21.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 152/14

1.

Má sa článok 4 ods. 1 a 2 písm. j) nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (1) vykladať v tom zmysle, že pojem „uzavretie konkurzného konania“ použitý v tomto predpise sa má vykladať autonómne, nezávisle od právnej úpravy platnej v právnych systémoch jednotlivých členských štátov, alebo je na určenie, kedy dôjde k uzavretiu konkurzného konania, rozhodujúce len vnútroštátne právo štátu konania?

2.

Má sa článok 27 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o začatí vedľajšieho konkurzného konania, nikdy nesmie zisťovať platobnú neschopnosť dlžníka, na základe ktorej bolo začaté hlavné konkurzné konanie v inom štáte, alebo tak, že vnútroštátny súd smie v určitých situáciách zisťovať existenciu platobnej neschopnosti dlžníka, najmä vtedy, keď je hlavné konanie reštrukturalizačným konaním, v ktorom súd zistil, že dlžník nie je platobne neschopný (francúzske konanie „sauvegarde“)?

3.

Umožňuje výklad článku 27 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní začať vedľajšie konkurzné konanie podľa článku 3 ods. 3 druhej vety uvedeného nariadenia v členskom štáte, v ktorom sa nachádza všetok majetok dlžníka, keď hlavné konanie, ktoré sa automaticky uznáva, má reštrukturalizačný charakter (ako je to pri francúzskom konaní „sauvegarde“), bol v ňom prijatý a potvrdený plán, dlžník tento plán dodržiava a bol vydaný súdny zákaz predaja majetku dlžníka?