Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte Suprema di Cassazione uznesením zo dňa 11. júna 2004 vo veci Honyvem Informazioni Commerciali srl proti Mariella De Zotti

(Vec C-465/04)

(2005/C 31/10)

Jazyk konania: taliančina

Corte Suprema di Cassazione (Taliansko) podal uznesením z 11. júna 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku konaniu medzi Honyvem Informazioni Commerciali srl a Mariella De Zotti, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 3. novembra 2004.

Corte Suprema di Cassazione žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

„Má sa vzhľadom na znenie a účel článku 17 smernice 86/653 z 18. decembra 1986 (1) a prípadne na kritériá, ktoré táto stanovuje vo vzťahu ku výpočtu odškodnenia vykladať článok 19 tej istej smernice tak, že vnútroštátny predpis, ktorým sa vykonáva smernica môže umožniť, že kolektívna dohoda (zmluva) (záväzná pre obidve zmluvné strany) namiesto odškodnenia, ktoré prináleží zástupcovi za splnenia podmienok uvedených v článku 17 ods. 2 a spôsobom uvedeným v tomto ustanovení stanoví odškodnenie, ktoré má byť zaplatené zástupcovi bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v článku 17 ods. 2 písm. a) prvá a druhá odrážka (a pokiaľ ide o časť odškodnenia vždy pri skončení zmluvného vzťahu), a nevypočítava sa na základe kritérií stanovených v smernici (a prípadne v medziach maximálnej stanovenej sumy), ale podľa kritérií stanovených vopred stanovených kolektívnou zmluvou To teda znamená, že odškodnenie je (bez akejkoľvek osobitnej väzby na zvýšenie objemu obchodu, ktoré sprostredkoval zástupca) určené na základe určitej percentuálnej sadzby z odmien zaplatených zástupcovi počas trvania jeho zmluvného vzťahu s dôsledkom, že toto odškodnenie je, aj za splnenia všetkých alebo väčšiny podmienok stanovených smernicou pre vznik nároku na odškodnenie, v mnohých prípadoch nižšie (dokonca o veľa nižšie) ako maximálna suma stanovená smernicou, a v každom prípade nižšia, ako suma, ktorú by mohol určiť sudca, keby nebol viazaný výpočtovými ukazovateľmi kolektívnej zmluvy, ale zásad a kritérií stanovených smernicou.

Je potrebné pri výpočte odškodnenia postupovať analyticky použijúc pri tom odhad výšky neskorších provízii, ktoré by boli zástupcovi vyplatené v rokoch nasledujúcich po skončení zmluvného vzťahu vzhľadom na nových zákazníkov, ktorých získal alebo na podstatný rozvoj objemu obchodu s doterajšími zákazníkmi, a až potom prípadne upraviť sumu vzhľadom na kritérium spravodlivosti a maximálnej sumy stanovenej smernicou alebo je možné použiť rôzne metódy výpočtu, najmä syntetické metódy, ktoré viacej zohľadňujú kritérium spravodlivosti a maximálnu sumu stanovenú smernicou, ktorá je východiskovým bodom.

Na záver, Súdnemu dvoru musia byť položené uvedené otázky týkajúce sa výkladu článkov 17 a 19 smernice rady 86/5533 z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov?“

(1)  Ú. v. ES L 382 z 31.12.1986, s. 17