—

zrušil rozsudok tretej komory Všeobecného súdu z 13. decembra 2018, vo veci T-290/16, Fruits de Ponent/Komisia (1),

—

primárne, i) v súlade s článkom 61 prvým odsekom Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a pre prípad, ak usúdi, že to stav konania dovoľuje, rozhodol o žalobe a vyhovel návrhom odvolateľky a ii) zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch,

—

subsidiárne, v prípade, ak usúdi, že stav konania mu nedovoľuje vydať konečné rozhodnutie, i) vrátiť vec Všeobecnému súdu na opätovné prejednanie veci a ii) určiť, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

1.

Po prvé odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd napadnutým rozsudkom porušil článok 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (2) v rozsahu, v akom: i) pri posudzovaní dostatočne závažného porušenia práva používa irelevantné kritériá; ii) spochybňuje, že pokiaľ Komisia zasahuje v prípade vážneho narušovania trhu v rámci SPP, jedným z jej cieľov musí byť zachovanie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov [článok 39 ods. 1 písm. b) ZFEÚ]; iii) spochybňuje, že Komisia musí zhromažďovať údaje iné než údaje stanovené právnymi predpismi a iv) tvrdí, že Komisia nesmie zhromažďovať informácie o cenách získaných poľnohospodármi.

2.

Po druhé odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd v napadnutom rozhodnutí i) skresľuje skutočnosti tým, že zjavne nesprávne posudzuje skutočnosti; ii) porušuje zásady týkajúce sa dôkazného bremena tým, že považuje niektoré skutočnosti za preukázané napriek preloženým opačným dôkazom; a iii) porušuje zásadu venire contra factum propium non valet tým, že považuje za platné tvrdenia Komisie, ktoré sú v rozpore s odpoveďami, ktoré tento orgán poskytol občanom v rámci zásady transparentnosti.

3.

Po tretie odvolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok porušuje článok 296 ZFEÚ a článok 47 Charty základných práv Európskej únie v rozsahu, v akom sú ignorované argumenty odvolateľky týkajúce sa skutočnosti, že Komisia mala zhromažďovať informácie s cieľom zachovania životnej úrovne výrobcu; a ii) sú ignorované a skresľované tvrdenia odvolateľky týkajúce sa skutočnosti, že Komisia musí mať za cieľ zachovať životnú úroveň poľnohospodárov, čím je odvolateľke bránené v právnej reakcii na jej argumenty.

4.

Po štvrté sa odvolateľka domnieva, že prejednávanom prípade došlo k porušeniu článku 39 ZFEÚ a článku 219 nariadenia č. 1308/2013 (3) v rozsahu, v akom v prípade krízy prináleží iba Komisii, a nie žalobcom alebo združeniu žalobcov, aktivovať krízový mechanizmus.