EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli6. 5. 2026

COM(2026) 540 final

2026/0105(NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa boja proti vylúčeniu z bývania

{SWD(2026) 770 final}

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie z 10. septembra 2025 postavila do centra pozornosti bývanie a chudobu, pričom sa zaviazala vypracovať „plán, ako pomôcť odstrániť chudobu do roku 2050“ pomocou ambicióznej európskej stratégie v oblasti boja proti chudobe, a predložiť vôbec prvý Európsky plán pre cenovo dostupné bývanie. Predsedníčka zdôraznila, že „ vďaka Európskemu pilieru sociálnych práv sa bývanie stalo v Európe právom “, a vyhlásila, že je čas, aby sa tento sľub premenil na skutočnosť. Krízu bývania charakterizovala ako sociálnu výzvu a otázku dôstojnosti a vyslovila sa za radikálnu zmenu spôsobu, akým tento problém riešime.

Zásadou 19 Európskeho piliera sociálnych práv sa zakotvuje právo na bývanie a pomoc pre ľudí bez domova. Vyzýva sa v nej k tomu, aby sa ľuďom v núdzi poskytoval prístup ku kvalitnému sociálnemu bývaniu alebo ku kvalitnej pomoci pri bývaní, a zdôrazňuje sa, že zraniteľné osoby majú právo na primeranú pomoc a ochranu proti nútenému vysťahovaniu. Zároveň sa v nej zdôrazňuje, že ľuďom bez domova treba poskytnúť primerané prístrešie a služby, aby sa podporilo ich sociálne začlenenie.

V Charte základných práv Európskej únie sa poukazuje na to, že Únia s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní. Cieľom je zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

V revidovanej Európskej sociálnej charte sa uznáva právo každého človeka na prístup k bývaniu na primeranej úrovni a na predchádzanie bezdomovectvu a jeho zníženie s cieľom jeho postupného odstránenia.

Vzhľadom na dôležitosť týchto práv a potrebu ich účinného uplatňovania sa v Lisabonskej deklarácii o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu, ktorú v júni 2021 podpísali členské štáty, inštitúcie a poradné orgány EÚ, sociálni partneri a príslušné MVO, vyjadruje záväzok usilovať sa o ukončenie bezdomovectva do roku 2030, aby i) nikto neprespával na ulici z dôvodu nedostatku dostupného, bezpečného a vhodného núdzového ubytovania; ii) nikto nežil v núdzovom alebo prechodnom ubytovaní dlhšie, než je to nevyhnutné na úspešný prechod na trvalé bývanie; iii) nikoho neprepustili zo žiadneho zariadenia (napr. väzenia, nemocnice, zariadenia starostlivosti) bez ponuky vhodného ubytovania; iv) pokiaľ to je možné, sa zabránilo nútenému vysťahovaniu a nikto nebol vysťahovaný bez toho, aby mu bola v prípade potreby poskytnutá pomoc pri hľadaní vhodného bývania; v) nikto nebol diskriminovaný z dôvodu bezdomovectva.

Celkovým cieľom tohto návrhu je podporiť politické úsilie o účinné vykonávanie uvedených usmernení v oblasti prístupu k bývaniu a pomoci pri bývaní.

Cieľom vôbec prvej stratégie EÚ v oblasti boja proti chudobe oznámenej v politických usmerneniach na roky 2024 – 2029 je pomôcť do roku 2050 odstrániť chudobu so zameraním na poskytovanie podpory členským štátom, aby poskytli „pomoc ľuďom pri získavaní prístupu k základnej ochrane a službám, ktoré potrebujú, spolu s riešením základných príčin chudoby“. Tento návrh odporúčania Rady sa prijíma spolu so stratégiou EÚ v oblasti boja proti chudobe a je neoddeliteľnou súčasťou úsilia Komisie o predchádzanie chudobe a boj proti nej. Súčasťou stratégie EÚ v oblasti boja proti chudobe je aj posilnená Európska záruka pre deti, ktorou sa riešia nedostatky v boji proti chudobe detí a ktorou sa deťom v núdzi zabezpečuje prístup k základným službám – vrátane vyhovujúceho bývania – na podporu ich rozvoja.

S cieľom predchádzať vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu a bojovať proti nim bude tento návrh odporúčania Rady slúžiť ako nástroj na podporu členských štátov, regiónov a miest pri preskúmavaní, navrhovaní a vykonávaní komplexných a integrovaných strategických politických rámcov zameraných na človeka a na bývanie, ktorých cieľom je predchádzať vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu a znižovať ich, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach. Vidiecke a vzdialené oblasti čelia špecifickým výzvam, pokiaľ ide o prístup k cenovo dostupnému bývaniu, vrátane nízkej hodnoty nehnuteľností, čím sa môže znížiť motivácia na údržbu a investície a môže to viesť k neobsadenosti, degradácii a opúšťaniu bytového fondu. Bývanie na vidieku okrem toho často predstavuje bývanie v starších a energeticky menej efektívnych domoch, čo zvyšuje potrebu obnovy, náklady obyvateľov a prispieva to k energetickej chudobe. Hoci niektoré členské štáty nedávno vytvorili alebo posilnili svoje strategické politické rámce, existujú značné rozdiely v metodikách, štruktúrach riadenia a vo výsledkoch, čo zdôrazňuje potrebu usmernení, pokiaľ ide o overené politické opatrenia založené na dôkazoch. Cieľom politiky je podporovať zraniteľné osoby, ktoré sa nachádzajú v neistej bytovej situácii alebo ktorým takáto situácia hrozí, a predchádzať bezdomovectvu a riešiť ho. 

Vylúčenie z bývania označuje neschopnosť jednotlivca alebo domácnosti získať alebo udržať si dôstojné, stabilné bývanie, ktoré spĺňa základné normy kvality a požiadavku právnej istoty 1 a je cenovo dostupné. Bezdomovectvo je jeho najviditeľnejšou a najextrémnejšou formou a zahŕňa ľudí, ktorí prespávajú na ulici, ako aj v núdzovom a dočasnom ubytovaní. Vylúčenie z bývania je však širšie a zahŕňa aj tých, ktorí majú strechu nad hlavou, ale žijú v nevyhovujúcich a/alebo neistých podmienkach. K neistému bývaniu dochádza vtedy, keď jednotlivci čelia hrozbe svojvoľného alebo núteného vysťahovania, domáceho násilia alebo majú nestabilné nájomné zmluvy. Nevyhovujúce bývanie znamená bývanie, keď jednotlivci obývajú obydlia na nevyhovujúcej úrovni, v ktorých chýba základné vybavenie, či už z dôvodu vážneho havarijného stavu, extrémnej preplnenosti alebo neprispôsobenia pre ľudí s dodatočnými potrebami, ako sú starší ľudia alebo osoby so zdravotným postihnutím alebo s potrebou dlhodobej starostlivosti. Ďalšou formou vylúčenia z bývania môže byť nedostupnosť ubytovania pre študentov, čo môže viesť k zanechaniu ďalšieho štúdia.

Bezdomovectvo je najzávažnejším prejavom chudoby a sociálnej marginalizácie, ktorý prispieva k výraznému znižovaniu strednej dĺžky života, zhoršovaniu zdravia, znižovaniu blahobytu a účasti na spoločenskom a demokratickom živote a pracovnom trhu, ako aj možnosti prístupu k základným hospodárskym a sociálnym službám. Ide o komplexnú, vyvíjajúcu sa sociálnu výzvu, ktorá je podmienená štrukturálnymi faktormi, ako je chudoba, nezamestnanosť, život v marginalizovaných oblastiach, obmedzená dostupnosť sociálneho a cenovo dostupného bývania a nedostatočné poskytovanie sociálneho zabezpečenia. Osobné okolnosti, ako je závislosť, zlé duševné alebo fyzické zdravie, rozpad rodiny alebo domáce násilie, môžu zvýšiť zraniteľnosť alebo môžu pôsobiť ako spúšťače. Hoci najviditeľnejšou formou bezdomovectva je spanie na ulici (bez prístrešia), existujú aj menej zjavné formy – najmä stav bez bývania –, keď jednotlivci žijú v núdzovom alebo dočasnom ubytovaní 2 .

Rozdiely v právnom a štatistickom vymedzení bezdomovectva spolu s rozdielnymi druhmi monitorovania a metodikami v jednotlivých členských štátoch predstavujú výzvy pri získavaní konzistentných, spoľahlivých a porovnateľných údajov o bezdomovectve v celej EÚ. Z dostupných vnútroštátnych údajov vyplýva rastúci trend vo viacerých členských štátoch, pričom OECD odhaduje, že približne jeden milión ľudí v EÚ zažíva bezdomovectvo. Sociálno-demografické charakteristiky osôb, ktoré zažívajú vylúčenie z bývania alebo bezdomovectvo, sa líšia v závislosti od národných, regionálnych a miestnych podmienok. OECD 3 napriek tomu poukazuje na to, že určité skupiny obyvateľstva sú neúmerne postihnuté bezdomovectvom, vrátane mladých ľudí, rodín s deťmi, migrantov, starších dospelých a osôb so zdravotným postihnutím.

Podľa modulu EU-SILC 4 z roku 2023 „Medzigeneračný prenos výhod a nevýhod a problémy s bývaním“ 5  približne 5 % dospelých osôb v EÚ uvádza, že v určitej fáze svojho života zažili problémy s bývaním vrátane spania na ulici, pobytu v núdzových prístreškoch, využívania netradičného bývania alebo dočasného ubytovania sa u rodiny a priateľov z dôvodu nedostatku alternatív. Podiel všetkých domácností ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, ktoré zažívajú problémy s bývaním, je viac ako dvojnásobný v porovnaní s tými, ktoré ohrozené nie sú (8,5 % oproti 3,9 %). Domácnosti so závislými deťmi (18,1 %) majú častejšie problémy s prenájmom bývania než domácnosti bez detí (10,2 %). Hlavnými príčinami problémov s bývaním sú rodinné a osobné problémy (30 %), finančné problémy (25,9 %), strata zamestnania alebo nemožnosť nájsť si zamestnanie (7,3 %), ukončenie nájomnej zmluvy (5,2 %) a vzťahové alebo rodinné problémy (14,1 %). Zdravotné problémy prispievajú k problémom s bývaním v 1,1 % prípadov. 26,5 % prekonalo problémy s bývaním tým, že si našli zamestnanie, 20,4 % tým, že sa presťahovali do sociálneho alebo dotovaného súkromného bývania, a 14,1 % prostredníctvom vzťahov alebo rodiny.

Bezdomovectvo je takisto významnou systémovou výzvou so značnými fiškálnymi a sociálnymi dôsledkami pre členské štáty. Postupy, pri ktorých sa uprednostňujú reaktívne opatrenia zamerané na krízu, ako je napríklad pohotovostná zdravotná starostlivosť, dočasné prístrešky a dohľad trestnej justície, vedú k cyklu vysoko nákladných služieb, ktorými sa neriešia základné príčiny bezdomovectva. Okrem bezprostredného vplyvu na štátne rozpočty sú tu aj širšie spoločenské náklady vrátane oslabenia ľudského potenciálu a súdržnosti komunity, keďže vylúčenie z bývania bráni hospodárskej angažovanosti a upevňuje cykly medzigeneračných nerovností.

Na riešenie vylúčenia z bývania a bezdomovectva je preto potrebný strategický posun od núdzového riadenia k integrovaným politikám zameraným na človeka a na bývanie. Politiky zamerané na človeka sa zacieľujú na riešenie osobitných výziev jednotlivcov a domácností v neistej bytovej situácii, ktoré čelia vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu alebo im to hrozí. Prístupmi zameranými na bývanie, ako je napríklad prístup „bývanie na prvom mieste“, sa pomáha ľuďom v neistej bytovej situácii zostať v ubytovaní a ich cieľom je čo najrýchlejšie poskytnúť stabilné bývanie spolu s integrovanými podpornými službami tým, ktorí sú vylúčení z bývania a konkrétnejšie bez domova. Z dôkazov vyplýva, že ide o najúčinnejšie a nákladovo najefektívnejšie politiky na riešenie bezdomovectva.

Prístupy zamerané na bývanie môže brzdiť nedostatok cenovo dostupného bývania. Hoci zvýšenie ponuky cenovo dostupného bývania je strednodobým a dlhodobým cieľom, zlepšenia v krátkodobom horizonte by sa mohli dosiahnuť cielenejším prideľovaním sociálneho a obecného bývania a poskytovaním podpory ľuďom bez domova pri prístupe k existujúcemu a neobsadenému bývaniu na trhu s nájomným bývaním prostredníctvom pomoci pri hľadaní bývania, záruk alebo dotácií na nájomné a finančnej podpory na zaplatenie nájomných kaucií, pričom by sa mali zabezpečiť aj primerané záruky a stimuly pre vlastníkov bývania/prenajímateľov. Zvýšenie ponuky cenovo dostupného bývania je výzvou, ktorá si vyžaduje zapojenie viacerých zainteresovaných strán v každej fáze procesu, počnúc návrhom konkrétnych opatrení v oblasti politiky bývania na zvýšenie ponuky sociálneho a cenovo dostupného bývania spôsobom, ktorým sa zároveň podporia súkromné investície. Poskytovanie bývania musí byť integrované so sociálnou podporou, s pomocou pri bývaní, so službami zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, službami integrácie do trhu práce a s ďalšími základnými službami, aby sa riešili mnohostranné výzvy spojené s vylúčením z bývania a bezdomovectvom.

Pre udržateľnosť bývania, dôstojnosť a pohodu jednotlivca je rozhodujúca kvalita. Minimálne normy pre dôstojné bývanie zahŕňajú bezpečnostné podmienky na ochranu obyvateľov pred nebezpečenstvami, ako je zrútenie konštrukcie, požiar, nedostatočná sanitácia a environmentálne hrozby, ako aj prípadné úpravy prístupnosti. Bezpečnosť bývania si vyžaduje primerané základné služby (napr. elektrinu, kúrenie a tečúcu vodu) a ochranu pred poveternostnými vplyvmi, konštrukčnými problémami a inými nebezpečenstvami. Kvalitné bývanie zahŕňa aj dobrú energetickú hospodárnosť, aby sa zabránilo energetickej chudobe domácností, a dostatočnú obytnú plochu na osobu, aby sa zabránilo preplneniu.

Strategické rámce na riešenie bezdomovectva v súčasnosti existujú v 19 členských štátoch, a to buď na národnej, alebo na regionálnej úrovni. Pri týchto stratégiách sa uprednostňuje poskytovanie sociálneho a cenovo dostupného bývania a komplexnej podpory ľuďom bez domova a na to sa aj zameriavajú. Predchádzanie bezdomovectvu a prechod od núdzového a dočasného ubytovania k dlhodobým riešeniam v oblasti bývania vrátane tvorby alebo rozšírenia prístupov, ako je prístup „bývanie na prvom mieste“, ktoré sú jadrom politiky vo viacerých krajinách.

Pri účinných stratégiách na riešenie vylúčenia z bývania a bezdomovectva sa musí uprednostňovať prevencia, na ktorú často nie sú dostatočné zdroje. Napriek tomu, že preventívne prístupy sú hospodárnejšie než reaktívne prístupy, často ich zatieňujú rýchle núdzové reakcie. Služby včasnej intervencie vrátane mediácie v prípade nedoplatkov za nájomné, poradenstva v oblasti dlhov na nájomnom alebo hypotékach, právnej podpory týkajúcej sa práv nájomcov a prenajímateľov, systémov včasného varovania a krátkodobej finančnej pomoci sa poskytujú nedôsledne a môžu byť ťažko dostupné. Zlepšenie týchto služieb, prispôsobená podpora pre jednotlivcov opúšťajúcich inštitúcie a primeraná finančná pomoc na zvýšenie poberania dávok sú kľúčové pre prerušenie cyklu, ktorý vedie k bezdomovectvu.

Preventívne opatrenia sa môžu týkať aj svojvoľného alebo núteného vysťahovania. Hoci je náročné získať komplexné, spoľahlivé a porovnateľné údaje o vysťahovaniach, napríklad o počte oznamov o vysťahovaní, konaní alebo príkazov a o tom, či sa údaje týkajú všetkých vysťahovaní alebo len vysťahovaní vykonaných orgánmi presadzovania práva, OECD odhaduje, že v krajinách OECD sa ročne formálne začne 2,4 milióna konaní o vysťahovaní.

Na zníženie rizika vysťahovania a bezdomovectva by sa mali vypracovať zmierňujúce opatrenia a mechanizmy spolupráce. V Európskom dohovore o ľudských právach a Európskej sociálnej charte sa vyžaduje, aby krajiny zabezpečili právnu ochranu osobám, ktorým hrozí vysťahovanie. Patria sem konzultácie s dotknutými stranami s cieľom nájsť alternatívne riešenia, stanovenie platobných plánov na zabezpečenie splácania nájomného a hypoték, návrh primeranej výpovednej lehoty, zákaz nočného alebo zimného vysťahovania, ak je to možné, poskytovanie právnych prostriedkov nápravy proti nezákonnému vysťahovaniu a pomoci, ako aj ponuka odškodnenia za nezákonné vysťahovanie. Ak dôjde k vysťahovaniu, musí sa pri ňom rešpektovať dôstojnosť a práva jednotlivcov a malo by byť sprevádzané náhradným ubytovaním.

Účinná stratégia v oblasti vylúčenia z bývania a bezdomovectva by preto mala zahŕňať rozšírenie ponuky sociálneho a cenovo dostupného bývania pre stabilné strednodobé a dlhodobé riešenia a mala by zahŕňať prevenciu a opätovné ubytovanie prostredníctvom ochrany osôb v neistej bytovej situácii pred vysťahovaním, včasnú intervenciu v prípade nedoplatkov na nájomnom, a to aj prostredníctvom finančného a dlhového poradenstva, ako aj zabezpečenie prístupu k primeraným sociálnym službám, službám zamestnanosti, zdravotníckym službám a službám starostlivosti.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Na základe Lisabonskej deklarácie o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu sa spustila európska platforma na boj proti bezdomovectvu (ďalej len „platforma“), ktorou sa podporujú i) porovnateľné, spoľahlivé údaje a monitorovanie; ii) výmena poznatkov a iii) zlepšenie prístupu k financovaniu spolu so iv) začleňovaním vylúčenia z bývania a bezdomovectva do všetkých relevantných politík Únie. Tento návrh vychádza z doteraz vykonanej práce a zo skúseností získaných v rámci platformy.

Komisia výrazne zintenzívnila svoje prispievanie k politikám týkajúcim sa bývania, pričom plne rešpektuje právomoci členských štátov v tejto oblasti. Hoci väčšinu právomocí v oblasti bývania vykonávajú národné, regionálne a miestne orgány, situácia sa z miestneho problému s nehnuteľnosťami premenila na systémovú krízu bývania. V odporúčaní Rady EÚ z roku 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie sa prístup k bývaniu označuje za jednu z podporných služieb, ktoré môžu jednotlivcom bez dostatočných prostriedkov pomôcť začleniť sa do spoločnosti a prípadne do trhu práce a získať prístup k iným podporným službám a podpore príjmu.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

V rámci politiky súdržnosti, predovšetkým z fondov ESF+ a EFRR, sa financujú iniciatívy, ktorých cieľom je zlepšiť sociálne začlenenie a podmienky bývania, ako sú sociálne služby pre ľudí bez domova, výstavba a obnova cenovo dostupného bývania a premena nevyužívaných budov na cenovo dostupné a sociálne bývanie. Z ESF+ možno financovať poskytovanie služieb, ako je sociálna práca, zdravotná starostlivosť a pracovné poradenstvo, zatiaľ čo z EFRR možno financovať nové sociálne bývanie, obnovu a infraštruktúru pre centrá služieb „bývanie na prvom mieste“ (Housing First). V rámci strednodobého preskúmania [nariadenie (EÚ) 2025/1914] sa rozšírili možnosti financovania cenovo dostupného a sociálneho bývania a zaviedli sa vyššie miery spolufinancovania zo strany EÚ. Členské štáty môžu využiť nástroje, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, na spojenie financovania z viacerých cieľov politiky.

V rámci Sociálno-klimatického fondu sa poskytuje podpora zraniteľným domácnostiam prostredníctvom riešenia sociálnych dôsledkov vyplývajúcich zo systému obchodovania s emisiami. Členské štáty môžu do svojich sociálno-klimatických plánov zahrnúť opatrenia a investície s trvalým vplyvom na podporu prístupu k cenovo dostupnému a energeticky efektívnemu bývaniu vrátane sociálneho bývania.

•Právny základ

Navrhované odporúčanie vychádza z článku 292 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý predstavuje procesný právny základ, v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. j) ZFEÚ, ktorý predstavuje hmotnoprávny základ.

Článok 153 ods. 1 písm. j) umožňuje Únii podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu. Vylúčenie z bývania a bezdomovectvo sa v EÚ považujú za najzávažnejšie formy sociálneho vylúčenia. Návrh prispeje k tomuto cieľu bojom proti vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu a zároveň sa ním zabezpečí účinný prístup k podporným a základným službám a opatreniam, čím sa umožní jednotlivcom žiť dôstojný život.

Článok 153 ods. 1 písm. j) je obmedzený článkom 153 ods. 2 písm. a), ktorým sa umožňujú len opatrenia určené na podporu spolupráce medzi členskými štátmi, pričom sa ním vylučuje akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov.

Podľa článku 153 ods. 4 sa navyše ustanoveniami prijatými podľa článku 153, ako je to v prípade navrhovaného odporúčania: i) nesmie dotknúť právo členských štátov definovať základné zásady svojich systémov sociálnej ochrany a ii) nesmie sa významnou mierou ovplyvňovať finančná rovnováha týchto systémov.

•    Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci) 

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

V rámci pilotného projektu European Homelessness Count 10 (Európske sčítanie ľudí bez domova) sa vypracovala a otestovala porovnateľná metodika sčítavania a profilovania ľudí bez domova v celej EÚ. Pri projekte sa využíva harmonizovaný prístup založený na vymedzení ETHOS Light 11 .

V záujme rozsiahlej analýzy prepojenia medzi chudobou a vylúčením z bývania sa v správe Európskej siete pre analýzu sociálnej politiky 12 uvádza porovnávacia analýza priesečníka bezdomovectva a politík boja proti chudobe v EÚ.

•Posúdenie vplyvu

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

–európska platforma na boj proti bezdomovectvu poskytne podnety od širšej odbornej komunity a zainteresovaných strán vrátane organizácií zastupujúcich ľudí bez domova,

–Výbor pre sociálnu ochranu poskytne potrebné politické usmernenia a podnety od členských štátov,

–európsky semester bude obsahovať analýzu a posúdenie sociálnych a hospodárskych politík súvisiacich s vylúčením z bývania a bezdomovectvom.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V bode 1 sa uvádzajú ciele tohto odporúčania.

Bod 2 obsahuje vymedzenie pojmov, ktoré sa majú používať na účely odporúčania.

Jadrom odporúčania je časť o prierezových odporúčaniach, v ktorej sa členským štátom odporúča, aby revidovali alebo prijali vnútroštátne rámce na boj proti vylúčeniu z bývania prostredníctvom politík zameraných na človeka a na bývanie. Ďalej sa v nej odporúča stanoviť jasné a časovo ohraničené ciele týkajúce sa zabezpečenia núdzového prístrešia pre všetkých ľudí, ktorí spia na ulici, a rýchleho presunu osôb z dočasného bývania do bezpečného dlhodobého ubytovania.

Časť o identifikácii osôb ohrozených vylúčením z bývania sa týka zberu údajov, stanovenia kritérií oprávnenosti v rámci relevantných služieb, systémov včasného varovania na identifikáciu ohrozených domácností a cielenej terénnej práce, pokiaľ ide o nedostatočne započítané skupiny.

Časť o predchádzaní vylúčeniu z bývania sa týka udržania vyhovujúceho bývania, prístupu k informáciám, primeraného posúdenia príjmu, ochrany pred vysťahovaním, ochrany detí, osôb opúšťajúcich starostlivosť, včasnej intervencie pre deti a mladých ľudí, starších osôb a prechodov medzi inštitúciami.

Časť o poskytovaní podpory ľuďom bez domova sa týka podporných systémov a služieb, zachovania celistvosti rodiny, koordinácie medzi službami, aktivácie na trhu práce, finančného začlenenia, prístupu k bývaniu, kapacity útulkov v súlade s potrebami, vzájomnej podpory a boja proti diskriminácii.

V časti o prístupe k vyhovujúcim a bezpečným riešeniam v oblasti bývania sa uvádzajú prístupy zamerané na bývanie, podporné služby zamerané na človeka, poskytovanie sociálneho a cenovo dostupného bývania, finančná podpora a stimuly pre prístup k bývaniu, poskytovanie podpory mladým ľuďom (vrátane študentov) a podporovanie miestne orientovaných politík a prispôsobenia bývania.

V časti o monitorovaní, hodnotení a riadení sa členským štátom odporúča, aby zaviedli mechanizmy monitorovania a hodnotenia s cieľom zabezpečiť účinné politické reakcie. Členským štátom sa v nej takisto odporúča, aby zaviedli spoľahlivý rámec riadenia zahŕňajúci všetky zainteresované strany, v rámci ktorého sa budú využívať finančné prostriedky EÚ a bude sa podporovať európska platforma na boj proti bezdomovectvu.

2026/0105 (NLE)

Návrh

ODPORÚČANIE RADY

týkajúce sa boja proti vylúčeniu z bývania

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292 v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. j),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Podľa článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii bojuje Únia proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu. Podľa článku 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) majú Únia a členské štáty za cieľ okrem iného podporovať zamestnanosť, zlepšovať životné a pracovné podmienky, zabezpečovať primeranú sociálnu ochranu a bojovať proti vylúčeniu.

(2)V článku 34 Charty základných práv Európskej únie sa stanovuje uznanie a rešpektovanie práva na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov, v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

(3)V článku 31 Európskej sociálnej charty (revidovanej) 13 sa potvrdzuje záväzok všetkých zmluvných strán podporovať prístup k bývaniu na vyhovujúcej úrovni, predchádzať bezdomovectvu a znižovať ho s cieľom jeho postupného odstránenia a sprístupniť cenu bývania tým, ktorí sú bez dostatočných zdrojov.

(4)Európsky parlament, Rada Európskej únie a Komisia vyhlásili v novembri 2017 Európsky pilier sociálnych práv 14 . V jeho zásade 19 sa stanovuje právo na prístup k sociálnemu bývaniu a ku kvalitnej pomoci pri bývaní a na ochranu pred núteným vysťahovaním pre osoby v núdzi. Zároveň sa v nej uvádza, že ľuďom bez domova treba poskytnúť vyhovujúce prístrešie a služby, aby sa podporilo ich sociálne začlenenie.

(5)V odporúčaní Rady (EÚ) 2021/1004, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti 15 , sa členské štáty vyzývajú, aby okrem iného zabezpečili účinný prístup k vyhovujúcemu bývaniu pre deti v núdzi, pričom osobitná pozornosť sa má venovať predchádzaniu bezdomovectvu detí a rodín a jeho riešeniu. V odporúčaní Rady (2023/C41/01) o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie 16  sa vyzýva na prijatie komplexných stratégií, v ktorých sa spájajú primeraná podpora príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup k podporným a základným službám vrátane bývania. V odporúčaní Rady (C/2023/1344) týkajúcom sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva 17 sa členské štáty vyzývajú, aby uznali a podporovali úlohu sociálneho hospodárstva pri poskytovaní prístupných a vysokokvalitných sociálnych služieb a služieb starostlivosti a bývania, a to aj so zreteľom na znevýhodnené skupiny, v úzkej spolupráci s verejne dostupnými sociálnymi službami.

(6)V odporúčaní Rady (2021/C 93/01) o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov 18 sa členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s Rómami, čo sa okrem iného týka prístupu k primeranému nesegregovanému bývaniu a základným službám 19 . V Stratégii pre rovnosť LGBTIQ+ osôb na roky 2026 – 2030 sa zdôrazňuje, že diskriminácia a nedostatočná spoločenská akceptácia prispievajú k vysokej miere chudoby a bezdomovectva medzi LGBTIQ+ osobami. V oznámení s názvom Enhancing the strategy for the rights of persons with disabilities until 2030 (Posilnenie stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím do roku 2030) vyzýva Komisia na zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnému a prístupnému bývaniu pre osoby so zdravotným postihnutím.

(7)V odporúčaní Rady (2022/C 476/01) týkajúcom sa prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti 20 sa členské štáty vyzývajú, aby rozšírili služby formálnej dlhodobej starostlivosti, a to najmä domácu a komunitnú starostlivosť. Bývanie, ktoré je prispôsobené potrebám jednotlivcov, pokiaľ ide o meniace sa potreby v oblasti starostlivosti, je základným predpokladom starnutia na mieste, ktoré umožňuje poskytovanie domácej starostlivosti a pomáha predchádzať zbytočnému využívaniu rezidenčnej starostlivosti.

(8)V článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami 21 („smernica o platobných účtoch“) sa uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia, ktorí majú riadny pobyt v Únii, vrátane spotrebiteľov bez stálej adresy, mali právo na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami u úverových inštitúcií nachádzajúcich sa na ich území. Toto právo sa uplatňuje bez ohľadu na miesto pobytu spotrebiteľa.

(9)Lisabonská deklarácia o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu 22 bola prijatá 21. júna 2021 inštitúciami EÚ, členskými štátmi, sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti. Zaväzuje všetkých signatárov usilovať sa o ukončenie bezdomovectva v Európskej únii do roku 2030 a spustiť európsku platformu na boj proti bezdomovectvu s cieľom podporovať navrhovanie a vykonávanie integrovaných prístupov zameraných na človeka a na bývanie.

(10)V „Deklarácii z La Hulpe“ 23 , ktorá bola prijatá 16. apríla 2024 na konferencii na vysokej úrovni o Európskom pilieri sociálnych práv, sa uznáva, že bezdomovectvo zostáva problémom v mnohých členských štátoch, a vyzýva sa na pokračovanie v opatreniach zameraných na prístupné, efektívne, ekologické a cenovo dostupné sociálne bývanie s cieľom uspokojiť potreby všetkých ľudí v oblasti bývania, odstrániť bezdomovectvo a presadiť prístup „bývanie na prvom mieste“. V deklarácii sa takisto uznáva význam európskej platformy na boj proti bezdomovectvu.

(11)Európsky parlament v uznesení prijatom 24. novembra 2020 24 zdôraznil, že bývanie je základným ľudským právom, a vyzval Komisiu a členské štáty, aby prijali ráznejšie opatrenia na ukončenie bezdomovectva v EÚ do roku 2030. V uznesení prijatom 10. marca 2026 25 poukázal Európsky parlament na potrebu európskeho prístupu a riešení na zabezpečenie dostupnosti dôstojného a cenovo dostupného bývania a vyzval členské štáty, aby vypracovali a realizovali stratégie zamerané na bývanie s cieľom znížiť počet prípadov bezdomovectva. V uznesení sa zároveň vyzýva Komisia, aby poskytla politickú podporu na riešenie problému bezdomovectva a monitorovala pokrok v tejto oblasti.

(12)Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/543 z 22. marca 2017 26 , ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o technické špecifikácie tém a ich členení, sa stanovujú štatistické definície v súvislosti s bezdomovectvom.

(13)Európsky výbor regiónov v stanovisku k odstráneniu bezdomovectva v Európskej únii 27 , ktoré prijal 2. decembra 2021, privítal spustenie platformy a zdôraznil štyri dôležité oblasti jej činnosti, a to vzájomné učenie, podporu prístupu k finančným prostriedkom, zber údajov a monitorovanie politiky a identifikáciu sľubných inovácií a pomoc pri ich rozširovaní.

(14)Európsky hospodársky a sociálny výbor v stanovisku k vytvoreniu rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie na pomoc bezdomovcom na základe zásady „bývanie ako prvé“ 28 , prijatom 13. decembra 2023, vyzval na vypracovanie stratégie EÚ v oblasti bezdomovectva, ktorá by umožnila zahrnúť národné politiky v oblasti boja proti bezdomovectvu do európskeho semestra. Výbor takisto navrhol, aby sa táto stratégia opierala o odporúčanie Rady týkajúce sa bezdomovectva.

(15)V spoločnej správe o zamestnanosti z roku 2026 29 sa uvádza, že členské štáty by mali podľa potreby prijať opatrenia na podporu prístupu ku kvalitnému a k cenovo dostupnému bývaniu, sociálnemu bývaniu alebo pomoci pri bývaní, opatrenia na predchádzanie bezdomovectvu ako najextrémnejšej forme chudoby a jeho riešenie, opatrenia na riešenie sociálneho vylúčenia prostredníctvom integrovaných strategických prístupov zameraných na človeka a na bývanie a opatrenia na podporu obnovy bytového a sociálneho bývania.

(16)V Európskom pláne pre cenovo dostupné bývanie 30 prijatom 16. decembra 2025 sa uznáva, že niektoré sociálne skupiny sú neúmerne zasiahnuté rastúcimi nákladmi na bývanie a obmedzeným prístupom k sociálnemu a cenovo dostupnému bývaniu a že bezdomovectvo je pretrvávajúcou a zložitou výzvou, ku ktorej treba pristupovať s riešeniami zameranými na bývanie, ako je prístup „bývanie na prvom mieste“, sprevádzanými integrovanými prístupmi k boju proti chudobe a vylúčeniu.

(17)Bezdomovectvo zostáva najextrémnejším a najviditeľnejším prejavom chudoby a sociálneho vylúčenia v Európskej únii. Zasahuje jednotlivcov i rodiny vo všetkých členských štátoch a narúša zásady dôstojnosti, rovnosti a sociálnej spravodlivosti, na ktorých je Únia založená. Napriek doterajšiemu úsiliu bezdomovectvo vo viacerých členských štátoch narastá a podľa odhadov mu čelí viac ako milión ľudí 31 .

(18)Vylúčenie z bývania označuje neschopnosť jednotlivca alebo domácnosti získať alebo udržať si dôstojné, stabilné bývanie, ktoré spĺňa základné normy bezpečnosti, právnej istoty a cenovej dostupnosti. Bezdomovectvo je jeho najviditeľnejšou a najextrémnejšou formou a týka sa ľudí, ktorí prespávajú na ulici a v núdzovom a dočasnom ubytovaní pre ľudí bez domova. Vylúčenie z bývania je však širšie a týka sa osôb, ktoré majú strechu nad hlavou, ale žijú v nevyhovujúcich a/alebo neistých podmienkach. K neistému bývaniu dochádza vtedy, keď jednotlivci čelia hrozbe vysťahovania, domácemu násiliu alebo majú nestabilné nájomné zmluvy. Nevyhovujúce bývanie znamená bývanie, keď jednotlivci obývajú obydlia na nevyhovujúcej úrovni, v ktorých chýba základné vybavenie (napríklad vnútorné splachovacie toalety alebo umývacie zariadenia). Tieto obydlia môžu byť vo veľmi zlom stave, môžu byť výrazne preplnené alebo neprispôsobené ľuďom s dodatočnými potrebami (napríklad starším ľuďom, osobám so zdravotným postihnutím a osobám s potrebou dlhodobej starostlivosti).

(19)Bývanie je kľúčovým sociálnym determinantom zdravia a sociálneho začlenenia a absencia bývania alebo bývanie na nízkej úrovni môže mať negatívny vplyv na zdravie, blahobyt, zamestnanosť a možnosti vzdelávania jednotlivcov a komunít.

(20)Vylúčenie z bývania a bezdomovectvo sú spôsobené zložitou interakciou štrukturálnych, inštitucionálnych a osobných faktorov. Patrí medzi ne chudoba, nezamestnanosť, nedostatok sociálneho a cenovo dostupného bývania, diskriminácia, zlé duševné a fyzické zdravie, zneužívanie návykových látok a domáce násilie.

(21)V roku 2024 uviedlo takmer 6 % ľudí v Únii vo veku 16 rokov alebo viac, ktorí si v posledných piatich rokoch hľadali bývanie, že sa aspoň raz cítili diskriminovaní. Podiel tých, ktorí sa cítili diskriminovaní, bol dvakrát vyšší u ľudí, ktorí boli ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením (10 %), v porovnaní s tými, ktorí ohrození neboli (5 %). Približne 17 % obyvateľov Únie žilo v roku 2024 v preplnených domácnostiach.

(22)Nedostatok sociálneho a cenovo dostupného bývania je hlavnou prekážkou v boji proti vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu. V rokoch 2013 až 2024 sa ceny obytných nehnuteľností v nominálnom vyjadrení zvýšili v celej Únii o viac ako 60 %, pričom rástli rýchlejšie než príjmy domácností, a v niekoľkých členských štátoch sa nominálne ceny zvýšili v priemere až o viac ako 220 %. Zároveň sa priemerné nájomné zvýšilo zhruba o 20 %, pričom nové nájomné zmluvy sú vo všeobecnosti výrazne drahšie než tie staršie, a to najmä v mestských a turistických oblastiach. Náklady na bývanie vrátane nákladov na vodu, elektrinu, plyn a iné palivá sa v porovnaní s priemerom Únie zvýšili v 17 členských štátoch, pričom v niektorých členských štátoch sa zvýšili až o viac ako 80 % nad priemer EÚ a v ďalších 10 členských štátoch sa znížili.

(23)Investície do ponuky bývania za posledné desaťročie výrazne klesli. V dôsledku vysokých stavebných nákladov, nedostatočných inovácií, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nadmernej byrokracie nedokáže ponuka držať krok s rastúcim dopytom. Ceny stavebných prác v Únii konkrétne v rokoch 2010 až 2024 vzrástli o 56 %, pričom v niektorých členských štátoch sa zvýšili o viac ako 170 %. Povolenia na výstavbu obytných budov (počet obydlí) klesli v rokoch 2021 až 2024 o 22 % a existujúci bytový fond sa nevyužíva naplno, pričom približne 20 % obydlí v celej EÚ zostáva prázdnych alebo nedostatočne obývaných (vrátane sezónnych alebo sekundárnych miest pobytu a obytných jednotiek zakúpených ako investície a nevyužívaných ako primárne miesta pobytu)

(24)V tejto súvislosti je zvýšenie ponuky sociálneho a cenovo dostupného bývania kľúčové pre riešenie problému vylúčenia z bývania. Potrebné sú najmä nové investície na podporu výstavby nových obydlí, obnovy a podľa možnosti efektívnejšieho využívania existujúcich nedostatočne obývaných a neobývaných obydlí (20 %), a to aj stimulovaním prenájmu nehnuteľností v súkromnom vlastníctve a zmenou využitia existujúceho bytového fondu, napr. kancelárskych budov. Revízia pravidiel štátnej pomoci pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu ako súčasť Európskeho plánu pre cenovo dostupné bývanie a nariadenie o strednodobom preskúmaní finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti EÚ 32 prispievajú k vytvoreniu rámca umožňujúceho investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania (k marcu 2026 prerozdelili členské štáty a regióny v rámci strednodobého preskúmania najmenej asi 3,3 miliardy EUR na cenovo dostupné a udržateľné bývanie). Na podporu ďalšieho preprogramovania do rokov 2029 – 2030 sú naďalej k dispozícii strednodobé regulačné flexibility a možnosť vyššej miery spolufinancovania Úniou pre investície do bývania.

(25)V súlade so zásadami Nového európskeho Bauhausu by sa prístup k vyhovujúcemu, udržateľnému, cenovo dostupnému a ku kvalitnému bývaniu mal považovať za súčasť širšieho sociálneho a územného ekosystému, ktorý podporuje začlenenie, komunitný život, pracovnú mobilitu, prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, zdravie, dlhodobú starostlivosť, nezávislý život a sociálnu súdržnosť. Politiky bývania sú účinnejšie a vytvárajú pridanú sociálnu hodnotu, ak sa kombinujú s miestne orientovanými opatreniami, komunitnou infraštruktúrou a službami a sú koncipované tak, aby podporovali inkluzívne a udržateľné štvrte, ktoré spĺňajú potreby obyvateľov.

(26)Na rozšírenie ponuky a cenovej dostupnosti môžu členské štáty využiť rôzne modely bývania vrátane sociálneho a obecného bývania, nákladového nájomného bývania a bývania s obmedzeným ziskom, bytových družstiev, sociálnych nájomných agentúr a iných neziskových modelov alebo modelov založených na verejnom záujme. Týmito modelmi, často poskytovanými organizáciami sociálneho hospodárstva, sa môže prispieť k dlhodobej cenovej dostupnosti, môže sa znížiť riziko špekulácií a môže sa pomôcť využívať existujúce obydlia, pozemky a investície. Inovatívne koncepcie spolužitia vrátane medzigeneračného bývania, spoločného bývania a zdieľania priestorov môžu takisto pomôcť riešiť sociálnu izoláciu, nedostatočné obsadenie budov a nedostatok miestneho bývania. Vzájomné učenie môže pomôcť identifikovať úspešné modely, ktoré sa už realizujú v iných členských štátoch.

(27)Zvyšovanie ponuky sociálneho a cenovo dostupného bývania si vyžaduje stabilné riadenie a investičné rámce vrátane verejno-súkromných partnerstiev a spoluprácu medzi verejnými orgánmi, organizáciami sociálneho hospodárstva, poskytovateľmi sociálneho a cenovo dostupného bývania, vzdelávacími inštitúciami, zamestnávateľmi, finančnými inštitúciami a ďalšími zainteresovanými stranami. Zmiešané financovanie, revolvingové fondy, verejné záruky, dlhodobý prenájom pozemkov vo verejnom vlastníctve a iné mechanizmy financovania vo verejnom záujme môžu pomôcť zmobilizovať trpezlivý kapitál a podporiť dlhodobú cenovú dostupnosť. Okrem toho môžu členské štáty presadzovať a podporovať inovatívne a inkluzívne projekty bývania zdola nahor, v rámci ktorých budúci obyvatelia spoločne plánujú a financujú svoj projekt bývania.

(28)Vylúčenie z bývania a bezdomovectvo môžu neúmerne zasahovať určité skupiny obyvateľstva, pričom rozsah a zloženie dotknutých skupín sa výrazne líšia v závislosti od národných/regionálnych okolností. Určité osoby a skupiny môžu čeliť osobitným nevýhodám v prístupe k bývaniu a vyššiemu riziku vylúčenia z bývania alebo bezdomovectva. Patria sem mladí ľudia (napríklad študenti, ktorí si nemôžu dovoliť študentské bývanie alebo k nemu nemajú prístup, alebo osoby opúšťajúce ústavnú alebo alternatívnu starostlivosť), nezamestnaní, zraniteľné rodiny s deťmi (vrátane slobodných rodičov), obete rodovo motivovaného násilia a osoby, ktoré ho prežili, osoby so zdravotným postihnutím alebo s potrebou dlhodobej starostlivosti, starší ľudia v situácii neistoty v bývaní, osoby rómskeho pôvodu, osoby s migrantským pôvodom, osoby patriace k rasovým alebo etnickým menšinám a LGBTIQ+ osoby.

(29)Predchádzanie vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu v kombinácii s prístupom k vyhovujúcemu a bezpečnému bývaniu a komplexným podporným službám zameraným na človeka je najúčinnejším prístupom k ukončeniu bezdomovectva. Členské štáty by sa preto mali vyzvať, aby zaviedli účinné preventívne politiky, ktoré by zahŕňali všeobecné preventívne opatrenia, intervencie orientované smerom nahor so zameraním na vysokorizikové skupiny obyvateľstva, opatrenia na predchádzanie kríze pre osoby a domácnosti, ktorým hrozí bezdomovectvo, a prevenciu formou intervencií v núdzovej fáze s cieľom zabezpečiť núdzový prístup k dočasnému ubytovaniu.

(30)Nástroje včasnej intervencie, ako je mediácia v prípade nedoplatkov na nájomnom a hypotékach, dlhové poradenstvo, právna pomoc týkajúca sa práv nájomcov a prenajímateľov, systémy včasného varovania a krátkodobá finančná podpora, nie sú vo všetkých členských štátoch dôsledne dostupné, pričom posilnenie týchto mechanizmov je nevyhnutné na účinné predchádzanie vylúčeniu z bývania.

(31)Predchádzanie nútenému a svojvoľnému vysťahovaniu a podpora počas sťahovania si vyžadujú spravodlivý právny rámec pre bezpečnosť nájomníkov a práva prenajímateľov. Spoluprácou s miestnymi orgánmi, so sociálnymi službami a s možnosťami mediácie vrátane sociálnych nájomných agentúr sa môže znížiť nestabilita bývania a uľahčiť prechod do nového prostredia.

(32)Prístupy zamerané na bývanie vrátane modelu „bývanie na prvom mieste“, pri ktorých sa rýchly prístup k trvalému bývaniu spája s individualizovanými a integrovanými podpornými službami, preukázali udržateľné pozitívne výsledky pri predchádzaní vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu a ich znižovaní, ako aj pri presadzovaní sociálnej a ekonomickej integrácie.

(33)Administratívne požiadavky na prístup k pomoci vrátane povinnosti predložiť doklad o trvalom pobyte môžu vytvárať prekážky pre ľudí bez domova alebo vylúčených z bývania. Odstránením alebo prípadnou úpravou takýchto požiadaviek sa môže zlepšiť využívanie dostupnej podpory a môže to pomôcť riešiť základné príčiny vylúčenia z bývania.

(34)Rastúce náklady na bývanie a obmedzený prístup k sociálnemu a cenovo dostupnému bývaniu bránia mobilite na trhu práce, pretože pre jednotlivcov nemusí byť možné presťahovať sa do oblastí, kde sú dostupné pracovné príležitosti. To môže ovplyvniť konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Riešenie cenovej dostupnosti a dostupnosti bývania má zásadný význam pre podporu účasti na trhu práce a zabezpečenie efektívneho fungovania trhov práce.

(35)Rozdiely v definíciách, systémoch monitorovania a metodikách zberu údajov používaných v jednotlivých členských štátoch obmedzujú dostupnosť porovnateľných údajov o bezdomovectve na úrovni Únie.

(36)Spoľahlivé, komplexné a pravidelne zbierané údaje a štatistické dôkazy o vylúčení z bývania a bezdomovectve sú kľúčové pre účinnú tvorbu, monitorovanie a hodnotenie politík, čo pomáha posudzovať pokrok bez zvyšovania administratívnej záťaže.

(37)Riešenie problému vylúčenia z bývania a bezdomovectva si vyžaduje medziodvetvovú koordináciu a viacúrovňové riadenie, ktoré zahŕňa Európsku úniu, národné, regionálne a miestne orgány spolu s občianskou spoločnosťou, organizáciami sociálneho hospodárstva, poskytovateľmi bývania a ľuďmi so skúsenosťami s bezdomovectvom.

(38)Partnerstvami s organizáciami, ktoré poskytujú podporu ľuďom bez domova a osobám, ktoré širším spôsobom čelia vylúčeniu z bývania, sa môže posilniť úsilie verejnosti ponúkať služby, ktoré podporujú sociálne začlenenie a vytvárajú stabilné riešenia v oblasti bývania pre konkrétne cieľové skupiny. Organizácie sociálneho hospodárstva môžu poskytovaním ďalších služieb, ako je napríklad pracovná integrácia, pomôcť zabezpečiť prechod do stabilného života.

(39)Účinné opatrenia na predchádzanie vylúčeniu z bývania a jeho zníženie si vyžadujú primerané a stabilné financovanie, ako aj účinné využívanie a koordináciu dostupných finančných zdrojov Únie, národných, regionálnych a miestnych finančných zdrojov, a to v súlade s právomocami a rozpočtovými rámcami členských štátov.

(40)Európska platforma na boj proti bezdomovectvu je vytvorený rámec spolupráce na úrovni EÚ v oblasti bezdomovectva a vylúčenia z bývania. Poskytuje kolaboratívne fórum na budovanie poznatkov, vzájomné učenie a spoluprácu medzi členskými štátmi a zainteresovanými stranami, čím prispieva k tvorbe politiky založenej na dôkazoch a k posilneniu implementačnej kapacity. Ide o zavedený rámec riadenia na úrovni EÚ v oblasti bezdomovectva a vylúčenia z bývania.

(41)Signatári Lisabonskej deklarácie o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu sa zaviazali, že sa budú usilovať o ukončenie bezdomovectva do roku 2030, aby:

i)nikto neprespával na ulici z dôvodu nedostatku dostupného, bezpečného a vhodného núdzového ubytovania;

ii)nikto nežil v núdzovom alebo prechodnom ubytovaní dlhšie, než je to nevyhnutné na úspešný prechod na trvalé bývanie;

iii)nikoho neprepustili zo žiadneho zariadenia (napr. väzenia, nemocnice, zariadenia starostlivosti) bez ponuky vhodného ubytovania;

iv)pokiaľ je to možné, sa zabránilo nútenému vysťahovaniu a nikto nebol vysťahovaný bez toho, aby mu bola v prípade potreby poskytnutá pomoc pri hľadaní vhodného riešenia v oblasti bývania;

v)nikto nebol diskriminovaný z dôvodu bezdomovectva.

(42)„ETHOS“, Európska typológia bezdomovectva a vylúčenia z bývania, bola vypracovaná ako rámec na zlepšenie chápania a sledovania bezdomovectva v Európe a na poskytnutie spoločného „jazyka“ pre nadnárodnú výmenu informácií o bezdomovectve. Klasifikácia ETHOS zahŕňa všetky životné situácie, ktoré predstavujú formy bezdomovectva a vylúčenia z bývania, a to:

–stav bez prístrešia (bez akéhokoľvek prístrešia, spanie na ulici),

–stav bez bývania (s miestom na spanie, ale len dočasne v zariadeniach alebo prístreškoch),

–neisté bývanie (ohrozenie vážnym vylúčením z dôvodu neistého nájmu, vysťahovania, domáceho násilia, dočasného bývania u rodiny/priateľov),

–bývanie v nevyhovujúcich podmienkach (v dočasných alebo nekonvenčných objektoch, v nevhodnom bývaní, v extrémne preplnenom obydlí).

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE

PREDMET ÚPRAVY

1.V tomto odporúčaní sa uvádzajú usmernenia týkajúce sa boja proti sociálnemu vylúčeniu, a najmä:

a)o podpore členských štátov pri predchádzaní vylúčeniu z bývania zraniteľných osôb v neistej bytovej situácii, alebo ohrozených takýmito situáciami, ako aj ľudí bez domova, a pri riešení tohto vylúčenia;

b) o podpore navrhovania, vykonávania a zlepšovania národných, regionálnych a/alebo miestnych strategických rámcov založených na integrovaných politikách zameraných na človeka a bývanie.

VYMEDZENIE POJMOV

2.Na účely tohto odporúčania sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„vylúčenie z bývania“ sú situácie, v ktorých jednotlivci alebo domácnosti nemajú prístup k vyhovujúcemu a/alebo bezpečnému bývaniu. Zahŕňajú najmä ľudí bez domova (t. j. bez prístrešia alebo bez bývania) a tých, ktorí nedobrovoľne žijú v neistej bytovej situácii, napríklad v nevhodnom alebo neistom bývaní;

b)„núdzové ubytovanie“ je ubytovanie, ako napríklad nocľahárne, ktorého primárnym účelom je riešiť naliehavú potrebu útulku a prístupu k základnému vybaveniu;

c)„dočasné ubytovanie“ je časovo obmedzené bývanie, ktoré sa poskytuje, kým sa hľadá trvalé bývanie;

d)„prístupy zamerané na bývanie“ sú modely politiky a poskytovania služieb, ktoré uprednostňujú poskytovanie rýchleho prístupu k vyhovujúcemu, cenovo dostupnému a trvalému bývaniu, v prípade potreby doplnené integrovanými podpornými službami zameranými na človeka, ktoré majú za cieľ stabilitu bývania a sociálne začlenenie, ako je napríklad Housing First (bývanie na prvom mieste).

PRIEREZOVÉ ODPORÚČANIA

3.Členským štátom sa odporúča:

a)prijať alebo zrevidovať strategické rámce boja proti vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu na základe politík zameraných na človeka a bývanie a integrovaných politík v súlade s týmto odporúčaním s cieľom posilniť úsilie o odstránenie bezdomovectva v Európskej únii. Malo by sa to uskutočniť so zapojením a účasťou regionálnych a miestnych orgánov a pri rešpektovaní rozdelenia právomocí v rámci členských štátov;

b)vymedziť, s ohľadom na vnútroštátny kontext, neistú bytovú situáciu, najmä s prihliadnutím na riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia;

c)vypracovať prispôsobené opatrenia na boj proti vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu a prijať prístup zameraný na človeka, ktorý bude v relevantných prípadoch vychádzať zo zásad Nového európskeho Bauhausu vrátane participatívneho, inkluzívneho a miestne orientovaného dizajnu, spolu s poskytovaním integrovaných služieb, ako je sociálna pomoc, zdravotná starostlivosť, dlhodobá starostlivosť a aktivácia na trhu práce, v kombinácii s pomocou pri bývaní;

d)stanoviť relevantné, časovo ohraničené, dosiahnuteľné a merateľné ciele vrátane:

i)    každá osoba, ktorá prespáva na ulici (osoby zažívajúce „primárne bezdomovectvo“ 33 , ktoré spia na ulici bez toho, aby našli útočisko v akomkoľvek obydlí), dostane ponuku núdzového ubytovania;

ii)    ľudia žijúci v núdzovom alebo dočasnom ubytovaní (osoby zažívajúce „sekundárne bezdomovectvo“) dostávajú účinnú podporu, aby mali čo najskôr prístup k dlhodobým a bezpečným riešeniam v oblasti bývania.

IDENTIFIKÁCIA OSÔB, KTORÉ ČELIA VYLÚČENIU Z BÝVANIA ALEBO KTORÝM TAKÉTO VYLÚČENIE HROZÍ

4.Členským štátom sa odporúča:

a)posilniť zber údajov o ťažko dostupných skupinách vrátane ľudí bez domova a bez toho, aby došlo k nadmernej administratívnej záťaži, vypracovať pravidelné, komplexné, porovnateľné a rozčlenené štatistiky o vylúčení z bývania a bezdomovectve na národnej a miestnej úrovni;

b)zosúladiť kritériá na identifikáciu ľudí, ktorí sú vylúčení z bývania alebo ktorým takéto vylúčenie hrozí, v rámci príslušných služieb, ako sú sociálne služby, služby v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, spravodlivosti a ochrany detí, a vybudovať rýchlu, účinnú a včasnú výmenu informácií medzi týmito službami;

c)na základe zozbieraných údajov a zosúladených kritérií na identifikáciu vylúčenia z bývania zaviesť systémy včasného varovania na identifikáciu domácností ohrozených vylúčením z bývania, čím sa zabezpečí včasný dosah a podpora prevencie; kvantifikovať a posúdiť potreby bývania ľudí bez domova a osôb v neistej bytovej situácii; vypracovať prispôsobené stratégie identifikácie osôb, ktoré sú často nedostatočné započítané alebo skryté.

PREDCHÁDZANIE VYLÚČENIU Z BÝVANIA

5.Členským štátom sa odporúča:

a)podporovať vo svojich strategických rámcoch osoby, ktorým hrozí vylúčenie z bývania, aby si mohli udržať vyhovujúce bývanie, a to prostredníctvom cielených opatrení vrátane poradenstva zameraného na dlhy a bývanie, systémov včasného varovania, pomoci v oblasti prenájmu v núdzových situáciách, mediácie a iných zmierňujúcich opatrení. zabezpečiť dostupnosť prispôsobeného bývania pre osoby so zdravotným postihnutím alebo s potrebou dlhodobej starostlivosti a zároveň zabrániť neprimeranej záťaži pre odvetvie výstavby a obnovy;

b)zabezpečiť včasný a účinný prístup k informáciám o dostupnom bývaní, sociálnych opatreniach a opatreniach podpory príjmu a vykonávať osvetovú činnosť s cieľom zvýšiť uplatňovanie nárokov;

c)pravidelne posudzovať primeranosť podpory príjmu vrátane príspevkov na bývanie, minimálneho príjmu a prídavkov na deti vo vzťahu k nákladom na bývanie, pričom sa uplatňujú mechanizmy úprav, ktoré reagujú na vývoj nákladov. Toto posúdenie by malo slúžiť aj ako dôkaz na zabránenie vytváraniu pascí chudoby, keď sa sociálna podpora stáva demotivačným faktorom pri hľadaní práce;

d)posilniť predchádzanie nútenému a svojvoľnému vysťahovaniu, a ochranu pred ním, najmä v prípade rodín s deťmi, s osobitným dôrazom na domácnosti s jedným rodičom. Členské štáty by mali zabezpečiť transparentné a včasné postupy rešpektujúce proporcionalitu, riadny proces a účinné prostriedky nápravy a zároveň rešpektovať práva prenajímateľov;

e)zabezpečiť, aby žiadnemu dieťaťu nechýbalo vyhovujúce bývanie, pričom sa v prípade potreby zaručí včasné a vhodné alternatívne ubytovanie a zároveň sa zachová celistvosť rodiny v najlepšom záujme dieťaťa;

f)zabezpečiť, aby žiadna maloletá osoba alebo mladý človek neopustila inštitucionálnu starostlivosť alebo starostlivosť v rodinnom prostredí bez vyhovujúceho bývania a podporných služieb. Mal by sa uľahčiť prístup k finančnej podpore alebo stimulom pre tých, ktorí nemajú ručiteľov alebo finančné prostriedky na kaucie, napríklad prostredníctvom organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré uľahčujú prístup k mikrofinancovaniu;

g)zaviesť včasné preventívne poradenstvo vo vzdelávacích inštitúciách, v pracovnom alebo mládežníckom inštitucionálnom prostredí s cieľom pomôcť odhaliť ťažkosti, uľahčiť vhodné nasmerovanie na príslušné služby a zabrániť vylúčeniu detí a mladých ľudí z bývania;

h)sprístupniť poradenstvo a sociálnu podporu starším osobám v neistej bytovej situácii s cieľom zabrániť vylúčeniu z bývania;

i)zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi ohrozenými diskrimináciou, pokiaľ ide o prístup k vyhovujúcemu bývaniu a základným službám;

j)poskytovať včasnú a personalizovanú podporu ľuďom, ktorí odchádzajú z ústavov, ako sú väzenské zariadenia, nemocnice a zariadenia starostlivosti, s cieľom zabezpečiť dlhodobé bývanie.

PODPORA ĽUDÍ BEZ DOMOVA

6.S cieľom skrátiť čas, počas ktorého sú ľudia bez domova alebo sa musia využívať núdzové alebo dočasné ubytovanie, sa členským štátom odporúča, aby poskytovali integrovanú a dostupnú podporu zameranú na človeka prostredníctvom:

a)prístupných a inkluzívnych systémov podpory vrátane napríklad posúdenia individuálnych potrieb, prispôsobených plánov podpory a sledovania prípadov v najzložitejších situáciách; terénnych a komunitných multidisciplinárnych tímov zahŕňajúcich zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v oblasti poskytovania inej starostlivosti, ako aj sociálnych pracovníkov;

b)noriem zabezpečujúcich konzistentné a vysokokvalitné podporné služby vrátane osobitnej podpory pre deti;

c)prístupu jednotného kontaktného miesta s včasným a zjednodušeným postúpením príslušným agentúram sociálneho zabezpečenia, ako aj prostredníctvom sociálnej pomoci a ľahko dostupných sociálnych a zdravotníckych služieb;

d)podporných systémov, ktoré pomáhajú predchádzať zbytočnému rozdeleniu rodiny v najlepšom záujme dieťaťa a zabezpečujú, aby žiadne dieťa nezostalo bez prístrešia alebo v útulkoch, dočasnom ubytovaní alebo v iných situáciách bez bývania;

e)aktívnej podpory zamestnanosti, a to aj uľahčením registrácie v službách zamestnanosti, a rozvoja personalizovaných ciest k zamestnaniu, sociálnej podpory a podpory udržania pracovných miest, ako aj podpory pre zamestnávateľov;

f)zabezpečenia toho, aby ľudia bez domova boli informovaní o svojich právach podľa právnych predpisov Únie 34 na zriadenie a používanie platobného účtu so základnými funkciami v úverových inštitúciách nachádzajúcich sa na mieste ich pohybu bez ohľadu na to, či majú trvalú adresu;

g)rozšírenia prístupu k stabilným riešeniam v oblasti bývania pre ľudí bez domova, najmä rodiny s deťmi, prostredníctvom spolupráce s poskytovateľmi bývania, so sociálnymi nájomnými agentúrami a s inkluzívnymi mechanizmami prideľovania bývania a prostredníctvom družstevných a komunitných modelov sprevádzaných vhodnými podpornými službami;

h) zabezpečenia, aby núdzové a dočasné ubytovanie vrátane rodovo segregovaného ubytovania bolo dostupné, bezpečné, prístupné a dostatočné na uspokojenie potrieb všetkých ľudí bez domova vrátane obetí domáceho a sexuálneho násilia, a zároveň ich podporou pri prechode na stabilné bývanie;

i) uznania a podpory úlohy ľudí, ktorí zažili bezdomovectvo, pri zlepšovaní dôvery, prístupu a účinnosti opatrení podporných služieb uľahčujúcich prístup k sociálnemu začleneniu a bývaniu;

j)opatrení na predchádzanie stigmatizácii a diskriminačným praktikám v prístupe k bývaniu a ich riešenia, ako sú transparentné kritériá pre čakacie zoznamy na sociálne bývanie, školenie proti zaujatosti pre pracovníkov v oblasti bývania a podporné služby pre nájomníkov, ktorí čelia diskriminácii.

PRÍSTUP K VYHOVUJÚCIM A BEZPEČNÝM RIEŠENIAM V OBLASTI BÝVANIA

7.Členským štátom sa odporúča, aby zvýšili ponuku sociálneho a cenovo dostupného bývania v reakcii na demografické potreby, miestny nedostatok a územné rozdiely, a to najmä:

a)propagovaním podmienok dlhodobého prenájmu pre súkromných prenajímateľov a nájomcov prostredníctvom:

–zabezpečenia právneho rámca, ktorý uľahčí rozsiahle využívanie dlhodobých nájomných zmlúv,

–vo vhodných prípadoch umožnenia cieleného využívania primeraných daňových a finančných stimulov pre prenajímateľov, aby ponúkali dlhodobé riešenia v oblasti bývania, najmä pre rodiny a mladých ľudí,

–zníženia právnej neistoty a skrátenia trvania konaní o vysťahovaní a

–vyváženia dlhodobého nájomného bytového fondu využitého na účely krátkodobého prenájmu, ak je to riadne odôvodnené krízou v oblasti bývania;

b)stimulovaním používania verejných aj súkromných investícií na novopostavené budovy, obnovu alebo zmenu účelu existujúcich budov s cieľom rozšíriť sociálny a cenovo dostupný bytový fond;

c)umožnením a podporou modelov bývania zameraných na cenovú dostupnosť vrátane sociálneho a obecného bývania, bytových družstiev, bytových združení s obmedzeným ziskom, komunitných pozemkových trustov, ako aj iných sociálnych nájomných agentúr a iných prístupov s obmedzeným ziskom alebo neziskových prístupov;

d)podporou a rozširovaním inovatívnych koncepcií spolužitia, ako sú spoločné obytné priestory, klastrové bývanie, spoločné bývanie a medzigeneračné podmienky bývania, v relevantných prípadoch aj so spoločnými zariadeniami a podpornými službami; a uľahčením modelov dočasného a prechodného bývania pre študentov a mladých ľudí, napríklad párovania študentov s obyvateľmi, ktorí žijú v nedostatočne využívaných obydliach;

e)zefektívnením národných, regionálnych a miestnych postupov plánovania a vydávania povolení v záujme rýchlejšej výstavby bývania a zároveň presadzovaním sociálneho začlenenia a priestorovej súdržnosti a znížením administratívnych prekážok, ktoré majú vplyv na poskytovateľov stavebných služieb, pričom sa tam, kde je to potrebné, podporuje včasné poskytovanie nového sociálneho a cenovo dostupného bývania, a to aj využívaním a mobilizáciou pozemkov vo verejnom vlastníctve, pričom sa zabezpečí, aby boli dobre prepojené so základnými sociálno-ekonomickými službami a činnosťami;

f)zvýšením efektívneho využívania existujúceho bytového fondu, najmä uľahčením zmeny účelu, obnovy a opätovného využívania existujúcich budov a mobilizáciou voľných obydlí a verejných nehnuteľností, čím sa v čo najväčšej miere obmedzí zbytočná demolácia;

g)zlepšením dostupnosti útulkov a prechodného bývania a prístupu k nim, kým nebudú k dispozícii riešenia pre trvalé bývanie;

h)vyčlenením stanoveného podielu nových projektov bývania na sociálne a cenovo dostupné bývanie, ktoré odráža miestne potreby v oblasti bývania.

8.Okrem úsilia o zvýšenie ponuky bývania sa členským štátom odporúča, aby vo svojich národných stratégiách zaviedli primerané, predvídateľné a udržateľné rámce financovania a investícií. Členským štátom sa takisto odporúča, aby v plnej miere využívali dostupné finančné prostriedky a nástroje EÚ vrátane nadchádzajúcej celoeurópskej investičnej platformy pre cenovo dostupné a udržateľné bývanie oznámenej v Európskom pláne pre cenovo dostupné bývanie 35 . Tieto opatrenia môžu pomôcť optimalizovať využívanie národných zdrojov a zdrojov Únie a rozšíriť dlhodobé, inkluzívne a cenovo dostupné riešenia v oblasti bývania, a to aj prostredníctvom:

a)zosúladenia a koordinácie zdrojov v rámci politík v oblasti bývania, sociálneho začlenenia, zamestnanosti, vzdelávania, zdravia, dlhodobej starostlivosti, obnovy miest a renovácie s cieľom zvýšiť súdržnosť a vplyv politík;

b)zabezpečenia, aby verejne podporované opatrenia v prípade potreby zahŕňali jasné podmienky týkajúce sa cenovej dostupnosti, prístupnosti, udržateľnosti a inkluzívneho prideľovania bývania a prepojenia na komunitné služby;

c)zavádzania inovatívnych modelov financovania, ako sú revolvingové fondy, kombinované financovanie a verejné záruky, s cieľom podporiť dlhodobú cenovú dostupnosť ponuky bývania a mobilizovať verejný aj súkromný kapitál na cenovo dostupné a sociálne bývanie;

d)odrádzania od špekulatívneho správania na trhu s bývaním, a to aj navrhovaním účinných daňových politík a zlepšovaním transparentnosti trhu;

e)podpory rozvoja projektov a technickej pomoci pre miestne a regionálne orgány, organizácie sociálneho hospodárstva a poskytovateľov bývania s obmedzeným ziskom alebo neziskových poskytovateľov bývania;

f)propagovania verejno-súkromných partnerstiev, a to aj s miestnymi orgánmi, inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, zamestnávateľmi, poskytovateľmi bývania a organizáciami sociálneho hospodárstva s cieľom zabezpečiť sociálne a cenovo dostupné bývanie vrátane projektov bývania pre študentov, ako aj pre stážistov, a bývania na zmiešané použitie;

g)zvýšenia investícií na podporu výstavby a obnovy cenovo dostupného a sociálneho bývania, a to aj prostredníctvom využívania finančných nástrojov a kombinovaného financovania v rámci súčasnej politiky súdržnosti, pričom sa využijú flexibility ponúkané v rámci jej strednodobého preskúmania 36 , s cieľom prerozdeliť finančné prostriedky EÚ na cenovo dostupné bývanie; a využitia revidovaných pravidiel štátnej pomoci v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu 37 , ktoré obsahujú osobitné kategórie pre sociálne aj cenovo dostupné bývanie.

9.Členským štátom sa odporúča, aby podporovali ľudí, ktorí sú vylúčení z bývania, pri prístupe k stabilnému bývaniu a jeho udržaní prostredníctvom:

a)podpory prístupu k trvalému bývaniu v súlade s prístupom zameraným na bývanie, trvalého financovania a medziodvetvovej koordinácie opatrení vrátane prístupu na trh práce a k iným službám;

b)zavedenia primeraných a vhodných integrovaných podporných služieb zameraných nielen na prechod na vyhovujúce a bezpečné bývanie, ale aj na jeho udržanie. Tieto služby by mali zahŕňať podporu pri hľadaní bývania, zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu a podporu pri prístupe k zamestnaniu a jeho udržaní, finančnú a právnu pomoc, školenie v oblasti životných zručností a následnú podporu s cieľom zabrániť tomu, aby boli jednotlivci opäť vystavení vylúčeniu z bývania;

c)zvýšenia dostupnosti vyhovujúcich riešení v oblasti bývania pre ľudí, ktorí sú vylúčení z bývania, najmä rodičov s deťmi, a zabezpečenia, aby boli zohľadnení a uprednostňovaní v mechanizmoch prideľovania sociálneho bývania;

d)poskytovania primeranej finančnej podpory, ako sú záruky na nájomné, nízkoúročené úvery a príspevky na bývanie, spolu s dostupným usmernením o tom, ako získať takúto podporu a dosiahnuť potrebnú finančnú gramotnosť.

10.Členským štátom sa odporúča, aby zaviedli cielené opatrenia na podporu mladých ľudí s nízkymi príjmami vrátane študentov, ktorí čelia vylúčeniu z bývania, ktoré môže pôsobiť ako prekážka prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu, odbornému vzdelávaniu a príprave, stážam alebo programom učňovskej prípravy a ich ukončenia. Tieto opatrenia by mohli zahŕňať:

a)vytváranie a využívanie účinných sietí prepájajúcich služby starostlivosti o mládež so všeobecnými službami sociálnej starostlivosti s cieľom pomôcť mladým ľuďom nájsť vyhovujúce riešenia v oblasti bývania, ktoré zodpovedajú ich rodinným a vzdelávacím potrebám, ako aj ich potrebám v oblasti zamestnanosti;

b)zvýšenie ponuky cenovo dostupného bývania pre študentov v blízkosti zariadení vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj pre študentov zúčastňujúcich sa na výmenách v rámci študijnej mobility alebo na stáži v zahraničí;

c)poskytovanie dostupných usmernení a praktickej podpory s cieľom poskytovať poradenstvo a pomoc jednotlivcom, pokiaľ ide o nájomné práva a administratívne postupy, a to aj prostredníctvom poradenských centier vo vzdelávacích inštitúciách;

d)poskytovanie fiškálnych stimulov alebo nízkoúročených úverov s cieľom pomôcť študentom a mladým ľuďom, ktorí disponujú obmedzenými finančnými prostriedkami, zabezpečiť si bývanie.

