1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor konštatoval, že Belgické kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo zber a čistenie komunálnych odpadových vôd z 57 malých aglomerácií s populačným koeficientom (ďalej len „p. k.“) viac ako 2000 a menej ako 10000, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článkov 3 a 4 smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26, ďalej len „smernica“).

2

Tretie a ôsme odôvodnenie smernice znie:

„keďže pre zabráneniu nepriaznivého vplyvu likvidácie nedostatočne očistených komunálnych odpadových vôd na životné prostredie existuje všeobecná potreba sekundárneho čistenia komunálnych odpadových vôd;

…

keďže je potrebné monitorovať čističky, zberné vody a vypúšťanie kalu, aby sa zabezpečilo, že životné prostredie je chránené pred nepriaznivými vplyvmi vypúšťania odpadových vôd“.

3

Podľa článku 1 smernice:

„Táto smernica sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd a čistenia a vypúšťania odpadovej vody z určitých priemyselných odvetví.

Cieľom tejto smernice je chrániť životné prostredie pred nepriaznivými vplyvmi vyššie uvedeného vypúšťania odpadovej vody.“

4

Článok 2 smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

…

…“

5

Článok 3 smernice znie:

„1.   Členské štáty zabezpečia, že všetky aglomerácie sú vybavené zbernými systémami pre komunálnu odpadovú vodu,

…

…

Tam, kde nie je vytvorenie zberného systému opodstatnené buď pre tomu, že by nepredstavoval prínos pre životné prostredie, alebo by vyžadoval rozsiahle náklady, použijú sa individuálne systémy alebo iné primerané systémy dosahujúce rovnakú úroveň ochrany životného prostredia.

2.   Zberné systémy uvedené v odseku 1 musia spĺňať požiadavky oddielu A prílohy I…“

6

Článok 4 smernice stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením takto:

…

…

3.   Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd uvedené v odsekoch 1 a 2 musí spĺňať príslušné požiadavky v oddiele B prílohy I…

4.   Záťaž vyjadrená v p. k. sa vypočíta na základe maximálnej priemernej týždennej záťaže vstupujúcej do čističky v priebehu roka, s vylúčením neobvyklých situácií, ako sú napríklad tie spôsobené lejakom.“

7

Článok 15 ods. 1 smernice stanovuje:

„Príslušné orgány alebo subjekty monitorujú:

…“

8

Príloha I smernice s názvom „Požiadavky na komunálne odpadové vody“ znie:

„A. Zberné systémy…

Zberné systémy zohľadnia požiadavky na čistenie odpadových vôd.

Návrh, výstavba a údržba zberných systémov sa vykoná v súlade s najlepšími technickými vedomosťami, nenesúcimi so sebou rozsiahle náklady, a zameria sa najmä na:

B. Vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd do zberných vôd…

…

D. Referenčné metódy monitorovania a vyhodnotenia výsledkov

…“

9

Názvy oddielov A a B prílohy I smernice sa odvolávajú na poznámku pod čiarou, ktorá znie takto:

„Za predpokladu, že v praxi nemožno vybudovať zberné systémy a čističky takým spôsobom, že všetka odpadová voda sa môže čistiť v takých situáciách, ako sú neobvyklé lejaky, členské štáty rozhodnú o opatreniach na obmedzenie znečistenia z búrkových prietrží. Takéto opatrenia by mohli byť založené na mierach zriedenia alebo kapacity vo vzťahu k prietoku pri suchom počasí alebo by mohli špecifikovať určitý prijateľný počet prietrží za rok.“

10

Tabuľka 1 tejto prílohy má názov „Požiadavky na vypúšťanie z čističiek komunálnych odpadových vôd podľa článkov 4 a 5 tejto smernice“. Vyzerá takto:

11

Za názvom tejto tabuľky 1 sa uvádza, že sa „použijú… hodnoty pre koncentráciu alebo percentuálne zníženie“.

