EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli25. 9. 2024
COM(2024) 419 final
SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Správa o vykonávaní akčného plánu EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 a o národných akčných plánoch proti rasizmu a diskriminácii
1.Úvod: naplnenie cieľa „Zjednotení v rozmanitosti“
V prvom akčnom pláne EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (ďalej len „akčný plán“) prijatom v septembri 2020 sa pripomína, že rasová diskriminácia naďalej predstavuje vážny problém s negatívnymi účinkami na celú spoločnosť. Pre Európsku úniu (ďalej len „EÚ“) je diskriminácia na základe rasových alebo etnických dôvodov nielen výslovne zakázaná právnymi predpismi, ale je porušením našich spoločných hodnôt, našej otvorenej a demokratickej spoločnosti a právneho štátu.
Akčný plán je kľúčovou iniciatívou Európskej komisie na zintenzívnenie boja proti rasizmu a rasovej diskriminácii v celej EÚ aj mimo nej. Načrtáva komplexný rámec na podporu nediskriminácie, rovnosti, rozmanitosti a pluralizmu v členských štátoch EÚ a stanovuje celý rad opatrení na boj proti rasizmu v rôznych oblastiach vrátane presadzovania práva, vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravia. V akčnom pláne sa zdôrazňuje potreba posilniť právny rámec EÚ v oblasti rovnosti, nediskriminácie a nenávistných prejavov vrátane účinných mechanizmov presadzovania a zdôrazňuje sa význam zvyšovania informovanosti a boja proti stereotypom a neznášanlivosti v spolupráci so sociálnymi a tradičnými médiami.
Táto správa poskytuje prehľad o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní akčného plánu a ponúka členským štátom usmernenia týkajúce sa vypracovania a vykonávania účinných národných akčných plánov proti rasizmu podľa štruktúry akčného plánu.
Teroristické útoky v Izraeli 7. októbra 2023 s následnou katastrofálnou humanitárnou situáciou v dôsledku vojny v Gaze zhoršili existujúci rasizmus a nenávistné prejavy a viedli k prudkému nárastu antisemitizmu a nenávisti voči moslimom na celom svete, a to aj v EÚ. Následná polarizácia, dezinformácie a negatívne stereotypy predstavujú výzvu pre boj proti rasizmu a nenávisti. Komisia sa zvýšenou nenávisťou, antisemitizmom a nenávisťou voči moslimom pohotovo zaoberala najmä v oznámení „Nenávisť tu nemá miesto: Európa zjednotená proti nenávisti“.
Byť černochom v EÚ/druhý prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie
V roku 2022 agentúra FRA uskutočnila svoj tretí prieskum EÚ o prisťahovalcoch a potomkoch prisťahovalcov a následne v októbri 2023 uverejnila svoje druhé vydanie správy „Being Black in Europe“ (Byť černochom v EÚ).
Zo zistení prieskumu za rok 2022 nevyplýva žiadny pokrok. V porovnaní s rokom 2016 respondenti uviedli vyššie úrovne rasovej diskriminácie vo všetkých oblastiach života. Celkovo sa 12-mesačná prevalencia rasovej diskriminácie zvýšila z 24 % na 34 %. Zvýšila sa v prípade hľadania ubytovania, zamestnania, práce a vzdelávania. Napríklad 12-mesačný výskyt diskriminácie na trhu s bývaním vzrástol zo 6 % v roku 2016 na 28 % v roku 2022. Pokiaľ ide o rasistické obťažovanie alebo násilie, nedošlo k žiadnemu pokroku. Podobne ako v roku 2016, 30 % respondentov uviedlo, že v priebehu piatich rokov pred prieskumom zažili rasistické obťažovanie a 4 % z nich bolo obeťou rasistického útoku.
2. Rasizmus jednotlivcov – riešenie škôd spôsobovaných ľuďom a spoločnosti
Rómom: 51 %
osobou tmavej farby pleti: 68 %
osobou ázijského pôvodu: 70 %
Podiel Európanov, ktorí tvrdia, že by pre nich bolo v poriadku, ak by bolo niektoré z ich detí v ľúbostnom vzťahu s
2.1. Boj proti rasizmu a rasovej diskriminácii prostredníctvom právnych predpisov
Predpokladom boja proti rasizmu je silný a účinný právny rámec, ktorý podporuje rovnosť a práva jednotlivcov a chráni ľudí pred diskrimináciou. Komisia kontinuálne monitoruje úplné vykonávanie príslušných právnych predpisov v členských štátoch a v prípade potreby začína postupy pre nesplnenie povinnosti.
Smernica o rasovej rovnosti a subjekty pre rovnaké zaobchádzanie
Vykonávanie smernice o rasovej rovnosti je základným stavebným prvkom akčného plánu. Komisia preto pokračovala v monitorovaní vykonávania smernice členskými štátmi. Prebiehajú formálne postupy v prípade nesplnenia povinnosti proti trom členským štátom a v roku 2023 Komisia postúpila jeden z týchto otvorených prípadov Súdnemu dvoru Európskej únie.
Komisia v marci 2021 uverejnila správu o uplatňovaní smernice. V tejto správe sa identifikovala potreba dôkladnejšieho monitorovania vykonávania smernice členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o ochranu pred viktimizáciou a uplatňovanie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Na podporu tejto práce začala Komisia koncom roka 2023 štúdiu s cieľom analyzovať právny rámec pre sankcie vo všetkých členských štátoch EÚ a preskúmať jeho praktické vykonávanie.
Komisia ďalej uverejnila štúdiu o možných právnych a iných nedostatkoch v ochrane pred rasovou alebo etnickou diskrimináciou v roku 2022, v ktorej zhromaždila údaje o oblastiach, kde dochádza k prípadom diskriminácie, vrátane prípadov, v ktorých sú zapojené orgány presadzovania práva. Štúdia označila činnosti zastavenia a prehľadávania, ako aj použitie sily políciou, ako oblasti, v ktorých sa javilo, že dochádza k diskriminácii. Jej obsahom je aj výzva na ďalšie zhromažďovanie dôkazov a presadzovanie osvedčených postupov v tejto oblasti, čo patrí do právomoci členských štátov. Agentúra FRA preto v roku 2024 uverejnila správu „Riešenie rasizmu v rámci policajnej činnosti“.
Komisia v decembri 2022 navrhla opatrenia na posilnenie úlohy a nezávislosti subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Navrhované smernice boli zákonodarcami prijaté na jar 2024 a nadobudli účinnosť v júni 2024. Nové záväzné normy posilňujú nezávislosť a zdroje subjektov pre rovnaké zaobchádzanie a vyžadujú od členských štátov, aby subjektom pre rovnaké zaobchádzanie poskytli väčšie právomoci na účinnú podporu obetí diskriminácie a na pomoc pri presadzovaní antidiskriminačných pravidiel v praxi. Cieľom nových pravidiel je v prvom rade rozvíjať úlohu subjektov pre rovnaké zaobchádzanie pri predchádzaní diskriminácii, pričom sa zohľadnia osobitné situácie znevýhodnenia vyplývajúce z prierezovej diskriminácie a dôraz bude kladený na skupiny, ktorých prístup k informáciám môže byť sťažený.
Rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii a ďalšie právne prostriedky na boj proti rasizmu
V akčnom pláne sa zdôrazňuje význam úplnej a správnej transpozície rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii prostredníctvom trestného práva zo strany členských štátov. Cieľom rámcového rozhodnutia je zabezpečiť, aby sa závažné prejavy rasistických a xenofóbnych trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov trestali účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami v celej EÚ. Komisia od roku 2020 prijala opatrenia na zabezpečenie svojej správnej a úplnej transpozície a začala 13 konaní pre nesplnenie povinnosti proti členským štátom, ktoré rámcové rozhodnutie netransponovali do vnútroštátnych právnych predpisov úplne a presne. Šesť z týchto členských štátov svoje právne predpisy úplne zosúladilo s rámcovým rozhodnutím a príslušné konania boli ukončené. Ďalšie štyri členské štáty dosiahli pokrok a v súčasnosti menia svoje právne predpisy.
S cieľom riešiť obmedzené dôvody nenávisti, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie a zabezpečiť rovnakú ochranu všetkých obetí nenávisti Komisia v decembri 2021 prijala oznámenie, v ktorom sa vyzýva, aby sa rozhodnutím Rady rozšíril súčasný zoznam „trestných činov EÚ“ o nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti. Ak by sa takéto rozhodnutie prijalo, Komisia by mohla predložiť právne predpisy na harmonizáciu trestného práva hmotného v oblasti nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti.
Boj proti nenávisti v spoločnosti
V snahe čeliť výzve zvýšeného počtu nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti Komisia a vysoká predstaviteľka prijali v decembri 2023 spoločné oznámenie s názvom „Nenávisť tu nemá miesto: Európa zjednotená proti nenávisti“. Cieľom oznámenia je zintenzívniť úsilie EÚ v boji proti nenávisti vo všetkých jej formách posilnením opatrení v rámci rôznych politík a prostredníctvom celospoločenského prístupu. V priamej nadväznosti na toto oznámenie Komisia zorganizovala európsku panelovú diskusiu občanov o boji proti nenávisti v spoločnosti, v rámci ktorej 150 občanov zo všetkých členských štátov EÚ diskutovalo o opatreniach na reakciu na nenávisť a neznášanlivosť. Výsledkom tohto podujatia bolo 21 odporúčaní, v súvislosti s ktorými sa Komisia zaviazala prijať nadväzné kroky. Takéto odporúčania sa zameriavajú aj na opatrenia na boj proti rasizmu a diskriminácii prostredníctvom vzdelávania, zvyšovania informovanosti, ako aj na opatrenia v digitálnom priestore.
2.2. Ďalšie opatrenia nad rámec právnych predpisov EÚ – väčšie úsilie v boji proti rasizmu v každodennom živote
·61 % Európanov tvrdí, že diskriminácia na základe farby pleti je v ich krajine rozšírená.
·Takmer polovica ľudí afrického pôvodu zažíva rasovú diskrimináciu, čo predstavuje nárast z 39 % v roku 2016 na 45 % v roku 2022.
·Diskriminácia zostáva neviditeľná, incidenty oznamuje len 9 % obetí.
Boj proti diskriminácii zo strany orgánov presadzovania práva
Dôvera voči verejným činiteľom, orgánom presadzovania práva, polícii a bezpečnostným silám má zásadný význam pre fungujúcu spoločnosť a je predpokladom sociálnej súdržnosti. Nedostatočné nahlasovanie trestných činov z nenávisti, rasovej a etnickej diskriminácie a iných súvisiacich incidentov čiastočne súvisí s nedostatkom dôvery v zodpovedné orgány. Táto nedôvera sa zvyšuje, keď dochádza k rasovej zaujatosti alebo obťažovaniu zo strany príslušníkov polície alebo iných verejných činiteľov. Preto je uznanie rozmanitosti a zabezpečenie základných práv v oblasti presadzovania práva na boj proti rasizmu nevyhnutné.
Správa agentúry FRA z roku 2024 „Riešenie rasizmu v rámci policajnej činnosti“ je prvou celoeurópskou štúdiou, ktorá sa komplexne zaoberá právnymi rámcami, analyzuje nedostatky v politických reakciách a účinnom dohľade a opisuje postupy zamerané na boj proti rasizmu pri policajnej práci. Správa poskytuje údaje o rasizme v rámci policajnej činnosti a dokumentuje, že rasizmus v rámci policajnej činnosti zahŕňa diskriminačné profilovanie, nevhodnú rasistickú komunikáciu a nadmerné používanie sily.
Agentúra Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) prispieva k boju proti rasizmu a diskriminácii prostredníctvom každoročnej odbornej prípravy zameranej na trestné činy z nenávisti a obete trestných činov z nenávisti a okrem toho každoročne v spolupráci s agentúrou FRA ponúka niekoľko webinárov o trestných činoch z nenávisti so zameraním na rôzne menšiny. Riešia sa aj zastavenia a vyhľadávania a rasové profilovanie zo strany polície. Trestné činy z nenávisti sú jednou z tém, ktoré si môžu príslušníci orgánov presadzovania práva vybrať pri kontaktoch s kolegami v iných členských štátoch v rámci výmenného programu agentúry CEPOL.
Agentúra CEPOL okrem toho 7. októbra 2023 ponúkla seminár o vplyve teroristických útokov v Izraeli a následnej katastrofálnej humanitárnej situácie v Gaze na bezpečnosť EÚ, s osobitným zameraním na židovské a moslimské komunity.
Organizácie občianskej spoločnosti a subjekty pre rovnaké zaobchádzanie počas konzultácií informovali o náraste prípadov nadmerného použitia sily orgánmi presadzovania práva v niektorých členských štátoch, čo dokonca viedlo k tragickým úmrtiam jednotlivcov z rasových a etnických menšín. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby pokračovali vo svojom úsilí o predchádzanie diskriminačným postojom medzi príslušníkmi orgánov presadzovania práva a aby toto svoje úsilie zintenzívnili. Takisto sa nabádajú, aby uplatňovali medzinárodný právny rámec o používaní sily orgánmi presadzovania práva, a to aj prostredníctvom ďalšieho rozvoja odbornej prípravy príslušníkov polície a orgánov presadzovania práva za pomoci vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva a orgánov pre rovnaké zaobchádzanie.
Bezpečnosť a ochrana
Komisia sa zaoberala hrozbou, ktorú predstavuje násilný extrémizmus vyplývajúci z rasistických ideológií, prostredníctvom činnosti internetového fóra EÚ (EUIF) a siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN). Nedávno vytvorené znalostné centrum EÚ pre prevenciu radikalizácie bude vychádzať z činnosti RAN s cieľom zvýšiť podporu EÚ pri riešení výziev, ktoré predstavuje rasizmus a xenofóbia vedúca k radikalizácii a násiliu.
V novembri 2021 vytvorilo EUIF s podporou členských štátov a Europolu pravidelne aktualizovaný súbor poznatkov o násilných pravicových extrémistických skupinách, symboloch a manifestoch zakázaných v členských štátoch EÚ s cieľom uľahčiť dobrovoľné úsilie technologických spoločností o moderovanie obsahu. Ďalej bola zadaná štúdia s cieľom preskúmať, do akej miery algoritmy zosilňujú teroristický a násilný extrémistický obsah online používateľov. V tejto štúdii sa takisto skúma miera zosilňovania takého hraničného obsahu, ako sú napr. niektoré formy nenávistných prejavov, dezinformácie a iné formy obsahu, ktorý síce nie je protizákonný, ale ktorý by mohol viesť k radikalizácii a náboru.
V tejto súvislosti EUIF vypracovalo aj príručku o hraničnom obsahu, v ktorej sa uvádzajú príklady a vymedzenia tohto typu obsahu pre technologické platformy na účely moderovania obsahu s cieľom chrániť používateľov pred rasistickým, antisemitským a protimuslimským hraničným obsahom online.
