1.

Je ustanovenie vnútroštátneho predpisu, akým je dvadsiate tretie záverečné ustanovenie ods. 4 Ley de Enjuiciamiento civil (občiansky súdny poriadok), ktoré neumožňuje predložiť ani požadovať predloženie zmluvy či podrobného rozpisu dlhu v konaní, v ktorom je žalovaný spotrebiteľom a v ktorom existujú dôkazy, že požadované sumy sa môžu zakladať na nekalých podmienkach, v súlade s článkom 38 Charty základných práv Európskej únie, s článkom 6 prvým odsekom [ZEÚ], ako aj s článkom 6 ods. 1 a s článkom 7 ods. 1 smernice [93/13/EHS] (1) z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách?

2.

Je v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (2), ak sa vyžaduje, aby žalobca v prípade uplatňovania nároku voči spotrebiteľovi uviedol v bode 11 tlačiva A podrobný rozpis vymáhaného dlhu? Je tiež v súlade s týmto ustanovením, ak sa vyžaduje, aby sa v bode 11 tohto tlačiva uviedol obsah zmluvných podmienok, na ktorých sa zakladajú nároky voči spotrebiteľovi, ktoré idú nad rámec hlavného predmetu zmluvy, a to na účely posúdenia existencie ich nekalej povahy?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, umožňuje aktuálne znenie nariadenia 1896/2006 preskúmať ex offo pred vydaním európskeho platobného rozkazu, či sa v zmluve uzatvorenej so spotrebiteľom uplatňujú nekalé podmienky a ak áno, na základe akého ustanovenia možno takéto preskúmanie vykonať?

4.

V prípade, že aktuálne znenie nariadenia č. 1896/2006 neumožňuje preskúmať ex offo existenciu nekalých podmienok pred vydaním európskeho platobného rozkazu, požaduje sa od Súdneho dvora Európskej únie, aby rozhodol o platnosti uvedeného nariadenia a stanovil, či je v rozpore s článkom 38 Charty a s článkom 6 prvým odsekom [ZEÚ].