1

V zmysle rozhodnutia C(2015) 7135 final týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 – Optické diskové mechaniky) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o kartelových dohodách týkajúcich sa verejných súťaží na optické diskové mechaniky pre prenosné a stolové počítače, ktoré uskutočnili dvaja výrobcovia počítačov, skupina Sony vyrába výrobky v oblastiach audio, video, komunikácií a informačných technológií pre spotrebiteľské trhy a odberateľské trhy a je poskytovateľom obsahu, produktov a služieb v oblasti zábavy (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 15).

2

Prvá žalobkyňa, Sony Corporation, je akciová spoločnosť založená podľa japonského práva a stojí na čele skupiny. Druhá žalobkyňa, Sony Electronics, Inc., je dcérskou spoločnosťou v 100 % nepriamom vlastníctve spoločnosti Sony Corporation a má sídlo v Spojených štátoch amerických. Sony Electronics je spoločnosť, ktorá sa riadi právom štátu Delaware (Spojené štáty), vykonáva činnosti výskumu a vývoja, koncepcie, inžinierstva, predaja, marketingu, distribúcie a služieb zákazníkom (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 16).

3

Sony Corporation a Sony Electronics (ďalej spoločne len „žalobkyne“ alebo „Sony“), sú v napadnutom rozhodnutí spoločne označované ako „Sony“ (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 17).

4

Sony Electronics bola spolu so Sony Corporation právnym subjektom, ktorý sa v mene Sony zúčastňoval na verejných súťažiach organizovaných spoločnosťou Dell a v tejto činnosti pokračoval až do 1. apríla 2007 (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 18).

5

Sony Optiarc, Inc., je akciová spoločnosť založená podľa japonského práva. Bola založená 3. apríla 2006 ako spoločný podnik Sony Corporation a NEC Corporation, pod názvom Sony NEC Optiarc Inc. Každá materská spoločnosť preniesla svoju činnosť v odvetví optických diskových mechaník (ďalej len „ODM“) na Sony NEC Optiarc. Sony Corporation získala 55 % akcií s hlasovacím právom tohto spoločného podniku a NEC Corporation zvyšných 45 % (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 19).

6

Od mája 2003 a do marca 2007 Lite‑On navrhovala a vyrábala výrobky ODM, ktoré boli nakoniec predávané pod značkou Sony na základe zmlúv o rozdelení príjmov. Na základe týchto zmlúv Sony vo všeobecnosti zodpovedala za predaj, zatiaľ čo Lite‑On bola zodpovedná za otázky týkajúce sa kvality a inžinierstva.

7

Dotknuté porušenie sa týka ODM používaných v osobných počítačoch (stolových a prenosných počítačoch) (ďalej len „PC“) vyrábaných spoločnosťami Dell a Hewlett Packard (ďalej len „HP“). ODM sa tiež používajú v mnohých ďalších zariadeniach určených pre spotrebiteľov, ako sú prehrávače kompaktných diskov (ďalej len „CD“) alebo digitálnych optických diskov ((ďalej len „DVD“), herné konzoly a ďalšie periférne elektronické zariadenia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 28).

8

ODM používané v PC sa líšia podľa ich veľkosti, mechanizmu pre zavedenia média (štrbina alebo zásuvka) a druhu diskov, ktoré môžu čítať alebo na ktoré môžu zapisovať. ODM možno rozdeliť do dvoch skupín: mechaniky polovysoké („half‑height“, ďalej len „HH“) pre stolové počítače a tenké pre prenosné počítače. Podskupina tenkých mechaník zahŕňa mechaniky rôznych rozmerov. Existujú rôzne druhy mechaník HH a tenkých mechaník v závislosti od ich technickej funkcie (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 29).

9

Dell a HP sú dvaja hlavní výrobcovia originálnych výrobkov na svetovom trhu s PC. Dell a HP využívajú štandardný postup verejnej súťaže na celosvetovej úrovni, ktorý zahŕňa najmä štvrťročné rokovania o cenách na svetovej úrovni a objemoch celkových nákupov s malým počtom vopred vybratých dodávateľov ODM. Vo všeobecnosti platí, že regionálne otázky nezohrávali žiadnu úlohu pri iných verejných súťažiach na ODM, než boli súťaže súvisiace s očakávaným dopytom pre regióny ovplyvňujúce celkové objemy nákupov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 32).