V máji 2024 sieť RAN preskúmala vplyv násilných pravicových extrémistických naratívov na spoločenskú diskusiu. V boji proti naratívom prenikajúcim do rôznych sfér, ako je šport, médiá, politika a online platformy, začlenenie kritického myslenia a mediálnej gramotnosti do školských osnov prispieva k znižovaniu náchylnosti na rasistické ideológie. Podpora porozumenia pre rôzne postoje a zodpovednosť médií môže pomôcť v tom, aby sa nekriticky nešíril extrémistický obsah.
Riešenie rizík v oblasti nových technológií
Používanie umelej inteligencie môže mať negatívny vplyv na základné práva, ako je právo na nediskrimináciu, keďže algoritmy môžu byť zaujaté alebo sa časom môžu stať zaujatými, čo môže viesť k diskriminácii v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia a presadzovania práva. Nástroje umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva by mohli zvýšiť rasové profilovanie. Európska únia prijala v máji 2024 prvý regulačný rámec EÚ pre umelú inteligenciu, v ktorom sa stanovuje analýza a klasifikácia systémov umelej inteligencie v rôznych aplikáciách podľa rizika, ktoré predstavujú pre používateľov. Systémy umelej inteligencie považované za vysokorizikové musia pred uvedením na trh spĺňať súbor požiadaviek, aby sa zvýšila transparentnosť a minimalizovali riziká pre bezpečnosť a základné práva. Ide okrem iného o potenciálnu zaujatosť a diskrimináciu vo vysokorizikových systémoch umelej inteligencie, napr. tých, ktoré sa používajú pri presadzovaní práva, nábore, vzdelávaní a zdravotnej starostlivosti. Okrem toho sa v akte o umelej inteligencii zakazuje používanie umelej inteligencie na prediktívne vykonávanie policajných funkcií na základe profilovania a systémov, ktoré používajú biometrické údaje na kategorizáciu ľudí podľa osobitných kategórií, ako sú rasa, náboženstvo alebo sexuálna orientácia.
Predmetom úpravy Aktu o digitálnych službách je nezákonný obsah a dezinformácie na internete vrátane rasistických nenávistných prejavov, pričom jeho cieľom je zabrániť škodám, ktoré môže spôsobiť šírenie nezákonného obsahu. Komisia od roku 2016 spolupracuje s poskytovateľmi hlavných platforiem na základe kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online. Jedným z kľúčových záväzkov zúčastnených platforiem je posúdiť oznámenia o údajných nezákonných nenávistných prejavoch vo väčšine prípadov do 24 hodín a v prípade potreby urýchlene odstrániť obsah. Vďaka tomuto kódexu sa podarilo dosiahnuť dôležité výsledky, pričom od svojho vzniku prilákal nové platformy vrátane spoločností TikTok, LinkedIn, Viber a Twitch. Po nadobudnutí účinnosti aktu o digitálnych službách signatári predložili revidovanú verziu kódexu správania, ktorej cielom je posilniť jeho preventívne pôsobenie proti virálnym nenávistným prejavom prostredníctvom mechanizmov varovania.
Zamestnanosť, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a bývanie
Európska únia ďalej využíva politické opatrenia a programy financovania na boj proti rasizmu a rasovej diskriminácii v rámci prístupu k riadnemu zamestnaniu, ako aj v rámci vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti, sociálnej ochrany a bývania.
Počas konzultačného procesu zainteresované strany občianskej spoločnosti poukázali na to, že kvalita života ľudí z rasových a etnických menšín sa v posledných rokoch výrazne nezlepšila. Aj naďalej čelia problémom pri prístupe k cenovo dostupnému a primeranému bývaniu. Závažné hospodárske dôsledky pandémie COVID-19 a útočnej vojny Ruska proti Ukrajine neúmerne postihli marginalizované komunity, ktoré čelili nárastu nájomného, účtov za energiu a životných nákladov.
Vnútroštátne a miestne orgány nesú hlavnú zodpovednosť za prevenciu a riešenie sociálnej nerovnosti a boj proti segregácii v oblasti bývania a vzdelávania. Je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili, aby sa politiky a programy sociálneho začlenenia účinne zameriavali na ľudí s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom a oslovovali ich a podporovali ich prístup k bežným nesegregovaným službám.
Zamestnanie
Ľudia s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom často čelia diskriminácii pri získavaní zamestnania alebo odbornej príprave.
Jednomyseľným prijatím odporúčania Rady o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov v marci 2021 sa členské štáty zaviazali vypracovať opatrenia na boj proti diskriminácii a jej odstránenie. Patria medzi ne opatrenia na zvýšenie informovanosti o nediskriminačnom zamestnávaní a prístupe k zamestnaniu a aktivačné opatrenia, ako aj odborná príprava zamestnávateľov, aby bojovali proti diskriminácii a jej hlavným príčinám.
Ďalej treba uviesť akčný plán pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 (APII), ktorý sa zameriava na prekonanie výziev, ktorým čelia migranti a občania s migrantským pôvodom. Táto stratégia sa zaoberá hlavnými integračnými prekážkami, ktorým čelia štátni príslušníci tretích krajín v kľúčových oblastiach (bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť a zdravotná starostlivosť).
Vzdelávanie
Nerovnaký prístup ku kvalitnému inkluzívnemu všeobecnému vzdelávaniu zachováva sociálno-ekonomické rozdiely medzi rasovými a etnickými líniami. Ľudia afrického pôvodu častejšie ukončia školskú dochádzku predčasne a majú menej terciárneho vzdelávania. Zabezpečenie rovnakých vzdelávacích príležitostí v kombinácii s cielenou podporou na riešenie prekážok prístupu špecifických pre jednotlivé skupiny môže pomôcť zabezpečiť rovnaké podmienky. Okrem toho môže vzdelávanie narúšať predsudky a stereotypy podporovaním kritického myslenia a presadzovaním rozmanitosti v učebných osnovách a učebných materiáloch.
Zlepšenie kvality, rovnosti, inklúzie a úspechu pre všetkých je prvou prioritou strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru (EHP). Pracovné skupiny pre strategický rámec EEA (2021 – 2025), umožnili výmenu informácií o postupoch, ktoré riešia rôzne formy diskriminácie a predsudkov vo vzdelávaní a odbornej príprave a prostredníctvom nich – vrátane rasizmu, diskriminácie na základe etnického alebo rasového pôvodu, sociálnej alebo územnej nerovnosti a prierezovej diskriminácie.
Cieľom odporúčania Rady týkajúceho sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole, prijatého v novembri 2022, je umožniť všetkým študentom, aby naplno využili svoj potenciál, znížiť mieru predčasného ukončenia vzdelávania a odbornej prípravy, zlepšiť výsledky v oblasti základných zručností a podporiť pozitívnu atmosféru v školských zariadeniach pre všetkých študentov bez ohľadu na ich sociálno-ekonomické, kultúrne alebo osobné zázemie. Táto iniciatíva zahŕňa podporné opatrenia pre skupiny, ktorým hrozí vylúčenie a slabé výsledky, ako sú napr. rasové a entnické menšiny a študenti s migrantským pôvodom.
Zdravotníctvo
Pandémia COVID-19 prehĺbila existujúce nerovnosti v oblasti zdravia, najmä v prípade ľudí s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom.
Rasizmus môže mať vplyv na duševné zdravie obetí. V oznámení o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu sa zdôrazňuje, ako má diskriminácia z rôznych dôvodov vrátane rasového alebo etnického pôvodu vplyv na duševné zdravie. Program EU4Health podporuje akcie13, ktorými sa zvyšuje informovanosť, výmena poznatkov a budovanie kapacít v oblasti duševného zdravia, pričom sa zohľadňujú potreby zraniteľných skupín migrantov a rómskych komunít.
Bývanie
Ľudia s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom sú vystavení vyššiemu riziku zlých podmienok bývania a segregácie v oblasti bývania. Priestorovú a sociálnu segregáciu zažívajú najmä dve skupiny: Rómovia a migranti. Tieto výzvy potom môžu mať dominový efekt, pokiaľ ide o vzdelávanie alebo pracovné príležitosti, a v prípade rodín s deťmi aj výrazný škodlivý vplyv na rozvoj detí. Obmedzená dostupnosť a nízka kvalita sociálneho bývania predstavujú ďalšie obmedzenia, pokiaľ ide o podporu skupín v zraniteľných situáciách.
V záveroch Rady Závery Rady o opatreniach na zabezpečenie rovnakého prístupu Rómov k primeranému a nesegregovanému bývaniu a na riešenie problematiky segregovaných osád, ktoré boli prijaté v októbri 2023, sa členské štáty zaviazali plne využívať finančné prostriedky EÚ na uľahčenie rovnakého prístupu k primeranému a nesegregovanému bývaniu.
S cieľom riešiť prudký nárast cien nehnuteľností a nájomného sa v politických usmerneniach Európskej komisie oznámilo vypracovanie plánu cenovo dostupného bývania.
3. Štrukturálny rasizmus – riešenie východiskového problému
Akčný plán sa zaoberá štrukturálnym rasizmom, v dôsledku ktorého pretrvávajú prekážky, ktorým ľudia čelia výlučne z dôvodu svojho rasového alebo etnického pôvodu. Rasizmus, nerovnosť a diskriminácia znižujú rovnosť príležitostí a vedú k horším výsledkom vo všetkých oblastiach života od útleho veku. Príkladmi sú segregácia vo vzdelávaní, kratší čas vo vzdelávaní, obmedzené kariérne príležitostí a diskriminácia na trhu s bývaním a v rámci prístupu k tovarom a službám. Kumulatívne účinky štrukturálneho rasizmu na konkrétneho človeka môžu viesť k životu pod hranicou chudoby, zníženiu sociálnej mobility a k vystaveniu etnickému profilovaniu.
Rasizmus môže sprevádzať diskriminácia z iných dôvodov vrátane náboženského presvedčenia alebo viery, pohlavia, sexuálnej orientácie, veku alebo zdravotného postihnutia. EÚ preto uplatňuje v súvislosti s touto otázkou prierezový prístup, v rámci ktorého venuje pozornosť kombinácii rôznych dôvodov diskriminácie s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie štrukturálneho rasizmu a dosiahnuť účinnejšie reakcie.
3.1 Politiky na dosiahnutie prevratných zmien
Boj proti stereotypom a zvyšovanie informovanosti o histórii
V reakcii na predchádzajúce udalosti a v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu o protirasistických demonštráciách po smrti Georgea Floyda v Minneapolise v Spojených štátoch amerických v máji 2020 Komisia opätovne verejne odsúdila rasizmus a rasovú diskrimináciu, pričom zorganizovala politické podujatia na vysokej úrovni a spomienkové dni.
V novembri 2023 zorganizovalo predsedníctvo Rady Európskej únie v spolupráci s Európskou komisiou a agentúrou FRA konferenciu s názvom „Antirasizmus v Európskej únii: ľudia afrického pôvodu – uznanie, spravodlivosť a rozvoj“, ktorá nadväzovala na Medzinárodnú dekádu OSN pre ľudí afrického pôvodu (2015 – 2024) a Durbanské vyhlásenie a akčný program z roku 2001.
Komisia a Európsky parlament si 5. decembra 2023 spoločne pripomenuli Európsky deň zrušenia otroctva. Podujatie sa zameralo na význam uznania historických koreňov rasizmu a na preskúmanie iniciatív na riešenie dedičstva kolonializmu a zotročovania.
Komisia svojím pripomenutím si tejto časti dejín zvýraznila význam podpory začleňovania a porozumenia, boja proti stereotypom a zvyšovania informovanosti. Komisia podporuje projekty skúmajúce dedičstvo kolonializmu v rámci EÚ aj mimo nej v oblasti európskej pamäte v rámci programu Občania, rovnosť, práva a hodnota (CERV).
Správne údaje pre informované politické rozhodnutia
Niektoré členské štáty neumožňujú zber údajov o etnickom pôvode, zatiaľ čo iné vynaložili úsilie na zber takýchto údajov, napr. s pomocou komunitných organizácií. Vnútroštátne súbory údajov o rovnosti, ak existujú, je ťažké porovnávať.
Zároveň sú však kľúčovým prvkom pre zaznamenanie štrukturálnych aspektov, ako aj subjektívnych skúseností s rasizmom a diskrimináciou. Komisia prostredníctvom akčného plánu na roky 2020 – 2025 vyzvala členské štáty, aby prijímali ďalšie kroky s cieľom priblížiť sa k harmonizovanému prístupu k zberu údajov o rovnosti členených podľa rasového alebo etnického pôvodu. Na základe následnej práce podskupiny pre údaje o rovnosti Komisia predložila usmernenie o zbere a používaní údajov o rovnosti na základe rasového alebo etnického pôvodu.
Eurostat prejavil iniciatívu v rámci zriadenia osobitnej skupiny pre štatistiku rovnosti a nediskriminácie, ktorá bude spolupracovať s členskými štátmi, hlavnými používateľmi a inými tvorcami údajov v záujme komplexnejších a porovnateľnejších štatistík o rovnosti a nediskriminácii. Očakáva sa, že táto osobitná skupina vypracuje usmernenia a odporúčania na zlepšenie porovnateľnosti štatistík o rovnosti a nediskriminácii medzi členskými štátmi, navrhne metodiky a najlepšie postupy na rozšírenie pokrytia na rôzne skupiny ohrozené diskrimináciou a identifikuje komplementárnosť a podporí koordináciu s ďalšími tvorcami údajov. Cieľom osobitnej skupiny je dokončiť svoju prácu do konca roka 2026.
3.2. Rámec na dosahovanie výsledkov – využitie nástrojov EÚ v plnom rozsahu
Opatrenia na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni
Boj proti rasizmu v EÚ je spoločnou zodpovednosťou a vyžaduje si spoločné úsilie spolu s členskými štátmi. Komisia preto vyzvala všetky členské štáty, aby prijali národné akčné plány proti rasizmu a rasovej diskriminácii, a poskytla im usmernenia s cieľom podporiť ich v tomto procese. Záväzok prijať osobitné národné akčné plány proti rasizmu sa zdôraznil v záveroch Rady o boji proti rasizmu a antisemitizmu prijatých v marci 2022.
Národné akčné plány
Podľa konzultácie, ktorá bola podkladom pre túto správu, sú v boji proti rasizmu dôležité osobitné národné akčné plány, ktoré by sa mali vypracovať a vykonávať vo všetkých členských štátoch. Poskytujú komplexnú verejnú politiku na podporu rasovej rovnosti a dokazujú, že členské štáty sa rozhodli riešiť výzvy, ktorým čelia pri odstraňovaní rasovej diskriminácie. Takisto pomáhajú členským štátom pri zavádzaní príslušných medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv do praxe.
Už 11 členských štátov – Belgicko, Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta, Portugalsko, Fínsko a Švédsko – prijalo osobitný národný akčný plán proti rasizmu, pričom Dánsko, Taliansko, Luxembursko, Maďarsko a Rakúsko ho pripravujú. Česko, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko a Slovensko v súčasnosti začlenili opatrenia proti rasizmu do iných národných akčných plánov, napr. v oblasti ľudských práv alebo sociálnej integrácie.
Konzultácie s členskými štátmi odhalili niekoľko výziev pri plánovaní politiky boja proti rasizmu a jej vykonávaní. Vo väčšine členských štátov nie je vyčlenený žiadny rozpočet osobitne určený na vykonávanie týchto národných akčných plánov. V niektorých členských štátoch financujú činnosti národného akčného plánu ministerstvá podľa svojho portfólia alebo prostredníctvom projektového financovania, pričom tieto činnosti vykonávajú mimovládne inštitúcie. Hoci sa zdá, že väčšina členských štátov zapojila do koordinačných, konzultačných alebo poradných mechanizmov mnoho rôznych zainteresovaných strán, stále nie je jasné, do akej miery zabezpečili účasť dotknutých komunít a ich zástupcov.
Medzi členskými štátmi systematicky nemapovali existujúce zdroje údajov, ktoré poskytujú informácie o rasovom alebo etnickom pôvode a nerovnomerne využívali disagregované údaje o rovnosti na účely vypracovania akčných plánov a vymedzenia ich záberu. Rôzne prístupy k využívaniu údajov možno rovnako pozorovať v rámci monitorovania vykonávania akčných plánov.
Chápanie a výklady pojmu štrukturálny rasizmus sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo viedlo väčšinu z nich k prijatiu pomerne roztrieštených opatrení, pričom niektoré členské štáty nemajú žiadne ustanovenia proti štrukturálnemu rasizmu. To isté platí pre uplatňovanie prierezového prístupu v rámci boja proti rasizmu. Ak sa uplatňuje prierezovosť, väčšinou ide len o kritérimu pohlavia. Komisia bude naďalej spolupracovať s členskými štátmi na vývoji uskutočniteľných prístupov k riešeniu štrukturálneho rasizmu a poverila OECD vypracovaním možných ukazovateľov.
Počas konzultačného procesu zainteresované strany, najmä organizácie občianskej spoločnosti, zdôraznili význam akčného plánu z pohľadu výziev, ktorým čelia migranti a utečenci. Rasizmus a xenofóbia predstavujú ďalšie prekážky pre začlenenie migrantov do spoločnosti a protimigračné postoje sa musia riešiť v rámci národného akčného plánu proti rasizmu.
Komisia s cieľom pomôcť členským štátom vytvorila podskupinu pre vnútroštátne vykonávanie akčného plánu EÚ proti rasizmu zloženú z expertov z členských štátov a pozorovateľov, podliehajúcu skupine EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám neznášanlivosti a skupine na vysokej úrovni pre nediskrimináciu, rovnosť a rozmanitosť. Podskupina vyvíja politické nástroje s cieľom napomôcť všetky fázy vykonávania akčného plánu na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Organizuje aj stretnutia viacerých zainteresovaných strán s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a viesť diskusie na zlepšenie situácie ľudí s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Okrem toho sa zaoberá kľúčovými súčasnými otázkami vrátane nárastu nenávisti voči moslimom.
V úzkej spolupráci s Komisiou a agentúrou FRA podskupina uverejnila v roku 2021 spoločné usmerňujúce zásady pre národné akčné plány proti rasizmu a rasovej diskriminácii. V roku 2022 podskupina vypracovala kontrolný zoznam monitorovania uplatňovania spoločných usmerňujúcich zásad a nástroj na podávanie správ o vykonávaní národných akčných plánov proti rasizmu. Oba politické nástroje schválili členské štáty v dvoch uvedených skupinách na vysokej úrovni.
Komisia okrem toho zhromaždila a chystá sa uverejniť perspektívne postupy členských štátov týkajúce sa procesov národných akčných plánov a opatrení na boj proti rasizmu.
Mobilizácia regionálnej a miestnej úrovne v záujme zmysluplného vplyvu v praxi
Komisia financuje Európsku koalíciu miest proti rasizmu (ECCAR), čo je sieť miest, ktoré si vymieňajú skúsenosti s cieľom zlepšiť svoje politiky na boj proti rasizmu, diskriminácii a xenofóbii. Sieť ECCAR svojou činnosťou podporuje vykonávanie akčného plánu najmä na miestnej úrovni.
Európska mestská iniciatíva, ktorú riadi Komisia formou nepriameho riadenia, podporuje v rámci Urbánnej agendy pre EÚ partnerstvo mestá rovnosti. Cieľom tohto partnerstva, ktoré sa začalo v roku 2024, je vypracovať komplexné a inkluzívne prístupy na podporu rovnosti v mestských oblastiach.
Mestá a regióny zohrávajú dôležitú úlohu aj pri budovaní inkluzívneho prostredia pre svojich občanov. Na zdôraznenie ich úsilia a záväzkov Komisia v roku 2022 spustila vyhlasovanie európskych hlavných miest začlenenia a rozmanitosti - každoročné udeľovanie ceny „Európske hlavné mestá začlenenia a rozmanitosti“ so zameraním na všetky dôvody diskriminácie: pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo presvedčenie, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, ako aj prierezovosť.
Spolupráca so súkromným sektorom
Od roku 2020 sa prostredníctvom Európskeho mesiaca rozmanitosti EÚ zvyšuje informovanosť o význame rozmanitosti a začlenenia na pracovisku a v širšom meradle v spoločnosti. Napríklad v roku 2021 sa Európsky mesiac rozmanitosti zameral na rasovú a etnickú rozmanitosť na pracovisku a na jej význam pre podnikanie. Európska komisia počas Európskeho mesiaca rozmanitosti v roku 2023 spustila nástroj EÚ na sebahodnotenie z hľadiska rozmanitosti pre zamestnávateľov a organizácie vo verejnom a súkromnom sektore.
V novembri 2021 usporiadala platforma EÚ pre charty rozmanitosti virtuálny okrúhly stôl nazvaný „Porozprávajme si o rasizme – akčný plán EÚ proti rasizmu a jeho vplyvu“, ktorého cieľom bolo zvýšiť informovanosť o aktivitách EÚ v oblasti boja proti rasizmu a zapojiť zamestnávateľské subjekty. V máji 2023 nasledoval seminár na tému „Ako budovať protirasistické a nábožensky inkluzívne organizácie?“.
Uplatňovanie hľadiska antirasizmu
Komisia uplatňuje hľadisko antirasizmu v rámci všetkých oblastí politiky a zároveň vyzvala členské štáty, aby preskúmali svoje iniciatívy z hľadiska antirasizmu a do všetkých svojich politík začlenili opatrenia proti rasizmu. Uvedené znamená, že členské štáty zohľadnia potenciálnu rasovú predpojatosť, či už vedomú alebo nevedomú, ako aj diskriminujúce modely v rámci pravidiel, noriem a procesov, ktoré uplatňujú, resp. v rámci svojich postojov a konania.
Štruktúry sú nevyhnutné na zabezpečenie a podporu inštitucionalizácie, súdržnosti a udržateľnosti práce Komisie v oblasti politiky boja proti rasizmu.
Pracovná skupina Komisie pre rovnosť zložená zo zástupcov (ďalej len „koordinátori pre rovnosť“) všetkých generálnych riaditeľstiev Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť naďalej zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa ciele akčného plánu odrážali vo všetkých politikách EÚ. Pracovná skupina umožnila konzistentné uplatňovanie hľadiska rovnosti, a to aj pokiaľ ide o rasový či etnický pôvod, do politických iniciatív a vnútorných opatrení Komisie. Práca na rôznych aspektoch rovnosti v rámci spoločného prístupu takisto pripravila pôdu pri uplatňovaní prierezovosti pri tvorbe politík a právnych predpisov.
Medzi príklady uplatňovanie hľadiska antirasizmu do politík EÚ patria:
Práva detí – Stratégia EÚ v oblasti práv dieťaťa prijatá 24. marca 2021 a odporúčanie Komisie o integrovaných systémoch ochrany detí nabádajú členské štáty, aby ďalej rozvíjali a posilňovali svoje systémy ochrany detí, čím ich urobia integrovanejšími a inkluzívnejšími s cieľom riešiť rozmanitosť potrieb detí v oblasti ochrany pred akoukoľvek formou násilia. V predmetnom odporúčaní sa zdôrazňuje, že podpora rovnosti a začlenenia sa do našich spoločností je dôležitým nástrojom na predchádzanie násiliu.
Doprava – Komisia zriadila sieť ambasádorov pre rozmanitosť v doprave s cieľom podporiť program Komisie v oblasti presadzovania rovnosti a rozmanitosti v doprave v súlade s cieľmi stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu. Cieľom tejto siete je zvyšovať informovanosť a viesť opatrenia, iniciatívy alebo akcie, ktoré podporujú rovnosť, rozmanitosť a inkluzívnosť v doprave, a to tak pokiaľ ide o pracovnú silu v doprave, ako aj používateľov dopravy. Komisia vypracovala praktickú príručku pre uplatňovanie hľadiska rovnosti v rámci mobility a dopravy s cieľom pomôcť zamestnancom uplatňovať hľadisko rovnosti vo svojej každodennej práci, a teda plniť si svoje povinnosti týkajúce sa podpory rovnosti a boja proti diskriminácii.
Výskum a inovácie – V Pakte pre výskum a inováciu v Európe z roku 2021, ktorý je jedným z kľúčových pilierov nového európskeho výskumného priestoru (EVP), sa jasne potvrdzujú rovnaké príležitosti a inkluzívnosť ako základné hodnoty a zásady a ako priorita spoločných opatrení sa zdôrazňuje odstránenie nerovností vrátane tých, ktoré súvisia s rasovým alebo etnickým pôvodom. V roku 2023 sa odporúčaním Rady o európskom rámci na prilákanie a udržanie talentov v oblasti výskumu, inovácií a podnikania v Európe zaviedla Európska charta výskumných pracovníkov, ktorá ďalej riešila nerovnosti tým, že jednou zo svojich základných zásad sa stalo „prijímanie rozmanitosti“. Zdôrazňuje sa v nej, že je dôležité uvedomiť si diskrimináciu z akýchkoľvek dôvodov vrátane rasového alebo etnického pôvodu a bojovať proti nej, pričom sa akcentuje potreba uznať a zmierniť nevedomú zaujatosť pri prijímaní do zamestnania, povyšovaní a hodnotení.
Mobilizácia finančných prostriedkov EÚ
Rôzne programy EÚ poskytujú možnosti financovania pre projekty podporujúce hodnoty boja proti rasizmu a nediskriminácii. Osobitné finančné prostriedky sú k dispozícii v rámci programu EÚ Občania, rovnosť, práva a hodnoty, ktorého ciele zahŕňajú boj proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii a neznášanlivosti voči migrantom a predchádzanie týmto javom na všetkých úrovniach spoločnosti, a to aj budovaním dôvery medzi jednotlivcami, komunitami a vnútroštátnymi orgánmi. V roku 2023 bola úspešne zavedená nová priorita týkajúca sa oblasti migrácie, dekolonizácie a multikultúrnych európskych spoločností.
V období 2021 – 2027 sú k dispozícii fondy politiky súdržnosti na podporu úsilia členských štátov zameraného na rozvoj sociálneho začlenenia podporovaním rovnakého prístupu k bežným službám pre marginalizované skupiny, ako sú Rómovia a ľudia s migrantským pôvodom.
Európsky fond regionálneho rozvoja(EFRR) podporuje rozvoj infraštruktúry, vybavenie a prístup k bežným službám v oblasti zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, sociálnej starostlivosti, nesegregovaného bývania a vzdelávania. Tieto investície by mali byť prospešné aj pre marginalizované skupiny vrátane Rómov a ľudí s migrantským pôvodom a mali by sa naplánovať osobitné akcie na podporu ich prístupu k bežnej nesegregovanej infraštruktúre a službám.
V roku 2021 Komisia uverejnila aktualizovaný Súbor nástrojov na využívanie finančných prostriedkov EÚ na účely integrácie osôb s migrantským pôvodom na programové obdobie 2021 – 2027, ktorého cieľom je podporiť doplnkové využívanie finančných prostriedkov EÚ, najmä EFRR, ESF+ a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF).
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podporuje reformy a investície na zlepšenie rovnosti príležitostí a začleňovania ľudí prináležiacich k zraniteľným skupinám. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti napríklad pomáha členským štátom bojovať proti neznášanlivosti a diskriminácii investovaním do osobného rozvoja mladých ľudí z menšinových skupín, napr. Rómov v Bulharsku a Grécku, vytváraním vzdelávacích zariadení a zariadení denných služieb v komunitách so značným podielom rómskeho obyvateľstva a podporou prístupu k odbornému vzdelávaniu a integrácii rodičov na trhu práce (napr. Rumunsko, Slovensko).
Horizont Európa, program EÚ na financovanie výskumu a inovácií, financuje aj iniciatívy na boj proti rasizmu, diskriminácii a xenofóbii prostredníctvom podpory výskumu a projektov, ktoré presadzujú inkluzívnosť, toleranciu a demokratické hodnoty alebo ktoré riešia rasizmus ako otázku civilnej bezpečnosti. To zahŕňa financovanie v rámci tematického klastra „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“ s cieľom posilniť rasovú, etnickú a náboženskú rovnosť, ako aj v rámci klastra „Digitalizácia, priemysel a vesmír“, ktorý sa osobitne zaoberá rodovými, rasovými a inými predsudkami v oblasti umelej inteligencie. Klaster „Civilná bezpečnosť pre spoločnosť“ financuje napríklad výskum v oblasti boja proti zneužívaniu prostredia online hier extrémistami alebo boja proti nenávistným prejavom.
V roku 2021 bol zavedený vôbec prvý rámec pre opatrenia na začleňovanie v rámci programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity, ako aj stratégia začleňovania a rozmanitosti s cieľom uľahčiť prístup pre osoby s nedostatkom príležitostí. Okrem projektov v oblasti vzdelávania a mládeže športové akcie programu Erasmus+ podporujú sociálne začlenenie a rovnosť v športe a prostredníctvom športu. Rasizmus a nenávistné prejavy sú však naďalej problémom v športe, od vrcholovej až po miestnu úroveň. Preto Európska komisia spolufinancuje projekt s Radou Európy s názvom „Boj proti nenávistným prejavom v športe“.
Projekty, ktoré sa zaoberajú otázkou rasizmu a diskriminácie, sú takisto oprávnené na financovanie v rámci programu Kreatívna Európa v rámci priority „začleňovanie“, ktorej cieľom je posilniť spoločnosť a zlepšiť sociálne začlenenie do kultúry a prostredníctvom kultúry pre ľudí patriacich k menšinám a sociálne marginalizovaným skupinám.
Nástroj technickej podpory rieši rasizmus a diskrimináciu tým, že podporuje zraniteľné skupiny a posilňuje schopnosť orgánov verejnej správy riešiť obavy týkajúce sa rovnosti. Financuje napríklad projekty v Estónsku, Portugalsku a na Malte zamerané na podporu obetí s cieľom zaviesť opatrenia na lepšiu ochranu obetí trestných činov vrátane obetí rasovo motivovaných trestných činov z nenávisti.
Od roku 2024 sa z Nástroja technickej podpory budú ďalej podporovať orgány pre rovnaké zaobchádzanie v Belgicku, Portugalsku a Fínsku pri vývoji riešení v oblasti umelej inteligencie, dohľade nad nimi a ich zavádzaní a posudzovaní vplyvu umelej inteligencie na otázky rovnosti v súlade s vykonávaním aktu EÚ o umelej inteligencii.
Boj proti rasizmu a diskriminácii vo vonkajších politikách
Rasizmus je globálny problém a je dôležité, aby vnútorné a vonkajšie opatrenia EÚ zamerané na predchádzanie rasizmu a boj proti nemu boli súdržné a navzájom sa posilňovali. S cieľom zabezpečiť jednotný prístup v rámci boja proti rasizmu a pevné medzinárodné partnerské väzby Komisia úzko spolupracuje s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako sú OHCHR, ECRI a OECD. Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD) predstavuje aj naďalej základ pre úsilie EÚ v oblasti predchádzania rasizmu, boja proti nemu a jeho odstraňovania na celosvetovej, regionálnej a národnej úrovni. Na multilaterálnych fórach, ako aj v rámci politických dialógov a dialógov o ľudských právach s partnerskými krajinami sa EÚ naďalej zasadzuje za všeobecnú ratifikáciu ICERD a jeho úplné a účinné vykonávanie.
Boj proti všetkým formám diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu vrátane boja proti rasizmu je kľúčovou prioritou politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci vonkajšej činnosti, čo je zohľadnené v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu. V septembri 2022 Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a útvary Komisie zorganizovali online podujatie s kolegami z delegácií pri multilaterálnych fórach s cieľom prediskutovať hlavné výzvy a príležitosti na účinnejší a viditeľnejší prístup EÚ k boju proti rasizmu, ako aj posilniť spoluprácu s Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby sa boj proti rasizmu mohol na týchto fórach účinne riešiť.
Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) podporuje činnosti na predchádzanie všetkým formám rasizmu alebo na boj proti nim prostredníctvom programov v širokých oblastiach ľudských práv, rovnosti a nediskriminácie, správy vecí verejných a spravodlivosti. V mnohých krajinách je prevencia rasizmu a reakcia naň takisto súčasťou dialógov o ľudských právach a pravidelne sa monitoruje. Na regionálnej a globálnej úrovni sú k dispozícii prostriedky z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, ktoré slúžia aj na posilnenie schopnosti občianskej spoločnosti reagovať na rasizmus. V roku 2023 Komisia vyčlenila finančné prostriedky na globálne projekty na boj proti diskriminácii a rôznym formám rasizmu vrátane 5,5 milióna EUR na podporu slobody náboženského vyznania alebo viery na celom svete.
3.3. Pozitívne opatrenia EÚ – načúvať a konať
Inkluzívne demokracie
Organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv by mali účinne prispievať k rozhodovaciemu procesu verejnej politiky, čo si vyžaduje nevyhnutnú infraštruktúru, kapacitu a zdroje, a to v súlade so zásadami prístupnosti, transparentnosti a inkluzívnosti. V odporúčaní o občianskej angažovanosti prijatom v rámci balíka opatrení v oblasti obrany demokracie Komisia vyzvala členské štáty, aby podporovali účinnú účasť subjektov občianskej spoločnosti v každej fáze, od návrhu až po vykonávanie, ďalej aby rozvíjali, podporovali a vykonávali ich účinnú a zmysluplnú účasť na tomto procese, a to aj vyčlenením osobitných finančných prostriedkov. Odporúčanie o občianskej angažovanosti má osobitný význam pre spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti zameranými na boj proti rasizmu.
Nové štruktúry na počúvanie a učenie sa: stály rámec pre výmenu
V roku 2021 Komisia vymenovala svoju vôbec prvú koordinátorku pre boj proti rasizmu s cieľom zabezpečiť celkové monitorovanie a vykonávanie akčného plánu, uľahčiť začleňovanie opatrení proti rasizmu a vytvoriť hlavné kontaktné miesto pre politiku Komisie v oblasti boja proti rasizmu. Táto koordinátorka úzko spolupracuje s koordinátorkou pre boj proti nenávisti voči moslimom, koordinátorkou pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života a tímom koordinujúcim rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov. Vymenovanie koordinátorky pre boj proti rasizmu bolo zlepšilo spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti a komunitnými organizáciami.
S cieľom spolupracovať s ľuďmi, ktorí zažívajú rasizmus a rasovú diskrimináciu, a učiť sa od nich a posilniť účasť organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pracujú s ľuďmi s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom a zastupujú ich, Komisia v júni 2021 zriadila Stále fórum občianskej spoločnosti pre boj proti rasizmu. S fórom sa konzultovalo o spoločných usmerňujúcich zásadách pre národné akčné plány proti rasizmu, ako aj o kontrolnom zozname na účely monitorovania a nástroji na podávanie správ.
Ako bolo oznámené v akčnom pláne, Komisia v roku 2021 zorganizovala európsky samit o boji proti rasizmu, s úzkym zapojením občianskej spoločnosti a subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. V roku 2022 Európska komisia v spolupráci s medziskupinou Európskeho parlamentu pre boj proti rasizmu a rozmanitosť a s Európskou komisiou Rady Európy proti rasizmu a intolerancii zorganizovala druhý európsky samit proti rasizmu. Tento samit si pripomenul Medzinárodný deň boja za odstránenie rasovej diskriminácie a zameral sa na prípravu a prijatie národných akčných plánov proti rasizmu a rasovej diskriminácii, ako aj na dôležitú úlohu mladých ľudí, predovšetkým mládeže z rasových a etnických menšín, v boji proti rasizmu a diskriminácii.
Hoci v rámci verejnej konzultácie zainteresované strany občianskej spoločnosti uvítali vytvorenie stáleho fóra, uvažovali aj nad ďalšími opatreniami potrebnými na dosiahnutie toho, aby priestor občianskej spoločnosti bol bezpečný a inkluzívny pre všetky komunity a menšiny.
Koordinátorka pre boj proti rasizmu úzko spolupracuje s organizáciami občianskej spoločnosti a s členskými štátmi a podporuje prijatie národných akčných plánov proti rasizmu. Koordinátor spolupracuje aj s inštitúciami a inými zainteresovanými stranami vrátane Európskeho parlamentu, subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, akademickej obce a medzinárodných organizácií s cieľom zlepšiť politické reakcie.
4. Vlastné ľudské zdroje EÚ
V akčnom pláne sa zdôraznilo, že Európska komisia je ako zamestnávateľ odhodlaná ísť príkladom a zabezpečiť, aby jej pracovná sila reprezentovala rozmanitosť európskeho obyvateľstva. Je tiež odhodlaná presadzovať inkluzívnu pracovnú kultúru, ktorá je na osoh každého v a ktorej každý môže naplno využiť svoj potenciál bez ohľadu na pôvod alebo osobné charakteristiky. V roku 2020 Komisia zriadila v rámci Generálneho riaditeľstva pre ľudské zdroje a bezpečnosť Úrad pre rozmanitosť a začlenenie s cieľom dohliadať na rozvoj a vykonávanie príslušných iniciatív. Začalo sa rozsiahlym prieskumom rozmanitosti a inklúzie svojich zamestnancov, ktorý sa uskutočnil v marci 2021. Výsledky prieskumu sa použili ako podklad pre novú stratégiu Komisie v oblasti ľudských zdrojov prijatú v roku 2022, ako aj na vytvorenie dôkazovej základne na vypracovanie aktualizovaného akčného plánu pre rozmanitosť a začlenenie na roky 2023 – 2024.
Komisia pokročila vo vykonávaní akčného plánu, ktorý sa zameriava na prierezové opatrenia na podporu manažérov, štruktúrovaný program formálneho vzdelávania a rozvoja, činnosti na zvyšovanie informovanosti, komunikáciu a lepší zber údajov a referenčné porovnávanie. Akčný plán okrem toho obsahuje cielené opatrenia na podporu osobitných skupín zamestnancov. Úrad pre rozmanitosť a začlenenie napríklad organizuje interné podujatia pre zamestnancov alebo činnosti na zvyšovanie informovanosti pri príležitosti Medzinárodného dňa boja za odstránenie rasovej diskriminácie, pričom sa zameriava na skúsenosti zamestnancov s rasizmom na pracovisku. Úzko spolupracuje aj so združením zamestnancov EÚ Diversité Europe, ktoré vzniklo v roku 2021 a ktoré háji záujmy a upozorňuje na problémy zamestnancov patriacich k menšinovému rasovému alebo etnickému pôvodu.
Komisia tiež podporovala rozmanitosť vo svojom programe stáží Blue Book: v septembri 2022 zverejnila na svojom webovom sídle stratégiu pre rozmanitosť a začlenenie v oblasti stáží, ktorá sa zamerala na dosah a preskúmanie výberových kritérií s cieľom rozšíriť príťažlivosť programu a dosiahnuť, aby bol prístupnejší pre nedostatočne zastúpené skupiny.
V roku 2023 Komisia aktualizovala aj svoju politiku boja proti obťažovaniu a zaviedla novú funkciu (hlavný dôverný poradca), ktorého úlohou je dohliadať na vykonávanie a ďalší rozvoj tejto politiky v Komisii. V obnovenej politike sa uznáva, že diskriminácia sa môže prejavovať obťažovaním.
Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil v roku 2020 výzvu na spoluprácu pre všetky organizácie EÚ pre rozmanitosť s cieľom prilákať rozmanitejšiu skupinu talentov do verejných služieb EÚ, pričom ich vyzval, aby sa pripojili k databáze partnerských organizácií, ktorú priebežne aktualizuje. Úrad EPSO uskutočnil dva prieskumy o rovnosti a rozmanitosti s cieľom zhromaždiť údaje o rozmanitosti svojej skupiny uchádzačov a v máji 2022 prijal akčný plán pre rovnosť a rozmanitosť s cieľom posilniť dosah s cieľom prilákať rozmanitú skupinu uchádzačov. Zároveň nadviazal spoluprácu s organizáciami zastupujúcimi ľudí z menšinového rasového alebo etnického pôvodu s cieľom identifikovať a riešiť možné blokujúce faktory, ktoré im bránia v tom, aby sa uchádzali o kariéru v EÚ.
5. Záver
Zainteresované strany výrazne uvítali prijatie prvého akčného plánu EÚ proti rasizmu, o ktorom sa usudzuje, že bol podnetom na prijatie národných akčných plánov proti rasizmu a že predstavoval posun vpred v diskusii o boji proti rasizmu vo všetkých jeho formách vrátane jeho štrukturálneho rozmeru.
V akčnom pláne boli členské štáty vyzvané, aby vypracovali a vykonávali svoje národné akčné plány proti rasizmu. Dobrá spolupráca s členskými štátmi a medzi nimi s podporou Komisie uľahčila prijatie zdieľaných metodík prostredníctvom spoločných politických nástrojov, výmeny sľubných postupov a vzájomného učenia sa
Pri prijímaní a vykonávaní národných akčných plánov sa členské štáty vyzývajú, aby sa usilovali rozvíjať zmysluplné zapájanie postihnutých komunít, rozpoznali a bojovali proti štrukturálnemu rasizmu, zahrnuli prierezovú perspektívu a vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie udržateľnosti a kontinuity úsilia v boji proti rasizmu na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.
V čase od prijatia akčného plánu došlo k viacerým krízam, ktoré viedli k nárastu rasizmu, xenofóbie a nenávisti voči rôznym skupinám. Dostupné údaje, ktoré sú stále nedostatočné, poukazujú na prevalenciu individuálneho a štrukturálneho rasizmu v súčasnosti. Zainteresované strany potvrdili, že situácia ľudí, ktorí čelia rasizmu, sa nezlepšila. S cieľom podporiť spoločnosť bez rasizmu, diskriminácie a nerovnosti musí Komisia v spolu s členskými štátmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami zintenzívniť úsilie zamerané na boj proti akýmkoľvek formám rasizmu.
Zber spoľahlivých a porovnateľných údajov o rovnosti vrátane ukazovateľov rasového a etnického pôvodu je kľúčom k objasneniu rasistických a diskriminačných vzorcov a štruktúr- Preto je dôležité, aby členské štáty ďalej zlepšovali zber údajov o rovnosti na všetkých územných úrovniach a naliehali na všetky zainteresované strany, aby spolupracovali pri zbere údajov na účely rovnosti a nediskriminácie, a to zdôraznením, že pri zbere citlivých údajov sú zavedené záruky a že takéto údaje sa zbierajú výlučne v záujme zlepšenia situácie ľudí postihnutých rasovou a etnickou diskrimináciou.
Komisia bude naďalej spolupracovať s Agentúrou Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva, Agentúrou pre základné práva a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž s cieľom rozvíjať a ponúkať odbornú prípravu pre príslušníkov orgánov presadzovania práva v oblasti podvedomej zaujatosti, a takisto bude úzko spolupracovať s členskými štátmi s cieľom podporiť vnútroštátne úsilie zamerané na zaručenie spravodlivej a nediskriminačnej policajnej práce.
Doteraz dosiahnutý pokrok slúži ako základ, na ktorom musia EÚ a jej členské štáty stavať, aby mohli v plnej miere vykonávať akčný plán. Je nevyhnutné zachovať dosiahnutú dynamiku a ďalej pokračovať v posilňovaní politík, postupov a iniciatív, ktoré sa osvedčili ako účinné, a to so zreteľom zhoršujúcu sa situáciu, pokiaľ ide o rasovú diskrimináciu.
Boj proti rasizmu si vyžaduje odhodlanie a dlhodobú oddanosť. Pokrok sa dosahuje začlenením boja proti rasizmu do rôznych politík a vytvorením špecializovaných štruktúr a mechanizmov na boj proti rasizmu. V akčnom pláne sa zdôraznila úzka spolupráca medzi Komisiou a všetkými zainteresovanými stranami. Ukázalo sa, že pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou je kľúčovým partnerstvom. Prostredníctvom tejto zmysluplnej angažovanosti Komisia získala neoceniteľné poznatky od organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú na čele boja proti rasizmu.
Ako sa uvádza v politických usmerneniach pre nové funkčné obdobie 2024 – 2029, Komisia je naďalej pevne odhodlaná podporovať spoločnosť bez rasizmu, diskriminácie a nerovnosti a pomáhať vnútroštátnym snahám o dosiahnutie Únie rovnosti, v ktorej má každý rovnaké príležitosti, a to vypracovaním stratégie boja proti rasizmu.