—

Žalobkyňa zastáva názor, že článok 266 ZFEÚ zakazuje Rade vydávať právne akty, ktoré majú rovnaký obsah ako právne akty z 21. decembra 2012, ktoré Všeobecný súd vyhlásil za neplatné rozsudkom vo veci Oil Pension Fund Investment Company/Rada (T-121/13, ECLI:EU:T:2015:645).

—

Žalobkyňa v tejto súvislosti namieta, že nebola riadne vypočutá a že jej nebola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu. Odôvodnenie uvedené v napadnutých právnych aktoch nie je podľa nej logické. Preto bolo porušené jej právo na obhajobu a právo na účinnú právnu ochranu. Súčasne bolo porušené jej právo byť vypočutá. Ďalej vytýka, že Rada nesprávne preskúmala okolnosti týkajúce sa žalobkyne. Tvrdí, že jej bolo odopreté spravodlivé súdne konanie podľa zásad právneho štátu, pretože sa z dôvodu neznalosti vytýkaných skutočností a údajných dôkazných prostriedkov Rady nemohla k nim konkrétne vyjadriť a v spore nemohla predložiť žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak.

—

Podľa názoru žalobkyne sa Rada pri vydaní napadnutých právnych aktov dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Rada nedostatočne alebo nesprávne zistila skutkový stav, z ktorého napadnuté právne akty vychádzajú. V tejto súvislosti sa okrem iného uvádza, že pokiaľ ide o žalobkyňu, dôvody pre vydanie obmedzujúcich opatrení, ktoré sa uvádzajú v napadnutých právnych aktoch, sú nesprávne. Napadnuté právne akty okrem toho porušujú zásadu proporcionality.

—

Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté právne akty porušili jej základné práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). V tejto súvislosti tvrdí, že došlo k porušeniu slobody podnikania v Európskej únii (článok 16 Charty) a práva užívať svoj oprávnene nadobudnutý majetok a voľne s ním nakladať v Európskej únii (článok 17 Charty). Žalobkyňa ďalej vytýka porušenie zásady rovnosti pred zákonom (článok 20 Charty) a zásady nediskriminácie (článok 21 Charty).