1.

Článok 57 smernice 2014/24/EÚ ( 2 ) upravuje dôvody na vylúčenie hospodárskych subjektov z účasti na postupoch verejného obstarávania.

2.

Uvedené subjekty však môžu predložiť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré prijali, sú dostatočné na to, aby sa preukázala ich spoľahlivosť, hoci v ich prípade vznikol niektorý z uvedených dôvodov na vylúčenie. Samoočistenie, ktoré pripúšťa článok 57 ods. 6, je jednou z noviniek smernice 2014/24 v porovnaní so smernicou 2004/18/ES ( 3 ), ktorá jej predchádzala.

3.

Súdny dvor viackrát skúmal článok 57 smernice 2014/24, aj pokiaľ ide o jeho odsek 6 ( 4 ) Naopak nerozhodoval o tom, či verejný obstarávateľ môže vyžadovať od hospodárskeho subjektu, aby na to, aby mohol využiť samoočistenie, konal z vlastnej iniciatívy, ako je to v tejto veci.

4.

V odôvodneniach 101 a 102 sa uvádza:

5.

Článok 18 („Zásady obstarávania“) v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

…“

6.

Článok 56 („Všeobecné zásady“) v odseku 1 stanovuje:

„Zákazky sa zadávajú na základe kritérií stanovených v súlade s článkami 67 až 69, a to za predpokladu, že verejný obstarávateľ v súlade s článkami 59 až 61 overil, že sú splnené všetky tieto podmienky:

…

7.

V článku 57 („Dôvody na vylúčenie“) sa uvádza:

„…

4.   Verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodár[s]ky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodár[s]ky subjekt, a to v ktorejkoľvek z týchto situácií:

…

…

…

6.   Každý hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 4, môže poskytnúť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré tento hospodársky subjekt prijal, sú dostatočné na to, aby sa preukázala jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie. Ak sa tieto dôkazy považujú za dostatočné, dotknutý hospodársky subjekt sa nevylúči z postupu obstarávania.

…

Opatrenia prijaté hospodárskymi subjektmi sa posúdia, pričom sa zohľadní závažnosť trestného činu alebo pochybenia a ich konkrétne okolnosti. …

…

7.   Členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie spresnia vykonávacie podmienky pre tento článok. …“

8.

Článok 59 („Jednotný európsky dokument pre obstarávanie“) stanovuje:

„1.   Verejní obstarávatelia pri predložení žiadostí o účasť alebo ponúk akceptujú jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostávajúci z aktualizovaného vlastného vyhlásenia ako predbežný dôkaz namiesto osvedčení vydaných orgánmi verejnej moci alebo tretími stranami potvrdzujúci, že príslušný hospodársky subjekt spĺňa všetky tieto podmienky:

…

4.   Verejný obstarávateľ môže kedykoľvek v priebehu postupu požiadať uchádzačov a záujemcov, aby predložili všetky alebo niektoré podporné dokumenty, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho vykonania postupu.

…“

9.

V súlade s článkom 1:

„Štandardný formulár uvedený v prílohe 2 k tomuto nariadeniu sa musí používať na účely vypracovania jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie uvedeného v článku 59 smernice [2014/24] od momentu, keď vnútroštátne opatrenia, ktorými sa vykonáva smernica [2014/24], nadobudnú účinnosť, najneskôr však od 18. apríla 2016. Návod na jeho použitie je uvedený v prílohe 1 k tomuto nariadeniu.“

10.

V článku 61 ods. 2 bode 4 koninklijk besluit van 15 juli 2011 plaatsing overheidsopdrachten klassieke sectoren ( 6 ) sa uvádza:

„Záujemcu alebo uchádzača, ktorý sa… v rámci svojej odbornej činnosti dopustil závažného pochybenia, možno v súlade s článkom 20 zákona kedykoľvek vylúčiť z postupu.“

11.

Článok 70 wet van 17 juni 2016 inzake overheidsopdrachten ( 7 ) stanovuje:

„Každý záujemca alebo uchádzač, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v článkoch 67 alebo 69, môže poskytnúť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré prijal, sú dostatočné na to, aby sa preukázala jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie. Ak obstarávací orgán považuje tieto dôkazy za dostatočné, dotknutý záujemca alebo uchádzač sa nevylúči z postupu obstarávania.

Hospodársky subjekt musí na tento účel preukázať, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu týkajúcu sa akejkoľvek škody spôsobenej trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s vyšetrovacími orgánmi, a že prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sú vhodné na to, aby sa zabránilo budúcim trestným činom alebo pochybeniam.

