20.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 317/20

—

zrušil napadnutý rozsudok (1) a rozhodnutie (2) v rozsahu, v akom popierajú odškodňujúcu a kompenzačnú povahu sporného opatrenia a označujú ho naopak za štátnu pomoc, ktorá je nezákonná a nezlučiteľná, a/alebo

—

zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom odmieta, že príkaz na vymáhanie pomoci uvedený v rozhodnutí je v rozpore so zásadou legitímnej dôvery a z toho dôvodu zrušil rozhodnutie v rozsahu, v akom Talianskej republike nariaďuje bezodkladne pristúpiť k vymáhaniu pomoci a úrokov, a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

porušenie článkov 107 a 108 ZFEÚ, kontradiktórne odôvodnenie a zjavné pochybenie z dôvodu skreslenia predložených dôkazov, keďže rozsudok vykladá sporné opatrenie ako štátnu pomoc a nie ako kompenzačné opatrenie v prospech odvolateľa. Všeobecný súd sa dopustil chyby keď pristúpil k doslovnému výkladu vnútroštátnej právnej úpravy a judikatúry, na ktoré poukazoval žalobca na prvom stupni a ktoré dokazujú, že sporné opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, ale udržiava si odškodňujúcu povahu ako ju zamýšľal taliansky normotvorca v roku 1962 a ako ju uznala Komisia a Všeobecný súd.

2.

porušenie článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (3), ako aj zásady kontradiktórnosti a nedostatočné odôvodnenie vzhľadom na to, že Všeobecný súd dospel k záveru, že príkaz na vymáhanie pomoci nie je v rozpore so zásadou legitímnej dôvery. Rozsudok Všeobecného súdu je poznačený chybami a nie je dostatočne odôvodnený, keďže popiera, že by dlhé mlčanie Komisie vo vzťahu k vysvetleniam predloženými talianskymi orgánmi na konci roka 1991 a týkajúcimi sa skutočnosti, že prvé predĺženie tarify Terni si zachováva svoju pôvodnú odškodňujúcu povahu, predstavovalo okolnosť, ktorá u odvolateľa mohla vyvolať legitímnu dôveru, že predĺženia tarify Terni, medzi ktoré patrí aj sporné opatrenie, nepredstavujú štátnu pomoc.