21.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 429/11

1.

Je existencia právneho predpisu prijatého štátom, podľa ktorého štát vykonáva dohľad nad určovaním odmien právnych zástupcov, pričom prostredníctvom vykonávacieho predpisu stanovuje ich presnú a záväznú výšku a priznáva súdom – najmä v prípade uloženia povinnosti nahradiť trovy konania – právomoc následne preskúmať v každom konkrétnom prípade výšku týchto odmien, aj keď je toto preskúmanie obmedzené na overenie správneho uplatnenia sadzobníka bez možnosti odchýliť sa vo výnimočných prípadoch odôvodneným rozhodnutím od limitov stanovených právnym predpisom, ktorým sa stanovujú sadzobníky, v súlade s článkom 4 ods. 3 [ZEÚ] a článkom 101 ZFEÚ?

2.

Sú vnútroštátne súdy vzhľadom na vymedzenie pojmov „závažný dôvod týkajúci sa verejného záujmu“, „proporcionalita“ a „nevyhnutnosť“, ktoré sú uvedené v článkoch [4] a [15] smernice o službách na vnútornom trhu (1), Súdnym dvorom Európskej únie v prípadoch, ak vnútroštátny vykonávací predpis upravuje určenie ceny služieb a ak existuje konkludentné konštatovanie o existencii závažného dôvodu týkajúceho sa verejného záujmu, keďže právny predpis prijatý na prebratie smernice túto otázku neupravuje, aj keď porovnanie tohto právneho predpisu s judikatúrou Spoločenstva nepodporuje taký záver, oprávnené domnievať sa, že v konkrétnom prípade existuje obmedzenie, na ktoré sa nevzťahuje verejný záujem, a v dôsledku toho neuplatniť alebo upraviť právny predpis, ktorý stanovuje odmeny právnych zástupcov v súdnom konaní?

3.

Môže prijatie právneho predpisu, ktorý má tieto vlastnosti, odporovať právu na spravodlivý proces v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie?