29.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 189/12

1.

Možno pripustiť, že manžel občana EÚ, ktorý v relevantnom čase nebol štátnym príslušníkom členského štátu, sa „legálne… zdržiava[l] s občanom Únie v hostiteľskom členskom štáte počas nepretržitého obdobia piatich rokov“ v zmysle článku 16 ods. 2 smernice 2004/38/ES (1) za takých okolností, že pár uzavrel manželstvo v máji 1999, právo na pobyt bolo udelené v októbri 1999, najneskôr na začiatku roka 2002 sa manželia dohodli na tom, že budú žiť oddelene, a od konca roka 2002 začali obaja manželia bývať s úplne inými partnermi?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, a ak vezmeme do úvahy, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý si chce uplatniť právo na trvalý pobyt v zmysle článku 16 ods. 2 na základe toho, že do apríla 2006 mal nepretržitý pobyt piatich rokov, musí tiež preukázať, že jeho pobyt okrem iného spĺňal požiadavky stanovené v článku 10 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 (2), znamená skutočnosť, že občan EÚ počas plynutia tohto predpokladaného päťročného obdobia opustil spoločnú domácnosť a štátny príslušník tretej krajiny následne začal bývať s inou osobou v novej spoločnej domácnosti, bývanie v ktorej neposkytla alebo nesprístupnila (bývalá) manželka, ktorá je občanom EÚ, že požiadavky stanovené v článku 10 ods. 3 nariadenia č. 1612/68 týmto neboli splnené?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a zápornej odpovede na druhú otázku, na účely posúdenia, či členský štát nesprávne prebral alebo inak nesprávne uplatnil požiadavky stanovené v článku 16 ods. 2 smernice z roku 2004, je skutočnosť, že vnútroštátny súd prejednávajúci žalobu o náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia práva Únie, považuje za potrebné, aby Súdny dvor rozhodol v rámci prejudiciálneho konania o podstatnej otázke, ktorá sa týka práva žalobcu na trvalý pobyt, sama o sebe faktorom, ktorý môže tento súd zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či došlo k zjavnému porušenie práva Únie?