10

Postupy verejnej súťaže zahŕňali žiadosti o cenové ponuky, žiadosti o elektronické cenové ponuky, online rokovania, elektronické aukcie a dvojstranné rokovania (offline). Po skončení verejných súťaží zákazníci pridelili objemy zúčastneným dodávateľom ODM (všetkým alebo aspoň väčšine z nich, okrem prípadov, keď sa uplatňoval mechanizmus vylúčenia) podľa cien, ktoré ponúkli. Napríklad víťazná ponuka získala 35 až 45 % podiel z celkovej zákazky v dotknutom štvrťroku, druhá najlepšia ponuka 25 až 30 %, tretia 20 %, atď. Tieto štandardné postupy verejnej súťaže používali oddelenia zákazníkov poverené verejnými súťažami v snahe uskutočniť účinnú verejnú súťaž za konkurenčné ceny. Na tieto účely používali všetky možné postupy na stimuláciu cenovej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi ODM (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 33).

11

Pokiaľ ide o Dell, táto spoločnosť uskutočňovala verejné súťaže predovšetkým prostredníctvom rokovania online. Toto rokovanie mohlo mať stanovené trvanie alebo sa skončiť po stanovenom období, napríklad 10 minúť po poslednej ponuke, pokiaľ dodávateľ ODM už nedal novú ponuku. V určitých prípadoch online rokovanie môže trvať niekoľko hodín, ak bola verejná súťaž živšia alebo ak trvanie online rokovania bolo predĺžené s cieľom motivovať dodávateľov ODM, aby pokračovali v predkladaní ponúk. Naopak aj v prípade, keď bola doba trvania online rokovania neurčitá a závisela od konečnej ponuky, Dell mohla v určitom okamihu oznámiť skončenie online rokovania. Dell sa mohla rozhodnúť, že zmení postup „výlučne na základe poradia“ na postup „na slepo“. Ďalej mala možnosť zrušiť online rokovanie, pokiaľ verejná súťaž a jej výsledok boli považované za nedostačujúce, a nahradiť ju dvojstrannými rokovaniami. Na postup online rokovania dohliadali oddelenia nákupov na celosvetovej úrovni poverené týmito transakciami v rámci spoločnosti Dell (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 37).

12

Pokiaľ ide o HP, ako hlavné postupy verejnej súťaže používala žiadosti o predloženie ponuky a elektronické žiadosti o predloženie ponuky. Oba postupy sa uskutočňovali online prostredníctvom tej istej platformy. Na jednej strane, pokiaľ ide o žiadosti o predloženie ponuky, boli štvrťročné. Predstavovali kombináciu online rokovaní a offline dvojstranných rokovaní rozdelených na určité časové obdobie, zvyčajne na dva týždne. Dodávatelia ODM boli vyzvaní na účasť v jednom kole otvorenej verejnej súťaže v stanovenom období, aby predložili svoju ponuku prostredníctvom online platformy alebo e‑mailom. Po skončení prvého kola aukcie, sa HP spojila s každým z účastníkov a začala rokovania na základe ponuky dodávateľa ODM s cieľom získať najlepšiu ponuku každého dodávateľa bez zverejnenia totožnosti alebo ponuky predloženej inými dodávateľmi ODM. Na druhej strane, pokiaľ ide o elektronické žiadosti o cenové ponuky, boli obvykle organizované vo forme obrátenej verejnej súťaže. Uchádzači sa totiž pripojili na online platformu v konkrétnu hodinu a dražba sa začala na cene pevne stanovenej spoločnosťou HP. Uchádzači, ktorí podávali postupne znižované ponuky, boli informovaní o svojom umiestnení v poradí vždy, keď sa predložila nová ponuka. Na konci stanoveného času dodávateľ ODM, ktorý predložil najnižšiu ponuku, vyhral dražbu a ostatní dodávatelia boli zaradení ako druhý a tretí podľa ich ponúk (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia 41 až 44).

13

Dňa 14. januára 2009 Komisia prijala žiadosť o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 298, 2006, s. 17; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“), ktorú podala spoločnosť Philips. Dňa 29. januára a 2. marca 2009 bola táto žiadosť doplnená s cieľom zahrnúť do nej popri spoločnosti Philips, spoločnosť Lite‑On a ich spoločný podnik Lite‑On Digital Solutions Corporation (ďalej len „PLDS“) (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 54).

14

Dňa 29. júna 2009 Komisia zaslala žiadosť o informácie spoločnostiam pôsobiacim v oblasti ODM (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 55).

15

Dňa 30. júna 2009 Komisia priznala podmienečné oslobodenie od pokút spoločnostiam Philips, Lite‑On a PLDS (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 56).

16

Dňa 18. júla 2012 Komisia zaslala oznámenie o výhradách 13 dodávateľom ODM, vrátane žalobkýň (ďalej len „oznámenie o výhradách“). Uviedla, že tieto spoločnosti porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP) tým, že sa zúčastnili na karteli týkajúcom sa ODM v období od 5. februára 2004 do 29. júna 2009, ktorý spočíval v koordinovaní ich správania v súvislosti s verejnými súťažami, ktoré organizovali dvaja výrobcovia počítačov, spoločnosti Dell a HP.

17

Dňa 29. októbra 2012 v odpovedi na oznámenie o výhradách žalobkyne predložili svoje písomné pripomienky.

18

Dňa 23. novembra 2012 Dell odpovedala na žiadosť o informácie, ktorú jej zaslala Komisia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 61).

19

Ústne vypočutie sa konalo 29. a 30. novembra 2012 a zúčastnili sa na ňom všetci adresáti oznámenia o výhradách (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 60).

20

Dňa 14. decembra 2012 Komisia požiadala všetkých účastníkov konania, aby predložili relevantné dokumenty prijaté od spoločností Dell a HP. Všetci účastníci konania odpovedali na tieto žiadosti a každý z nich mal prístup k odpovediam poskytnutým ostatnými dodávateľmi ODM (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 62).

21

Dňa 21. októbra 2015 Komisia prijala rozhodnutie C(2015) 7135 final týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39639 – Optické diskové mechaniky) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o kartelových dohodách týkajúcich sa verejných súťaží na optické diskové mechaniky pre prenosné a stolové počítače, ktoré uskutočnili dvaja výrobcovia počítačov

22

Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že účastníci kartelu koordinovali svoje súťažné správanie prinajmenšom od 23. júna 2004 do 25. novembra 2008. Spresnila, že táto koordinácia sa uskutočňovala prostredníctvom siete paralelných dvojstranných kontaktov. Uviedla, že účastníci kartelu sa usilovali prispôsobiť svoje objemy na trh a zabezpečiť, že ceny zostanú na vyšších úrovniach, ako by boli v prípade neexistencie týchto dvojstranných kontaktov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 67).

23

Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, že koordinácia medzi účastníkmi kartelu sa týkala zákazníckych účtov spoločností Dell a HP, dvoch najväčších výrobcov originálnych výrobkov na svetovom trhu s PC. Podľa Komisie okrem dvojstranných rokovaní so svojimi dodávateľmi ODM, Dell a HP uplatňovali štandardizované postupy verejnej súťaže, ktoré sa konali minimálne každý štvrťrok. Zdôraznila, že členovia kartelu používali sieť dvojstranných kontaktov na manipuláciu týchto verejných súťaží, čím obchádzali snahu ich zákazníkov stimulovať cenovú hospodársku súťaž (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 68).

24

Podľa Komisie pravidelná výmena informácií okrem iného umožnila členom kartelu nadobudnúť veľmi podrobné znalosti o zámeroch ich konkurentov ešte predtým, než sa zapojili do verejnej súťaže, čo im umožnilo predvídať ich súťažnú stratégiu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 69).

25

Komisia ďalej uviedla, že členovia kartelu si v pravidelných intervaloch vymieňali informácie o cenách týkajúce sa konkrétnych zákazníckych účtov, ako aj informácie nesúvisiace s cenou, ako je súčasná výrobná kapacita a kapacita dodávok, stav zásob, situácia s ohľadom na kvalifikáciu, okamih uvedenia nových výrobkov alebo zlepšení. Navyše uviedla, že dodávatelia ODM monitorovali konečné výsledky skončených verejných súťaží, konkrétne poradie, dosiahnutú cenu a objem (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 70).

26

Komisia tiež uviedla, že majúc na pamäti, že musia svoje kontakty udržiavať v tajnosti pred svojimi zákazníkmi, dodávatelia používali pre vzájomný kontakt také prostriedky, ktoré považovali za dostatočne vhodné na dosiahnutie želaných výsledkov. Ďalej presnila, že snaha uskutočniť úvodné stretnutie na účely organizácie pravidelných viacstranných stretnutí medzi dodávateľmi ODM v roku 2003 nebola úspešná potom, čo bol o nej informovaný jeden zo zákazníkov. Podľa Komisie namiesto toho dochádzalo k dvojstranným kontaktom, najmä vo forme telefonických hovorov a niekedy aj elektronických správ, aj na súkromné adresy elektronickej pošty (hotmail) a prostredníctvom služieb okamžitých správ alebo na stretnutiach predovšetkým na úrovni manažérov zákazníckych účtov na svetovej úrovni (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 71).

27

Komisia konštatovala, že účastníci kartelu pravidelne udržovali kontakt a že ku kontaktom, najmä telefonickým, dochádzalo častejšie v čase konania verejných súťaží, v priebehu ktorých dochádzalo k viacerým hovorom denne medzi niektorými dvojicami účastníkov kartelu. Spresnila, že vo všeobecnosti kontakty medzi niektorými dvojicami účastníkov kartelu boli výrazne vyššie než medzi inými (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 72).

28

Pokiaľ ide o výpočet sumy pokuty uloženej žalobkyniam, Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia k metóde stanovenia pokút“).

29

Na účely stanovenia základnej sumy pokuty sa Komisia najskôr domnievala, že vzhľadom na výrazné rozdiely v dĺžke trvania účasti dodávateľov a s cieľom lepšie odzrkadliť skutočný vplyv kartelu bolo vhodné použiť ročný priemer vypočítaný na základe skutočnej hodnoty predajov dosiahnutých podnikmi za celé kalendárne mesiace ich jednotlivej účasti na porušení (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 527).

30

Komisia takto vysvetlila, že hodnota predaja sa vypočítala na základe predaja ODM určených pre prenosné a stolové počítače a vyfaktúrovaných spoločnostiam HP a Dell nachádzajúcim sa v EHP (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 528).

31

Komisia sa okrem toho domnievala, že vzhľadom na to, že protisúťažné správanie voči spoločnosti HP začalo neskôr, a s cieľom zohľadniť vývoj kartelu, by sa relevantná hodnota predaja mala vypočítať samostatne pre HP a Dell, a mali by sa uplatniť dva násobné koeficienty v závislosti od dĺžky trvania kartelu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 530).

32

Pokiaľ ide o žalobkyne, keďže účasť Sony na kontaktoch vo vzťahu k spoločnosti HP nebola preukázaná, Komisia konštatovala ich zodpovednosť za koordináciu voči spoločnosti Dell (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 531).

33

Komisia ďalej rozhodla, že vzhľadom na to, že dohody o cenovej koordinácii patria už na základe svojej povahy medzi najzávažnejšie porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP a že šlo o kartel s pôsobnosťou minimálne na území EHP, percentuálny podiel uplatnený z dôvodu závažnosti v tomto prípade predstavoval 16 % pre všetkých adresátov napadnutého rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 544).

34

Ďalej Komisia uviedla, že vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, sa rozhodla pripočítať sumu pokuty na účely odstrašenia vo výške 16 % (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 554 a 555).

35

Okrem toho Komisia znížila výšku pokuty uloženej žalobkyniam o 3 %, aby sa zohľadnila skutočnosť, že nevedeli o časti jediného a pokračujúceho porušenia týkajúcej sa spoločnosti HP, aby sa primeraným a dostatočným spôsobom odzrkadlila menšia závažnosť ich konania (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 561).

36

Komisia sa napokon domnievala, že vzhľadom na to, že Sony dosiahla celosvetový obrat 59252000000 eur v účtovnom období, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia, bolo primerané uplatniť na základnú sumu pokuty násobný koeficientom vo výške 1,2 (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie 567).

37

Výrok napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej sa týka žalobkýň, znie takto:

„Článok 1

Tieto podniky porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili v uvedených obdobiach na jedinom a pokračujúcom porušovaní, zloženom z viacerých samostatných porušení v odvetví optických diskových mechaník s pôsobnosťou na celom území EHP, ktoré spočívalo dohodách o koordinácii cien:

…

…

Článok 2

Za porušenie uvedené v článku 1 sa ukladajú tieto pokuty:

…

38

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. decembra 2015 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

39

Komisia predložila svoje vyjadrenie k žalobe 25. mája 2016.

40

Na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 91 rokovacieho poriadku vyzval Komisiu, aby predložila určité dokumenty týkajúce sa dôverných vyhlásení. Komisia vyhlásila, že nemôže predložiť prepisy týchto dôverných vyhlásení predložených v rámci jej programu zhovievavosti.

41

Uznesením z 23. apríla 2018 prijatým jednak na základe článku 24 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak na základe článku 91 písm. b) a článku 92 ods. 3 rokovacieho poriadku, Všeobecný súd (piata komora) nariadil, aby Komisia predložila uvedené prepisy. Do týchto dokumentov mohli advokáti žalobkýň nazrieť v kancelárii Všeobecného súdu pred pojednávaním.

42

Komisia predložila uvedené prepisy 24. apríla 2018 a zástupcovia žalobkýň do nich v kancelárii Všeobecného súdu nahliadli 30. apríla 2018.

43

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 2. mája 2018.

44

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

45

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

46

Žalobcovia uvádzajú dva žalobné dôvody na podporu svojej žaloby, pričom prvý sa v podstate týka existencie porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a druhý, subsidiárny, výpočtu výšky uloženej pokuty.

[omissis]

292

Treba pripomenúť, že potreba zabezpečiť dostatočný odstrašujúci účinok pokuty vyžaduje, aby výška pokuty bola prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to s cieľom, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku jej suma nestala nezanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality (pozri rozsudok z 13. júla 2011, General Technic‑Otis a i./Komisia, T‑141/07, T‑142/07, T‑145/07 a T‑146/07, EU:T:2011:363, bod 239 a citovanú judikatúru).

293

Veľkosť a celkové zdroje podniku sú relevantné kritériá vzhľadom na sledovaný cieľ, ktorým je zaručiť účinnosť pokuty prispôsobením jej výšky s prihliadnutím na celkové zdroje podniku a jeho schopnosť získať prostriedky potrebné na zaplatenie tejto pokuty. Cieľom stanovenia sadzby zvýšenia východiskovej sumy na zabezpečenie dostatočne odstrašujúceho účinku pokuty je totiž skôr zaručiť účinnosť pokuty ako zohľadniť škodlivosť porušenia pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže, a teda závažnosť uvedeného porušenia (pozri rozsudok z 13. júla 2011, General Technic ‑Otis a i./Komisia, T‑141/07, T‑142/07, T‑145/07 a T‑146/07, EU:T:2011:363, bod 241 a citovanú judikatúru).

294

V prejednávanej veci žalobkyne nespochybňujú výšku celosvetového obratu, ktorú Sony dosiahla počas účtovného roku, ktorý predchádzal prijatiu uvedeného rozhodnutia, konkrétne 59252000000 eur, a ktorá je uvedená v odôvodnení 567 napadnutého rozhodnutia.

295

Jediné tvrdenie žalobkýň spočíva v tom, že obrat materských spoločností niektorých ďalších adresátov napadnutého rozhodnutia je porovnateľný alebo vyšší než obrat Sony, ktorá navyše zaznamenala značné straty v roku 2014, teda v období, v ktorom také materské spoločnosti, ako napríklad Samsung, ktorá je materskou spoločnosťou spoločnosti TSST, a Hitachi, materská spoločnosť spoločnosti HLDS, zaznamenali významné zisky.

296

Treba však zdôrazniť, že hoci spoločnosti Sony Corporation bolo pripísané porušenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spoločnosť Sony Electronics (odôvodnenia 507 a 569 napadnutého rozhodnutia), takže v napadnutom rozhodnutí ich Komisia spoločne označuje ako „Sony“ (pozri bod 3 vyššie), porušenie, na ktorom sa zúčastnili TSST a HLDS, nebolo pripísané spoločnostiam Samsung a Hitachi (odôvodnenia 11 až 14 a 569 napadnutého rozhodnutia).

297

Komisii preto nemožno vytýkať, že uplatnila koeficient na dosiahnutie odstrašujúceho účinku vo vzťahu k žalobkyniam napriek tomu, že nezvýšila východiskovú sumu pokút uložených spoločnostiam TSST a HLDS s prihliadnutím na obrat a zisk dosiahnutý spoločnosťami Samsung a Hitachi.

298

V dôsledku toho treba zamietnuť toto tvrdenie žalobkýň a druhý žalobný dôvod ako celok.

[omissis]

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto: