28.5.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/5

1)

Opatrenie, aké je predmetom sporu v konaní vo veci samej, ktoré prechodne zavádza zvýšenie poplatku za prístup do vnútroštátnej elektrickej prenosovej sústavy a jej používanie uložené iba podnikateľom, ktorí vyrábajú alebo rozvádzajú elektrickú energiu pochádzajúcu z vodných alebo geotermálnych zariadení, a ktoré má vyrovnať výhodu, ktorá pre týchto podnikateľov vznikla počas prechodného obdobia liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou, predstavuje rozlišovanie medzi podnikateľmi vzhľadom na náklady, ktoré vyplývajú z povahy alebo zo štruktúry systému predmetných nákladov. Toto rozlišovanie samo o sebe preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES.

Skúmanie pomoci sa však nedá oddeliť od skúmania dopadov jeho financovania. Ak v situácii, aká je aj v konaní vo veci samej, existuje povinné spojenie medzi zvýšením poplatku za prístup do elektrickej prenosovej sústavy a jej používanie a vnútroštátnym systémom pomoci v zmysle, že výnos zo zvýšenia sa povinne použije na financovanie tejto pomoci, toto zvýšenie predstavuje neoddeliteľnú súčasť tohto systému, a preto sa musí skúmať spolu s ním.

2)

Pravidlo nediskriminačného prístupu do vnútroštátnej elektrickej prenosovej sústavy stanovené smernicou č. 96/92 nevylučuje, aby členský štát prechodne prijal opatrenie, ako je opatrenie tvoriace predmet sporu v konaní vo veci samej, ktoré stanovuje zvýšenie poplatku pre prístup do tejto siete a jej používanie iba pre niektorých podnikateľov s cieľom vyrovnať výhodu, ktorá pre týchto podnikateľov vznikla počas prechodného obdobia liberalizácie trhu s elektrickou energiou po prebratí uvedenej smernice. Je však úlohou vnútroštátneho súdu presvedčiť sa o tom, či zvýšenie poplatku neprekročí hranice toho, čo je potrebné pre kompenzáciu tejto výhody.