Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62022TN0396

    Vec T-396/22: Žaloba podaná 28. júna 2022 – Landesbank Baden-Württemberg/SRB

    Ú. v. EÚ C 380, 3.10.2022, p. 8–9 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    3.10.2022   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 380/8


    Žaloba podaná 28. júna 2022 – Landesbank Baden-Württemberg/SRB

    (Vec T-396/22)

    (2022/C 380/10)

    Jazyk konania: nemčina

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: Landesbank Baden-Württemberg (Stuttgart, Nemecko) (v zastúpení: H. Berger a M. Weber, Rechtsanwälte)

    Žalovaná: Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB)

    Návrhy

    Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

    zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií z 11. apríla 2022 o výpočte vopred vyberaných príspevkov do Jednotného fondu pre riešenie krízových situácií za rok 2022 (SRB/ES/2022/18), vrátane jeho príloh v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie vrátane prílohy I, prílohy II a prílohy III týkajú príspevku žalobkyne,

    uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

    Subsidiárne pre prípad, že Všeobecný súd sa bude domnievať, že napadnuté rozhodnutie je právne neplatné od samého začiatku v dôsledku použitia nesprávneho úradného jazyka žalovanou a žaloba o neplatnosť preto bude pre neexistenciu predmetu konania neprípustná, žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

    konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je právne neplatné od samého začiatku,

    uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

    Dôvody a hlavné tvrdenia

    Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza deväť žalobných dôvodov.

    1.

    Prvý žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje článok 81 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 (1) v spojení s článkom 3 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 (2), pretože nebolo vypracované v nemeckom jazyku zvolenom vo vzťahu k žalobkyni.

    2.

    Druhý žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje povinnosť odôvodnenia stanovenú v druhom odseku článku 296 ZFEÚ a článku 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a požiadavku účinnej súdnej ochrany podľa prvého odseku článku 47 Charty, pretože vo viacerých bodoch obsahuje nedostatočné odôvodnenie najmä v súvislosti s tým, že žalovaná pri viacerých príležitostiach využila svoju diskrečnú právomoc zverenú právom a nezverejňuje údaje iných inštitúcií a zároveň je súdne preskúmanie rozhodnutia je prakticky nemožné.

    3.

    Tretí žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje články 69 a 70 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 ako aj články 16, 17, 41 a 53 Charty, pretože žalovaná nesprávne stanovila ročnú cieľovú úroveň; podporne porušujú články 69 a 70 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 nadradené právo.

    4.

    Štvrtý žalobný dôvod: Druhá veta článku 7 ods. 4 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 (3) porušuje nadradené právo, pretože umožňuje objektívne nevhodné a neprimerané rozlišovanie medzi členmi Inštitucionálnej ochrannej schémy (IPS) a relativizovanie ukazovateľa IPS.

    5.

    Piaty žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje okrem iného článok 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (4) a požiadavku posúdenia príspevkov z hľadiska primeraného rizika, pretože uplatňuje relatívny koeficient na ukazovateľ IPS v prípade žalobkyne. Rozlišovanie medzi inštitúciami na úrovni ukazovateľa IPS je z dôvodu rozsiahleho ochranného účinku IPS nezlučiteľné so schémou a svojvoľné.

    6.

    Šiesty žalobný dôvod: Články 6, 7 a 9 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 porušujú nadradené právo, okrem iného pretože porušujú požiadavku posúdenia príspevkov z hľadiska primeraného rizika, zásadu proporcionality a požiadavku úplného posúdenia skutkového stavu.

    7.

    Siedmy žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje slobodu podnikania žalobkyne podľa článku 16 Charty a zásadu proporcionality, pretože zásadné koeficienty prispôsobenia rizika nie sú úmerné rizikovému profilu žalobkyne, ktorý je lepší ako priemer.

    8.

    Ôsmy žalobný dôvod: Rozhodnutie porušuje články 16 a 20 Charty, ako aj zásadu proporcionality a riadnej správy vecí verejných vzhľadom na to, že žalovaná sa dopustila zjavných omylov pri výkone viacerých svojich diskrečných právomocí.

    9.

    Deviaty žalobný dôvod: Článok 20 ods. 1 prvá a druhá veta delegovaného nariadenia porušuje článok 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ (5) ako požiadavku posúdenia príspevkov z hľadiska primeraného rizika.


    (1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).

    (2)  Nariadenie Rady č. 1 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385).

    (3)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).

    (4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1).

    (5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).


    Top