Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52025PC0132

Návrh ROZHODNUTIE RADY, o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole

COM/2025/132 final

V Bruseli28. 3. 2025

COM(2025) 132 final

2025/0068(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.Predmet návrhu

Tento návrh sa týka rozhodnutia, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu zriadenom Parížskym memorandom o porozumení o štátnej prístavnej kontrole v súvislosti s plánovaným prijatím rozhodnutí potrebných na správne fungovanie systému EÚ v oblasti štátnej prístavnej kontroly (ďalej len ŠPK), ako sa stanovuje v smernici 2009/16/ES 1 .

2. Kontext návrhu

2.1.Parížske memorandum o porozumení o štátnej prístavnej kontrole

V Parížskom memorande o porozumení (Parížske MoP) sa ustanovuje medzinárodný režim inšpekcií zahraničných lodí v iných vnútroštátnych prístavoch zo strany úradníkov ŠPK s cieľom overiť, či spôsobilosť kapitána, dôstojníkov a posádky na palube lode, stav lode a jej zariadenia sú v súlade s požiadavkami medzinárodných dohovorov a či plavidlo je obsadené posádkou a prevádzkované v súlade s uplatniteľným medzinárodným právom. Parížske MoP bolo podpísané 26. januára 1982.

Smernica 2009/16/ES (v zmenenom znení) zahŕňa postupy a nástroje Parížskeho MoP. Všetky členské štáty EÚ 2 s námornými prístavmi, ako aj Čierna Hora, Island, Kanada, Nórsko a Ruská federácia 3 sú členmi Parížskeho MoP. Európska únia nie je členom Parížskeho MoP.

2.2.Pripravovaný akt výboru pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho MoP

Na to, aby štátna prístavná kontrola v Únii fungovala, musí sa v rámci Parížskeho MoP každoročne prijať celý rad rozhodnutí. Patrí medzi ne ročný inšpekčný záväzok každého členského štátu, priemerné miery výskytu nedostatkov a zadržania potrebné pre rizikový profil lode používaný na účely inšpekcie lodí, ako aj aktualizácie pokynov a usmernení o spôsobe vykonávania inšpekcií.

Tieto rozhodnutia sa prijímajú po vzájomnej dohode na výročných zasadnutiach výboru pre štátnu prístavnú kontrolu (ďalej len „PSCC“), ktoré sa konajú každoročne v máji. Napriek tomu, že z Parížskeho MoP nevyplývajú voči členským orgánom žiadne kompetencie na presadzovanie predpisov, na základe smernice 2009/16/ES sú rozhodnutia, ktoré prijíma zodpovedný orgán Parížskeho MoP, záväzné pre členské štáty EÚ.

3. POZÍCIA, KTORÁ SA MÁ PRIJAŤ V MENE ÚNIE

Podľa článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa musí pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie na pôde medzinárodných organizácií, akou je Parížske MoP, keď prijímajú akty s právnymi účinkami, prijať prostredníctvom rozhodnutia Rady na základe návrhu Komisie.

V rozhodnutí Rady (EÚ) 2016/381 4 sa stanovuje pozícia, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať v PSCC na obdobie 2016 – 2019, po ktorej nasledovalo rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/722 5 , ktorým sa takáto pozícia stanovila na obdobie 2020 – 2024.

Rozhodnutie Rady bolo vypracované podľa dvojstupňového prístupu. V samotnom rozhodnutí sa stanovujú hlavné zásady a orientačné body pozície Únie na viacročnom základe. Tento návrh bol upravený pre každé výročné zasadnutie PSCC neoficiálnymi dokumentmi Komisie, ktoré sa majú prerokovať na zasadnutí pracovnej skupiny Rady pre námornú dopravu. Cieľom tohto návrhu je určiť pozíciu Únie v rámci výboru pre štátnu prístavnú kontrolu na obdobie 2025 – 2029.

Koncepcia v tomto návrhu je stanovená z dôvodu osobitostí rozhodovacieho postupu Parížskeho MoP. Vnútorné pravidlá Parížskeho MoP stanovujú, že jeho členovia a pracovné skupiny poverené zostavovaním usmernení a pokynov môžu predložiť akékoľvek dokumenty najneskôr šesť týždňov pred zasadnutím výboru pre štátnu prístavnú kontrolu. Až vtedy sú všetky predložené dokumenty k dispozícii a Komisia môže začať analýzu s cieľom vypracovať návrh koordinovanej pozície Únie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ, ktoré potom musí prijať Rada. Keďže na analýzu, vypracovanie návrhu Komisie a jeho prijatie v Rade je len málo času, postup každoročnej špecifikácie pozície Únie sa určuje v prílohe 2.

Na základe smernice 2009/16/ES má Únia výlučnú vonkajšiu právomoc v oblasti predmetu Parížskeho MoP.

4.Právny základ

4.1. Procesnoprávny základ

4.1.1.Zásady

V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“

Článok 218 ods. 9 ZFEÚ sa uplatňuje bez ohľadu na to, či je Únia členom predmetného orgánu alebo zmluvnou stranou dohody 6 . 

Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom Únie 7 . 

4.1.2.Uplatnenie na tento prípad

Výbor pre štátnu prístavnú kontrolu je orgán zriadený dohodou, konkrétne Parížskym MoP.

Akt, ktorý má Parížske MoP prijať, predstavuje akt s právnymi účinkami. Pripravovaný akt môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnych predpisov EÚ, konkrétne smernicu 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole, pretože výbor PSCC Parížskeho MoP prijíma niekoľko rozhodnutí, ktoré sa majú každoročne prijímať na to, aby smernica správne fungovala.

Pripravovaný akt nedopĺňa ani nemení inštitucionálny rámec dohody. Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.

4.2.Hmotnoprávny základ

4.2.1.Zásady

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa prijíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.

4.2.2.Uplatnenie na tento prípad

Hlavný cieľ a obsah plánovaného aktu sa týkajú námornej dopravy. Hmotnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 100 ods. 2 ZFEÚ.

4.3. Záver

Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mal byť článok 100 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.

2025/0068 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY,

o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na článok 100 ods. 2 ZFEÚ v spojení s jej článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)Memorandum o porozumení o štátnej prístavnej kontrole (ďalej len „Parížske MoP“) bolo podpísané v Paríži 26. januára 1982 a nadobudlo účinnosť 1. júla 1982. Okrem toho podľa oddielu 7.1 Parížskeho MoP sa výbor pre štátnu prístavnú kontrolu (ďalej len „PSCC“) skladá zo zástupcu každého z námorných orgánov a Komisie a má právomoci uvedené v oddiele 7.3. Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má v mene Únie prijať v PSCC, keďže rozhodnutia prijaté príslušným orgánom Parížskeho MoP môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnych predpisov Únie, konkrétne smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES 8 , napríklad stanovením inšpekčného záväzku, priemerných mier výskytu nedostatkov a zadržaní používaných v rizikovom profile lode na výber plavidiel na inšpekciu a na aktualizáciu pokynov a usmernení pre inšpektorov vykonávajúcich inšpekcie.

(2)V smernici 2009/16/ES sa stanovuje právny systém Únie, pokiaľ ide o štátnu prístavnú kontrolu, a nanovo sa formulujú a posilňujú právne predpisy Únie v tejto oblasti účinné od roku 1995. Tento právny systém Únie vychádza z existujúcich štruktúr vyplývajúcich z Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole, medzinárodnej organizácie, ktorá vznikla v roku 1982. Pokiaľ ide o členské štáty, smernica 2009/16/ES účinne začleňuje postupy, nástroje a prácu Parížskeho MoP do rozsahu pôsobnosti práva Únie.

(3)PSCC Parížskeho MoP zasadá každý rok a na svojich zasadnutiach prijíma rozhodnutia o celom rade bodov programu potrebných na uplatňovanie smernice 2009/16/ES.

(4)Toto rozhodnutie by sa malo vzťahovať na obdobie 2025 – 2029.

(5)Pozíciu Únie vyjadria členské štáty Únie, ktorých námorné orgány sú členmi PSCC Parížskeho MoP, konajúc spoločne v záujme Únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Únie na výročnom zasadnutí výboru pre štátnu prístavnú kontrolu (PSCC) Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole (ďalej len „Parížske MoP“), je uvedená v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Každoročná špecifikácia pozície, ktorá sa má prijať v mene Únie na výročných zasadnutiach PSCC Parížskeho MoP, sa uvádza v prílohe II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 3

Rada na návrh Komisie posúdi a podľa potreby zreviduje pozíciu uvedenú v článku 1 najneskôr do konania výročného zasadnutia PSCC Parížskeho MoP v roku 2029.

Článok 4

Pozíciu uvedenú v článku 1 vyjadria členské štáty Únie, ktoré sú členmi PSCC Parížskeho MoP, konajúc spoločne v záujme Únie.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli

   Za Radu

   predseda    

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).
(2)    Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko pristúpili k tomuto memorandu 26. januára 1982. Bulharsko pristúpilo k memorandu 10. mája 2007. Chorvátsko pristúpilo k memorandu 8. novembra 1996. Cyprus pristúpil k memorandu 12. mája 2006. Estónsko pristúpilo k memorandu 12. mája 2005, Lotyšsko pristúpilo k memorandu 12. mája 2005. Litva pristúpila k memorandu 12. mája 2006. Malta pristúpila k memorandu 12. mája 2006. Poľsko pristúpilo k memorandu 27. novembra 1991. Rumunsko pristúpilo k memorandu 10. mája 2007. Slovinsko pristúpilo k memorandu 15. mája 2003.
(3)    Členstvo Ruskej federácie v Parížskom MoP bolo v roku 2022 pozastavené v dôsledku jej nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej agresie voči Ukrajine.
(4)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/381 zo 14. marca 2016 o pozícii, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2016, s. 53).
(5)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/722 z 19. mája 2020 o pozícii, ktorá sa má v mene Únie prijať vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole počas obdobia rokov 2020 – 2024 (Ú. v. EÚ L 171, 2. 6. 2020, s. 4).
(6)    Rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, C-399/12, ECLI:EU:C:2014:2258, bod 64.
(7)    Rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2014, Nemecko/Rada, C-399/12, ECLI:EU:C:2014:2258, body 61 až 64.
(8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57).
Top

V Bruseli28. 3. 2025

COM(2025) 132 final

PRÍLOHA

k

návrhu rozhodnutia Rady

o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole


PRÍLOHA I

Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie v rámci Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole

Hlavné zásady

Únia v rámci Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole (ďalej len „Parížske MoP“):

a)    koná v súlade s cieľmi Únie, konkrétne zlepšiť námornú bezpečnosť, prevenciu znečistenia a životné a pracovné podmienky na lodiach výrazným znížením počtu lodí, ktoré nespĺňajú normy, v dôsledku striktného uplatňovania medzinárodných dohovorov a kódexov;

b)    podporuje zavedenie harmonizovaného prístupu členov Parížskeho MoP k účinnému presadzovaniu týchto medzinárodných noriem, pokiaľ ide o lode plaviace sa vo vodách, ktoré patria pod ich právomoc, a používajúce ich prístavy;

c)    spolupracuje v rámci Parížskeho MoP s cieľom vybudovať komplexný systém inšpekcií a dosiahnuť spravodlivé rozdeľovanie záťaže, ktorú inšpekcie predstavujú, predovšetkým prijímaním ročného inšpekčného záväzku určeného podľa dohodnutej metodiky stanovenej v prílohe 11 k Parížskemu MoP;

d)    spolupracuje v rámci Parížskeho MoP s cieľom podporovať členov Parížskeho MoP pri zamestnávaní, udržaní a školení potrebného počtu zamestnancov vrátane kvalifikovaných inšpektorov s prihliadnutím na objem a charakteristické črty námornej dopravy v každom prístave;

e)    zabezpečuje, aby opatrenia prijaté v rámci Parížskeho MoP boli v súlade s medzinárodným právom, a predovšetkým s medzinárodnými dohodami a kódexmi o námornej bezpečnosti, prevencii znečistenia a životných a pracovných podmienkach na lodiach;

f)    podporuje vypracúvanie spoločných koncepcií s inými orgánmi vykonávajúcimi štátnu prístavnú kontrolu;

g)    zabezpečuje jednotnosť s inými politikami Únie, predovšetkým v oblasti vonkajších vzťahov, vrátane reštriktívnych opatrení EÚ, bezpečnosti a životného prostredia.

Orientačné body

S cieľom zabezpečiť hladké každoročné fungovanie režimu štátnej prístavnej kontroly Únie v súlade so smernicou 2009/16/ES sa Únia snaží podporiť prijatie týchto opatrení prostredníctvom Parížskeho MoP:

1.    Tieto prvky rizikového profilu lodí používaného na vytipovanie plavidiel, ktoré majú prejsť inšpekciou:

a)    biely, sivý a čierny zoznam vlajkových štátov v súlade so vzorcom, ktorý vypracovalo Parížske MoP a ktorý je uvedený v prílohe k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 801/2010 1 ;

b)    výkonnostný zoznam uznaných organizácií podľa metodiky, ktorú prijal výbor pre štátnu prístavnú kontrolu (ďalej len „PSCC“) na svojom 37. zasadnutí v máji 2004 (bod programu č. 4.5.2);

c)    priemerný koeficient nedostatkov a zadržania pre vzorec výkonnosti spoločnosti na základe prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 802/2010 2 [Pokiaľ nie je stanovené inak, akýkoľvek odkaz na iný akt Únie alebo na jeho časť je dynamický. Odkaz je dynamický, ak sa citované ustanovenie vždy považuje za dané ustanovenie vrátane akýchkoľvek následných zmien].

2.    Zaručiť, aby všetky zmeny alebo aktualizácie postupov a usmernení Parížskeho MoP boli v súlade s cieľmi Únie, konkrétne zlepšiť námornú bezpečnosť, prevenciu znečistenia a životné a pracovné podmienky na lodiach.

(1)    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 801/2010 z 13. septembra 2010, ktorým sa vykonáva článok 10 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES, pokiaľ ide o kritériá súvisiace s vlajkovým štátom (Ú. v. EÚ L 241, 14.9.2010, s. 1).
(2)    Nariadenie Komisie (EÚ) č. 802/2010 z 13. septembra 2010, ktorým sa vykonáva článok 10 ods. 3 a článok 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES s ohľadom na úroveň výkonnosti spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 14.9.2010, s. 4).
Top

V Bruseli28. 3. 2025

COM(2025) 132 final

PRÍLOHA

k

návrhu rozhodnutia Rady

o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole


PRÍLOHA II

Každoročná špecifikácia pozície, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie vo výbore pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole

Pred každým výročným zasadnutím výboru pre štátnu prístavnú kontrolu Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole sa prijímajú kroky potrebné na to, aby sa v pozícii, ktorá sa má prijať v mene Únie, zohľadnili všetky relevantné informácie poskytnuté Európskej komisii, ako aj všetky dokumenty na prediskutovanie, ktoré patria do právomoci Únie, v súlade s hlavnými zásadami a orientačnými bodmi stanovenými v prílohe I.

Na tento účel a na základe uvedených informácií útvary Komisie predložia v dostatočnom predstihu pred príslušným zasadnutím PSCC Rade alebo jej prípravným orgánom na posúdenie a schválenie prípravný dokument, v ktorom uvedú podrobnosti plánovanej pozície.

Pozícia navrhnutá v prípravnom dokumente, ktorá sa má prijať v mene Únie, sa považuje za schválenú, ak členské štáty v počte, ktorý zodpovedá blokujúcej menšine, nevznesú na zasadnutí prípravného orgánu Rady žiadne námietky, alebo do dvadsiatich dní od doručenia prípravného dokumentu, podľa toho, čo nastane skôr. Ak sa vznesie takáto námietka, vec sa predloží Rade.

Top