Žaloba podaná 14. júla 2006 – Komisia Európskych spoločenstiev/Spolková republika Nemecko

(Vec C-307/06)

(2006/C 224/45)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (v zastúpení: V. Kreuschitz a I. Kaufmann-Bühler, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Spolková republika Nemecko

Návrhy žalobkyne

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1612/68 požíva pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, na území iného členského štátu rovnaké sociálne a daňové výhody ako domáci pracovníci.

Podľa článku 1 ods. 7 spolkového zákona o príspevku na výchovu sa príspevok na výchovu v Nemecku poskytuje pracovníkom s bydliskom v inom členskom štáte len vtedy, pokiaľ vykonávajú zamestnanie, ktorého rozsah nie je zanedbateľný. Túto podmienku musia spĺňať iba prihraniční pracovníci a pracovníkov s bydliskom v Nemecku sa toto pravidlo netýka: tieto osoby majú nárok na príspevok na výchovu bez ohľadu na počet odpracovaných hodín týždenne alebo na výšku mzdy. Nemecký zákonodarca teda vychádza z toho, že u osôb bývajúcich v Nemecku zanedbateľný rozsah ich zamestnania nebráni tomu, aby boli klasifikovaní ako pracovníci.

Táto požiadavka je nezlučiteľná s článkom 39 ES a článkom 7 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68.

Aj keby pracovníci vykonávajúci zamestnanie, ktorého rozsah je zanedbateľný, nespadali do osobnej pôsobnosti nariadenia (EHS) č. 1408/71, pokiaľ nie sú v ich prípade splnené podmienky uvedené v prílohe I, C, (teraz D) – pre Nemecko – nemožno v žiadnom prípade dôjsť k záveru, že nariadenie (EHS) č. 1612/68 sa neuplatní. Súdny dvor vo svojej judikatúre zdôraznil, že vylúčenie plnenia z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EHS) č. 1408/71 neoslobodzuje členské štáty od povinnosti presvedčiť sa, či žiadne ďalšie ustanovenie práva Spoločenstva vychádzajúce predovšetkým z nariadenia (EHS) č. 1612/68 nebráni stanoveniu podmienky bydliska. Čo sa týka príspevku na výchovu, Súdny dvor dokonca výslovne rozhodol, že ide o sociálnu výhodu v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1612/68.

Osoba, ktorá vykonáva zamestnanie, ktorého rozsah je zanedbateľný, môže spadať pod pojem pracovník v zmysle článku 39 ES. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora má pojem pracovník podľa článku 39 ES a nariadenia (EHS) č. 1612/68 zvláštny význam na úrovni Spoločenstva a nemožno ho vykladať striktne. Objektívny znak pracovného pomeru spočíva v tom, že určitá osoba vykonáva po určitú dobu v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré ako protihodnotu poberá odmenu. Súdny dvor došiel k záveru, že čiastočný pracovný úväzok nie je vylúčený z rozsahu pôsobnosti ustanovení o voľnom pohybe pracovníkov.

Ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré nie je objektívne odôvodnené a primerané s ohľadom na sledovaný cieľ, je nepriamo diskriminačné, pokiaľ môže mať svojou povahou menej priaznivý dopad na migrujúcich pracovníkov v porovnaní s domácimi pracovníkmi, a v dôsledku toho hrozí nebezpečenstvo, že znevýhodní predovšetkým migrujúcich pracovníkov. Podľa Komisie nie je požiadavka, ktorá poskytnutie nemeckého príspevku na výchovu migrujúcim pracovníkom, ktorí vykonávajú zamestnanie, ktorého rozsah nie je zanedbateľný, podmieňuje tým, že bývajú v Nemecku, objektívne odôvodnená a primeraná a porušuje tak článok 39 ES a článok 7 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1612/68.

(1)  Ú. v. ES L 257, s. 2.