—

M. Pešková a J. Peška, v zastúpení: D. Sekanina, advokát,

—

Travel Service, a.s., v zastúpení: J. Bureš, advokát,

—

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

—

nemecká vláda, v zastúpení: M. Kall, splnomocnený zástupca,

—

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. Di Matteo, avvocato dello Stato,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: K. Simonsson a P. Ondrůšek, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Marcelou Peškovou a pánom Jiřím Peškom na jednej strane a spoločnosťou Travel Service, a. s. (ďalej len „Travel Service“), ktorá je leteckým dopravcom, na strane druhej vo veci odmietnutia tohto dopravcu poskytnúť náhradu týmto cestujúcim, ktorých let mal veľké meškanie.

3

Odôvodnenia 1, 7, 14 a 15 nariadenia č. 261/2004 stanovujú:

…

…

4

Článok 5 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   V prípade zrušenia letu príslušn[í] cestujúc[i]:

…

3.   Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

…“

5

Pod názvom „Právo na náhradu“ článok 7 uvedeného nariadenia vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

…“

6

Článok 13 toho istého nariadenia, nazvaný „Právo na odškodnenie“, stanovuje:

„V prípadoch keď prevádzkujúci letecký dopravca platí náhradu alebo plní iné záväzky vyplývajúce z tohto nariadenia, nemôže sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia vykladať tak, ako by obmedzovalo jeho právo na uplatňovanie nároku na náhradu od ktorejkoľvek osoby, vrátane tretích osôb, v súlade s platným právom [platným vnútroštátnym právom – neoficiálny preklad]. Toto nariadenie nesmie najmä v žiadnom prípade obmedzovať právo prevádzkujúceho leteckého dopravcu v jeho snahe o dosiahnutie náhrady od cestovnej kancelárie alebo inej osoby, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu. Podobne sa žiadne ustanovenie tohto nariadenia nemôže vykladať tak, ako by obmedzovalo právo cestovnej kancelárie alebo tretej osoby, inej než je cestujúci, s ktorou má prevádzkujúci letecký dopravca zmluvu, v ich snahe o dosiahnutie odškodnenia alebo náhrady od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s použiteľným príslušným právom.“

7

Žalobcovia vo veci samej si cez spoločnosť Travel Service zarezervovali let z Burgasu (Bulharsko) do Ostravy (Česká republika).

8

Tento let sa uskutočnil 10. augusta 2013 s meškaním na prílete 5 hodín a 20 minút.

9

Uvedený let patril do plánovanej sekvencie týchto letov: Praha – Burgas – Brno (Česká republika) – Burgas – Ostrava.

10

Pri lete z Prahy do Burgasu bola zistená technická porucha na reverznom systéme. Jej odstránenie si vyžiadalo zásah v trvaní 1 hodina a 45 minút.

11

Pri pristávaní letu z Burgasu do Brna sa lietadlo podľa spoločnosti Travel Service dostalo do kolízie s vtákom, čo bol dôvod vykonania kontroly lietadla, pričom sa nezistili žiadne škody. S cieľom opätovne uviesť toto lietadlo do prevádzky však bol súkromným lietadlom zo Slaného (Česká republika) do Brna dopravený technik spoločnosti Travel Service. Od posádky tohto lietadla sa dozvedel, že kontrolu už vykonala iná spoločnosť, ale že vlastník lietadla Sunwing jej oprávnenie na vykonanie tejto kontroly neakceptoval. Travel Service ešte raz skontrolovala miesto nárazu, ktoré už bolo očistené, ale na motoroch ani ostatných častiach lietadla žiadne stopy nenašla.

12

Lietadlo následne letelo z Brna do Burgasu a potom z Burgasu do Ostravy, čo je let, ktorý využili žalobcovia.

13

Žalobou podanou 26. novembra 2013 na Obvodní soud pro Prahu 6 (Česká republika) sa každý zo žalobcov v konaní vo veci samej domáhal zaplatenia sumy približne vo výške 6825 českých korún (CZK) (približne 250 eur) podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 261/2004. Rozsudkom z 22. mája 2014 tento súd ich návrhu vyhovel s odôvodnením, že okolnosti prejednávanej veci nemožno kvalifikovať ako „mimoriadne okolnosti“ v zmysle článku 5 ods. 3 tohto nariadenia, keďže voľba postupu opätovného uvedenia lietadla do prevádzky v nadväznosti na technický incident, ako je kolízia s vtákom, prislúchala spoločnosti Travel Service. V tejto súvislosti Obvodní soud pro Prahu 6 dodal, že Travel Service nepreukázala, že urobila všetko pre to, aby nedošlo k meškaniu letu, keďže len tvrdila, že po kolízii lietadla s vtákom „bolo nevyhnutné“ počkať na príjazd autorizovaného technika.

