5.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 82/44

(1)

Rada 14. marca 2006 preskúmala aktualizovaný konvergenčný program Malty, ktorý zahŕňa obdobie rokov 2005 až 2008.

(2)

V rokoch 1995 až 2005 dosahoval rast reálneho HDP Malty priemerne 2,75 % ročne. Od roku 2001 sa však hospodársky rast zastavil v dôsledku nepriaznivých vonkajších podmienok a domácich štrukturálnych nedostatkov. Spojenie týchto dvoch faktorov malo za následok oslabenie konkurencieschopnosti, pričom výkonnosť vývozu sa zhoršila, čím sa zvýšil tlak na vonkajší deficit. V posledných rokoch sa deficit verejných financií pohyboval v priemere na úrovni približne 6 % HDP, v roku 2003 dosiahol najvyššiu úroveň 10,3 % HDP a v roku 2004 klesol na 5,1 % HDP.

(3)

Rada 5. júla 2004 rozhodla, že Malta má nadmerný deficit. V súlade s odporúčaním Rady podľa článku 104 ods. 7 z toho istého dňa je potrebné nadmerný deficit odstrániť do roku 2006. Rada vo svojom stanovisku zo 17. februára 2005 týkajúcom sa predchádzajúcej aktualizácie konvergenčného programu, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2004 – 2007, vyzvala Maltu, aby vykonala potrebné kroky na odstránenie nadmerného deficitu v roku 2006, aby zabezpečila znižovanie pomeru dlhu k HDP k referenčnej hodnote 60 % stanovenej v zmluve uspokojivým tempom a aby ďalej zdokonalila plánovanie a uskutočňovanie reforiem dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti.

(4)

V aktualizácii sa odhaduje, že deficit v roku 2005 dosiahne úroveň približne 4 % HDP v porovnaní so 4,25 % HDP v predpovedi útvarov Komisie z jesene 2005 a v porovnaní s cieľom 3,75 % HDP stanovenom v predchádzajúcej aktualizácii konvergenčného programu. Rozdiel medzi aktualizáciou a predpoveďou útvarov Komisie z jesene 2005 sa vysvetľuje zahrnutím najnovších údajov, ktoré poukazujú na nižšie výdavky verejných financií, ako sa pôvodne predpokladalo.

(5)

Aktualizácia bola predložená 5 týždňov po konečnom termíne stanovenom v kódexe pravidiel na 1. decembra. Program vo všeobecnosti zodpovedá vzorovej štruktúre a požiadavkám na poskytovanie údajov pre programy stability a konvergenčné programy, ktoré sú uvedené v novom kódexe pravidiel (2).

(6)

V makroekonomickom scenári, z ktorého tento program vychádza, sa predpokladá zvýšenie rastu reálneho HDP z 0,9 % v roku 2005 na priemernú úroveň 1,4 % počas zvyšku programového obdobia, čo odzrkadľuje zvýšený vonkajší dopyt. Pri hodnotení na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že okrem roku 2006 sa tento scenár opiera o pravdepodobné predpoklady rastu. V aktualizácii sa konkrétne predpokladá pomerne rýchle zotavenie hospodárstva stimulované významným vplyvom vonkajšieho dopytu na rast, ktorý sa pripisuje najmä zotaveniu elektronického priemyslu, ako aj stálej investičnej aktivite. Rizikom pre rast HDP je možnosť, že k dlho očakávanému oživeniu tohto priemyselného odvetvia nedôjde v roku 2006.

(7)

Rozpočtová stratégia načrtnutá v aktualizácii je zameraná na zníženie deficitu pod referenčnú hodnotu 3 % HDP v roku 2006 a na to, aby fiškálna konsolidácia dosiahla deficit 1,25 % v roku 2008. Ciele deficitu v aktualizácii zahŕňajú jednorazové príjmy vo výške 0,75 % až 1 % HDP ročne do roku 2007. Časový profil primárneho prebytku je podobný, zvýši sa z 0,25 % v roku 2005 na 2,5 % na konci obdobia. Konsolidácia je prevažne založená na výdavkoch, ktoré by do konca programového obdobia mali klesnúť o 7,5 % HDP a z ktorých takmer polovica pripadá na investície. V porovnaní s predchádzajúcim programom je úprava v aktualizácii o čosi menej ambiciózna oproti všeobecne menej priaznivému makroekonomickému scenáru.

(8)

Počas programového obdobia sa štrukturálne saldo (t. j. cyklicky upravené saldo bez jednorazových alebo iných dočasných opatrení) vypočítané útvarmi Komisie podľa spoločne dohodnutej metodiky zlepší v priemere o 1 % HDP ročne. V programe je jasne stanovený jeho strednodobý cieľ v podobe vyrovnanej rozpočtovej pozície, ktorá sa má dosiahnuť do konca programového obdobia. Keďže strednodobý cieľ programu je náročnejší než minimálna referenčná hodnota (odhadovaný na úroveň deficitu približne 1,75 % HDP), jeho dosiahnutie by malo naplniť cieľ zabezpečiť rezervu voči vzniku nadmerného deficitu. Strednodobý cieľ programu možno považovať za primeraný, pretože je v rozpätí určenom pre eurozónu a členské štáty systému ERM II v Pakte stability a rastu a v kódexe pravidiel, a zodpovedajúcim spôsobom odráža pomer dlhu k HDP a priemerný dlhodobý rast potenciálneho produktu.

(9)

Rozpočtový výsledok mohol byť horší, než sa predpovedalo v programe, najmä kvôli priaznivému makroekonomickému scenáru predpokladanému na rok 2006. Hoci sa v aktualizácii predpovedajú vyššie nepriame dane v roku 2006 oproti tým, ktoré sa uvádzajú v predpovedi útvarov Komisie z jesene 2005, prognózy celkových príjmov za tento rok sú porovnateľné. Keďže informácie súvisiace s politickými opatreniami na rok 2006 uvedené v programe tento vývoj v plnej miere nepotvrdzujú a opatrenia na podporu konsolidácie na roky 2007 a 2008 sa neuvádzajú, je zložité uskutočniť celkové hodnotenie.

(10)

Za predpokladu, že sa rozpočet na rok 2006 v plnej miere splní a makroekonomické riziká sa náležite obmedzia, sa zdá, že rozpočtová pozícia v programe zodpovedá odstráneniu nadmerného deficitu do konečného termínu stanoveného Radou. Zdá sa, že program zabezpečuje dostatočnú rezervu voči prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu vo výške 3 % HDP pri obvyklých makroekonomických fluktuáciách po plánovanom odstránení nadmerného deficitu. Rozpočtová stratégia načrtnutá v programe sa zdá byť dostatočná na zabezpečenie toho, aby bol strednodobý cieľ programu vo všeobecnosti dosiahnutý v roku 2008. V rokoch po odstránení nadmerného deficitu je ročná štrukturálna úprava smerom k strednodobému cieľu programu predpokladanému v programe dostatočne nad úrovňou 0,5 % HDP, a teda v súlade s Paktom stability a rastu.

(11)

Odhaduje sa, že hrubý dlh verejných financií dosiahol v roku 2005 76,75 % HDP, čo je nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Od roku 2006 sa očakáva postupný pokles pomeru dlhu k HDP, ktorý by mal do konca programového obdobia dosiahnuť úroveň 67,25 % HDP. Vývoj pomeru dlhu k HDP by mohol byť menej priaznivý, než sa predpokladalo v programe, vzhľadom na riziká súvisiace s určitými ťažkosťami pri privatizácii a berúc do úvahy jej zásadnú úlohu pri znižovaní pomeru dlhu k HDP v roku 2006. Nevysvetlené operácie nezahrnuté do rozpočtu verejnej správy čiastočne kompenzovali príjmy z privatizácie v roku 2006. Pri zohľadnení vyváženosti rizík sa zdá, že pomer dlhu k HDP sa znižuje dostatočne smerom k referenčnej hodnote.

(12)

Pokiaľ ide o udržateľnosť verejných financií, zdá sa, že Malta je v súvislosti s plánovanými rozpočtovými nákladmi na starnutie obyvateľstva vystavená strednému riziku. Úroveň hrubého dlhu je v súčasnosti nad referenčnou hodnotou 60 % a ak nedôjde k zmenám, momentálne vysoký štrukturálny deficit v dlhodobom výhľade zabráni tomu, aby nevyhnutné zníženie hrubého pomeru dlhu k HDP pokleslo pod referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve. Dôsledné plnenie plánovanej rozpočtovej konsolidácie v programovom období by preto prispelo k zníženiu dlhu pod referenčnú hodnotu, čo by malo pozitívne dôsledky na riziká, ktoré ohrozujú udržateľnosť verejných financií. Maltské orgány avizujú zmeny dôchodkového systému s cieľom zabezpečiť jeho adekvátnosť a udržateľnosť. Uskutočnenie reformy by bolo kľúčové pri zabezpečovaní finančnej udržateľnosti verejného dôchodkového systému (3).

(13)

Plánované opatrenia v oblasti verejných financií sú vo všeobecnosti v súlade so všeobecnými usmerneniami pre hospodárske politiky zahrnutými v integrovaných usmerneniach na obdobie rokov 2005 – 2008. Hoci sa v aktualizácii ráta s odstránením nadmerného deficitu a znížením pomeru dlhu k DPH uspokojivým tempom v súlade s odporúčaniami Rady a očakáva sa dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v programovom období, neohlasujú sa v nej opatrenia na riešenie problému dlhodobej udržateľnosti.

(14)

V národnom programe reforiem Malty predloženom 21. októbra 2005 v súvislosti s obnovenou lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť sú stanovené tieto výzvy, ktoré majú značný vplyv na verejné financie: udržateľnosť verejných financií, konkurencieschopnosť, životné prostredie, zamestnanosť a vzdelávanie a odborná príprava. Hoci sa to výslovne neuvádza, v aktualizácii sa zohľadňujú vplyvy národného programu reforiem na rozpočet. Opatrenia v oblasti verejných financií plánované v konvergenčnom programe sú vo všeobecnosti v súlade s činnosťou predpokladanou v národnom programe reforiem. Aktualizovaný konvergenčný program predovšetkým potvrdzuje zámer uskutočňovať reformy s cieľom zvýšiť efektívnosť verejného sektora, zlepšiť dodržiavanie daňových predpisov, plniť privatizačné plány a poskytovať podporu pre odborné vzdelávanie pracovnej sily.

i)

v roku 2006 v súlade s aktualizovaným konvergenčným programom dôsledne realizovala rozpočtové opatrenia a zároveň zabezpečila odstránenie nadmerného deficitu a aby zabezpečila udržanie rozpočtovej konsolidácie zameranej na dosiahnutie strednodobého cieľa po odstránení nadmerného deficitu;

ii)

zabezpečila pokles pomeru dlhu k HDP uspokojivým tempom k úrovni referenčnej hodnoty 60 % HDP stanovenej v zmluve počínajúc rokom 2006;

iii)

zvýšila dlhodobú udržateľnosť verejných financií ďalším zlepšením návrhov a realizácie dôchodkovej reformy.