…“

12.

V máji 2016 flámsky správny orgán ( 8 ) vyhlásil verejné obstarávanie na zadanie zákazky na stavebné práce X40/N60/54, ktorá sa týkala rekonštrukcie cestného uzla Nieuwe Steenweg (N60) a príjazdových a výjazdových komunikácií spojených s európskou cestou E17 v De Pinte ( 9 ).

13.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa nachádzal formálny odkaz na uplatnenie dôvodov na vylúčenie uvedených v článku 61 ods. 1 a 2 kráľovského výnosu z 15. júla 2011, medzi ktorými sa nachádza predchádzajúce spáchanie závažného odborného pochybenia. ( 10 )

14.

Verejný obstarávateľ rozhodnutím z 13. októbra 2016 rozhodol o vylúčení jedného z uchádzačov (dočasného združenia podnikov Norré Behaegel‑RTS infra BVBA, ďalej len „RTS‑Norré“) z postupu, lebo jeho členovia sa predtým dopustili závažných odborných pochybení. ( 11 )

15.

Zákazka bola zadaná inému uchádzačovi, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

16.

Podniky, ktoré boli členmi združenia RTS‑Norré, napadli rozhodnutie z 13. októbra 2016 žalobou na Raad van State (Štátna rada, Belgicko). Tvrdili, že pred ich vylúčením sa im malo umožniť preukázať, že prijali nápravné opatrenia preukazujúce ich spoľahlivosť, na základe článku 57 ods. 6 smernice 2014/24. Domnievali sa, že toto ustanovenie je priamo uplatniteľné.

17.

Tiež uviedli, že žalovaný správny orgán postupoval s nedbanlivosťou a porušil viaceré zásady: zásadu vypočutia dotknutej osoby (audi et alteram partem), zásadu transparentnosti, zásadu poctivej hospodárskej súťaže a zásadu rovnosti (keďže s týmito podnikmi sa zaobchádzalo inak než s ich „európskymi kolegami“).

18.

Verejný obstarávateľ poprel možnosť priznať článku 57 smernice 2014/24 priamy účinok; najmä odmietol tvrdenie, že odsek 6 tohto článku je bezpodmienečný, jednoznačný a presný. Pokiaľ ide o nápravné opatrenia, zdôraznil, že prináleží členským štátom spresniť podmienky uplatňovania uvedeného ustanovenia.

19.

Subsidiárne dodal, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s pravidlami týkajúcimi sa prijímania samoočisťovacích opatrení z vlastnej iniciatívy, ktoré stanovuje smernica 2014/24. ( 12 )

20.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o výklade článku 57 ods. 4 písm. c) a g) v spojení s odsekmi 6 a 7 smernice 2014/24. Konkrétne sa pýta, či uvedené ustanovenia:

21.

Za týchto okolností Raad van State (Štátna rada) položila Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„Má sa článok 57 ods. 4 písm. c) a g) v spojení s odsekmi 6 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES vykladať v tom zmysle, že bráni takému uplatneniu, podľa ktorého je hospodársky subjekt povinný z vlastnej iniciatívy predložiť dôkaz o opatreniach, ktoré prijal s cieľom preukázať svoju spoľahlivosť?

V prípade kladnej odpovede, má takto vykladaný článok 57 ods. 4 písm. c) a g) v spojení s odsekmi 6 a 7 [smernice 2014/24] priamy účinok?“

22.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 17. mája 2019.

23.

Písomné pripomienky predložili RTS‑Norré, rakúska, belgická, maďarská a estónska vláda, ako aj Komisia.

24.

Na zodpovedanie oboch prejudiciálnych otázok je potrebné predovšetkým určiť, ktorá smernica sa uplatní v tejto veci.

25.

Zo spisu vyplýva, že sa neuplatní smernica 2014/24 (ktorej sa týka návrh na začatie prejudiciálneho konania), ale predtým platná smernica (smernica 2004/18), na ktorú odkazovali oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

26.

Uvedené verejné obstarávanie sa uskutočnilo v dvoch fázach:

27.

Lehota na prebratie smernice 2014/24 sa v súlade s jej článkom 90 skončila 18. apríla 2016, keď bola zrušená smernica 2004/18.

28.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „je uplatniteľnou smernicou v oblasti zadávacích konaní v zásade smernica účinná v okamihu, keď verejný obstarávateľ [zvolil druh konania, ktoré zamýšľal uskutočniť]. Naopak neuplatniteľnými sú ustanovenia smernice, ktorých lehota na prebratie uplynula po tomto okamihu“. ( 15 )

29.

Keďže oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo v tejto veci „nevyhnutne neskoršie ako deň, keď verejný obstarávateľ zvolil druh konania, ktoré zamýšľal uskutočniť, a definitívne rozhodol o otázke, či existuje alebo neexistuje povinnosť umožniť pred zadaním dotknutej verejnej zákazky hospodársku súťaž“, ( 16 ) k čomu došlo pred 18. aprílom 2016, ratione temporis sa mala uplatniť smernica 2004/18.

30.

Tak z judikatúry Súdneho dvora, ako aj osobitne z predbežného oznámenia a z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania teda vyplýva, že postup verejného obstarávania sa mal v tomto prípade riadiť ustanoveniami smernice 2004/18. To znamená, že prejudiciálne otázky sa týkajú výkladu ustanovení práva Únie (smernice 2014/24), ktoré nie sú relevantné pre rozhodnutie sporu. ( 17 )

31.

Úvahy, ktoré uvediem nižšie, budú mať teda subsidiárny charakter, pričom budú uvedené len pre prípad, že Raad van State (Štátna rada) sa z dôvodov, ktoré súvisia s belgickým vnútroštátnym právom, bude domnievať, že musí predsa uplatniť smernicu 2014/24.

32.

Smernica 2004/18 nestanovovala možnosť, aby hospodársky subjekt, v prípade ktorého vznikol dôvod na vylúčenie, preukázal, že prijal samoočisťovacie opatrenia. Jej článok 51 však umožňoval, aby verejný obstarávateľ vyzval podniky na predloženie dokumentov týkajúcich sa ich osobnej spôsobilosti. ( 18 )

33.

Smernica 2014/24 naopak upravuje uvedené opatrenia ( 19 ) v ustanovení (článku 57 ods. 6), v ktorom sa však nachádzajú len niektoré údaje, napríklad pokiaľ ide o účel týchto opatrení ( 20 ) alebo potrebu odôvodniť záporné posúdenie ( 21 ). Čo sa týka zvyšných otázok, odkazuje sa na vykonávacie podmienky, ktoré spresnia členské štáty.

34.

Podľa článku 57 ods. 7 totiž „členské štáty prostredníctvom zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení a so zreteľom na právo Únie spresnia vykonávacie podmienky pre tento článok“.

35.

Sloboda členských štátov v tejto oblasti má dve roviny:

36.

Nič teda nebráni tomu, aby členský štát uložil dotknutému subjektu v tejto oblasti povinnosť konať z vlastnej iniciatívy. Žiadosť hospodárskeho subjektu o preskúmanie opatrení, ktoré prijal, je spomenutá práve v odôvodnení 102 smernice. ( 23 )

37.

Ako som už uviedol v inej veci, ( 24 ) článok 57 ods. 6 sa zameriava na to, aby verejný obstarávateľ „analyzoval dôkazy, ktoré predloží ten, kto sa odvoláva na svoje očistenie“. Úloha verejného obstarávateľa „je v rámci tohto posúdenia dôkazov… pasívna, zatiaľ čo hospodársky subjekt je aktívny“.

38.

Aby som to zhrnul, doslovné znenie článku 57 ods. 6 a 7 smernice 2014/24 nebráni tomu, aby členský štát stanovil, že hospodársky subjekt, ktorý sa chce zúčastniť na postupe verejného obstarávania napriek tomu, že v jeho prípade vznikli dôvody na vylúčenie, musí z vlastnej iniciatívy predložiť dôkaz o samoočisťovacích opatreniach, ktoré tento hospodársky subjekt prijal, s cieľom preukázať svoju spoľahlivosť.

39.

Systematický, resp. kontextový výklad článku 57 ods. 6 smernice 2014/24 vedie k rovnakému výsledku.

40.

Na jednej strane podľa článku 56 ods. 3 uvedenej smernice verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby príslušné informácie alebo dokumenty (týkajúce sa či už ponuky, alebo záujemcu) predložili, doplnili, spresnili alebo skompletizovali v primeranej lehote.

41.

Takto sformulované ustanovenie neukladá povinnosť, teda pozitívny záväzok vyžiadať si informácie uvedené v odseku 1 písmene b) tohto článku. Tento článok v skutočnosti sám pripúšťa odlišné ustanovenie vnútroštátneho predpisu prijatého na prebratie smernice.

42.

Na druhej strane článok 59 smernice 2014/24 stanovuje, že samotný dotknutý subjekt prostredníctvom jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (ďalej len „JED“) osvedčí, že sa nenachádza v jednej zo situácií, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia byť vylúčené.

43.

JED je teda formálnym vyhlásením hospodárskeho subjektu, v ktorom musí uviesť, že sa na neho nevzťahuje relevantný dôvod na vylúčenie, alebo že taký dôvod sa na neho síce vzťahuje, ale napravil svoje správanie, aby opäť získal stratenú dôveryhodnosť.

44.

JED, ktorý je upravený vo vykonávacom nariadení 2016/7:

45.

Použitie JED neoslobodzuje uchádzača od predloženia ďalších dôkazov, keďže to je jeden zo záväzkov, ktoré uchádzač musí prijať. V článku 59 ods. 1 smernice 2014/24 sa uvádza, že JED „obsahuje aj formálne prehlásenie v tom zmysle, že hospodársky subjekt bude schopný na požiadanie tieto podporné dokumenty bezodkladne poskytnúť“.

46.

Článok 59 ods. 4 smernice 2014/24 teda dovoľuje verejnému obstarávateľovi kedykoľvek v priebehu postupu požiadať uchádzačov, aby predložili všetky alebo niektoré podporné dokumenty (ktoré boli spomenuté alebo na ktoré sa odkazovalo v JED), ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho vykonania postupu.

47.

Uvedené oprávnenie sa podľa toho istého ustanovenia mení na povinnosť vo vzťahu k uchádzačovi, ktorému sa verejný obstarávateľ rozhodol zadať zákazku: verejný obstarávateľ vtedy musí od neho vyžadovať, aby predložil aktuálne podporné dokumenty (v súlade s článkom 60 a prípadne článkom 62).

48.

Z vyššie uvedeného vyvodzujem, že smernica 2014/24 a vykonávacie nariadenie 2016/7, ktorých ustanovenia som preskúmal zo systematického hľadiska a v ich kontexte, jednoznačne uprednostňujú čas a spôsob, ktoré sú určené na to, aby hospodársky subjekt uviedol, že prijal očisťovacie opatrenia: musí to urobiť pomocou JED alebo inak, ale vždy pri predložení svojej ponuky.

49.

Z tohto pravidla vyplýva, že ak vnútroštátny zákonodarca alebo verejný obstarávateľ požiada hospodársky subjekt, aby hneď na začiatku uviedol, že prijal samoočisťovacie opatrenia (a prípadne predložil ( 26 ) podporné dokumenty), taká požiadavka je v súlade so smernicou 2014/24.

50.

RTS‑Norré navrhuje vykladať článok 57 ods. 6 smernice 2014/24 analogicky s právnou úpravou týkajúcou sa neobvykle nízkych ponúk (článok 69). Vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí tiež poukazuje na toto výkladové kritérium. ( 27 )

51.

S uvedeným návrhom nesúhlasím, lebo článok 69 smernice 2014/24 sa týka ponúk, ktoré sa v iných ustanoveniach tejto smernice označujú ako „neregulárne“, ( 28 ) ale ktoré môžu byť prípustné. V uvedenom článku nejde o spoľahlivosť hospodárskeho subjektu, ale o materiálnu realizovateľnosť jeho ponuky.

52.

Analógiu nemožno použiť, ak dotknuté ustanovenie samo osebe poskytuje – ako to je podľa môjho názoru v tomto prípade – dostatok prvkov na jeho výklad bez toho, aby bolo potrebné použiť iné (údajne) analogické ustanovenie. Tým menej to platí v prípade, ak má toto druhé ustanovenie odlišný účel: článok 69 smernice 2014/24 má chrániť záujemcov pred svojvoľnými rozhodnutiami verejného obstarávateľa v kontexte, ktorý je veľmi odlišný od kontextu článku 57 ods. 6.

53.

Pravidlo, ktoré dovoľuje hospodárskym subjektom uviesť a preukázať svoju dôveryhodnosť napriek existencii dôvodov na vylúčenie, na prvý pohľad a predovšetkým zvýhodňuje tieto hospodárske subjekty. Je to logické, lebo uviesť a preukázať samoočisťovacie opatrenia musí ten, kto má záujem o účasť na postupe obstarávania.

54.

Uvedené pravidlo má navyše ďalší aspekt, ktorý sa týka verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ musí podľa článku 56 ods. 1 písm. b) smernice 2014/24 zadať zákazku po tom, čo overil, že ponuku predložil spôsobilý uchádzač (teda uchádzač, ktorý nie je vylúčený podľa článku 57).

55.

Prináleží verejnému obstarávateľovi overiť, či existujú dôvody na vylúčenie, ( 29 ) a ak áno, či nespoľahlivý hospodársky subjekt uviedol, že si predsa zasluhuje dôveru z dôvodu opatrení, ktoré prijal. ( 30 )

56.

