úverov pri dočasne neobchodovateľných rizikách, ako sa uvádzajú v časti 4.3 týchto usmernení, dozorný úrad to nebude chápať ako neoprávnenú výhodu, ktorá bola prenesená na vývozcov.

15.

Ako už bolo uvedené v bode 13, ak štátni poisťovatelia majú v porovnaní so súkromnými poisťovateľmi vývozných úverov akékoľvek zvýhodnenie (ako je opísané v bode 12), nesmú poskytovať poistenie obchodovateľných rizík. Ak by štátni poisťovatelia alebo ich dcérske spoločnosti chceli poskytnúť poistenie obchodovateľných rizík, treba zabezpečiť, že ak tak urobia, nebudú požívať, či už priamo alebo nepriamo, výhodu štátnej pomoci. Na tento účel musia mať určité množstvo vlastných finančných prostriedkov (miera platobnej schopnosti vrátane záručného fondu) a technické rezervy (vyrovnávajúca rezerva) a musia získať povolenie v súlade so smernicou 73/239/EHS. Takisto musia prinajmenšom viesť pre poistenie obchodovateľných a neobchodovateľných rizík poisťovaných na účet štátu alebo s jeho zárukou oddelenú administratívu a samostatné účtovníctvo, ktoré preukáže, že pri poistení obchodovateľných rizík nevyužívajú štátnu pomoc. Účtovníctvo týkajúce sa poisťovacích činností vykonávaných na vlastný účet poisťovateľa by malo byť v súlade so smernicou Rady 91/674/ES (6).

16.

Členské štáty EZVO, ktoré poskytujú zaisťovacie krytie pre poisťovateľa vývozných úverov prostredníctvom účasti alebo zapojenia sa do zaisťovateľských zmlúv súkromného sektora, ktoré kryjú obchodovateľné aj neobchodovateľné riziká, musia byť schopné preukázať, že tieto dojednania neobsahujú štátnu pomoc, ako je uvedená v bode 12 písm. f).

17.

Štátni poisťovatelia môžu poskytovať poistenie vývozných úverov na dočasne neobchodovateľné riziká za podmienok stanovených v týchto usmerneniach.

18.

Bez ohľadu na vymedzenie pojmu „obchodovateľné riziká“ sa určité obchodné a politické riziká súvisiace s odberateľmi so sídlom v krajinách uvedených v dodatku považujú za dočasne neobchodovateľné v týchto prípadoch:

19.

S cieľom minimalizovať narušenia hospodárskej súťaže na trhu EHP štátni poisťovatelia môžu poistiť riziká, ktoré sa v súlade s bodom 18 považujú za dočasne neobchodovateľné, ak spĺňajú podmienky uvedené v časti 4.3.

20.

Kvalita krytia ponúkaného štátnymi poisťovateľmi musí byť v súlade s trhovými normami. Predovšetkým môžu byť kryté iba ekonomicky odôvodnené riziká, to znamená riziká akceptovateľné na základe zásad riadneho poisťovania. Maximálne percento krytia musí byť 95 % pre obchodné a politické riziká a obdobie čakania na poistné plnenie musí mať dĺžku aspoň 90 dní.

21.

Pri posudzovaní rizík sa vždy musia uplatňovať zásady riadneho poisťovania. Z tohto dôvodu riziko pri finančne nespoľahlivých transakciách nesmie byť oprávnené na krytie zo štátom podporovaných schém. Vzhľadom na tieto zásady musia byť kritériá akceptácie rizika presné. Ak už existuje obchodný vzťah, vývozcovia musia preukázať pozitívnu obchodnú a/alebo platobnú skúsenosť. Odberatelia musia mať čistý škodový priebeh; úroveň pravdepodobnosti neplnenia a takisto interné a/alebo externé finančné hodnotenia odberateľov musia byť prijateľné.

22.

Za znášanie rizika pri zmluvách o poistení vývozných úverov sa musí platiť primerané poistné. S cieľom minimalizovať vytláčanie súkromných poisťovateľov úverov musí byť priemerné poistné v rámci štátom podporovaných schém vyššie ako je priemerné poistné účtované súkromnými poisťovateľmi úverov pri podobnom riziku. Táto požiadavka zabezpečí postupné upúšťanie od štátnych zásahov, pretože vyšším poistným sa zaistí, že vývozcovia sa znovu obrátia na súkromných poisťovateľov úverov hneď, ako im to trhové podmienky dovolia, a dané riziko sa znova stane obchodovateľným.

23.

Ceny sa považujú za primerané, ak sa v príslušnej kategórii rizika (8) odberateľa účtuje minimálne poistné (9) (po angl. „safe-harbour premium“) v takej výške, ako je stanovené v uvedenej tabuľke. Toto minimálne poistné sa uplatňuje, až kým členské štáty EZVO neposkytnú dôkaz o tom, že tieto sadzby sú neprimerané pre konkrétne riziko. V rámci poistnej zmluvy na celý obrat musí kategória rizika korešpondovať s priemerným rizikom odberateľov, ktoré je kryté danou poistnou zmluvou.

24.

Pri spolupoistení, kvótovom zaistení a doplnkovom poistení sa ceny považujú za primerané, iba ak účtované poistné je aspoň o 30 % vyššie ako poistné pri samotnom (pôvodnom) poistení poskytnutom súkromným poisťovateľom úverov.

25.

Aby sa ceny považovali za primerané, musí sa k rizikovému poistnému pripočítať administratívny poplatok bez ohľadu na trvanie zmluvy.

26.

Členské štáty EZVO musia uverejniť zavedené schémy pomoci pre riziká, ktoré sa v súlade s bodom 18 považujú za dočasne neobchodovateľné, na webových stránkach štátnych poisťovateľov s presným udaním všetkých uplatniteľných podmienok.

27.

Členské štáty EZVO musia dozornému úradu predkladať výročné správy o rizikách, ktoré sa v súlade s bodom 18 považujú za dočasne neobchodovateľné a ktoré sú kryté štátnymi poisťovateľmi. Musia tak spraviť najneskôr do 31. júla roku nasledujúceho po zásahu štátu.

28.

Správa musí obsahovať údaje o využití každej schémy pomoci, a to predovšetkým vrátane celkového objemu poskytnutých úverových limitov, poisteného obratu, účtovaného poistného, zaregistrovaných a zaplatených škôd, vymožených súm a administratívnych nákladov na schému. Dozorný úrad uverejní tieto správy na svojej webovej stránke.

29.

Riziká uvedené v bode 18 písm. a) môžu byť kryté štátnymi poisťovateľmi za podmienok uvedených v časti 4.3. V takom prípade to dozornému úradu netreba oznamovať.

30.

Riziká uvedené v bode 18 písm. b), c) a d) môžu byť kryté štátnymi poisťovateľmi za podmienok uvedených v časti 4.3 a po oznámení dozornému úradu a získaní jeho súhlasu.

31.

Nesplnenie niektorej z podmienok stanovených v časti 4.3 neznamená, že poisťovateľ vývozných úverov alebo schéma poistenia sú automaticky zakázané. Ak sa chce členský štát EZVO odchýliť od niektorej zo stanovených podmienok alebo ak dôjde k pochybnostiam o tom, či plánovaná schéma poistenia vývozných úverov spĺňa podmienky stanovené v týchto usmerneniach, musí schému oznámiť dozornému úradu.

32.

Analýza na základe pravidiel štátnej pomoci neprejudikuje súlad príslušného opatrenia s ostatnými ustanoveniami Dohody o EHP.

33.

Pri stanovovaní, či nedostatočné súkromné kapacity oprávňujú dočasné vypustenie krajiny zo zoznamu krajín s obchodovateľným rizikom, ako sa uvádza v bode 18 písm. a), dozorný úrad zohľadní tieto faktory podľa dôležitosti:

34.

Dozorný úrad môže preskúmať zoznam krajín s obchodovateľným rizikom na základe písomnej žiadosti členského štátu EZVO alebo z vlastnej iniciatívy, keď trhová kapacita už nebude dostatočná na krytie ekonomicky odôvodnených rizík.

