Žaloba podaná 20. júla 2006 – Komisia Európskych spoločenstiev/Luxemburské veľkovojvodstvo

(Vec C-319/06)

(2006/C 224/50)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: J. Enegren a G. Rozet, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Luxemburské veľkovojvodstvo

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia svojím prvým žalobným dôvodom v podstate Luxemburskému veľkovojvodstvu vytýka ponechanie príliš rozširujúceho výkladu pojmu „ustanovenia politiky verejného poriadku“ uvedeného v článku 3 ods. 10 prvej zarážke smernice 96/71/ES. Tento žalobný dôvod sa týka najmä: 1. povinnosti, ktorú stanovil vnútroštátny zákonodarca, podľa ktorej sa má zamestnať iba osoba, s ktorou má podnik, ktorý vysiela pracovníkov do veľkovojvodstva, uzavretú písomnú pracovnú zmluvu alebo ktorému vydal obdobný uznávaný dokument v zmysle smernice 91/533/EHS (2); 2. vnútroštátneho predpisu týkajúceho sa automatického prispôsobenia odmeňovania v závislosti od vývoja životných nákladov; 3. predpisu týkajúceho sa právnej úpravy pracovného pomeru na čiastočný úväzok a na dobu určitú a 4. tých predpisov, ktoré sa týkajú kolektívnych pracovných zmlúv.

Komisia svojím druhým žalobným dôvodom vytýka Luxemburskému veľkovojvodstvu neúplné prebratie článku 3 ods. 1 bod a) smernice 96/71/ES, keďže vo vnútroštátnej právnej úprave sa pojem „minimálna doba odpočinku“ obmedzuje iba na týždenný odpočinok, a nezahŕňa iné doby odpočinku, akými sú denný odpočinok alebo prestávky v práci.

Komisia vo svojom treťom a štvrtom žalobnom dôvode napokon uvádza porušenie článkov 49 ES a 50 ES, ktoré vyplýva z povinnosti uloženej podnikom, ktorých pracovníci vykonávajú stálu alebo dočasnú činnosť v Luxembursku 1. dať k dispozícii pracovnej a banskej inšpekcii „pred začatím prác“, „na základe žiadosti“ a „v najkratšej možnej lehote“ podstatné údaje nevyhnutné na kontrolu a 2. určiť mandatára ad hoc s bydliskom v Luxembursku povereného uchovávaním dokumentov potrebných na kontrolu povinností vyplývajúcich pre uvedené podniky.

(1)  Smernica 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 431).

(2)  Smernica 91/533/EHS Rady zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Ú. v. ES L 288, s. 32; Mim. vyd. 05/002, s. 3).