Pri plnení uvedenej úlohy sa verejný obstarávateľ musí v prvom rade opierať o údaje, ktoré mu poskytnú uchádzači. V článku 57 ods. 4 písm. h) smernice 2014/24 sa spomína prípad, keď subjekt zadržal informácie vyžadované na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie alebo nie je schopný predložiť podporné dokumenty požadované podľa článku 59. Obe okolnosti stačia na odmietnutie jeho účasti na postupe zadávania zákazky. ( 31 )

57.

Mohlo by byť prehnané žiadať od subjektov, ktoré sa prihlásia do postupu obstarávania, aby vo svojej ponuke z vlastnej iniciatívy prostredníctvom príslušných osvedčení poskytli listinné dôkazy týkajúce sa všetkých otázok, ktoré sú vymenované v článku 59 ods. 1 smernice 2014/24. Navyše by to nebolo nevyhnutné na zabezpečenie riadneho vykonania postupu a nebolo by to v súlade so zavedením JED v európskych predpisoch o verejných zákazkách.

58.

Naopak, nepovažujem za prehnanú požiadavku, aby k ponuke uchádzača bolo pripojené znenie a opis samoočisťovacích opatrení, ak uchádzač žiada, aby sa tieto opatrenia zohľadnili v jeho prospech. Uvedená požiadavka má pre neho povahu bremena v procesnom zmysle. ( 32 )

59.

Pripomínam, že verejný obstarávateľ musí poznať uvedené opatrenia, aby ich posúdil a aby si urobil názor na dôveryhodnosť v zásade nespoľahlivého subjektu, ktorému má byť zadaná zákazka. To však neznamená, že v prípade neexistencie informácií poskytnutých uchádzačom musí verejný obstarávateľ z úradnej povinnosti skúmať, či uchádzač prijal uvedené opatrenia.

60.

Súdny dvor v rozsudku Vossloh uviedol, že hospodársky subjekt:

61.

V tom istom rozsudku je však povinnosť spolupracovať spresnená: táto povinnosť je obmedzená „na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na účinné dosiahnutie cieľa spočívajúceho v posúdení spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, ktoré je uvedené v článku 57 ods. 6 smernice 2014/24“. ( 34 )

62.

Uvedenou požiadavkou proporcionality sa budem zaoberať hneď po tom, čo preskúmam požiadavky, ktoré vyplývajú zo zásad transparentnosti a rovnosti.

63.

Zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré členské štáty zavedú v rámci článku 57 ods. 7, musia byť v súlade s právom Únie, ako to vyžaduje toto ustanovenie. Z uvedenej povinnosti vyplýva, že je potrebné dodržať zásady práva Únie, ktorými sa riadi verejné obstarávanie. V odseku 6 uvedeného článku je navyše v súvislosti s posudzovaním samoočisťovacích opatrení výslovne spomenutá proporcionalita.

64.

Zásada transparentnosti, ktorá vedie k povinnosti jasne uviesť podmienky spôsobilosti uchádzačov, je spojená s rovnosťou zaobchádzania s uchádzačmi do takej miery, že podľa Súdneho dvora je jedna priamym dôsledkom druhej. ( 35 )

65.

Všetci uchádzači teda musia rovnako poznať podmienky verejného obstarávania. Preto je potrebné, aby boli jasne uvedené dôvody na vylúčenie, najmä nepovinné dôvody na vylúčenie, lebo ich jednotné pravidlá a uplatňovanie podrobne neupravuje právo Únie, ale predpisy každého členského štátu. ( 36 )

66.

Ak je určitý dôvod na vylúčenie uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, zásady transparentnosti a rovnosti nebránia tomu, aby vnútroštátny predpis od hospodárskeho subjektu vyžadoval, aby na vyvrátenie uvedeného dôvodu so svojou ponukou (teda z vlastnej iniciatívy) predložil dôkaz o samoočisťovacích opatreniach.

67.

Takto môžu všetci záujemcovia za rovnakých podmienok zistiť, či z dôvodu, že v ich prípade vznikol uvedený dôvod na vylúčenie, musia hneď na začiatku oznámiť verejnému obstarávateľovi, ktorý si musí vybrať jedného z nich, že sú opäť dôveryhodní.

68.

Podľa Súdneho dvora uchádzačom nemožno uložiť povinnosť, aby z vlastnej iniciatívy oznámili okolnosti, ktoré sa ich týkajú, ak takáto povinnosť „nie je uvedená ani v uplatniteľnom vnútroštátnom práve, ani vo výzve na predloženie ponúk alebo v súťažných podkladoch“. V uvedenom prípade by táto povinnosť nepredstavovala jasne vymedzenú podmienku a boli by porušené zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania. ( 37 )

69.

A sensu contrario, povinnosť oznámiť spomenuté okolnosti bude oprávnená, ak je uvedená „v uplatniteľnom vnútroštátnom práve,… vo výzve na predloženie ponúk alebo v súťažných podkladoch“.

70.

Uvedená judikatúra teda nebráni modelu vzťahu medzi verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom, v rámci ktorého má tento subjekt vo všeobecnosti povinnosť uviesť a prípadne preukázať očisťovacie opatrenia, ktoré prijal, ak chce pomocou nich dosiahnuť, aby sa neuplatnil dôvod na vylúčenie uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

71.

„Riadne informovaný a primerane obozretný hospodársky subjekt“ ( 38 ) by si hypoteticky nemusel byť vedomý hmotnoprávnych podmienok týkajúcich sa ponuky, ktoré neboli zverejnené. Naopak, ak bol upozornený na konkrétne dôvody na vylúčenie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, nie je v rozpore so zásadami transparentnosti a verejnosti, ak tento subjekt musí uviesť (a prípadne preukázať), že napriek tomu, že v jeho prípade vznikol jeden z týchto dôvodov, napravil svoju nedôveryhodnosť.

72.

Ten istý subjekt nemôže nevedieť, že aj v prípade, ak sa v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania nenachádza výslovný odkaz na nápravné opatrenia, podľa smernice 2014/24 má možnosť odvolávať sa na ne.

73.

Vyššie uvedené tvrdenia sú odôvodnené v širšej miere od zavedenia JED, ktorý – ako som uviedol – zahŕňa osobitné body na oznámenie (a opis) očisťovacích opatrení. Pripomínam, že použitie JED je prakticky povinné takmer vo všetkých postupoch, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/24. ( 39 )

74.

Podľa odôvodnenia 1 smernice 2014/24 sa na postupy zadávania verejných zákaziek uplatňuje zásada proporcionality. V odôvodnení 101 je to osobitne zopakované v súvislosti so zmienkou o nepovinných dôvodoch vylúčenia.

75.

Súčasťou článku 57 ods. 6 smernice je výslovný odkaz na proporcionalitu pri posudzovaní očisťovacích opatrení, o ktorých hospodárske subjekty tvrdia, že ich prijali.

76.

Je teda logické, že Súdny dvor uviedol, že „… pravidlá určené na stanovenie vykonávacích podmienok článku 57 uvedenej smernice… nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov sledovaných touto smernicou“. ( 40 )

77.

Zásada proporcionality sa teda uplatní rozhodujúcim spôsobom, ak verejný obstarávateľ musí posúdiť dostatočnosť samoočisťovacích opatrení a samotné dôvody na vylúčenie, pričom v súvislosti s týmito dôvodmi musí zabrániť tomu, aby menšie nedostatky, ktoré sa neopakovali, mali za následok vylúčenie, pokiaľ nejde o výnimočné okolnosti. ( 41 )

78.

Bolo by možné žiadať od verejného obstarávateľa, aby uplatnil tú istú zásadu, pokiaľ ide o požiadavku, aby uchádzač vo svojej ponuke uviedol, že napriek tomu, že v jeho prípade vznikol nepovinný dôvod na vylúčenie, následne napravil svoje konanie, a preto sa opäť stal spoľahlivým?

79.

Za normálnych okolností sa verejný obstarávateľ musí obmedziť na overenie, či uchádzač splnil uvedenú požiadavku. Rozhodnutie o tom, že hospodársky subjekt, ktorý v rozpore so svojou povinnosťou vo svojej ponuke neuviedol, že sa ho týka dôvod na vylúčenie, bude vylúčený z postupu, nemožno označiť za neprimerané. Tak to bude napríklad v prípade, ak hospodársky subjekt, ktorý sa v minulosti dopustil závažného odborného pochybenia, neposkytne informácie o tomto pochybení.

80.

V takom prípade nebude mať pre vylúčenie rozhodujúci význam neuvedenie, ale skôr samotná existencia dôvodu na vylúčenie (napríklad závažného odborného pochybenia), na ktorého odstránenie formou primeraného samoočisťovacieho opatrenia hospodársky subjekt nepoukázal.

81.

Naopak, existujú situácie, v ktorých možno pripustiť väčšiu pružnosť, a to na základe kritérií, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku Pizzo pre uchádzačov usadených v iných členských štátoch, „keďže títo uchádzači nemusia mať porovnateľné znalosti o vnútroštátnom práve a jeho výklade, ako ani o praxi vnútroštátnych orgánov ako tuzemskí uchádzači“. ( 42 )

82.

V uvedených situáciách „sa zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby bolo uchádzačovi dovolené napraviť svoju situáciu a splniť si uvedenú povinnosť v lehote stanovenej verejným obstarávateľom“. ( 43 )

83.

Súdny dvor v rozsudku zo 14. decembra 2016, Conexxion Taxi Services, nadviazal na túto myšlienku, ktorá je založená na tom, že hospodársky subjekt usadený v inom členskom štáte je menej oboznámený s podmienkami a pravidlami uplatňovania relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy, lebo je zahraničným subjektom. ( 44 )

84.

Domnievam sa, že toto kritérium možno uplatniť aj v prípade, ak dôvod na vylúčenie, ktorý sa vzťahuje na hospodársky subjekt, jednoznačne nevyplýva z listín týkajúcich sa postupu. Je v súlade so zásadami rovnosti a proporcionality, aby sa v uvedenej situácii poskytla hospodárskemu subjektu možnosť spomenúť uvedený dôvod, ktorý na začiatku nespomenul (ako aj následné samoočisťovacie opatrenia).

85.

Raad van State (Štátna rada) vo svojom rozhodnutí o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že ak by uchádzači museli z vlastnej iniciatívy vymenovať svoje závažné pochybenia a následné očisťovacie opatrenia, mohlo by sa to považovať za „samoobviňovanie“. ( 45 )

86.

Hospodársky subjekt vôbec nie je povinný zúčastniť sa na postupe verejného obstarávania. Ak to však urobí, musí dodržať pravidlá tohto postupu. V smernici 2014/24 sa vzťah medzi uchádzačmi a verejným obstarávateľom musí riadiť dobrou vierou, takže uchádzači práve z dôvodu spoľahlivosti, ktorá sa od nich vyžaduje, nemôžu skrývať informácie o dôvodoch na vylúčenie, ktoré v ich prípade vznikli.

87.

Uchádzač totiž musí predložiť informácie vyžadované na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie, pričom ich nemôže zadržať [to je výraz, ktorý je použitý v článku 57 ods. 4 písm. h) smernice 2014/24], ani skresliť.

88.

Vyžadovať od toho, kto sa dobrovoľne zúčastní na postupe verejného obstarávania, aby na to, aby nebol vylúčený, poskytol informácie o závažných pochybeniach, ktorých sa dopustil v minulosti (a prípadne o neskorších samoočisťovacích opatreniach), neznamená ignorovať právo nevyhlásiť sa za vinného alebo neusvedčovať sa, ktoré sa uplatňuje v iných právnych odvetviach.

89.

Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že verejný obstarávateľ je oprávnený vyžiadať od uchádzača listinné dôkazy o očisťovacom opatrení, a to aj v prípade, ak mu to spôsobí prípadné nepriaznivé následky. ( 46 )

90.

Iné je, ak hospodársky subjekt vzhľadom na šírku pojmu „závažné odborné pochybenie, v dôsledku ktorého je spochybnená jeho bezúhonnosť“, nemôže s istotou určiť, či jedno z jeho správaní v minulosti možno považovať za také pochybenie. V tomto smere vnútroštátny súd správne zdôrazňuje, že vzhľadom na mieru voľnej úvahy verejného obstarávateľa pri posudzovaní takého pochybenia (odôvodnenie 101 smernice 2014/24) nie je vždy ľahké zistiť, či existuje uvedený dôvod na vylúčenie.

91.

V takom prípade, ak posúdenie správania ako závažného pochybenia nie je pre dotknutého uchádzača predvídateľné, od neho nemožno žiadať, aby ho spomenul vo svojej ponuke alebo v JED. Vtedy prináleží verejnému obstarávateľovi, ktorého úlohou je napokon „akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia“, aby poskytol uchádzačovi možnosť uviesť v súvislosti s uvedeným pochybením to, čo považuje za vhodné.

92.

Uviedol som, že podľa zásady transparentnosti musia byť dôvody na vylúčenie uvedené tak, aby sa v nich hospodársky subjekt mohol identifikovať a aby prípadne uviedol, že ich odstránil.

93.

V tomto zmysle pripomínam, že vylúčenie, ktoré povoľuje článok 57 ods. 4 smernice 2014/24, môže byť založené tak na nedostatkoch pri plnení predchádzajúcich zákaziek [písmeno g)], ako aj na spáchaní závažných odborných pochybení [písmeno c)]. Uvedené dva dôvody podľa názoru verejného obstarávateľa v tejto veci existovali z hmotnoprávneho hľadiska a oba sú osobitne spomenuté v prvej prejudiciálnej otázke. ( 47 )

94.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, z ktorého vychádza spor, založenom na smernici 2004/18, bolo totiž ako dôvod na vylúčenie uvedené spáchanie závažných pochybení, ktoré je spomenuté aj v kráľovskom výnose z 15. júla 2011. Tak ho vyložil verejný obstarávateľ, ktorý uviedol tento dôvod s cieľom vylúčiť podniky, ktoré podali žalobu, z postupu obstarávania.

95.

V konečnom dôsledku sa domnievam, že článok 57 ods. 6 smernice 2014/24 nebráni tomu, aby v prípade, ak je dôvod na vylúčenie jasne uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, hospodársky subjekt musel z vlastnej iniciatívy uviesť (a prípadne preukázať) samoočisťovacie opatrenia, ktoré prijal.

96.

V prípade, ak by bola odpoveď na prvú otázku kladná, sa vnútroštátny súd pýta, či by sa hospodársky subjekt mohol vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi priamo odvolávať na článok 57 ods. 6 smernice 2014/24. ( 48 )

97.

Ak by sa Súdny dvor stotožnil s mojím návrhom týkajúcim sa predchádzajúcej otázky, nebolo by potrebné odpovedať na túto otázku. Nasledujúce úvahy majú teda dvojnásobne subsidiárny charakter (vyššie som už uviedol, prečo sa v tejto veci neuplatní smernica 2014/24). ( 49 )

98.

Domnievam sa, že ak by sa článok 57 ods. 6 smernice 2014/24 uplatnil, bolo by možné priznať mu priamy účinok na účely nároku, o ktorom má rozhodnúť Raad van State (Štátna rada). ( 50 )

99.

Uvedený článok priznáva uchádzačom právo (právo odvolávať sa vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi na samoočisťovacie opatrenia), ktoré môžu uplatniť na vnútroštátnych súdoch a ktoré tieto súdy musia chrániť.

100.

Rozpory medzi účastníkmi prejudiciálneho konania sú obmedzené na bezpodmienečný a dostatočne presný charakter uvedeného ustanovenia ako znaky, ktoré vyžaduje judikatúra. ( 51 )

101.

Pokiaľ ide o bezpodmienečnosť, právo, ktoré je stanovené v článku 57 ods. 6 smernice 2014/24, nezávisí od členských štátov, a pokiaľ ide o jeho podstatu, nie je ani podmienené predpismi, ktoré tieto štáty prijmú.

102.

Pokiaľ ide o presnosť, v tomto samotnom ustanovení sa uvádza, čo treba prinajmenšom preukázať, a teda posúdiť. ( 52 ) Tiež je v ňom uvedené, podľa akých kritérií (závažnosť a konkrétne okolnosti) sa vykoná toto posúdenie ( 53 ) a aké dôsledky má kladné a záporné posúdenie ( 54 ). Tiež je v ňom stanovené, kedy neexistuje právo predstaviť nápravné opatrenia. ( 55 ) Napokon stanovuje základné aspekty právnej úpravy a obsahu takého práva.

103.

Je nesporné, že iné – hmotnoprávne alebo procesné – otázky majú podľa všeobecného pravidla stanoveného v článku 57 smernice 2014/24 upraviť členské štáty. Týka sa to napríklad maximálneho obdobia vylúčenia alebo času a spôsobu preukázania očistenia.

104.

Otázka, ako a kedy musí uchádzač uviesť a prípadne preukázať očisťovacie opatrenia, spadá do voľnej úvahy členských štátov. Alternatívny charakter posúdenia z úradnej moci alebo na podnet účastníka tiež nie je nevyhnutnou podmienkou práva, ktoré článok 57 ods. 6 smernice 2104/24 priznáva uchádzačom.

105.

Neexistencia vnútroštátnych predpisov (zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení) stanovujúcich pravidlá týkajúce sa spôsobu a času však nesmie byť na úkor uchádzačov do takej miery, že spôsobí zánik ich práva dovolávať sa na vnútroštátnom súde výhod, ktoré im prináležia v oblasti samoočisťovacích opatrení.

106.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položila Raad van State (Štátna rada, Belgicko), takto:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES sa ratione temporis neuplatní na skutkové okolnosti sporu vo veci samej, ako vyplývajú z návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

Subsidiárne: