EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli17. 12. 2025

COM(2025) 989 final

2025/0419(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2023/956, pokiaľ ide o rozšírenie rozsahu jeho pôsobnosti na nadväzujúci tovar a opatrenia proti obchádzaniu

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2025) 989 final} - {SWD(2025) 987 final} - {SWD(2025) 988 final} - {SWD(2025) 989 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Nariadenie (EÚ) 2023/956, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (ďalej len „nariadenie o mechanizme CBAM“) 1 , nadobudlo účinnosť 1. októbra 2023. Mechanizmom CBAM sa zabezpečuje, aby ambície EÚ v oblasti klímy neboli ohrozené únikom uhlíka, ku ktorému dochádza, keď spoločnosti so sídlom v EÚ presunú výrobu uhlíkovo náročného tovaru do tretích krajín s menej prísnymi politikami v oblasti klímy. Dochádza k nemu aj vtedy, keď sa výrobky z EÚ nahradia lacnejším, ale uhlíkovo náročnejším dovozom. Únik uhlíka tak vedie k tomu, že emisie sa presúvajú z EÚ do tretích krajín, a nedosahuje sa zamýšľané zníženie uhlíka. Mechanizmom CBAM sa toto riziko rieši tým, že na uhlíkovo náročný tovar dovážaný do EÚ sa vzťahuje cena uhlíka, ktorá je rovnocenná cene, ktorej čelia domáci výrobcovia v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“) 2 . Po prechodnom období, ktoré sa uplatňuje od októbra 2023, sa ďalšia fáza mechanizmu CBAM začína v januári 2026 s postupným zavádzaním stanovovania cien uhlíka v prípade viazaných emisií v dovážaných výrobkoch.

Celkovým cieľom legislatívneho návrhu je posilniť účinnosť mechanizmu CBAM, a tým znížiť emisie GHG a bojovať proti zmene klímy na celom svete.

V záujme zabezpečenia účinného vykonávania mechanizmu CBAM sa návrhom zmení nariadenie o mechanizme CBAM s cieľom riešiť tri hlavné otázky. Po prvé, návrhom sa rozšíri rozsah pôsobnosti mechanizmu CBAM, aby sa riešilo riziko úniku uhlíka v prípade výrobkov v ďalšej časti hodnotového reťazca výrobkov z ocele a hliníka, ktoré v súčasnosti patria do rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM. Po druhé, návrh bude riešiť pokusy vyhýbať sa plneniu povinností v rámci mechanizmu CBAM. Po tretie, návrhom sa zlepšia technické pravidlá priraďovania emisií k elektrine s cieľom podporiť dekarbonizáciu jej dovozu. Návrh prinesie aj niekoľko malých zjednodušení a zlepšení uplatňovania mechanizmu tam, kde je to potrebné, a umožní vytvorenie integrovanej oblasti CBAM s krajinami EZVO, ktoré sú členmi EHP.

CBAM sa v súčasnosti vzťahuje na obmedzený súbor tovaru zo základných materiálov uvedených v prílohe I k nariadeniu o mechanizme CBAM (hliník, cement, elektrina, hnojivá, vodík, železo a oceľ). Tieto základné materiály sa často používajú ako medziprodukty pri výrobe tovaru v ďalšej časti hodnotového reťazca (nadväzujúcich výrobkov). Výrobcovia týchto nadväzujúcich výrobkov z EÚ čelia dvojitému zvyšovaniu nákladov, čo by stimulovalo premiestnenie, EÚ by teda „vyvážala“ svoje emisie do zahraničia, čím by sa neutralizovala účinnosť politiky EÚ v oblasti klímy. Po prvé, očakáva sa, že vďaka zvýšeným ambíciám EÚ v oblasti klímy a postupnému rušeniu bezodplatného prideľovania kvót v rámci EU ETS sa zvýšia náklady na základné materiály z domácich zdrojov 3 . Po druhé, očakáva sa, že postupné zavádzanie mechanizmu CBAM zvýši náklady na dovážané základné materiály v rozsahu jeho pôsobnosti. V dôsledku tohto dvojitého zvyšovania nákladov sa zvyšuje rozdiel medzi celkovými nákladmi na emisie oxidu uhličitého, ktorým čelia domáci výrobcovia nadväzujúcich výrobkov, a nákladmi na emisie oxidu uhličitého, ktorým čelia výrobcovia z tretích krajín. To vedie k značnému riziku úniku uhlíka v prípade určitých nadväzujúcich výrobkov.

Vzhľadom na toto riziko sa v článku 30 ods. 3 nariadenia o mechanizme CBAM vyžaduje, aby Komisia identifikovala nadväzujúce výrobky vystavené riziku úniku uhlíka, ktoré sa zahrnú do rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM. V Európskom akčnom pláne Komisie pre oceľ a kovy 4 sa stanovuje cieľ rozšíriť rozsah pôsobnosti mechanizmu CBAM so zameraním na nadväzujúce výrobky s vysokým obsahom ocele a hliníka. V súlade s týmto cieľom a na základe posúdenia, v ktorom sa určili nadväzujúce výrobky, ktoré sú najviac ohrozené únikom uhlíka a ktoré obsahujú významný podiel tovaru CBAM, sa týmto návrhom rozšíri rozsah pôsobnosti mechanizmu CBAM na vybrané nadväzujúce výrobky s vysokým obsahom ocele a hliníka. O možnom rozšírení pôsobnosti na nadväzujúce výrobky v ďalších odvetviach v rámci CBAM, konkrétne na výrobky súvisiace s cementom, hnojivami a vodíkom, sa diskutuje v správe o preskúmaní Komisie uvedenej v článku 30 ods. 2 nariadenia o mechanizme CBAM. Rozšírenie pôsobnosti na tento tovar sa zváži v budúcej legislatívnej revízii.

V Európskom akčnom pláne pre oceľ a kovy sa zdôraznil aj to, že je dôležité riešiť riziko obchádzania povinností vyplývajúcich z mechanizmu CBAM a vyhýbania sa im, čo by mohlo oslabiť účinnosť mechanizmu CBAM pri predchádzaní riziku úniku uhlíka. Súčasný rámec presadzovania mechanizmu CBAM už poskytuje niekoľko záruk proti obchádzaniu, a to aj s cieľom riešiť riziká nesprávneho zatriedenia a podhodnoteného deklarovania tovaru. Počas prechodného obdobia však rôzne zainteresované strany (vrátane vnútroštátnych príslušných orgánov, colných orgánov, záujmových združení, ako aj jednotlivých spoločností) vyjadrili obavy, že nariadenie o mechanizme CBAM neobsahuje dostatočné záruky proti riziku nesprávneho deklarovania intenzít emisií a riziku zneužívajúcich praktík. Tento návrh obsahuje ustanovenia zamerané na riešenie týchto rizík.

Zo skúseností s vykonávaním mechanizmu CBAM počas prechodného obdobia a zo spätnej väzby od zainteresovaných strán vyplynulo, že pravidlá pre dovoz elektriny sú nadmieru prísne. V súčasnom rámci sa predovšetkým dostatočne neuznáva pokrok, ktorý dosiahli výrobcovia elektriny mimo EÚ pri dekarbonizácii výroby elektriny, čím sa odrádza od obchodovania s nízkouhlíkovou elektrinou a poskytujú sa obmedzené stimuly pre výrobcov elektriny z tretích krajín na znižovanie emisií. Tieto nedostatky sú spôsobené dvoma hlavnými skutočnosťami. Po prvé, v súlade s nariadením o mechanizme CBAM štandardné emisné hodnoty 5 pre dovoz elektriny odrážajú len výrobu elektriny z fosílnych palív. Tieto štandardné hodnoty preto môžu nadhodnotiť obsah uhlíka v elektrine z tretích krajín, ktoré vyvážajú relatívne čistú energiu do EÚ. Po druhé, ukázalo sa, že podmienky, ktoré musia byť splnené na deklarovanie skutočných emisií elektriny, je v praxi veľmi ťažké splniť. Návrh obsahuje ustanovenia na riešenie týchto skutočností.

Návrh napokon prinesie aj malé zlepšenia pri uplatňovaní mechanizmu, ako je rozšírenie možnosti vnútroštátnych príslušných orgánov požiadať o záruku, objasnenie toho, že prevádzkovatelia si môžu vymieňať údaje o overených emisiách s inými prevádzkovateľmi, alebo zjednodušenie povinnosti schváleného deklaranta CBAM uchovávať záznamy.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Komisia vykonala aj rozsiahle preskúmanie mechanizmu CBAM v súlade s článkom 30 ods. 2 nariadenia o mechanizme CBAM. V tomto preskúmaní sa zhodnotilo doterajšie fungovanie mechanizmu, posúdili sa vzťahy s rozvojovými krajinami vrátane najmenej rozvinutých krajín a vplyv mechanizmu na ne 8 a zvážili sa možné ďalšie kroky. V preskúmaní sa zvažovala aj možnosť budúceho rozšírenia pôsobnosti mechanizmu CBAM na ďalšie odvetvia EU ETS vystavené riziku úniku uhlíka, ako aj na nadväzujúce výrobky v iných odvetviach (cement, hnojivá a vodík) 9 . Európska komisia zároveň prijíma súbor vykonávacích a delegovaných aktov, v ktorých sa stanovia technické pravidlá fungovania mechanizmu CBAM v jeho súčasnom rozsahu pôsobnosti 10 .

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Mechanizmus CBAM vytvára spoločný a jednotný rámec na zabezpečenie rovnocennosti medzi politikou stanovovania cien uhlíka uplatňovanou na vnútornom trhu EÚ a politikou stanovovania cien uhlíka uplatňovanou na dovoz. S cieľom zabrániť, aby akýkoľvek tovar prepustený do voľného obehu v Únii podliehal mechanizmu CBAM, je nevyhnutné jednotné uplatňovanie mechanizmu CBAM. Účinnosť mechanizmu CBAM závisí od jednotného signálu o cene uhlíka, ktorý sa dôsledne uplatňuje na príslušné odvetvia vo všetkých členských štátoch EÚ. Navrhované zmeny nariadenia o mechanizme CBAM si takisto vyžadujú takéto jednotné uplatňovanie.

•Proporcionalita

Cieľom návrhu je posilniť účinnosť nariadenia o mechanizme CBAM v záujme zachovania účinnosti a integrity politík EÚ v oblasti klímy. Možnosti politiky boli zároveň navrhnuté s cieľom obmedziť vplyv na administratívnu záťaž spoločností, orgánov a iných zainteresovaných strán.

Navrhované rozšírenie rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM na nadväzujúce výrobky s vysokým obsahom ocele a hliníka vychádza z logiky súčasného nariadenia o mechanizme CBAM a systému EU ETS a zameriava sa na výrobky a odvetvia, v ktorých sú viazané emisie a riziko úniku uhlíka najvyššie. Okrem toho, ako je opísané v oddiele 8.1 posúdenia vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu, možnosti politiky boli posúdené, pokiaľ ide o ich možný vplyv z hľadiska zložitosti a administratívnej záťaže. Toto sa hodnotilo pomocou súboru ukazovateľov efektívnosti a proporcionality vrátane celkových emisií z výroby a dovozu podľa číselného znaku KN a ukazovateľa zachytávajúceho materiálové zloženie nadväzujúcich výrobkov. Výrobky s vyšším podielom základných materiálov na hmotnosti majú viac viazaných emisií v pomere k celkovej hmotnosti výrobku, a preto sú zvyčajne najviac ohrozené únikom. Okrem toho sa použili ukazovatele, aby sa zabezpečilo, že pri výbere tovaru sa zohľadňuje aj zložitosť dodávateľských reťazcov. Na základe toho sa návrhom rozširuje rozsah pôsobnosti mechanizmu CBAM na vybrané nadväzujúce výrobky s vysokým obsahom ocele a hliníka spôsobom, ktorým sa maximalizujú environmentálne prínosy tým, že sa pokrývajú dodatočné emisie, a zároveň sa v čo najväčšej miere obmedzuje administratívna záťaž a zložitosť pre dovozcov a prevádzkovateľov z tretích krajín.

Návrhom týkajúcim sa rizika obchádzania povinností a vyhýbania sa im sa rovnako vyvažujú potreby zabezpečiť účinnosť mechanizmu CBAM a obmedziť zložitosť a administratívnu záťaž spôsobenú mechanizmom. Návrh využíva flexibilný a cielený prístup prostredníctvom vykonávacích a delegovaných aktov na identifikáciu dovozu, pri ktorom existuje riziko obchádzania alebo iných praktík zameraných na vyhýbanie sa povinnostiam v rámci mechanizmu CBAM a na ktorý by sa mali vzťahovať dodatočné podmienky týkajúce sa používania skutočných emisií.

Návrhom o dovoze elektriny sa zjednodušia podmienky na deklarovanie skutočných emisných hodnôt. Tým sa zlepší účinnosť mechanizmu CBAM pri stimulovaní dekarbonizácie v tretích krajinách a zároveň sa všetkým zainteresovaným stranám uľahčí používanie skutočných emisných hodnôt. Zmeny v prístupe k štandardným hodnotám pre dovoz elektriny neprinášajú dovozcom ani prevádzkovateľom z tretích krajín žiadnu dodatočnú zložitosť.

•Výber nástroja

Návrh si vyžaduje zmenu nariadenia o mechanizme CBAM. Stanovujú sa v ňom osobitné pravidlá potrebné na uplatňovanie nariadenia o mechanizme CBAM. Okrem toho si toto nariadenie vyžaduje jednotné a konzistentné uplatňovanie a presadzovanie v celej Únii v záujme dosiahnutia cieľov uvedených v článku 32 (o spoločnom prístupe k zahraničnej politike) a článku 207 ZFEÚ (o spoločnej obchodnej politike).

Z tohto dôvodu ciele tohto návrhu možno najlepšie dosiahnuť prostredníctvom nariadenia. Zabezpečí sa tak priama uplatniteľnosť jeho ustanovení.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Odkedy sa mechanizmus CBAM začal 1. októbra 2023 v prechodnej fáze uplatňovať, útvary Komisie neustále vedú konzultácie so zainteresovanými stranami v Únii a v tretích krajinách prostredníctvom viacerých komunikačných kanálov. Od 1. júla do 26. augusta 2025 sa uskutočnila výzva na predkladanie podkladov a verejná konzultácia o témach rozšírenia rozsahu pôsobnosti na nadväzujúce výrobky, riziku obchádzania a praktikách, ktoré by mohli ohroziť ciele mechanizmu CBAM, ako aj o elektrine. Na základe výsledkov verejnej konzultácie sa väčšina zainteresovaných strán v nadväzujúcich odvetviach domnieva, že v dôsledku mechanizmu CBAM v týchto odvetviach existuje riziko úniku uhlíka. Do veľkej miery súhlasia s tým, že rozšírením mechanizmu CBAM na nadväzujúce výrobky by sa znížilo toto riziko úniku uhlíka, posilnila politika EÚ v oblasti klímy, podporili nízkouhlíkové inovácie a podnietila spotreba nízkouhlíkových výrobkov v EÚ, ako aj celosvetové úsilie o stanovovanie cien uhlíka. Väčšina respondentov uviedla, že súčasný mechanizmus CBAM je vystavený riziku obchádzania, čo by mohlo oslabiť jeho účinnosť. Väčšina respondentov ďalej uviedla, že súčasná metodika výpočtu štandardných hodnôt pre elektrinu nie je vhodná, pretože sa v nej nezohľadňuje elektrina vyrobená z nefosílnych zdrojov. Okrem toho väčšina respondentov uviedla, že je potrebné zjednodušiť podmienky uplatňovania skutočných viazaných emisií v dovážanej elektrine.

Útvary Komisie navyše viedli rozsiahle konzultácie so subjektmi verejného sektora v EÚ a v tretích krajinách, ako aj so zástupcami priemyslu, občianskej spoločnosti a medzinárodných alebo medzivládnych organizácií. Tieto konzultácie mali formu bilaterálnych stretnutí, diskusií v skupine expertov pre mechanizmus CBAM, rozhovorov v rámci štúdií venovaných rozšíreniu rozsahu pôsobnosti na nadväzujúce výrobky a elektrinu, ako aj prieskumov vnútroštátnych príslušných orgánov a colných orgánov v kontexte rámca riadenia rizík v rámci mechanizmu CBAM.

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu sa uvádzajú zvažované možnosti politiky, pokiaľ ide o rozšírenie pôsobnosti na nadväzujúce výrobky, dodatočné záruky proti obchádzaniu a praktikám, ktoré by mohli ohroziť ciele mechanizmu CBAM, a revidované pravidlá týkajúce sa podmienok uplatňovania skutočných viazaných emisií v dovážanej elektrine. V posúdení sa hodnotia všetky možnosti z hľadiska ich účinnosti pri riešení príslušných problémov. Okrem toho sa v ňom opisuje vplyv zvažovaných možností politiky na hospodárske a sociálne ukazovatele, ako aj na administratívnu záťaž, predtým, ako sa dospeje k záveru o uprednostňovanej možnosti. Možnosti politiky sa porovnávajú so základným scenárom, ktorý odráža mechanizmus CBAM v súčasnej legislatívnej podobe. Základný scenár zahŕňa aj vykonávanie balíka klimatických opatrení EÚ „Fit for 55“ vrátane postupného rušenia bezodplatného prideľovania kvót v rámci EU ETS. Okrem toho sa v základnom scenári predpokladá zavedenie zjednodušenia mechanizmu CBAM prijatého v októbri 2025, vrátane de minimis prahovej hodnoty založenej na hmotnosti na dovozcu za rok vo výške 50 ton tovaru CBAM (pre štyri kategórie tovaru CBAM).

V prípade praktík obchádzania, ktoré by mohli ohroziť ciele mechanizmu CBAM, sa zvažovali dve možnosti politiky, pričom obe mali spoločný súbor opatrení.

Spoločný súbor opatrení spočíva v prvom rade v poskytnutí právomoci Komisii podrobnejšie špecifikovať číselné znaky KN s cieľom lepšie zachytiť konkrétne zloženie jednotlivých výrobkov, ktoré patria pod každý číselný znak KN v rámci rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM. Vďaka tejto právomoci bude možné zachytiť príslušné zloženie výrobkov v rámci rovnakého číselného znaku KN. Po druhé, tento súbor opatrení poskytuje Komisii právomoc uložiť dodatočné podmienky na používanie skutočných emisií pre určité číselné znaky KN/zariadenia tretích krajín v prípade vysokého rizika zneužívajúcich praktík. To umožní zaviesť dodatočné podmienky, ktoré je potrebné splniť na používanie skutočných overených hodnôt týkajúcich sa konkrétnych prípadov tovaru, ako aj dôkazy preukazujúce, že k takýmto zneužívajúcim praktikám nedošlo. Tieto podmienky a dôkazy by mali byť navrhnuté primerane a nemali by ukladať zbytočnú záťaž na prevádzkovateľov a dovozcov.

V rámci možnosti 1 sa navrhuje zahrnúť hliníkový a oceľový výrobný šrot ako prekurzor, čím sa umožní priradiť emisie šrotu ako prekurzoru. Táto možnosť takisto oprávňuje Komisiu požadovať dodatočné dôkazy na preukázanie miesta výroby, čím sa rieši riziko nesprávneho deklarovania intenzity emisií v dôsledku nedostatočnej vysledovateľnosti. Požiadavka na predloženie dodatočných dôkazov by sa vzťahovala na dovoz tovaru s konkrétnymi číselnými znakmi KN a pôvodom, pri ktorom je najväčšie riziko obchádzania v dôsledku nesprávneho deklarovania intenzity emisií.

Možnosť 2 vychádza z možnosti 1, ale ešte viac rozširuje rozsah jej opatrení v rámci danej politiky. Okrem výrobného šrotu by táto možnosť zahrnula aj spotrebiteľský šrot medzi prekurzory CBAM. Požiadavka predložiť dôkaz o mieste výroby by sa vzťahovala na všetky číselné znaky KN/pôvody. Preto by to malo vplyv na všetky vyhlásenia CBAM, ktoré sa opierajú o skutočné hodnoty emisií.

Uprednostňovanou voľbou je možnosť 1, pretože jej vyvážený a primeraný prístup umožňuje účinne riešiť riziká obchádzania.

Zvažovali sa štyri možnosti riešenia nedostatkov v zaobchádzaní s dovozom elektriny. Tieto možnosti sa líšia, pokiaľ ide o metodiku výpočtu emisného faktora a podmienky deklarovania skutočných hodnôt. Zahŕňajú rôzne kombinácie dvoch hlavných možností politiky: i) zachovanie súčasného prístupu založeného na emisnom faktore CO2 pre fosílne palivá vyvážajúcej krajiny alebo prechod na priemerný emisný faktor sústavy vyvážajúcej krajiny; ii) úprava kritéria týkajúceho sa preťaženia odkazovaním na neexistenciu štrukturálneho preťaženia alebo jeho úplné odstránenie. Navyše všetky možnosti takisto zahŕňajú dva prvky. Po prvé je to upravené kritérium, ktorým sa objasňuje, že zmluvy o nákupe elektriny zahŕňajú len fyzické zmluvy, pričom sa zároveň umožňuje využívanie nepriamych zmlúv o nákupe elektriny. Po druhé sa mení podmienka týkajúca sa nominácie kapacity a uplatňuje sa len v prípade explicitného prideľovania kapacity.

Uprednostňovanou možnosťou pre dovoz elektriny je prechod na priemerný emisný faktor sústavy pre vyvážajúce krajiny a odstránenie kritéria na používanie skutočných hodnôt emisií súvisiaceho s preťažením. Priemerný emisný faktor sústavy bude lepšie odrážať trend dekarbonizácie v krajine pôvodu, keďže sa bude zohľadňovať aj elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Spolu so zmenami podmienok týkajúcich sa zmlúv o nákupe elektriny a nominácie kapacity sa odstránením podmienky týkajúcej sa neexistencie preťaženia siete ďalej uľahčí vykazovanie skutočných hodnôt.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

V rámci rozšírenia rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM na nadväzujúce výrobky s vysokým obsahom ocele a hliníka sa využívajú prínosy zo zjednodušenia mechanizmu prijatého v októbri 2025 13 . Prahová hodnota de minimis vo výške 50 ton dovezeného tovaru CBAM vylučuje zo súčasného rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM približne 182 000 dovozcov, čím sa znižujú administratívne náklady dovozcov o odhadovaných 1 123 miliónov EUR ročne 14 . Prahová hodnota de minimis je prínosom aj pre dovozcov nadväzujúcich výrobkov, keďže vyše 90 % dovozcov pôsobiacich v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje rozšírenie pôsobnosti podľa tohto návrhu, je vylúčených z povinností v rámci mechanizmu CBAM, pričom v rozsahu pôsobnosti zostáva vyše 99 % emisií.

Vplyv všetkých zvažovaných možností politiky (ako je opísané v oddiele o posúdení vplyvu) bol starostlivo posúdený z hľadiska ich vplyvu na administratívnu záťaž. Balík politických opatrení zahrnutý do tohto návrhu bol vybraný na základe zváženia environmentálnych prínosov a potreby obmedziť dodatočnú administratívnu záťaž a zabrániť tomu, aby sa mechanizmus CBAM stal zložitejším. Toto sa opisuje aj v oddiele o proporcionalite a v zhrnutí posúdenia vplyvu v tejto dôvodovej správe.

Rozšírenie pôsobnosti mechanizmu CBAM na nadväzujúce výrobky má mierny vplyv na počet dovozcov z radov MSP (a výrobcov z radov MSP z tretích krajín) zahrnutých do rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM, pričom približne polovicu nových dovozcov v rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM tvoria MSP. Celkovo tak pribudne približne 3 800 – 3 900 ďalších MSP, ktoré budú musieť plniť povinnosti v rámci mechanizmu CBAM.

•Základné práva

Tento návrh rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Návrh predovšetkým prispieva k cieľu vysokej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 charty.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Rozšírenie pôsobnosti na nadväzujúce výrobky nie je zamerané na generovanie príjmov, ale skôr na posilnenie účinnosti mechanizmu CBAM, pokiaľ ide o predchádzanie úniku uhlíka. Podľa posúdenia vplyvu sa predpokladá, že návrh prinesie do roku 2030 ročné príjmy približne vo výške 0,58 miliardy EUR. Po roku 2030, keď sa postupne zruší bezodplatné prideľovanie kvót v rámci EU ETS a postupne sa bude zavádzať mechanizmus CBAM, by sa mali príjmy naďalej zvyšovať a do roku 2035 by mali dosiahnuť odhadovanú sumu 0,69 miliardy EUR. Vplyv na rozpočet EÚ v období 2028 – 2034 sa odhaduje v priemere na 0,2 miliardy EUR ročne, ako sa uvádza v návrhu Komisie týkajúcom sa viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034.

Opatrenia prijaté na riešenie rizík vyhýbania sa povinnostiam a ich obchádzania prispejú k tomu, aby sa predpokladané príjmy v praxi skutočne dosiahli.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Prechodné obdobie mechanizmu CBAM sa uplatňuje do konca roka 2025, pričom konečná fáza sa začne v roku 2026.

Pred koncom prechodného obdobia a v súlade s článkom 30 ods. 2 nariadenia o mechanizme CBAM má Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade komplexnú správu o preskúmaní, pokiaľ ide o skúsenosti získané počas prechodného obdobia. V tejto správe sa takisto navrhnú možné budúce kroky pre ďalšie preskúmanie a rozšírenie rozsahu pôsobnosti. Európska komisia okrem toho pripravuje prijatie série vykonávacích a delegovaných aktov, v ktorých sa stanovia technické pravidlá fungovania mechanizmu CBAM v jeho súčasnom rozsahu pôsobnosti.

Komisia bude naďalej monitorovať a hodnotiť vykonávanie mechanizmu CBAM a bude o tom podávať správy v súlade s požiadavkami nariadenia o mechanizme CBAM.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Týmto nariadením sa zavádzajú tieto zmeny nariadenia (EÚ) 2023/956:

V článku 1 ods. 1 sa objasňuje uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2023/956 po jeho začlenení do Dohody o EHP a Komisia sa splnomocňuje prijímať vykonávacie akty s cieľom zodpovedajúcim spôsobom upraviť prílohu III k uvedenému nariadeniu.

V článku 1 ods. 1 písm. c) a d) sa stanovuje možnosť uznať transpozíciu príslušného acquis v oblasti trhu s elektrinou na účely žiadosti o integráciu trhu s elektrinou tretej krajiny s trhom Únie prostredníctvom prepojenia trhu, a to na základe memoranda o porozumení medzi Komisiou a tretími krajinami.

V článku 1 ods. 1 písm. e) a ods. 19 sa stanovuje možnosť prijímať delegované akty v rámci postupu pre naliehavé prípady na účely doplnenia tretej krajiny alebo územia do zoznamu vyňatých tretích krajín alebo území v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2023/956.

V článku 1 ods. 1 písm. e) sa Únii umožňuje uzatvárať dohody s tretími krajinami s cieľom zohľadniť mechanizmy stanovovania cien uhlíka a vzájomne si uznávať akreditačné orgány.

Článkom 1 ods. 3, ods. 5 písm. a) bodom 2 a písm. c) a ods. 8 písm. b) a c) sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty, v ktorých sa v prípadoch, keď existujú dostatočné dôkazy poukazujúce na vysoké riziko zneužívajúcich praktík, vyžaduje, aby sa v prípade určitej podskupiny číselných znakov KN a pôvodu poskytli dodatočné dôkazy na preukázanie toho, že k takýmto zneužívajúcim praktikám nedošlo.

V článku 1 ods. 2 a ods. 6 písm. c), ods. 21 až ods. 23 písm. b) sa rozširuje rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2023/956 na určitý nadväzujúci tovar s vysokým obsahom ocele a hliníka, a poskytuje sa možnosť uplatňovať na niektoré z týchto výrobkov postupnú prirážku.

V článku 1 ods. 4 sa dopĺňa požiadavka, aby nepriamy colný zástupca, ktorý žiada o povolenie, uviedol vo svojej žiadosti číslo EORI alebo iné vnútroštátne identifikačné číslo zastupovaných dovozcov.

V článku 1 ods. 5 písm. a) bode 1 a v ods. 8 písm. a) sa stanovuje registrácia prevádzkovateľa v registri CBAM na určovanie viazaných emisií na základe skutočných overených emisií.

V článku 1 ods. 5 písm. b) a c) sa vyžaduje, aby schválený deklarant CBAM v prípade potreby poskytol dôkaz o mieste a čase výroby tovaru deklarovaného na základe skutočných emisií.

V článku 1 ods. 5 písm. b) sa objasňuje, že Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty týkajúce sa postupov preskúmania vyhlásení CBAM.

V článku 1 ods. 6 písm. a) a ods. 24 sa stanovuje zahrnutie vstupných materiálov (prekurzorov) do metodiky určovania viazaných emisií v tovare.

V článku 1 ods. 6 písm. b), ods. 8 písm. d) a ods. 23 sa stanovuje možnosť, aby prevádzkovateľ sprístupnil schválenému deklarantovi CBAM len podskupinu údajov potrebnú na vykazovanie, výpočet a overovanie skutočných emisií.

V článku 1 ods. 7 sa objasňuje, že Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty týkajúce sa podmienok na zabezpečenie kvalifikácie nezávislej osoby zodpovednej za osvedčovanie zaplatenej ceny uhlíka vrátane udeľovania akreditácie vnútroštátnym akreditačným orgánom.

V článku 1 ods. 9 písm. b) sa objasňuje, že Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty týkajúce sa započítavania ceny uhlíka zaplatenej v zahraničí na základe zásady rovnocennosti a zohľadnenia úsilia vynaloženého na uhlíkové kredity.

V článku 1 ods. 8 písm. c) sa objasňuje, že prevádzkovateľ môže poskytnúť informácie týkajúce sa overovania emisií viazaných vo vstupných materiáloch (prekurzoroch) inému prevádzkovateľovi.

Článkom 1 ods. 9 sa umožňuje príslušným orgánom požadovať poskytnutie záruky v ďalších prípadoch a použiť ju, ak schválený deklarant CBAM neodovzdá dostatočné množstvo certifikátov CBAM, na vymáhanie akejkoľvek neuhradenej finančnej úpravy.

V článku 1 ods. 10 sa objasňuje, že Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia postupy overovania, ktoré majú overovatelia používať.

V článku 1 ods. 11 sa objasňuje, že Komisia alebo príslušný orgán môžu v rámci preskúmania vyhlásenia CBAM požiadať schváleného deklaranta CBAM, aby poskytol dôkazy o tom, že dovezený tovar bol vyrobený v deklarovanom zariadení a počas deklarovaného obdobia výroby.

V článku 1 ods. 12 sa stanovuje osobitné pravidlo výpočtu ceny certifikátov CBAM, ak sa na aukčnej platforme koná len jedna aukcia.

V článku 1 ods. 13 sa objasňuje, že požiadavka, aby schválení deklaranti CBAM zabezpečili, aby počet certifikátov CBAM na ich účte v registri CBAM na konci každého štvrťroka zodpovedal aspoň 50 %, je založená na ročnom cykle, a preto by sa mali zo štvrťročného výpočtu vylúčiť certifikáty zakúpené počas iných rokov, než je kalendárny rok.

V článku 1 ods. 14 sa zjednodušuje proces spätného odkupovania tým, že sa zrušuje účasť Komisie na ňom.

V článku 1 ods. 15 písm. a) sa objasňuje úloha čísla účtu CBAM pri určovaní osoby zodpovednej za vykonávanie povinností v rámci mechanizmu CBAM.

V článku 1 ods. 15 písm. b) a c) sa príslušným orgánom umožňuje požiadať o overenie správnosti príslušných colných údajov a informácií oznámených prostredníctvom registra CBAM. Komisia sa splnomocňuje prijímať vykonávacie akty s cieľom identifikovať materiálové a chemické zloženie tovaru a colným orgánom sa umožňuje oznamovať tieto informácie Komisii.

V článku 1 ods. 15 písm. a) a d) sa Komisia splnomocňuje prijímať vykonávacie akty s cieľom identifikovať materiálové a chemické zloženie tovaru a colným orgánom sa umožňuje oznamovať tieto informácie Komisii.

V článku 1 ods. 16 sa vymedzuje nová praktika obchádzania, ktorou je umelé prispôsobovanie dodávateľských reťazcov tovaru tak, aby sa na tovar vzťahovala nižšia štandardná hodnota.

Článkom 1 ods. 17 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty s cieľom odstrániť tovar z prílohy I v prípade závažných a nepredvídaných okolností, ktoré vážne poškodzujú vnútorný trh Únie.

Článkom 1 ods. 18 sa menia splnomocnenia udelené Komisii spoluzákonodarcami na prijímanie delegovaných aktov vzhľadom na zmeny zavedené týmto návrhom.

V článku 1 ods. 20 sa objasňuje, že v správe o hodnotení fungovania mechanizmu CBAM by sa mal posúdiť vplyv mechanizmu CBAM na odvetvia, na ktoré sa má vzťahovať v budúcnosti, a že k správe možno v prípade potreby pripojiť legislatívny návrh.

V článku 1 ods. 22 sa mení emisný faktor pre dovezenú elektrinu s cieľom zohľadňovať elektrinu vyrobenú zo všetkých zdrojov. Menia sa aj podmienky uplatňovania skutočných viazaných emisií v dovážanej elektrine, aby boli flexibilnejšie.

Článok 2 obsahuje ustanovenia o nadobudnutí účinnosti a uplatňovaní navrhovaných opatrení. S cieľom umožniť včasné predloženie prvých vyhlásení CBAM do 30. septembra 2027 sa zmeny metódy výpočtu emisného faktora pre dovážanú elektrinu a podmienok uplatňovania skutočných viazaných emisií v dovážanej elektrine budú uplatňovať na dovoz elektriny uskutočnený od 1. januára 2026. Zmeny, ktoré si vyžadujú implementáciu v registri CBAM alebo spustenie na začiatku kalendárneho roka, vrátane rozšírenia rozsahu pôsobnosti na nadväzujúce výrobky, sa budú uplatňovať od 1. januára 2028.

2025/0419 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2023/956, pokiaľ ide o rozšírenie rozsahu jeho pôsobnosti na nadväzujúci tovar a opatrenia proti obchádzaniu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 15 ,

po porade s Výborom regiónov 16 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 17 bolo pôvodne navrhnuté s obmedzeným rozsahom pôsobnosti zahŕňajúcim tovar, ktorý je najviac vystavený riziku úniku uhlíka a ktorý je najviac uhlíkovo náročný. Rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia by sa mal postupne rozšíriť tak, aby zahŕňal výrobky v ďalšej časti hodnotového reťazca tovaru uvedeného v prílohe I k uvedenému nariadeniu.

(2)Komisia vo svojom oznámení s názvom „Európsky akčný plán pre oceľ a kovy“ 18 stanovila ciele, ktorými sú rozšírenie rozsahu pôsobnosti mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (ďalej len „mechanizmus CBAM“) na určité nadväzujúce výrobky s vysokým obsahom ocele a hliníka, ako aj riešenie rizika obchádzania a praktík, ktoré by mohli ohroziť ciele mechanizmu CBAM, vrátane toho, keď tretie krajiny presmerujú tovar s nízkymi emisiami na trh Únie bez toho, aby sa usilovali o dekarbonizáciu celej svojej výroby.

(3)Keďže účelom mechanizmu CBAM je vytvárať stimuly na znižovanie emisií prevádzkovateľmi v tretích krajinách, Únia je odhodlaná spolupracovať s tretími krajinami s nízkymi a strednými príjmami a podporovať ich pri dekarbonizácii ich výrobných odvetví v rámci vonkajšieho rozmeru Európskej zelenej dohody 19 a v súlade s Parížskou dohodou 20 . Únia by mala naďalej podporovať uvedené krajiny prostredníctvom rozpočtu Únie, najmä najmenej rozvinuté krajiny, s cieľom pomôcť im, aby sa dokázali prispôsobiť povinnostiam podľa tohto nariadenia. Únia by mala naďalej podporovať opatrenia zamerané na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v týchto krajinách, a to aj pri ich úsilí o dekarbonizáciu a transformáciu ich priemyselných odvetví v medziach stropu viacročného finančného rámca a finančnej podpory, ktorú Únia poskytuje na medzinárodné financovanie opatrení v oblasti klímy. Tento prístup sa opätovne zdôrazňuje v globálnej vízii EÚ pre klímu a energetiku 21 , v ktorej sa uvádza, že EÚ bude proaktívne spolupracovať s partnermi s cieľom zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ. Popritom, ako sa mechanizmus CBAM začína postupne uplatňovať, Únia má v úmysle posilňovať partnerstvá a podporovať širšie úsilie zamerané na zmierňovanie zmeny klímy, a to aj finančnou podporou úsilia krajín o dekarbonizáciu.

(4)Po začlenení nariadenia (EÚ) 2023/956 do Dohody o EHP by sa štáty EZVO, ktoré uplatňujú mechanizmus CBAM, nemali na účely tohto nariadenia považovať za tretie krajiny a mali by sa vypustiť z prílohy III k nemu. Vytvoril by sa spoločný priestor CBAM, v ktorom by sa prahová hodnota podľa článku 2a nariadenia (EÚ) 2023/956 uplatňovala spoločne na dovoz do Únie a dovoz na colné územia štátov EZVO, ktoré uplatňujú mechanizmus CBAM.

(5)Po začlenení nariadenia (EÚ) 2023/956 do Dohody o EHP by sa uvedené nariadenie malo uplatňovať na zušľachtené výrobky z tovaru uvedeného v prílohe I s pôvodom v tretej krajine, ktoré sú získané v colnom režime aktívny zušľachťovací styk podľa článku 256 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, keď sa spätne vyvezú na colné územie štátu EZVO, ktorý do svojho práva začlenil mechanizmus CBAM, za predpokladu, že sú dovezené na jedno z uvedených colných území. Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť podrobné podmienky uplatňovania mechanizmu CBAM na takýto tovar.

(6)Po začlenení nariadenia (EÚ) 2023/956 do Dohody o EHP by sa malo objasniť, že uvedené nariadenie sa neuplatňuje na tovar, ktorý bol predtým prepustený do voľného obehu na colnom území štátov EZVO, ktoré začlenili mechanizmus CBAM do svojho práva, za predpokladu, že colný deklarant uvedie v nasledujúcom colnom vyhlásení, že tovar bol predtým prepustený do voľného obehu na colnom území štátov EZVO.

(7)Po začlenení nariadenia (EÚ) 2023/956 do Dohody o EHP by sa štáty EZVO, ktoré uplatňujú mechanizmus CBAM, nemali na účely tohto nariadenia považovať za tretie krajiny a mali by sa vypustiť z prílohy III k nemu. Vytvoril by sa spoločný priestor CBAM, v ktorom by sa prahová hodnota podľa článku 2a nariadenia (EÚ) 2023/956 uplatňovala spoločne na dovoz do Únie a dovoz na colné územia štátov EZVO, ktoré uplatňujú mechanizmus CBAM.

(8)Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na toky elektriny z tretích krajín vyplývajúce z opatrení, ktoré prijímajú prevádzkovatelia prenosových sústav na zaistenie bezpečnej a zabezpečenej prevádzky svojich sietí, vrátane riešenia núdzových situácií a neplánovaných tokov.

(9)Náležitým uznaním pokroku, ktorý dosiahli príslušné tretie krajiny v snahe o prepojenie trhov elektrizačných sústav, sa zaistí, že všetky časovo obmedzené výnimky stanovené v tomto nariadení budú plne v súlade so strategickými cieľmi Únie a s konkrétnymi výsledkami daných tretích krajín. Efektívne využívanie existujúcej elektrickej infraštruktúry a integrácia trhov s elektrinou tretích krajín do vnútorného trhu Únie s elektrinou sú kľúčové pre zníženie nákladov členských štátov aj príslušných tretích krajín, ako aj na zaistenie bezpečnosti dodávok. Takéto uznanie by sa malo vyjadriť prostredníctvom memoranda o porozumení medzi Komisiou a tými tretími krajinami, ktoré v plnej miere transponovali príslušné acquis v oblasti trhu s elektrinou, na základe overenia Komisiou. V memorande o porozumení by sa mal stanoviť harmonogram uplatňovania výnimky stanovenej v nariadení (EÚ) 2023/956, pričom by sa malo zohľadniť dodržiavanie príslušných trhových pravidiel a príslušnosť k inštitúciám prevádzkovateľov prenosových sústav (PPS) v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 22 a nariadením Komisie (EÚ) 2015/1222 23 , ako aj pokrok, ktorý príslušné krajiny dosiahli v súvislosti s nástrojmi stanovovania cien uhlíka, ktoré sú ekvivalentné s EU ETS, pokiaľ ide o výrobu elektriny.

(10)S cieľom zabezpečiť, aby jednotná prahová hodnota založená na hmotnosti po rozšírení pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2023/956 na nadväzujúce výrobky nepresiahla 1 % emisií viazaných v dovážanom tovare a zušľachtených výrobkoch, by sa každoročné posúdenie prahovej hodnoty malo v roku 2027 vykonať na základe údajov o dovoze zahŕňajúcich aj nadväzujúci tovar, na ktorý sa vzťahuje toto rozšírenie.

(11)Cieľom mechanizmu CBAM je riešiť riziko úniku uhlíka tak, že sa zabezpečí, aby sa na výrobky bez ohľadu na to, či sa dovážajú do Únie alebo vyrábajú v Únii, vzťahovala ekvivalentná cena uhlíka. Pokiaľ sa však značný počet medzinárodných partnerov Únie vyznáva politické prístupy, ktoré nespejú k rovnakej úrovni ambícií v oblasti klímy, existuje riziko úniku uhlíka, čo vedie k tomu, že celkové emisie sú vyššie, než by boli bez úniku uhlíka.

(12)K zneužívajúcim praktikám by mohlo dochádzať, keď subjekty zneužijú možnosť použiť skutočné emisie na to, aby sa neoprávnene úplne alebo čiastočne vyhli finančnému záväzku v rámci CBAM, a tým oslabia účinnosť mechanizmu CBAM pri riešení rizika úniku uhlíka v Únii a dosahovaní cieľov politiky Únie v oblasti klímy.

(13)Komisia by mala monitorovať vplyv mechanizmu CBAM na vnútorný trh Únie s cieľom posudzovať riziko zneužívajúcich praktík, ktoré oslabujú účinnosť mechanizmu CBAM, a potenciálny vplyv na vnútorný trh Únie, a to aj prostredníctvom analýzy dovozných colných vyhlásení a vyhlásení CBAM alebo na základe akéhokoľvek relevantného zdroja informácií, a to aj od členských štátov prostredníctvom výmen informácií v rámci expertnej skupiny pre mechanizmus CBAM alebo iných relevantných výmen.

(14)S cieľom umožniť rýchlu reakciu v prípade, že dôkazy poukazujú na vysoké riziko zneužívajúcich praktík, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa stanovia, v prípade používania skutočných emisií pri určitej kombinácii tovaru a pôvodu, informácie, ktoré sa majú deklarovať, a takisto dôkazy na preukázanie toho, že k takýmto zneužívajúcim praktikám nedošlo. Ak Komisia zistí dostatočné dôkazy poukazujúce na vysoké riziko zneužívajúcich praktík, mala by byť povinná konať prostredníctvom delegovaných aktov do troch mesiacov od daného zistenia. Tieto podmienky a dôkazy by mali byť navrhnuté primerane a nemali by klásť zbytočnú záťaž na prevádzkovateľov a dovozcov.

(15)S cieľom identifikovať dovozcov zastúpených nepriamym colným zástupcom by žiadosť o povolenie mala obsahovať číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (EORI) alebo akýkoľvek iný druh vnútroštátneho identifikačného čísla zastúpených dovozcov.

(16)S cieľom riešiť riziko nesprávneho deklarovania viazaných emisií určených na základe skutočných emisií by Komisia a príslušný orgán mali mať možnosť požiadať schváleného deklaranta CBAM o poskytnutie dôkazov, že dovezený tovar bol vyrobený v deklarovanom zariadení a počas deklarovaného obdobia výroby. V prípade určitého tovaru, napríklad tovaru, ktorý je heterogénnejší z hľadiska intenzity emisií, alebo iba v určitých prípadoch, by sa uvedené dôkazy mali vyžadovať ako súčasť vyhlásenia CBAM. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom identifikovať tovar, v prípade ktorého by sa takéto dôkazy mali vyžadovať ako súčasť vyhlásenia CBAM, ako aj konkrétny druh dôkazov, ktoré sa majú poskytnúť.

(17)S cieľom uľahčiť spracúvanie informácií o prevádzkovateľoch v tretích krajinách, znížiť administratívnu záťaž pre prevádzkovateľa a schváleného deklaranta CBAM a uľahčiť preskúmavanie vyhlásení CBAM by na účely určovania viazaných emisií na základe skutočných overených emisií mala byť nevyhnutným krokom registrácia prevádzkovateľov.

(18)V záujme harmonizovaného prístupu k preskúmavaniu vyhlásení CBAM by sa malo objasniť, že Komisia môže ako súčasť vykonávacieho aktu týkajúceho sa štandardného formátu vyhlásenia CBAM stanoviť postupy na preskúmanie vyhlásení CBAM.

(19)Na emisie z vyprodukovaného výrobného šrotu sa v Únii vzťahuje cena uhlíka, keďže v rámci EU ETS sa emisie merajú na úrovni zariadenia. Keďže hliníkovému a oceľovému výrobnému šrotu sú podľa nariadenia (EÚ) 2023/956 priradené nulové emisie, na dovezený tovar, pri ktorom sa ako vstupný materiál používa hliníkový a oceľový výrobný šrot, sa vzťahuje nižšia cena uhlíka v porovnaní s tovarom vyrobeným v Únii, čím sa oslabuje účinnosť mechanizmu CBAM pri riešení rizika úniku uhlíka v prípade tovaru uvedeného v prílohe I.

(20)S cieľom posilniť účinnosť mechanizmu CBAM pri riešení rizika úniku uhlíka v prípade tovaru by sa pri výpočte viazaných emisií tovaru mali zohľadniť emisie hliníkového výrobného šrotu a oceľového výrobného šrotu. Keďže výrobný šrot je koprodukt, ktorý vzniká neúmyselne vo výrobnom procese kovového tovaru a je okamžite opätovne použiteľný vo výrobnom procese, ako taký sa nepovažuje za rizikový z hľadiska úniku uhlíka. Emisie hliníkového výrobného šrotu a oceľového výrobného šrotu by sa preto mali zohľadniť len vtedy, keď sa tento šrot používa ako prekurzor pre tovar uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu. Komisia by mala zabezpečiť, aby sa neobchádzalo monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií viazaných vo výrobnom šrote použitom ako vstupný materiál (prekurzor), a to aj nesprávnym vykazovaním výrobného šrotu ako spotrebiteľského šrotu s cieľom dosiahnuť určenie nižších viazaných emisií.

(21)S cieľom uľahčiť uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2023/956 môže Únia v kontexte vykonávacieho nariadenia na započítavanie ceny uhlíka zaplatenej v zahraničí zohľadniť uhlíkové kredity podľa článku 6 Parížskej dohody.

(22)Malo by sa objasniť, že vzhľadom na z obchodného hľadiska citlivú povahu niektorých údajových prvkov požadovaných na vykazovanie, výpočet a overovanie skutočných emisií sa prevádzkovateľ môže rozhodnúť, že poskytne len súhrn týchto prvkov, ktoré sú potrebné na určenie a overovanie viazaných emisií, a takisto na uplatňovanie podmienok pre používanie skutočných emisií v prípade príslušných kombinácií tovaru a pôvodu. Od schváleného deklaranta CBAM by sa malo vyžadovať iba to, aby uchovával záznamy o poskytnutých informáciách.

(23)Osobitné výzvy vznikajú pri používaní skutočných emisií viazaných v nadväzujúcom tovare vyrobenom z viacerých vstupných materiálov (prekurzorov) a ak tieto materiály patria do rôznych odvetví v rámci CBAM alebo do odvetví, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Tento tovar má zvyčajne dlhšie a zložitejšie globálne hodnotové reťazce a jeho výroba zahŕňa viacero výrobných etáp. Získavanie overených informácií o skutočných emisiách jeho vstupných materiálov (prekurzorov) bude administratívne náročné, čo by potom odrádzalo od používania skutočných emisií. V snahe o riešenie týchto výziev by sa pri tomto konkrétnom tovare malo uľahčiť používanie štandardných hodnôt tým, že sa nebude uplatňovať prirážka, bez toho, aby bola dotknutá environmentálna integrita mechanizmu CBAM.

(24)Keďže osvedčovanie dokumentácie o cene uhlíka sa môže uskutočniť pred dovozom tovaru do Únie, nie je vhodné vyžadovať, aby osoba osvedčujúca informácie uvedené v dokumentácii o cene uhlíka bola nezávislá od schváleného deklaranta CBAM.

(25)Keďže odpočítanie ceny uhlíka skutočne zaplatenej v tretej krajine si vyžaduje, aby sa viazané emisie zakladali na skutočných overených emisiách, a keďže osvedčenie dokumentácie o cene uhlíka musí vychádzať z predchádzajúceho overenia viazaných emisií, overenie viazaných emisií a osvedčenie ceny uhlíka zaplatenej za tieto emisie spolu úzko súvisia a môže ich prípadne vykonať tá istá osoba. Osvedčovanie ceny uhlíka by navyše malo podliehať podobnej kontrole a dohľadu, aké sa vykonávajú pri overovaní emisií. Malo by sa preto objasniť, že Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktoré sa týkajú podmienok na zabezpečenie kvalifikácií osoby, ktorá je zodpovedná za osvedčovanie informácií obsiahnutých v dokumentácii o cene uhlíka prostredníctvom registra CBAM, vrátane udeľovania akreditácie zo strany vnútroštátneho akreditačného orgánu, a ktoré zahŕňajú aj potrebné postupy osvedčovania a výmenu informácií.

(26)S cieľom uľahčiť overovanie viazaných emisií v prípade zložitého tovaru by sa malo objasniť, že prevádzkovateľ by mal mať možnosť zdieľať informácie s iným prevádzkovateľom, vrátane informácií o overovaní emisií viazaných vo vstupných materiáloch (prekurzoroch).

(27)S cieľom zaistiť finančné postavenie žiadateľa alebo schváleného deklaranta CBAM by príslušné orgány mali byť oprávnené požadovať poskytnutie záruky v iných prípadoch, než je prípad, keď medzi tým, ako sa žiadateľ usadil, a rokom predloženia žiadosti neprešli dva finančné roky. S cieľom zabezpečiť riadny výber príjmov je takisto vhodné umožniť príslušným orgánom, aby poskytnutú záruku použili, ak si schválený deklarant CBAM nesplní povinnosť mať na konci každého štvrťroka počet certifikátov CBAM, ktorý zodpovedá 50 % emisií viazaných v tovare, ktorý doviezol do Únie od začiatku roka.

(28)Malo by sa objasniť, že na to, aby vnútroštátne akreditačné orgány, Komisia a príslušné orgány mohli kontrolovať a monitorovať overovateľov, je potrebné stanoviť postupy overovania, ktoré majú overovatelia používať.

(29)S cieľom zachovať účinnosť mechanizmu CBAM ako opatrenia na zabránenie úniku uhlíka je potrebné, aby Komisia vypočítavala cenu certifikátov CBAM na základe týždenných priemerov emisných kvót obchodovaných formou aukcie v systéme Únie na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“). V záujme toho, aby cena certifikátu CBAM vždy presne odrážala ceny ETS, je vhodné stanoviť osobitné pravidlo výpočtu pre kalendárne týždne, počas ktorých sa na aukčnej platforme koná iba jedna aukcia.

(30)Počnúc rokom 2027 musia schválení deklaranti CBAM, ktorí presiahnu jednotnú prahovú hodnotu založenú na hmotnosti, zabezpečiť, aby počet certifikátov CBAM na ich účte v registri CBAM na konci každého štvrťroka zodpovedal aspoň 50 % emisií viazaných v tovare dovezenom od začiatku daného roka. Keďže toto pravidlo je založené na ročnom cykle, ktorý je základom pre obmedzenie spätného odkúpenia certifikátov CBAM, je vhodné z počtu certifikátov CBAM, na ktoré sa vzťahuje uvedený štvrťročný výpočet, vylúčiť certifikáty zakúpené počas iných rokov, než je daný kalendárny rok.

(31)S cieľom zjednodušiť proces spätného odkupovania, zefektívniť ho a znížiť administratívnu záťaž, a zároveň zachovať bezpečnostnú integritu a spoľahlivý dohľad by sa schválenému deklarantovi CBAM malo umožniť, aby príslušný orgán priamo spätne odkúpil jeho nadbytočné certifikáty CBAM.

(32)Pri určitom tovare je materiálové a chemické zloženie tovaru dôležitým faktorom určujúcim viazané emisie; príkladmi sú slinok obsiahnutý v cemente, dusík obsiahnutý v hnojivách alebo legujúce prvky v oceli. Aby sa predišlo riziku nesprávneho deklarovania viazaných emisií určených na základe skutočných emisií v prípade určitého tovaru, ktorý je heterogénnejší z hľadiska intenzity emisií, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom identifikovať materiálové a chemické zloženie tovaru v colnom vyhlásení.

(33)S cieľom zabezpečiť, aby colné orgány poskytli príslušným orgánom a Komisii všetky colné informácie a údaje potrebné na vykonávanie nariadenia (EÚ) 2023/956, je potrebné špecifikovať príslušné podporné dokumenty, informácie a údaje vrátane dokladu o ukončení colného režimu, ktoré majú colné orgány oznamovať.

(34)Malo by sa objasniť, že na určenie osoby zodpovednej za prevzatie povinností stanovených v tomto nariadení sa má použiť číslo účtu CBAM uvedené v colnom vyhlásení, doklade o ukončení colného režimu, vyhlásení o prijatí alebo v akomkoľvek inom relevantnom colnom doklade v čase prepustenia tovaru do voľného obehu.

(35)S cieľom zabezpečiť presnosť colných údajov a informácií, ktoré sú príslušným orgánom dostupné v registri CBAM, by príslušné orgány mali mať možnosť požiadať colné orgány alebo Komisiu o potvrdenie týchto informácií. Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa vymedzí rozsah daných informácií, ako aj periodicita, harmonogram a prostriedky používané na oznamovanie týchto informácií.

(36)S cieľom zabrániť praktikám, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov mechanizmu CBAM, by Komisia mala na úrovni Únie nepretržite monitorovať praktiky obchádzania, ktoré spočívajú v umelom prispôsobení dodávateľského reťazca tovaru s cieľom vyhnúť sa povinnostiam stanoveným v nariadení (EÚ) 2023/956.

(37)S cieľom umožniť rýchlu reakciu v prípade závažných a nepredvídateľných dôsledkov zahrnutia tovaru do rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM, ktoré by viedli k vážnemu poškodeniu vnútorného trhu Únie, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom vypustiť tovar z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2023/956.

(38)S cieľom zlepšiť zosúladenie s kombinovanou nomenklatúrou (ďalej len „KN“) stanovenou v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 24 by sa mal objasniť opis určitých číselných znakov KN v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956.

(39)S postupným rušením prechodného bezodplatného prideľovania kvót podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 25 , ktorou sa vytvára systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“), a s postupným zavádzaním mechanizmu CBAM sa riziko úniku uhlíka pravdepodobne presunie z dodávateľských odvetví, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje mechanizmus CBAM, na nadväzujúce výrobky. V záujme zachovania účinnosti cieľov mechanizmu CBAM je preto potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2023/956 na výrobky v ďalšej časti hodnotového reťazca.

(40)V súlade s Európskym akčným plánom pre oceľ a kovy by sa rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2023/956 malo zamerať na odvetvia kovov a na tovar, ktorý obsahuje významný podiel výrobkov CBAM. Rozšírenie by preto malo zahŕňať nadväzujúci tovar s vysokým obsahom ocele a hliníka, ktorý sa do Únie dováža v najväčšej miere z hľadiska množstiev, hodnoty a objemu a pri ktorom hrozí najvyššie riziko úniku uhlíka. V odvetviach ocele a hliníka sa zároveň ukazuje výpočet skutočných emisií viazaných v tovare najlepšie technicky uskutočniteľný.

(41)Výber nadväzujúceho tovaru s vysokým obsahom ocele a hliníka by mal byť založený na jasne definovaných kritériách a prahových hodnotách, ktoré odrážajú riziko úniku uhlíka spojené s každým výrobkom a medzi ktoré by mali patriť podiel viazaných emisií v danom tovare, jeho relevantnosť z hľadiska klímy a technická uskutočniteľnosť jeho zahrnutia do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2023/956. Malo by sa posúdiť riziko úniku uhlíka, a to jednak z hľadiska obchodovateľnosti výrobku a jednak z hľadiska nákladov na emisie oxidu uhličitého viazaného vo vstupných materiáloch výrobku (prekurzoroch) v porovnaní s celkovou pridanou hodnotou výrobku. Na základe rovnakých kritérií by Komisia mala v budúcnosti posúdiť rozšírenie rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia na ďalší nadväzujúci tovar a predložiť svoje závery v správe Európskemu parlamentu a Rade.

(42)V súlade so zásadami a metódami výpočtu, ktoré sa uplatňujú na iný tovar, by sa emisie viazané v nadväzujúcom tovare mali vypočítavať na základe skutočných emisií overených overovateľom alebo podľa štandardných hodnôt vypočítaných a sprístupnených Komisiou. Keďže systémové hranice výrobných procesov predstavujú systémové hranice len tých výrobných procesov, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, priraďovanie emisií viazaných v nadväzujúcom tovare by sa malo obmedziť na emisie obsiahnuté vo vstupných materiáloch (prekurzoroch). Pri výpočte viazaných emisií by sa mali zohľadniť vstupné materiály (prekurzory) nadväzujúceho tovaru, ktoré nie sú uvedené v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2023/956.

(43)V prípade obmedzeného počtu nadväzujúceho tovaru môžu viazané emisie v závislosti od materiálového zloženia tovaru patriť úplne mimo rozsah pôsobnosti mechanizmu CBAM. Preto treba spresniť, že nadväzujúci tovar, ktorý je vyrobený výlučne z materiálov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM, by nemal patriť do rozsahu pôsobnosti prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2023/956.

(44)Osobitné výzvy vznikajú pri používaní skutočných emisií viazaných v nadväzujúcom tovare vyrobenom z viacerých vstupných materiálov (prekurzorov), ak tieto materiály patria do rôznych odvetví v rámci CBAM alebo do odvetví, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Tento tovar má zvyčajne dlhšie a zložitejšie globálne hodnotové reťazce a jeho výroba zahŕňa viacero výrobných etáp. Získavanie overených informácií o skutočných emisiách jeho vstupných materiálov (prekurzorov) bude administratívne náročné, čo by potom odrádzalo od používania skutočných emisií. V snahe o riešenie týchto výziev by sa pri tomto konkrétnom tovare malo uľahčiť používanie štandardných hodnôt tým, že sa nebude uplatňovať prirážka, bez toho, aby bola dotknutá environmentálna integrita mechanizmu CBAM.

(45)Osobitné výzvy vznikajú pri používaní skutočných emisií viazaných v nadväzujúcom tovare, ktorý je zahrnutý v oddieloch „Železo a oceľ“, „Hliník“ a „Kombinované kovové výrobky“ uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2023/956. Vzhľadom na ťažkosti so zberom údajov v celom dodávateľskom reťazci niektorých komponentov tohto tovaru by sa špecifické viazané emisie všetkého tovaru, na ktorý sa vzťahujú tieto oddiely, mali vypočítať ako funkcia viazaných emisií vstupných materiálov (prekurzorov) obsiahnutých v tomto tovare.

(46)Metóda používaná na výpočet emisného faktora pre dovážanú elektrinu by sa mala upraviť tak, aby zohľadňovala elektrinu vyrobenú zo všetkých zdrojov vrátane nefosílnych zdrojov palív. V dôsledku toho by Komisia mala vypočítať a sprístupniť revidované štandardné hodnoty pre dovážanú elektrinu.

(47)S cieľom zabezpečiť konzistentný metodický prístup, pokiaľ ide o štandardné hodnoty uplatňované pri nepriamych emisiách, by sa malo objasniť, že alternatívna štandardná hodnota pre nepriame emisie, v prípade ktorej môže tretia krajina alebo skupina tretích krajín preukázať, že je nižšia ako hodnota stanovená Komisiou, by mala vychádzať z rovnakej metódy výpočtu ako štandardné hodnoty pre nepriame emisie určené Komisiou.

(48)S cieľom uľahčiť určovanie viazaných emisií elektriny na základe skutočných emisií by sa podmienky uplatňovania skutočných viazaných emisií v dovážanej elektrine mali upraviť flexibilnejšie. Malo by sa objasniť, že sa môžu použiť určité zmluvy o nákupe elektriny uzavreté medzi sprostredkovateľmi. Navyše, vzhľadom na praktické ťažkosti pri preukazovaní toho, že v čase dovozu neexistovalo v žiadnom bode siete fyzické preťaženie siete, by sa toto kritérium malo vypustiť, a rovnako aj alternatívne kritérium spočívajúce v preukazovaní priameho pripojenia k prenosovej sústave Únie. Takisto by nemalo byť potrebné preukazovať ani pevne nominovanú pridelenú kapacitu prepojenia, ak sa prenosová kapacita prideľuje prostredníctvom implicitného prideľovania kapacity.

(49)Vzhľadom na to, že niektoré údajové prvky, z ktorých vychádza overovanie viazaných emisií, sú z obchodného hľadiska citlivé, by správa o overení mala obsahovať len informácie, ktoré sú potrebné na stanovenie viazaných emisií tovaru. Informácie o emisiách uvoľnených daným zariadením alebo o tovare, ktorý nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by nemali byť súčasťou správy o overení napriek tomu, že overovateľ ich preskúmava.

(50)S cieľom zmeniť určité nepodstatné prvky nariadenia (EÚ) 2023/956 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o vypustenie tovaru z rozsahu pôsobnosti prílohy I, ak je to potrebné z dôvodu vážneho poškodenia vnútorného trhu Únie, ktoré je spôsobené závažnými a nepredvídateľnými okolnosťami, a to až dovtedy, kým tieto závažné a nepredvídateľné okolnosti nepominú. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(51)Keďže ciele tohto nariadenia, a to rozšírenie mechanizmu, ktorý Únia prijala v snahe zabrániť riziku úniku uhlíka, a tým znížiť globálne emisie uhlíka, ako aj riešenie rizika obchádzania a praktík, ktoré by mohli ohroziť ciele mechanizmu CBAM, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(52)Nariadenie (EÚ) 2023/956 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(53)Pokiaľ ide o určenie viazaných emisií elektriny, aby sa mohli prvé vyhlásenia CBAM predložiť do 30. septembra 2027 na základe tohto nariadenia, by sa zmeny metódy používanej na výpočet emisného faktora pre dovezenú elektrinu a zmeny podmienok uplatňovania skutočných viazaných emisií v dovezenej elektrine mali uplatňovať na dovoz elektriny, ktorý sa uskutočnil počnúc 1. januárom 2026. S cieľom zaistiť dostatočnú predvídateľnosť by sa rozšírenie rozsahu pôsobnosti prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2023/956 a rozšírenie rozsahu pôsobnosti na vstupné materiály (prekurzory) uvedené v prílohe VIII malo uplatňovať od 1. januára 2028.

(54)Nariadenie (EÚ) 2023/956 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2023/956

Nariadenie (EÚ) 2023/956 sa mení takto:

1.Článok 2 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Po začlenení do Dohody o EHP sa toto nariadenie uplatňuje aj na zušľachtené výrobky z tovaru uvedeného v prílohe I s pôvodom v tretej krajine, ktoré sú získané v colnom režime aktívny zušľachťovací styk podľa článku 256 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, keď sa spätne vyvezú na colné územie Nórska alebo Islandu, za predpokladu, že sú dovezené do uvedených krajín.

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia podrobné podmienky uplatňovania mechanizmu CBAM na takéto výrobky. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 29 ods. 2 tohto nariadenia.“;

b)V odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od odsekov 1 a 2 sa toto nariadenie po jeho začlenení do Dohody o EHP neuplatňuje na tovar s pôvodom v tretích krajinách, ktorý bol predtým prepustený do voľného obehu na colnom území štátov EZVO, ktoré začlenili do svojho práva mechanizmus CBAM, za predpokladu, že colný deklarant v nasledujúcom colnom vyhlásení podanom na colnom území Únie uvedie, že tovar bol predtým prepustený do voľného obehu na colnom území uvedených štátov EZVO, a za predpokladu, že colný deklarant na žiadosť colného orgánu sprístupní dokumentáciu alebo informácie preukazujúce, že tovar bol predtým prepustený do voľného obehu na colnom území príslušných štátov EZVO. Colný deklarant je zodpovedný za dostupnosť tohto dôkazu v čase podania colného vyhlásenia.“;

c)Vkladá sa tento odsek 7a:

„Ak tretia krajina požiadala o integráciu svojho trhu s elektrinou s trhom Únie s elektrinou prostredníctvom prepojenia trhu na základe medzinárodnej dohody, Komisia môže pri stanovovaní toho, že príslušná tretia krajina v plnej miere transponovala acquis v oblasti trhu s elektrinou, uzavrieť s touto treťou krajinou memorandum o porozumení.

V memorande o porozumení uvedenom v prvom pododseku sa stanoví harmonogram uplatňovania výnimky stanovenej v článku 2 ods. 7 a harmonogram zavádzania nástroja na stanovovanie cien uhlíka ekvivalentného s EU ETS, pokiaľ ide o výrobu elektriny.“;

d)Odsek 8 sa nahrádza takto:

„Tretie krajiny alebo územia, ktoré spĺňajú všetky podmienky stanovené v odseku 7, sú uvedené v bode 2 prílohy III. Pri posudzovaní toho, či sú splnené podmienky stanovené v odseku 7 tohto článku, Komisia zohľadní napredovanie v súlade s harmonogramom stanoveným v memorande o porozumení podľa článku 2 ods. 7a.“;

e)Odseky 11 a 12 sa nahrádzajú takto:

„11. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28 s cieľom zmeniť zoznamy tretích krajín alebo území uvedených v bode 1 alebo 2 prílohy III, a to buď doplnením tretej krajiny alebo územia na uvedené zoznamy, alebo ich vyňatím z nich, v závislosti od toho, či sú v súvislosti s danou treťou krajinou alebo územím splnené podmienky stanovené v odsekoch 6, 7 alebo 9 tohto článku, alebo ako dôsledok začlenenia mechanizmu CBAM do Dohody o EHP. Ak sa to v prípade doplnenia tretej krajiny do zoznamu tretích krajín alebo území uvedeného v bode 2 prílohy III vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 28a.

Únia môže uzavrieť dohody s tretími krajinami alebo územiami s cieľom zohľadniť mechanizmy stanovovania cien uhlíka v týchto krajinách alebo na týchto územiach na účely uplatňovania článku 9, ako aj s cieľom vzájomného uznávania akreditačných orgánov tretích krajín na akreditáciu právnickej osoby ako overovateľa podľa článku 18.“

2.V článku 2a ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely svojho posúdenia v roku 2027, ktoré sa má vykonať do 30. apríla 2027, Komisia použije údaje o dovoze tovaru uvedeného v prílohe I k tomuto nariadeniu a v prílohe I k nariadeniu (EÚ) XX/XX [pozmeňujúce nariadenie].“

3.V článku 3 sa dopĺňa tento bod 35:

„35. „zneužívajúce praktiky“ sú praktiky, ktoré subjekt uplatňuje s cieľom získať výhodu tým, že sa neoprávnene úplne alebo čiastočne vyhýba finančnému záväzku v rámci mechanizmu CBAM, a tým oslabuje účinnosť mechanizmu CBAM pri riešení rizika úniku uhlíka v EÚ.“

4.V článku 5 ods. 5 sa písmeno h) nahrádza takto:

„h) v uplatniteľných prípadoch číslo EORI alebo iné vnútroštátne identifikačné číslo, mená (názvy) a kontaktné údaje osôb, na účet ktorých žiadateľ koná.“

5.Článok 6 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa mení takto:

1.písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) celkové viazané emisie v tovare uvedenom v písmene a) tohto odseku vyjadrené v tonách emisií CO2e na megawatthodinu elektriny alebo v prípade ostatného tovaru v tonách emisií CO2e na tonu každého druhu tovaru, vypočítané v súlade s článkom 7 a, ak sa viazané emisie určujú na základe skutočných emisií poskytnutých prevádzkovateľom prostredníctvom registra CBAM v súlade s článkom 10, overené v súlade s článkom 8;“

2.dopĺňajú sa tieto písmená e) a f):

„e) v náležitých prípadoch na účely riešenia rizika nesprávneho deklarovania, ktoré vyplýva z nedostatočnej vysledovateľnosti dodávateľského reťazca, dôkaz o tom, že tovar dovezený počas predchádzajúceho kalendárneho roka bol vyrobený v deklarovanom zariadení a skutočne v čase výroby uvedenom vo vyhlásení CBAM;

f) ak sa v súlade s delegovaným aktom prijatým v súlade s odsekom 7 viazané emisie určujú na základe skutočných emisií v prípade kombinácie tovaru a pôvodu, s ktorou sa spája vysoké riziko zneužívajúcich praktík, dôkaz preukazujúci, že sa toto vysoké riziko zneužívajúcich praktík nenaplnilo.“;

b)V odseku 6 sa prvá veta nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty týkajúce sa štandardného formátu vyhlásenia CBAM vrátane podrobných informácií pre každé zariadenie a krajinu pôvodu alebo inú tretiu krajinu a druh tovaru, ktoré sa majú vykazovať na podporu celkových údajov uvedených v odseku 2 tohto článku, najmä pokiaľ ide o viazané emisie, zaplatenú cenu uhlíka, štandardnú cenu uhlíka na účely článku 9 ods. 4, postupu podávania vyhlásenia CBAM prostredníctvom registra CBAM vrátane postupov na preskúmavanie vyhlásení CBAM v súlade s článkom 19, a podmienok odovzdávania certifikátov CBAM uvedených v odseku 2 písm. c) tohto článku v súlade s článkom 22 ods. 1, najmä pokiaľ ide o postup a výber certifikátov, ktoré sa majú odovzdať, zo strany schváleného deklaranta CBAM.“;

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 6a a 7:

„6a. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty týkajúce sa identifikovania tovaru alebo kombinácie tovaru a pôvodu, v prípade ktorých sa majú do vyhlásenia CBAM zahrnúť dôkazy podľa odseku 2 písm. e), ako aj konkrétneho druhu dôkazov, ktoré sa majú poskytnúť. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 29 ods. 2.

7. Komisia monitoruje na úrovni Únie vplyv mechanizmu CBAM na vnútorný trh Únie. Ak Komisia po zohľadnení relevantných informácií vrátane informácií z dovozných colných vyhlásení a vyhlásení CBAM zistí, že existujú dostatočné dôkazy poukazujúce na vysoké riziko zneužívajúcich praktík v prípade určitej kombinácie tovaru a pôvodu, môže o týchto rizikách informovať dovozcov a schválených deklarantov CBAM, môže o týchto rizikách informovať príslušné orgány a colné orgány, aby zvýšili svoje úrovne kontroly, a je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28 s cieľom doplniť toto nariadenie tým, že stanoví metódy na určovanie kombinácie tovaru a pôvodu, informácie, ktoré sa majú deklarovať v prípade použitia skutočných emisií pri uvedených kombináciách tovaru a pôvodu, ako aj dôkazy, ktoré sa majú poskytnúť na preukázanie toho, že k zneužívajúcim praktikám nedošlo.

Komisia prijme delegované akty uvedené v prvom pododseku do troch mesiacov od zistenia, že existujú dostatočné dôkazy poukazujúce na vysoké riziko zneužívajúcich praktík.“

6.Článok 7 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a. Pri určovaní viazaných emisií v tovare sa zohľadňujú viazané emisie vo vstupných materiáloch (prekurzoroch) uvedených v prílohe VIII.“;

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Schválený deklarant CBAM uchováva záznamy informácií poskytnutých v súlade s článkom 10 ods. 7, ktoré sú požadované na výpočet viazaných emisií v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe V. Uvedené záznamy musia byť dostatočne podrobné, aby Komisia a príslušný orgán mohli preskúmať vyhlásenie CBAM v súlade s článkom 19 ods. 2.“;

c)V odseku 7 sa dopĺňa tento pododsek:

„Vo vykonávacích aktoch uvedených v prvom pododseku sa môže stanoviť zoznam nadväzujúceho tovaru, v prípade ktorého sa vzhľadom na zložitosť dodávateľského reťazca a bez toho, aby bola dotknutá environmentálna integrita mechanizmu CBAM, neuplatňuje žiadna prirážka.“

7.Článok 9 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa mení takto:

1.tretia veta sa nahrádza takto:

„Informácie obsiahnuté v uvedenej dokumentácii osvedčuje osoba, ktorá je nezávislá od orgánov tretej krajiny.“;

2.dopĺňa sa tento pododsek:

„Nezávislou osobou uvedenou v prvom pododseku môže byť právnická osoba akreditovaná vnútroštátnym akreditačným orgánom pre príslušný rozsah akreditácie.“;

b)Odsek 5 sa mení takto:

1.prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, vychádzajúc zo zásady rovnocennosti, pokiaľ ide o prepočet priemernej ročnej ceny uhlíka skutočne zaplatenej v súlade s odsekom 1 tohto článku a ročných štandardných cien uhlíka určených v súlade s odsekom 4 tohto článku na zodpovedajúce zníženie počtu certifikátov CBAM, ktoré sa majú odovzdať. Uvedenými aktmi sa takisto upraví prepočet ceny uhlíka vyjadrenej v cudzej mene na euro na základe priemerného ročného výmenného kurzu, požadované dôkazy o skutočnej platbe ceny uhlíka, príklady akejkoľvek relevantnej zľavy alebo inej formy kompenzácie uvedenej v odseku 1 tohto článku, kvalifikácie nezávislej osoby uvedenej v odseku 2 tohto článku a podmienky na zabezpečenie kvalifikácií a nezávislosti tejto osoby. Kvalifikácie uvedené v predchádzajúcom odseku zahŕňajú udelenie akreditácie vnútroštátnym akreditačným orgánom, špecifikáciu postupov osvedčovania, ako aj náležité výmeny informácií medzi nezávislou osobou, vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi, Európskou komisiou a príslušnými orgánmi. Komisia je takisto splnomocnená upraviť podmienky odpočtu uhlíkových kreditov podľa článku 6 Parížskej dohody. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 29 ods. 2.“;

2.dopĺňa sa tento pododsek:

„Kvalifikácie uvedené v prvom pododseku zahŕňajú udelenie akreditácie vnútroštátnym akreditačným orgánom, špecifikáciu postupov osvedčovania, ako aj náležité výmeny informácií medzi nezávislou osobou, vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi, Komisiou a príslušnými orgánmi.“

8.Článok 10 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. S cieľom umožniť overenie viazaných emisií na základe skutočných emisií, a v náležitých prípadoch takisto určenie ceny uhlíka zaplatenej v tretej krajine, Komisia na žiadosť prevádzkovateľa zariadenia, ktoré sa nachádza v tretej krajine, zaregistruje informácie o tomto prevádzkovateľovi a jeho zariadení v registri CBAM uvedenom v článku 14.“;

b)V odseku 5 sa dopĺňa toto písmeno e):

„e) v náležitých prípadoch podľa článku 6 ods. 7 zabezpečiť, aby boli splnené podmienky stanovené pre používanie skutočných emisií v prípade príslušných kombinácií tovaru a pôvodu.“;

c)V odseku 7 sa prvá veta nahrádza takto:

„Prevádzkovateľ môže schválenému deklarantovi CBAM alebo inému prevádzkovateľovi poskytnúť informácie o podmienkach pre používanie skutočných emisií v prípade príslušných kombinácií tovaru a pôvodu podľa článku 6 ods. 7, o overovaní viazaných emisií a o cene uhlíka zaplatenej v tretej krajine podľa odseku 5 tohto článku.“;

d)V odseku 7 sa druhá veta nahrádza takto:

„Prevádzkovateľ má možnosť schválenému deklarantovi CBAM poskytnúť len súhrn informácií uvedených v odseku 5 písm. a), b), c) a e). Schválený deklarant CBAM je oprávnený využiť uvedené poskytnuté informácie na splnenie povinnosti uvedenej v článku 8.

Ak sa schválený deklarant CBAM rozhodne predložiť vyhlásenie CBAM na základe týchto poskytnutých informácií, schválený deklarant CBAM zostáva zodpovedný za odovzdanie správneho počtu certifikátov CBAM podľa článku 22 ods. 1.“

9.Článok 17 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 5a:

„5a. Odchylne od odseku 5, ak príslušný orgán zistí, že žiadateľ alebo schválený deklarant CBAM nepreukazuje svoju finančnú spôsobilosť plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia, a to aj nesplnením požiadavky stanovenej v článku 22 ods. 2, môže požadovať poskytnutie záruky.

Príslušný orgán stanoví výšku záruky na základe výpočtu tak, aby zodpovedala výške súhrnnej hodnoty počtu certifikátov CBAM, ktoré by schválený deklarant CBAM musel v súlade s článkom 22 odovzdať v súvislosti s jedným z týchto údajov:

a)    dovoz tovaru vykázaný v súlade s článkom 5 ods. 5 písm. g);

b)    množstvo dovezeného tovaru deklarované v colnom vyhlásení a iné relevantné informácie, ktoré má príslušný orgán k dispozícii za predchádzajúce dva kalendárne roky, alebo

c)    odhad zodpovedajúci situácii, v ktorej by bola prekročená jednotná prahová hodnota založená na hmotnosti o priemer zodpovedajúci príslušným odvetviam, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

Poskytnutá záruka je bankovou zárukou splatnou na prvé požiadanie finančnou inštitúciou pôsobiacou v Únii alebo inou formou záruky poskytujúcou rovnaký stupeň istoty.“;

b)Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Ak sa požaduje záruka v súlade s odsekom 5, príslušný orgán záruku uvoľní ihneď po 30. septembri druhého roka, v ktorom schválený deklarant CBAM odovzdal certifikáty CBAM v súlade s článkom 22.

Ak sa požaduje záruka v súlade s odsekom 5a, príslušný orgán záruku uvoľní ihneď po 30. septembri druhého roka, v ktorom schválený deklarant CBAM odovzdal certifikáty CBAM v súlade s článkom 22. Bez ohľadu na uvedené môže príslušný orgán rozhodnúť o predĺžení trvania záruky, ak je takéto predĺženie riadne odôvodnené.

Ak schválený deklarant CBAM neodovzdá dostatočný počet certifikátov CBAM v súlade s článkom 22 a na základe rozhodnutia v súlade s článkom 19 ods. 5, príslušný orgán použije poskytnutú záruku na vymoženie neuhradenej finančnej úpravy.

Príslušný orgán určí sumu, ktorá sa má vymôcť, na základe počtu certifikátov, ktoré sa mali odovzdať, a ceny certifikátov k dátumu, keď bolo dané rozhodnutie prijaté.“

10.V článku 18 ods. 3 sa dopĺňa táto veta:

„V uvedených delegovaných aktoch sa stanovia aj postupy overovania, ktoré majú používať overovatelia.“

11.V článku 19 sa vkladá tento odsek 2a:

„2a. Ak sa viazané emisie určujú na základe skutočných emisií, Komisia alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom je deklarant CBAM usadený, môže v rámci preskúmania vyhlásenia CBAM požiadať schváleného deklaranta CBAM, aby poskytol dôkaz o tom, že dovezený tovar bol vyrobený v zariadení uvedenom vo vyhlásení CBAM.“

12.Článok 21 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Pre tie kalendárne týždne, v ktorých sa nekonajú žiadne aukcie na aukčnej platforme, je cenou certifikátov CBAM priemer záverečných cien kvót EU ETS z posledného týždňa, v ktorom sa konali aukcie na aukčnej platforme. Pre tie kalendárne týždne, v ktorých sa koná iba jedna aukcia na aukčnej platforme, je cenou certifikátov CBAM priemer danej záverečnej ceny a záverečných cien z posledného týždňa, v ktorom sa konali viaceré aukcie na aukčnej platforme.“;

b)V odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:

„Komisia uverejní cenu certifikátov CBAM na svojom webovom sídle alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom v prvý pracovný deň nasledujúceho kalendárneho týždňa.“

13.V článku 22 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Od roku 2028 sa výpočet uvedený v prvom pododseku zakladá len na certifikátoch CBAM, ktoré schválený deklarant CBAM kúpil počas toho istého roka.“

14.V článku 23 ods. 1 druhom pododseku sa prvá veta nahrádza takto:

„Nadbytočné certifikáty CBAM sa spätne odkúpia prostredníctvom spoločnej centrálnej platformy uvedenej v článku 20.“

15.Článok 25 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Colné orgány pravidelne a automaticky, a to najmä prostredníctvom mechanizmu dohľadu stanoveného podľa článku 56 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, oznamujú Komisii špecifické informácie o tovare deklarovanom na dovoz. Uvedené informácie zahŕňajú číslo EORI alebo spôsob identifikácie deklarovaný v súlade s článkom 6 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446, pokiaľ ide o dovozcu alebo schváleného deklaranta CBAM, ako aj číslo účtu CBAM schváleného deklaranta CBAM, osemmiestny číselný znak KN tovaru, množstvo, krajinu pôvodu, dátum colného vyhlásenia a colný režim, a takisto akékoľvek iné údaje relevantné z hľadiska dodržiavania tohto nariadenia, medzi ktoré patria v náležitých prípadoch doklady o ukončení colného režimu, vyhlásenia o spätnom vývoze a rovnocenná colná dokumentácia. Ak dovozca nemá číslo EORI, colné orgány oznámia Komisii aj meno (názov), adresu a kontaktné údaje dovozcu, ak sú k dispozícii.

Číslo účtu CBAM uvedené v colnom vyhlásení alebo v akomkoľvek inom relevantnom doklade v čase deklarovania na dovoz tovaru uvedeného v prílohe I alebo zušľachtených výrobkov získaných z takéhoto tovaru určuje schváleného deklaranta CBAM, ktorý preberá povinnosti stanovené v tomto nariadení.“;

b)V odseku 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak sa príslušný orgán domnieva, že informácie sú nesprávne alebo nepresné, môže požiadať colné orgány alebo Komisiu, aby správnosť alebo presnosť týchto informácií overili.“;

c)V odseku 6 sa prvá veta nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa vymedzuje rozsah informácií, ako aj periodicita, harmonogram a prostriedky používané na oznamovanie týchto informácií podľa odsekov 2 a 3 tohto článku.“;

d)Dopĺňa sa tento odsek 7:

„7. Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty s cieľom identifikovať materiálové a chemické zloženie tovaru uvedeného v prílohe I. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 29 ods. 2.“

16.V článku 27 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno c):

„ c) umelého prispôsobenia dodávateľských reťazcov tak, aby sa na tovar vzťahovali nižšie štandardné hodnoty.“

17.Vkladá sa tento článok 27a:

„Článok 27a

Závažné a nepredvídateľné okolnosti

Komisia monitoruje situáciu na úrovni Únie s cieľom monitorovať vplyv mechanizmu CBAM na vnútorný trh Únie. Ak sa Komisia po zohľadnení relevantných dôkazov domnieva, že zaradenie určitého tovaru do prílohy I vážne poškodzuje vnútorný trh Únie z dôvodu závažných a nepredvídaných okolností, ktoré súvisia s vplyvom na ceny tovaru, je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 28, aby sa tento tovar z prílohy I vypustil, kým uvedené závažné a nepredvídateľné okolnosti nepominú.“

18.Článok 28 sa mení takto:

a)Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 10 a 11, článku 2a ods. 3, článku 6 ods. 7, článku 18 ods. 3, článku 20 ods. 5a a 6, článku 27 ods. 6 a článku 27a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [dátumu nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o ďalšie rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 10 a 11, článku 2a ods. 3, článku 6 ods. 7, článku 18 ods. 3, článku 20 ods. 5a a 6, článku 27 ods. 6 a článku 27a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.“;

b) Odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 10 a 11, článku 2a ods. 3, článku 6 ods. 7, článku 18 ods. 3, článku 20 ods. 5a a 6, článku 27 ods. 6 a článku 27a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

19.Vkladá sa tento článok 28a:

„Článok 28

Postup pre naliehavé prípady

1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 28 ods. 7. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.“

20.V článku 30 ods. 6 sa druhý pododsek nahrádza takto:

Do 1. januára 2028 a následne každé dva roky Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia a fungovaní mechanizmu CBAM. K tejto správe sa v prípade potreby môže pripojiť legislatívny návrh alebo vykonávacie či delegované akty prijaté podľa tohto nariadenia. Táto správa obsahuje aspoň:

a) posúdenie vplyvu mechanizmu CBAM na:

i) únik uhlíka, a to aj v súvislosti s vývozom;

ii) odvetvia, na ktoré sa nariadenie vzťahuje;

iii) vnútorný trh a hospodársky a územný vplyv v celej Únii;

iv) infláciu a cenu komodít;

v) účinok na priemyselné odvetvia využívajúce tovar uvedený v prílohe I;

vi) medzinárodný obchod vrátane presúvania zdrojov, a

vii) najmenej rozvinuté krajiny;

b) posúdenie:

i) systému riadenia vrátane posúdenia vykonávania a správy záruk a schvaľovania deklarantov CBAM členskými štátmi;

ii) rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vrátane možnosti rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia na ďalší tovar, pri ktorom hrozí riziko úniku uhlíka;

iia) vhodnosti vykonávacích aktov a delegovaných aktov prijatých podľa tohto nariadenia;

iib) vhodnosti metód na stanovenie štandardných hodnôt a prirážky uplatňovanej na štandardné hodnoty;

iii) praktík obchádzania;

iv) uplatňovania pokút v členských štátoch;

v) uplatňovania jednotnej prahovej hodnoty založenej na hmotnosti vrátane možnosti zvýšiť uvedenú prahovú hodnotu a zaviesť dodatočnú prahovú hodnotu na zásielku;

c) výsledky vyšetrovaní a uložených pokút;

d) súhrnné informácie o intenzite emisií podľa jednotlivých krajín pôvodu pre jednotlivý tovar uvedený v prílohe I.“

21.Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

22.Príloha IV sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

23.V prílohe VI sa bod 2 mení takto:

a)Písmená g) až j) sa vypúšťajú;

b)Vkladá sa toto písmeno ka):

„ka) materiálové zloženie každého nadväzujúceho tovaru;“.

24.Dopĺňa sa nová príloha VIII uvedená v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Body 1 a 6 prílohy II sa uplatňujú od 1. januára 2026.

Článok 1 ods. 6 písm. a), článok 1 ods. 8 písm. a), b) a c), článok 1 ods. 21, 23 a 24 a bod 2 prílohy II sa však uplatňujú od 1. januára 2028.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 27

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Členenie celkového počtu zamestnancov vrátane zamestnancov v IT od roku 2023 do roku 2027 by bolo takéto:

Strategický význam, rozsah a zložitosť projektu CBAM zameraného na IT si vyžadujú vytvorenie špecializovaného IT tímu CBAM, ktorý bude riadiť celkovú realizáciu projektu a prevádzku.

IT tím CBAM tvorí 16 členov so špecializovanými IT profilmi na zadefinovanie a riadenie systémovej IT architektúry a projektovej organizácie a plánovania v súvislosti s mechanizmom CBAM, t. j. činnosti spočívajúce vo vývoji, v zavádzaní, organizácii obslužného modelu, riadení prevádzky a podpore pre obchodné subjekty, útvary Komisie, klimatické a colné orgány, súbežne s prechodnými a konečnými IT systémami CBAM.

Navrhovaný plán nasadenia IT tímu CBAM je takýto:

Ďalší externí zamestnanci (PXE) budú prijatí z rozpočtu CBAM na IT podľa potrieb.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

Sumy súvisiace s programovým obdobím 2028 – 2034 sú orientačné a nepredurčujú výsledok prebiehajúcich rokovaní o nasledujúcom VFR.

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

* Číselné údaje týkajúce sa VFR na roky 2028 – 2034 uvedené v tabuľke sú výlučne orientačné, kým sa nedosiahne výsledok rokovaní, ktorý nemožno predurčiť.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

* Číselné údaje týkajúce sa VFR na roky 2028 – 2034 uvedené v tabuľke sú výlučne orientačné, kým sa nedosiahne výsledok rokovaní, ktorý nemožno predurčiť.

* Číselné údaje týkajúce sa VFR na roky 2028 – 2034 uvedené v tabuľke sú výlučne orientačné, kým sa nedosiahne výsledok rokovaní, ktorý nemožno predurčiť.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

* Číselné údaje týkajúce sa VFR na roky 2028 – 2034 uvedené v tabuľke sú výlučne orientačné, kým sa nedosiahne výsledok rokovaní, ktorý nemožno predurčiť.

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času 32

Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):

Opis úloh, ktoré majú vykonávať:

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.

Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.

Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–     si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

– nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

 
3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

4.Digitálne rozmery

4.1.Požiadavky digitálneho významu

4.2.Údaje

4.3.Digitálne riešenia