14

Dňa 2. júla 2014 Travel Service podala proti tomuto rozsudku odvolanie. Městský soud v Praze (Česká republika) uznesením zo 17. júla 2014 toto odvolanie odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti vzhľadom na skutočnosť, že rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 6 sa rozhodlo o dvoch samostatných nárokoch, z ktorých ani jeden neprevyšoval sumu 10000 CZK (približne 365 eur).

15

Dňa 18. augusta 2014 Travel Service podala na Ústavní soud (Česká republika) ústavnú sťažnosť proti rozsudku Obvodního soudu pro Prahu 6 z 22. mája 2014. Nálezom z 20. novembra 2014 Ústavní soud tejto sťažnosti vyhovel a rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 6 zrušil s odôvodnením, že sa ním porušilo základné právo spoločnosti Travel Service na spravodlivý proces a základné právo na zákonného sudcu, keďže ako súd poslednej inštancie bol povinný položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku podľa článku 267 ZFEÚ, keďže odpoveď na otázku, či sa má kolízia lietadla s vtákom v spojení s inými udalosťami technickej povahy považovať za „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, nevyplýva jasne ani z tohto nariadenia, ani z judikatúry Súdneho dvora.

16

Vec bola vrátená Obvodnímu soudu pro Prahu 6. Tento súd má pochybnosti najprv o otázke, či kolízia lietadla s vtákom spadá pod pojem „udalosť“ v zmysle bodu 22 rozsudku z 22. decembra 2008, Wallentin‑Hermann (C‑549/07, EU:C:2008:771), alebo pod pojem „mimoriadna okolnosť“ v zmysle odôvodnenia 14 uvedeného nariadenia, ako ho vykladá rozsudok z 31. januára 2013, McDonagh (C‑12/11, EU:C:2013:43), alebo či sa tieto dva pojmy prekrývajú. Ďalej sa pýta, či sa takéto udalosti týkajú bežného výkonu činnosti leteckej dopravy, jednak s ohľadom na ich početnosť a jednak na skutočnosť, že dopravca ich nemôže predvídať ani kontrolovať, keďže túto kontrolu vykonávajú správcovia letiska. Taktiež sa pýta, či sa majú technické poruchy v dôsledku takejto kolízie, ako aj administratívne a technické opatrenia prijaté na ich odstránenie považovať za mimoriadne okolnosti a v akom rozsahu ich možno považovať za nevyhnutné. Napokon sa pýta na spôsoby posudzovania meškania v trvaní tri hodiny alebo viac, ktoré má, ako vo veci samej, pôvod v spojení viacerých príčin, a to opravy technickej poruchy a ďalej kontrolných postupov, ktoré sa vykonávajú po kolízii s vtákom.

17

Za týchto podmienok Obvodní soud pro Prahu 6 rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

18

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že kolízia medzi lietadlom a vtákom spadá pod pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

19

Na úvod je potrebné pripomenúť, že pre prípad zrušenia letu alebo veľkého meškania, to znamená v trvaní tri hodiny alebo viac, normotvorca Únie upravil povinnosti leteckých dopravcov v článku 5 ods. 1 nariadenia č. 261/2004 (rozsudok z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 40).

20

Podľa odôvodnení 14 a 15, ako aj článku 5 ods. 3 tohto nariadenia a odchylne od ustanovení odseku 1 tohto článku je letecký dopravca oslobodený od svojej povinnosti platiť náhradu cestujúcim podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004, ak môže preukázať, že zrušenie alebo meškanie letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 69, a z 31. januára 2013, McDonagh, C‑12/11, EU:C:2013:43, bod 38).

21

V tejto súvislosti podľa odôvodnenia 14 uvedeného nariadenia takéto okolnosti môžu vzniknúť osobitne v prípade politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného letu, rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu, a štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Wallentin‑Hermann, C‑549/07, EU:C:2008:771, bod 21).

22

Súdny dvor z toho teda vyvodil, že ako mimoriadne okolnosti v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 možno kvalifikovať také udalosti, ktoré sa svojou povahou alebo pôvodom netýkajú bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Wallentin‑Hermann, C‑549/07, EU:C:2008:771, bod 23; z 31. januára 2013, McDonagh, C‑12/11, EU:C:2013:43, bod 29, ako aj zo 17. septembra 2015, van der Lans, C‑257/14, EU:C:2015:618, bod 36).

23

Naopak z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že mimoriadnu okolnosť nepredstavuje predčasné zlyhanie určitých súčiastok lietadla, keďže takáto porucha je vnútorne spojená so systémom fungovania lietadla. Táto nečakaná udalosť sa totiž nevymyká účinnej kontrole leteckého dopravcu, keďže je to on, komu prislúcha zabezpečiť údržbu a riadne fungovanie lietadiel, ktoré prevádzkuje na účely svojich hospodárskych činností (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, van der Lans, C‑257/14, EU:C:2015:618, body 41 a 43).

24

V tomto prípade platí, že keďže kolízia medzi lietadlom a vtákom a prípadné poškodenie v dôsledku tejto kolízie nie sú vnútorne spojené so systémom fungovania lietadla, svojou povahou alebo pôvodom sa netýkajú bežnej aktivity dotknutého leteckého dopravcu a vymykajú sa jeho účinnej kontrole. Uvedenú kolíziu je preto potrebné kvalifikovať ako „mimoriadnu okolnosť“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

25

V tejto súvislosti je nepodstatné, či táto kolízia skutočne spôsobila na predmetnom lietadle škodu. Cieľ spočívajúci v zabezpečení vysokej úrovne ochrany cestujúcich v leteckej doprave, ktorý sleduje nariadenie č. 261/2004 a ako ho spresňuje odôvodnenie 1 tohto nariadenia, totiž znamená, že leteckých dopravcov nemožno nabádať k tomu, aby neprijímali opatrenia, aké si vyžaduje takáto nehoda, a uprednostňovali zachovanie a dochvíľnosť svojich letov pred cieľom bezpečnosti letov.

26

Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že kolízia medzi lietadlom a vtákom spadá pod pojem „mimoriadne okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia.

27

Ako bolo pripomenuté v bode 20 tohto rozsudku, letecký dopravca je oslobodený od svojej povinnosti platiť náhradu cestujúcim podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 nariadenia č. 261/2004, ak môže preukázať, že zrušenie alebo meškanie letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.

28

Keďže všetky mimoriadne okolnosti nie sú oslobodzujúce, je úlohou toho, kto má v úmysle sa ich dovolávať, preukázať, že by sa im v žiadnom prípade nedalo zabrániť opatreniami primeranými situácii, to znamená takými, ktoré v čase, keď tieto mimoriadne okolnosti nastanú, zodpovedajú najmä podmienkam technicky a hospodársky znesiteľným pre dotknutého leteckého dopravcu (pozri rozsudok z 12. mája 2011, Eglītis a Ratnieks, C‑294/10, EU:C:2011:303, bod 25 a citovanú judikatúru).

29

Tento dopravca musí totiž preukázať, že aj napriek použitiu všetkých prostriedkov, či už ide o zamestnancov alebo materiál, a finančným prostriedkom, ktorými disponoval, zjavne nemohol, s výnimkou pripustenia neprimeraných strát vzhľadom na kapacity svojho podniku v rozhodnom čase, zabrániť tomu, aby mimoriadne okolnosti, ktorým čelil, viedli k zrušeniu letu alebo k meškaniu tohto letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. novembra 2009, Sturgeon a i., C‑402/07 a C‑432/07, EU:C:2009:716, bod 61, a z 12. mája 2011, Eglītis a Ratnieks, C‑294/10, EU:C:2011:303, bod 25).

30

Súdny dvor tak prijal pružný a individualizovaný výklad pojmu „primerané opatrenie“, pričom vnútroštátnemu súdu prenechal posúdenie, či za okolností prejednávanej veci možno na leteckého dopravcu hľadieť tak, že prijal opatrenia primerané situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2011, Eglītis a Ratnieks, C‑294/10, EU:C:2011:303, bod 30).

31

Práve s ohľadom na uvedené úvahy je potrebné odpovedať na druhú a tretiu otázku, ktorými sa vnútroštátny súd pýta, aké opatrenia musí letecký dopravca vykonať, aby sa oslobodil od svojej povinnosti platiť cestujúcim náhrady podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004 v prípade, že dôjde ku kolízii lietadla s vtákom, ktorej dôsledkom je meškanie letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete.

32

Svojou treťou otázkou, ktorú je potrebné preskúmať najskôr, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že zrušenie alebo veľké meškanie letu je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, keď toto zrušenie alebo meškanie vyplýva z toho, že letecký dopravca sa obrátil na odborníka podľa vlastného výberu, aby opätovne vykonal bezpečnostnú kontrolu, ktorú si vyžiadala kolízia s vtákom, a to po tom, ako takúto kontrolu už vykonal odborník oprávnený na základe uplatniteľných právnych predpisov.

33

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v nadväznosti na kolíziu s vtákom sa predmetné lietadlo využívané spoločnosťou Travel Service podrobilo po svojom pristátí bezpečnostnej kontrole, ktorú vykonala oprávnená spoločnosť bez toho, aby sa na lietadle našlo poškodenie. Napriek tomu Travel Service vyslala na miesto technika, aby vykonal druhú bezpečnostnú kontrolu, keďže vlastník lietadla odmietol uznať oprávnenie spoločnosti, ktorá vykonala prvú kontrolu.

34

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že prináleží leteckému dopravcovi, ktorý čelí takej mimoriadnej okolnosti, akou je kolízia jeho lietadla s vtákom, aby prijal opatrenia primerané situácii s použitím všetkých prostriedkov, či už ide o zamestnancov alebo materiál, a finančných prostriedkov, ktorými disponuje, s cieľom v čo najväčšom možnom rozsahu zabrániť zrušeniu alebo veľkému meškaniu jeho letov.

35

Aj keď nariadenie č. 261/2004 leteckým dopravcom nezakazuje obrátiť sa na odborníkov podľa svojho výberu s cieľom vykonať kontroly, ktoré si vyžaduje kolízia lietadla s vtákom, nič to nemení na skutočnosti, že pokiaľ už bola po takejto kolízii vykonaná kontrola na to oprávneným odborníkom podľa uplatniteľných právnych predpisov – čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu –, nemožno sa domnievať, že druhá kontrola, ktorá nevyhnutne viedla k meškaniu predmetného letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete, predstavuje opatrenie primerané situácii v zmysle judikatúry citovanej v bode 28 tohto rozsudku.

36

Okrem toho a v rozsahu, v akom z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vlastník lietadla odmietol uznať oprávnenie miestnej spoločnosti, ktorá vykonala kontrolu predmetného lietadla, je potrebné pripomenúť, že splnením povinností zo strany leteckých dopravcov podľa nariadenia č. 261/2004 nie je dotknutá ich možnosť požadovať od akejkoľvek osoby, ktorá spôsobila meškanie, vrátane tretích osôb, náhradu škody, ako to stanovuje článok 13 tohto nariadenia. Taká náhrada teda môže zmierniť alebo dokonca vyrovnať finančnú záťaž, ktorú uvedení dopravcovia znášajú v dôsledku týchto povinností (rozsudok zo 17. septembra 2015, van der Lans, C‑257/14, EU:C:2015:618, bod 46 a citovaná judikatúra).

37

Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že zrušenie alebo veľké meškanie letu nie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, keď toto zrušenie alebo meškanie vyplýva z toho, že letecký dopravca sa obrátil na odborníka podľa vlastného výberu, aby opätovne vykonal bezpečnostnú kontrolu, ktorú si vyžiadala kolízia lietadla s vtákom, a to po tom, ako takúto kontrolu už vykonal odborník oprávnený na základe uplatniteľných právnych predpisov.

38

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že „primerané opatrenia“, ktoré je letecký dopravca povinný vykonať s cieľom znížiť riziko či zabrániť riziku kolízie lietadla s vtákom, a oslobodiť sa tak od svojej povinnosti platiť náhradu cestujúcim podľa článku 7 uvedeného nariadenia, zahŕňajú využitie opatrení preventívnej kontroly výskytu uvedených vtákov.

39

Ako príklad vnútroštátny súd uvádza zariadenia na plašenie vtákov hlukom alebo svetlom, spoluprácu s ornitológmi alebo aj elimináciu miest, kde sa môžu vtáky zhromažďovať alebo nalietavať. Na pojednávaní pred Súdnym dvorom sa okrem toho spomenuli iné technické prostriedky, ktoré možno umiestniť na palubu lietadiel.

