1.

Bráni vnútroštátne ustanovenie (článok 3 ods. 4a dekrétu prezidenta Talianskej republiky č. 357 z roku 1997), ktoré stanovuje právomoc ex offo autonómnych regiónov a provincií navrhnúť zmenu klasifikácie LEV a ktoré neukladá týmto správnym orgánom povinnosť konať aj na základe návrhu odôvodnene podaného súkromnými vlastníkmi pozemkov v oblastiach zahrnutých do LEV prinajmenšom v prípadoch, keď tvrdia, že došlo k zhoršeniu stavu životného prostredia oblasti, správnemu uplatneniu článkov 9 a 10 smernice 92/43/EHS (1)?

2.

Bráni vnútroštátne ustanovenie (článok 3 ods. 4a dekrétu prezidenta Talianskej republiky č. 357 z roku 1997), ktoré stanovuje právomoc ex offo autonómnych regiónov a provincií navrhnúť po vykonaní pravidelného hodnotenia zmenu klasifikácie LEV a ktoré nestanovuje presne, v akých intervaloch sa má toto hodnotenie vykonávať (napríklad každé dva roky, každé tri roky atď.), a nestanovuje, aby pravidelné hodnotenie vykonávané autonómnymi regiónmi a provinciami bolo oznamované formou všeobecného zverejnenia s cieľom umožniť zainteresovaným osobám, aby predložili pripomienky a návrhy, správnemu uplatneniu článkov 9 a 10 smernice 92/43/EHS?

3.

Bráni vnútroštátne ustanovenie (článok 3 ods. 4a dekrétu prezidenta Talianskej republiky č. 357 z roku 1997), ktoré upravuje právomoc autonómnych regiónov a provincií navrhnúť zmenu klasifikácie LEV bez toho, aby sa táto právomoc priznávala aj štátu aspoň v takom rozsahu, aby konal namiesto autonómnych regiónov a provincií v prípade ich nečinnosti, správnemu uplatneniu článkov 9 a 10 smernice 92/43/EHS?

4.

Bráni vnútroštátne ustanovenie (článok 3 ods. 4a dekrétu prezidenta Talianskej republiky č. 357 z roku 1997), ktoré stanovuje právomoc ex offo autonómnych regiónov a provincií navrhnúť zmenu klasifikácie LEV ako právomoc vykonávanú výlučne na základe voľnej úvahy a nie ako povinnosť, a to ani v prípade, keď dôjde k — formálne preukázanému — znečisteniu alebo poškodeniu životného prostredia, správnemu uplatneniu článkov 9 a 10 smernice 92/43/EHS?

1.

Bráni európsky právny poriadok, a najmä smernica 92/43/EHS vnútroštátnej právnej úprave členského štátu, ktorá ukladá povinnosť začať konanie o deklasifikácii na základe podnetu súkromnej osoby upozorňujúcej na zhoršenie stavu lokality namiesto prijatia ďalších opatrení na monitorovanie a ochranu?

2.

Bráni európsky právny poriadok, a najmä smernica 92/43/EHS vnútroštátnej právnej úprave členského štátu, ktorá ukladá začatie konania o deklasifikácii lokality zahrnutej do sústavy Natura 2000 na ochranu výlučne súkromných záujmov ekonomickej povahy?

3.

Bráni európsky právny poriadok, a najmä smernica 92/43/EHS vnútroštátnej právnej úprave členského štátu, ktorá z dôvodu plánov infraštruktúry verejného, spoločenského a hospodárskeho záujmu, ktoré uznáva aj Európska únia, ktoré by mohli viesť k poškodeniu prirodzených biotopov uznanému podľa smernice, stanovuje začatie konania o deklasifikácii lokality namiesto povinnosti prijať kompenzačné opatrenia na zabezpečenie ochrany celkovej koherencie sústavy Natura 2000?

4.

Bráni európsky právny poriadok, a najmä smernica 92/43/EHS vnútroštátnej právnej úprave členského štátu v oblasti prirodzených biotopov, ktorá vyzdvihuje význam ekonomických záujmov individuálnych vlastníkov tým, že im umožňuje získať na vnútroštátnom súde vydanie rozhodnutia ukladajúceho povinnosť nového vymedzenia lokality?

5.

Bráni európsky právny poriadok, a najmä smernica 92/43/EHS vnútroštátnej právnej úprave členského štátu upravujúcej deklasifikáciu lokality z dôvodu zhoršenia stavu životného prostredia, ku ktorému nedošlo prirodzene ale v dôsledku ľudskej činnosti?