10.7.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 221/11

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-191/14, Lubrizol France/Rada Európskej únie v rozsahu, v akom sa týka dvoch žalobných dôvodov vznesených odvolateľkou na Všeobecnom súde,

—

potvrdil oba tieto dôvody ako dôvodné,

—

využil svoju právomoc a sám rozhodol o dotknutých dvoch žalobných dôvodoch a vydal konečné rozhodnutie,

—

subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o oboch žalobných dôvodoch týkajúcich sa porušenia práva a procesných vád, a

—

uložil Rade a všetkým ďalším účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy, ktoré vznikli v tomto konaní odvolateľke, ako aj trovy, ktoré jej vznikli v konaní na prvom stupni.

1.

Prvý odvolací dôvod: Všeobecný súd neskúmal, ako Rada použila relevantný test podľa príslušných právnych kritérií

Odvolateľka tvrdí, že nepoužitím relevantného kritéria obsiahnutého v oznámení Komisie o pozastavení uplatňovania autonómnych ciel a autonómnych colných kvótach (oznámenie 2011/C 363/02 (1)), Všeobecný súd riadne neposúdil pri skúmaní, či má byť ukončené pozastavenie všeobecných ciel v prípade bisfenolu A, argumenty Rady a Komisie podľa relevantného testu a v súlade s príslušnými právnymi kritériami, ktoré majú byť v uvedenej situácii použité.

2.

Druhý odvolací dôvod: Všeobecný súd neprípustne nahradil odôvodnenie Rady svojim vlastným posúdením a zjavne skreslil dôkazy

Odvolateľka po prvé tvrdí, že sa Všeobecný súd neprípustne pokúsil nahradiť odôvodnenie Rady a Komisie svojim posúdením a vytvoril tak vlastný neprípustný dôvod na podporu tvrdenia, že tovar ponúkaný namietajúcou stranou by mal byť považovaný za identický, rovnocenný nebo nahraditeľný materiál za bisfenol A.

Po druhé odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd posúdil zjavne nesprávne dôkaz týkajúci sa schopnosti namietajúcej osoby dodať dostatočne dostupné množstvo tovaru, ktoré je údajne porovnateľné s bisfenolom A, čím skreslil jasný zmysel dôkazného materiálu a jeho použitie pri vyhodnotení prípadu na prvom stupni.

3.

Tretí odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil zjavného nesprávneho posúdenia pri uplatňovaní relevantných postupov a poskytol rozporuplné odôvodnenie.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že právomoc Komisie zamietnuť námietku z dôvodu oneskorenej odpovede v lehote viac ako pätnásť pracovných dní, stanovenej v oznámení Komisie, sa vzťahuje iba na prvý kontakt medzi namietajúcou osobou a podnikmi podávajúcimi žiadosť, a nie na následnú komunikáciu, čo Všeobecnému súdu umožnilo považovať toto oneskorenie za irelevantné. Tým poskytol Všeobecný súd rozporuplné odôvodnenie pokiaľ ide o povahu, fungovanie a rolu jednotlivých účastníkov konania stanoveného v oznámení Komisie.