12

Názov tretieho stĺpca uvedenej tabuľky odkazuje na poznámku pod čiarou, ktorá spresňuje:

„Zníženie vo vzťahu k záťaži prívodu.“

13

Názov druhého riadku rovnakej tabuľky 1 odkazuje na poznámku pod čiarou, ktorá znie:

„Parameter môže byť nahradený ďalším parametrom: celkový organický uhlík (TOC) alebo celková spotreba kyslíka (TOD), ak sa dá vytvoriť vzťah medzi BSK5 a náhradným parametrom.“

14

Z tabuľky 1 prílohy I smernice vyplýva, že „biochemická spotreba kyslíka (BOD5 pri 20°C) bez nitrifikácie“ pri vypúšťaní z čističiek komunálnych odpadových vôd podľa článkov 4 a 5 smernice musí spĺňať podmienku maximálnej koncentrácie kyslíka vo výške 25 mg/l, resp. musí vykazovať minimálne 70 % zníženie vo vzťahu k záťaži prívodu do týchto čističiek, a že „chemická spotreba kyslíka (COD)“ pri tomto vypúšťaní nesmie prekročiť maximálnu koncentráciu kyslíka vo výške 125 mg/l, resp. musí vykazovať minimálne 75 % zníženie vo vzťahu k záťaži prívodu do uvedených čističiek.

15

Listom z 29. mája 2007 Komisia požiadala belgické orgány o predloženie údajov týkajúcich sa dodržiavania ich povinností zberu a čistenia podľa článkov 3 a 4 smernice. Tieto orgány na túto žiadosť odpovedali 15. júla 2009. Z preskúmania tejto odpovede vyplynulo, že vo veľkom množstve aglomerácií s p. k. viac ako 2000 a menej ako 10000, ktoré sú nazvané „malé aglomerácie“, neboli dodržané ustanovenia článkov 3 a 4. Komisia z tohto dôvodu adresovala 25. novembra 2009 Belgickému kráľovstvu výzvu.

16

Po analýze odpovede belgických orgánov na túto výzvu, ktorá bola doručená listami z 29. januára a 10. marca 2010, dospela Komisia k záveru, že viaceré aglomerácie aj naďalej nedodržiavajú ustanovenia článkov 3 a 4 smernice. Z toho dôvodu adresovala 28. apríla 2011 Belgickému kráľovstvu odôvodnené stanovisko. Po odpovedi belgických orgánov na odôvodnené stanovisko a nasledujúcej výmene dokumentov Komisia konštatovala, že 57 aglomerácií nachádzajúcich sa tak vo Flámskom, ako aj vo Valónskom regióne stále nedodržiava ustanovenia smernice a rozhodla sa preto podať túto žalobu.

17

Komisia odkazuje na bod 25 rozsudku Komisia/Španielsko (C‑219/05, EU:C:2007:223) a tvrdí, že článok 3 ods. 1 smernice ukladá povinnosť zberu, ktorá podľa judikatúry Súdneho dvora predstavuje povinnosť dosiahnuť presne vymedzený výsledok, ktorý je formulovaný jasne a jednoznačne takým spôsobom, že v lehote stanovenej smernicou musia všetky komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií vstupovať do zberných systémov. Článok 4 ods. 1 smernice ukladá povinnosť čistenia, podľa ktorej musia členské štáty dohliadať na to, aby všetky komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov stanovených podľa článku 3 smernice prešli pred vypustením do zberných vôd sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením uskutočneným spôsobom, ktorý umožní dodržiavanie požiadaviek tabuľky 1 prílohy I smernice.

18

Okrem toho z ôsmeho odôvodnenia smernice vyplýva, že členské štáty musia dohliadať, aby sa uplatnila taká metóda monitorovania čističiek odpadových vôd, ktorá zodpovedá požiadavkám opísaným v časti D prílohy I smernice. Podľa Komisie tak skutočnosť, že samotná čistička odpadových vôd existuje a že jej činnosť bola doložená jediným odberom vzoriek, ktorých bodové hodnoty zodpovedajú požiadavkám tabuľky 1 prílohy I smernice, nepostačuje na preukázanie súladu čistenia komunálnych odpadových vôd touto čističkou s požiadavkami článku 4 smernice. Členským štátom totiž prináleží dohliadať na správne fungovanie čističiek odpadových vôd, ktoré musia byť kontrolované odberom minimálne dvanástich vzoriek počas jedného roka v súlade s požiadavkami časti D prílohy I smernice.