35.

Ak chce dozorný úrad upraviť zoznam krajín s obchodovateľným rizikom uvedený v dodatku, musí konzultovať členské štáty EZVO, súkromných poisťovateľov úverov a zainteresované strany a požiadať ich o potrebné údaje. Konzultácia a druh potrebných údajov sa oznamuje na webovej stránke dozorného úradu. Konzultačné obdobie zvyčajne nepresiahne 20 pracovných dní. Ak sa dozorný úrad na základe získaných údajov rozhodne upraviť zoznam krajín s obchodovateľným rizikom, informuje o tom písomne členské štáty EZVO a toto rozhodnutie oznámi na svojej webovej stránke.

36.

Dočasné vypustenie krajiny zo zoznamu krajín s obchodovateľným rizikom musí byť platné aspoň 12 mesiacov. Poistky týkajúce sa dočasne vypustenej krajiny, ktoré boli podpísané v tomto období, nesmú platiť viac ako 180 dní po dátume, keď vyprší platnosť tohto dočasného vypustenia. Po tomto dátume sa nové poistné zmluvy nesmú podpísať. Tri mesiace pred vypršaním platnosti dočasného vypustenia môže dozorný úrad zvážiť, či predĺži dočasné vypustenie príslušnej krajiny zo zoznamu. Ak dozorný úrad pri zohľadnení faktorov uvedených v bode 33 tohto oznámenia stanoví, že trhová kapacita stále nie je dostatočná na krytie všetkých ekonomicky odôvodnených rizík, môže predĺžiť dočasné vypustenie príslušnej krajiny zo zoznamu v súlade s bodom 35.

37.

Dôkazové materiály, ktoré má dozorný úrad v súčasnosti k dispozícii, naznačujú, že na trhu môže existovať istá medzera, pokiaľ ide o riziká uvedené v bode 18 písm. b) a c) a že tieto riziká sú z tohto dôvodu neobchodovateľné (15). Treba však mať na zreteli, že situácia s nedostatočným krytím nepanuje vo všetkých členských štátoch EZVO a že táto situácia sa postupom času môže zmeniť a súkromný sektor môže znovu prejaviť svoj záujem o tento trhový segment. Štátny zásah by sa mal povoliť iba v prípade rizík, pre ktoré by inak na trhu nikto neponúkol krytie.

38.

Preto, ak členský štát EZVO chce kryť riziká uvedené v bode 18 písm. b) alebo c), musí dozornému úradu predložiť oznámenie podľa protokolu 3 Dohody o dozore a súde a v tomto oznámení preukázať, že kontaktoval hlavných poisťovateľov úverov a úverových brokerov v tomto členskom štáte EZVO (16) a dal im možnosť predložiť dôkazy o tom, že tam je k dispozícii krytie pre príslušné riziká. Ak dotknutí poisťovatelia úverov do 30 dní po doručení žiadosti členského štátu EZVO neposkytnú členskému štátu EZVO alebo dozornému úradu údaje o podmienkach krytia a poistených objemoch pre tie druhy rizika, ktoré chce členský štát EZVO kryť, alebo ak poskytnuté údaje nepreukážu, že krytie príslušných rizík je dostupné v danom členskom štáte EZVO, dozorný úrad bude tieto riziká považovať za dočasne neobchodovateľné.

39.

Pokiaľ ide o riziká uvedené v bode 18 písm. d), príslušný členský štát EZVO musí vo svojom oznámení dozornému úradu podľa protokolu 3 k Dohode o dozore a súde preukázať, že krytie pre vývozcov v tomto konkrétnom členskom štáte EZVO je nedostupné z dôvodu šoku na strane ponuky na trhu so súkromným poistením, spôsobeným predovšetkým odstúpením veľkého poisťovateľa úverov z tohto členského štátu EZVO, zníženou kapacitou alebo obmedzenou škálou produktov v porovnaní s inými členskými štátmi EZVO.

40.

Dozorný úrad bude uplatňovať zásady uvedené v týchto usmerneniach odo dňa ich prijatia do 31. decembra 2018.