EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62019CA0080

Vec C-80/19: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. júla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas – Litva) – konania začaté E. E. (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 – Pôsobnosť – Pojem „dedenie, ktoré má cezhraničné dôsledky“ – Pojem „obvyklý pobyt zosnulého“ – Článok 3 ods. 2 – Pojem „súd“ – Uplatnenie pravidiel súdnej právomoci na notárov – Článok 3 ods. 1 písm. g) a i) – Pojmy „rozhodnutie“ a „verejná listina“ – Články 5, 7 a 22 – Dohoda o voľbe právomoci súdu a voľba rozhodného práva pre dedenie – Článok 83 ods. 2 a 4 – Prechodné ustanovenia)

Ú. v. EÚ C 297, 7.9.2020, p. 12–12 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

7.9.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 297/12


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 16. júla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas – Litva) – konania začaté E. E.

(Vec C-80/19) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Justičná spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 - Pôsobnosť - Pojem „dedenie, ktoré má cezhraničné dôsledky“ - Pojem „obvyklý pobyt zosnulého“ - Článok 3 ods. 2 - Pojem „súd“ - Uplatnenie pravidiel súdnej právomoci na notárov - Článok 3 ods. 1 písm. g) a i) - Pojmy „rozhodnutie“ a „verejná listina“ - Články 5, 7 a 22 - Dohoda o voľbe právomoci súdu a voľba rozhodného práva pre dedenie - Článok 83 ods. 2 a 4 - Prechodné ustanovenia)

(2020/C 297/15)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Lietuvos Aukščiausiasis Teismas

Účastník konania pred vnútroštátnym súdom

E. E.

za účasti: Kauno miesto 4-ojo notaro biuro notarė Virginija Jarienė, K.-D. E.

Výrok rozsudku

1.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „dedenie, ktoré má cezhraničné dôsledky“ sa vzťahuje na situáciu, v ktorej bol zosnulý štátnym príslušníkom členského štátu a mal v čase svojej smrti pobyt v inom členskom štáte, ale neprerušil svoje väzby s prvým z týchto členských štátov, v ktorom sa nachádza majetok, ktorý je predmetom dedičstva, zatiaľ čo jeho dediči majú pobyt v týchto dvoch členských štátoch. Posledný obvyklý pobyt zosnulého v zmysle tohto nariadenia musí určiť orgán, ktorý rozhoduje o dedičskej veci, len v jednom z týchto členských štátov.

2.

Článok 3 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že litovskí notári, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, nevykonávajú pri vydávaní vnútroštátneho osvedčenia o dedičstve funkcie justičného orgánu. Vnútroštátnemu súdu však prináleží určiť, či títo notári konajú na základe poverenia justičného orgánu alebo pod jeho kontrolou, a v dôsledku toho ich možno kvalifikovať ako „súdy“ v zmysle toho istého ustanovenia.

3.

Článok 3 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 650/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že litovských notárov možno kvalifikovať ako „súdy“ v zmysle tohto nariadenia, možno osvedčenie o dedičstve, ktoré vydávajú, považovať za „rozhodnutie“ v zmysle tohto ustanovenia, takže na účely jeho vydania môžu títo notári uplatniť pravidlá právomoci stanovené v kapitole II uvedeného nariadenia.

4.

Články 4 a 59 nariadenia č. 650/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že notár členského štátu, ktorý nie je kvalifikovaný ako „súd“ v zmysle tohto nariadenia, môže bez toho, aby uplatnil všeobecné pravidlá o právomoci stanovené uvedeným nariadením, vydať vnútroštátne osvedčenia o dedičstve. Ak vnútroštátny súd dospeje k záveru, že tieto osvedčenia spĺňajú kritériá stanovené v článku 3 ods. 1 písm. i) toho istého nariadenia, a preto ich možno považovať za „verejné listiny“ v zmysle toho istého ustanovenia, tieto osvedčenia majú v iných členských štátoch účinky, ktoré článok 59 ods. 1 a článok 60 ods. 1 nariadenia č. 650/2012 priznávajú verejným listinám.

5.

Články 4, 5, 7 a 22, ako aj článok 83 ods. 2 a 4 nariadenia č. 650/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že vôľa poručiteľa, ako aj dohoda medzi jeho dedičmi môžu viesť k určeniu súdu, ktorý má právomoc konať v dedičských veciach, a k uplatneniu dedičského práva iného členského štátu, než sú štáty, ktoré by vyplývali z uplatnenia kritérií stanovených týmto nariadením.


(1)  Ú. v. EÚ C 148, 29.4.2019.


Top