Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62018TN0659

Vec T-659/18: Žaloba podaná 30. októbra 2018 – ZS/EIB

Ú. v. EÚ C 4, 7.1.2019, p. 41–42 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

7.1.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 4/41


Žaloba podaná 30. októbra 2018 – ZS/EIB

(Vec T-659/18)

(2019/C 4/54)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: ZS (v zastúpení: B. Maréchal, advokát)

Žalovaná: Európska investičná banka

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutia EIB z 27. septembra 2017 a 28. decembra 2017,

uložil povinnosť nahradiť ujmu spôsobenú žalobcovi,

v tejto súvislosti žalobca žiada, aby sa EIB uložila povinnosť zaplatiť mu:

30 000 eur z titulu nevyplatenej mzdy za 42 dní dovolenky za kalendárny rok a 40,5 dní v režime TSA-A, t. j. v celkovom rozsahu nároku na 82,5 dní dovolenky,

čiastku 30 000 eur, ktorá bola protiprávne odpočítaná od čiastok, ktoré sa mu vyplatili pri jeho odchode,

50 000 eur ako 3 % príspevok z ročnej mzdy do systému dobrovoľného dôchodkového zabezpečenia (SDDZ) až do dosiahnutia riadneho veku odchodu do dôchodku,

35 000 eur z titulu nároku žalobcu na odmeny,

15 000 eur ako odškodnenie za nemajetkovú ujmu, ktorú žalobca utrpel,

trovy právneho zastúpenia v súvislosti s konaním v predpokladanej výške 15 000 eur,

náhradu trov konania a všetkých súvisiacich nákladov.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že doba neprítomnosti žalobcu na pracovisku nebola neodôvodnená a EIB na ňu mala reagovať skôr, vzhľadom na to, že trvala päť rokov. Takéto tvrdenia nezohľadňujú ústne dohody medzi žalobcom a žalovanou týkajúce sa vypĺňania výkazov súvisiacich s prítomnosťou na pracovisku. Podľa žalobcu ďalej neexistuje právny základ, podľa ktorého by bol zamestnávateľ oprávnený vykonať započítanie alebo odpočítanie údajne neodôvodnenej doby neprítomnosti na pracovisku voči nárokom žalobcu na dovolenku alebo čiastkam, ktoré sa mu majú vyplatiť po ukončení jeho pracovného pomeru.

2.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na niekoľkých pochybeniach, ktorých sa žalovaná údajne dopustila voči žalobcovi, ktoré možno kvalifikovať ako protiprávne administratívne akty, napríklad vytýkanie neodôvodnenej neprítomnosti, stratu nároku na 82,5 dňa dovolenky, ktorá nemá oporu v právnom základe, na základe ktorého by bolo možné vykonať započítanie alebo odpočítanie, protiprávne odpočítanie tzv. neodôvodnenej neprítomnosti na pracovisku od čiastok splatných v čase ukončenia pracovného pomeru, ktoré nezahŕňajú príspevky do SDDZ, ktoré mu priamo spôsobili škodu a dodatočnú nemajetkovú ujmu.

Top