23.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 86/14

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 21. novembra 2012 vo veci T-270/08 — Spolková republika Nemecko, Španielske kráľovstvo (vedľajší účastník konania), Francúzska republika (vedľajší účastník konania) a Holandské kráľovstvo (vedľajší účastník konania) proti Európskej komisii — z dôvodu zrušenia rozhodnutia Komisie K(2008) 1615 v konečnom znení z 29. apríla 2008 o znížení pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) schválenej pre operačný program v cieľovom regióne č. 1 Berlín (východ) (Nemecko) (1994 — 1999) v súlade s rozhodnutím Komisie K(94) 1973 z 5. augusta 1994 a zrušiť rozhodnutie Komisie K(2008) 1615 v konečnom znení z 29. apríla 2008 o znížení pomoci z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) schválenej pre operačný program v cieľovom regióne č. 1 Berlín (východ) (Nemecko) (1994 — 1999) v súlade s rozhodnutím Komisie K(94) 1973 z 5. augusta 1994, ktoré bolo vo veci T-270/08 napadnuté,

—

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Prvý odvolací dôvod: Všeobecný súd porušil podľa odvolateľky článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 (1) v spojení s článkom 1 nariadenia č. 2988/95 (2) a zásadu prenesenia právomocí (pôvodný článok 5 ES teraz: článok 5 ods. 2 ZEÚ, článok 7 ZFEÚ), pretože v napadnutom rozsudku nesprávne predpokladal, že aj jednoduché pochybenie vnútroštátnych správnych orgánov predstavuje „nezrovnalosť“, ktorá oprávňuje Komisiu na úpravu financovania podľa článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88.

Druhý odvolací dôvod: Všeobecný súd podľa názoru odvolateľky ďalej porušil článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 v spojení so zásadou prenesenia právomocí (článok 5 ods. 2 ZEÚ, článok 7 ZFEÚ), pretože v rozpore s právom priznal Komisii oprávnenie na úpravu financovania vo forme extrapolácie (prvá časť druhého odvolacieho dôvodu). Aj keby sa z článku 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 dalo vyvodiť právo Komisie na zníženie financovania extrapoláciou, Všeobecný súd nesprávne potvrdil spôsob vykonania extrapolácie v danom prípade. Komisia na jednej strane nesmela chyby, ktoré vytýkala, považovať za systematické pre operačný program ako celok a zistenú mieru pochybenia uplatniť na celý program. Komisia na druhej strane podľa názoru odvolateľky nebola oprávnená uplatniť kontrolu spočívajúcu v reprezentatívnom prieskume, ktorú použila na to, aby rozhodla o krátení prostredníctvom extrapolácie pre celý program (druhá časť druhého odvolacieho dôvodu). Komisia navyše podľa odvolateľky uskutočnila neprimerané zníženie finančnej účasti na operačnom programe tým, že vykonala extrapoláciu nereprezentatívnych pochybení a paušálne opravy (tretia časť druhého odvolacieho dôvodu).

Tretí odvolací dôvod: Odvolateľka ďalej tvrdí, že napadnutý rozsudok Všeobecného súdu okrem toho porušuje článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88 v spojení so zásadou prenesenia právomocí, pretože sa zdá, že Všeobecný súd nesprávne predpokladal, že Komisia má právo paušálne upraviť financovanie (prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu). Aj keby takéto oprávnenie vykonať paušálnu úpravu existovalo, Všeobecný súd v danom prípade nesprávne potvrdil uskutočnenie paušálnej úpravy (druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu).

Štvrtý odvolací dôvod: Napokon Všeobecný súd podľa názoru odvolateľky porušil povinnosť uviesť riadne odôvodnenie podľa článku 81 rokovacieho poriadku v spojení s článkom 36 a článkom 53 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že sa Všeobecný súd s tvrdeniami odvolateľky týkajúcimi sa neprípustnosti paušálnej úpravy financovania zaoberal (prvá časť druhého žalobného dôvodu), respektíve aké úvahy Všeobecného súdu boli základom zamietnutia týchto tvrdení.