40

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ako aj z vyjadrení pred Súdnym dvorom tiež vyplynulo, že preventívna kontrola výskytu vtákov by mohla prináležať jednotlivým prevádzkovateľom leteckej dopravy, ako sú najmä leteckí dopravcovia, správcovia letiska alebo aj riadiaci letovej prevádzky členských štátov.

41

V tomto kontexte je potrebné odpovedať na druhú otázku.

42

Ako vyplýva z článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s jeho odôvodnením 7, primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom zabrániť veľkému meškaniu a zrušeniu letov, prináležia samotnému leteckému dopravcovi.

43

Z toho vyplýva, že s cieľom posúdiť, či letecký dopravca skutočne prijal nevyhnutné preventívne opatrenia na zníženie rizika či zabránenie riziku prípadných kolízií s vtákmi, ktoré mu umožnia oslobodiť sa od svojej povinnosti platiť náhradu cestujúcim podľa článku 7 uvedeného nariadenia, je potrebné zohľadniť len tie opatrenia, ktoré mu môžu skutočne prináležať, s vylúčením tých, ktoré patria do právomoci tretích osôb, ako sú najmä správcovia letiska alebo príslušní riadiaci letovej prevádzky.

44

V rámci individualizovaného preskúmania, ktoré vnútroštátnemu súdu prináleží vykonať v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 30 tohto rozsudku, musí vnútroštátny súd najprv posúdiť, či bol za takých okolností, o aké ide v prejednávanej veci, dotknutý letecký dopravca najmä po technickej a administratívnej stránke skutočne schopný priamo alebo nepriamo prijať preventívne opatrenia umožňujúce znížiť riziko či zabrániť riziku kolízií s vtákmi.

45

Ak nie, letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu cestujúcim podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004.

46

V prípade, že dotknutý letecký dopravca mohol takéto opatrenia skutočne prijať, následne prináleží vnútroštátnemu súdu, aby sa v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 29 tohto rozsudku ubezpečil, či ho predmetné opatrenia nenútia pripustiť neprimerané straty vzhľadom na kapacity jeho podniku.

47

Napokon pokiaľ dotknutý letecký dopravca mohol prijať takéto opatrenia bez pripustenia neprimeraných strát vzhľadom na kapacity jeho podniku, prináleží mu preukázať, že uvedené opatrenia boli skutočne prijaté vo vzťahu k letu, ktorý bol dotknutý kolíziou s vtákom.

48

Z uvedených úvah vyplýva, že na druhú otázku je potrebné odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že „primerané opatrenia“, ktoré je letecký dopravca povinný vykonať s cieľom znížiť riziko či zabrániť riziku kolízie lietadla s vtákom a oslobodiť sa tak od svojej povinnosti platiť náhradu cestujúcim podľa článku 7 uvedeného nariadenia, zahŕňajú využitie opatrení preventívnej kontroly výskytu uvedených vtákov pod podmienkou, že dotknutý letecký dopravca bol najmä po technickej a administratívnej stránke skutočne schopný prijať takéto opatrenia, že tieto opatrenia pre neho neznamenajú neprimerané straty vzhľadom na kapacity jeho podniku a že uvedený dopravca preukázal, že uvedené opatrenia boli skutočne prijaté vo vzťahu k letu, ktorý bol dotknutý kolíziou s vtákom, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží ubezpečiť sa, že tieto podmienky sú splnené.

49

Svojou piatou otázkou, ktorú je potrebné preskúmať ako ďalšiu, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že v prípade meškania letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete, ktoré má pôvod nielen v mimoriadnej okolnosti, ktorej nebolo možné zabrániť opatreniami primeranými situácii a vo vzťahu ku ktorej letecký dopravca prijal všetky primerané opatrenia s cieľom zabrániť jej následkom, ale aj v inej okolnosti nepatriacej do tejto kategórie, musí byť meškanie, pripísateľné tejto prvej okolnosti, odpočítané od celkového času meškania predmetného letu na prílete s cieľom posúdiť, či sa za meškanie tohto letu na prílete musí platiť náhrada stanovená v článku 7 tohto nariadenia.

50

V takom prípade, o aký ide vo veci samej, keď má meškanie v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete pôvod nielen v mimoriadnej okolnosti, ale aj v inej okolnosti nepatriacej do tejto kategórie, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či vo vzťahu k tej časti meškania, o ktorej letecký dopravca tvrdí, že je spôsobená mimoriadnou okolnosťou, predložil dôkaz, že uvedená časť meškania je spôsobená mimoriadnou okolnosťou, ktorej by nebolo možné zabrániť, aj keby sa prijali všetky primerané opatrenia, a vo vzťahu ku ktorej tento dopravca prijal všetky primerané opatrenia s cieľom zabrániť jej následkom. Ak je to tak, danému súdu prináleží odpočítať z celkového času meškania na prílete tohto letu meškanie pripísateľné tejto mimoriadnej okolnosti.

51

S cieľom posúdiť, či je v takej situácii potrebné za meškanie tohto letu na prílete platiť náhradu stanovenú v článku 7 nariadenia č. 261/2004, vnútroštátny súd bude musieť zohľadniť len meškanie pripísateľné okolnosti, ktorá nemá mimoriadnu povahu, za ktoré bude možno platiť náhradu len vtedy, keď je v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete predmetného letu.

52

Naopak, ak vyjde najavo, že vo vzťahu k tej časti meškania, o ktorej letecký dopravca tvrdí, že bolo spôsobené mimoriadnou okolnosťou, pričom toto meškanie má pôvod v mimoriadnej okolnosti, vo vzťahu ku ktorej neboli prijaté opatrenia spĺňajúce požiadavky pripomenuté v bode 50 tohto rozsudku, letecký dopravca sa nemôže dovolávať takejto okolnosti, a teda odpočítať z celkového času meškania na prílete predmetného letu meškanie pripísateľné tejto mimoriadnej okolnosti.

53

V takom prípade bude musieť vnútroštátny súd pri posudzovaní, či je v takej situácii potrebné uplatniť článok 7 nariadenia č. 261/2004, zohľadniť nielen meškanie pripísateľné okolnosti, ktorá nemá mimoriadnu povahu, ale aj meškanie pripísateľné mimoriadnej okolnosti, vo vzťahu ku ktorej sa neprijali opatrenia spĺňajúce uvedené požiadavky.

54

Vzhľadom na všetky uvedené úvahy je potrebné na piatu otázku odpovedať tak, že článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade meškania letu v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete, ktoré má pôvod nielen v mimoriadnej okolnosti, ktorej nebolo možné zabrániť opatreniami primeranými situácii a vo vzťahu ku ktorej letecký dopravca prijal všetky primerané opatrenia s cieľom zabrániť jej následkom, ale aj v inej okolnosti nepatriacej do tejto kategórie, musí byť meškanie, pripísateľné tejto prvej okolnosti, odpočítané od celkového času meškania predmetného letu na prílete s cieľom posúdiť, či sa za meškanie tohto letu na prílete musí platiť náhrada stanovená v článku 7 tohto nariadenia.

55

Svojou štvrtou otázkou, ktorú je potrebné preskúmať ako poslednú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 v spojení s odôvodnením 14 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca, ktorého lietadlo malo kolíziu s vtákom, je povinný v rámci primeraných opatrení, ktoré musí vykonať, počítať už v štádiu plánovania svojich letov s dostatočnou časovou rezervou na realizáciu požadovaných bezpečnostných kontrol.

56

V tomto prípade je potrebné konštatovať, že z opisu skutkového stavu vo veci samej, ako ho uviedol vnútroštátny súd, vôbec nevyplýva, že by meškanie v trvaní tri hodiny alebo viac na prílete sporného letu mohlo mať pôvod v tom, že dotknutý letecký dopravca prípadne nepočítal s dostatočnou časovou rezervou na realizáciu požadovaných bezpečnostných kontrol.

57

Podľa ustálenej judikatúry platí, že aj keď vzhľadom na rozdelenie právomocí v rámci prejudiciálneho konania prináleží len vnútroštátnemu súdu, aby vymedzil predmet otázok, ktoré zamýšľa položiť Súdnemu dvoru, Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o otázke najmä vtedy, ak problém, ktorý mu bol predložený, je čisto hypotetický, alebo tiež keď nedisponuje skutkovými podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázku, ktorá sa mu položila (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2016, Aspiro, C‑40/15, EU:C:2016:172, bod 17 a citovanú judikatúru).

58

Tak je to aj v tomto prípade.

59

Na štvrtú otázku preto nie je potrebné odpovedať.

60

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: