EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 6. 2026

COM(2026) 313 final

2026/0172(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a európskom príkaze na účasť na diaľku (prepracované znenie)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Trestná činnosť má čoraz častejšie cezhraničný charakter a predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť v EÚ. Zločinecké siete a teroristické organizácie pôsobia bez prekážok vo viacerých jurisdikciách, v ktorých sa dopúšťajú trestnej činnosti. Preto potrebujeme systémy trestnej justície v EÚ s účinnými nástrojmi a spoľahlivou spoluprácou, aby sme mohli čeliť týmto hrozbám.

Smernicou 2014/41/EÚ 1 (ďalej len „smernica“) sa zaviedol európsky vyšetrovací príkaz (ďalej len „EVP“) ako nástroj na cezhraničné zabezpečovanie dôkazov v trestných veciach. Smernica bola reakciou na jasne identifikovanú praktickú potrebu vytvorenia komplexného rámca založeného na vzájomnom uznávaní, ktorý by slúžil na získavanie dôkazov v prípadoch s cezhraničným rozmerom. Smernica od začiatku uplatňovania v máji 2017 poskytuje súdnym a iným príslušným orgánom cenný nástroj, ktorý sa vo všetkých zúčastnených členských štátoch vo veľkej miere využíva.

Cieľom 10. kola vzájomných hodnotení 2 , ktoré sa uskutočnilo v rokoch 2023 až 2024, bolo vyhodnotiť uplatňovanie a vykonávanie smernice. Na základe údajov z Eurojustu 3 a Európskej justičnej siete (ďalej len „EJS“) 4 sa v hodnotení potvrdilo, že EVP sa používali často. Toto hodnotenie takisto predstavovalo cennú príležitosť na identifikáciu oblastí, v ktorých je potrebné zlepšenie a rozvoj, a to aj na úrovni EÚ. V záverečnej správe z 10. kola vzájomných hodnotení vykonávania EVP (ďalej len „záverečná správa o vzájomných hodnoteniach“) 5  sa identifikovalo niekoľko oblastí, v ktorých členské štáty smernicu vykladajú odlišne alebo nemajú stanovené konkrétne postupy, a to najmä: i) použitie dôkazov na iné účely; ii) vymedzenie pojmu „odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky“; iii) používanie technických záznamových zariadení a vzťah medzi EVP a cezhraničným sledovaním podľa článku 40 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (ďalej len „Schengenský dohovor“) 6 a iv) použitie informácií týkajúcich sa presadzovania práva, ktoré boli predtým vymenené, ako dôkazov. Dospelo sa v nej k záveru, že tieto nedostatky bránia jednotnému uplatňovaniu, a Komisia bola vyzvaná, aby zvážila legislatívne zmeny s cieľom objasniť tieto otázky. Okrem toho sa v správe poukázalo na problémy súvisiace s vykonávaním článku 24 smernice (o výsluchu formou videokonferencie) a Komisia bola vyzvaná, aby sa „zaoberala na legislatívnej úrovni otázkou účasti obvinenej osoby na súdnom konaní formou videokonferencie z iného členského štátu“.

Okrem toho skupina na vysokej úrovni pre prístup k údajom na účely účinného presadzovania práva dospela k záveru, že cezhraničné žiadosti o zákonné odpočúvanie predstavujú pre orgány presadzovania práva viacero výziev. V záverečnej správe 7 sa navrhlo preskúmať, ako by sa smernicou dali lepšie podporovať efektívne cezhraničné žiadosti o zákonné odpočúvanie.

Potreba cielených legislatívnych opatrení sa potvrdila aj v operačných zisteniach, o ktorých informovali Eurojust 8 a EJS 9 , v správe fóra na vysokej úrovni o budúcnosti trestnej justície v EÚ 10 , ako aj v hodnotení vplyvu, ktoré členské štáty predložili v súvislosti s odporúčaním Rady (EÚ) 2022/915 11 .

V príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa takisto objasnilo, ako by sa mali vykladať určité aspekty smernice o EVP, a poukázalo sa na oblasti, v ktorých je vhodné ďalšie legislatívne objasnenie. Niektoré prípady sa týkajú najmä výkladu článku 24 smernice 12 . Poukazuje sa v nich na právnu neistotu, pokiaľ ide o rozsah a podmienky, za ktorých je možné videokonferencie využívať v trestnom konaní, ako aj o mieru, do akej je možné v tejto súvislosti v súlade so smernicou požiadať o pomoc nad rámec primárneho účelu, ktorým je získavanie dôkazov.

V tejto súvislosti má návrh dva hlavné ciele:

(1)zvýšiť právnu istotu a prevádzkovú účinnosť pri cezhraničnom zabezpečovaní dôkazov v EÚ odstránením konkrétnych nedostatkov zistených pri uplatňovaní smernice a

(2)vypracovať spoločné pravidlá pre podávanie žiadostí o pomoc, aby sa podozrivým osobám, obvineným osobám a obetiam uľahčila účasť na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku z iného členského štátu.

Odstránenie týchto nedostatkov by prispelo k účinnejšej justičnej spolupráci a posilnila by sa tým vzájomná dôvera medzi členskými štátmi.

Pokiaľ ide o prvý cieľ, návrhom by sa zabezpečil jednotnejší výklad a uplatňovanie kľúčových ustanovení smernice vo všetkých zúčastnených členských štátoch objasnením pojmov a procesných pravidiel, ktoré viedli k odlišným vnútroštátnym postupom. Cieľom návrhu je predovšetkým zabezpečiť väčšiu právnu istotu v týchto oblastiach: i) používanie dôkazov na iné účely a ich následný prenos; ii) vymedzenie pojmu „telekomunikačná prevádzka“ a procesné aspekty oznamovacieho postupu v prípade odpočúvania bez potreby technickej pomoci iného členského štátu; iii) vymedzenie pojmu „vydávajúci orgán“ a iv) postupy na podanie žiadosti o použitie informácií, ktoré si predtým vymenili orgány presadzovania práva alebo spontánne vymenili justičné orgány, ako dôkazov.

V návrhu sa takisto stanovujú pravidlá týkajúce sa používania technických záznamových zariadení a cezhraničného sledovania na účely zabezpečovania dôkazov a objasňuje sa vzájomný vzťah medzi EVP a opatreniami cezhraničného sledovania podľa článku 40 Schengenského dohovoru. Jeho cieľom je takisto zefektívniť včasné vykonávanie určitých vyšetrovacích opatrení, čo zahŕňa zabezpečovanie dôkazov v reálnom čase, ako sú napríklad kontrolované dodávky, ako aj odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky a cezhraničné sledovanie. To sa dosiahne tým, že sa povolí predbežné vykonávanie takýchto vyšetrovacích opatrení v prípadoch, keď je to absolútne nevyhnutné na zabezpečenie ich účinnosti. Je to obzvlášť dôležité pri vyšetrovaní organizovanej trestnej činnosti, kde je použitie týchto špeciálnych vyšetrovacích techník nevyhnutné na zabezpečovanie dôkazov. Okrem toho sa návrh zaoberá nedostatkami zistenými vo formulári EVP. Cieľom návrhu je teda posilniť praktické fungovanie spoločného rámca pre získavanie dôkazov v cezhraničných prípadoch, a to aj odstránením právnych nejasností, ktoré môžu viesť k oneskoreniam, odmietnutiu výkonu alebo nejednotným procesným zárukám.

Pokiaľ ide o druhý cieľ, z výsledkov konzultácií vyplynulo, že len niektoré členské štáty majú konkrétne predpisy týkajúce sa cezhraničnej účasti na trestných konaniach na diaľku a obsah týchto predpisov sa výrazne líši. V niektorých prípadoch vnútroštátne právne rámce dokonca neumožňujú zapojenie orgánov z členských štátov, v ktorých sa daná osoba nachádza. Táto roztrieštenosť je problematická z hľadiska ochrany procesných práv dotknutých osôb a bráni účinnej justičnej spolupráci. Je potrebné zaviesť jednotné postupy, normy a primerané záruky, aby boli konania spravodlivé a aby sa technológia videokonferencií mohla účinne využívať v cezhraničných trestných konaniach. Vďaka tomu je justičná spolupráca účinnejšia a posilňuje sa vzájomná dôvera v európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Cieľom navrhovaných pravidiel týkajúcich sa účasti na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku je preto predovšetkým zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie práva byť prítomný na pojednávaní na súde a práva účinne sa zúčastniť na súdnych pojednávaniach, ktoré sú zaručené právom Únie na základe článkov 47 a 48 Charty základných práv EÚ a smernice (EÚ) 2016/343 13 . V praxi môžu osoby zapojené do trestného konania, ktoré využili svoje právo na voľný pohyb a sú usadené v inom členskom štáte alebo sa tam dočasne zdržiavajú, za konkrétnych okolností daného prípadu uprednostniť účasť na diaľku namiesto cestovania s cieľom osobne sa zúčastniť. Prípadne môžu čeliť legitímnym prekážkam, ktoré im bránia v osobnej účasti na výsluchu v členskom štáte, ktorý konanie vedie, ako sú zdravotné obmedzenia, opatrovateľské povinnosti, obmedzenia súvisiace s pozbavením slobody v inom členskom štáte alebo iné oprávnené dôvody. V takýchto situáciách môže byť dotknutá osoba vzhľadom na jej situáciu de facto donútená vzdať sa svojho práva byť prítomná na súdnom konaní len preto, že nemôže cestovať, aby sa na výsluchu zúčastnila osobne, hoci by sa v skutočnosti zúčastniť chcela. Touto iniciatívou sa má uľahčiť účasť na diaľku, a tým znížiť počet cezhraničných súdnych konaní v neprítomnosti a zabezpečiť, aby uplatňovanie práva na voľný pohyb v rámci Únie v praxi neoslabilo účinné uplatňovanie procesných práv v trestnom konaní. Najmä sa očakáva, že touto iniciatívou sa takisto zníži riziko sekundárnej viktimizácie obetí trestných činov tým, že sa ňou v prípade potreby obmedzí nutnosť opakovaného cestovania, zbytočného vystavenia stresujúcim situáciám alebo priamej konfrontácie s podozrivou osobou alebo obvinenou osobou v cezhraničných situáciách.

Po druhé, ak nie sú donucovacie opatrenia a vydanie potrebné alebo primerané, môže účasť na diaľku v prípade potreby predstavovať alternatívu k fyzickému vydaniu osoby v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV 14 .

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Súčasným návrhom na prepracovanie sa posilňuje právny rámec EÚ pre nástroje cezhraničnej justičnej spolupráce v trestných veciach, a to tým, že sa ním riešia nedostatky zistené v smernici a zachováva sa súlad s ostatnými nástrojmi.

Navrhované cielené zmeny EVP sú v súlade s existujúcimi nástrojmi Únie v oblasti spolupráce v trestnej justícii a dopĺňajú ich, pričom ide okrem iného o tieto nástroje:

–Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie 15 , a to stanovením postupu na požiadanie o súhlas s použitím informácií, ktoré si justičné orgány v rámci tohto dohovoru predtým spontánne vymenili, ako dôkazov,

–Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a to objasnením vzťahu medzi jeho článkom 40 o cezhraničnom sledovaní a rámcom EVP,

–smernica o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva 16 , a to stanovením postupu na požiadanie o súhlas s použitím informácií, ktoré si predtým vymenili orgány presadzovania práva na základe uvedenej smernice, ako dôkazov.

Táto iniciatíva je takisto v súlade s nariadeniami o Eurojuste 17 a o Európskej prokuratúre (ďalej len „EPPO“) 18 , ako aj s rozhodnutím Rady o Európskej justičnej sieti 19 , a vytvára s nimi priame prepojenia.

Pokiaľ ide o nové pravidlá týkajúce sa žiadostí o pomoc s cieľom uľahčiť účasť na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku z iného členského štátu prostredníctvom európskeho príkazu na účasť na diaľku (EPÚD), týmto návrhom sa vyplňuje súčasná medzera v acquis Únie, ktorým sa upravuje účasť na diaľku iba v konkrétnych situáciách a na obmedzené účely.

Nariadením (EÚ) 2023/2844 20 sa vytvára právny rámec pre využívanie videokonferencií a iných technológií diaľkovej komunikácie v cezhraničných konaniach. V trestných veciach predstavuje článok 6 uvedeného nariadenia právny základ pre využívanie videokonferencií alebo iných technológií diaľkovej komunikácie na výsluch podozrivých osôb, obvinených osôb, odsúdených osôb a iných dotknutých osôb v rámci obmedzeného počtu postupov justičnej spolupráce, ktoré sú v tomto ustanovení konkrétne uvedené 21 . Novým rámcom sa stanovujú osobitné opatrenia, ktoré umožňujú podozrivým osobám, obvineným osobám a obetiam trestných činov zúčastňovať sa na súdnych pojednávaniach vo vnútroštátnom konaní, ktorých sú účastníkmi, na diaľku z iného členského štátu. Týmto krokom sa vyplňuje medzera v existujúcom právnom rámci Únie týkajúcom sa digitalizácie trestnej justície, ktorý bol doteraz obmedzený na digitalizáciu pojednávania v rámci postupov justičnej spolupráce.

V článku 24 smernice sa upravuje výsluch prostredníctvom videokonferencie alebo iného audiovizuálneho prenosu na účely dokazovania. Na základe tohto ustanovenia možno vydať EVP s cieľom vykonať prostredníctvom videokonferencie výsluch svedka, znalca, podozrivej osoby alebo obvinenej osoby, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, v záujme zabezpečenia dôkazov. Ako objasnil Súdny dvor, článok 24 sa vzťahuje na výsluch, ktorého účelom je zabezpečovanie dôkazov a ktorého vykonanie neprekračuje rámec toho, čo je na tento účel nevyhnutné 22 .

Cieľom tohto návrhu je naopak uľahčiť plnú účasť iného členského štátu na všetkých typoch pojednávaní trestného súdu, a to tak v predsúdnom, ako aj v súdnom konaní, podľa toho, či je dotknutá osoba podozrivou osobou, obvinenou osobou alebo obeťou trestného činu. Plná účasť znamená úplné uplatňovanie procesných práv, na ktoré má dotknutá osoba nárok, ako keby sa na výsluchu fyzicky zúčastňovala.

Pokiaľ ide o obete trestných činov, v článku 17 smernice 2012/29/EÚ 23 sa stanovuje možnosť výsluchu obetí, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, prostredníctvom videokonferenčnej technológie a od členských štátov sa vyžaduje, aby v rozsahu, v akom to umožňujú právne predpisy Únie a vnútroštátny právny poriadok, uľahčili účasť obetí prostredníctvom videokonferencie, pričom sa zohľadní ich úloha v konaní. Týmto návrhom sa preto uvedený rámec dopĺňa stanovením konkrétnych pravidiel a záruk týkajúcich sa účasti obetí na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku vrátane pravidiel týkajúcich sa procesných záruk, technických opatrení a účinnej účasti.

Návrh je takisto plne v súlade s acquis Únie v oblasti procesných práv v trestnom konaní. V článku 8 smernice (EÚ) 2016/343 sa zakotvuje právo podozrivých osôb a obvinených osôb byť prítomné na súdnom konaní. Bez toho, aby bolo dotknuté uvedené právo a normy stanovené v tejto smernici pre súdne konania v neprítomnosti, je cieľom tohto návrhu posilniť uplatňovanie práva byť prítomný na konaní pred súdom. Dosahuje to tým, že sa dotknutým osobám umožňuje zúčastňovať sa na výsluchu na diaľku prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, ak sú splnené prísne podmienky a zaručené viaceré ochranné opatrenia. Zároveň je cieľom návrhu zabezpečiť, aby procesné práva a záruky, ktoré boli vytvorené na uplatňovanie za fyzickej prítomnosti, bolo možné v prípade potreby účinne uplatňovať aj na diaľku.

Nové ustanovenia týkajúce sa EPÚD prispievajú k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti v cezhraničných trestných konaniach. Umožňujú podozrivým osobám, obvineným osobám a obetiam trestných činov, ktoré sú usadené alebo zadržané v inom členskom štáte alebo sa v ňom z oprávnených dôvodov dočasne zdržiavajú, účinne sa zúčastňovať na trestnom konaní bez toho, aby museli cestovať do vydávajúceho štátu. Týmto spôsobom môže návrh za vhodných okolností predstavovať alternatívu k fyzickému vydaniu podľa rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV, a to vždy, keď sa v konkrétnom prípade nepovažuje za potrebné uplatniť donucovacie opatrenie a sledovaný cieľ je obmedzený na zabezpečenie účasti danej osoby na výsluchu alebo na jej súdnom konaní.

•    Súlad s ostatnými politikami Únie

Súčasným balíkom iniciatív v oblasti trestnej justície sa sleduje ucelený a komplementárny cieľ: posilniť schopnosť Únie predchádzať závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, odhaľovať ju, vyšetrovať a stíhať ju v čoraz zložitejšom bezpečnostnom prostredí. Cieľom tohto balíka opatrení je prostredníctvom modernizácie právnych rámcov upravujúcich spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, justičnými orgánmi a ďalšími príslušnými orgánmi posilniť účinnosť, súdržnosť a interoperabilitu vnútornej bezpečnostnej architektúry Únie.

Jadrom týchto snáh sú navrhované revízie nariadení o Europole a Eurojuste. Europol a Eurojust plnia odlišné, avšak vzájomne sa dopĺňajúce funkcie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: zatiaľ čo Europol podporuje prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti, Eurojust uľahčuje justičnú spoluprácu a zabezpečuje účinné stíhanie a súdne konanie. Cieľom tohto balíka opatrení je preto posilniť spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa medzi týmito dvoma agentúrami, ako aj s ďalšími príslušnými aktérmi Únie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a architektúry boja proti podvodom, s cieľom zabezpečiť plynulé prepojenie medzi činnosťami presadzovania práva a následnými opatreniami na justičnej úrovni vo všetkých fázach reťazca trestnej justície.

V tejto súvislosti zmeny rámca pre európsky vyšetrovací príkaz a pravidiel ochrany údajov platných v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí ďalej prispievajú k dosiahnutiu tohto cieľa tým, že sa nimi uľahčuje účinná cezhraničná spolupráca, zlepšujú sa podmienky výmeny informácií a zabezpečuje sa koherentný právny rámec prispôsobený operačným skutočnostiam a technologickému vývoju. Celkovo sa opatreniami navrhovanými v tomto balíku posilní schopnosť Únie reagovať na meniace sa bezpečnostné hrozby pri plnom rešpektovaní základných práv, zásad právneho štátu a rozdelenia zodpovedností medzi jednotlivými zúčastnenými subjektmi.

Tento návrh je v súlade s príslušnými politikami Únie, a to najmä z týchto dôvodov:

–Prispieva k plneniu cieľov stratégie ProtectEU 24 , ktorou sa zdôrazňuje potreba posilniť justičnú spoluprácu a poskytnúť účinnejšie nástroje na boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu v prostredí, ktoré je čoraz viac nadnárodné a digitálne.

–Je v súlade s cieľmi oznámenia Komisie s názvom DigitalJustice@2030 25 , ktorým sa podporuje digitalizácia justičných systémov vrátane vývoja bezpečných digitálnych nástrojov a využívania interoperabilných technológií na videokonferencie s cieľom zlepšiť efektívnosť, dostupnosť a odolnosť súdnych konaní v celej Únii. V oznámení bola najmä identifikovaná účasť na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku z iného členského štátu prostredníctvom videokonferencie ako oblasť budúcich opatrení Komisie (opatrenie č. 9).

–Je súčasťou plánu na zabezpečenie zákonného a účinného prístupu k údajom na účely presadzovania práva 26 , v rámci ktorého sa plní záväzok posúdiť potrebu ďalšieho posilnenia EVP s cieľom zvýšiť efektívnosť cezhraničných žiadostí o zákonné odpočúvanie.

–Je súčasťou stratégie EÚ v oblasti drog 27 , v ktorej sa poukazuje na potrebu posilniť EVP v rámci strategickej priority zameranej na posilnenie justičnej spolupráce s cieľom zvýšiť bezpečnosť a chrániť spoločnosť.

–Je plne v súlade s acquis Únie v oblasti ochrany osobných údajov, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679 28 , smernicou (EÚ) 2016/680 29 a nariadenia (EÚ) 2018/1725 30 , keďže sa v ňom stanovuje, že spracúvanie osobných údajov vykonávané podľa navrhovanej smernice musí byť v súlade s platným rámcom Únie v oblasti ochrany údajov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Táto iniciatíva je založená na článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

V článku 82 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že justičná spolupráca v trestných veciach v Únii je založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí. Umožňuje Únii prijať opatrenia, ktorými sa okrem iného stanovujú pravidlá a postupy na zabezpečenie uznávania všetkých foriem rozsudkov a súdnych rozhodnutí v celej Únii.

Smernica bola prijatá na základe článku 82 ods. 1 ZFEÚ, rovnako ako ostatné existujúce nástroje vzájomného uznávania. Zachovaním článku 82 ods. 1 ZFEÚ ako právneho základu sa tak zaručuje súlad s pôvodným rozhodnutím a odráža sa cieľ a obsah zmien zavedených v rámci iniciatívy na prepracovanie.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Smernica je už na úrovni EÚ zavedená ako nástroj cezhraničnej justičnej spolupráce v trestných veciach na zabezpečovanie dôkazov. Zo samotnej povahy smernice vyplýva, že sa týka cezhraničných otázok, ktoré jednotlivé členské štáty nemôžu účinne riešiť samostatne. EÚ už uplatnila svoje právomoci prijatím tejto smernice a ďalšie opatrenia by sa preto mali prijať aj na úrovni EÚ.

Pokiaľ ide o osobitné zmeny, ktorými sa zavádzajú pravidlá na uľahčenie účasti na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku, keď sa podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť trestného činu nachádza v inom členskom štáte, cezhraničná povaha tejto otázky znamená, že žiadny členský štát nemôže stanoviť tieto pravidlá sám.

V odpovediach v rámci verejných a cielených konzultácií sa potvrdzuje, že sa opatreniami EÚ v tejto oblasti pravdepodobne dosiahnu lepšie výsledky ako opatreniami členských štátov. Rada uznala, že výzvy, na ktoré sa táto iniciatíva zameriava, si vyžadujú opatrenia presahujúce vnútroštátnu úroveň. Týmto návrhom sa teda reaguje na otázky, ktoré vzniesli členské štáty, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcom texte.

Vzhľadom na cezhraničný rozmer uvedených otázok a skutočnosť, že Únia už v týchto záležitostiach uplatnila svoje právomoci, je na dosiahnutie uvedených cieľov potrebné prijať tento návrh na úrovni EÚ.

•Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii, keďže neprekročí rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov. Vychádza z existujúcich nástrojov vzájomného uznávania a digitálnej infraštruktúry na úrovni Únie, čím sa obmedzuje dodatočná administratívna a finančná záťaž.

Navrhované cielené zmeny EVP sú obmedzené na problémy, ktoré Rada identifikovala v rámci 10. kola vzájomných hodnotení a v ďalších správach uvedených v časti „Kontext návrhu“ tejto dôvodovej správy. V celom texte návrhu sú uvedené také možnosti, ktoré čo najmenej zasahujú do vnútroštátnych systémov trestnej justície členských štátov a zároveň vychádzajú zo všeobecného rámca smernice.

Navrhovanými pravidlami týkajúcimi sa účasti na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku sa reaguje na požiadavky členských štátov, ktoré zazneli počas vzájomného hodnotenia smernice. Touto iniciatívou sa vytvára cielený rámec, ktorý je obmedzený na uľahčenie vydávania a uznávania žiadostí členských štátov o účasť osôb na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku. Na vnútroštátnej úrovni nevedie k širšej harmonizácii vnútroštátnych trestných konaní. Využitie EPÚD v jednotlivých prípadoch zostáva na uvážení členských štátov a v každom jednotlivom prípade podlieha posúdeniu proporcionality a primeranosti. V zásade sa účasť na diaľku zakladá na súhlase dotknutej osoby a je sprevádzaná zárukami, ktorými sa má zabezpečiť spravodlivosť konania a účinné uplatňovanie procesných práv.

Návrhom sa zároveň rešpektuje procesná autonómia členských štátov, keďže priebeh výsluchu naďalej podlieha právnym predpisom vydávajúceho členského štátu a určité vykonávacie opatrenia sa riadia právnymi predpismi vykonávajúceho členského štátu.

•Výber nástroja

Cieľom tohto návrhu je stanoviť cielené zmeny smernice na riešenie medzier, nezrovnalostí a nedostatkov zistených pri vykonávaní a hodnotení smernice. Vzhľadom na ich cielený charakter je najvhodnejšou voľbou na zavedenie zmien ten istý právny nástroj, pričom za najvhodnejšiu techniku na nahradenie a zrušenie smernice sa považuje prepracovanie.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Hlavným referenčným dokumentom pre hodnotenie smernice je záverečná správa o vzájomných hodnoteniach. Zo správy vyplýva, že smernica sa stala účinným a často využívaným nástrojom justičnej spolupráce v trestných veciach v celej Európskej únii a že tento systém vo všeobecnosti funguje dobre. Uvádza sa v nej však aj niekoľko právnych a prevádzkových problémov. Správa najmä obsahuje výzvu na prijatie cielených zmien, pokiaľ ide o: i) použitie dôkazov na iné účely; ii) odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky; iii) používanie technických záznamových zariadení a cezhraničné sledovanie a iv) použitie informácií, ktoré si predtým vymenili orgány presadzovania práva alebo spontánne vymenili justičné orgány, ako dôkazov. Takisto sa v nej zdôrazňuje, že odborníci z praxe poukázali na praktické ťažkosti súvisiace so zložitosťou štandardného formulára EVP, s problémami pri preklade a so zdržaniami pri vykonávaní. V správe sa ďalej navrhuje preskúmať otázku účasti obžalovaných na súdnom konaní na diaľku. Celkovo sa v hodnotení odporúča ďalšie legislatívne vyjasnenie a väčšia harmonizácia s cieľom zlepšiť právnu istotu, efektívnosť a jednotnosť pri uplatňovaní smernice.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia pri príprave návrhu v roku 2025 a 2026 vykonala rozsiahle konzultácie. Konzultácie boli zamerané na široké spektrum zainteresovaných strán zastupujúcich občanov, verejné orgány, zástupcov akademickej obce, agentúry a orgány EÚ, európske združenia obhajcov v trestných veciach a ďalšie príslušné zainteresované strany.

Konzultácie zahŕňali: i) cielené konzultácie s orgánmi členských štátov, Eurojustom, EJS, EPPO, Europolom, Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA), Európskym združením advokátov pre trestné právo a Radou advokátskych komôr a združení právnikov Európy; ii) spätnú väzbu verejnosti na výzvu na predkladanie podkladov, medzi ktorými boli aj príspevky akademických pracovníkov; iii) tri špecializované stretnutia s expertmi z orgánov členských štátov 31 a iv) stretnutie so skupinou expertov Komisie na trestné právo 32 .

Celkovo sa účastníci všeobecne zhodujú na tom, že EÚ by mala identifikované problémy riešiť prostredníctvom cielených zmien smernice.

Mnohí odborníci poukázali najmä na problémy spojené s využívaním určitých vyšetrovacích opatrení na zabezpečovanie dôkazov v cezhraničnom kontexte, najmä na cezhraničné sledovanie na účely zabezpečovania dôkazov a na technické záznamové zariadenia (slúžiace na zber údajov o polohe, zvukových alebo obrazových údajov). Zaradenie osobitných ustanovení týkajúcich sa týchto otázok do smernice získalo všeobecnú podporu. Niekoľko expertov sa domnievalo, že by bolo užitočné vymedziť v smernici pojem „odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky“. Niektorí experti takisto videli priestor na spresnenie oznamovacieho postupu pre odpočúvanie bez nutnosti technickej pomoci od iného členského štátu.

Názory zainteresovaných strán sa rozchádzali v otázke, či je potrebné spresniť pravidlá týkajúce sa používania dôkazov na iné účely. Niektorí experti však podporili zjednodušený postup na stanovenie konkrétnych podmienok používania získaných dôkazov a na podanie žiadosti o zrušenie týchto podmienok s cieľom zachovať flexibilitu a efektívnosť cezhraničných vyšetrovaní. Niektorí zainteresovaní účastníci videli potrebu stanoviť postup podávania žiadostí o použitie informácií, ktoré si predtým vymenili orgány presadzovania práva, ako dôkazov, zatiaľ čo iní zdôraznili, že novými pravidlami by sa mali zohľadňovať rozdiely vo vnútroštátnych právnych rámcoch. Podobne z konzultácií vyplynulo, že vnútroštátne právne predpisy a prax sa líšia v tom, kedy možno informácie, ktoré si justičné orgány „spontánne vymenili“, použiť ako dôkazy, čo naznačuje potrebu zavedenia osobitných pravidiel. V konzultáciách sa zároveň poukázalo na potrebu ďalších obmedzených spresnení v smernici, napríklad pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti EVP a vymedzenie pojmu „vydávajúci orgán“. Takisto sa spomenula potreba justičnej odbornej prípravy a vypracovania príručiek či ďalších usmernení, najmä s cieľom objasniť vzťah medzi EVP a inými nástrojmi, ako aj pokiaľ ide o využívanie EVP na cezhraničné uznávanie a vykonávanie osobitných vyšetrovacích techník. Okrem toho sa považovalo za užitočné využívanie doplnkových nástrojov, ako sú Atlas EJS a Fiches Belges, na zabezpečenie bezproblémového uplatňovania EVP, najmä v prípadoch, keď rozdiely v postupoch a právnych predpisoch členských štátov týkajúcich sa osobitných vyšetrovacích opatrení predstavujú prekážky pre spoluprácu. Experti považovali za potrebné, aby sa tieto nástroje pravidelne aktualizovali tak, aby sa zohľadnili zmeny v právnych predpisoch členských štátov, v príslušných orgánoch a v praktických požiadavkách, čím by sa zabezpečila ich trvalá spoľahlivosť a užitočnosť pre odborníkov z praxe.

Zainteresované strany vo všeobecnosti podporili cieľ uľahčiť cezhraničnú účasť na trestnom konaní na diaľku prostredníctvom osobitného právneho rámca Únie. Zdôraznili však potrebu zachovať spravodlivosť konania a účinné uplatňovanie procesných práv dotknutých osôb. Väčšina členských štátov a expertov sa zhodla na tom, že účasť na výsluchu na diaľku by sa mala vo všetkých ohľadoch riadiť procesným právom vydávajúceho členského štátu, s výnimkou overovania totožnosti a technických podmienok pre videokonferencie, ktoré by sa mali riadiť procesným právom vykonávajúceho členského štátu.

Niektorí experti sa zhodli na tom, že v prípade účasti na súdnych pojednávaniach na diaľku by mali platiť rovnaké záruky a opravné prostriedky ako v prípade osobnej účasti na súdnych pojednávaniach. Väčšina zainteresovaných strán však zdôraznila potrebu konkrétnych záruk, a to najmä v týchto oblastiach: i) súhlas osoby, na ktorú sa EPÚD vzťahuje; ii) dostupnosť dôverného komunikačného kanála medzi dotknutou osobou a jej právnym zástupcom; iii) konkrétne nápravné opatrenia v prípade technických porúch a iv) ochrana zraniteľných osôb a detí. Tieto pripomienky sa v návrhu zohľadnili.

Zainteresované strany však vyjadrili odlišné stanoviská k týmto otázkam: i) možnosť (a rozsah) výnimiek z požiadavky na súhlas; ii) typ orgánov príslušných na vykonávanie kontrol totožnosti a procesných úkonov vo vykonávajúcom členskom štáte a iii) existencia osobitných prostriedkov nápravy, ktorými sa dopĺňajú prostriedky nápravy, ktoré sú už k dispozícii podľa práva vydávajúceho členského štátu. Napríklad väčšina členských štátov požadovala obmedzené výnimky z povinnosti získať súhlas dotknutej osoby za výnimočných okolností, organizácie obhajcov sa však vo všeobecnosti postavili proti takýmto výnimkám. V návrhu sa preto zaujíma vyvážený prístup tým, že sa v ňom zachováva súhlas dotknutej osoby ako povinná podmienka na vydanie EPÚD, pričom sa zároveň umožňuje úzko vymedzená výnimka podliehajúca prísnym zárukám a súdnemu dohľadu.

Podrobnejší prehľad výsledkov konzultácií Komisie bude uvedený v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý bude priložený k tomuto návrhu.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia okrem uvedených konzultácií so zainteresovanými stranami získala a využila expertízu z iných zdrojov.

Návrh vychádza najmä zo záverečnej správy o vzájomných hodnoteniach, zo správ Eurojustu a EJS, ako aj z odborných a politických diskusií v rámci fóra na vysokej úrovni o budúcnosti trestnej justície.

Pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa účasti na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku, návrhom sa zohľadňujú aj: i) výsledky výskumného projektu zameraného na digitalizáciu práv na obhajobu v trestnom konaní, ktorý financovala Európska komisia v rámci programu Spravodlivosť 33 ;; ii) správa agentúry FRA s názvom Digitalizácia justície: prístup založený na základných právach 34 a iii) predbežné výsledky diskusií na pracovných konferenciách venovaných tejto téme 35 .

•Posúdenie vplyvu

V tomto prípade sa výnimka z povinnosti vykonať posúdenie vplyvu považovala za oprávnenú z dvoch hlavných dôvodov: nedostatok alternatív a žiadne relevantné negatívne hospodárske, sociálne ani environmentálne vplyvy. Smernica už v rámci 10. kola vzájomných hodnotení prešla komplexným spätným posúdením, ktoré viedlo k osobitným odporúčaniam na riešenie prvkov, ktoré ešte nie sú zahrnuté v smernici, ako aj k zmenám existujúcich ustanovení. Práca, ktorú Rada vykonala počas 10. kola vzájomných hodnotení, viedla k záveru, že rozsah realizovateľných politických alternatív je obmedzený. Táto revízia vychádza z danej práce. Základná smernica, ktorá bola pôvodne prijatá na základe iniciatívy členských štátov, ako aj navrhované zmeny majú prevažne technický a procesný charakter. Budú mať vplyv predovšetkým na verejné orgány zapojené do cezhraničnej justičnej spolupráce. Očakáva sa, že vplyv na fyzické aj právnické osoby bude pozitívny, keďže cieľom zmien je posilniť právnu istotu, zvýšiť účinnosť existujúcich postupov a uľahčiť prístup k spravodlivosti využívaním účasti na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku.

Keďže sa táto iniciatíva zaoberá otázkami, ktoré sú zo svojej podstaty cezhraničné, nevyvoláva žiadne osobitné obavy v súvislosti so subsidiaritou. Akékoľvek náklady verejných orgánov spojené s vykonávaním zmien by sa mali kompenzovať zvýšením efektívnosti pri cezhraničných trestných vyšetrovaniach a stíhaniach, ako aj znížením oneskorení, počtu odovzdaní a súvisiacej prevádzkovej záťaže. Keďže sa táto iniciatíva zaoberá otázkami, ktoré sú zo svojej podstaty cezhraničné, nevyvoláva žiadne osobitné obavy v súvislosti so subsidiaritou. Keďže nebolo vypracované posúdenie vplyvu, k návrhu bude priložený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom bude uvedený politický kontext, vymedzenie problému, zvolené možnosti politiky a očakávané vplyvy vrátane výsledkov konzultácií so zainteresovanými stranami a opatrení na budúce monitorovanie.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

V súlade s programom Komisie týkajúcim sa regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) by sa všetky iniciatívy, ktorých cieľom je revízia existujúcich právnych predpisov EÚ, mali usilovať o zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia členských štátov.

Príslušná smernica, ako aj navrhované zmeny majú prevažne technický a procesný charakter. Budú mať vplyv predovšetkým na verejné orgány zapojené do cezhraničnej justičnej spolupráce. Očakáva sa, že vplyv na fyzické aj právnické osoby bude pozitívny, keďže cieľom zmien je posilniť právnu istotu, zvýšiť účinnosť existujúcich postupov a uľahčiť prístup k spravodlivosti využívaním účasti na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku.

Akékoľvek náklady verejných orgánov spojené s vykonávaním zmien by sa mali kompenzovať zvýšením efektívnosti pri cezhraničných trestných vyšetrovaniach a stíhaniach, ako aj znížením oneskorení, počtu odovzdaní a súvisiacej prevádzkovej záťaže.

Neočakáva sa žiaden vplyv na MSP a konkurencieschopnosť.

 •    Základné práva

Návrh je v súlade so základnými právami a zásadami uznanými v Charte, najmä s právom na spravodlivý proces a účinnú nápravu, ako aj s právami na obhajobu, ktoré sú zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty a v článku 6 a článku 13 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP). Vychádza zo šiestich smerníc EÚ o procesných právach podozrivých osôb a obvinených osôb v trestnom konaní, najmä zo smerníc 2010/64/EÚ 36 , 2012/13/EÚ 37 , 2013/48/EÚ 38 , (EÚ) 2016/343, (EÚ) 2016/800 39 a (EÚ) 2016/1919 40 , ako aj smernice 2012/29/EÚ o právach obetí.

Smernicou sa chránia základné práva tým, že sa v zakotvujú záruky do celého rámca týkajúceho sa EVP a ďalších opatrení na získavanie dôkazov v trestných veciach. Stanovujú sa v nej najmä osobitné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vydanie alebo potvrdenie EVP bolo sprevádzané zárukami týkajúcimi sa dodržiavania základných práv dotknutej osoby. Smernica takisto umožňuje vykonávajúcemu orgánu zabezpečiť, aby sa pri vykonávaní EVP dodržiavala zásada proporcionality, ako aj procesné a základné práva dotknutej osoby. Okrem toho sa osobitnými procesnými mechanizmami, ako sú oznamovacie postupy týkajúce sa cezhraničných vyšetrovacích opatrení, pri ktorých nie je potrebná pomoc iného členského štátu, zabezpečuje, aby bol členský štát, v ktorom sa nachádza osoba, na ktorú sa opatrenie vzťahuje, informovaný a aby mohol zasiahnuť v prípade, ak by dané opatrenie nebolo v podobnom vnútroštátnom prípade povolené.

Navrhovanými pravidlami týkajúcimi sa účasti na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku sa stanovujú jasné a prísne podmienky na vydávanie a vykonávanie EPÚD, ako aj súvisiace procesné záruky a prostriedky nápravy. Týmito pravidlami sa zabezpečuje, aby sa účasť na výsluchu na diaľku neuskutočňovala spôsobom, ktorým by sa narušovala spravodlivosť konania alebo výkon procesných práv. Povinnosťou získať súhlas osoby, na ktorú sa vzťahuje EPÚD, sa má predovšetkým zaistiť, aby vykonávanie EPÚD bolo naďalej v súlade s ochranou základných práv zakotvených v Charte, najmä s právom byť osobne prítomný na súdnom konaní. Výnimka z tejto požiadavky na súhlas je povolená iba vo výnimočných a jasne identifikovaných situáciách, ktoré predstavujú prípustné obmedzenia v súlade s článkom 52 Charty. Okrem toho požiadavka, aby podozrivú osobu alebo obvinenú osobu zastupoval splnomocnený právny zástupca (obhajca) prítomný vo vydávajúcom členskom štáte, predstavuje dodatočnú záruku účinného uplatňovania práv na obhajobu.

Navrhované pravidlá týkajúce sa účasti na trestnom konaní na diaľku sú v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) aj Súdneho dvora. Hoci ESĽP dôsledne uznáva, že fyzická prítomnosť obžalovanej osoby v súdnej sieni je dôležitou súčasťou práva na spravodlivý proces, zároveň konštatoval, že účasť na výsluchu prostredníctvom videokonferencie nie je sama osebe v rozpore s právom na spravodlivý a verejný výsluch za predpokladu, že dotknutá osoba je schopná: i) sledovať priebeh konania; ii) vidieť a počuť osoby zúčastnené na výsluchu; iii) byť viditeľná a počuteľná bez technických prekážok a iv) účinne a dôverne komunikovať so svojím právnym zástupcom 41 . Návrhom sa zohľadňujú všetky tieto normy a ako už bolo spomenuté, zavádza sa celý rad dodatočných záruk.

Navrhovanými pravidlami sa zohľadňuje aj príslušná judikatúra Súdneho dvora, najmä vec C-760/22 42 . V tejto veci Súdny dvor objasnil, že keďže sa v článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/343 otázka účasti na trestných konaniach na diaľku výslovne neupravuje, toto ustanovenie nemôže brániť tomu, aby obžalovanej osobe, ktorá o to výslovne požiada, bola umožnená účasť na pojednávaniach prostredníctvom videokonferencie. Súdny dvor takisto potvrdil, že ak členské štáty umožňujú obžalovanému uplatniť právo zúčastniť sa na súdnom konaní na diaľku, týmito pravidlami by sa nemal ohroziť cieľ sledovaný smernicou (EÚ) 2016/343, ktorým je posilnenie práva na spravodlivý proces v trestnom konaní, prezumpcia neviny a právo na obhajobu, ktoré sú zakotvené v Charte a v Európskom dohovore o ľudských právach.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Táto iniciatíva má vplyv na rozpočet, a to najmä v dôsledku jej zložiek týkajúcich sa digitalizácie. Patria sem právne a politické činnosti a koordinačné úlohy v rámci Komisie, ako aj technické práce súvisiace s vývojom, prispôsobovaním, testovaním, údržbou a podporou decentralizovaného informačného systému a jeho komponentov.

V legislatívnom finančnom a digitálnom výkaze, ktorý je priložený k návrhu, sa podrobne uvádza vplyv na rozpočet a potrebné personálne a administratívne zdroje.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia overí, či ustanovenia zmenené touto smernicou boli správne a účinne transponované do vnútroštátneho právneho poriadku všetkých zúčastnených členských štátov. Počas celej fázy transpozície bude Komisia organizovať semináre o transpozícii so všetkými členskými štátmi.

V návrhu sa stanovuje, že sa budú zbierať štatistické údaje, aby Komisia mohla sledovať uplatňovanie smernice a predložiť príslušnú správu Európskemu parlamentu a Rade.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Vzhľadom na to, že v porovnaní s existujúcou smernicou obsahuje návrh nové právne povinnosti, bude potrebné, aby sa spolu s oznámením o transpozičných opatreniach zaslali napríklad vysvetľujúce dokumenty vrátane tabuľky zhody medzi vnútroštátnymi ustanoveniami a predmetnou smernicou. Vďaka tomu bude možné jasne identifikovať transpozičné opatrenia, ktoré členské štáty doplnia do existujúcich právnych predpisov.

Vnútroštátne opatrenia potrebné na transpozíciu tohto návrhu budú navyše pravdepodobne transponované členskými štátmi vo viac ako jednom právnom texte. Z tohto dôvodu je potrebné, aby členské štáty poskytli Komisii vysvetľujúci dokument obsahujúci znenie ustanovení prijatých pri transpozícii tejto smernice. V tomto dokumente by mala byť zároveň uvedená vzájomná interakcia uvedených ustanovení s ustanoveniami, ktoré už boli prijaté na transpozíciu smernice, ako aj s ustanoveniami, na ktoré sa vzťahujú iné príslušné politiky EÚ.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Navrhujú sa tieto zmeny:

Hlava I: Všeobecné ustanovenia

Článok 1: stanovuje sa predmet úpravy.

Článok 2: vymedzenie dôležitých pojmov.

Hlava II: stanovuje sa rámec pre EVP a ďalšie opatrenia na získavanie dôkazov v trestných veciach.

Článok 3: vymedzuje sa EVP a opisuje sa povinnosť jeho vykonania.

Článok 4: stanovuje sa rozsah pôsobnosti EVP.

Článok 5: uvádzajú sa druhy konaní, pre ktoré sa môže vydať EVP.

Článok 6: stanovuje sa požadovaný obsah EVP a jeho forma.

Článok 7: stanovujú sa podmienky vydania a zaslania EVP.

Článok 8: stanovuje sa postup na zasielanie EVP medzi vydávajúcimi a vykonávajúcimi orgánmi.

Článok 9: osobitné znaky, ak sa EVP týka skoršieho EVP.

Článok 10: stanovuje sa povinnosť vykonávacieho orgánu uznať a vykonať EVP.

Článok 11: upravuje sa používanie iného druhu vyšetrovacieho opatrenia a uvádza sa zoznam opatrení, ktoré musia byť podľa právnych predpisov vykonávajúceho štátu vždy k dispozícii.

Článok 12: uvádzajú sa dôvody neuznania alebo nevykonania.

Článok 13: stanovujú sa lehoty na uznanie alebo vykonanie.

Článok 14: stanovujú sa pravidlá pre prenos získaných dôkazov.

Článok 15: uvádzajú sa dôvody na odloženie uznania alebo výkonu.

Článok 16: stanovujú sa povinnosti informovať vydávajúci orgán.

Článok 17: stanovujú sa právne prostriedky nápravy, ktoré musia byť k dispozícii.

Článok 18: stanovujú sa pravidlá týkajúce sa trestnej zodpovednosti úradníkov.

Článok 19: stanovujú sa pravidlá týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti úradníkov.

Článok 20: stanovuje sa povinnosť zachovávať dôvernosť.

Článok 21: stanovujú sa podmienky pre ďalšie využívanie a následný prenos informácií alebo dôkazov.

Článok 22: stanovuje sa možnosť dočasného odovzdania osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody do vydávajúceho štátu na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia.

Článok 23: stanovuje sa možnosť dočasného odovzdania osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody do vykonávajúceho štátu na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia.

Článok 24: stanovuje sa možnosť výsluchu prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

Článok 25: stanovuje sa možnosť výsluchu znalcov alebo svedkov prostredníctvom telekonferencie.

Článok 26: stanovuje sa možnosť požiadať o informácie o bankových a iných finančných účtoch.

Článok 27: stanovuje sa možnosť požiadať o informácie o bankových a iných finančných operáciách.

Článok 28: upravujú sa vyšetrovacie opatrenia zahŕňajúce zabezpečovanie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitého obdobia.

Článok 29: stanovujú sa osobitné pravidlá týkajúce sa utajených vyšetrovaní.

Článok 30: stanovujú sa osobitné pravidlá týkajúce sa cezhraničného dohľadu.

Článok 31: stanovujú sa osobitné pravidlá pre podávanie žiadostí o odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky s technickou pomocou iného členského štátu.

Článok 32: stanovujú sa osobitné pravidlá týkajúce sa predbežných opatrení na zabránenie strate dôkazov.

Článok 33: stanovuje sa oznamovací postup členského štátu, v ktorom sa nachádza odpočúvaná osoba a ktorého technická pomoc nie je potrebná.

Článok 34: stanovuje sa oznamovací postup členského štátu týkajúci sa používania technického záznamového zariadenia na jeho území bez nutnosti jeho technickej pomoci.

Článok 35: stanovuje sa postup žiadania o súhlas s použitím predtým vymenených informácií ako dôkazov.

Hlava III určuje sa EPÚD ako nový nástroj vzájomného uznávania, ktorým sa uľahčuje podávanie žiadostí o to, aby sa podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť trestného činu zúčastnili na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku z iného členského štátu prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie.

Článok 36: vymedzuje sa EPÚD.

Článok 37: stanovujú sa podmienky na vydanie EPÚD.

Článok 38: stanovuje sa postup a záruky na získanie súhlasu dotknutej osoby.

Článok 39: určuje sa povinný obsah štandardného formulára EPÚD.

Článok 40: upravuje sa odosielanie EPÚD.

Článok 41: stanovuje sa povinnosť uznať a vykonať EPÚD bez ďalších formalít.

Článok 42: stanovujú sa podrobné pravidlá týkajúce sa praktických postupov pri vybavovaní žiadostí o EPÚD.

Článok 43: stanovujú sa povinné a voliteľné dôvody na neuznanie/nevykonanie EPÚD.

Článok 44: stanovujú sa lehoty na prijatie rozhodnutí o uznaní a výkone EPÚD.

Článok 45: upravujú sa situácie, v ktorých nie je možné vykonať EPÚD.

Článok 46: stanovujú sa informačné povinnosti medzi príslušnými orgánmi.

Článok 47: upravujú sa predbežné opatrenia po vynesení rozsudku.

Článok 48: podporujú sa priame konzultácie medzi vydávajúcimi a vykonávajúcimi orgánmi.

Článok 49: uvádzajú sa príslušné procesné práva.

Článok 50: stanovuje sa právo na účinné prostriedky nápravy.

Hlava IV stanovujú sa spoločné ustanovenia

Článok 51: stanovujú sa pravidlá týkajúce sa komunikačných prostriedkov.

Článok 52: umožňuje sa, aby v členských štátoch boli určené ústredné orgány.

Článok 53: riešia sa otázky spolupráce s Eurojustom a EJS.

Článok 54: upravujú sa otázky týkajúce sa nákladov.

Článok 55: stanovujú sa povinnosti členských štátov poskytovať štatistické údaje.

Článok 56: stanovujú sa pravidlá týkajúce sa zmien štandardných formulárov.

Článok 57: určujú sa pravidlá týkajúce sa výkonu delegovania.

Hlava V: stanovujú sa prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 58: stanovujú sa povinnosti príslušných orgánov v súvislosti s oznamovaním.

Článok 59: upravuje sa vzťah k ostatným nástrojom EÚ a medzinárodným nástrojom.

Článok 60: stanovujú sa prechodné ustanovenia.

Článok 61: stanovujú sa lehoty na transpozíciu.

Článok 62: stanovuje sa povinnosť Komisie podávať správy o uplatňovaní smernice.

Článok 63: uvádza sa ustanovenie o zrušení.

Článok 64: uvádza sa ustanovenie o nadobudnutí účinnosti.

Článok 65: uvádzajú sa adresáti.

🡻 2014/41/EU (prispôsobené)

2026/0172 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a európskom príkaze na účasť na diaľku (prepracované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 43 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

⇩ nový

(1)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ 44 bola opakovane podstatným spôsobom zmenená. Pri príležitosti ďalších zmien by sa z dôvodu jasnosti mala uvedená smernica prepracovať.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 1

(2)Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

⇩ nový

(3)Závažná a organizovaná trestná činnosť a terorizmus majú čoraz viac nadnárodný charakter a predstavujú hrozbu pre bezpečnosť v rámci Únie. V článku 67 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vyžaduje, aby sa Únia usilovala o zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti, a to aj prostredníctvom koordinácie a spolupráce medzi policajnými a justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi, ako aj prostredníctvom vzájomného uznávania rozsudkov v trestných veciach. Účinná cezhraničná justičná spolupráca v trestných veciach je preto nevyhnutná na uľahčenie zabezpečovania a cezhraničného odovzdávania dôkazov, čím sa podporí účinné vyšetrovanie a trestné stíhanie, a na to, aby Únia a členské štáty mohli na tieto hrozby účinne reagovať.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 2

(4)Podľa článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má byť justičná spolupráca v trestných veciach v Únii založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ktorá sa od zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999 všeobecne označuje ako základný kameň justičnej spolupráce v trestných veciach v rámci Únie.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 3 (prispôsobené)

V rámcovom rozhodnutí Rady 2003/577/SVV 45 sa rieši potreba okamžitého vzájomného uznávania príkazov, aby sa zabránilo ničeniu, pozmeňovaniu, pohybu, odovzdaniu dôkazov alebo zaobchádzania s nimi. Vzhľadom na to, že uvedený nástroj sa obmedzuje na fázu zaistenia, musí sa v súlade s normami vzťahujúcimi sa na vzájomnú pomoc v trestných veciach k príkazu na zaistenie pripojiť samostatná žiadosť o odovzdanie dôkazov do štátu vydávajúceho príkaz (ďalej len „vydávajúci štát“). To vedie k dvojstupňovému postupu, ktorý má negatívny vplyv na efektivitu. Okrem toho paralelne k tomuto režimu existujú tradičné nástroje spolupráce, a preto ho príslušné orgány v praxi zriedkavo využívajú.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 4 (prispôsobené)

S cieľom uplatňovať zásadu vzájomného uznávania na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach sa prijalo rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV 46 týkajúce sa európskeho príkazu na zabezpečenie dôkazov. Európsky príkaz na zabezpečenie dôkazov sa však uplatňuje iba na dôkazy, ktoré už existujú, a vzťahuje sa teda len na obmedzené spektrum justičnej spolupráce v trestných veciach v súvislosti s dôkazmi. Vzhľadom na jeho obmedzený rozsah pôsobnosti môžu príslušné orgány používať nový režim alebo postupy vzájomnej právnej pomoci, ktoré sa naďalej vzťahujú na dôkazy, ktoré nepatria do pôsobnosti európskeho príkazu na zabezpečenie dôkazov.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 5 (prispôsobené)

Od prijatia rámcových rozhodnutí 2003/577/SVV a 2008/978/SVV je zrejmé, že existujúci rámec zabezpečovania dôkazov je príliš neucelený a zložitý. Preto je potrebný nový prístup.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 6 (prispôsobené)

V Štokholmskom programe prijatom Európskou radou 10. a 11. decembra 2009 Európska rada zvážila, že by sa malo pokračovať v tvorbe komplexného systému na získavanie dôkazov v prípadoch s cezhraničným rozmerom na základe zásady vzájomného uznávania. Európska rada uviedla, že existujúce nástroje v tejto oblasti predstavujú neucelený režim a je potrebný nový prístup založený na zásade vzájomného uznávania, ale aj zohľadnení pružnosti tradičného systému vzájomnej právnej pomoci. Európska rada preto vyzvala na vytvorenie komplexného systému, ktorým by sa nahradili všetky súčasné nástroje v tejto oblasti vrátane rámcového rozhodnutia 2008/978/SVV a ktorý by sa podľa možností vzťahoval na všetky druhy dôkazov, obsahoval lehoty na vykonanie a čo najviac obmedzil dôvody odmietnutia.

⇩ nový

(5)Smernicou 2014/41/EÚ sa zriadil európsky vyšetrovací príkaz (ďalej len „EVP“) ako nástroj na cezhraničné zabezpečovanie dôkazov v trestných veciach. Uvedená smernica bola reakciou na jasne identifikovanú praktickú potrebu komplexného rámca na získavanie dôkazov v prípadoch s cezhraničným rozmerom založeného na vzájomnom uznávaní. Nahradila predchádzajúci fragmentovaný systém zabezpečovania dôkazov, pričom sa zohľadnila flexibilita tradičného systému vzájomnej právnej pomoci.

(6)Smernica 2014/41/EÚ sa uplatňuje od 22. mája 2017 a v praxi sa ukázala ako účinná. Skúsenosti získané pri jej uplatňovaní vrátane zistení 10. kola vzájomných hodnotení 47 však odhalili oblasti, v ktorých by sa mal právny rámec posilniť a doplniť s cieľom zlepšiť právnu zrozumiteľnosť a účinnosť cezhraničného zabezpečovania dôkazov. To si vyžaduje cielené legislatívne zlepšenia EVP a v prípade podozrivých a obvinených osôb a obetí trestných činov nachádzajúcich sa v inom členskom štáte umožnenie, aby sa pojednávaní na súde v trestnom konaní mohli zúčastniť na diaľku prostredníctvom videokonferencie. Spoločné pravidlá cezhraničnej justičnej spolupráce pri zabezpečovaní dôkazov v trestných veciach podľa smernice 2014/41/EÚ by sa preto mali ďalej zlepšovať a rozvíjať, aby sa zabezpečilo efektívne fungovanie uvedeného nástroja a posilnila sa justičná spolupráca pri zabezpečovaní dôkazov.

(7)Právne prostredie v členských štátoch, pokiaľ ide o účasť podozrivých osôb, obvinených osôb a obetí trestných činov na súdnych pojednávaniach na diaľku prostredníctvom videokonferencie z iného členského štátu, nie je v súčasnosti regulované na úrovni Únie. Členské štáty preto čelia fragmentácii a nejednotným postupom pri cezhraničnej účasti na diaľku na pojednávaniach na súde v trestnom konaní. Keďže neexistujú pravidlá na úrovni Únie, jednotlivci narážajú pri uplatňovaní svojej slobody pohybu na prekážky v prístupe k spravodlivosti a musia sa vyrovnávať s právnou neistotou.

(8)V záujme riešenia týchto otázok sa týmto návrhom stanovuje nový právny rámec vo forme európskeho príkazu na účasť na diaľku (ďalej len „EPÚD“), ktorý umožňuje spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť podozrivej osobe, obvinenej osobe alebo obeti trestného činu, ktoré majú postavenie účastníka trestného konania, účinnú účasť na jednom alebo viacerých pojednávaniach na súde v trestnom konaní z iného členského štátu prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie. EPÚD sa preto môže týkať jedného alebo viacerých pojednávaní v predsúdnom alebo súdnom konaní. Pokiaľ ide o obete trestných činov, v smernici 2012/29/EÚ 48 sa členské štáty vyzývajú, aby uľahčili podávanie žiadostí obetí o účasť na trestnom konaní na diaľku z iného členského štátu, avšak bez toho, aby sa na tento účel stanovili osobitné pravidlá.

(9)Na účely EPÚD by sa účasť na diaľku mala chápať tak, že podľa potreby zahŕňa plnú účasť na všetkých druhoch pojednávaní na súde v trestnom konaní, a to v rámci predsúdneho aj súdneho konania, z iného členského štátu v závislosti od toho, či je dotknutá osoba podozrivou osobou, obvinenou osobou alebo obeťou trestného činu. Plná účasť znamená plný výkon procesných práv, na ktoré má dotknutá osoba nárok, ako keby bola fyzicky prítomná na pojednávaní, vrátane akejkoľvek formy poskytovania alebo získavania dôkazov. Plná účasť teda znamená nielen účasť na pojednávaní, ale prípadne aj akúkoľvek formu získavania dôkazov od dotknutej osoby prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie. Takouto účasťou by sa malo zabezpečiť, aby dotknutá osoba mohla sledovať konanie a byť vypočutá za podmienok, pri ktorých sa rešpektujú práva na obhajobu, ak sú uplatniteľné, a spravodlivosť konania.

(10)Vždy, keď sa účel pojednávania obmedzuje na zabezpečovanie dôkazov na zistenie relevantných skutočností, pokiaľ ide o existenciu trestného činu, okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, alebo totožnosti páchateľa a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na tento účel, príslušný orgán by mal vydať EVP, či už na účely výsluchu dotknutej osoby na území vykonávajúceho štátu, na účely výsluchu prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie z vykonávajúceho štátu alebo na dočasné odovzdanie osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody do vydávajúceho štátu.

(11)Na účely tejto smernice by sa videokonferencia alebo iná technológia diaľkovej komunikácie mali chápať ako technológia audiovizuálneho prenosu, ktorá umožňuje obojsmerne a simultánne sprostredkúvať obraz a zvuk, čím vytvára podmienky pre vizuálnu, zvukovú a ústnu interakciu v zmysle stanovenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844 49 .

(12)Používanie videokonferencií a inej technológie diaľkovej komunikácie v trestnom konaní si vyžaduje spoľahlivú a bezpečnú technickú infraštruktúru, ktorá je schopná zabezpečiť účinnú účasť dotknutej osoby. Takáto technológia by mala dotknutej osobe umožniť účinne uplatniť svoje procesné práva vrátane možnosti dôvernej komunikácie s právnym zástupcom, ktorý by mal byť prítomný v súdnej sieni vo vydávajúcom štáte. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby príslušné orgány mali prístup k technickým prostriedkom, ktoré sú dostatočne bezpečné, prístupné a spoľahlivé na účely účasti na trestnom konaní na diaľku.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 7 (prispôsobené)

(13)Tento nový prístup sa zakladá na jedinom nástroji s názvom európsky vyšetrovací príkaz (ďalej len „EVP“). EVP sa má vydávať na účely vykonania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení vo štáte vykonávajúcom EVP (ďalej len „vykonávajúcom štáte“) s cieľom zabezpečiť dôkazy. To zahŕňa aj získavanie dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe vykonávajúceho orgánu.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 8

(14)EVP by mal mať horizontálnu pôsobnosť, a preto by sa mal uplatňovať na všetky vyšetrovacie opatrenia, ktorých cieľom je získanie dôkazov. Zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu a získavanie dôkazov takýmto tímom si však vyžaduje osobitné normy, ktoré je lepšie upraviť samostatne. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie tejto smernice, by sa preto na tento druh vyšetrovacieho opatrenia mali naďalej uplatňovať existujúce nástroje.

⇩ nový

(15)V určitých situáciách si účinné vykonanie vyšetrovacieho opatrenia na účely zabezpečenia dôkazov vyžaduje, aby osoba dotknutá opatrením vo vykonávajúcom štáte bola informovaná o vyšetrovacom úkone na účely získania dôkazov a aby jej bolo umožnené zúčastniť sa na ňom. Doručovanie procesných písomností na tento účel by preto malo byť možné podľa tejto smernice za predpokladu, že takéto doručovanie je nevyhnutne potrebné na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia na účely získania dôkazov.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 9

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na cezhraničné sledovanie uvedené v Dohovore, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda 50 .

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 10

(16)EVP by sa mal sústrediť na vyšetrovacie opatrenie, ktoré sa má vykonať. Vydávajúci orgán má najvhodnejšie postavenie na to, aby na základe svojich znalostí podrobností dotknutého vyšetrovania rozhodol, aké vyšetrovacie opatrenie sa má použiť. Vykonávajúci orgán by však mal vždy, keď je to možné, použiť iný druh vyšetrovacieho opatrenia, ak uvedené opatrenie podľa jeho právneho poriadku neexistuje alebo by nebolo dostupné v podobnom vnútroštátnom prípade. Dostupnosť by sa mala týkať prípadov, keď uvedené vyšetrovacie opatrenie v právnom poriadku vykonávajúceho štátu existuje, ale možno ho oprávnene použiť len v určitých situáciách, napríklad ak sa uvedené vyšetrovacie opatrenie môže vykonať len pri trestných činoch s určitým stupňom závažnosti voči osobám, ktoré sú už do určitej miery podozrivé, alebo so súhlasom dotknutej osoby. Vykonávajúci orgán môže použiť aj iný druh vyšetrovacieho opatrenia, ak by dosiahlo rovnaký výsledok ako vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP, ale prostriedkami, ktorými sa menej zasiahne do základných práv dotknutej osoby.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 11 (prispôsobené)

(17)EVP by sa mal zvoliť vtedy, keď možno vykonanie vyšetrovacieho opatrenia považovať za primerané, vhodné a uplatniteľné v danom prípade. Vydávajúci orgán by mal preto zistiť, či je požadovaný dôkaz potrebný a primeraný na účely konania, či je zvolené vyšetrovacie opatrenie potrebné a primerané na zabezpečenie predmetného dôkazu a či by sa mal vydať EVP, aby sa na zabezpečení tohto dôkazu zúčastnil ďalší členský štát. Rovnaké posúdenie by sa malo vykonať v overovacom konaní, keď sa podľa tejto smernice vyžaduje overenie EVP. Vykonanie EVP by sa nemalo odmietnuť z iných dôvodov ako z dôvodov stanovených v tejto smernici. Vykonávajúci orgán by však mal byť oprávnený zvoliť menej rušivé vyšetrovacie opatrenie, ako je opatrenie uvedené v príslušnom EVP, ak to umožňuje dosiahnuť podobné výsledky.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 12 (prispôsobené)

⇨ nový

(18)Vydávajúci orgán by pri vydaní EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ mal venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa v plnej miere zabezpečilo dodržanie práv zakotvených v článku ⇨ 47 a článku ⇦ 48 charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). ⇨ Právo na spravodlivý proces je jednou zo základných zásad demokratickej spoločnosti. ⇦ Prezumpcia neviny ⇨ , právo byť prítomný na súdnom konaní ⇦ a ⌦ iné ⌫ práva na obhajobu v trestnom konaní sú základom základných práv uznaných v charte v oblasti trestnoprávnej spravodlivosti. Každé obmedzenie takýchto práv vyšetrovacím opatrením nariadeným v súlade s touto smernicou by malo spĺňať v plnom rozsahu požiadavky stanovené v článku 52 charty, pokiaľ ide o nevyhnutnosť, primeranosť a ciele, ktoré by malo sledovať, najmä ochranu práv a slobôd iných.

⇩ nový

(19)Táto smernica by sa mala vykonávať tak, aby sa zaistilo plné rešpektovanie a dodržiavanie práv stanovených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ 51 , 2012/13/EÚ 52 , 2013/48/EÚ 53 , (EÚ) 2016/343 54 , (EÚ) 2016/800 55 a (EÚ) 2016/1919 56 , ktoré sa týkajú procesných práv podozrivých osôb a obvinených osôb v trestnom konaní, ako aj rešpektovanie a dodržiavanie práv obetí trestných činov stanovených v smernici 2012/29/EÚ.

(20)Vykonávaním hlavy III tejto smernice by nemalo byť dotknuté najmä právo byť fyzicky prítomný na súdnom konaní, ako je zakotvené v článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/343, ani iné právne akty Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach alebo trestného práva procesného, a najmä ustanovenia o používaní videokonferencií alebo iných technológií audiovizuálneho prenosu v trestných veciach.

(21)Pri vykonávaní tejto smernice by sa mali náležite zohľadniť osobitné potreby zraniteľných osôb, t. j. osôb v zraniteľných situáciách. Najmä používanie videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie môže pre takéto osoby predstavovať ďalšie výzvy a môže si vyžadovať poskytnutie osobitných procesných záruk a prijatie opatrení vrátane poskytnutia vhodných podporných opatrení. Pri identifikácii zraniteľných situácií by sa mal prijať široký a flexibilný prístup, aby sa zabezpečilo, že všetky osoby, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť, môžu účinne uplatňovať svoje práva. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zraniteľným osobám pri posudzovaní vhodnosti a primeranosti vydania EPÚD a pri zvažovaní akejkoľvek výnimky z požiadavky súhlasu. Ak je dotknutou osobou dieťa, v prvom rade by sa mal zohľadňovať jeho najlepší záujem. S cieľom zabezpečiť účinnú účasť by príslušné orgány mali úzko spolupracovať pri určovaní a vykonávaní vhodných opatrení prispôsobených individuálnym potrebám dotknutej osoby.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 13

S cieľom zabezpečiť zaslanie EVP príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu môže vydávajúci orgán využiť na zaslanie všetky možné alebo relevantné prostriedky, napríklad zabezpečený telekomunikačný systém Európskej justičnej siete, Eurojust, alebo iné cesty, ktoré využívajú justičné orgány alebo orgány presadzovania práva.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 15 (prispôsobené)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mali zohľadniť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ 57 , 2012/13/EÚ 58 a 2013/48/EÚ 59 , ktoré sa týkajú procesných práv v trestnom konaní.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 11 (prispôsobené)

(22)Vykonanie EVP by sa nemalo odmietnuť z iných dôvodov ako z dôvodov stanovených v tejto smernici. Vykonávajúci orgán by však mal byť oprávnený zvoliť menej rušivé vyšetrovacie opatrenie, ako je opatrenie uvedené v príslušnom EVP, ak to umožňuje dosiahnuť podobné výsledky.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 16

(23)Neinvazívnymi opatreniami by v závislosti od vnútroštátneho práva mohli byť napríklad také opatrenia, ktorými sa neporušuje právo na súkromie alebo vlastnícke právo.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 17 (prispôsobené)

⇨ nový

(24)Zásada ne bis in idem je základnou právnou zásadou v Únii, ktorá je uznaná v charte a ktorú vo svojej judikatúre rozvinul Súdny dvor Európskej únie. Vykonávajúci orgán by preto mal mať oprávnenie odmietnuť vykonanie EVP, ak by bolo ⌦ jeho vykonanie ⌫ v rozpore s touto zásadou. Vzhľadom na predbežnú povahu konaní, ktoré sú základom pre EVP, by sa jeho vykonanie nemalo odmietnuť, keď je jeho účelom zistiť, či existuje prípadné porušenie zásady ne bis in idem, alebo keď vydávajúci orgán poskytol záruky, že ⌦ , pokiaľ ide o EVP, ⌫ dôkazy zaslané ako výsledok vykonania EVP sa nepoužijú na stíhanie osoby alebo uloženie trestu osobe, v prípade ktorej sa v inom členskom štáte prijalo na základe tých istých skutočností konečné rozhodnutie. ⇨ V prípade EPÚD, keďže účasť na diaľku je súčasťou vedenia trestného konania a zahŕňa napredovanie smerom k rozhodnutiu o vine v danom prípade, ak sa zistí, že dotknutá osoba už bola právoplatne odsúdená za tie isté činy alebo že bolo prijaté konečné rozhodnutie, ktoré bráni ďalšiemu konaniu vo veci samej, vykonávajúci orgán by mal odmietnuť uznanie a vykonanie ERPO. ⇦

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 18 (prispôsobené)

(25)Tak ako v prípade iných nástrojov vzájomného uznávania, ani touto smernicou nie je dotknutá povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a v charte. V záujme objasnenia tejto otázky sa do textu vložilo osobitné ustanovenie.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 19 (prispôsobené)

⇨ nový

(26)Základom vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Únii je vzájomná dôvera a domnienka, že ostatné členské štáty dodržiavajú právo Únie, a konkrétne základné práva. Táto domnienka je však vyvrátiteľná. Preto, ak existujú podstatné dôvody domnievať sa, že vykonanie vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v EVP ⇨ alebo v EPÚD ⇦ by viedlo k porušeniu základných práv ⌦ dotknutej osoby ⌫ a že vykonávajúci štát by si nesplnil svoje povinnosti týkajúce sa ochrany základných práv uznaných v charte, výkon EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ by sa mal odmietnuť.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 20 (prispôsobené)

⇨ nový

(27)Odmietnuť EVP ⇨ alebo aj EPÚD ⇦ by malo byť možné vtedy, ak by malo ich uznanie alebo vykonanie vo vykonávajúcom štáte za následok porušenie imunity alebo výsady v tomto štáte. V práve Únie neexistuje spoločné vymedzenie toho, čo predstavuje imunitu alebo výsadu,; preto sa presné vymedzenie týchto pojmov ponecháva na vnútroštátny právny poriadok, ktorý môže zahŕňať ochranu pre lekárske a právnické povolania, ale nemalo by sa vykladať spôsobom, ktorý by bol v rozpore s povinnosťou zrušiť niektoré dôvody odmietnutia stanovené v Protokole k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie 60 . Tieto dôvody môžu ⌦ To môže ⌫ tiež zahŕňať normy týkajúce sa slobody tlače a slobody vyjadrovania v iných médiách, hoci sa nemusia považovať za výsadu alebo imunitu.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 21

⇨ nový

(28)Na zabezpečenie rýchlej, účinnej a konzistentnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi sú potrebné lehoty. Rozhodnutie o uznaní alebo vykonaní a samotné vykonanie vyšetrovacieho opatrenia by sa mali uskutočniť rovnako rýchlo a prioritne ako v podobnom vnútroštátnom prípade. Mali by sa stanoviť lehoty, aby sa zabezpečilo vydanie rozhodnutia alebo vykonanie v primeranej lehote alebo aby sa dodržali procesné obmedzenia vo vydávajúcom štáte. ⇨ Osobitná pozornosť by sa mala venovať vyšetrovacím opatreniam, ktoré zahŕňajú zabezpečovanie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitého obdobia, ako je sledovanie bankových alebo iných finančných operácií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých určených účtov, a kontrolované dodávky na území vykonávajúceho štátu, odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky a cezhraničné sledovanie, ktorým by sa mala venovať okamžitá pozornosť, a ak je to nevyhnutne potrebné na zachovanie ich účinnosti, vykonávajúci orgán môže rozhodnúť o povolení ich predbežného vykonávania až do prijatia rozhodnutia o uznaní alebo vykonaní, s výhradou ich zastavenia v prípade odmietnutia uznania. ⇦

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 22

(29)Dostupné opravné prostriedky proti EVP by mali byť prinajmenšom rovnocenné s opravnými prostriedkami, ktoré sú proti dotknutému vyšetrovaciemu opatreniu dostupné vo vnútroštátnom prípade. Členské štáty by v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi poriadkami mali zabezpečiť uplatniteľnosť takýchto opravných prostriedkov, a to tiež prostredníctvom včasného informovania každej zainteresovanej strany o možnostiach a spôsoboch uplatnenia týchto opravných prostriedkov. Ak námietky proti EVP predložila zainteresovaná strana vo vykonávajúcom štáte v súvislosti s vecnými dôvodmi vydania EVP, odporúča sa, aby sa informácie o týchto námietkach zaslali vydávajúcemu orgánu a aby o tom bola zainteresovaná strana náležitým spôsobom informovaná.

⇩ nový

(30)Ak sa informácie alebo dôkazy získali prostredníctvom vykonania EVP alebo prostredníctvom oznamovacieho postupu, ktorý si nevyžaduje pomoc informovaného členského štátu, a ak sa v právnom poriadku vykonávajúceho štátu alebo informovaného členského štátu stanovujú podmienky obmedzujúce použitie takýchto informácií alebo dôkazov na iné účely ako tie, na ktoré boli pôvodne získané, mali by sa tieto podmienky náležite uviesť v čase odovzdania dôkazov alebo v lehote uvedenej v súvislosti s postupmi oznamovania. Pri každom následnom odovzdaní do iného členského štátu, tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii by sa mal vyžadovať predchádzajúci súhlas.

(31)Keď príslušný orgán žiada o súhlas, ak sa to vyžaduje podľa jeho vnútroštátneho práva alebo podmienok pripojených k pôvodne zaslaným informáciám, s použitím informácií, ktoré sa predtým vymieňali medzi orgánmi presadzovania práva alebo prostredníctvom spontánnej výmeny informácií, ako dôkazu v trestnom konaní, mal by sa takýto súhlas požadovať pre každé zamýšľané použitie týchto informácií vrátane akéhokoľvek iného použitia týchto informácií.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 23 (prispôsobené)

⇨ nový

(32)Náklady, ktoré vznikli na území vykonávajúceho štátu pri vykonávaní EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ , by mal znášať výlučne tento štát. Táto úprava je v súlade so všeobecnou zásadou vzájomného uznávania. Pri vykonávaní EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ však môžu vykonávajúcemu štátu vzniknúť mimoriadne vysoké náklady. Takéto mimoriadne vysoké náklady môžu vzniknúť napríklad ⌦ v prípade EVP ⌫ v dôsledku zložitých znaleckých posudkov alebo rozsiahlych policajných operácií či dlhodobého sledovania ⇨ alebo v prípade EPÚD v dôsledku organizácie veľkého počtu pojednávaní na diaľku ⇦ . Tieto náklady by nemali brániť vykonaniu EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ a vydávajúci ⌦ orgán ⌫ a vykonávajúci orgán by sa mali snažiť určiť, ktoré výdavky treba považovať za mimoriadne vysoké. O otázke nákladov sa vydávajúci štát a vykonávajúci štát môžu poradiť a odporúča sa, aby ju vyriešili počas týchto porád. Poslednou možnosťou je, že vydávajúci orgán rozhodne o späťvzatí EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ alebo o jeho ponechaní v platnosti, pričom tú časť nákladov, ktoré vykonávajúci štát považuje za mimoriadne vysoké a ktoré sú zároveň nevyhnutné pre priebeh konania, by mal uhradiť vydávajúci štát. ⌦ V prípade EVP, by ⌫ uUvedený mechanizmus nemal predstavovať ďalší dôvod odmietnutia a v žiadnom prípade by sa nemal zneužívať na prieťahy vo vykonaní EVP alebo ako prekážka brániaca vykonaniu EVP.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 24 (prispôsobené)

⇨ nový

(33)EVP stanovuje jednotný režim na získavanie dôkazov. Sú však potrebné ďalšie normy pre určité druhy vyšetrovacích opatrení, ktoré by sa mali uviesť v EVP, napríklad dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, výsluch prostredníctvom videokonferencie alebo telefonickej konferencie, získavanie informácií súvisiacich s bankovými účtami alebo operáciami, kontrolované dodávky, alebo utajené vyšetrovania, ⇨ sledovanie alebo použitie technického záznamového zariadenia ⇦ . Na vyšetrovacie opatrenia, ktoré sa týkajú zabezpečovania dôkazov v reálnom čase, priebežne kontinuálne a počas určitého obdobia, ⇨ ako aj cezhraničného sledovania, ⇦ sa vzťahuje by sa mal vzťahovať EVP, ale vždy, keď je to potrebné, by sa vydávajúci štát a vykonávajúci štát mali dohodnúť na praktických opatreniach, aby sa zohľadnili rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi poriadkami týchto štátov.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 25 (prispôsobené)

⇨ nový

(34)V tejto smernici ⌦ V hlave II tejto smernice ⌫ sa ustanovujú pravidlá vykonania vyšetrovacieho opatrenia na účely získania dôkazov vo všetkých štádiách trestného konania vrátane súdneho konania, v prípade potreby za účasti dotknutej osoby. EVP možno vydať napríklad na účely dočasného odovzdania dotknutej osoby vydávajúcemu štátu alebo na účely výsluchu formou videokonferencie., ⇨ pokiaľ má toto opatrenie dôkazný cieľ a jeho vykonanie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na účely zabezpečovania dôkazov. ⇦ Ak sa však má táto osoba odovzdať do iného členského štátu na účely trestného stíhania vrátane jej predvedenia pred súd, aby sa zúčastnila na súdnom konaní, mal by sa v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV 61 vydať európsky zatykač.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 26

⇨ nový

(35)S cieľom zabezpečiť primerané využívanie európskeho zatykača by vydávajúci orgán mal zvážiť, či by EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ predstavovali účinný a primeraný spôsob vedenia trestného konania. Vydávajúci orgán by mal predovšetkým zvážiť, či by účinnou alternatívou nemohlo byť vydanie EVP na účely výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby formou videokonferencie ⇨ alebo EPÚD umožňujúce účasť podozrivej alebo obvinenej osoby na pojednávaniach na súde v trestnom konaní ⇦.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 27 (prispôsobené)

(36)EVP sa môže vydať s cieľom získať dôkazy o účtoch akéhokoľvek druhu v ktorejkoľvek banke alebo inejktorejkoľvek nebankovej finančnej inštitúcii, ktorých majiteľom je osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie. Táto možnosť zahŕňa v širokom ponímaní nielen podozrivé alebo obvinené osoby, ale aj ktorúkoľvek inú osobu, v súvislosti s ktorou príslušné orgány považujú tieto informácie za potrebné v rámci trestného konania.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 28 (prispôsobené)

(37)Ak sa v tejto smernici odkazuje na finančné inštitúcie, mal by sa tento pojemchápať v súlade s jeho príslušným vymedzením v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/8492005/60/ES 62 63 .

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 29

(38)Ak sa EVP vydáva na účely získania „podrobností“ o určenom bankovom účte, malo by sa tým rozumieť, že tieto „podrobnosti“ zahŕňajú prinajmenšom meno, priezvisko a adresu majiteľa účtu, podrobnosti o všetkých dispozičných právach vzťahujúcich sa na tento účet a všetky podrobnosti alebo písomnosti, ktoré poskytol majiteľ účtu pri otvorení účtu a ktoré má banka stále k dispozícii.

⇩ nový

(39)EVP sa vzťahuje na cezhraničné sledovanie ako vyšetrovacie opatrenie, ktoré sa vykonáva s primárnym účelom zabezpečiť dôkazy na účely trestného konania a ktoré zahŕňa vyhotovenie zvukových, vizuálnych alebo iných záznamov technickými prostriedkami, ktoré používajú príslušníci orgánov presadzovania práva. Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (4) sa naďalej uplatňuje na cezhraničné sledovanie vykonávané v rámci operačnej policajnej spolupráce. Uplatniteľný právny nástroj by sa mal určiť na základe primárneho účelu opatrenia. Najmä vtedy, ak je sledovanie nariadené alebo povolené v rámci trestného konania na účely získania dôkazov, malo by sa vykonávať podľa tejto smernice. V prípade pochybností o tom, ktorý nástroj sa uplatní, by sa príslušné orgány vydávajúceho štátu a vykonávajúceho štátu mali bezodkladne navzájom poradiť.

(40)Aby sa zaistila účinnosť vyšetrovania trestných činov, príslušné orgány by mali mať možnosť za prísne regulovaných podmienok pokračovať v opatreniach sledovania na území iného členského štátu, ak je takáto kontinuita potrebná na to, aby sa zabránilo ohrozeniu zabezpečovania dôkazov. Takéto cezhraničné sledovanie by nemalo zahŕňať výkon donucovacích právomocí alebo právomocí presadzovania práva úradníkmi vydávajúceho štátu na území vykonávajúceho štátu. Cezhraničné sledovanie by malo naďalej podliehať kontrole vykonávajúceho štátu, ktorý by si mal ponechať právomoc ukladať podmienky, vyžadovať odovzdanie operácie svojim orgánom alebo odmietnuť, aby sa v nej pokračovalo, ak by opatrenie nebolo povolené v podobnom vnútroštátnom prípade. Výnimka umožňujúca pokračovanie sledovania v riadne odôvodnených naliehavých situáciách by sa mala vykladať reštriktívne a mala by sa uplatňovať len vtedy, ak predchádzajúce zaslanie EVP nie je možné bez ohrozenia opatrenia. Vzhľadom na naliehavosť situácie by mal každý členský štát určiť orgán, ktorý je príslušný prijímať a spracúvať naliehavé oznámenia týkajúce sa cezhraničného sledovania. Takýmto orgánom môže byť justičný orgán, orgán presadzovania práva alebo ústredný orgán v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby takto určené orgány boli k dispozícii a schopné spracovávať takéto oznámenia 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 30

⇨ nový

(41)⇨ S cieľom zabezpečiť účinné a technologicky neutrálne uplatňovanie pravidiel upravujúcich odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky podľa tejto smernice by sa pojem „telekomunikačná prevádzka“ mal vykladať široko. Mal by zahŕňať akúkoľvek komunikáciu prenášanú prostredníctvom elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 64 . Odkazom na vymedzenia pojmov uvedené v smernici (EÚ) 2018/1972 sa zabezpečuje, aby táto smernica zostala v súlade s vývojom v oblasti elektronických komunikačných technológií, a zabraňuje sa rozdielom vo výklade medzi členskými štátmi odvíjajúcim sa od technologického vývoja. ⇦ Možnosti spolupráce podľa tejto smernice o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky by sa nemali obmedzovať na obsah telekomunikačnej prevádzky, ale mohli by sa vzťahovať aj na zhromažďovanie prevádzkových údajov a lokalizačných údajov spojených s takouto telekomunikačnou prevádzkou, čo by príslušným orgánom umožňovalo vydávať EVP na účel získavania menej rušivých údajov o telekomunikačnej prevádzke. EVP vydaný na získanie prevádzkových údajov a lokalizačných údajov týkajúcich sa minulej telekomunikačnej prevádzky by sa mal vybaviť v rámci všeobecného režimu týkajúceho sa vykonania EVP a môže sa v závislosti od vnútroštátneho právneho poriadku vykonávajúceho štátu považovať za invazívne vyšetrovacie opatrenie.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 31

(42)Ak môže potrebnú technickú pomoc poskytnúť niekoľko členských štátov, EVP by sa mal zaslať len jednému z nich a uprednostniť by sa mal členský štát, v ktorom sa nachádza dotknutá osoba. Členské štáty, na území ktorých sa nachádza odpočúvaná osoba a ktorých technická pomoc nie je na účely vykonania odpočúvania potrebná, by o tom mali byť informované v súlade s touto smernicou. Ak však technickú pomoc nemožno získať len z jedného členského štátu, EVP možno zaslať viac ako jednému vykonávajúcemu štátu.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 32

(43)V EVP, ktorý zahŕňa žiadosť o odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky, by mal vydávajúci orgán poskytnúť vykonávajúcemu orgánu dostatočné informácie, ako napríklad podrobnosti o trestnom čine, ktorý sa vyšetruje, a to s cieľom umožniť, aby vydávajúci orgán mohol posúdiť, či by sa toto vyšetrovacie opatrenie povolilo v podobnom vnútroštátnom prípade.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 33 (prispôsobené)

(44)Členské štáty by mali zohľadniť, že je dôležité zabezpečiť, aby technickú pomoc mohol poskytovať poskytovateľ služieb prevádzkujúci verejne dostupné telekomunikačné siete a ⌦ poskytujúci ⌫ služby na území dotknutého členského štátu, a to s cieľom uľahčiť spoluprácu podľa tohto nástroja ⌦ tejto smernice ⌫ vo vzťahu k zákonnému odpočúvaniu telekomunikačnej prevádzky.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 34

(45)EVP sa z dôvodu svojho rozsahu zaoberá iba predbežnými opatreniami zameranými na získavanie dôkazov. V tomto ohľade by sa malo zdôrazniť, že akákoľvek vec vrátane finančných prostriedkov môže byť počas trestného konania predmetom rôznych predbežných opatrení, a to nielen na účely získania dôkazu, ale aj na účely konfiškácie. Rozdiel medzi týmito dvoma cieľmi predbežných opatrení nie je vždy zrejmý a cieľ predbežného opatrenia sa môže počas trestného konania zmeniť. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa udržal bezproblémový vzťah medzi rozličnými nástrojmi uplatniteľnými v tejto oblasti. Navyše by sa z rovnakého dôvodu malo posúdenie toho, či sa má vec použiť ako dôkaz, a preto byť predmetom EVP, malo ponechať vydávajúcemu orgánu.

⇩ nový

(46)Ak technické záznamové zariadenie, ktoré je v súlade s právnymi predpismi povolené v jednom členskom štáte, vstúpi na územie iného členského štátu bez toho, aby sa vyžadovala jeho technická pomoc, mechanizmus oznamovania by mal príslušným orgánom tohto členského štátu umožniť v obmedzenej lehote posúdiť, či by bolo ďalšie používanie zariadenia prípustné v porovnateľnom vnútroštátnom prípade, a prípadne namietať proti jeho ďalšiemu používaniu alebo uložiť podmienky pre používanie získaného materiálu. Prenos údajov zozbieraných takýmito zariadeniami prostredníctvom elektronických komunikačných sietí alebo služieb na účely uchovávania takýchto údajov by sa sám osebe nemal považovať za odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky. Takáto kvalifikácia by sa mala uplatňovať len vtedy, ak je opatrenie osobitne zamerané na získavanie komunikácií pri prenose prostredníctvom takýchto sietí alebo služieb. Ak sa v stanovenej lehote nevznesie námietka, malo by sa umožniť pokračovať v uplatňovaní opatrenia počas oznámeného trvania. Tento mechanizmus sa uplatňuje v rámci tejto smernice a nie je ním dotknuté uplatňovanie Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, na cezhraničné sledovanie vykonávané na účely operačnej policajnej spolupráce. Výber uplatniteľného nástroja závisí od primárneho účelu opatrenia, a nie od použitých technických prostriedkov.

(47)Pokiaľ ide o EPÚD, vydávajúci orgán môže vydať EPÚD len vtedy, ak dotknutá osoba je alebo bude v čase plánovaného(-ých) pojednávania(-í) zadržaná, má alebo bude mať pobyt alebo sa dočasne zdržiava alebo bude dočasne zdržiavať vo vykonávajúcom štáte z opodstatnených dôvodov, ktoré sťažujú jej fyzickú prítomnosť vo vydávajúcom štáte alebo jej fyzickej prítomnosti inak bránia, a ak to vydávajúci orgán považuje za vhodné a primerané vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu. Pokiaľ sa EPÚD nevydá na základe žiadosti dotknutej osoby, táto osoba musí udeliť súhlas s účasťou na diaľku. Súhlas sa musí udeliť slobodne, musí byť konkrétny a informovaný a jednoznačne sa v ňom musí uviesť, že daná osoba súhlasí so svojou účasťou na príslušnom(-ých) pojednávaní(-iach) na diaľku. Na tento účel by sa malo zabezpečiť, aby sa dotknutej osobe pred vyžiadaním jej súhlasu poskytli informácie o právach, ktoré má k dispozícii, a aby mala prístup k právnemu zástupcovi.

(48)Skutočnosť, či sa možno odôvodnene domnievať, že podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť majú pobyt vo vykonávajúcom štáte, a či by bolo vhodné a primerané, aby sa táto osoba na tomto základe zúčastnila na dotknutom(-ých) pojednávaní(-iach) na diaľku, posúdi na základe informácií, ktoré má k dispozícii, vydávajúci orgán. Ak sú k dispozícii len obmedzené informácie, takéto posúdenie by malo byť predmetom konzultácií medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom s cieľom potvrdiť pobyt podozrivej osoby, obvinenej osoby alebo obete v dožiadanom štáte a s cieľom doručiť predvolanie na dotknuté pojednávanie(-ia). Na účely posúdenia pobytu by mohli byť relevantné rôzne objektívne okolnosti, ktoré by mohli svedčiť o tom, že dotknutá osoba si vytvorila obvyklé centrum svojich záujmov v konkrétnom členskom štáte alebo má v úmysle tak urobiť v čase pojednávania(-í). Opodstatnené dôvody domnievať sa, že osoba má pobyt vo vykonávajúcom štáte, by mohli existovať najmä vtedy, ak je osoba evidovaná ako osoba s pobytom vo vykonávajúcom štáte, je držiteľom preukazu totožnosti alebo povolenia na pobyt alebo je evidovaná v úradnom registri osôb s pobytom. Ak dotknutá osoba nie je evidovaná vo vykonávajúcom štáte, miesto pobytu by sa mohlo určiť na základe toho, že táto osoba prejavila úmysel usadiť sa v tomto členskom štáte alebo že v nadväznosti na trvalú prítomnosť v danom členskom štáte nadobudla k tomuto štátu určité väzby, ktoré sú na podobnej úrovni ako väzby v prípade zriadenia formálneho pobytu v tomto členskom štáte. Na určenie, či v konkrétnej situácii medzi dotknutou osobou a vykonávajúcim štátom existujú dostatočné väzby, na základe ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že dotknutá osoba má pobyt v danom členskom štáte, je potrebné zohľadniť rôzne objektívne skutočnosti, ktorými sa situácia tejto osoby vyznačuje a ku ktorým patrí najmä dĺžka, povaha a podmienky prítomnosti tejto osoby vo vykonávajúcom štáte alebo rodinné alebo hospodárske väzby tejto osoby s dožiadaným štátom. Relevantné pri určovaní, či sa možno odôvodnene domnievať, že dotknutá osoba má pobyt vo vykonávajúcom štáte, by mohlo byť evidované vozidlo, bankový účet, skutočnosť, že pobyt osoby vo vykonávajúcom štáte bol nepretržitý, alebo iné objektívne skutočnosti. Krátka návšteva, rekreačný pobyt, a to aj v rekreačnej nehnuteľnosti, alebo podobný pobyt vo vykonávajúcom štáte bez ďalšej podstatnej väzby nestačia na určenie pobytu v danom členskom štáte.

(49)Ak sa zistí, že podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť trestného činu nemajú pobyt vo vykonávajúcom štáte, ale sa v ňom len dočasne zdržiavajú, vydávajúci orgán by mal posúdiť, či existujú opodstatnené dôvody na to, aby neboli fyzicky prítomné na dotknutých pojednávaniach. Ak tieto informácie nemožno vyvodiť z materiálov, ktoré má súd k dispozícii, prináleží dotknutej osobe alebo jej právnemu zástupcovi, aby predložili vydávajúcemu orgánu všetky opodstatnené dôvody, pre ktoré sa nemôžu osobne zúčastniť na pojednávaní. To zahŕňa situácie, keď osoba nemá podstatnú väzbu s vykonávajúcim štátom, ktorá by sa dala kvalifikovať ako pobyt, ale dočasne sa zdržiava vo vykonávajúcom štáte.

(50)V riadne odôvodnených a výnimočných situáciách môže byť potrebné umožniť účasť na diaľku bez predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby, najmä ak vzniknú jasné riziká týkajúce sa verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, ktoré sa ukazujú byť skutočné a aktuálne alebo predvídateľné, a ak by odloženie pojednávania(-í) alebo pozastavenie konania napríklad z dôvodu neprítomnosti podozrivej alebo obvinenej osoby bolo v rozpore s účinným a riadnym výkonom spravodlivosti. Použitie takejto výnimky by malo zostať prísne obmedzené na situácie nevyhnutnosti a malo by podliehať primeraným zárukám, aby sa zabezpečilo, že to nebude mať nepriaznivý vplyv na spravodlivosť konania alebo právo na obhajobu.

(51)Pri posudzovaní toho, či vydať EPÚD, by mal vydávajúci orgán overiť, či sú splnené všetky podmienky stanovené v tejto smernici. Okrem toho môže zvážiť, či by vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo možné, vhodné alebo primerané použiť európsky zatykač podľa rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV. Môže ísť najmä o prípad, keď dotknutý trestný čin nedosahuje hornú hranicu trestnej sadzby stanovenú v článku 2 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia alebo keď by použitie európskeho zatykača nebolo potrebné alebo primerané, pretože EPÚD možno považovať za dostatočný na zabezpečenie účasti dotknutej osoby na pojednávaní(-iach), ktorého(-ých) sa týka. Vydávajúci orgán môže zohľadniť aj situácie, keď je prítomnosť podozrivej alebo obvinenej osoby na pojednávaní povinná, ale odovzdanie bolo odložené na neurčito zo závažných humanitárnych dôvodov podľa článku 23 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV, alebo ak sa na dotknutú osobu vzťahuje pozbavenie osobnej slobody vo vykonávajúcom štáte alebo alternatívne opatrenie vyžadujúce obmedzenie jej pohybu na územie tohto štátu a dočasné odovzdanie podľa článku 24 ods. 2 uvedeného rámcového rozhodnutia nie je možné alebo vhodné.

(52)Pri určovaní, či je vhodné vydať EPÚD, by vydávajúci orgán mal mať možnosť zohľadniť aj iné okolnosti relevantné pre účinný a riadny výkon spravodlivosti. Môže najmä zvážiť, či by sa trestné konanie inak muselo viesť v neprítomnosti podozrivej alebo obvinenej osoby alebo či by nebolo možné odovzdanie trestného konania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3011 65 alebo či by takéto odovzdanie neslúžilo efektívnemu a riadnemu výkonu spravodlivosti. Vydávajúci orgán môže zohľadniť aj záujmy obete vrátane jej osobitnej potreby ochrany v súlade s článkom 23 smernice 2012/29/EÚ. Okrem toho môže vydávajúci orgán zvážiť závažnosť alebo povahu trestného činu alebo zložitosť konania s cieľom posúdiť, či by v určitom prípade bolo vhodné vydať EPÚD.

(53)Dôvody na odmietnutie vykonania cezhraničných opatrení by mali zostať obmedzené a nemali by oslabovať účinnosť justičnej spolupráce. Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán by mali pred prijatím rozhodnutia o neuznaní alebo nevykonaní EVP alebo EPÚD úzko spolupracovať a navzájom konzultovať.

(54)V kontexte EPÚD by vykonávajúci orgán mal mať možnosť odmietnuť vykonanie vo výnimočných situáciách na základe individuálneho posúdenia, ak by vykonanie EPÚD predstavovalo neprimeranú záťaž pre jeho justičný systém, ktorá by mohla neprimerane oddialiť, narušiť alebo znemožniť jeho riadny výkon spravodlivosti, a ak takéto dôsledky nemožno zmierniť prostredníctvom spolupráce a osobitných praktických opatrení dohodnutých s vydávajúcim orgánom.

(55)Pojednávania na diaľku by sa mali riadiť právom vydávajúceho štátu. Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán by sa mali dohodnúť na praktických opatreniach na vykonanie EPÚD. Je potrebné jasne rozdeliť zodpovednosti medzi tieto orgány, aby sa zaistil riadny priebeh pojednávania, právna istota a účinný výkon procesných práv dotknutou osobou. Vykonávajúci orgán by mal umožniť praktickú organizáciu pojednávania na svojom území a zabezpečiť, aby dotknutá osoba mohla uplatniť svoje práva v súvislosti s vykonávaním EPÚD. Vydávajúci orgán by mal byť naďalej zodpovedný za vedenie konania a za zabezpečenie účinnej účasti a výkonu príslušných práv dotknutou osobou v súlade s právom vydávajúceho štátu. Vydávajúci orgán môže požiadať vykonávajúci orgán, aby pri vykonávaní EPÚD dodržiaval určité formálne náležitosti a postupy, ako sú osobitné požiadavky na predvolanie osoby na pojednávanie(-a) na diaľku alebo poskytnutie informácií dotknutej osobe, ktoré sa osobitne vyžadujú podľa právneho poriadku vydávajúceho štátu.

(56)S cieľom zabezpečiť právnu istotu a zabrániť zbytočnému narušeniu trestného konania by sa dôsledky neúčasti dotknutej osoby na pojednávaní na diaľku po jej riadnom predvolaní orgánmi vykonávajúceho štátu mali riadiť právom vydávajúceho štátu, ako by to bolo vo vnútroštátnom prípade. V závislosti od okolností prípadu môžu takéto dôsledky zahŕňať preloženie termínu pojednávania, späťvzatie EPÚD alebo pokračovanie v konaní v súlade s uplatniteľnými procesnými pravidlami vydávajúceho štátu. Uplatňovanie takýchto pravidiel by malo naďalej podliehať dodržiavaniu práva Únie a základných práv, najmä práva podozrivých a obvinených osôb byť prítomný na súdnom konaní, ako je to zakotvené v smernici (EÚ) 2016/343.

(57)Vykonávajúci orgán by mal vypracovať zápisnicu a zaznamenať relevantné prvky týkajúce sa vykonania EPÚD, aby sa zabezpečila verejnosť, transparentnosť, zodpovednosť a v prípade potreby uplatnenie opravných prostriedkov. Takéto záznamy sa po postúpení vydávajúcemu orgánu zahrnú do vnútroštátneho spisu.

(58)S cieľom zabezpečiť spravodlivosť trestného konania a účinný výkon práv podozrivej alebo obvinenej osoby, ktorej sa týka EPÚD, by vydávajúci orgán mal zabezpečiť, aby túto osobu vo vydávajúcom štáte zastupoval splnomocnený právny zástupca (obhajca), ktorý je fyzicky prítomný na pojednávaní(-iach). Fyzická prítomnosť právneho zástupcu (obhajcu) v pojednávacej miestnosti je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby dotknutá podozrivá osoba alebo obvinená osoba mohli účinne uplatniť procesné práva, ktoré majú k dispozícii podľa práva vydávajúceho štátu a podľa práva Únie. Obete trestných činov by mali byť zastúpené v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a práva Únie. Mali by byť k dispozícii primerané technické a praktické opatrenia, ktoré umožnia bezpečnú, dôvernú a účinnú komunikáciu medzi právnym zástupcom prítomným vo vydávajúcom štáte a dotknutou osobou, ktorá sa na pojednávaní(-iach) zúčastňuje na diaľku.

(59)Aby sa predišlo riziku sekundárnej a opakovanej viktimizácie obetí trestných činov, všetky pojednávania týkajúce sa EPÚD by sa mali viesť spôsobom, ktorý rešpektuje individuálne potreby obetí. Obete majú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ právo na emocionálnu podporu. Na tento účel by mal vykonávajúci orgán zabezpečiť, aby bol prístup k tejto podpore zabezpečený počas celého trvania vykonávania EPÚD. Orgány alebo útvary zodpovedné za poskytovanie takejto podpory by mali určiť členské štáty.

(60)Účasťou na diaľku na pojednávaní na súde v trestnom konaní podľa EPÚD by sa v žiadnom prípade nemala znížiť úroveň ochrany poskytovanej osobám zapojeným do trestného konania a mala by sa náležite zohľadniť potreba zachovať spravodlivosť konania, rovnosť zbraní a účinné uplatňovanie práva na obhajobu. Takéto osoby by mali mať možnosť účinne vykonávať svoje procesné práva uplatniteľné v trestnom konaní podľa práva Únie a vnútroštátneho práva vydávajúceho štátu a vykonávajúceho štátu v súlade s opatreniami stanovenými v hlave III tejto smernice bez ohľadu na to, či k účasti dochádza fyzicky alebo na diaľku.

(61)Účinný výkon procesných práv v súvislosti s účasťou na diaľku by sa nemal obmedzovať na samotné konanie a trvanie pojednávania(-í). Osoby zúčastňujúce sa na diaľku by mali mať možnosť uplatňovať všetky práva v konaní, ktorého sa EPÚD týka, ako je predkladanie žiadostí v rámci prípravy pojednávania(-í), prístup k procesnému spisu a akékoľvek iné procesné práva, ktoré majú k dispozícii podľa práva Únie a práva vydávajúceho štátu, a to za podmienok, ktoré sú, pokiaľ je to možné, rovnocenné s podmienkami uplatniteľnými v prípade fyzickej účasti.

(62)Osobám, ktoré súhlasili s účasťou na diaľku alebo o ňu požiadali, by sa mala ponechať možnosť zmeny na fyzickú účasť, ak si to želajú, aby sa v plnej miere zabezpečilo ich právo na fyzickú prítomnosť na súdnom konaní. V týchto prípadoch by sa mal EPÚD vziať späť.

(63)Osoby, ktorých sa EPÚD týka, by mali mať prístup k účinným opravným prostriedkom v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, a to tak vo vydávajúcom štáte, ako aj vo vykonávajúcom štáte, ak vydanie, uznanie alebo vykonanie EPÚD nepriaznivo ovplyvňuje ich práva. Okrem toho, ak sa EPÚD vydá bez súhlasu dotknutej osoby, malo by byť k dispozícii účinné súdne preskúmanie rozhodnutia o vydaní EPÚD s cieľom overiť súlad s podmienkami a zárukami stanovenými v hlave III tejto smernice.

(64)Spravodlivosť konania, ktorého sa EPÚD týka, úzko súvisí so spoľahlivosťou a účinnosťou technických a praktických podmienok, za ktorých sa vedie. Prerušenie komunikácie so súdnou sieňou a iné technické poruchy, a to aj v súvislosti s dôvernosťou alebo účinnosťou komunikácie medzi právnym zástupcom a dotknutou osobou, môžu nepriaznivo ovplyvniť účinný výkon procesných práv a spravodlivosť konania. Dotknutá osoba by preto mala mať možnosť predložiť takéto problémy vydávajúcemu orgánu alebo príslušným orgánom vykonávajúceho štátu, ktoré by na tomto základe mali informovať vydávajúci orgán. Vydávajúci orgán v prípade potreby nariadi primerané nápravné opatrenia vrátane pozastavenia, odkladu alebo opakovania dotknutého pojednávania.

(65)Ak sa podozrivá alebo obvinená osoba zúčastnila na súdnom konaní na diaľku na základe EPÚD a toto konanie viedlo k odsúdeniu tejto osoby, v rámci ktorého jej bol uložený trest odňatia slobody, ochranné opatrenie obmedzujúce osobnú slobodu alebo opatrenie konfiškácie či peňažná sankcia alebo iné opatrenie dohľadu, je dôležité zabezpečiť v relevantných prípadoch kontinuitu a účinnú spoluprácu prostredníctvom dostupných nástrojov justičnej spolupráce. To zahŕňa najmä rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV o odovzdaní na účely výkonu trestu, rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV 66 na účely uznania konečného rozhodnutia voči osobe vo vykonávajúcom štáte a prevzatia výkonu trestu, ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 67 na účely uznania príkazov na konfiškáciu. V takýchto situáciách by vydávajúci štát a vykonávajúci štát mali byť v úzkom kontakte s cieľom zabezpečiť, aby sa až do prijatia a vybavenia žiadostí o justičnú spoluprácu po uložení trestu prijali v konkrétnom prípade potrebné predbežné opatrenia. V prípadoch, keď má vydávajúci štát v úmysle vydať európsky zatykač, vykonávajúci štát by mal mať možnosť v súlade so svojím vnútroštátnym právom prijať až do prijatia a vykonania európskeho zatykača primerané predbežné opatrenia. Takéto opatrenia by mali zostať primerané a prísne obmedzené na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby dotknutá osoba zostala na jeho území v záujme účinného výkonu konečného rozhodnutia.

(66)Správne uplatňovanie tejto smernice si vyžaduje komunikáciu medzi príslušnými orgánmi. Mali by sa nabádať k vzájomným konzultáciám vždy, keď je to vhodné na uľahčenie bezproblémového a účinného uplatňovania tejto smernice, a to buď priamo, alebo vo vhodných prípadoch prostredníctvom Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 68 alebo Európskej justičnej siete, ktorá sa riadi rozhodnutím Rady 2008/976/SVV 69 . Príslušné orgány sa takisto nabádajú k tomu, aby v prípade potreby požiadali Eurojust o vykonávanie koordinačnej úlohy v rámci jeho pôsobnosti s cieľom podporovať a koordinovať cezhraničné vyšetrovacie opatrenia na účely zabezpečovania dôkazov, najmä kontrolovaných dodávok, cezhraničného sledovania, utajených vyšetrovaní alebo odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, a to vzhľadom na osobitné koordinačné výzvy, ktoré takéto opatrenia so sebou prinášajú, a odborné znalosti, ktoré môže Eurojust v tejto súvislosti priniesť. Príslušné orgány môžu takisto požiadať Eurojust, aby uľahčil zasielanie EVP, EPÚD alebo oznámení a žiadostí o súhlas s použitím predtým vymenených informácií ako dôkazov.

(67)S cieľom zabezpečiť rýchlu, priamu, interoperabilnú, spoľahlivú a bezpečnú výmenu údajov, nadviazať na doteraz vynaložené investície a zabezpečiť súlad s inými aktmi Únie by sa komunikácia medzi orgánmi podľa tejto smernice mala spravidla uskutočňovať prostredníctvom decentralizovaného informačného systému zriadeného nariadením (EÚ) 2023/2844. Tento decentralizovaný informačný systém by sa mal spravidla používať najmä na výmenu formulárov EVP a EPÚD, ako aj na akúkoľvek inú úradnú komunikáciu medzi orgánmi podľa tejto smernice.

(68)Ak sa v tejto smernici v súvislosti s určitými spôsobmi komunikáciami stanovuje, že komunikácia sa môže vykonávať „akýmkoľvek spôsobom“ alebo „akýmkoľvek vhodným spôsobom“, orgány by mali mať diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o to, aký spôsob komunikácie použijú. Takéto ustanovenia by sa mali chápať tak, že identifikujú situácie, v ktorých použitie decentralizovaného informačného systému nemusí byť vhodné podľa nariadenia (EÚ) 2023/2844. V uvedených situáciách by orgány mali mať možnosť použiť iné komunikačné prostriedky za predpokladu, že výmena informácií prebieha bezpečným a spoľahlivým spôsobom v súlade s uvedeným nariadením.

(69)Aby sa znížilo administratívne zaťaženie príslušných orgánov a zabezpečilo sa úplnejšie, spoľahlivejšie, konzistentnejšie a včasnejšie štatistické vykazovanie, referenčný implementačný softvér vyvinutý Komisiou by mal byť naprogramovaný tak, aby zbieral štatistické údaje potrebné na účely monitorovania a takéto údaje by sa mali zasielať Komisii. Ak sa členské štáty rozhodnú namiesto referenčného implementačného softvéru vyvinutého Komisiou používať vnútroštátny informačný systém, takýto systém by mohol byť naprogramovaný na zbieranie uvedených údajov a v takom prípade by sa uvedené údaje mali zasielať Komisii. Konektor systému e-CODEX by takisto mohol byť vybavený funkciou umožňujúcou vyhľadávanie relevantných štatistických údajov.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 35

⇨ nový

(70)Keď sa v relevantných medzinárodných nástrojoch, ako napríklad v dohovoroch uzavretých v rámci Rady Európy, ⇨ alebo v rámci Organizácie Spojených národov ⇦ odkazuje na vzájomnú pomoc, malo by sa tým rozumieť, že medzi členskými štátmi, ktoré sú viazané touto smernicou, má táto smernica prednosť pred uvedenými dohovormi.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 14

(71)Členské štáty sa vyzývajú, aby pri označení uplatniteľného jazyka uviedli aspoň jeden jazyk, ktorý sa bežne používa v Únii a ktorý nie je ich úradným jazykom.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 36

(72)Kategórie trestných činov uvedené v prílohe IXD by sa mali vykladať v súlade s ich výkladom podľa existujúcich právnych nástrojov o vzájomnom uznávaní.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 37 (prispôsobené)

V súlade so Spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 70 sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami určitej smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V prípade tejto smernice považuje Európsky parlament a Rada predloženie takýchto dokumentov za odôvodnené.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 38 (prispôsobené)

⇨ nový

(73)Keďže cieľ tejto smernice, a to vzájomné uznávanie rozhodnutí prijatých na účely získania dôkazov, ⇨ postupy na zabezpečenie dôkazov v trestných veciach a postupy týkajúce sa účasti podozrivej osoby, obvinenej osoby alebo obete trestného činu na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku z iného členského štátu prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, ⇦ nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa ⇨ týchto cieľov ⇦ .

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 39

⇨ nový

(74)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v článku 6 Zmluvy o EÚ a v charte, najmä v jej kapitole VI, v medzinárodnom práve a medzinárodných dohodách, ktorých zmluvnými stranami sú Únia a členské štáty, vrátane európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v ústavách členských štátov v ich príslušných oblastiach pôsobnosti. Žiadnu časť tejto smernice nemožno vykladať ako zákaz odmietnuť vykonať EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦, ak ak na základe objektívnych skutočností existujú dôvody domnievať sa, že EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ boli vydané na účel trestného stíhania alebo potrestania osoby z dôvodu jej pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva, sexuálnej orientácie, štátnej príslušnosti, jazyka alebo politického zmýšľania alebo že postavenie tejto osoby môže byť z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov nepriaznivo ovplyvnené.

⇩ nový

(75)Spracúvanie osobných údajov podľa tejto smernice zahŕňa zhromažďovanie, výmenu a následné použitie, ako aj následné odovzdanie relevantných informácií a dôkazov na účely stanovené v článku 82 ZFEÚ. V záujme konzistentnosti a účinnej ochrany osobných údajov by spracúvanie osobných údajov podľa tejto smernice malo byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 71 , okrem prípadov, keď sa spracúvanie osobných údajov vykonáva v súvislosti s konaniami uvedenými v článku 5 písm. b) a c) a – v spojení s takýmito konaniami – v článku 5 písm. d) tejto smernice, a môže sa uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 72 . Vydávajúci orgán, vykonávajúci orgán, ako aj iné orgány príslušné na vydávanie a prijímanie oznámení alebo žiadostí o súhlas s použitím predtým vymenených informácií ako dôkazu by sa mali považovať za prevádzkovateľov, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov podľa smernice (EÚ) 2016/680 a nariadenia (EÚ) 2016/679. Ústredné orgány by mohli týmto príslušným orgánom poskytovať administratívnu podporu a v rozsahu, v akom spracúvajú osobné údaje v mene týchto prevádzkovateľov, by sa mali považovať za sprostredkovateľov príslušného prevádzkovateľa. Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov zo strany Eurojustu, malo by sa uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 73 , ako aj osobitné pravidlá ochrany údajov stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1727. Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov zo strany Európskej prokuratúry, ktorá bola zriadená nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 74 , nariadenie (EÚ) 2018/1725 by sa malo uplatňovať odo dňa nadobudnutia účinnosti zmien nariadenia (EÚ) 2017/1939, ako aj osobitné pravidlá ochrany údajov stanovené v uvedenom nariadení.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 40

Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov patrí medzi základné práva. V súlade s článkom 8 ods. 1 charty a článkom 16 ods. 1 ZFEÚ má každý právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 41

Členské štáty by mali pri uplatňovaní tejto smernice prijať transparentné politiky v súvislosti so spracúvaním osobných údajov a na vykonávanie práv osôb, ktorých sa údaje týkajú, na opravné prostriedky na účely ochrany ich osobných údajov.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 42

Osobné údaje získané podľa tejto smernice by sa mali spracúvať, len keď je to potrebné a ak je to primerané na účely, ktoré sú zlučiteľné s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním alebo s výkonom trestných sankcií a práv na obhajobu. K informáciám obsahujúcim osobné údaje by mali mať prístup len oprávnené osoby, čo možno dosiahnuť postupmi overovania pravosti.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 43

V súlade s článkom 3 Protokolu 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Spojené kráľovstvo oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

🡻 2014/41/EU odôvodnenie 44

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

⇩ nový

(76)[V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, Írsko [listom z …] oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.] ALEBO [V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.]

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 45

(77)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

🡻 2014/41/EÚ odôvodnenie 46 (prispôsobené)

(78)⌦V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý ⌫ ⌦ […] vydal svoje stanovisko ⌫ Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 5. októbra 2010 75 na základe článku 41 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 76 .

⇩ nový

(79)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(80)Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice, ktorá je uvedená v časti B prílohy X do vnútroštátneho práva,

🡻 2014/41

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

⇩ nový

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA 

Článok 1

Predmet úpravy 

1.Touto smernicou sa stanovujú pravidlá vzťahujúce sa na:

(a)vydávanie, uznávanie a vykonávanie európskych vyšetrovacích príkazov (EVP) na účely získania dôkazov v trestných veciach vrátane získania dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu;

(b)vydávanie naliehavých oznámení o cezhraničnom sledovaní a oznámení o cezhraničných vyšetrovacích opatreniach, ktoré si nevyžadujú technickú pomoc iného členského štátu, ako aj na právo informovaného členského štátu namietať; 

(c)vydávanie žiadostí o súhlas s použitím informácií, ktoré si predtým vymenili orgány presadzovania práva alebo ktoré si spontánne vymenili justičné orgány, ako dôkazu a udelenie alebo odmietnutie takéhoto súhlasu, a 

(d)vydávanie, uznávanie a vykonávanie európskych príkazov na účasť na diaľku (EPÚD) na účely účasti podozrivej osoby, obvinenej osoby alebo obete trestného činu, ktoré majú postavenie účastníka trestného konania, na jednom alebo viacerých pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie z iného členského štátu. 

2.Touto smernicou nie je dotknutá povinnosť rešpektovať základné práva a právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o EÚ vrátane práv osôb, ktorých sa trestné konanie týka, na obhajobu a spravodlivý proces ani akékoľvek súvisiace povinnosti justičných orgánov. 

3.Hlavou III tejto smernice nie je dotknuté právo byť prítomný na súdnom konaní zakotvené v článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/343 alebo v iných právnych aktoch Únie v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach alebo trestného práva procesného.

🡻 2014/41/EÚ

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

(a)„vydávajúci štát“ je členský štát, v ktorom bol vydaný EVP, ⇨ alebo členský štát, v ktorom bol vydaný EPÚD; ⇦ :

(b)„vykonávajúci štát“ je členský štát, ktorý vykonáva EVP a v ktorom sa má vykonať vyšetrovacie opatrenie, ⇨ alebo členský štát, ktorý vykonáva EPÚD a nachádza sa v ňom osoba, ktorá je predmetom EPÚD; ⇦ 

(c)„vydávajúci orgán“ je:

i)sudca, súd ⌦ alebo ⌫ , vyšetrujúci sudca alebo prokurátor príslušní konať v dotknutej veci,; alebo

ii) ⌦ prokurátor príslušný konať v dotknutej veci: ⌫ 

⇩ nový

 – v prípade EVP: ak sa vo vnútroštátnom právnom poriadku vyžaduje, aby dotknuté vyšetrovacie opatrenie najprv schválil sudca, súd alebo vyšetrujúci sudca, a takéto schválenie nebolo získané v súlade s vnútroštátnymi postupmi, EVP predtým, ako sa zašle vykonávajúcemu orgánu, overí sudca, súd alebo vyšetrujúci sudca, ktorí preskúmajú, či spĺňa podmienky na vydanie EVP podľa tejto smernice, a to najmä podmienky stanovené v článku 7 ods. 1;

 – v prípade EPÚD: predtým, ako sa EPÚD zašle vykonávajúcemu orgánu, a po preskúmaní, či spĺňa podmienky na vydanie EPÚD podľa tejto smernice, overí ho sudca, súd alebo vyšetrujúci sudca vo vydávajúcom štáte;

🡻 2014/41/EÚ

⇨ nový

iii)⇨ v prípade EVP, ⇦ akýkoľvek iný príslušný orgán určený vydávajúcim štátom, ktorý v príslušnej veci plní funkciu vyšetrovacieho orgánu v trestnom konaní a má v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom právomoc nariadiť zabezpečenie dôkazov. Okrem toho predtým, ako sa EVP zašle vykonávajúcemu orgánu, a po preskúmaní, či spĺňa podmienky na vydanie EVP podľa tejto smernice, a to najmä podmienky stanovené v článku 76 ods. 1, overí ho sudca, súd, vyšetrujúci sudca alebo prokurátor vo vydávajúcom štáte. ⇨ Ak sa vo vnútroštátnom právnom poriadku vyžaduje, aby dotknuté vyšetrovacie opatrenie najprv schválil sudca, súd alebo vyšetrujúci súd, a takéto schválenie nebolo získané v súlade s vnútroštátnymi postupmi, overenie môže vykonať len sudca, súd alebo vyšetrujúci sudca; ⇦ Ak EVP overil justičný orgán, možno na účely zaslania EVP považovať aj tento orgán za vydávajúci orgán; 

d)    „vykonávajúci orgán“ je orgán, ktorý má v súlade s touto smernicou a postupmi platnými v podobnom vnútroštátnom prípade právomoc uznať EVP a zabezpečiť jeho vykonanie, ⇨ a sudca, súd alebo vyšetrujúci sudca, ktorí majú v súlade s touto smernicou právomoc uznať EPÚD a zabezpečiť jeho vykonanie ⇦ . Takéto postupy si môžu vyžadovať schválenie súdom vo vykonávajúcom štáte, ak sa tak ustanovuje v jeho vnútroštátnom právnom poriadku;.

⇩ nový

(e)„vyšetrujúci členský štát“ je členský štát, v ktorom bolo vydané oznámenie v súlade s článkom 33 alebo 34;

(f)„informovaný členský štát“ je členský štát, ktorému bolo doručené oznámenie v súlade s článkom 33 alebo 34 a ktorého technická pomoc nie je potrebná na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia;

(g)„telekomunikačná prevádzka“ je akákoľvek komunikácia, vrátane obsahu komunikácie a súvisiacich údajov, prenášaná prostredníctvom elektronických komunikačných sietí v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2018/1972 alebo elektronických komunikačných služieb v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 uvedenej smernice;

(h)„decentralizovaný informačný systém“ je decentralizovaný informačný systém v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia (EÚ) 2023/2844.

2.Ak EVP overil justičný orgán alebo ak EPÚD overil sudca, súd alebo vyšetrujúci sudca v súlade s bodom 1, tento orgán sa na účely zaslania EVP alebo EPÚD môže takisto považovať za vydávajúci orgán.

⌦ HLAVA II ⌫

⌦ CEZHRANIČNÁ SPOLUPRÁCA PRI ZÍSKAVANÍ DÔKAZOV V TRESTNÝCH VECIACH ⌫

KAPITOLA I

EURÓPSKY VYŠETROVACÍ PRÍKAZ

Článok 31

Európsky vyšetrovací príkaz ⌦ EVP ⌫ a povinnosť vykonať ho

1.Európsky vyšetrovací príkaz (EVP) je justičné rozhodnutie, ktoré vydal alebo overil justičný orgán členského štátu (ďalej len „vydávajúceho štátu“) na účely vykonania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení vo inom členskom štáte (ďalej len „vykonávajúcom štáte“) s cieľom získať dôkazy v súlade s ⌦ touto hlavou a hlavami I, IV a V ⌫ touto smernicou. ⇨ Ak je to nevyhnutne potrebné na vykonanie takýchto vyšetrovacích opatrení, vydávajúci orgán môže požiadať aj o doručenie procesných písomností dotknutej osobe ⇦ .

EVP sa môže vydať aj na účely získania dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu.

2.Členské štáty vykonajú EVP na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ⌦ touto hlavou a hlavami I, IV a V ⌫ touto smernicou.

3.O vydanie EVP môže požiadať podozrivá alebo obvinená osoba alebo právnik ⌦ právny zástupca ⌫ v jej mene v rámci príslušných práv na obhajobu v súlade s vnútroštátnym trestným právom procesným.

4.    Touto smernicou sa nemení povinnosť rešpektovať základné práva a právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o EÚ vrátane práv osôb, voči ktorým sa vedie trestné konanie, na obhajobu a všetky povinnosti justičných orgánov v tomto ohľade zostávajú nedotknuté.

Článok 43

Rozsah pôsobnosti EVP

EVP sa vzťahuje na všetky vyšetrovacie opatrenia s výnimkou zriadenia spoločného vyšetrovacieho tímu a zabezpečovania dôkazov v rámci takéhoto tímu, ako sa uvádza v článku 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie 77 (ďalej len „dohovor“) a v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/465/SVV 78 , na iné účely, ako je uplatnenie článku 13 ods. 8 dohovoru a článku 1 ods. 8 rámcového rozhodnutia.

⇩ nový

EVP sa vzťahuje aj na doručovanie procesných písomností dotknutej osobe, pokiaľ je takéto doručovanie nevyhnutne potrebné na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia na účely získania dôkazov, ktoré sa požadovali v EVP.

Článok 54

Druhy konaní, pre ktoré sa môže vydať EVP

EVP sa môže vydať:

a)v súvislosti s trestným konaním, ktoré začal justičný orgán alebo ktoré sa pred ním môže začať pre trestný čin podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydávajúceho štátu;

b)v konaniach, ktoré správne orgány začali vo vzťahu ku skutkom, ktoré sú trestné podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydávajúceho štátu z dôvodu porušenia právnych predpisov, a v prípade rozhodnutia, ktoré môže viesť ku konaniu pred súdom príslušným najmä v trestných veciach;

c)v konaniach, ktoré justičné orgány začali pre skutky, ktoré sú trestné podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydávajúceho štátu z dôvodu porušenia právnych predpisov, ak rozhodnutie v tomto konaní môže viesť ku konaniu pred súdom príslušným najmä v trestných veciach; a

d)v súvislosti s konaniami uvedenými v písmenách a), b) a c), ktoré súvisia s trestnými činmi alebo porušeniami právnych predpisov, za ktoré môže byť právnická osoba zodpovedná alebo trestaná vo vydávajúcom štáte.

Článok 65

Obsah a forma EVP

1.EVP uvedený vo formulári v prílohe IA vyplní, podpíše a presnosť a správnosť jeho obsahu osvedčí vydávajúci orgán.

EVP obsahuje najmä tieto informácie:

(a)údaje o vydávajúcom orgáne a prípadne o overujúcom orgáne;

(b)predmet a dôvody EVP;

(c)dostupné potrebné informácie o dotknutej osobe (osobách);

(d)opis trestného činu, ktorý je predmetom vyšetrovania alebo konania, a uplatniteľné ustanovenia trestného práva vydávajúceho štátu;

(e)opis požadovaného vyšetrovacieho opatrenia (opatrení) a dôkazy, ktoré sa majú získať;.

⇩ nový

(f)prípadne potvrdenie o tom, že požadované vyšetrovacie opatrenie (opatrenia) schválil sudca, súd alebo vyšetrujúci sudca, vrátane dátumu a referenčného čísla rozhodnutia o schválení, s výnimkou prípadov, keď EVP vydal alebo overil sudca, súd alebo vyšetrujúci sudca;

(g)informácie o možnostiach uplatnenia opravných prostriedkov.

🡻 2014/41/EÚ

2.Každý členský štát uvedie jeden alebo viacero jazykov spomedzi úradných jazykov inštitúcií Únie okrem úradného jazyka či jazykov dotknutého členského štátu, ktoré sa môžu použiť pri vypĺňaní alebo preklade EVP v prípade, keď je dotknutý členský štát vykonávajúcim štátom.

3.Príslušný orgán vydávajúceho štátu preloží EVP stanovený v prílohe IA do úradného jazyka vykonávajúceho štátu alebo do jedného z jazykov, ktoré uviedol vykonávajúci štát v súlade s odsekom 2 tohto článku.

⇩ nový

4.Ak vydávajúci orgán požiada o doručenie procesných písomností potrebných na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia požadovaného v EVP a existuje dôvod domnievať sa, že dotknutá osoba nerozumie jazyku, v ktorom je doručovaná písomnosť vyhotovená, musí sa k takejto písomnosti priložiť preklad do jazyka, ktorému adresát rozumie.

🡻 2014/41/EÚ

KAPITOLA II

POSTUPY A ZÁRUKY PRE VYDÁVAJÚCI ŠTÁT

Článok 76

Podmienky vydania a zaslania EVP

1.Vydávajúci orgán môže vydať EVP, len ak sú splnené tieto podmienky:

(a)vydanie EVP je pri zohľadnení práv podozrivej alebo obvinenej osoby nevyhnutné a primerané na účely konania uvedeného v článku 54 a

(b)vyšetrovacie opatrenie (opatrenia) uvedené v EVP by sa mohlo (mohli) za rovnakých podmienok nariadiť v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.Podmienky uvedené v odseku 1 posúdi vydávajúci orgán v každom jednotlivom prípade.

3.Ak má vykonávajúci orgán dôvod domnievať sa, že neboli splnené podmienky uvedené v odseku 1, môže sa poradiť s vydávajúcim orgánom o potrebe vykonať EVP. Po tejto porade môže vydávajúci orgán rozhodnúť, že vezme EVP späť.

Článok 87

Zasielanie EVP

🡻 2023/2843 článok 11 ods. 2

⇨ nový

1.Vydávajúci orgán zašle EVP vyplnený v súlade s článkom 65 ⇨ priamo ⇦ vykonávajúcemu orgánu ⇨ alebo prípadne so zapojením ústredného orgánu uvedeného v článku 52 ⇦.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

2.Každá ďalšia úradná komunikácia sa uskutoční priamo medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom ⇨ alebo prípadne so zapojením ústredného orgánu uvedeného v článku 52 ⇦ .

3.5.Ak nie je vykonávajúci orgán známy, vydávajúci orgán vykoná všetky potrebné šetrenia vrátane šetrení cez kontaktné miesta Európskej justičnej siete ⌦ , ako sa stanovuje v rozhodnutí 2008/976/SVV ⌫ , aby túto informáciu od vykonávajúceho štátu získal.

4.    Vydávajúci orgán môže zaslať EVP prostredníctvom telekomunikačného systému Európskej justičnej siete vytvorenej jednotnou akciou Rady 98/428/SVV 79 .

46.    Ak orgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému bol EVP doručený, nemá právomoc uznať EVP alebo prijať potrebné opatrenia na jeho vykonanie, postúpi EVP z úradnej moci vykonávajúcemu orgánu a informuje o tom vydávajúci orgán.

57.    Všetky problémy súvisiace so zasielaním alebo pravosťou akýchkoľvek listín potrebných na vykonanie EVP sa riešia prostredníctvom priamych kontaktov medzi zúčastneným vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom alebo prípadne za účasti ⌦ so zapojením ⌫ ústredných orgánov členských štátov.

Článok 98

EVP týkajúci sa skoršieho EVP

1.Ak vydávajúci orgán vydá EVP, ktorý dopĺňa skorší EVP, uvedie túto skutočnosť v EVP.

2.Ak vydávajúci orgán pomáha pri vykonávaní EVP vo vykonávajúcom štáte v súlade s článkom 109 ods. 4, môže počas svojej prítomnosti vo uvedenom ⌦ vykonávajúcom ⌫ štáte adresovať EVP, ktorý dopĺňa skorší EVP, priamo vykonávajúcemu orgánu bez toho, aby boli dotknuté oznámenia podľa článku 5833 ods. 1 písm. c).

3.EVP, ktorý dopĺňa skorší EVP, musí byť osvedčený v súlade s článkom 65 ods. 1 prvým pododsekom a prípadne musí byť overený v súlade s článkom 2 písm. c) ⇨ 2 bodom 1 písm. c) ⇦ .

KAPITOLA III

POSTUPY A ZÁRUKY PRE VYKONÁVAJÚCI ŠTÁT

Článok 109

Uznanie a vykonanie

1.Vykonávajúci orgán uzná EVP zaslaný v súlade s ⌦ uplatniteľnými ustanoveniami ⌫ tejto smernice bez toho, aby sa museli splniť akékoľvek ďalšie formálne náležitosti, a zabezpečí jeho vykonanie rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok, ako keby dotknuté vyšetrovacie opatrenie nariadil orgán vykonávajúceho štátu, pokiaľ tento orgán nerozhodne o uplatnení jedného z dôvodov neuznania alebo nevykonania EVP alebo jedného z dôvodov odkladu stanoveného v tejto ⌦ hlave ⌫ smernici.

2.Vykonávajúci orgán dodržiava formálne náležitosti a postupy výslovne určené vydávajúcim orgánom, pokiaľ v tejto ⌦ hlave ⌫ smernici nie je ustanovené inak a pokiaľ takéto formálne náležitosti a postupy nie sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku vykonávajúceho štátu.

3.Ak sa vykonávajúcemu orgánu doručí EVP, ktorý nevydal vydávajúci orgán uvedený v článku 2 písm. c) ⇨ 2 bode 1 písm. c) ⇦, vykonávajúci orgán vráti EVP vydávajúcemu štátu.

4.Vydávajúci orgán môže žiadať, aby sa jeden alebo viaceré orgány vydávajúceho štátu zúčastňovali na vykonávaní EVP tým, že poskytnú pomoc príslušným orgánom vykonávajúceho štátu, a to v rozsahu, v akom by sa určené orgány vydávajúceho štátu mohli zúčastniť na vykonávaní vyšetrovacích opatrení uvedených v EVP v podobnom vnútroštátnom prípade. Vykonávajúci orgán vyhovie tejto žiadosti, pokiaľ takáto účasť nie je v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku vykonávajúceho štátu alebo nepoškodzuje jeho základné záujmy národnej bezpečnosti.

5.Orgány vydávajúceho štátu, ktoré sa nachádzajú vo vykonávajúcom štáte, sú počas vykonávania EVP viazané právnym poriadkom vykonávajúceho štátu. Nemajú žiadne právomoci presadzovania práva na území vykonávajúceho štátu okrem prípadu, keď je vykonávanie týchto právomocí na území vykonávajúceho štátu v súlade s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu, a to v rozsahu dohodnutom medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom.

6.Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa môžu navzájom radiť akýmkoľvek vhodným spôsobom, aby sa umožnilo efektívne uplatňovanie tohto článku.

Článok 1110

Použitie iného vyšetrovacieho opatrenia

1.Vykonávajúci orgán vždy, keď je to možné, použije iné vyšetrovacie opatrenie, ako sa uvádza v EVP, ak:

(a)vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP neexistuje v právnom poriadku vykonávajúceho štátu alebo

(b)vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP by nebolo dostupné v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 1211, sa odsek 1 nevzťahuje na tieto vyšetrovacie opatrenia, ktoré musia byť vždy dostupné podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu:

(a)získanie informácií alebo dôkazu, ktoré sa už nachádzajú v držbe vykonávajúceho orgánu, pričom tieto informácie alebo dôkaz sa mohli získať v súlade s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu v rámci trestného konania alebo na účely EVP;

(b)získanie informácií nachádzajúcich sa v databázach polície alebo justičných orgánov, ku ktorým má vykonávajúci orgán priamy prístup v rámci trestného konania;

(c)výsluch svedka, znalca, obete, podozrivej alebo obvinenej osoby alebo tretej osoby na území vykonávajúceho štátu;

(d)akékoľvek neinvazívne vyšetrovacie opatrenie podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu;

(e)zistenie totožnosti používateľa určitého telefónneho čísla alebo IP adresy.

3.Vykonávajúci orgán môže tiež použiť iné vyšetrovacie opatrenie, ako je vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP, ak by sa vyšetrovacím opatrením zvoleným vykonávajúcim orgánom dosiahol rovnaký výsledok menej rušivými prostriedkami ako vyšetrovacím opatrením uvedeným v EVP.

4.Ak sa vykonávajúci orgán rozhodne využiť možnosť uvedenú v odsekoch 1 a 3, najprv o tom informuje vydávajúci orgán, ktorý môže rozhodnúť o späťvzatí EVP alebo jeho doplnení.

5.Ak vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP v súlade s odsekom 1 neexistuje v právnom poriadku vykonávajúceho štátu alebo by nebolo dostupné v podobnom vnútroštátnom prípade a ak neexistuje žiadne iné vyšetrovacie opatrenie, ktoré by malo rovnaký výsledok ako požadované vyšetrovacie opatrenie, vykonávajúci orgán vydávajúcemu orgánu oznámi, že nebolo možné poskytnúť požadovanú pomoc.

Článok 1211

Dôvody neuznania alebo nevykonania

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok ⇨ 1 ods. 2 ⇦ 1 ods. 4, môže vykonávajúci štát odmietnuť uznanie alebo vykonanie EVP, ak:

(a)podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu existuje imunita alebo výsada, ktorá znemožňuje vykonať EVP, alebo existujú normy o určení a obmedzení trestnej zodpovednosti týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách, ktoré znemožňujú vykonať EVP;

(b)v konkrétnom prípade by vykonanie EVP poškodilo základné záujmy národnej bezpečnosti, ohrozilo zdroj informácií alebo zahŕňalo využitie utajovaných skutočností týkajúcich sa konkrétnych spravodajských činností;

(c)EVP sa vydal v konaní uvedenom v článku 54 písm. b) a c) a vyšetrovacie opatrenie by podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu nebolo v podobnom vnútroštátnom prípade povolené;

(d)vykonanie EVP by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem;

(e)EVP sa týka trestného činu, ktorý mal byť spáchaný mimo územia vydávajúceho štátu a úplne alebo sčasti na území vykonávajúceho štátu, a skutok, pre ktorý sa EVP vydal, nie je trestný vo vykonávajúcom štáte;

(f)existujú podstatné dôvody domnievať sa, že výkon vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v EVP by nebol v súlade so záväzkami vykonávajúceho štátu v súlade s článkom 6 Zmluvy o EÚ a charty;

(g)skutok, pre ktorý sa vydal EVP, nie je trestný podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu s výnimkou trestného činu, ktorý je uvedený v zozname kategórií trestných činov v prílohe IXD, ako vydávajúci orgán uviedol v EVP, ak sa vo vydávajúcom štáte trestá odňatím slobody alebo ochranným opatrením obmedzujúcim slobodu s hornou hranicou sadzby najmenej tri roky, alebo

(h)použitie vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v EVP je obmedzené podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu na zoznam alebo kategórie trestných činov alebo trestné činy, za ktoré možno uložiť trest s určitou sadzbou, a trestný čin, na ktorý sa vzťahuje EVP, medzi ne nepatrí.

2.Odsek 1 písm. g) a h) sa nevzťahuje na vyšetrovacie opatrenia uvedené v článku 1110 ods. 2.

3.Ak sa EVP týka trestného činu v súvislosti s daňami alebo poplatkami, clami a devízami, vykonávajúci orgán nemôže odmietnuť uznanie alebo vykonanie z toho dôvodu, že právny poriadok vykonávajúceho štátu neukladá rovnaký druh dane alebo poplatku alebo neobsahuje daňovú, poplatkovú, colnú a devízovú úpravu rovnakého druhu ako právny poriadok vydávajúceho štátu.

4.Skôr ako vykonávajúci orgán rozhodne v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) o úplnom alebo čiastočnom neuznaní alebo nevykonaní EVP, vykonávajúci orgán sa akýmkoľvek vhodným spôsobom poradí s vydávajúcim orgánom, a v prípade potreby požiada vydávajúci orgán o bezodkladné poskytnutie potrebných informácií.

5.Ak má v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) právomoc pozbaviť výsady alebo imunity orgán vykonávajúceho štátu, vykonávajúci orgán bezodkladne požiada o výkon tejto právomoci. Ak má právomoc pozbaviť výsady alebo imunity orgán iného štátu alebo medzinárodná organizácia, vydávajúci orgán požiada dotknutý orgán o výkon tejto právomoci.

Článok 1312

Lehoty na uznanie alebo vykonanie

1.O uznaní alebo vykonaní ⌦ EVP ⌫ sa rozhodne a vyšetrovacie opatrenie sa vykoná rovnako rýchlo a prioritne ako v podobnom vnútroštátnom prípade, v každom prípade však najneskôr v lehotách ustanovených v tomto článku.

2.    Ak vydávajúci orgán v EVP uviedol, že vzhľadom na procesné lehoty, závažnosť trestného činu alebo inú osobitne naliehavú okolnosť je potrebné dodržať kratšiu lehotu, ako je ustanovená v tomto článku, alebo ak vydávajúci orgán v EVP uviedol, že vyšetrovacie opatrenie sa musí vykonať v určitý deň, vykonávajúci orgán túto požiadavku v najväčšej možnej miere zohľadní.

2.3.⇨ Ak nie je uvedené, že ide o naliehavý prípad, ⇦ vVykonávajúci orgán:

a)     rozhodne o uznaní alebo vykonaní EVP čo najskôr a bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5, najneskôr do 30 dní od doručenia EVP príslušnému vykonávajúcemu orgánu;.

🡻 2014/41/EÚ

⇨ nový

⇨ (b)    vykoná vyšetrovacie opatrenie bezodkladne, najneskôr do 90 dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v písmene a), ⇦4. Ppokiaľ nie sú dané dôvody odkladu podľa článku 15 alebo pokiaľ sa dôkazy uvedené vo vyšetrovacom opatrení, na ktoré sa EVP vzťahuje, už nachádzajú v držbe vykonávajúceho štátu, vykonávajúci orgán vykoná vyšetrovacie opatrenie bezodkladne a bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, najneskôr do 90 dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v odseku 3.

⇩ nový

3.Ak vydávajúci orgán v EVP uviedol, že vzhľadom na procesné lehoty, závažnosť trestného činu alebo iné obzvlášť naliehavé okolnosti je potrebná kratšia lehota, než sú lehoty stanovené v tomto článku, alebo ak vydávajúci orgán v EVP uviedol, že vyšetrovacie opatrenie sa musí vykonať v konkrétny dátum, vykonávajúci orgán túto žiadosť uprednostní a v čo najväčšej možnej miere ju pri vykonávaní vyšetrovacieho opatrenia zohľadní.

4.Ak sa EVP týka opatrení, ktoré si vyžadujú zabezpečenie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitého obdobia, ako sa uvádza v článku 28, odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky, ako sa uvádza v článku 31, alebo cezhraničné sledovanie, ako sa uvádza v článku 30, vykonávajúci orgán:

(a)pristupuje k žiadosti ako k záležitosti, ktorá si vyžaduje okamžitú pozornosť;

(b)bezodkladne prijme rozhodnutie o uznaní alebo vykonaní;

(c)ak je to potrebné na zabezpečenie účinnosti opatrenia, povolí až do rozhodnutia o uznaní alebo vykonaní EVP predbežné vykonávanie daného opatrenia.

5.Predbežné vykonávanie opatrenia uvedené v odseku 4 písm. c) sa ukončí, ak sa uznanie alebo vykonanie EVP odmietne. Akýkoľvek získaný materiál sa môže použiť len vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné na zabránenie bezprostrednému a závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti. Vykonávajúcemu orgánu sa oznámi každé takéto použitie a jeho dôvody.

🡻 2014/41/EÚ

⇨ nový

6.5.Ak pre príslušný vykonávajúci orgán v konkrétnom prípade nemožnonemôže dodržať lehotu stanovenú v odseku 3 ⇨ 2 písm. a) ⇦ alebo ⇨ kratšiu lehotu či ⇦ konkrétny termíndátum stanovený v odseku ⇨ 3 ⇦ 2, bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom to oznámi príslušnému orgánu vydávajúceho štátu, pričom uvedie dôvody odkladu a predpokladaný čas, ktorý potrebuje na prijatie rozhodnutia. V takomto prípade sa môže lehota stanovená v odseku 3 ⇨ 2 písm. a) ⇦ predĺžiť najviac o 30 dní.

7.6.Ak prepríslušný vykonávajúci orgán v konkrétnom prípade nemožnonemôže dodržať lehotu stanovenú v odseku 4 ⇨ 2 písm. b), ⇦, bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom to oznámi príslušnému orgánu vydávajúceho štátu, pričom uvedie dôvody odkladu a poradí sa s vydávajúcim orgánom o vhodnom čase na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia.

⇩ nový

8.Ak sa vykonanie EVP omešká z dôvodu výsady alebo imunity podľa vnútroštátneho právneho poriadku vykonávajúceho štátu, lehoty stanovené v odsekoch 1 až 4 začínajú plynúť až odo dňa, keď bol vykonávajúci orgán informovaný o skutočnosti, že došlo k zbaveniu výsady alebo imunity.

🡻 2014/41/EÚ

Článok 1413

Odovzdanie dôkazov

1.Vykonávajúci orgán bezodkladne odovzdá vydávajúcemu štátu dôkazy získané alebo už sa nachádzajúce v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu v dôsledku vykonania EVP.

Ak sa o to v EVP žiadalo a ak to umožňuje právny poriadok vykonávajúceho štátu, dôkazy sa bezodkladne odovzdajú príslušným orgánom vydávajúceho štátu, ktoré sa zúčastnili na vykonaní EVP v súlade s článkom 109 ods. 4.

2.Odovzdávanie dôkazu sa môže prerušiť do rozhodnutia o opravnom prostriedku, pokiaľ sa neuvedú v EVP dostatočné dôvody na to, že bezodkladné odovzdanie je nevyhnutné na riadny priebeh jeho vyšetrovania alebo dodržanie práv jednotlivcov. Odovzdávanie dôkazu sa však preruší, ak by dotknutej osobe spôsobilo závažné alebo nenapraviteľné škody.

3.Pri odovzdávaní získaných dôkazov vykonávajúci orgán uvedie, či požaduje, aby sa dôkazy vrátili vykonávajúcemu štátu hneď, ako prestanú byť vo vydávajúcom štáte potrebné.

4.Ak sú dotknuté predmety, listiny alebo údaje relevantné aj pre iné konania, môže vykonávajúci orgán na výslovnú žiadosť vydávajúceho orgánu a po porade s ním odovzdať tieto dôkazy dočasne pod podmienkou, že sa vrátia ihneď vykonávajúcemu štátu, ako prestanú byť potrebné vo vydávajúcom štáte, alebo v inom čase alebo pri inej príležitosti, na ktorých sa príslušné orgány dohodnú.

⇩ nový

5.Vykonávajúci orgán prípadne uvedie, či použitie takýchto dôkazov podlieha podmienkam podľa článku 21.

🡻 2014/41/EÚ

Článok 15

Dôvody na odklad uznania alebo vykonania

1.Uznanie alebo vykonanie EVP možno vo vykonávajúcom štáte odložiť, ak:

(a)by jeho vykonanie mohlo narušiť prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu alebo trestné stíhanie, a to dovtedy, kým to vykonávajúci štát bude považovať za primerané;

(b)sa dotknuté predmety, listiny alebo údaje už používajú v iných konaniach, až kým na tento účel nebudú potrebné.

🡻 2023/2843 článok 11 ods. 3

2.Ihneď ako zanikne dôvod odkladu, vykonávajúci orgán bezodkladne prijme potrebné opatrenia na vykonanie EVP a informuje o tom vydávajúci orgán.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 16

Povinnosť informovať

1.Príslušný Oorgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému sa EVP doručí, bezodkladne a v každom prípade do jedného týždňa od doručenia EVP potvrdí doručenie EVP vyplnením a zaslaním formulára uvedeného v prílohe IIB.

Ak sa v súlade s článkom 7 ods. 3 ⇨ 52 ⇦ určil ústredný orgán, vzťahuje sa táto povinnosť ⌦ stanovená v prvom pododseku ⌫ na ústredný orgán ⌦ vykonávajúceho štátu ⌫ aj vykonávajúci orgán, ktorému sa EVP doručil od ⌦ takéhoto ⌫ ústredného orgánu.

V prípadoch uvedených v článku 7 ods. 68 ods. 4 sa táto povinnosť ⌦ stanovená v prvom pododseku ⌫ vzťahuje na príslušný orgán, ktorému sa EVP pôvodne doručil, aj na vykonávajúci orgán, ktorému sa EVP nakoniec postúpil.

🡻 2023/2843 článok 11 ods. 4 písm. a)

⇨ nový

2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 1110 ods. 4 a 5, vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán ihneď a akýmkoľvek spôsobom:

a)ak vykonávajúci orgán nemôže rozhodnúť o uznaní alebo vykonaní, pretože formulár uvedený v prílohe IA je neúplný alebo zjavne nesprávne vyplnený;

b)ak vykonávajúci orgán v priebehu vykonávania EVP bez ďalšieho šetrenia zistí, že by bolo vhodné vykonať vyšetrovacie opatrenia, ktoré sa pôvodne nepredpokladali alebo ktoré nebolo možné bližšie určiť v čase vydania EVP, aby mohol vydávajúci orgán v konkrétnom prípade prijať ďalšie opatrenie, alebo

c)ak vykonávajúci orgán zistí, že v konkrétnom prípade nemôže dodržať formálne náležitosti a postupy výslovne určené vydávajúcim orgánom v súlade s článkom 109.

Na žiadosť vydávajúceho orgánu sa informácie potvrdzujú bezodkladne v súlade s článkom ⇨ 51 ⇦ 5a.

🡻 2014/41/EÚ

🡺1 2023/2843 článok 11 ods. 4 písm. b)

3.🡺1 Bez toho, aby bol dotknutý článok 1110 ods. 4 a 5, vykonávajúci orgán bezodkladne informuje vydávajúci orgán: 🡸

a)o každom rozhodnutí prijatom podľa článku 1110 alebo 1211;

b)o každom rozhodnutí o odklade vykonania alebo uznania EVP, o dôvodoch odkladu, a ak je to možné, o očakávanej dĺžke odkladu.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

⌦ KAPITOLA IV ⌫

⌦ OPRAVNÉ PROSTRIEDKY, ZÁRUKY A ZODPOVEDNOSŤ ⌫

Článok 1714

Opravné prostriedky

1.Členské štáty zabezpečia, aby ⇨ podozrivé, obvinené a akékoľvek iné osoby, ktorých práva sú nepriaznivo dotknuté ⇦ boli proti vyšetrovacími opatreniami uvedenými v EVP, dostupné ⌦ mali k dispozícii účinné ⌫ opravné prostriedky, ktoré sú rovnocenné s opravnými prostriedkami dostupnými v podobnom vnútroštátnom prípade. ⇨ Ak sa EVP vydáva na účely získania dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu, členské štáty zabezpečia, aby podozrivé, obvinené a akékoľvek iné osoby, ktorých práva sú nepriaznivo dotknuté, mali vo vykonávajúcom štáte k dispozícii opravné prostriedky, ktoré sú rovnocenné s opravnými prostriedkami dostupnými v podobnom vnútroštátnom prípade a ktoré umožňujú napadnúť zákonnosť vyšetrovacích opatrení vykonaných na účely získania týchto dôkazov. ⇦

2.Vydanie EVP možno v samej veci napadnúť len žalobou podanou vo vydávajúcom štáte bez toho, aby tým boli dotknuté záruky základných práv vo vykonávajúcom štáte.

3.Pokiaľ to nie je v rozpore s dôvernou povahou ⌦ potrebou zaistiť dôvernú povahu ⌫ vyšetrovania podľa článku 2019 ods. 1, vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán prijmú vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že informácie o dostupných možnostiach uplatniť opravné prostriedky podľa vnútroštátneho právneho poriadku sa poskytnú v prípadoch, keď ich možno uplatniť, a to včas, aby sa zabezpečilo ich účinné uplatnenie.

4.Členské štáty zabezpečia, aby boli lehoty na podanie opravného prostriedku rovnaké ako lehoty stanovené v podobných vnútroštátnych prípadoch a uplatňovali sa tak, aby sa zabezpečila možnosť účinného uplatnenia tohto opravného prostriedku pre dotknuté strany.

5.Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa navzájom informujú o opravných prostriedkoch uplatnených voči vydaniu, uznaniu alebo vykonaniu EVP. ⇨ Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán, ak došlo k uplatneniu opravného prostriedku s cieľom napadnúť zákonnosť vyšetrovacích opatrení vykonaných na účely získania dôkazov, keď bol vydaný EVP na účely získania dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe príslušných orgánov vykonávajúceho štátu. ⇦ 

6.Podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia, pokiaľ nemá takýto účinok v podobných vnútroštátnych prípadoch.

7.Vydávajúci štát zohľadní skutočnosť, že sa opravnému prostriedku proti uznaniu alebo vykonaniu EVP vyhovelo, v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom. Bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne procesné predpisy, členské štáty zabezpečia, aby sa pri posudzovaní dôkazov získaných prostredníctvom EVP v trestnom konaní vo vydávajúcom štáte dodržiavali práva na obhajobu a spravodlivé súdne konanie.

Článok 1817

Trestná zodpovednosť týkajúca sa úradníkov

Úradníci vydávajúceho štátu sa počas svojej prítomnosti na území vykonávajúceho štátu v rámci uplatňovania tejto ⌦ hlavy ⌫ smernice považujú za úradníkov vykonávajúceho štátu, pokiaľ ide o trestné činy spáchané nimi alebo proti nim.

Článok 1918

Občianskoprávna zodpovednosť týkajúca sa úradníkov

1.Ak sú v rámci uplatňovania tejto ⌦ hlavy ⌫ smernice úradníci jedného členského štátu prítomní na území iného členského štátu, zodpovedá prvý členský štát za každú škodu, ktorú počas svojej činnosti spôsobia jeho úradníci, a to v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území pôsobia.

2.Členský štát, na území ktorého bola spôsobená škoda uvedená v odseku 1, nahradí túto škodu za podmienok, ktoré sa uplatňujú na škodu spôsobenú jeho vlastnými úradníkmi.

3.Členský štát, ktorého úradníci spôsobili škodu osobe na území iného členského štátu, plne uhradí celú sumu, ktorú tento iný členský štát vyplatil poškodeným alebo osobám, ktoré majú na to v ich mene nárok.

4.Bez toho, aby bola dotknutá možnosť uplatnenia jeho práv voči tretím osobám, a s výnimkou odseku 3 nebude žiadny členský štát v prípadoch uvedených v odseku 1 od iného členského štátu vyžadovať náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená.

Článok 2019

Ochrana dôverných informácií

1.Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán pri vykonávaní EVP náležite zohľadnia dôvernú povahu vyšetrovania.

2.Vykonávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom zaručí dôvernosť skutočností a podstaty EVP s výnimkou rozsahu potrebného na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia. Ak vykonávajúci orgán nemôže splniť požiadavku ochrany dôverných informácií, bezodkladne o tom informuje vydávajúci orgán.

3.Pokiaľ vykonávajúci orgán neuvedie inak, vydávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom nesprístupní žiadne dôkazy ani informácie poskytnuté vykonávajúcim orgánom s výnimkou sprístupnenia v rozsahu potrebnom na vykonanie vyšetrovania alebo konania opísaného v EVP.

4.Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že banky nesprístupnia dotknutým klientom ani iným tretím osobám skutočnosť, že sa v súlade s článkami 26 a 27 zaslali informácie vydávajúcemu štátu alebo že prebieha vyšetrovanie.

⇩ nový

5.Odsekmi 1 až 4 nie je dotknutý článok 21 o podmienkach následného použitia a následného odovzdania informácií alebo dôkazov.

Článok 21

Podmienky následného použitia a následného odovzdania informácií alebo dôkazov

1.Ak boli informácie alebo dôkazy získané v dôsledku vykonania EVP alebo v súlade s článkami 33 a 34 a v podobnom vnútroštátnom prípade sa v právnom poriadku vykonávajúceho štátu alebo informovaného členského štátu stanovujú podmienky, na základe ktorých sa obmedzuje použitie informácií alebo dôkazov na iné účely ako tie, na ktoré boli získané, príslušný orgán tohto členského štátu v čase odovzdania informácií alebo dôkazov a v prípade oznámenia podľa článku 33 alebo 34 bezodkladne a najneskôr do 96 hodín od doručenia oznámenia uvedie, že takéto podmienky sa uplatňujú aj v členskom štáte, ktorý informácie alebo dôkazy získal podľa tejto hlavy.

2.Vydávajúci orgán alebo prípadne príslušný orgán vyšetrujúceho členského štátu (ďalej len „žiadajúci orgán“) musí vopred získať súhlas vykonávajúceho orgánu alebo prípadne príslušného orgánu informovaného členského štátu (ďalej len „dožiadaný orgán“) s použitím týchto informácií alebo dôkazov na iné účely ako tie, na ktoré boli získané, alebo s odovzdaním informácií alebo dôkazov do iného členského štátu, tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii v týchto prípadoch:

(a)ak boli pred použitím informácií alebo dôkazov na iné účely ako tie, na ktoré boli získané, stanovené podmienky podľa odseku 1;

(b)vo všetkých prípadoch pred zaslaním informácií alebo dôkazov do iného členského štátu, tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii.

3.Žiadosť o súhlas podľa odseku 2 vo formulári v prílohe IV vyplní, podpíše a presnosť a správnosť jej obsahu osvedčí žiadajúci orgán. Preloží sa do úradného jazyka členského štátu, ktorému je žiadosť adresovaná, alebo do akéhokoľvek iného jazyka, ktorý je pre tento štát prijateľný v súlade s článkom 6 ods. 2.

4.Dožiadaný orgán rozhodne o žiadosti čo najskôr, najneskôr však do 14 dní od jej doručenia. Ak nemožno uvedenú lehotu dodržať, dožiadaný orgán o tom bezodkladne informuje žiadajúci orgán, uvedie dôvody a môže lehotu predĺžiť najviac o 10 dní.

5.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, udelí sa súhlas, okrem prípadov, keď nastane niektorá z týchto situácií:

(a)uplatňuje sa dôvod neuznania alebo nevykonania EVP alebo prípadne dôvod námietky podľa článku 33 alebo 34;

(b)požadované použitie alebo následné odovzdanie by mali vplyv na prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu alebo trestné stíhanie;

(c)nie sú splnené podmienky stanovené v kapitole V nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo v kapitole V smernice (EÚ) 2016/680.

Pokiaľ takýto dôvod pretrváva, rozhodnutie podľa odseku 4 sa môže odložiť.

6.Dožiadaný orgán môže ako podmienku udelenia súhlasu s odovzdaním informácií alebo dôkazov do iného členského štátu, tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii požadovať, aby sa k žiadosti o takýto súhlas priložil EVP, žiadosť o vzájomnú právnu pomoc alebo rovnocenný nástroj justičnej spolupráce vydaný orgánmi príslušnými v konkrétnom prípade.7. Ak z dôvodu bezprostredného a závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti nie je možné získať predchádzajúci súhlas, informácie alebo dôkazy sa môžu použiť alebo zaslať ihneď, a to za predpokladu, že dožiadaný orgán je o tejto skutočnosti informovaný do 24 hodín a že sa mu oznámia dôvody, ktoré opodstatňujú naliehavosť situácie.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA URČITÝCH VYŠETROVACÍCH OPATRENÍ

Článok 22

Dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody do vydávajúceho štátu na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia

1.EVP možno vydať na účely dočasného odovzdania osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, aby sa vykonalo vyšetrovacie opatrenie, ktorého cieľom je získať dôkazy, na ktoré sa vyžaduje prítomnosť tejto osoby na území vydávajúceho štátu, ak sa táto osoba v lehote, ktorú určí vykonávajúci štát, odovzdá späť.

2.Okrem dôvodov neuznania alebo nevykonania uvedených v článku 1211 možno odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak:

(a)osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody s odovzdaním nesúhlasí alebo

(b)odovzdaním by sa predĺžilo trvanie väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody pre túto osobu.

3.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 písm. a), ak to vydávajúci štát považuje vzhľadom na vek alebo telesný alebo duševný stav dotknutej osoby za potrebné, možnosť vyjadriť sa k dočasnému odovzdaniu sa poskytne právnemu zástupcovi osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

4.V prípadoch uvedených v odseku 1 sa povolenie na prevoz osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody cez územie tretieho členského štátu (ďalej len „členský štát prevozu“) vydá na základe žiadosti, ku ktorej sa priložia všetky potrebné písomnosti.

5.Vydávajúci štát a vykonávajúci štát sa dohodnú na praktických opatreniach týkajúcich sa dočasného odovzdania osoby vrátane podrobností o podmienkach jej väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody vo vydávajúcom štáte a dátumu, do ktorého sa musí odovzdať z územia vykonávajúceho štátu, a dátumu, do ktorého sa musí vrátiť na toto územie, pričom sa zabezpečí zohľadnenie telesného a duševného stavu dotknutej osoby, ako aj úroveň bezpečnosti požadovaná vo vydávajúcom štáte.

6.Odovzdaná osoba zostane za skutky alebo odsúdenia, pre ktoré bola vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody vo vykonávajúcom štáte, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území vydávajúceho štátu, prípadne na území členského štátu prevozu, kým vykonávajúci štát nepožiada o jej prepustenie.

7.Čas strávený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území vydávajúceho štátu sa započíta do času, počas ktorého je alebo bude dotknutá osoba povinná zotrvať vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území vykonávajúceho štátu.

8.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, odovzdaná osoba sa nesmie vo vydávajúcom štáte stíhať, zadržať ani sa jej nesmú uložiť žiadne iné obmedzenia osobnej slobody za skutky spáchané alebo odsúdenia vyhlásené pred jej odchodom z územia vykonávajúceho štátu, ktoré sa neuviedli v EVP.

9.Imunita uvedená v odseku 8 sa skončí, ak odovzdaná osoba, ktorá má možnosť odísť v lehote pätnástich po sebe nasledujúcich dní od dátumu, keď vydávajúce orgány už nevyžadujú jej prítomnosť:

(a)sa napriek tomu zdržiava na území alebo

(b)sa naň po odchode vráti.

10.Náklady vyplývajúce z uplatnenia tohto článku sa znášajú v súlade s článkom 5421, a to s výnimkou nákladov vyplývajúcich z odovzdania osoby do vydávajúceho štátu a z neho, ktoré znáša tento štát.

Článok 23

Dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody do vykonávajúceho štátu na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia

1.EVP možno vydať na účely dočasného odovzdania osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody vo vydávajúcom štáte, aby sa vykonalo vyšetrovacie opatrenie, ktorého cieľom je získať dôkazy a na ktoré sa vyžaduje jej prítomnosť na území vykonávajúceho štátu.

2.Na dočasné odovzdanie podľa tohto článku sa primerane uplatní článok 22 ods. 2 písm. a) a odseky 3 až 9.

3.Náklady vyplývajúce z uplatnenia tohto článku sa znášajú v súlade s článkom 5421 s výnimkou nákladov vyplývajúcich z odovzdania dotknutej osoby do vykonávajúceho štátu a z neho, ktoré znáša vydávajúci štát.

Článok 24

Výsluch formou videokonferencie alebo ⌦ prostredníctvom inej technológie diaľkovej komunikácie ⌫ inou formou audiovizuálneho prenosu

1.Ak sa osoba nachádza na území vykonávajúceho štátu a príslušné orgány vydávajúceho štátu ju majú vypočuť ako svedka alebo znalca, vydávajúci orgán môže vydať EVP, aby sa výsluch svedka alebo znalca uskutočnil formou videokonferencie alebo ⌦ prostredníctvom inej technológie diaľkovej komunikácie ⌫ inou formou audiovizuálneho prenosu v súlade s odsekmi 5, 6 a až 7.

Vydávajúci orgán môže vydať EVP aj na účely výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby formou videokonferencie alebo inou formou audiovizuálneho prenosu ⌦ prostredníctvom inej technológie diaľkovej komunikácie ⌫ , ⇨ ak je účelom tohto opatrenia zabezpečenie dôkazov a jeho vykonanie nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na tento účel ⇦ .

2.Okrem dôvodov neuznania alebo nevykonania uvedených v článku 1211 možno odmietnuť vykonanie EVP týkajúce sa výsluchu podozrivej alebo obvinenej osoby vtedy, ak:a)⌦ dotknutá ⌫ podozrivá alebo obvinená osoba nedala súhlas. alebo

b)vykonanie takéhoto vyšetrovacieho opatrenia by v konkrétnom prípade odporovalo základným zásadám právneho poriadku vykonávajúceho štátu.

3.Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa dohodnú na praktických opatreniach. Pri dohode o takýchto opatreniach sa vykonávajúci orgán zaviaže, že:

(a)predvolá dotknutého svedka alebo znalca s uvedením času a miesta výsluchu;

(b)v súlade s podrobnými pravidlami ustanovenými v právnom poriadku vykonávajúceho štátu predvolá podozrivú alebo obvinenú osobu na výsluch a oboznámi takéto osoby s ich právami podľa právneho poriadku vydávajúceho štátu, a to včas na to, aby mohli účinne uplatniť svoje práva na obhajobu;

(c)zabezpečí overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť.

4.Ak vykonávajúci orgán za okolností konkrétneho prípadu nemá prístup k technickým prostriedkom na uskutočnenie výsluchu videokonferenciou ⌦ alebo prostredníctvom inej technológie diaľkovej komunikácie ⌫ , môže mu také prostriedky po vzájomnej dohode poskytnúť vydávajúci štát.

5.V prípade výsluchu formou videokonferencie alebo inou formou audiovizuálneho prenosu ⌦ prostredníctvom inej technológie diaľkovej komunikácie ⌫ sa uplatnia tieto pravidlá:

(a)zástupca príslušného orgánu vykonávajúceho štátu sa zúčastní na výsluchu, v prípade potreby aj s tlmočníkom, a je zodpovedný za overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť, a dodržiavanie základných zásad právneho poriadku vykonávajúceho štátu;

Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že počas výsluchu dochádza k porušeniu základných zásad právneho poriadku vykonávajúceho štátu, bezodkladne prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výsluch pokračoval v súlade s týmito zásadami;

(b)opatrenia na ochranu osoby, ktorá sa má vypočuť, sa v prípade potreby dohodnú medzi príslušnými orgánmi vydávajúceho štátu a vykonávajúceho štátu;

(c)výsluch vykoná priamo príslušný orgán vydávajúceho štátu v súlade s jeho právnym poriadkom alebo sa vykoná pod jeho vedením v súlade s jeho právnym poriadkom;

(d)na žiadosť vydávajúceho štátu alebo osoby, ktorá sa má vypočuť, vykonávajúci štát zabezpečí, že osoba, ktorá sa má vypočuť, má v prípade potreby k dispozícii tlmočníka;

(e)podozrivá alebo obvinená osoba je pred výsluchom informovaná o procesných právach, ktoré jej náležia, vrátane práva odmietnuť vypovedať podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu a vydávajúceho štátu. Svedkovia a znalci sa môžu dovolávať práva odmietnuť vypovedať, ktoré im náleží podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu alebo vydávajúceho štátu a sú o tomto práve informovaní pred výsluchom.

6.Bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek opatrenia dohodnuté na ochranu osôb, vykonávajúci orgán po skončení výsluchu spíše zápisnicu o výsluchu, v ktorej uvedie dátum a miesto výsluchu, údaje o totožnosti vypočutej osoby, údaje o totožnosti a funkciách všetkých ostatných osôb, ktoré sa zúčastnili na výsluchu vo vykonávajúcom štáte, údaje o prísahách a technické podmienky, za akých sa výsluch uskutočnil. Vykonávajúci orgán zašle túto písomnosť vydávajúcemu orgánu.

7.Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že ak je osoba vypočúvaná na jeho území podľa tohto článku a odmietne vypovedať, hoci má povinnosť vypovedať, alebo ak uvedie nepravdu, uplatní sa jeho právny poriadok rovnakým spôsobom ako v prípade, ak by sa výsluch uskutočnil vo vnútroštátnom konaní.

Článok 25

Výsluch formou telefonickej konferencie

1.Ak sa osoba nachádza na území jedného členského štátu a má sa vypočuť ako svedok alebo znalec príslušnými orgánmi iného členského štátu, vydávajúci orgán tohto iného členského štátu môže v prípadoch, keď nie je vhodné alebo možné, aby sa osoba, ktorá má byť vypočutá, dostavila osobne na jeho územie, a po tom, čo preskúmal iné vhodné prostriedky, vydať EVP, aby sa výsluch svedka alebo znalca uskutočnil formou telefonickej konferencie podľa odseku 2.

2.Ak sa nedohodne inak, na vypočutia ⌦ výsluchy ⌫ formou telefonickej konferencie sa primerane uplatní článok 24 ods. 3, 5, 6 a 7.

Článok 26

Informácie o bankových a iných finančných účtoch

1.EVP sa môže vydať na účely zistenia, či je ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, voči ktorej sa vedie príslušné trestné konanie, majiteľom jedného alebo viacerých účtov alebo má k takýmto účtom bez ohľadu na ich povahu dispozičné práva v ktorejkoľvek banke nachádzajúcej sa na území vykonávajúceho štátu, a ak to tak je, na účely získania všetkých podrobností o zistených účtoch.

2.Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby mohol poskytnúť informácie uvedené v odseku 1 v súlade s podmienkami podľa tohto článku.

3.Ak sa o ne požiada v EVP, informácie uvedené v odseku 1 zahŕňajú aj účty, ku ktorým má osoba, voči ktorej sa vedie príslušné trestné konanie, dispozičné právo.

4.Povinnosť ustanovená v tomto článku sa uplatní len v rozsahu, v akom má tieto informácie k dispozícii banka, ktorá vedie účet.

5.Vydávajúci orgán v EVP uvedie dôvody, prečo sa domnieva, že požadované informácie môžu mať zásadný význam pre príslušné trestné konanie, a dôvody, na základe ktorých predpokladá, že banky vo vykonávajúcom štáte vedú dotknutý účet, a v rámci dostupných informácií označí banky, ktorých by sa to mohlo týkať. Tiež zahrnie do EVP všetky dostupné informácie, ktoré by mohli uľahčiť jeho vykonanie.

6.EVP sa môže vydať aj na účely zistenia, či je ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, voči ktorej sa vedie príslušné trestné konanie, majiteľom jedného alebo viacerých účtov v ktorejkoľvek nebankovej finančnej inštitúcii nachádzajúcej sa na území vykonávajúceho štátu. Odseky 3, 4 a až5 sa uplatnia primerane. Okrem dôvodov neuznania a nevykonania uvedených v článku 1211 možno v takomto prípade odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak by sa vykonanie vyšetrovacieho opatrenia nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade.

Článok 27

Informácie o bankových a iných finančných operáciách

1.EVP sa môže vydať na účely získania podrobností o určitých bankových účtoch a bankových operáciách, ktoré sa vykonali počas určeného obdobia v jednom alebo vo viacerých účtoch ⌦ prostredníctvom jedného alebo viacerých účtov ⌫ uvedených v EVP vrátane podrobností o účte odosielateľa alebo príjemcu.

2.Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby mohol poskytnúť informácie uvedené v odseku 1 v súlade s podmienkami podľa tohto článku.

3.Povinnosť stanovená v tomto článku sa uplatní len v rozsahu, v akom má tieto informácie k dispozícii banka, ktorá vedie účet.

4.Vydávajúci orgán uvedie v EVP dôvody, prečo sa domnieva, že požadované informácie majú byť relevantné na účely príslušného trestného konania.

5.EVP sa môže vydať aj v súvislosti s informáciami uvedenými v odseku 1, pokiaľ ide o finančné operácie vykonané nebankovými finančnými inštitúciami. Odseky 3 aaž 4 sa uplatnia primerane. Okrem dôvodov neuznania a nevykonania uvedených v článku 1211 možno v takomto prípade odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak by sa vykonanie vyšetrovacieho opatrenia nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade.

Článok 28

Vyšetrovacie opatrenia zahŕňajúce zabezpečovanie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitého obdobia

1.Ak sa EVP vydáva na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia vyžadujúceho zabezpečenie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitého obdobia, ako je napríklad:

(a)sledovanie bankových alebo iných finančných operácií, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom jedného alebo viacerých určených účtov;

(b)kontrolované dodávky na území vykonávajúceho štátu;,

⇩ nový

(c)sledovanie na území vykonávajúceho štátu;

(d)montáž a používanie technického zariadenia umožňujúceho získavanie lokalizačných, zvukových alebo vizuálnych údajov na území vykonávajúceho štátu,

🡻 2014/41/EÚ

⇨ nový

vykonávajúci orgán môže okrem dôvodov neuznania a nevykonania uvedených v článku 1211 odmietnuť jeho vykonanie, ak by sa vykonanie dotknutého vyšetrovacieho opatrenia nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.Vydávajúci štát a vykonávajúci štát sa dohodnú na praktických opatreniach týkajúcich sa vyšetrovacieho opatrenia uvedeného v odseku 1 písm. b), ⇨ c) a d) ⇦ , a kedykoľvek inokedy je to potrebné.

3.Vydávajúci orgán uvedie v EVP dôvody, prečo sa domnieva, že požadované informácie sú relevantné na účely príslušného trestného konania.

4.Právo uskutočniť, riadiť a kontrolovať operácie týkajúce sa vykonania EVP, ako je uvedené v odseku 1, majú príslušné orgány vykonávajúceho štátu.

Článok 29

Utajené vyšetrovania

1.EVP sa môže vydať s cieľom požiadať vykonávajúci štát, aby vydávajúcemu štátu poskytol pomoc pri vedení vyšetrovania trestného činu agentmi vystupujúcimi utajene alebo pod legendou (ďalej len „utajené vyšetrovanie“).

2.Vydávajúci orgán uvedie v EVP dôvody, prečo sa domnieva, že utajené vyšetrovanie je relevantné na účely príslušného trestného konania. Pri prijímaní rozhodnutia o uznaní a vykonaní EVP vydaného podľa tohto článku príslušné orgány vykonávajúceho štátu náležite zohľadnia v každom jednotlivom prípade svoj vnútroštátny právny poriadok a postupy.

3.Okrem dôvodov neuznania a nevykonania uvedených v článku 1211 môže vykonávajúci orgán odmietnuť vykonanie EVP uvedeného v odseku 1, ak:

(a)by sa vykonanie utajeného vyšetrovania nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade alebo

(b)ak nebolo možné dosiahnuť dohodu o podrobnostiach utajených vyšetrovaní podľa odseku 4.

4.Utajené vyšetrovanie sa vykoná v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a postupmi členského štátu, na ktorého území sa utajené vyšetrovanie vykonáva. Právo konať, viesť a kontrolovať operácie týkajúce sa utajeného vyšetrovania majú výhradne príslušné orgány vykonávajúceho štátu. Vydávajúci štát a vykonávajúci štát sa dohodnú na trvaní utajeného vyšetrovania, podrobných podmienkach a právnom postavení agentov zapojených do utajeného vyšetrovania, pričom náležite zohľadnia svoje vnútroštátne právne poriadky a postupy.

⇩ nový

Článok 30

Cezhraničné sledovanie

1.EVP možno vydať v rámci konania uvedeného v článku 5 písm. a) na účely povolenia pokračovať v sledovaní, ktoré sa začalo vo vydávajúcom štáte, na území vykonávajúceho štátu, ak takéto sledovanie pozostáva z pozorovania osoby alebo predmetu príslušníkmi orgánov presadzovania práva a zahŕňa vyhotovenie zvukových, vizuálnych alebo iných záznamov technickými prostriedkami, ktoré používajú príslušníci orgánov presadzovania práva na účely získania dôkazov.

2.V EVP sa uvedú dôvody, ktoré opodstatňujú využitie cezhraničného sledovania.

3.Okrem dôvodov neuznania alebo nevykonania uvedených v článku 12 možno odmietnuť vykonanie EVP uvedeného v odseku 1 aj vtedy, ak by sa dotknuté vyšetrovacie opatrenie nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade. Vykonávajúci orgán môže podmieniť svoj súhlas akýmikoľvek podmienkami, ktoré by sa uplatnili v podobnom vnútroštátnom prípade.

4.Príslušné orgány vydávajúceho štátu a vykonávajúceho štátu sa dohodnú na trvaní a praktických opatreniach cezhraničného sledovania vrátane použitia technických prostriedkov a pravidiel upravujúcich výkon činnosti dotknutých príslušníkov orgánov presadzovania práva. Príslušníci orgánov presadzovania práva vydávajúceho štátu, ktorí vykonávajú cezhraničné sledovanie, konajú výlučne na účely pozorovania a dokumentácie cezhraničného sledovania a nevykonávajú na území vykonávajúceho štátu žiadne donucovacie právomoci ani nevstupujú do súkromných priestorov.

5.Cezhraničné sledovanie sa na požiadanie odovzdá príslušníkom orgánov presadzovania práva vykonávajúceho štátu.

6.Odchylne od odseku 1, ak z riadne odôvodnených naliehavých dôvodov nemožno vydať a zaslať EVP pred vstupom sledovanej osoby alebo predmetu na územie vykonávajúceho štátu, príslušníci orgánov presadzovania práva vydávajúceho štátu môžu pokračovať v cezhraničnom sledovaní na území vykonávajúceho štátu za predpokladu, že:

(a)ihneď po tom, ako príslušníci orgánov presadzovania práva vydávajúceho štátu prekročia hranicu, orgán príslušný na vydávanie a zasielanie naliehavých oznámení akýmkoľvek vhodným spôsobom oznámi orgánu príslušnému na prijímanie naliehavých oznámení pokračovanie sledovania vo vykonávajúcom štáte a dôvody opodstatňujúce naliehavosť situácie;

(b)EVP sa vydá a zašle vykonávajúcemu orgánu bezodkladne, najneskôr však do 48 hodín po prekročení hranice podľa písmena a), pričom sa uvedú dôvody objasňujúce, prečo nebolo možné EVP zaslať skôr;

(c)cezhraničné sledovanie sa vykonáva v súlade s pokynmi vydanými príslušnými orgánmi vykonávajúceho štátu;

(d)cezhraničné sledovanie sa ukončí hneď, ako o to vykonávajúci orgán požiada, alebo ak sa uznanie alebo vykonanie EVP odmietne;

(e)ak sa do 24 hodín od zaslania EVP neprijme žiadne rozhodnutie o uznaní alebo vykonaní EVP, pokračovanie cezhraničného sledovania podlieha rozhodnutiu vykonávajúceho orgánu o povolení predbežného vykonávania cezhraničného sledovania v súlade s článkom 13 ods. 4 písm. c);

(f)ak sa uznanie alebo vykonanie EVP odmietne alebo predbežné vykonávanie cezhraničného sledovania nie je inak povolené podľa písmena e), akýkoľvek materiál získaný v rámci cezhraničného sledovania sa môže použiť len vtedy, ak je to nevyhnutne potrebné na zabránenie bezprostrednému a závažnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti, pričom každé takéto použitie a jeho dôvody sa oznámia vykonávajúcemu orgánu.

7.Na oznámenie uvedené v odseku 6 písm. a) sa využije formulár uvedený v prílohe V. Preloží sa do úradného jazyka informovaného členského štátu alebo do akéhokoľvek iného jazyka, ktorý je pre informovaný členský štát prijateľný v súlade s článkom 6 ods. 2. Ak takýto preklad nemožno z opodstatnených dôvodov poskytnúť načas, oznámenie sa môže zaslať v jazyku, ktorý je bežne zrozumiteľný v iných členských štátoch.

8.Ak je informovaný orgán uvedený v odseku 6 písm. a) iný ako vykonávajúci orgán, bezodkladne o tom informuje vykonávajúci orgán.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

KAPITOLA V

ODPOČÚVANIE TELEKOMUNIKAČNEJ PREVÁDZKY

Článok 3130

Odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky s technickou pomocou iného členského štátu

1.EVP sa môže vydať na účely odpočúvania telekomunikačnej prevádzky v členskom štáte, ktorého technická pomoc je potrebná.

2.Ak môže potrebnú technickú pomoc na rovnaké odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky poskytnúť viac ako jeden členský štát, EVP sa zašle ⌦ len ⌫ jednému z nich. Uprednostní sa vždy členský štát, v ktorom sa odpočúvaná osoba nachádza alebo sa bude nachádzať.

3.EVP uvedený v odseku 1 obsahuje aj tieto informácie:

(a)informácie na účely zistenia totožnosti odpočúvanej osoby;

(b)požadované trvanie odpočúvania; a

(c)dostatočné technické údaje, najmä identifikátor cieľa, s cieľom zabezpečiť vykonanie EVP.

4.Vydávajúci orgán v EVP uvedie dôvody, prečo sa domnieva, že uvedené vyšetrovacie opatrenie je relevantné na účely príslušného trestného konania.

5.Okrem dôvodov neuznania alebo nevykonania uvedených v článku 11 možno odmietnuť vykonanie EVP uvedeného v odseku 1 aj vtedy, ak by sa dotknuté vyšetrovacie opatrenie nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade. Vykonávajúci štát môže podmieniť svoj súhlas akýmikoľvek podmienkami, ktoré by sa museli splniť v podobnom vnútroštátnom prípade.

6.EVP uvedený v odseku 1 možno vykonať:

(a)bezodkladným zaslaním telekomunikačnej prevádzky vydávajúcemu štátu alebo

(b)odpočúvaním, záznamom a následným zaslaním výsledku odpočúvania telekomunikačnej prevádzky vydávajúcemu štátu.

Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa navzájom radia s cieľom dohodnúť sa na tom, či sa odpočúvanie vykoná v súlade s písmenom a) alebo b).

⇩ nový

7.Ak obdobie, pre ktoré sa žiada o odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky vo vykonávajúcom štáte, presahuje obdobie, pre ktoré sa takéto vyšetrovacie opatrenia nariadili alebo počas ktorého sa môžu vykonávať v súlade s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu, vykonávajúci orgán o tom bezodkladne informuje vydávajúci orgán a uvedie prípadné možnosti predĺženia tohto obdobia. Ak má vydávajúci orgán v úmysle predĺžiť odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky vo vykonávajúcom štáte nad rámec obdobia uvedeného v pôvodnom EVP, musí sa vydať nový EVP.

🡻 2014/41/EÚ

8.7.Ak má na to vydávajúci orgán osobitný dôvod, môže pri vydávaní EVP uvedeného v odseku 1 alebo počas odpočúvania požiadať aj o prepis, dekódovanie alebo dešifrovanie záznamu, ak s tým vykonávajúci orgán súhlasí.

9.8.Náklady vyplývajúce z uplatňovania tohto článku sa znášajú v súlade s článkom 5421, a to s výnimkou nákladov vyplývajúcich z prepisu, dekódovania a dešifrovania odpočúvanej telekomunikačnej prevádzky, ktoré znáša vydávajúci štát.

KAPITOLA VI

PREDBEŽNÉ OPATRENIA

Článok 32

Predbežné opatrenia

1.Vydávajúci orgán môže vydať EVP s cieľom prijať akékoľvek opatrenie na účely toho, aby sa predbežne zabránilo ničeniu, pozmeňovaniu, odstráneniu, odovzdaniu veci, ktorá sa môže použiť ako dôkaz, alebo zaobchádzaniu s ňou.

2.Vykonávajúci orgán rozhodne o predbežnom opatrení a informuje o ňom čo najskôr, a ak je to možné, do 24 hodín po doručení EVP.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

3.Ak sa požaduje predbežné opatrenie uvedené v odseku 1, vydávajúci orgán v EVP uvedie, či sa dôkazy zašlú ⌦ odovzdajú ⌫ vydávajúcemu štátu, alebo či ostanú vo vykonávajúcom štáte. Vykonávajúci orgán uzná a vykoná EVP a odovzdá dôkazy v súlade s ⌦ uplatniteľnými ⌫ postupmi stanovenými v tejto smernici.

4.Ak je v súlade s odsekom 3 súčasťou EVP pokyn, aby dôkazy zostali vo vykonávajúcom štáte, vydávajúci orgán uvedie dátum zrušenia predbežného opatrenia uvedeného v odseku 1 alebo predpokladaný dátum predloženia žiadosti o odovzdanie dôkazov do vydávajúceho štátu.

5.Po porade s vydávajúcim orgánom môže vykonávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a praxou stanoviť vzhľadom na okolnosti prípadu primerané podmienky, ktorými sa obmedzí trvanie predbežného opatrenia uvedeného v odseku 1. Ak má v súlade s týmito podmienkami v úmysle zrušiť predbežné opatrenie, vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán, ktorý má možnosť predložiť svoje pripomienky. Vydávajúci orgán bezodkladne informuje vykonávajúci orgán o zrušení predbežného opatrenia uvedeného v odseku 1.

⌦ KAPITOLA VII ⌫

⌦ OZNÁMENIA O CEZHRANIČNÝCH VYŠETROVACÍCH OPATRENIACH VYKONÁVANÝCH BEZ TECHNICKEJ POMOCI INÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU ⌫

Článok 3331

Informovanie ⌦ Oznámenie ⌫ členskémuho štátu, v ktorom sa nachádza odpočúvaná osoba, a ktorého technická pomoc nie je potrebná

1.Ak na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia ⇨ v konaniach podľa článku 5 písm. a) a v rozsahu, v akom sa týkajú takýchto konaní, v konaniach podľa článku 5 písm. d) ⇦ povolí príslušný orgán určitého ⇨ vyšetrujúceho ⇦ členského štátu odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky (ďalej len „odpočúvajúcičlenský štát“) a komunikačná adresa odpočúvanej osoby, určenej v príkaze na odpočúvanie, sa používa na území iného členského štátu,(ďalej len „informovaný členský štát“) ktorého technická pomoc nie je potrebná na účely vykonania odpočúvania, ⇨ vyšetrujúci ⇦ odpočúvajúci členský štát informuje príslušný orgán informovaného ⌦ tohto iného ⌫ členského štátu o odpočúvaní:

(a)pred odpočúvaním v prípadoch, keď je príslušnému orgánu ⇨ vyšetrujúceho ⇦ odpočúvajúceho členského štátu pri nariadení odpočúvania známe, že odpočúvaná osoba sa nachádza alebo sa bude nachádzať na území informovaného členského štátu;

(b)počas odpočúvania alebo po jeho vykonaní, a to bezodkladne po tom, ako sa dozvie, že odpočúvaná osoba sa počas odpočúvania nachádza alebo nachádzala na území informovaného členského štátu.

2.Na informovanie uvedené v odseku 1 sa využije formulár uvedený v prílohe IIIC. ⇨ Preloží sa do úradného jazyka informovaného členského štátu alebo do akéhokoľvek iného jazyka, ktorý je pre informovaný členský štát prijateľný v súlade s článkom 6 ods. 2. ⇦

⇩ nový

3.Ak orgán v informovanom členskom štáte, ktorému bolo doručené oznámenie podľa odseku 1, nemá právomoc konať, bez zbytočného odkladu a najneskôr do 24 hodín od jeho doručenia zašle toto oznámenie príslušnému orgánu informovaného členského štátu a informuje o tom príslušný orgán vyšetrujúceho členského štátu.

🡻 2014/41/EÚ

⇨ nový

4.3.Ak by sa odpočúvanie nepovolilo v podobnom vnútroštátnom prípade, príslušný orgán informovaných členských štátovinformovaného členského štátu môže bezodkladne a najneskôr do 96 hodín po informovaní uvedenom v odseku 1 informovať príslušný orgán ⇨ vyšetrujúceho ⇦ odpočúvajúceho členského štátu o tom:

(a)že odpočúvanie sa nesmie vykonať alebo sa musí ukončiť a

(b)v prípade potreby sa žiadny materiál, ktorý sa získal odpočúvaním počas pobytu odpočúvanej osoby na jeho území nemôže použiť ⇨ a musí sa vymazať ⇦ alebo sa môže použiť len za podmienok, ktoré určí, ⇨ vrátane podmienok oznámených podľa článku 21 ⇦ . Príslušný orgán informovaného členského štátu informuje príslušný orgán ⇨ vyšetrujúceho ⇦ odpočúvajúceho členského štátu o dôvodoch týchto podmienok.

4.    Na informovanie uvedené v odseku 2 sa primerane uplatní článok 5 ods. 2.

⇩ nový

5.Na žiadosť príslušného orgánu informovaného členského štátu poskytne príslušný orgán vyšetrujúceho členského štátu všetky dodatočné informácie, ktoré informovaný členský štát potrebuje na posúdenie toho, či by sa odpočúvanie mohlo povoliť v podobnom vnútroštátnom prípade.

6.Ak vnútorné postupy požadované podľa vnútroštátneho právneho poriadku informovaného členského štátu nemožno dokončiť v rámci 96-hodinovej lehoty, príslušný orgán informovaného členského štátu o tom bezodkladne informuje príslušný orgán vyšetrujúceho členského štátu, uvedie dôvody a môže túto lehotu predĺžiť najviac o ďalších 96 hodín.

7.Ak príslušný orgán informovaného členského štátu nevznesie námietku v lehote uvedenej v odseku 4 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, vyšetrujúci členský štát môže pokračovať v odpočúvaní na území informovaného členského štátu počas obdobia uvedeného v oznámení podľa odseku 1. Ak má príslušný orgán vyšetrujúceho členského štátu v úmysle predĺžiť odpočúvanie nad rámec obdobia uvedeného v pôvodnom oznámení, musí podať nové oznámenie.

Článok 34

Oznámenie členskému štátu o používaní technického záznamového zariadenia na jeho území bez potreby jeho technickej pomoci

1.Ak na účely vykonania vyšetrovacieho opatrenia v konaniach podľa článku 5 ods. 1 písm. a) a v rozsahu, v akom sa týkajú takýchto konaní, v konaniach podľa článku 5 ods. 1 písm. d) povolil príslušný orgán vyšetrujúceho členského štátu používanie technického zariadenia umožňujúceho získavanie lokalizačných, zvukových alebo vizuálnych údajov (ďalej len „technické záznamové zariadenie“) a toto zariadenie vstúpi na územie iného členského štátu, ktorého technická pomoc nie je potrebná na účely jeho ďalšieho používania, príslušný orgán vyšetrujúceho členského štátu informuje príslušný orgán tohto iného členského štátu o používaní technického záznamového zariadenia na jeho území:

(a)pred takýmto používaním v prípadoch, keď je príslušnému orgánu vyšetrujúceho členského štátu pri nariadení používania technického záznamového zariadenia známe, že toto zariadenie vstúpi na územie informovaného členského štátu, alebo

(b)počas takéhoto používania alebo po ňom, hneď ako sa dozvie, že technické záznamové zariadenie sa nachádza alebo sa bude nachádzať na území informovaného členského štátu.

2.Na oznamovanie vykonávané v súlade s odsekom 1 tohto článku sa primerane uplatňuje článok 33 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7.

KAPITOLA VIII

ŽIADOSTI O SÚHLAS S POUŽITÍM PREDTÝM VYMENENÝCH INFORMÁCIÍ AKO DÔKAZU

Článok 35

Žiadosť o súhlas s použitím predtým vymenených informácií ako dôkazu

1.Žiadajúci orgán môže v prípade, že sa to vyžaduje podľa jeho vnútroštátneho právneho poriadku alebo podmienok pripojených k pôvodne zaslaným informáciám, požiadať dožiadaný orgán o súhlas s tým, aby sa ako dôkaz v trestnom konaní použili informácie, ktoré príslušné orgány jedného členského štátu (ďalej len „dožiadaný štát“) už predtým poskytli príslušným orgánom iného členského štátu (ďalej len „žiadajúci štát“):

(a)v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/977 80 ;

(b)prostredníctvom spontánnej výmeny informácií medzi justičnými orgánmi podľa článku 7 dohovoru.

2.Na účely tohto článku „žiadajúci orgán“ je orgán uvedený v článku 2 bode 1 písm. c), ktorý je príslušný vydať žiadosť o súhlas, a „dožiadaný orgán“ je orgán uvedený v článku 2 bode 1 písm. d), ktorý je príslušný odpovedať na takúto žiadosť.

3.Žiadosť o súhlas možno podať len vtedy, ak je použitie informácií ako dôkazu nevyhnutné a primerané na účely príslušného trestného konania a takáto žiadosť by bola v žiadajúcom štáte v podobnom vnútroštátnom prípade prípustná za rovnakých podmienok.

4.Žiadosť o súhlas uvedenú vo formulári v prílohe VII vyplní, podpíše a presnosť a správnosť jej obsahu osvedčí žiadajúci orgán. Obsahuje informácie potrebné na to, aby dožiadaný orgán mohol rozhodnúť, či sa súhlas môže udeliť. Preloží sa do úradného jazyka dožiadaného štátu alebo do akéhokoľvek iného jazyka, ktorý je pre tento štát prijateľný v súlade s článkom 6 ods. 2.

5.Dožiadaný orgán rozhodne o žiadosti čo najskôr, najneskôr však do 14 dní od jej doručenia. Ak nemožno uvedenú lehotu dodržať, dožiadaný orgán o tom bezodkladne informuje žiadajúci orgán, uvedie dôvody a môže lehotu predĺžiť najviac o 10 dní.

6.Dožiadaný orgán udelí súhlas a prípadne stanoví jeho podmienky, pokiaľ neexistuje niektorý z týchto dôvodov odmietnutia alebo odkladu:

(a)použitie informácií ako dôkazu by v konaní rovnakej povahy, ako je konanie, v súvislosti s ktorým sa žiada o súhlas, nebolo podľa právneho poriadku dožiadaného štátu prípustné;

(b)existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že udelenie súhlasu by mohlo narušiť trestné konanie, ktoré prebieha v dožiadanom štáte, alebo by vážne poškodilo základné národné záujmy;

(c)podmienky, ktorými sa riadi používanie informácií poskytnutých podľa smernice (EÚ) 2023/977, už nie sú splnené, vrátane prípadu, keď sú informácie nepresné, neúplné alebo už neaktuálne.

7.Hneď ako zanikne dôvod odkladu uvedený v odseku 6, dožiadaný orgán prijme rozhodnutie uvedené v odseku 5 a informuje o tom žiadajúci orgán.

8.Na žiadosti o súhlas podľa tohto článku sa primerane uplatňuje článok 8.

9.Členské štáty zabezpečia, aby sa v súvislosti so žiadosťami o súhlas a s rozhodnutiami o takýchto žiadostiach uplatňovali opravné prostriedky rovnocenné s opravnými prostriedkami dostupnými v podobnom vnútroštátnom prípade. Na takéto žiadosti a rozhodnutia sa primerane uplatňuje článok 17 ods. 2, 3, 4, 5, 6 a 7.

HLAVA III

EURÓPSKY PRÍKAZ NA ÚČASŤ NA DIAĽKU

KAPITOLA I – EURÓPSKY PRÍKAZ NA ÚČASŤ NA DIAĽKU

Článok 36

EPÚD a povinnosť vykonať ho

1.EPÚD je justičné rozhodnutie, ktoré vydal justičný orgán členského štátu s cieľom umožniť podozrivej osobe, obvinenej osobe alebo obeti trestného činu, ktoré majú postavenie účastníka trestného konania, zúčastniť sa na jednom alebo viacerých pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie z iného členského štátu.

2.Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedol potrebný právny a procesný rámec, ktorý ich vydávajúcemu orgánu umožní vydať EPÚD v súlade s touto hlavou.

3.Členské štáty vykonajú EPÚD na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s touto hlavou a hlavami I, IV a V.

4.EPÚD sa vzťahuje na účasť na diaľku na akomkoľvek pojednávaní na súde s právomocou v trestných veciach vo všetkých fázach trestného konania, t. j. od začiatku vyšetrovania až do ukončenia konania vrátane prípadného vynesenia rozsudku a vybavenia všetkých odvolaní.

KAPITOLA II

POSTUPY A ZÁRUKY PRE VYDÁVAJÚCI ŠTÁT

Článok 37

 Podmienky vydania a zaslania EPÚD

1.Vydávajúci orgán môže vydať EPÚD, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

(a)podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť trestného činu majú alebo budú mať v čase príslušného(-ých) pojednávania(-í) pobyt vo vykonávajúcom štáte alebo sa dočasne zdržiavajú alebo sa budú dočasne zdržiavať v tomto štáte z opodstatnených dôvodov, ktoré sťažujú ich prítomnosť vo vydávajúcom štáte alebo tejto prítomnosti inak bránia, alebo sú zadržiavané vo vykonávajúcom štáte v súvislosti s iným konaním, ktoré sa proti nim vedie;

(b)vydávajúci orgán považuje vydanie EPÚD za vhodné a vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu je primerané uľahčiť účasť dotknutej osoby na pojednávaní(-iach) na súde v trestnom konaní vo vydávajúcom štáte, pričom sa zohľadňujú práva dotknutej osoby;

(c)dotknutá osoba udelila v súlade s článkom 38 súhlas s účasťou na pojednávaní(-iach) na diaľku.

2.Odchylne od odseku 1 môže vydávajúci orgán vydať EPÚD pred získaním súhlasu dotknutej osoby podľa odseku 1 písm. c), ak je to výnimočne potrebné na zabezpečenie účinného a riadneho výkonu spravodlivosti. Vydávajúci orgán o tom informuje vykonávajúci orgán a požiada ho o pomoc pri žiadaní o súhlas dotknutej osoby, pričom použije časť formulára uvedeného v prílohe VIII určenú na tento účel. V takýchto prípadoch vykonávajúci orgán pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o uznaní a vykonaní EPÚD v súlade s článkom 41 alebo 43 overí súhlas dotknutej osoby.

3.Odchylne od odseku 1 môže vydávajúci orgán vydať EPÚD bez získania súhlasu dotknutej osoby podľa odseku 1 písm. c), a to za výnimočných okolností, ak jej osobná účasť na pojednávaní(-iach) predstavuje závažné ohrozenie verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, ktoré sa preukáže ako skutočné a aktuálne alebo predvídateľné, a odklad pojednávania(-í) alebo pozastavenie konania by bolo v rozpore s účinným a riadnym výkonom spravodlivosti, avšak za predpokladu, že sa dodržiavajú práva dotknutej osoby na obhajobu a spravodlivé súdne konanie.

Táto výnimka sa neuplatňuje, ak je dotknutou osobou zraniteľná osoba alebo dieťa a vedenie pojednávania(-í) na diaľku nie je zlučiteľné s ich osobitnými potrebami a najlepšími záujmami.

4.Podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť trestného činu, ktoré spĺňajú podmienku podľa odseku 1 písm. a), môžu v súlade s postupmi podľa právneho poriadku vydávajúceho štátu požiadať vydávajúci orgán o vydanie EPÚD. Takéto žiadosti sa predkladajú vydávajúcemu orgánu v dostatočnom predstihu pred príslušným(-i) pojednávaním(-iami) a uvedený orgán ich preskúma podľa odseku 1. Vydávajúci orgán vydá odôvodnené rozhodnutie o žiadosti v primeranej lehote.

5.Ak sa EPÚD týka dieťaťa, ktoré je podozrivou osobou, obvinenou osobou alebo obeťou trestného činu, vydávajúci orgán zabezpečí, aby sa pri uplatňovaní tohto článku vždy v prvom rade zohľadňoval jeho najlepší záujem.  

Článok 38

Postup na získanie súhlasu

1.Keď sa predvolanie na pojednávanie(-ia) doručuje dotknutej osobe, vydávajúci orgán v prípade potreby tiež:

(a)požiada o súhlas tejto osoby s účasťou na jednom alebo viacerých pojednávaniach na diaľku prostredníctvom videokonferencie alebo inej technológie diaľkovej komunikácie, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 37 ods. 1 písm. a) a b), alebo

(b)informuje dotknutú osobu o možnosti a podmienkach, za ktorých môže v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a článkom 37 ods. 4 predložiť žiadosť o účasť na jednom alebo viacerých pojednávaniach na diaľku.

2.Predtým, ako podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť trestného činu vyjadria svoj súhlas, príslušné orgány vydávajúceho štátu ich ústne alebo písomne a v jazyku, ktorému rozumejú, informujú aspoň o:

(a)možnosti poradiť sa s právnym zástupcom vo vydávajúcom štáte v súlade so smernicou 2013/48/EÚ, pokiaľ ide o podozrivú alebo obvinenú osobu, a v súlade so smernicou 2012/29/EÚ a s vnútroštátnym právnym poriadkom, pokiaľ ide o obete trestných činov;

(b)ich práve na tlmočenie pred príslušnými orgánmi a práve na písomný preklad v súlade so smernicou 2010/64/EÚ, prípadne smernicou 2012/29/EÚ;

(c)postupe vykonávania EPÚD, ako aj osobitných právach, ktoré sa vzťahujú na dotknutú osobu počas takéhoto postupu.

3.Ak je v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) dotknutou osobou dieťa v zmysle článku 3 bodu 1 smernice (EÚ) 2016/800, tomuto dieťaťu pomáha pred udelením súhlasu právny zástupca. Ak je dotknutou osobou dieťa v zmysle článku 2 bodu 1 písm. c) smernice 2012/29/EÚ a nositelia rodičovských práv a povinností nemôžu zastupovať detskú obeť v dôsledku konfliktu záujmov medzi nimi a detskou obeťou, alebo detská obeť je bez sprievodu alebo oddelená od rodiny, dieťaťu pred udelením súhlasu pomáha osobitný zástupca alebo právny zástupca.

4.Ak je dotknutou osobou dieťa, príslušné orgány vydávajúceho štátu v náležitých prípadoch a čo najskôr poskytnú nositeľovi rodičovských práv a povinností v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 2 smernice (EÚ) 2016/800 alebo uvedenému v článku 1 ods. 2 smernice 2012/29/EÚ, inej príslušnej dospelej osobe uvedenej v článku 5 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/800 alebo právnemu zástupcovi uvedenému v článku 24 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2012/29/EÚ v súlade s uvedeným ustanoveniami informácie, na ktoré má dieťa právo v zmysle tohto článku.

5.Informácie uvedené v odsekoch 2 a 4 sa poskytujú v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku, pričom sa zohľadňujú všetky osobitné potreby zraniteľných osôb.

6.Súhlas s účasťou na pojednávaní(-iach) na diaľku sa udeľuje dobrovoľne a jednoznačne. Súhlas sa spolu s okolnosťami, za ktorých bol udelený, zaznamenáva v súlade s postupom zaznamenávania, ktorý sa vyžaduje podľa právneho poriadku vydávajúceho štátu.

7.Lehoty na vyjadrenie súhlasu alebo predloženie žiadosti o účasť na jednom alebo viacerých pojednávaniach na diaľku sa riadia právnym poriadkom vydávajúceho štátu.

8.V prípadoch, keď sa dotknutá osoba v čase predvolania nachádza vo vykonávajúcom štáte, vydávajúci orgán požiada príslušné orgány vykonávajúceho štátu o pomoc pri doručení predvolania uvedeného v odseku 1 a poskytnutí informácií dotknutej osobe v súlade s týmto článkom, ako aj o uvedenie všetkých formálnych náležitostí a postupov, ktoré je potrebné dodržať. Ak sa žiada o súhlas dotknutej osoby s účasťou na pojednávaní(-iach) na diaľku, príslušné orgány vykonávajúceho štátu informujú vydávajúci orgán o tom, či bol súhlas získaný, a zašlú vydávajúcemu orgánu všetky príslušné záznamy. Ak súhlas nebolo možné získať alebo dotknutú osobu nebolo možné zastihnúť, príslušné orgány vykonávajúceho štátu o tom informujú vydávajúci orgán.

9.Ak vydávajúci orgán vydal EPÚD na základe výnimky stanovenej v článku 37 ods. 2, podľa ktorej sa upúšťa od požiadavky získať súhlas dotknutej osoby s účasťou na pojednávaní(-iach) na diaľku pred vydaním EPÚD, vykonávajúci orgán pred prijatím rozhodnutia o uznaní a vykonaní EPÚD požiada v súlade s požiadavkami tohto článku a v súlade so všetkými formálnymi náležitosťami a postupmi, ktoré uviedol vydávajúci orgán, dotknutú osobu o súhlas s účasťou na pojednávaní(-iach) na diaľku, ktorého(-ých) sa EPÚD týka.

Článok 39

Obsah a forma EPÚD

1.EPÚD uvedený vo formulári v prílohe VIII vyplní, podpíše a presnosť a správnosť jeho obsahu osvedčí vydávajúci orgán.

2.EPÚD obsahuje najmä tieto informácie:

(a)údaje o vydávajúcom orgáne a prípadne o overujúcom orgáne;

(b)totožnosť podozrivej osoby, obvinenej osoby alebo obete trestného činu, ktorých sa EPÚD týka, ako aj všetky relevantné informácie o možných zraniteľnostiach takejto osoby, ktoré sú vydávajúcemu orgánu známe;

(c)totožnosť a kontaktné údaje právneho zástupcu povereného dotknutou osobou alebo vymenovaného vydávajúcim štátom na účely pojednávania(-í), ktorého(-ých) sa EPÚD týka;

(d)opis trestného činu, ktorý je predmetom vyšetrovania alebo konania, ktorých sa EPÚD týka, a uplatniteľné ustanovenia trestného práva vydávajúceho štátu;

(e)opis štádia konania a druh, počet a orientačný harmonogram pojednávaní, ktorých sa EPÚD týka;

(f)dôvody, prečo je účasť na konkrétnom(-ych) pojednávaní(-iach) na diaľku vhodná vzhľadom na podmienky stanovené v článku 37 ods. 1;

(g)informácie o tom, či dotknutá osoba požiadala o účasť na pojednávaní(-iach) na diaľku alebo s ňou súhlasila, o uplatnení článku 37 ods. 2 a o akýchkoľvek formálnych náležitostiach a postupoch, ktoré sa majú dodržať pri žiadaní o súhlas dotknutej osoby, alebo v relevantných prípadoch informácie o tom, či sa uplatňuje článok 37 ods. 3;

(h)navrhované praktické opatrenia na vykonanie EPÚD v súlade s článkom 42 vrátane všetkých opatrení potrebných na zohľadnenie akýchkoľvek zraniteľností dotknutej osoby;

(i)akékoľvek formálne náležitosti a postupy, ktoré sa výslovne vyžadujú v právnom poriadku vydávajúceho štátu na účely vykonania EPÚD.

3.Každý členský štát uvedie jeden alebo viacero jazykov spomedzi úradných jazykov inštitúcií Únie okrem úradného jazyka či jazykov dotknutého členského štátu, ktoré sa môžu použiť pri vypĺňaní alebo preklade EPÚD v prípade, keď je dotknutý členský štát vykonávajúcim štátom.

4.Príslušný orgán vydávajúceho štátu preloží EPÚD do úradného jazyka vykonávajúceho štátu alebo do jedného z jazykov, ktoré uviedol vykonávajúci štát v súlade s odsekom 3.

Článok 40

Zasielanie EPÚD

1.Vydávajúci orgán zašle EPÚD vyplnený v súlade s článkom 39 vykonávajúcemu orgánu alebo prípadne so zapojením ústredného orgánu uvedeného v článku 52 pomocou decentralizovaného informačného systému.

2.K EPÚD sa pripoja všetky ďalšie relevantné informácie a písomnosti vrátane príslušných záznamov o získanom súhlase.

3.Ak nie je vykonávajúci orgán známy, vydávajúci orgán vykoná všetky potrebné šetrenia vrátane šetrení cez kontaktné miesta Európskej justičnej siete, aby túto informáciu od vykonávajúceho štátu získal.

4.Ak orgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému bol EPÚD doručený, nemá právomoc uznať EPÚD alebo prijať potrebné opatrenia na jeho vykonanie, postúpi ho z úradnej moci vykonávajúcemu orgánu a informuje o tom vydávajúci orgán.

KAPITOLA III

POSTUPY A ZÁRUKY PRE VYKONÁVAJÚCI ŠTÁT

Článok 41

Uznanie a vykonanie

1.Vykonávajúci orgán uzná EPÚD zaslaný v súlade s touto smernicou bez toho, aby sa museli splniť akékoľvek ďalšie formálne náležitosti, a zabezpečí jeho vykonanie v súlade s podmienkami dohodnutými s vydávajúcim orgánom, pokiaľ vykonávajúci orgán nerozhodne o uplatnení jedného z dôvodov neuznania alebo nevykonania stanovených v tejto smernici.

2.Vykonávajúci orgán dodržiava formálne náležitosti a postupy výslovne určené vydávajúcim orgánom, pokiaľ v tejto smernici nie je ustanovené inak a pokiaľ takéto formálne náležitosti a postupy nie sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku vykonávajúceho štátu.

3.Pojednávanie(-ia) vykoná priamo vydávajúci orgán alebo sa vykoná pod jeho vedením a riadi sa právnym poriadkom vydávajúceho štátu. Opatrenia prijaté vykonávajúcim orgánom na účely vykonania EPÚD sa riadia právnym poriadkom vykonávajúceho štátu s výnimkou formálnych náležitostí a postupov uvedených v odseku 2, ktoré ukladá vydávajúci orgán v súlade s právnym poriadkom vydávajúceho štátu. 

Článok 42

Požiadavky a praktické opatrenia na vykonanie EPÚD

1.Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa dohodnú na praktických opatreniach na vykonanie EPÚD, ako aj na harmonograme príslušných pojednávaní. Pri dohode o takýchto opatreniach sa vykonávajúci orgán zaviaže, že:

(a)v súlade s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu a formálnymi náležitosťami a postupmi, ktoré vyžaduje vydávajúci orgán v zmysle článku 41 ods. 2, predvolá dotknutú podozrivú osobu, obvinenú osobu alebo obeť trestného činu na pojednávanie(-ia) na diaľku a, ak sa vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán nedohodnú inak, oboznámi dotknutú osobu s jej právami podľa právneho poriadku vydávajúceho štátu, a to včas na to, aby mohla účinne uplatniť svoje práva;

(b)overí totožnosť dotknutej osoby.

2.Vydávajúci orgán zabezpečí, aby dotknutú osobu v prípade, že je podozrivou alebo obvinenou osobou, zastupoval vo vydávajúcom členskom štáte splnomocnený právny zástupca, ktorý je fyzicky prítomný v pojednávacej miestnosti počas pojednávania(-í), ktorého sa EPÚD týka.

3.Členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné orgány mali prístup ku všetkým technickým prostriedkom potrebným na vykonanie EPÚD. To zahŕňa schopnosť poskytovať:

(a)bezpečný, dôverný a účinný kanál pre dotknuté osoby na komunikáciu s ich právnym zástupcom vo vydávajúcom štáte, ktorý umožňuje účinný výkon práva na prístup k právnemu zástupcovi, ako sa stanovuje v smerniciach 2013/48/EÚ a (EÚ) 2016/800;

(b)potrebnú infraštruktúru na zabezpečenie prístupnosti videokonferencií alebo iných technológií diaľkovej komunikácie pre zraniteľné osoby.

4.Príslušný orgán vykonávajúceho štátu sa zúčastní na pojednávaní(-iach), v prípade potreby aj s tlmočníkom, a je zodpovedný za overenie totožnosti dotknutej osoby a riadne fungovanie príslušnej technickej infraštruktúry.

5.Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa v prípade potreby dohodnú na opatreniach potrebných na zohľadnenie akýchkoľvek osobitných potrieb dotknutej osoby. Ak sa vykonávajúci orgán dozvie o zraniteľnostiach dotknutej osoby, ktoré neboli zaznamenané v EPÚD, bezodkladne o tom informuje vydávajúci orgán, aby bolo možné dohodnúť sa na opatreniach zohľadňujúcich akékoľvek súvisiace osobitné potreby.

6.Na žiadosť vydávajúceho štátu alebo dotknutej osoby vykonávajúci štát zabezpečí, že osoba má v prípade potreby k dispozícii tlmočníka.

7.Ak je dotknutá osoba obeťou trestného činu, vykonávajúci orgán zabezpečí, aby táto obeť dostala počas pojednávania(-í), ktorého(-ých) sa EPÚD týka, emocionálnu podporu v súlade s individuálnymi potrebami obetí.

8.Dotknutá osoba je pred pojednávaním(-iami) ústne alebo písomne informovaná o procesných právach, ktoré by jej prináležali podľa právneho poriadku vydávajúceho, príp. vykonávajúceho štátu, a to v jednoduchom a zrozumiteľnom jazyku, pričom sa zohľadňuje jej prípadná osobitná zraniteľnosť.

9.Bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek opatrenia dohodnuté na ochranu osôb, vykonávajúci orgán po skončení pojednávania spíše zápisnicu o pojednávaní, v ktorej uvedie dátum a miesto konania pojednávania, údaje o totožnosti dotknutej osoby, údaje o totožnosti a funkciách všetkých ostatných osôb, ktoré sa zúčastnili na pojednávaní vo vykonávajúcom štáte, údaje o prísahách a technické podmienky, za akých sa pojednávanie uskutočnil. Vykonávajúci orgán zašle túto písomnosť vydávajúcemu orgánu.

Článok 43

Dôvody neuznania alebo nevykonania

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2, vykonávajúci štát odmietne uznanie a vykonanie EPÚD, ak:

(a)sa EPÚD týka podozrivej alebo obvinenej osoby a pojednávania(-í) v súvislosti s trestným činom, na ktorý sa vo vykonávajúcom štáte vzťahuje amnestia, a ak tento štát mal právomoc stíhať trestný čin podľa svojho trestného práva;

(b)vykonanie EPÚD by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem;

(c)podozrivá alebo obvinená osoba, ktorej sa EPÚD týka, nemôže byť vzhľadom na svoj vek podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu trestne zodpovedná za skutky, ktorých sa EPÚD týka.

2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 1 ods. 2, môže vykonávajúci štát odmietnuť uznanie alebo vykonanie EPÚD, ak:

(a)sa EPÚD týka podozrivej alebo obvinenej osoby a podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu existuje imunita alebo výsada, ktorá znemožňuje vykonať EPÚD, alebo existujú normy o určení a obmedzení trestnej zodpovednosti týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách, ktoré znemožňujú vykonať EPÚD;

(b)sa EPÚD týka podozrivej alebo obvinenej osoby a pojednávania(-í) v súvislosti so skutkom, ktorý patrí do právomoci vykonávajúceho štátu podľa jeho vlastného trestného práva, a trestné stíhanie alebo trest dotknutej osoby, ak je podozrivou alebo obvinenou osobou, je podľa právneho poriadku daného štátu premlčaný;

(c)sa EPÚD týka podozrivej alebo obvinenej osoby a pojednávania(-í) v súvislosti s trestným činom, ktorý bol údajne spáchaný:

i) mimo územia vydávajúceho štátu a úplne alebo čiastočne na území vykonávajúceho štátu a predmetný skutok nie je vo vykonávajúcom štáte trestným činom, alebo

ii) mimo územia vydávajúceho štátu a právny poriadok vykonávajúceho štátu neumožňuje trestné stíhanie za rovnaké trestné činy, ak boli spáchané mimo jeho územia;

(d)vo výnimočných situáciách, keď na základe konkrétnych a objektívnych dôkazov existujú podstatné dôvody domnievať sa, že vykonanie EPÚD by vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu viedlo k zjavnému porušeniu príslušného základného práva stanoveného v článku 6 Zmluvy o EÚ a v charte, najmä práva na spravodlivý proces alebo práva na obhajobu;

(e)sa EPÚD týka podozrivej alebo obvinenej osoby a pojednávania(-í) v súvislosti so skutkom, ktorý nie je trestný podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu s výnimkou trestného činu, ktorý je uvedený v zozname kategórií trestných činov v prílohe IX, ako uviedol vydávajúci orgán v EPÚD, ak sa vo vydávajúcom štáte trestá odňatím slobody alebo ochranným opatrením obmedzujúcim slobodu s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky;

(f)sa vo výnimočnom prípade vykonávajúci orgán domnieva, že vykonanie EPÚD v konkrétnom prípade by jednoznačne predstavovalo neprimeranú záťaž pre justičný systém vykonávajúceho štátu;

(g)formulár v prílohe VIII je neúplný alebo zjavne nesprávny a nebol vyplnený po porade uvedenej v odseku 4.

3.Ak sa EPÚD týka pojednávania(-í) v súvislosti s trestným činom súvisiacim s daňami alebo poplatkami, clami a devízami, vykonávajúci orgán nemôže odmietnuť uznanie alebo vykonanie z toho dôvodu, že právny poriadok vykonávajúceho štátu neukladá rovnaký druh dane alebo poplatku alebo neobsahuje daňovú, poplatkovú, colnú a devízovú úpravu rovnakého druhu ako právny poriadok vydávajúceho štátu.

4.V prípade uvedenom v odseku 2 písm. a) a ak právomoc pozbaviť výsady alebo imunity má orgán vykonávajúceho štátu, vykonávajúci orgán bezodkladne požiada uvedený orgán o výkon tejto právomoci. Ak má právomoc pozbaviť výsady alebo imunity orgán iného štátu alebo medzinárodná organizácia, vydávajúci orgán požiada dotknutý orgán o výkon tejto právomoci.

5.Skôr ako vykonávajúci orgán rozhodne v ktoromkoľvek z prípadov uvedených v odsekoch 1 a 2 o úplnom alebo čiastočnom neuznaní alebo nevykonaní EPÚD, akýmkoľvek vhodným spôsobom sa poradí s vydávajúcim orgánom a v prípade potreby požiada vydávajúci orgán o poskytnutie akýchkoľvek potrebných dodatočných informácií, a to bezodkladne a najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti. Ak vykonávajúci orgán rozhodne, že EPÚD možno uznať len čiastočne, vydávajúci orgán môže rozhodnúť o späťvzatí EPÚD z úradnej moci alebo na žiadosť dotknutej osoby.

6.Ak sa dotknutá osoba po tom, ako bola riadne predvolaná, aby sa zúčastnila na príslušnom(-ých) pojednávaní(-iach) na diaľku, nedostaví v čase a na miesto, ktoré určil vykonávajúci orgán, procesné dôsledky takejto neúčasti sa riadia právnym poriadkom vydávajúceho štátu, ako by sa uplatňovali v čisto vnútroštátnom prípade, keď sa predvolaná osoba nedostaví na pojednávanie. Vydávajúci orgán v prípade potreby informuje vykonávajúci orgán o všetkých opatreniach alebo dojednaniach, ktoré sa v týchto prípadoch vyžadujú, vrátane prípadného preloženia termínu pojednávania alebo späťvzatia EPÚD.

Článok 44

Lehoty na uznanie a vykonanie

1.Rozhodnutie o uznaní a vykonaní sa prijme a EPÚD sa vykoná v lehotách stanovených v odsekoch 2 až 5.

2.Ak vydávajúci orgán v EPÚD uviedol, že vzhľadom na procesné lehoty, závažnosť trestného činu alebo iné obzvlášť naliehavé okolnosti je potrebná kratšia lehota na rozhodnutie o uznaní a vykonaní, než sú lehoty stanovené v tomto článku, alebo ak vydávajúci orgán v EPÚD uviedol, že pojednávanie(-ia), ktorého(-ých) sa EPÚD týka, sa musí(-ia) vykonať v konkrétny dátum alebo do určitého dátumu, vykonávajúci orgán túto požiadavku na kratšiu lehotu v čo najväčšej možnej miere zohľadní.

3.Vykonávajúci orgán rozhodne o uznaní a vykonaní EPÚD čo najskôr a bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 5, najneskôr však do 30 dní od doručenia EPÚD príslušnému vykonávajúcemu orgánu.

4.Vykonávajúci orgán vykoná EPÚD v súlade s praktickými opatreniami dohodnutými medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom v súlade s článkom 42.

5.Ak v konkrétnom prípade nie je možné, aby vykonávajúci orgán dodržal lehotu stanovenú v odseku 3 alebo konkrétnu lehotu alebo dátum, ktoré uviedol vydávajúci orgán v súlade s odsekom 2, vykonávajúci orgán o tom bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom informuje vydávajúci orgán, pričom uvedie dôvody odkladu a predpokladaný čas, ktorý potrebuje na prijatie rozhodnutia. V takomto prípade sa môže lehota 30 dní stanovená v odseku 3 predĺžiť najviac o ďalších 30 dní.

Článok 45

Nemožnosť vykonať EPÚD

1.Nevykonanie EPÚD môže byť odôvodnené v prípade, že predvolanie na pojednávanie(-ia), ktorého(-ých) sa EPÚD týka, nemožno dotknutej osobe doručiť, pretože vykonávajúci orgán ju napriek primeranému úsiliu nemôže na území vykonávajúceho štátu nájsť.

2.Pred prijatím rozhodnutia o nemožnosti vykonať EPÚD sa vykonávajúci orgán poradí s vydávajúcim orgánom.

Článok 46

Povinnosť informovať vydávajúci orgán

1.Príslušný orgán vo vykonávajúcom štáte, ktorému sa EPÚD doručí, bezodkladne a v každom prípade do jedného týždňa od doručenia EPÚD potvrdí doručenie EPÚD.

Ak sa určil ústredný orgán, povinnosť potvrdiť prijatie EPÚD sa vzťahuje na ústredný orgán aj vykonávajúci orgán, ktorému ústredný orgán EPÚD doručil.

V prípadoch uvedených v článku 40 ods. 4 sa povinnosť potvrdiť prijatie EPÚD vzťahuje na príslušný orgán, ktorému sa EPÚD pôvodne doručil, aj na vykonávajúci orgán, ktorému sa EPÚD nakoniec postúpil.

2.Vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán ihneď a akýmkoľvek spôsobom:

(a)ak vykonávajúci orgán nemôže rozhodnúť o uznaní alebo vykonaní, pretože formulár uvedený v prílohe VIII je neúplný alebo zjavne nesprávne vyplnený;

(b)ak vykonávajúci orgán zistí, že v konkrétnom prípade nemôže dodržať formálne náležitosti a postupy výslovne určené vydávajúcim orgánom v súlade s článkom 41.

3.Vykonávajúci orgán bezodkladne informuje vydávajúci orgán:

(a)o každom rozhodnutí prijatom podľa článku 43 a o dôvodoch tohto rozhodnutia;

(b)ak sa vykonávajúci orgán po porade s vydávajúcim orgánom v súlade s článkom 45 ods. 2 domnieva, že nie je možné vykonať EPÚD.

4.Vydávajúci orgán informuje osobu, ktorej sa EPÚD týka, o každom rozhodnutí prijatom vykonávajúcim orgánom podľa článku 43 alebo článku 45.

Článok 47

Predbežné opatrenia

1.Ak bol EPÚD vydaný na uľahčenie účasti podozrivej alebo obvinenej osoby na trestnom konaní z vykonávajúceho štátu a konanie viedlo k zisteniu viny a uloženiu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia obmedzujúceho slobodu, vydávajúci štát v náležitých prípadoch informuje vykonávajúci štát o svojom zámere vydať európsky zatykač.

2.Ak je vykonávajúci štát informovaný o tejto skutočnosti, zabezpečí, aby jeho príslušné orgány mohli prijať primerané predbežné opatrenia podľa vnútroštátneho právneho poriadku a v súlade s ním s cieľom zabezpečiť, aby dotknutá osoba zostala až do prijatia rozhodnutia o uznaní a vykonaní európskeho zatykača na jeho území, a to aj jej zadržaním.

Článok 48

Konzultácie medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom

1.Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán v prípade potreby bezodkladne uskutočnia vzájomné konzultácie s cieľom uľahčiť účinné uplatňovanie tejto hlavy.

2.Ak sa vydávajúci orgán domnieva, že by to uľahčilo účinné uplatňovanie tejto hlavy, môže akýmkoľvek vhodným spôsobom konzultovať s vykonávajúcim orgánom aj pred vydaním EPÚD. Vykonávajúci orgán odpovie na žiadosť o konzultáciu bez zbytočného odkladu.

Článok 49

Procesné práva a záruky

1.Členské štáty pri vykonávaní tejto smernice zabezpečia, aby sa dodržiavala spravodlivosť súdneho konania, ktorého sa EPÚD týka, a práva osôb, ktorých sa EPÚD týka, ako sa stanovuje v práve Únie, najmä práva podozrivých a obvinených osôb stanovené v smerniciach 2010/64/EÚ, 2012/13/EÚ, 2013/48/EÚ, (EÚ) 2016/343, (EÚ) 2016/800 a (EÚ) 2016/1919 a práva obetí trestných činov stanovené v smernici 2012/29/EÚ, ako aj príslušný právny poriadok vydávajúceho alebo vykonávajúceho štátu, pokiaľ sú v súlade s právom Únie uplatniteľným v súlade s článkom 42.

Členské štáty prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že je výkon dotknutých práv spojený s príslušným(-i) pojednávaním(-iami), dotknutá osoba mohla takéto práva účinne vykonávať na diaľku z vykonávajúceho členského štátu, a to takým spôsobom, aby sa zabezpečila spravodlivosť konania tak počas pojednávania(-í) na diaľku, ktorého(-ých) sa EPÚD týka, ako aj pred takýmto(-i) pojednávaním(-iami) a po ňom.

2.Členské štáty zabezpečia, aby sa prijali vhodné procesné opatrenia pre podozrivé osoby, obvinené osoby alebo obete trestných činov, ktoré sú zraniteľné a ktoré by sa inak nemohli účinne zúčastniť na pojednávaní(-iach) na diaľku, ktorého(-ých) sa EPÚD týka, a to aj uplatnením osobitných ochranných opatrení.

Ak sa EPÚD týka dieťaťa, členské štáty zabezpečia, aby sa pri každom rozhodnutí, ktoré sa ho týka a ktoré sa prijíma v súlade s touto hlavou, vždy v prvom rade zohľadňoval jeho najlepší záujem.

3.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že má osoba právo byť prítomná na pojednávaní(-iach), ktorého(-ých) sa EPÚD týka, a v súlade s článkom 37 požiada o účasť alebo súhlasí s účasťou na viac ako jednom pojednávaní na diaľku, mala právo zmeny na osobnú účasť na účely akéhokoľvek ďalšieho pojednávania, ktorého sa EPÚD týka. V takýchto prípadoch vydávajúci orgán vezme EPÚD späť.

Článok 50

Opravné prostriedky

1.Členské štáty zabezpečia, aby podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť trestného činu, ktorých sa EPÚD týka, mohli v trestnom konaní, ktorého sa EPÚD týka, účinne uplatňovať všetky opravné prostriedky dostupné podľa právneho poriadku vydávajúceho štátu.

2.Podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť trestného činu, ktorých sa EPÚD týka, majú v prípade, že sú ich práva nepriaznivo dotknuté, vo vydávajúcom štáte právo na účinný opravný prostriedok proti vydaniu EPÚD. Dotknutá osoba má najmä právo napadnúť rozhodnutie o vydaní EPÚD prijaté v súlade s článkom 37 ods. 2 bez jej súhlasu.

3.Podozrivá osoba, obvinená osoba alebo obeť trestného činu, ktorých sa EPÚD týka, majú v prípade, že sú ich práva nepriaznivo dotknuté uznaním a vykonaním EPÚD, vo vykonávajúcom štáte právo na účinný opravný prostriedok proti uznaniu a proti vykonaniu EPÚD. Uplatnenie takýchto opravných prostriedkov má na uznanie a vykonanie EPÚD odkladný účinok.

4.Vykonávajúci orgán monitoruje technické a praktické podmienky vykonania EPÚD a bezodkladne informuje vydávajúci orgán o akýchkoľvek technických alebo praktických problémoch, ktoré môžu ovplyvniť účinný výkon práv dotknutej osoby alebo spravodlivosť konania.

Ak takéto problémy vzniknú počas pojednávania(-í), ktorého(-ých) sa EPÚD týka, vykonávajúci orgán alebo príslušný orgán vykonávajúceho štátu, ktorý je prítomný počas pojednávania, bezodkladne a akýmkoľvek vhodným spôsobom informujú vydávajúci orgán. Pojednávanie sa preruší a vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán alebo prípadne príslušný orgán vykonávajúceho štátu, ktorý je prítomný počas pojednávania, spoločne prijmú všetky vhodné opatrenia na bezodkladnú nápravu týchto problémov a v prípade potreby preloženia termínu a zopakujú príslušné pojednávanie.

Ak technické problémy pretrvávajú a nemožno ich vyriešiť v primeranej lehote, vydávajúci orgán môže rozhodnúť o späťvzatí EPÚD. V takýchto prípadoch sa termín pojednávania(-í) preloží, aby sa dotknutej osobe poskytol dostatočný čas na zabezpečenie jej fyzickej prítomnosti na pojednávaní(-iach) vo vydávajúcom štáte.

5.Členské štáty zabezpečia, aby lehoty na uplatnenie opravného prostriedku v súlade s odsekmi 2 a 3 v praxi neznemožňovali alebo nadmerne nesťažovali výkon práva na takýto opravný prostriedok.

6.Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa navzájom informujú o akomkoľvek opravnom prostriedku uplatňovanom v súlade s odsekmi 2 a 3 a o jeho výsledku.

🡻 2023/2843/EÚ článok 11 ods. 1 (prispôsobené)

⇨ nový

HLAVA IV 

⌦ SPOLOČNÉ USTANOVENIA ⌫

Článok 515a

Komunikačné prostriedky

1.S výnimkou komunikácie podľa článku 109 ods. 6, článku 1211 ods. 4, článku 1312 ods. 5 a 6, a článku 16 ods. 2 prvého pododseku, ⇨ článku 22 ods. 4, článku 30 ods. 6, článku 43 ods. 4, článku 44 ods. 5, článku 46 ods. 2, článku 48 ods. 2 a článku 50 ods. 3 ⇦ sa úradná komunikácia medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánompodľa tejto smernice medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom ⇨ , medzi príslušným orgánom vyšetrujúceho členského štátu a príslušným orgánom informovaného členského štátu, medzi žiadajúcim orgánom a dožiadaným orgánom uvedenými v článku 35 a medzi takýmito príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom alebo Európskou prokuratúrou ⇦ uskutočňuje v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844.

⇩ nový

2.Komunikácia podľa článku 10 ods. 6, článku 12 ods. 4, článku 13 ods. 5 a 6, článku 16 ods. 2 prvého pododseku, článku 22 ods. 4, článku 30 ods. 6 písm. a), článku 43 ods. 4, článku 44 ods. 5, článku 46 ods. 2, článku 48 ods. 2 a článku 50 ods. 3 sa môže uskutočniť najrýchlejším a najvhodnejším spôsobom zasielania, a to aj prostredníctvom decentralizovaného informačného systému.

🡻 2014/41/EÚ

⇨ nový

3.2.Ak členský štát určil ústredný orgán alebo orgány, odseky 1 ⇨ a 2 ⇦ sa uplatnia aj na úradnú komunikáciu s ústredným orgánom alebo orgánmi iného členského štátu.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

Článok 527

⌦ Určenie ústredných orgánov ⌫

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 písm. d), môže kKaždý členský štát môže určiť ústredný orgán, alebo ak to umožňuje jeho právny systém, viac než jeden ústredný orgán, ktorý bude pomáhať príslušným orgánom ⌦ podľa tejto smernice ⌫ . Členský štát môže, ak to vyžaduje organizácia jeho vnútroštátneho justičného systému, poveriť svoj ústredný orgán (ústredné orgány) administratívnym zasielaním a prijímaním:

(a)EVP;

⇩ nový

(b)oznámení uvedených v článku 30 ods. 6 písm. a) a článkoch 33 a 34;

(c)žiadostí o súhlas s použitím predtým vymenených informácií ako dôkazu;

(d)EPÚD;

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

e)    ako aj ďalšej úradnej korešpondencie súvisiacej s EVP ⌦ s písmenami a) až d)⌫ .

⇩ nový

Článok 53

Spolupráca s Eurojustom a Európskou justičnou sieťou

Príslušné orgány podľa tejto smernice môžu v ktoromkoľvek štádiu postupu podľa tejto smernice požiadať o pomoc Eurojust alebo Európsku justičnú sieť v súlade s ich príslušnými právomocami.  

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 5421

Náklady

1.Pokiaľ nie je v tejto smernici ustanovené inak, vykonávajúci štát znáša všetky náklady, ktoré vzniknú na území vykonávajúceho štátu v súvislosti s vykonaním EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ .

2.Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že náklady na vykonanie EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦ sa môžu považovať za mimoriadne vysoké, môže sa poradiť s vydávajúcim orgánom, či a ako by sa mohli náklady rozdeliť alebo EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦zmeniť.

Vykonávajúci orgán vopred informuje vydávajúci orgán o podrobnostiach o časti nákladov, ktoré sa považujú za mimoriadne vysoké.

3.Za výnimočných okolností, keď sa nemohla dosiahnuť dohoda o nákladoch uvedených v odseku 2, môže vydávajúci orgán rozhodnúť o:

(a)čiastočnom alebo úplnom späťvzatí EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦; alebo

(b)ponechaní EVP ⇨ alebo EPÚD ⇦v platnosti a znášaní časti nákladov, ktoré sa považujú za mimoriadne vysoké.

⇩ nový

Článok 55

Štatistiky

1.Členské štáty zbierajú komplexné štatistiky, ktoré Komisii umožňujú monitorovať uplatňovanie tejto smernice. Príslušné orgány členských štátov vedú tieto štatistiky a každoročne ich zasielajú Komisii. Príslušné orgány členských štátov môžu spracúvať osobné údaje potrebné na zostavenie týchto štatistík. Štatistiky zasielané Komisii sa obmedzujú na súhrnné údaje a neobsahujú osobné údaje.

2.Štatistiky v zmysle odseku 1 obsahujú všetky tieto prvky:

(a)počet EVP a oznámení podľa článku 30 ods. 6 písm. a), ktoré zaslal vydávajúci štát;

(b)počet EVP, ktoré vykonal vykonávajúci štát;

(c)počet úplne alebo čiastočne neuznaných a nevykonaných EVP, vrátane dôvodov neuznania/nevykonania a prípadov, keď nie je možné poskytnúť pomoc podľa článku 11 ods. 5, ako aj prípadov, keď vykonávajúci štát vráti EVP podľa článku 10 ods. 3;

(d)počet prípadov, v ktorých sa uplatnili opravné prostriedky proti vydaniu alebo vykonaniu EVP, a počet rozhodnutí, ktoré boli úspešne napadnuté;

(e)čas potrebný na zaslanie dôkazov alebo čas potrebný na zaslanie informácií týkajúcich sa rozhodnutia o neuznaní alebo nevykonaní EVP; 

(f)počet oznámení podľa článkov 33 a 34, ktoré zaslal príslušný orgán vyšetrujúceho členského štátu, a počet námietok, ktoré zaslal informovaný členský štát v reakcii na takéto oznámenia;

(g)počet EPÚD, ktoré zaslal vydávajúci štát, vrátane informácií o štádiu konania, ktorého sa týkali, a o tom, či sa týkali podozrivej osoby, obvinenej osoby alebo obete trestného činu;

(h)počet EPÚD, ktoré boli uznané a vykonané;

(i)počet EPÚD, ktorých uznanie alebo vykonanie bolo úplne alebo čiastočne odmietnuté, vrátane informácií o dôvode neuznania alebo nevykonania, o štádiu konania, ktorého sa EPÚD týkali, a o tom, či sa týkali podozrivej osoby, obvinenej osoby alebo obete trestného činu;

(j)počet prípadov, v ktorých sa uplatnili opravné prostriedky proti vydaniu alebo vykonaniu EPÚD, s uvedením, či bol prípad predložený podozrivou osobou, obvinenou osobou alebo obeťou, a počet rozhodnutí, ktoré boli úspešne napadnuté.

3.Referenčný implementačný softvér uvedený v článku 12 nariadenia (EÚ) 2023/2844 a vnútroštátne backendové systémy uvedené v článku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia, ak sú na to uspôsobené, sa naprogramujú tak, aby zbierali údaje uvedené v odseku 2 tohto článku a každoročne ich zasielali Komisii.

4.Štatistiky uvedené v odseku 2 tohto článku sa zbierajú v súlade s odsekom 3 tohto článku od dátumu uvedeného v článku 60 ods. 3. Tieto štatistiky sa po prvýkrát zašlú jeden rok po uvedenom dátume.

5.Do dátumu uvedeného v odseku 4 tohto článku nemá tento článok vplyv na uplatňovanie článku 16 ods. 2 písm. c) a d) nariadenia (EÚ) 2023/2844, pokiaľ ide o nasledujúce štatistiky v rozsahu, v akom zodpovedajú informáciám uvedeným v týchto písmenách:

(a)počet EVP, ktoré zaslal vydávajúci štát prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a) tohto článku;

(b)čas potrebný na zaslanie dôkazov alebo čas potrebný na zaslanie informácií týkajúcich sa rozhodnutia o neuznaní alebo nevykonaní EVP, ako sa uvádza v odseku 2 písm. e) tohto článku;

(c)počet oznámení podľa článku 33, ktoré zaslal príslušný orgán vyšetrujúceho členského štátu, ako sa uvádza v odseku 2 písm. f) tohto článku.

6.Od dátumu uvedeného v odseku 4 tohto článku je zber a zasielanie štatistických údajov uvedených v odseku 2 písm. a), e) a f) tohto článku rovnocenným postupom oznamovania, ako sa uvádza v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2023/2844, pokiaľ ide o informácie uvedené v článku 16 ods. 2 písm. c) a d) uvedeného nariadenia.

Článok 56

Zmeny vzorových formulárov

Komisia je v súlade s článkom 57 splnomocnená prijímať delegované akty na účely zmeny príloh I až IX, a to aktualizáciou alebo vykonaním technických zmien vzorových formulárov uvedených v týchto prílohách.

Článok 57

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 56 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo [dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 56 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 56 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

HLAVA V 

⌦ PRECHODNÉ A ⌫ ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 5833

Oznámenia

1.Do ⇨ [dva roky po nadobudnutí účinnosti] ⇦ 22. mája 2017 každý členský štát oznámi Komisii:

(a)orgán alebo orgány, ktoré sú v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom príslušné podľa článku 2 písm. c) ⇨ 2 ods. 1 písm. c) ⇦ a d), keď je tento členský štát vydávajúcim štátom alebo vykonávajúcim štátom ⇨ v zmysle týchto ustanovení ⇦ ;

⇩ nový

(b)orgán alebo orgány, ktoré sú v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom príslušné podľa článkov 33 a 34, keď je tento členský štát vyšetrujúcim členským štátom alebo informovaným členským štátom;

(c)orgán alebo orgány určené podľa článku 30 ods. 6 písm. a) na zasielanie a prijímanie naliehavých oznámení v súlade s uvedeným článkom, keď je tento členský štát vydávajúcim štátom alebo vykonávajúcim štátom;

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

db)    jazyky prijateľné pre EVP podľa článku 65 ods. 2 ⇨ a článku 38 ods. 3 ⇦ ;

ec)    informácie o určenom ústrednom orgáne alebo orgánoch, ak chce členský štát využiť možnosť podľa článku 7 ods. 352, ⌦ s objasnením ich zodpovednosti ⌫ . ⌦ Uvedené ⌫ Tieto informácie sú pre orgány vydávajúceho štátu záväzné.

2.Každý členský štát môže tiež poskytnúť Komisii zoznam potrebných písomností, ktoré by požadoval podľa článku 22 ods. 4.

3.Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.Komisia sprístupní informácie získané podľa tohto článku všetkým členským štátom a Európskej justičnej sieti. Európska justičná sieť informácie sprístupní na webových stránkach uvedených v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV (18) .

⇩ nový

5.Oznámenia zaslané podľa článku 33 ods. 1 a 2 smernice 2014/41/EÚ zostávajú na účely tejto smernice v platnosti, pokiaľ sa nenahradia alebo neaktualizujú v súlade s týmto článkom.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 5934

Vzťahy k iným právnym nástrojom, dohodám a dojednaniam

1.Bez toho, aby bolo dotknuté ich uplatňovanie medzi členskými štátmi a tretími štátmi a ich predbežné vykonávanie podľa článku ⇨ 60 ⇦ 35, touto smernicou sa od 22. mája 2017 nahrádzajú príslušné ustanovenia týchto dohovorov, ktoré sa uplatňujú medzi členskými štátmi viazanými touto smernicou ⌦ , ktoré zodpovedajú ustanoveniam tejto smernice (ďalej len „zodpovedajúce ustanovenia“) ⌫ :

(a)Európsky dohovor Rady Európy z 20. apríla 1959 o vzájomnej pomoci v trestných veciach, ako aj dva ⌦ tri ⌫ dodatkové protokoly k nemu, a dvojstranné dohody uzavreté na základe článku 26 uvedeného dohovoru;

(b)Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda;

(c)Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie a protokol k nemu.;

⇩ nový

(d)Dohovor Rady Európy z 23. novembra 2001 o počítačovej kriminalite a jeho dodatkové protokoly;

(e)Dohovor Organizácie Spojených národov z 24. decembra 2024 proti počítačovej kriminalite;

(f)Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu;

(g)Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii;

(h)Dohovor Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami.

2.Zodpovedajúce ustanovenia dohovorov uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) sa nahrádzajú od 22. mája 2017. Zodpovedajúce ustanovenia dohovorov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h) sa nahrádzajú od [dva roky po nadobudnutí účinnosti].

3.Ak sa k dohovoru uvedenému v odseku 1 písm. a) prijme dodatkový protokol po 22. máji 2017, zodpovedajúce ustanovenia uvedeného protokolu sa nahradia zodpovedajúcimi ustanoveniami tejto smernice od [dva roky po nadobudnutí účinnosti].

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

2.    Rámcové rozhodnutie 2008/978/SVV sa týmto nahrádza touto smernicou vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou. Ustanovenia rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV sa nahrádzajú touto smernicou vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané touto smernicou, pokiaľ ide o zaistenie dôkazov.

Vo vzťahu k členským štátom viazaným touto smernicou sa odkazy na rámcové rozhodnutie 2008/978/SVV, a pokiaľ ide o zaistenie aktív, na rámcové rozhodnutie 2003/577/SVV pokladajú za odkazy na túto smernicu.

4.3.    Po ⇨ [dva roky po nadobudnutí účinnosti] ⇦ 22. máji 2017 môžu členské štáty popri tejto smernici uzatvárať alebo ďalej uplatňovať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania s inými členskými štátmi, iba pokiaľ tieto dohody alebo dojednania umožňujú prehĺbiť ciele tejto smernice a prispievajú k zjednodušeniu alebo k ďalšiemu uľahčeniu postupov zabezpečenia dôkazov ⇨ alebo ďalej uľahčujú účasť podozrivých osôb, obvinených osôb alebo obetí trestných činov na pojednávaniach na súde v trestnom konaní na diaľku z iného členského štátu ⇦ , a to za predpokladu, že sa dodržiava úroveň záruk stanovená v tejto smernici.

54.    Členské štáty do ⇨ [dva roky po nadobudnutí účinnosti] ⇦ 22. mája 2017 informujú Komisiu o existujúcich dohodách a dojednaniach uvedených v odseku 3, v ktorých uplatňovaní si želajú pokračovať. Členské štáty oznámia Komisii aj všetky nové dohody alebo dojednania uvedené v odseku 34 do troch mesiacov od ich podpísania.

⇩ nový

6.    Oznámenia zaslané podľa článku 34 ods. 4 smernice 2014/41/EÚ zostávajú na účely tejto smernice v platnosti, pokiaľ sa nenahradia alebo neaktualizujú v súlade s odsekom 5.

7.    Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, a to v rozsahu, v akom tento dohovor upravuje cezhraničné sledovanie vykonávané na účely operačnej policajnej spolupráce.

Článok 60

Prechodné ustanovenia

1.Táto smernica sa uplatňuje na postupy uvedené v článku 1 ods. 1 začaté od [dva roky po nadobudnutí účinnosti].

2.Avšak článok 51 v rozsahu, v akom, sa týka oznámení súvisiacich s postupmi stanovenými podľa článku 21, článku 30 ods. 6 a článkov 34 a 35 a podľa hlavy III, sa uplatňuje na postupy začaté od dátumu stanoveného Komisiou.

3.Komisia stanoví dátum uvedený v druhom odseku v rozhodnutí po prijatí vykonávacieho aktu podľa článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2023/2844, ktorým sa zabezpečí, aby decentralizovaný informačný systém umožňoval uplatňovanie postupov zavedených touto smernicou. Týmto dátumom je prvý deň mesiaca nasledujúceho po období dvoch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného vykonávacieho aktu.

4.EVP a oznámenia členského štátu, v ktorom sa nachádza odpočúvaná osoba a ktorého technická pomoc nie je potrebná, doručené pred [dva roky po nadobudnutí účinnosti] sa naďalej riadia smernicou 2014/41/EÚ.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 35

Prechodné ustanovenia

1.    Žiadosti o vzájomnú pomoc doručené pred 22. májom 2017 sa naďalej spravujú existujúcimi nástrojmi, ktoré sa týkajú vzájomnej pomoci v trestných veciach. Na rozhodnutia o zaistení dôkazov na základe rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV doručené pred 22. májom 2017 sa tiež vzťahuje uvedené rámcové rozhodnutie.

2.    Článok 8 ods. 1 sa primerane uplatňuje na EVP na základe rozhodnutia o zaistení prijatého podľa rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV.

Článok 6136

Transpozícia

1.Členské štáty ⌦ uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia ⌫ prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 22. mája 2017 ⇨ článkami 1 a 2, článkom 3 ods. 1, článkom 4, článkom 6 ods. 1 písm. f) a g), článkom 6 ods. 4, článkom 8 ods. 1 a 2, článkom 9 ods. 3, článkom 10 ods. 3, článkom 13, článkom 14 ods. 5, článkom 17 ods. 1 a 5, článkom 21, článkom 24 ods. 1, 2 a 5 písm. a), článkom 28 ods. 1 písm. c) a d), článkom 28 ods. 2, článkom 30, článkom 31 ods. 7, článkami 33 až 50, článkami 51 až 55, článkami 58 až 60 a prílohami I až IX do [dva roky po nadobudnutí účinnosti] ⇦ . ⌦ Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii. ⌫ 

⇨ Tieto opatrenia uplatňujú od [dva roky po nadobudnutí účinnosti]. ⇦

2.Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. ⌦ Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty. ⌫ Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 

3.    Členské štáty zašlú do 22. mája 2017 Komisii znenie ustanovení, ktorými do svojho vnútroštátneho práva transponujú povinnosti, ktoré im ukladá táto smernica.

⇩ nový

3.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

Článok 37

Správa o uplatňovaní

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr päť rokov po 21. máji 2014 správu o uplatňovaní tejto smernice na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií vrátane hodnotenia jej vplyvu na spoluprácu v trestných veciach a ochranu jednotlivcov, ako aj o vykonávaní ustanovení o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky so zreteľom na technický rozvoj. K správe sa v prípade potreby pripoja návrhy na zmeny tejto smernice.

⇩ nový

Článok 62

Správa o uplatňovaní

Komisia najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti vykonávacích aktov uvedených v článku 60 ods. 3 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice podloženú informáciami, ktoré poskytli členské štáty v súlade s článkom 55 a ktoré zhromaždila Komisia.

Článok 63

Zrušenie

Smernica 2014/41/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od [dva roky mínus jeden deň po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice uvedenej v časti B prílohy X.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI.

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

Článok 6438

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom ⌦ nasledujúcim ⌫ po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

🡻 2014/41/EÚ

Článok 6539

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Bruseli…

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1).

(2)    V súlade s jednotnou akciou 97/827/SVV z 5. decembra 1997 (ďalej len „jednotná akcia“), ktorou sa zaviedol mechanizmus na hodnotenie uplatňovania a vykonávania medzinárodných záväzkov v boji proti organizovanej trestnej činnosti na vnútroštátnej úrovni.

(3)    Z výročnej správy Eurojustu za rok 2025 vyplýva, že Eurojust v súčasnosti rieši 6 711 prípadov, z toho 2 751 nových prípadov, čo predstavuje takmer polovicu všetkých prípadov Eurojustu: https://www.eurojust.europa.eu/about-us/planning-and-reporting/annual-report#downloadpdf .

(4)    Zo správy EJS o činnosti a riadení za obdobie 2023 – 2024 vyplýva, že v rokoch 2023 až 2024 kontaktné miesta EJS nahlásili viac ako 4 612 prípadov, v ktorých poskytli pomoc pri žiadostiach súvisiacich s EVP. Tieto prípady predstavovali takmer tretinu všetkých prípadov, v ktorých bola potrebná pomoc EJS: https://www.ejn-crimjust.europa.eu/ejn2021/ContentDetail/SK/2/67 .

(5)    Záverečná správa o vzájomných hodnoteniach: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15834-2024-REV-1/sk/pdf .

(6)    Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19).

(7)    Záverečná správa skupiny na vysokej úrovni pre prístupe k údajom na účely účinného presadzovania práva. https://home-affairs.ec.europa.eu/document/download/4802e306-c364-4154-835b-e986a9a49281_en?filename=Concluding%20Report%20of%20the%20HLG%20on%20access%20to%20data%20for%20effective%20law%20enforcement_en.pdf .

(8)    Operatívna téma o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky, zhrnutie a kompilácia odpovedí, jún 2024.

(9)    Pripomienky a závery z 59. plenárneho zasadnutia Európskej justičnej siete (EJS) (Praha, 9. – 11. novembra 2022).

(10)    Správa fóra na vysokej úrovni o budúcnosti trestnej justície v EÚ: https://commission.europa.eu/document/download/606f0f38-12f9-4893-8941-3ac835229bcd_en?filename=JUST_template_comingsoon_standard_16.pdf  .

(11)    Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Assessment of the effect given by the Member States to Council Recommendation (EU) 2022/915 of 9 June 2022 on operational law enforcement cooperation [Posúdenie vykonania odporúčania Rady (EÚ) 2022/915 z 9. júna 2022 o operačnej spolupráci v oblasti presadzovania práva zo strany členských štátov] [SWD(2025) 36 final, 31.1.2025].

(12)    Rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2024, FP a i., C-760/22, ECLI:EU:C:2024:574; rozsudok Súdneho dvora zo 6. júna 2024, AVVA a i., spojené veci C-255/23 a C-285/23, ECLI:EU:C:2024:462; rozsudok Súdneho dvora z 18. decembra 2025, Bissili, C-325/24. ECLI:EU:C:2025:989.

(13)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1 – 11).

(14)    Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1).

(15)    Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3).

(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/977 z 10. mája 2023 o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV (Ú. v. EÚ L 134, 22.5.2023, s. 1).

(17)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).

(18)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry („EPPO“) (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(19)    Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130).

(20)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844 z 13. decembra 2023 o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene niektorých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L, 2023/2844, 27.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2844/oj ).

(21)    Úplný zoznam právnych aktov, na ktoré sa odkazuje článok 6 nariadenia o digitalizácii: a) rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV o európskom zatykači, najmä jeho článok 18 ods. 1 písm. a); b) rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV o odovzdávaní odsúdených osôb, najmä jeho článok 6 ods. 3; c) rámcové rozhodnutie 2008/947/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia, najmä jeho článok 17 ods. 4; d) rámcové rozhodnutie 2009/829/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby, najmä jeho článok 19 ods. 4; e) smernica 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze, najmä jej článok 6 ods. 4; f) nariadenie (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu, najmä jeho článok 33 ods. 1.

(22)    Rozsudok Súdneho dvora z 18. decembra 2025, vec C-325/24, Bissili, ECLI:EU:C:2025:989, bod 59.

(23)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).

(24)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti [COM(2025) 148 final].

(25)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov DigitalJustice@2030 [COM(2025) 802 final].

(26)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán zákonného a účinného prístupu k údajom na účely presadzovania práva [COM(2025) 349 final].

(27)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stratégii EÚ v oblasti drog, 4.12.2025 [COM(2025) 743 final].

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 – 88).

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(31)    Tri špecializované stretnutia s expertmi sa konali 31. marca 2025, 2. júla 2025 a 5. mája 2026.

(32)    Stretnutie sa konalo 14. mája 2025.

(33)     https://www.law.kuleuven.be/linc/english/research/researchdigirights.html .

(34)     https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/fra-2025-digitalising-justice-fundamental-rights-approach_en.pdf .

(35)    Pracovná konferencia o využívaní videokonferencií na účely súdnych konaní v cezhraničných trestných veciach v EÚ, ktorá sa konala 20. januára 2026 a ktorú zorganizovalo holandské ministerstvo spravodlivosti a univerzita Erasmus University Rotterdam; výročná konferencia siete odborníkov Fair Trials LEAP 2026.

(36)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1).

(37)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1).

(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1).

(39)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1).

(40)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).

(41)    Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok z 5. októbra 2006, Marcello Viola/Taliansko, ECLI:CE:ECHR:2006:1005JUD004510604, body 65 – 67, a Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok z 27. novembra 2007, Asciutto/Taliansko, ECLI:CE:ECHR:2007:1127JUD003579502, body 62 – 73; Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok zo 16. februára 2016, Yevdokimov a spol./Rusko, ECLI:CE:ECHR:2016:0216JUD002723605, bod 43; Európsky súd pre ľudské práva, Sakhnovskiy/Rusko, sťažnosť č. 21272/03, ECLI:CE:ECHR:2010:1102JUD002127203, bod 98.

(42)    Rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2024, FP a i. (Procès par visioconférence), C-760/22, ECLI:EU:C:2024:574.

(43)    […]

(44)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach ( Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/41/oj ).

(45)    Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45).

(46)    Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 72).

(47)    Schválených Koordinačným výborom v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (CATS) 21. novembra 2024.

(48)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV ( Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2012/29/oj ).

(49)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844 z 13.decembra 2023 o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene niektorých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L, 2023/2844, 27.12.2023, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2844/oj ).

(50)    Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19).

(51)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2010/64/oj ).

(52)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2012/13/oj ).

(53)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody ( Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2013/48/oj ).

(54)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2016, s. 1 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2016/343/oj ).

(55)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní ( Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2016/800/oj ).

(56)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači ( Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2016/1919/oj ).

(57)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26.10.2010, s. 1).

(58)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1.6.2012, s. 1).

(59)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6.11.2013, s. 1).

(60)    Protokol ustanovený Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. ES C 326, 21.11.2001, s. 2).

(61)    Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_framw/2002/584/oj ).

(62)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, s. 73, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2015/849/oj ).

(63)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15). Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14. Ú. v. EÚ C 355, 29.12.2010, s. 1.

(64)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/1972/oj ).

(65)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3011 z 27. novembra 2024 o odovzdávaní trestného konania (Ú. v. EÚ L, 2024/3011, 27/11/2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/3011/oj).

(66)    Rámcové rozhodnutie Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii ( Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 27 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dec_framw/2008/909/oj ).

(67)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu ( Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/1805/oj ).

(68)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2018/1727/oj ).

(69)    Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2008/976/oj ).

(70)    Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(71)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV ( Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2016/680/oj ).

(72)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2016/679/oj ).

(73)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES ( Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/1725/oj ).

(74)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2017/1939/oj ).

(75)    Ú. v. EÚ C 355, 29.12.2010, s. 1.

(76)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(77)    Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3).

(78)    Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dec_framw/2002/465/oj ).

(79)    Jednotná akcia 98/428/SVV z 29. júna 1998, prijatá Radou na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, o vytvorení Európskej justičnej siete (Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 4).

(80)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/977 z 10. mája 2023 o výmene informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2006/960/SVV (Ú. v. EÚ L 134, 22.5.2023, s. 1, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2023/977/oj ).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli23. 6. 2026

COM(2026) 313 final

PRÍLOHY

k

návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady

o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a európskom príkaze na účasť na diaľku (prepracované znenie)

🡻 2014/41/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

PRÍLOHA AI

EURÓPSKY VYŠETROVACÍ PRÍKAZ (EVP)

Tento EVP vydal príslušný orgán. Vydávajúci orgán osvedčuje, že vydanie tohto EVP je potrebné a primerané na účely konania, ktoré sa v ňom uvádza, po zohľadnení práv podozrivej alebo obvinenej osoby a že požadované vyšetrovacie opatrenia by sa mohli za rovnakých podmienok nariadiť v podobnom vnútroštátnom prípade. Žiadam o vykonanie nasledujúcich vyšetrovacích opatrení, pričom treba náležite zohľadniť dôvernú povahu vyšetrovania, a o následné odovzdanie dôkazov získaných v dôsledku vykonania EVP.