—

Auto‑ ja Kuljetusalan Työntekijäliitto AKT ry, v zastúpení: A. Viljander a J. Hellsten, asianajajat,

—

Öljytuote ry a Shell Aviation Finland Oy, v zastúpení: A. Kriikkula a M. Kärkkäinen, asianajajat,

—

fínska vláda, v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca,

—

nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a R. Coesme, splnomocnení zástupcovia,

—

maďarská vláda, v zastúpení: K. Szíjjártó a M. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

švédska vláda, v zastúpení: A. Falk a C. Hagerman, splnomocnení zástupcovia,

—

nórska vláda, v zastúpení: I. Thue a D. Tønseth, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: J. Enegren a I. Koskinen, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, s. 9).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Auto‑ ja Kuljetusalan Työntekijäliitto AKT ry (ďalej len „AKT“), odborovou organizáciou zastupujúcou zamestnancov, na jednej strane a Öljytuote ry, združením zamestnávateľov, ako aj Shell Aviation Finland Oy (ďalej len „SAF“), podnikom, ktorý je členom tohto združenia, na strane druhej, pričom uvedený spor sa týka dočasných agentúrnych pracovníkov, ktorých uvedený podnik zamestnával.

3

Článok 4 smernice 2008/104, nazvaný „Preskúmanie obmedzení alebo zákazov“, ktorý sa nachádza v kapitole I tejto smernice s názvom „Všeobecné ustanovenia“, stanovuje:

„1.   Zákazy alebo obmedzenia využívania dočasnej agentúrnej práce sú odôvodnené len všeobecným záujmom v súvislosti s ochranou dočasných agentúrnych pracovníkov, požiadavkami zdravia a bezpečnosti pri práci alebo potrebou zabezpečiť riadne fungovanie trhu práce a predchádzanie zneužívaniu.

2.   Do 5. decembra 2011 členské štáty po porade so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami a postupmi preskúmajú všetky obmedzenia alebo zákazy využívania dočasnej agentúrnej práce, aby preverili, či sú odôvodnené na základe dôvodov uvedených v odseku 1.

3.   Ak sú takéto obmedzenia alebo zákazy ustanovené v kolektívnych zmluvách, preskúmanie uvedené v odseku 2 môžu vykonať sociálni partneri, ktorí príslušnú zmluvu dohodli.

4.   Odsekmi 1, 2 a 3 nie sú dotknuté vnútroštátne požiadavky týkajúce sa registrácie, udeľovania licencií, udeľovania osvedčení, finančných záruk alebo sledovania agentúr dočasného zamestnávania.

5.   Členské štáty informujú Komisiu o výsledkoch preskúmania uvedeného v odsekoch 2 a 3 do 5. decembra 2011.“

4

Podľa článku 11 ods. 1 tejto smernice členské štáty prijmú a zverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 5. decembra 2011 alebo zabezpečia, aby potrebné ustanovenia zaviedli sociálni partneri prostredníctvom dohody.

5

Prebratie smernice 2008/104 do vnútroštátneho práva bolo zabezpečené prijatím zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon o pracovnej zmluve [Työsopimuslaki (55/2001)] a zákon o vyslaných pracovníkoch [Lähetyistä työntekijöistä annettu laki (1146/1999)].

6

Z informácií predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že vo vnútroštátnej právnej úprave neexistuje nijaké ustanovenie o zákazoch alebo obmedzeniach využitia dočasnej agentúrnej práce, ako ich uvádza článok 4 ods. 1 uvedenej smernice. V dôvodovej správe vypracovanej vládou pre parlament a týkajúcej sa návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú vyššie uvedené zákony, sa v tejto súvislosti uviedlo, že „smernica [2008/104] stanovuje, že členské štáty preskúmajú obmedzenia alebo zákazy využívania dočasnej agentúrnej práce. Ide o jednorazovú povinnosť správno‑právnej povahy, podľa ktorej sú členské štáty povinné preskúmať všetky obmedzenia a zákazy týkajúce sa využívania dočasnej agentúrnej práce a informovať o výsledku tohto preskúmania Komisiu ešte pred uplynutím lehoty na prebratie [tejto] smernice. … Povinnosť preskúmania uvedená v článku 4 [tejto] smernice od členských štátov nevyžaduje zmenu právnej úpravy, a to ani v prípade, že všetky zákazy alebo obmedzenia dočasnej agentúrnej práce nemožno odôvodniť pomocou dôvodov uvedených v článku 4 ods. 1“.

