52024DC0700

1.Úvod

EÚ v posledných rokoch zásadne upravila svoje politické priority tak, aby zodpovedali vznikajúcim výzvam. Vďaka kolektívnemu úsiliu EÚ úspešne zvládla viaceré krízy a zvýšila odolnosť svojich členských štátov. Jej hospodárska aktivita sa má postupne zvyšovať, pričom zamestnanosť zostane na rekordne vysokej úrovni a kúpna sila sa zvýši, keďže inflácia sa vráti na cieľovú úroveň. V záujme pokračovania v udržateľnej prosperite je však naliehavo potrebné, aby EÚ odstránila prekážky brániace rastu a konkurencieschopnosti. To si vyžaduje konzistentný a ambiciózny politický program.

Ako zdôraznili lídri EÚ v Budapeštianskom vyhlásení a v politických usmerneniach predsedníčky von der Leyenovej 1 , EÚ je odhodlaná zabezpečiť si udržateľnú prosperitu a konkurencieschopnosť a zároveň posilniť svoje sociálne trhové hospodárstvo a chrániť svoju suverenitu, hospodársku bezpečnosť a globálny vplyv. V správach Enrica Lettu pod názvom Oveľa viac než len trh 2 a Maria Draghiho pod názvom Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti 3 boli zdôraznené štrukturálne prekážky, ktoré brzdia hospodársky rast a produktivitu EÚ a ohrozujú našu budúcu prosperitu. V januári sa má zverejniť jedna z prvých veľkých iniciatív novej Európskej komisie, ktorou je kompas konkurencieschopnosti postavený na troch pilieroch z Draghiho správy: i) preklenutie inovačnej priepasti v porovnaní s USA a Čínou; ii) spoločný plán dekarbonizácie a konkurencieschopnosti, ktorý má urýchliť transformáciu a znížiť náklady na energiu a iii) zvýšenie bezpečnosti a zníženie závislosti. Napredovanie v rámci týchto pilierov bude závisieť aj od prierezových, vzájomne prepojených faktorov, ktoré napomáhajú konkurencieschopnosť a inkluzívny rast – sú nimi prehĺbenie jednotného trhu, zjednodušenie, rozvoj zručností a kvalitné pracovné miesta, financovanie investícií a zlepšenie koordinácie.

Európsky semester ako centrálny mechanizmus koordinácie hospodárskych politík a politík zamestnanosti členských štátov poskytuje rámec, na základe ktorého možno napredovať v potrebných investíciách a reformách. V priebehu európskeho semestra sa budú naďalej identifikovať sociálno-ekonomické výzvy a poskytovať usmernenia k politickým opatreniam potrebným na ich riešenie, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť, udržateľnosť a sociálna spravodlivosť EÚ.

2. Európsky semester 2025

Cyklus európskeho semestra na rok 2025 sa začal uverejnením jesenného balíka. Komisia 26. novembra uverejnila prvú časť balíka, ktorou sa začal prvý cyklus vykonávania nového rámca správy hospodárskych záležitostí. Pozostával z posúdenia strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov 21 členských štátov, zo stanoviska Komisie k návrhom rozpočtových plánov 17 členských štátov eurozóny na rok 2025 a v prípade ôsmich členských štátov aj z príslušných krokov postupu pri nadmernom deficite. Po prijatí Radou vytvoria odporúčania týkajúce sa strednodobých plánov súdržný politický základ pre hospodárske a fiškálne správanie členských štátov v nadchádzajúcich rokoch, ktoré pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ a podporou smerovania k ekologickému, digitálnemu, inkluzívnemu a odolnému hospodárstvu sa lepšie pripraviť na budúce výzvy. Počas európskeho semestra, ktorý sa začne už na jar 2025, keď členské štáty predložia prvé výročné správy o pokroku, sa bude monitorovať vykonávanie strednodobých plánov.

Dnešným balíkom sa uzatvára začiatok cyklu európskeho semestra na rok 2025. Balík obsahuje odporúčanie Komisie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny, správu o mechanizme varovania v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a spoločnú správu o zamestnanosti.

V odporúčaní o hospodárskej politike eurozóny sa členské štáty eurozóny vyzývajú, aby individuálne a v rámci Euroskupiny kolektívne pracovali na zlepšovaní konkurencieschopnosti a zvyšovaní produktivity. Na to treba posilniť inovácie, a to aj v oblasti kritických technológií, zlepšiť prístup podnikov vrátane MSP k financovaniu, zlepšiť podnikateľské prostredie znížením administratívnej záťaže a regulačnej zložitosti, odstrániť investičné prekážky a podporiť verejné a súkromné investície v oblastiach spoločných priorít, ako je zelená a digitálna transformácia a budovanie obranných spôsobilostí, a ďalej rozvíjať zručnosti pracovnej sily. V odporúčaní sa kladie dôraz aj na potrebu zvýšiť účasť na trhu práce, podporovať kvalitné pracovné miesta, posilniť pracovné stimuly a predchádzať rozdielom v konkurencieschopnosti. Členské štáty eurozóny by napokon mali zabezpečiť súlad s novým fiškálnym rámcom, zlepšiť udržateľnosť dlhovej služby a monitorovať riziká ohrozujúce makrofinančnú stabilitu. Odporúčanie je podporené pracovným dokumentom útvarov Komisie, v ktorom sa analyzujú hospodárske výzvy súvisiace s konkurencieschopnosťou, odolnosťou a makroekonomickou stabilitou.

V správe o mechanizme varovania sa uvádza 10 členských štátov, v prípade ktorých by sa mali vykonať hĺbkové preskúmania s cieľom posúdiť, či sú postihnuté nerovnováhami. Touto správou sa začína ročné kolo vykonávania postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, ktorého cieľom je odhalenie, prevencia a náprava nerovnováh, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú alebo môžu nepriaznivo ovplyvniť riadne fungovanie hospodárstva členského štátu alebo EÚ ako celku. Na základe ekonomického výkladu hodnotiacej tabuľky sa v správe identifikujú členské štáty, ktoré môžu byť postihnuté nerovnováhami alebo im môže hroziť, že budú postihnuté nerovnováhami. Na jar budúceho roka sa pre tieto členské štáty pripravia hĺbkové preskúmania. Tie nadviažu na zistenia z 19. júna 2024 4 , v ktorých sa predpokladajú nerovnováhy alebo nadmerné nerovnováhy v prípade Grécka, Cypru, Talianska, Maďarska, Slovenska, Rumunska, Holandska, Švédska a Nemecka, zatiaľ čo v prípade Estónska sa v hĺbkovom preskúmaní posúdi riziko vzniku nových nerovnováh.

V spoločnej správe o zamestnanosti sa monitoruje vykonávanie usmernení pre politiky zamestnanosti a Európskeho piliera sociálnych práv. Správa poskytuje aktuálne informácie o pokroku pri dosahovaní hlavných únijných a vnútroštátnych cieľov do roku 2030 v oblasti i) zamestnanosti, ii) posilňovania zručností a iii) znižovania chudoby. Zo správy vyplýva, že EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu prvého cieľa, zatiaľ čo v prípade ďalších dvoch je potrebné značné ďalšie úsilie. Rovnako ako v minulom cykle, sa v správe na základe zásad rámca sociálnej konvergencie analyzujú aj potenciálne riziká pre vzostupnú sociálnu konvergenciu 5 . Pokiaľ ide o rozvoj zručností, na úrovni EÚ je vzostupná konvergencia napriek určitým zlepšeniam stále vystavená rizikám. To môže prehĺbiť výzvy súvisiace s konkurencieschopnosťou a nedostatkom pracovnej sily a zručností. Zatiaľ čo trhy práce naďalej dosahujú solídne výsledky s rekordnou úrovňou zamestnanosti a historicky nízkou nezamestnanosťou, účasť určitých skupín obyvateľstva na trhu práce stále zaostáva. Podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením sa v roku 2023 mierne znížil, ale zostal nad úrovňami spred krízy.

Európsky semester bude naďalej ako hybná sila koordinácie hospodárskej a sociálnej politiky EÚ zabezpečovať zosúladenie únijného, vnútroštátneho a regionálneho rozmeru. Na dosiahnutie priorít hospodárskej a sociálnej politiky EÚ a riešenie vnútroštátnych výziev budú zo strany členských štátov potrebné významné opatrenia, a to tak na vnútroštátnej, ako aj regionálnej úrovni. V správach o jednotlivých krajinách sa identifikujú hlavné výzvy špecifické pre jednotlivé krajiny, na základe ktorých jarný balík európskeho semestra poskytne odporúčania pre jednotlivé krajiny. Zlepší sa využitie štruktúrovaných dialógov s členskými štátmi, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami vrátane miestnych a regionálnych orgánov a príslušných organizácií občianskej spoločnosti, čím sa posilní zodpovednosť. V rámci toho prebehnú diskusie o vykonávaní doterajších odporúčaní, o súčasných alebo budúcich politických opatreniach na riešenie identifikovaných výziev, ako aj o príležitostiach na ďalší hospodársky rast a sociálny pokrok. S týmto zámerom uskutočnia útvary Komisie na začiatku procesu misie európskeho semestra, na ktoré nadviažu výmenou informácií pred dokončením správ o jednotlivých krajinách s cieľom posilniť príslušnú analýzu. Kľúčom k zabezpečeniu demokratickej zodpovednosti, transparentnosti a spolupráce počas celého procesu semestra bude aj naďalej medziinštitucionálny dialóg s Európskym parlamentom a Radou.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2025 budú obsahovať komplexné a koherentné politické usmernenia. Keďže Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa v roku 2026 skončí, cyklus európskeho semestra 2025 sa postupne posunie ku komplexnejšiemu súboru odporúčaní pre jednotlivé krajiny, čím sa postupne zruší prístup k odporúčaniam pre jednotlivé krajiny zavedený v predchádzajúcich fázach vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Postupným rozvíjaním takýchto komplexných politických usmernení pre každý členský štát sa v kontexte prípravy budúceho viacročného finančného rámca prispeje k dosiahnutiu spoločne dohodnutých cieľov, pričom sa zohľadnia vnútroštátne špecifiká. Semester 2025 teda bude fungovať ako most postavený na lepšej analýze zameranej na identifikáciu príslušných štrukturálnych výziev a poskytnutie usmernení k reformným a investičným prioritám v každom členskom štáte.

Choose the experimental features you want to try