Odvolanie podané 1. júna 2012: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 21. marca 2012 v spojených veciach T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV, Írsko a i./Komisia

(Vec C-272/12 P)

2012/C 235/16

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: V. Di Bucci, G. Conte, D. Grespan, N. Khan a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Francúzska republika, Írsko, Talianska republika, Eurallumina SpA, Aughinish Alumina Ltd

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia podala na Súdnom dvore odvolanie proti rozsudku z 21. marca 2012, doručený Komisii 23. marca 2012, v spojených veciach T-50/06 RENV, T-56/06 RENV, T-60/06 RENV, T-62/06 RENV a T-69/06 RENV, Írsko a i./Komisia, ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie 2006/323/ES zo 7. decembra 2005 o oslobodení od spotrebnej dane z minerálnych olejov používaných ako palivo na výrobu oxidu hlinitého v Gardanne, v regióne Shannon a na Sardínii, implementovanom Francúzskom, Írskom a Talianskom v uvedenom poradí. (1)

Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza päť odvolacích dôvodov, ktoré sa zakladajú na nedostatku právomoci Všeobecného súdu, vadách konania poškodzujúcich záujmy Komisie a na porušení práva Únie.

Po prvé Všeobecný súd sa údajne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď aj bez návrhu v piatich spojených veciach vyvodil žalobný dôvod založený na porušení článku 87 ods. 1 ES z dôvodu nepripísateľnosti sporných vnútroštátnych opatrení členským štátom. V každom prípade vo veciach T-56/06 RENV a T-60/06 RENV údajne aj bez návrhu vyvodil žalobné dôvody založené na porušení právnej istoty a/alebo na prezumpcii zákonnosti aktov Únie s cieľom zrušiť rozhodnutie v plnom rozsahu, hoci tieto žalobné dôvody boli uvedené len podporu námietky proti príkazu na vymáhanie.

Po druhé Všeobecný súd sa najmä rozhodnutím, že pojem skreslenie hospodárskej súťaže má rovnakú pôsobnosť a význam v oblasti harmonizácie vnútroštátnej daňovej právnej úpravy a v oblasti štátnej pomoci, na rozdiel od toho, čo rozhodol Súdny dvor vo svojom rozsudku z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. (C-89/08 P, Zb. s. I-11245), dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a konkrétne porušil článok 61 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora, podľa ktorého, ak Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu a vec mu je vrátená späť, tento súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora.

Po tretie Všeobecný súd sa údajne dopustil nesprávneho posúdenia vymedzením jednotlivých právomocí Rady a Komisie, ako aj vzťahov medzi harmonizáciou daňovej oblasti a kontrolou štátnej pomoci, a porušil články 87 ES a 88 ES a zásadu inštitucionálnej rovnováhy, keď konštatoval, že sporné oslobodenie nepredstavuje štátnu pomoc, pretože tieto oslobodenia boli povolené Radou na základe pravidiel týkajúcich sa harmonizácie daňovej oblasti, že ich nie je možné pripísať dotknutým členským štátom, a že z toho dôvodu nepodliehajú kontrole pomoci stanovenej Zmluvou.

Po štvrté Všeobecný súd údajne urobil contra legem výklad rozhodnutia Rady z 12. marca 2001 o znížených sadzbách spotrebnej dane a oslobodení od takých daní z určitých minerálnych olejov použitých na zvláštne účely (2). Podľa odvolateľky Všeobecný súd svoj výklad údajne opieral o odpoveď Rady na otázku Všeobecného súdu, pričom porušil pravidlá výkladu aktov inštitúcií, a pozmenil význam uvedenej odpovede Rady.

Napokon rozsudok Všeobecného súdu vzhľadom na skutočnosť, že sa zakladá na porušení zásady právnej istoty, prezumpcie zákonnosti a zásady riadnej správy vecí verejných, je nedostatočne odôvodnený alebo obsahuje tie isté vady, aké sú uvedené v druhom, treťom a štvrtom odvolacom dôvode.

(1)  Ú. v. EÚ L 119, 2006, s. 12.

(2)  Ú. v. ES L 84, s. 23; Mim. vyd. 09/001, s. 342.