19

Komisia tvrdí, že smernica sa neuplatňuje na aglomerácia s p. k. menej ako 2000, takže nezbieranie komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách s p. k. menej ako 2000 nepredstavuje samo osebe porušenie článku 3 smernice. Okrem toho bez ohľadu na skutočnosť, že smernica požaduje 100 % mieru zberu, sa Komisia v rámci výkonu svojej diskrečnej právomoci pri začatí konania o nesplnení povinnosti v danom prípade domnievala, že miera zberu vo výške 98 % je dostatočná, pričom však tiež požadovala, aby 2 % zvyšok nezbieranej komunálnej odpadovej vody neprekračoval alebo sa nerovnal p. k. 2000. Komisia okrem toho, odkazujúc na bod 25 rozsudku Komisia/Grécko (C‑440/06, EU:C:2007:642), tvrdí, že keďže niektoré aglomerácie nedisponujú v súlade s požiadavkami článku 3 smernice systémom, ktorý by umožňoval zber 98 % vypúšťanej komunálnej odpadovej vody, povinnosť podriadiť všetku vypúšťanú vodu sekundárnemu alebo ekvivalentnému čisteniu podľa článku 4 ods. 1 smernice tak nie je splnená.

20

Na základe týchto úvah Komisia konštatovala, že situácia jednej aglomerácie Flámskeho regiónu nie je v súlade s článkom 4 smernice a že situácia 56 aglomerácií Valónskeho regiónu nie je v súlade buď s článkom 4 smernice, alebo s článkami 3 a 4 smernice.

21

Belgická vláda spochybňuje argumentáciu Komisie, podľa ktorej sa musí súlad fungovania čističky odpadových vôd s článkom 4 smernice posudzovať vo svetle časti D prílohy I smernice. Neexistuje totiž žiadny právny základ, ktorý by ukladal povinnosť ročného odoberania vzoriek, keďže článok 4 smernice neodkazuje na časť D prílohy I, ale na časť B tejto prílohy, ktorá však neukladá povinnosť odoberať vzorky počas obdobia aspoň jedného roka od uvedenia čističky odpadových vôd do prevádzky, aby bola predmetná aglomeráciu považovaná za aglomeráciu v súlade s článkom 4 smernice.

22

Belgická vláda poukazuje na skutočnosť, že je to článok 15 smernice, ktorý odkazuje na časť D prílohy I. Tento článok však v žalobe uvedený nie je a nemôže tak byť predmetom tohto konania. Preto je v súlade s článkom 4 a časťou B prílohy I smernice potrebné prísť k záveru, že vzhľadom na to, že čistička odpadových vôd pre aglomeráciu bola uvedená do prevádzky a keďže prvé výsledky analýz preukazujú, že zloženie vypúšťanej vody je v súlade s normami uvedenými v tabuľke 1 prílohy I, sú povinnosti vyplývajúce zo smernice splnené.

23

Belgická vláda nepopiera, že Komisia má diskrečnú právomoc posúdiť, že aglomerácia nespĺňa požiadavky článku 3 smernice, ak dochádza k zberu menej ako 98 % jej komunálnej odpadovej vody, pričom uvádza, že takéto stanovisko je príliš prísne, neprimerané a v rozpore s cieľom smernice, keďže riziko pre životné prostredie je v takomto prípade veľmi okrajové, ba dokonca žiadne, a to o to viac, že v belgických aglomeráciách zohľadňovaných ako celok je miera zberu tejto vody vyššia ako 98 %.

24

Belgická vláda pripúšťa, že Valónsky región nevykonal všetky svoje povinnosti vyplývajúce z článkov 3 a 4 smernice v lehote stanovenej touto smernicou, pričom uvádza, že bolo absolútne nemožné, aby tento región dodržal všetky tieto povinnosti vzhľadom na materiálne, technické a rozpočtové obmedzenia, ktorým čelil.

25

Vzhľadom na informácie a výsledky nachádzajúce sa v prílohách vyjadrenia k žalobe, ktoré predložila belgická vláda, Komisia obmedzila predmet svojej žaloby na výhrady týkajúce sa 48 aglomerácií namiesto pôvodných 57 aglomerácií.

26

V prípade pätnástich aglomerácií Aywaille, Baelen, Blegny, Chastre, Grez‑Doiceau, Jodoigne, Lasne, Obourg, Oreye, Orp, Raeren, Sart‑Dames‑Avelines, Soiron, Sombreffe a Yvoir‑Anhée sa tak Komisia vzhľadom na informácie uvedené v predchádzajúcom bode domnievala, že miera zberu komunálnej odpadovej vody nedosahuje 98 %. Z toho vyplýva nesplnenie povinnosti zberu, ako je uvedená v článku 3 smernice, čo vedie aj k nesplneniu povinnosti čistenia v zmysle článku 4 smernice.

27

Pokiaľ ide o 31 aglomerácií Bassenge, Chaumont‑Gistoux, Chièvres, Crisnée, Dalhem, Dinant, Écaussinnes, Estinnes, Feluy‑Arquennes, Fexhe‑Slins, Fosses‑la‑Ville, Godarville, Hannut, Havré, Jurbise, Le Rœulx, Leuze, Lillois‑Witterzée, Profondeville, Rotheux‑Neuville, Saint‑Georges‑sur‑Meuse, Saint‑Hubert, Sirault, Sprimont, Villers‑la‑Ville, Villers‑le‑Bouillet, Virginal‑Hennuyères, Walcourt, Welkenraedt, Wépion a Wiers, ich nesplnenie povinnosti čistenia v zmysle článku 4 smernice preukazuje skutočnosť, že tieto aglomerácie nemajú čističku odpadových vôd.

28

Pokiaľ ide o dve aglomerácie Gaurain‑Ramecroix a Hélécine, aj keď majú čističku odpadových vôd, nespĺňajú požiadavky článku 4 smernice, keďže odber dvanástich vzoriek, ktorý upravuje tejto článok, sa neuskutočnil v priebehu prvého roka fungovania týchto zariadení.

29

Týchto 48 aglomerácií sa nachádza vo Valónskom regióne.

30

Komisia dodáva, že podľa ustálenej judikatúry sa členský štát nemôže odvolávať na praktické alebo administratívne ťažkosti, aby tým odôvodnil nedodržanie povinností a lehôt stanovených smernicou. Komisia okrem toho uvádza, že jednak normotvorca Únie, uvedomujúc si rozsah prác spojených s vybudovaním infraštruktúry na uplatnenie tejto smernice, priznal členským štátom dostatočne dlhú lehotu, a to štrnásť rokov, ktorej koniec bol stanovený na 31. decembra 2005, aby si splnili svoje povinnosti, pokiaľ ide o také aglomerácie, akými sú aglomerácie vo veci samej, a že jednak v prejednávanej veci podala svoju žalobu 8 rokoch po uplynutí tejto lehoty.

31

Na úvod je potrebné konštatovať, že článok 3 ods. 1 smernice ukladá povinnosť dosiahnuť presne vymedzený výsledok, ktorý je formulovaný jasne a jednoznačne takým spôsobom, že najneskôr do 31. decembra 2005 musia byť všetky komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií s p. k. medzi 2000 a 15 000 vypúšťané do zberného systému komunálnych odpadových vôd (pozri analogicky rozsudky Komisia/Španielsko, EU:C:2007:223, bod 25, a Komisia/Grécko, EU:C:2007:642, bod 25).

32

Komisia je jediná oprávnená rozhodnúť, či je vhodné začať konanie o nesplnení povinnosti a z dôvodu akého konania alebo opomenutia zo strany dotknutého členského štátu je potrebné toto konanie začať (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Nemecko, C‑431/92, EU:C:1995:260, bod 22; Komisia/Nemecko, C‑476/98, EU:C:2002:631, bod 38, a Komisia/Grécko, C‑394/02, EU:C:2005:336, bod 28).

33

Komisia tak v prejednávanom prípade rozhodla o začatí konania o nesplnení povinnosti v súlade so svojou všeobecnou praxou v oblasti zberu komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách, podľa ktorej, bez ohľadu na skutočnosť, že smernica vyžaduje 100 % mieru zberu, Komisia takéto konanie začína len v prípade aglomerácií, ktorých miera zberu je nižšia ako 98 %, alebo ak zostávajúce 2 % nezozbieranej odpadovej vody predstavujú záťaž vyššiu alebo rovnajúcu sa 2000 p. k.

34

Komisia na základe týchto úvah a s ohľadom na informácie, ktoré poskytla belgická vláda, čiastočne upustila od pôvodného petitu svojej žaloby, ktorý sa týkal niektorých aglomerácií, pričom v konečnom dôsledku navrhuje, aby sa určilo, že pätnásť aglomerácií uvedených v bode 26 tohto rozsudku si nesplnilo povinnosť zberu stanovenú v článku 3 smernice.

35

Je nesporné, že týchto pätnásť aglomerácií sa uvádza v tabuľke v prílohe 1 vyjadrenia k žalobe belgickej vlády predloženej Súdnemu dvoru 15. októbra 2013. V tejto tabuľke je uvedené, že k tomuto dátumu tieto aglomerácie nespĺňajú požiadavky článku 3 smernice, ako ich v prejednávanom prípade vymedzuje Komisia.

36

Belgická vláda sa neodvoláva na situácie, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 poslednom pododseku smernice, umožňujúce členským štátom odchýliť sa od povinností týkajúcich sa vytvorenia zberného systému, ktoré vyplývajú z článku 3 smernice.

37

Táto vláda však konštatuje, že rozhodnutie Komisie, ako vyplýva z bodu 33 tohto rozsudku, je v danom prípade príliš prísne a neprimerané, keďže belgické aglomerácie, posudzované ako celok, zabezpečujú mieru zberu komunálnych odpadových vôd vyššiu ako 98 %. Riziko pre zdravie a životné prostredie je tak veľmi obmedzené.

38

V tejto súvislosti treba uviesť, že systém smernice je postavený na pojme „aglomerácia“ definovanom v článku 2 tejto smernice. Povinnosti členských štátov v zmysle článkov 3 a 4 smernice, o ktoré v prejednávanom prípade ide, sa tak vzťahujú konkrétne na aglomerácie a odlišujú sa v závislosti od ich veľkosti. Vzhľadom na to sa musí nesúlad s požiadavkami smernice overiť vo vzťahu ku každej aglomerácii osobitne.

39

V každom prípade podľa ustálenej judikatúry platí, že existencia nesplnenia povinnosti sa má hodnotiť vo vzťahu k situácii členského štátu ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku (pozri rozsudky Komisia/Taliansko, C‑525/03, EU:C:2005:648, bod 14 a citovanú judikatúru, ako aj Komisia/Írsko, C‑279/11, EU:C:2012:834, bod 18 a citovanú judikatúru).

40

V odpovedi na otázky, ktoré položil Súdny dvor na pojednávaní, však belgická vláda uznala, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, teda 28. júna 2011, pätnásť aglomerácií, ktorých sa týkali výhrady Komisie a ktoré sú citované v bode 26 tohto rozsudku, nespĺňalo požiadavky na zber komunálnych odpadových vôd stanovené v článku 3 smernice.

41

Vzhľadom na to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora nebola splnená ani povinnosť, stanovená v článku 4 ods. 1 smernice, podrobiť všetku vypúšťanú vodu sekundárnemu alebo ekvivalentnému čisteniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Grécko, EU:C:2007:642, bod 25 a citovanú judikatúru).

42

V dôsledku toho treba skonštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo zber a čistenie komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách Aywaille, Baelen, Blegny, Chastre, Grez‑Doiceau, Jodoigne, Lasne, Obourg, Oreye, Orp, Raeren, Sart‑Dames‑Avelines, Soiron, Sombreffe a Yvoir‑Anhée, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článkov 3 a 4 smernice.

43

Komisia s ohľadom na informácie poskytnuté Belgickým kráľovstvom čiastočne upustila od pôvodného petitu svojej žaloby, ktorý sa týkal všetkých aglomerácií, pričom navrhuje, aby sa určilo, že 31 aglomerácií uvedených v bode 27 tohto rozsudku si nesplnilo povinnosť čistenia komunálnych odpadových vôd stanovenú v článku 4 smernice.

44

Je nesporné, že týchto 31 aglomerácií sa nachádza vo vyššie uvedenej tabuľke v prílohe 1 vyjadrenia k žalobe belgickej vlády, v ktorej sa uvádza, že k 15. októbru 2013 uvedené aglomerácie nespĺňajú požiadavky článku 4 smernice.

45

Belgická vláda v každom prípade nespochybňuje, že po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku nemalo týchto 31 aglomerácií funkčnú čističku komunálnych odpadových vôd a že v dôsledku toho neboli splnené požiadavky článku 4 smernice.

46

Pokiaľ ide o dve aglomerácie uvedené v bode 28 tohto rozsudku, treba skonštatovať, že ku dňu podania žaloby Komisie tieto dve aglomerácie mali čističky odpadových vôd, ale že v rozpore s tým, čo stanovuje časť D prílohy I smernice, sa v prvom roku ich prevádzky neodobralo dvanásť vzoriek.

47

Keďže sa Komisia domnievala, že tieto aglomerácie naďalej nespĺňajú požiadavky článku 4 smernice, ponechala ich vo svojej žalobe. Na pojednávaní však Komisia spresnila, že pokiaľ ide o tieto dve aglomerácie, nemá v úmysle meniť dátum, ku ktorému sa musí posudzovať existencia nesplnenia povinnosti.

48

Belgická vláda však nespochybnila, že ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku dve predmetné aglomerácie nemali čističky odpadových vôd a že v dôsledku toho nespĺňali požiadavky článku 4 smernice.

49

V dôsledku toho treba skonštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo čistenie komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách Bassenge, Chaumont‑Gistoux, Chièvres, Crisnée, Dalhem, Dinant, Écaussinnes, Estinnes, Feluy‑Arquennes, Fexhe‑Slins, Fosses‑la‑Ville, Godarville, Hannut, Havré, Jurbise, Le Rœulx, Leuze, Lillois‑Witterzée, Profondeville, Rotheux‑Neuville, Saint‑Georges‑sur‑Meuse, Saint‑Hubert, Sirault, Sprimont, Villers‑la‑Ville, Villers‑le‑Bouillet, Virginal‑Hennuyères, Walcourt, Welkenraedt, Wépion, Wiers, Gaurain‑Ramecroix a Hélécine, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 4 smernice.

50

Belgická vláda poukazuje, pokiaľ ide o omeškanie vo vykonávaní prác potrebných na zber a sekundárne čistenie komunálnych odpadových vôd, ako aj následné nesplnenie jej povinností vyplývajúcich z článkov 3 a 4 smernice, na materiálne, technické a rozpočtové obmedzenia, ktoré zaťažujú Valónsky región.

51

Treba uviesť, že normotvorca Únie, ktorý si bol vedomý rozsahu prác na infraštruktúre, ktoré budú potrebné na vykonanie smernice, a nákladov spojených s jej úplným vybudovaním, poskytol členským štátom viacročnú lehotu na splnenie si ich povinností, ktorá v prejednávanom prípade uplynula 31. decembra 2005. Podľa ustálenej judikatúry v každom prípade platí, že členský štát sa nemôže odvolávať na ťažkosti na vnútroštátnej úrovni, aby tak odôvodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Grécko, C‑407/09, EU:C:2011:196, bod 36 a citovanú judikatúru, ako aj Komisia/Írsko, EU:C:2012:834, bod 71).

52

Vzhľadom na vyššie uvedené treba skonštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že nezabezpečilo zber a čistenie komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách Aywaille, Baelen, Blegny, Chastre, Grez Doiceau, Jodoigne, Lasne, Obourg, Oreye, Orp, Raeren, Sart‑Dames‑Avelines, Soiron, Sombreffe a Yvoir‑Anhée, ako aj čistenie komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách Bassenge, Chaumont‑Gistoux, Chièvres, Crisnée, Dalhem, Dinant, Écaussinnes, Estinnes, Feluy‑Arquennes, Fexhe‑Slins, Fosses‑la‑Ville, Godarville, Hannut, Havré, Jurbise, Le Rœulx, Leuze, Lillois‑Witterzée, Profondeville, Rotheux‑Neuville, Saint ‑Georges‑sur‑Meuse, Saint‑Hubert, Sirault, Sprimont, Villers‑la‑Ville, Villers‑le‑Bouillet, Virginal‑Hennuyères, Walcourt, Welkenraedt, Wépion, Wiers, Gaurain‑Ramecroix a Hélécine, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článkov 3 a 4 smernice.

53

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania a bolo konštatované nesplnenie povinnosti z jeho strany, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: