1.1

Na základe akých kritérií sa má určiť, či materiál predstavuje taký prípravný koncepčný materiál, ako je uvedený v článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov ( 1 )? Môžu podklady, ktoré stanovujú požiadavky na funkcie, ktoré má počítačový program vykonávať, a výsledok, ktorý musí počítačový program dosiahnuť, napríklad podrobné popisy investičných zásad alebo modelov rizík pre správu aktív vrátane matematických vzorcov, ktoré sa majú použiť v počítačovom programe, predstavovať takýto prípravný koncepčný materiál?

1.2

Musí byť materiál na to, aby predstavoval prípravný koncepčný materiál v zmysle tejto smernice, taký úplný a podrobný, že prakticky nevyžaduje na strane osoby, ktorá skutočne píše kód počítačového programu, žiadne samostatné rozhodnutia?

1.3

Má sa výlučné právo k prípravnému koncepčnému materiálu v zmysle tejto smernice vykladať v tom zmysle, že počítačový program, ktorý z prípravného koncepčného materiálu následne vychádza, sa má považovať za spracovanie prípravného koncepčného materiálu a preto za odvodené dielo na účely autorského práva (článok 4 ods. 1 písm. b) smernice 2009/24/ES), alebo že prípravný koncepčný materiál a softvér sa majú považovať za rozdielne formy vyjadrenia toho istého diela, alebo že sú dve samostatné diela?

2.1

Môže byť poradca, ktorý je zamestnaný inou spoločnosťou, ale ktorý pracoval po mnoho rokov pre toho istého zákazníka, a pri plnení svojich povinnosti alebo podľa pokynov vydaných týmto zákazníkom vytvoril počítačový program, považovaný za zamestnanca (spoločnosti, ktorá je zákazníkom) na účely článku 2 ods. 3 smernice 2009/24/ES?

2.2

Na základe ktorých kritérií by sa malo posúdiť, či je niekto zamestnancom na účely tohto ustanovenia?

3.1

Má sa článok 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva ( 2 ) vykladať v tom zmysle, že musí existovať možnosť získania súdneho príkazu, dokonca aj v situácii, keď žalobca je držiteľom sporného práva duševného vlastníctva spoločne s účastníkom, proti ktorému je tento súdny príkaz nariadený?

3.2

V prípade kladnej odpovede na otázku 3.1, vedie to k nejakému inému záveru, ak sa výlučné právo týka počítačového programu a tento počítačový program nie je šírený alebo zverejňovaný, ale je používaný len vo vlastnej obchodnej činnosti spoluvlastníka?