11.Členským štátom sa odporúča, aby vo svojich národných strategických rámcoch kombinovali politiky zamerané na človeka s miestne orientovanými politikami (ako je územné plánovanie a obnova miest, miestny hospodársky rozvoj a dopravné politiky) s cieľom zabrániť nesúladu medzi pracovnými príležitosťami a cenovo dostupným bývaním, najmä v oblastiach, kde sú voľné pracovné miesta.

12.Členským štátom sa odporúča, aby prijali opatrenia na podporu úprav bývania pre osoby so zdravotným postihnutím a/alebo starších ľudí s potrebou dlhodobej starostlivosti, najmä tých, ktorí sú ohrození chudobou. To by im malo umožniť žiť vo svojich domovoch čo najdlhšie a zabrániť vylúčeniu z bývania. Tieto opatrenia by mali byť navrhnuté tak, aby sa zabránilo neprimeranej záťaži súvisiacej s výstavbou a obnovou.

MONITOROVANIE, HODNOTENIE A SPRÁVA A RIADENIE    

13.Členským štátom sa odporúča, aby:

a)zaviedli cielené mechanizmy monitorovania a hodnotenia založené na ukazovateľoch výsledkov s cieľom posúdiť účinnosť svojich stratégií boja proti vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu a v prípade potreby a bez zvýšenia administratívnej záťaže zabezpečili úpravy politiky;

b)každých päť rokov predložili Komisii správu o výsledkoch svojich národných monitorovacích činností a o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tohto odporúčania;

c)zabezpečili účinné viacúrovňové riadenie a koordináciu medzi národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, spoluprácu s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane univerzít, poskytovateľov odborného vzdelávania a prípravy, miestnych zamestnávateľov, organizácií občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva a poskytovateľov bývania;

d)zjednodušili právne a administratívne rámce s cieľom znížiť administratívnu záťaž a zabezpečiť včasný a zjednodušený prístup k bývaniu a súvisiacim sociálnym, zdravotníckym, vzdelávacím, zamestnaneckým a komunitným podporným službám;

e)posilnili kapacitu a kvalitu služieb určených na podporu ľudí, ktorí sú vylúčení z bývania, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy, jasného rozdelenia povinností a primeraných zdrojov pre zamestnancov poskytujúcich tieto služby;

f)pri navrhovaní, vykonávaní a hodnotení politík na predchádzanie vylúčeniu z bývania a bezdomovectvu a na ich zníženie zabezpečili zmysluplné zapojenie osôb, ktoré zažili vylúčenie z bývania a bezdomovectvo, organizácií občianskej spoločnosti, najmä na miestnej úrovni, a organizácií sociálneho hospodárstva vrátane potravinových bánk;

g)aktívne prispievali k európskej platforme na boj proti bezdomovectvu ako kľúčovému fóru pre koordináciu, výmenu a spoluprácu medzi zainteresovanými stranami, najmä prostredníctvom výmeny poznatkov, budovania dôkazov a uľahčovania prístupu k financovaniu, a to v úzkej súčinnosti s pracovnými okruhmi Európskej aliancie pre bývanie;

h)pokračovali v spolupráci s ostatnými členskými štátmi, ako aj so súkromnými a verejnými zainteresovanými stranami na rôznych regionálnych úrovniach s cieľom podporiť výmenu poznatkov, propagovať vzájomné učenie, zabezpečiť konzistentné poskytovanie služieb, výmenu najlepších postupov, účinné navrhovanie a vykonávanie politík v oblasti vylúčenia z bývania;

i)posilnili spoluprácu s poradnými orgánmi EÚ (Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor) s cieľom zlepšiť vzájomné učenie, partnerské preskúmania a politické synergie súvisiace s vylúčením z bývania;

j)podporovali zapojenie sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti vylúčeniu z bývania, s cieľom zabezpečiť, aby politiky EÚ odrážali realitu v praxi, a to aj prostredníctvom zapojenia ľudí, ktorí zažili vylúčenie z bývania.

V Bruseli

(1)    Normami kvality bývania sa stanovujú minimálne požiadavky na to, aby sa obydlie mohlo považovať za obývateľné, bezpečné a vyhovujúce právnym predpisom. Týmito normami, často presadzovanými prostredníctvom miestnych predpisov o bývaní, sa vyžaduje, aby domy zabezpečovali štrukturálnu stabilitu, sanitáciu a požiarnu bezpečnosť. Právna istota sa vzťahuje na istotu držby.

(2)    Tieto kategórie sú súčasťou typológie „ETHOS“, Európskej typológie bezdomovectva a vylúčenia z bývania. Klasifikácia ETHOS bola vypracovaná ako rámec na zlepšenie chápania a sledovania bezdomovectva v Európe a na poskytnutie spoločného „jazyka“ pre nadnárodnú výmenu informácií o bezdomovectve. Táto klasifikácia zahŕňa všetky životné situácie, ktoré predstavujú formy bezdomovectva a vylúčenia z bývania.

(3)     OECD Affordable Housing Database (Databáza OECD pre cenovo dostupné bývanie) | OECD .

(4)    EU-SILC je skratka pre štatistiku Európskej únie o príjmoch a životných podmienkach. Ide o harmonizovaný ročný prieskum (od roku 2003), ktorý sa vykonáva v členských štátoch EÚ a niektorých krajinách mimo EÚ s cieľom zhromaždiť porovnateľné, viacrozmerné, dlhodobé a prierezové mikroúdaje týkajúce sa príjmov, chudoby, sociálneho vylúčenia a podmienok bývania.

(5)     https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/SEPDF/cache/132338.pdf .

(6)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52021DC0345 .

(7)    O'Sullivan, E., Key Elements in Homelessness Strategies to End Homelessness by 2030 (Kľúčové prvky v stratégiách na ukončenie bezdomovectva do roku 2030), School of Social Work and Social Policy, Trinity College Dublin, Írsko.     Mackie, P., Preventive Measures against Homelessness and Housing Exclusion (Preventívne opatrenia proti bezdomovectvu a vylúčeniu z bývania), School of Geography and     Planning, Cardiff University, Wales, Spojené kráľovstvo.     Pleace, N., Social and healthcare services for homeless people (Sociálne a zdravotnícke služby pre ľudí bez domova), Centre for Housing Policy, School for     Business and Society, University of York, Spojené kráľovstvo.

(8)     OECD Toolkit to Combat Homelessness (Súbor nástrojov OECD na boj proti bezdomovectvu) | OECD .

(9)     OECD Monitoring Framework to Measure Homelessness (Monitorovací rámec OECD na meranie bezdomovectva) | OECD .

(10)     KU Leuven EU – Homelessness Counts (Sčítanie ľudí bez domova) .

(11)    ETHOS Light je zjednodušený, harmonizovaný európsky rámec používaný na meranie bezdomovectva a vylúčenia z bývania a určený na identifikáciu rôznych foriem bezdomovectva.

(12)    Baptista, I., Perista, P. a Marlier, E. (2025). The fight against homelessness and its links with anti-poverty policies across the European Union (Boj proti bezdomovectvu a jeho prepojenie s politikami boja proti chudobe v Európskej únii). Európska sieť pre analýzu sociálnej politiky (ESPAN), Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, https://employment-social-affairs.ec.europa.eu/fight-against-homelessness-and-its-links-anti-poverty-policies-across-european-union_sk#description .

(13)     https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list?module=treaty-detail&treatynum=163 .

(14)     Vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv .

(15)     Odporúčanie Rady 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti .

(16)     Odporúčanie Rady 2023/C 41/01 z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie .

(17)     Odporúčanie Rady C/2023/1344 z 27. novembra 2023 týkajúce sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva .

(18)     Odporúčanie Rady 2021/C 93/01 z 12. marca 2021 o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov .

(19)    Doplnené oznámením Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov (COM/2020/620 final) .

(20)     Odporúčanie Rady 2022/C 476/01 z 8. decembra 2022 týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti .

(21)     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami .

(22)     Lisabonská deklarácia o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu (21. júna 2021, Lisabon, Portugalsko).

(23)    Deklarácia z La Hulpe o budúcnosti Európskeho piliera sociálnych práv (16. apríla 2024, La Hulpe,     Belgicko).

(24)     https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2020-0314_SK.html .

(25)     https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-10-2026-0064_SK.html .

(26)     Vykonávacie nariadenie Komisie 2017/543 z 22. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o technické špecifikácie tém a ich členení .

(27)     Stanovisko Výboru regiónov COR 2021/03911 – Odstránenie bezdomovectva v Európskej únii: miestne a regionálne hľadisko .

(28)     Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru EESC 2023/01741 – Vytvoriť rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie na pomoc bezdomovcom na základe zásady „bývanie ako prvé“ .

(29)    Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie,  Joint employment report 2026 – As adopted by the EPSCO Council on 9 March 2026 (Spoločná správa o zamestnanosti z roku 2026 – v znení prijatom Radou EPSCO 9. marca 2026) , Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.

(30)     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov (COM/2025/1025 final): Európsky plán pre cenovo dostupné bývanie .

(31)     OECD Affordable Housing Database (Databáza OECD pre cenovo dostupné bývanie) | OECD .

(32)     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2025/1914 z 18. septembra 2025, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na riešenie strategických výziev v rámci strednodobého preskúmania .

(33)     Vykonávacie nariadenie Komisie 2017/543 z 22. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o technické špecifikácie tém a ich členení .

(34)     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami .

(35)     Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov [COM(2025) 1025 final]: Európsky plán pre cenovo dostupné bývanie .

(36)     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2025/1914 z 18. septembra 2025, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) 2021/1058 a (EÚ) 2021/1056, pokiaľ ide o osobitné opatrenia na riešenie strategických výziev v rámci strednodobého preskúmania .

(37)     Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2025/2630 zo 16. decembra 2025 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2012/21/EÚ .