7

Fínska vláda uskutočnila preskúmanie vyžadované v tomto ustanovení a 29. novembra 2011 oznámila Komisii jeho výsledky.

8

Všeobecná kolektívna zmluva, uzatvorená 4. júna 1997 medzi Teollisuuden ja Työnantajain Keskusliitto (TT, Ústredná federácia priemyslu a hospodárskeho života), z ktorej je v súčasnosti Elinkeinoelämän keskusliitto (EK, Ústredná federácia hospodárskeho života), na jednej strane a Suomen Ammattiliittojen Keskusjärjestö (SAK, Ústredná organizácia združení zamestnávateľov Fínska) na strane druhej, definuje najmä podmienky využívania vonkajšej pracovnej sily.

9

Podľa článku 8 ods. 3 tejto zmluvy:

„Podniky musia obmedziť využívanie dočasnej agentúrnej práce na pokrytie obdobia nárastu práce alebo na iné úlohy, ktoré sú časovo alebo svojou povahou obmedzené a ktoré z dôvodu naliehavosti, obmedzeného trvania, odborných schopností, používania špecializovaných nástrojov alebo z iných podobných dôvodov nemôžu byť vykonané vlastnými zamestnancami.

Nájom pracovnej sily predstavuje nekalú praktiku vtedy, keď dočasní agentúrni pracovníci zamestnaní v podnikoch, ktoré využívajú vonkajšiu pracovnú silu, dlhodobo vykonávajú bežnú pracovnú činnosť podniku popri jeho stálych zamestnancoch a sú zaradení pod rovnakým vedením.

…“

10

Kolektívna zmluva v odvetví cisternovej prepravy a ropných výrobkov (ďalej len „uplatniteľná kolektívna zmluva“), ktorú podpísali aj Öljytuote ry a AKT, obsahuje v § 29 ods. 1 ustanovenie, ktoré má analogický obsah ako uvedené ustanovenie článku 8 ods. 3.

11

Podľa § 7 zákona o kolektívnych zmluvách [työehtosopimuslaki (436/1946)] môže byť za porušenie kolektívnej zmluvy zo strany užívateľského podniku využívajúceho dočasných agentúrnych pracovníkov uložená finančná pokuta do maximálnej výšky 29500 eur.

12

SAF je podnik, ktorý viacerým letiskám vo Fínsku dodáva palivo pre lietadlá. Úlohou jeho zamestnancov je tankovanie paliva do nádrží lietadiel, ako aj kontrola kvality a poskytovanie ďalších služieb určených pre lietadlá na týchto letiskách.

13

Podľa zmluvy uzavretej v priebehu roka 2010 o spolupráci s agentúrou dočasného zamestnávania Ametro Oy musel SAF využiť dočasných agentúrnych pracovníkov zamestnaných v tejto agentúre na zastupovanie vlastných práceneschopných pracovníkov alebo pri nadmernej pracovnej záťaži. SAF využil na plnenie svojich úloh zamestnancov inej agentúry dočasného zamestnávania aj pred rokom 2010.

14

Svojou žalobou podanou na Työtuomioistuin (pracovnoprávny súd) sa AKT domáha, aby bola podnikom Öljytuote ry a SAF uložená finančná pokuta podľa § 7 zákona o kolektívnych zmluvách z dôvodu porušenia § 29 ods. 1 uplatniteľnej kolektívnej zmluvy. AKT tvrdí, že SAF od roku 2008 dlhodobo a nepretržite využíval na plnenie úplne rovnakých úloh, aké plnia jeho vlastní zamestnanci, aj dočasných agentúrnych pracovníkov, čo predstavuje nekalé využívanie dočasnej pracovnej sily v zmysle uvedeného ustanovenia. Dočasní agentúrni pracovníci totiž vykonávali bežnú činnosť podniku popri jeho stálych zamestnancoch a pod rovnakým vedením, hoci nedisponovali osobitnými odbornými znalosťami. Okrem toho uvedení dočasní agentúrni zamestnanci predstavovali z hľadiska odpracovaných rokov na pracovníka významný podiel.

15

Žalovaní vo veci samej sa naopak domnievajú, že využitie dočasných agentúrnych pracovníkov je odôvodnené legitímnymi dôvodmi, pretože jeho cieľom je hlavne zabezpečiť náhradu pracovníkov počas dovolenky za kalendárny rok a počas práceneschopnosti. Tvrdia tiež, že § 29 ods. 1 uplatniteľnej kolektívnej zmluvy nie je v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2008/104. Toto ustanovenie zmluvy sa totiž netýka ani ochrany dočasných agentúrnych pracovníkov, ani ich potrieb súvisiacich so zdravím a bezpečnosťou pri práci. Uvedené ustanovenie nezabezpečuje ani plynulé fungovanie pracovného trhu a nebráni zneužívaniu. Okrem toho toto ustanovenie obsahuje zákazy a obmedzenia, ktoré zamestnancom bránia, aby si mohli zvoliť najlepšie spôsoby prijímania pracovníkov na výkon svojej činnosti a obmedzujú možnosti agentúr dočasného zamestnávania, aby ponúkali podnikom svoje služby. Aj keď to dotknutá smernica výslovne neuvádza, vnútroštátne súdy by mali vylúčiť uplatňovanie zákazov a obmedzení v oblasti dočasnej agentúrnej práce, ktoré sú v rozpore s cieľmi uvedenej smernice.

16

Työtuomioistuin by pred tým, ako rozhodne v spore vo veci samej, uvítal, keby Súdny dvor spresnil pôsobnosť povinnosti stanovenej v článku 4 ods. 1 smernice 2008/104.

17

V tejto súvislosti sa tento vnútroštátny súd domnieva, že nepochybne nemožno vylúčiť, že toto ustanovenie v spojení s povinnosťou preskúmania uvedenou v ďalších odsekoch rovnakého ustanovenia len stanovuje jednoduchú procesnú povinnosť jednorazového preskúmania. Z jeho znenia však skôr vyplýva, že bráni zákazom a obmedzeniam v oblasti dočasnej agentúrnej práce, ak nie sú odôvodnené dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré v ňom sú uvedené. Ako samostatné ustanovenie tak článok 4 ods. 1 smernice 2008/104 ukladá členským štátom povinnosť, aby ich právne poriadky neobsahovali takéto zákazy alebo obmedzenia.

18

Keby podľa uvedeného súdu článok 4 ods. 1 tejto smernice nemal takýto význam, nebolo by možné uskutočniť cieľ stanovený v článku 2 tejto smernice spočívajúci v uznaní agentúr dočasného zamestnávania ako zamestnávateľov pri súčasnom zohľadnení potreby stanoviť vhodný rámec pre využívanie dočasnej agentúrnej práce, aby sa tým účinne prispelo k vytváraniu pracovných miest a k rozvoju pružných foriem práce. Okrem toho smernica 2008/104 by v súlade so svojím odôvodnením 22 mala byť vnímaná v spojení s článkami 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ o slobodnom poskytovaní služieb a slobode usadiť sa. Obmedzenia stanovené v § 29 ods. 1 uplatniteľnej kolektívnej zmluvy, ktoré sa týkajú využívania dočasných agentúrnych pracovníkov tak podnikom so sídlom vo Fínsku, ako aj podnikom so sídlom v inom členskom štáte, sa pritom zdajú byť v rozpore s týmito ustanoveniami.

19

V prípade prijatia tohto výkladu je nevyhnutné overiť, či článok 4 ods. 1 smernice 2008/104 bráni takémuto ustanoveniu vnútroštátneho práva a v prípade, že to tak je, preskúmať, do akej miery sa môže jednotlivec v prípade neexistencie akéhokoľvek opatrenia vnútroštátneho práva, ktoré by uvedené ustanovenie smernice preberalo, dovolávať proti inému jednotlivcovi nesúladu tohto pravidla vnútroštátneho práva s uvedeným ustanovením smernice.

20

Za týchto podmienok Työtuomioistuin rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

21

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 1 smernice 2008/104 vykladať v tom zmysle, že orgánom členských štátov, vrátane vnútroštátnych súdov, ukladá povinnosť, aby neuplatňovali akékoľvek vnútroštátne ustanovenia obsahujúce zákazy alebo obmedzenia využívania dočasných agentúrnych pracovníkov, ktoré nie sú odôvodnené dôvodmi všeobecného záujmu v zmysle uvedeného článku 4 ods. 1.

22

Podľa žalovaných vo veci samej a maďarskej vlády z článku 4 ods. 1 smernice 2008/104, a najmä z výrazu „sú odôvodnené len“, vyplýva, že toto ustanovenie zakazuje zákazy alebo obmedzenia využívania dočasných agentúrnych pracovníkov, ak nie sú odôvodnené dôvodmi všeobecného záujmu a že v prospech týchto pracovníkov, agentúr dočasného zamestnávania a užívateľských podnikov jasne vytvára práva, ktorých je možné sa dovolať pred vnútroštátnymi orgánmi a súdmi.

23

Je potrebné poukázať na to, že zo znenia tohto ustanovenia nepochybne vyplýva, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré obsahujú zákazy alebo obmedzenia využívania dočasných agentúrnych pracovníkov, musia byť odôvodnené všeobecným záujmom najmä v súvislosti s ochranou dočasných agentúrnych pracovníkov, s požiadavkami zdravia a bezpečnosti pri práci alebo s potrebou zabezpečiť riadne fungovanie trhu práce a predchádzanie zneužívaniu.

24

Aby však bolo možné určiť presný rozsah článku 4 ods. 1 smernice 2008/104, je potrebné pristúpiť k celkovému výkladu tohto článku a zohľadniť pritom kontext, v ktorom sa nachádza.

25

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že tento článok, nazvaný „Preskúmanie obmedzení alebo zákazov“, sa nachádza v kapitole týkajúcej sa všeobecných ustanovení smernice 2008/104.

26

Po prvé odseky 2 a 3 uvedeného článku 4 smernice 2008/104 stanovujú, že členské štáty po porade so sociálnymi partnermi alebo samotní sociálni partneri, ak sú obmedzenia alebo zákazy využívania dočasnej agentúrnej práce ustanovené v kolektívnych zmluvách, ktoré dojednali, sú povinní vykonať do 5. decembra 2011 preskúmanie týchto obmedzení alebo zákazov, „aby preverili, či sú odôvodnené na základe dôvodov uvedených v odseku 1“.

27

Po druhé členské štáty boli povinné v zmysle odseku 5 rovnakého článku 4 informovať Komisiu najneskôr do rovnakého dátumu, teda do 5. decembra 2011, o výsledku tohto preskúmania.

28

Z toho vyplýva, že odsek 1 článku 4 v spojení s ďalšími odsekmi rovnakého článku je adresovaný len príslušným orgánom členských štátov a ukladá im jednak povinnosť preskúmať ich vnútroštátnu právnu úpravu, aby sa ubezpečili, že obmedzenia alebo zákazy využívania dočasnej agentúrnej práce sú odôvodnené na základe dôvodov všeobecného záujmu, a jednak povinnosť informovať Komisiu o výsledkoch tohto preskúmania. Splnenie uvedených povinností nemôžu zabezpečiť vnútroštátne súdy.

29

Podľa výsledku tohto preskúmania, ktoré musí byť ukončené do dátumu zodpovedajúcemu uplynutiu lehoty na prebratie smernice 2008/104, tak ako je stanovený v jej článku 11 ods. 1, mohla členským štátom vzniknúť povinnosť zmeniť svoju vnútroštátnu právnu úpravu o dočasnej agentúrnej práci, keďže sú povinné v plnom rozsahu zabezpečiť súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 4 ods. 1 tejto smernice.

30

Pravdou však zostáva, že uvedené členské štáty majú na tento účel voľnosť buď zrušiť zákazy alebo obmedzenia, ktoré nemôžu byť v zmysle tohto ustanovenia odôvodnené, alebo ich upraviť, aby podľa okolností mohli byť podľa uvedeného ustanovenia odôvodnené.

31

Z toho vyplýva, že článok 4 ods. 1 smernice 2008/104 sa musí vo svojom kontexte chápať tak, že vymedzuje rámec, v ktorom má prebiehať legislatívna činnosť členských štátov v oblasti zákazov alebo obmedzení týkajúcich sa využitia dočasných agentúrnych pracovníkov, a nie tak, že stanovuje povinnosť prijať konkrétnu právnu úpravu v tejto oblasti.

32

Na prvú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 smernice 2008/104 sa má vykladať v tom zmysle, že:

33

Za týchto okolností nie je potrebné odpovedať na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku.

34

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

Článok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci sa má vykladať v tom zmysle, že: