Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny

(2022/C 454/08)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

„Slavonska kobasica“

EÚ č.: PGI-HR-02441 – 17.10.2018

CHOP ( ) CHZO (X)

1.   Názov (názvy) [CHOP alebo CHZO]

2.   Členský štát alebo tretia krajina

Chorvátsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny

3.1.   Druh výrobku

1.2.

Mäsové výrobky (tepelne spracované, solené, údené atď.)

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1

„Slavonska kobasica“ je fermentovaná konzervovaná klobása vyrobená z mletého bravčového mäsa a sadla (podiel mäsa je najmenej 70 %) s pridanou kuchynskou soľou a koreninami (sladká a štipľavá paprika, mleté korenie a cesnak), ktoré sa plnia do tenkého čreva ošípanej. Proces výroby trvá najmenej 45 dní, počas ktorých prejde plnené tenké črevo ošípanej (surová „Slavonska kobasica“) procesmi fermentácie, údenia, sušenia a zrenia v uvedenom poradí. „Slavonska kobasica“ sa vyrába počas celého roka. „Slavonska kobasica“ má predĺžený valcovitý tvar. Každá klobása v páre má dĺžku najmenej 35 cm a priemer 2 – 3 cm; obal má tmavohnedú až červenkastú farbu bez akýchkoľvek škvŕn, povrchových plesní, záhybov alebo poškodení; textúra je pevná a pružná bez toho, aby bola gumová; dobre sa krája, ľahko sa žuje a pri krájaní sa nedrobí; plnka je v reze hnedá až tmavočervená, okrem tukového tkaniva, ktoré môže mať bielu až oranžovú farbu; rez má mozaikový vzhľad vďaka rovnomernému rozloženiu a veľkosti kúskov mäsa a tukového tkaniva; plnka v reze vyzerá zhutnená, bez dier alebo prasklín a bez výrazného tmavého okraja priamo pod obalom; zvonka vonia po jaseňovom, hrabovom alebo bukovom dyme a zvnútra po fermentovanom mäse a cesnaku; chuť je harmonickou kombináciou fermentovaného mäsa, soli, cesnaku, papriky a mletého korenia, čo jej dodáva jemne korenistý nádych bez horkosti a kyslosti.

Fyzikálno-chemické vlastnosti výrobku „Slavonska kobasica“:

obsah tuku ≤ 40 % a

aktivita vody (aw) < 0,90.

Jeden pár výrobku „Slavonska kobasica“ musí vážiť najmenej 450 g. „Slavonska kobasica“ sa môže predávať vcelku alebo balená (narezaná).

3.3.   Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)

„Slavonska kobasica“ sa vyrába z mletého bravčového mäsa a zo sadla získaného buď z vykŕmených ošípaných, alebo z prasníc neurčených na chov, ktoré majú najmenej 12 mesiacov a konečnú telesnú hmotnosť najmenej 140 kg. Je povolené používať mäso a sadlo autochtónnych plemien čiernych slavónskych ošípaných a mäso čistokrvných plemien ošípaných a ich krížencov (okrem hybridných ošípaných, plemena Piétrain a jeho krížencov). Plnku klobásy „Slavonska kobasica“ tvorí najmenej 70 % bravčového mäsa II. a III. kategórie (mäso z pliecka bez predných nôh, krk, bok alebo prsia). Až 30 % mäsa II. a III. kategórie možno nahradiť mäsom I. kategórie (stehno bez nožiny, chrbtový sval). Okrem mäsa môže až 30 % plnky klobásy „Slavonska kobasica“ tvoriť pevné tukové tkanivo. Obal musí byť vyrobený z očisteného a odvodneného tenkého čreva ošípanej (L. intestinum tenue), ktoré sa pred zavesením na drevené tyče raz v strede zakrúti a potom sa zloží späť, aby sa vytvorili dve rovnaké polovice (proces známy ako párovanie). Plnka klobásy „Slavonska kobasica“, t. j. mleté mäso, sa ochutí kuchynskou soľou, sladkou a štipľavou paprikou, mletým korením a cesnakom a miešaním sa homogenizuje.

3.4.   Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Celý proces výroby klobásy „Slavonska kobasica“, ktorý zahŕňa prípravu plnenia, fermentáciu, údenie, sušenie a zrenie, sa musí uskutočniť v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.

3.5.   Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

̅

3.6.   Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov

̅

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti

„Slavonska kobasica“ sa musí vyrábať v administratívnej oblasti týchto žúp, miest a obcí v regióne Slavónsko:

1.

Len v nasledujúcich mestách a obciach Osijecko-baranjskej župy: mestá Belišće, Donji Miholjac, Đakovo, Našice, Osijek a Valpovo; obce Antunovac, Bizovac, Čepin, Donja Motičina, Drenje, Đurđenovac, Erdut, Ernestinovo, Feričanci, Gorjani, Koška, Levanjska Varoš, Magadenovac, Marijanci, Podravska Moslavina, Petrijevci, Podgorač, Punitovci, Satnica Đakovačka, Semeljci, Strizivojna, Šodolovci, Trnava, Viljevo, Viškovci, Vladislavci a Vuka.

2.	Kdekoľvek vo Vukovarsko-srijemskej župe.

3.	Kdekoľvek v Brodsko-posávskej župe.

4.	Kdekoľvek vo Viroviticko-podrávskej župe.

5.	Kdekoľvek v Požecko-slavónskej župe.

Región Slavónsko sa nachádza v severovýchodnom Chorvátsku a je ohraničený tromi riekami: Dráva na severe (hranica s Maďarskom), Sáva na juhu (hranica s Bosnou a Hercegovinou) a Dunaj na východe (hranica so Srbskom).

5.   Súvislosť so zemepisnou oblasťou

Súvislosť medzi klobásou „Slavonska kobasica“ a zemepisnou oblasťou je založená na dlhotrvajúcej povesti tohto výrobku.

Slavónsko je hlavným poľnohospodárskym regiónom Chorvátska. Okrem úrodnej poľnohospodárskej pôdy je bohaté na lesy (dubové lesy) a pasienky, čo dlhodobo podporuje rozvoj poľnohospodárskej a živočíšnej výroby, najmä chovu ošípaných. Rozvoj chovu ošípaných v Slavónsku sa začal po oslobodení regiónu od Osmanov, pričom sa spočiatku zameriaval na produkciu slaniny a sadla. Neskôr počas obdobia rakúsko-uhorskej monarchie sa začalo plánované osídľovanie územia Nemcami, Maďarmi a Čechmi, ktorých skúsenosti prispeli k rozvoju mäsiarskeho remesla v Slavónsku a ktorých know-how a odborné znalosti v oblasti výroby klobás a sušeného mäsa sa odovzdávali na slavónskych farmách.

„Slavonska kobasica“ si získala povesť vďaka svojej tradičnej receptúre, ktorá sa používa dodnes a zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji jej špecifických organoleptických vlastností. Tradičnú receptúru klobásy „Slavonska kobasica“, t. j. jej ingrediencie, tvorí mleté bravčové mäso (min. 70 %), pevné tukové tkanivo a prírodné dochucovadlá, ktoré sú typické pre slavónsku gastronómiu (kuchynská soľ, cesnak, korenie, štipľavá a sladká paprika). Údenie klobásy „Slavonska kobasica“, ktoré je takisto súčasťou tradičného výrobného postupu, prispieva k úspechu fermentácie a sušenia tohto výrobku. Dym, ktorý vzniká pri neúplnom spaľovaní (tlení) pilín alebo hoblín z jaseňového, hrabového alebo bukového tvrdého dreva, pričom teplota dymu by nemala presiahnuť 25 °C, pomáha klobáse „Slavonska kobasica“ získať osobitú vôňu dymu, fermentovaného mäsa a cesnaku. K chuti klobásy „Slavonska kobasica“ prispieva aj sladká, ale najmä štipľavá paprika, ktorá sa pridáva v rôznych množstvách podľa požiadaviek spotrebiteľa.

Povesť klobásy „Slavonska kobasica“ dokazuje jej tradičné používanie ako hodnotného darčeka alebo pri významných cirkevných slávnostiach, ako je napríklad požehnanie viníc na Deň sv. Vincenta, keď sa na znak plodnosti vešajú tieto klobásy na vinič. Tento zvyk, ktorý má pre Slavónsko veľký význam, žije dodnes a informujú o ňom rôzne médiá, ako napríklad v tomto úryvku z webového sídla Požeški vodič: „Zasnežená zimná noc, praskanie ohňa a zvuky tamburice […] Istrijská šunka, ryby, syr a Slavonska kobasica, koláčiky, placky […] a domáce víno, ktoré povzbudí dušu – to je oslava dnešného Dňa sv. Vincenta vo Velike!“ [Požeški vodič (2019), Vinkovo u Velikoj]; alebo v nasledujúcom článku z webového sídla Viroviticko-podrávskej župy: „Vinič potom požehnal orahovický farár […], kým hostiteľ […] pokropil vinič a slavónske klobásy vínom […], aby bol rok úrodný a plodný. Po obrade sa ozývali zvuky slavónskych spevákov, keď sa hostia zhromaždili okolo ohňa pod horou Papuk a popíjali znamenité víno z Orahovice.“ [Viroviticko-podrávska župa (2020), Neka vinogradarska godina bude rodna i plodna (Nech je vinohradnícky rok úrodný a plodný)].

S rozvojom agroturizmu, a to najmä v posledných desaťročiach, sa „Slavonska kobasica“ stala neodmysliteľnou súčasťou slavónskej kulinárskej ponuky, ktorá je súčasťou takmer všetkých jedálnych lístkov reštaurácií, a záujem o jej komerčnú produkciu stále rastie. O povesti klobásy „Slavonska kobasica“ a jej význame pre Slavónsko svedčí skutočnosť, že Fakulta potravinárskej technológie v Osijeku ponúka od roku 2014 v rámci programu celoživotného vzdelávania odbornú prípravu pre výrobcov klobásy „Slavonska kobasica“ na rodinných farmách.

O povesti klobásy „Slavonska kobasica“ svedčí aj to, že jej výrobcovia sú pozývaní na rôzne veľtrhy. Na najväčšej národnej súťaži výrobcov klobás, ktorá sa tradične koná na Istrii v rámci medzinárodného veľtrhu „S klobasicom u EU“, výrobcovia klobásy „Slavonska kobasica“ prekonali viac ako 70 konkurenčných výrobcov klobás rôznych druhov a získali tituly a striebornú a zlatú medailu, o čom informovali rôzne médiá vrátane rádia Slavonija a spravodajského webového sídla mesta Županja. V príspevku s názvom „Naše rodinné farmy na 6. medzinárodnom veľtrhu ‚S klobasicom u Europu‘ na Istrii“ rádio Slavonija uvádza, že jeden výrobca z Brodsko-posávskej župy získal zlatú medailu za klobásu „Slavonska kobasica“ (rádio Slavonija, 6.3.2018). V článku s názvom „Úspech na veľtrhu ‚S klobasicom u EU‘ – klobásy z Posávskej župy získali zlatú medailu“ Županjac – spravodajské webové sídlo mesta Županja – uvádza, že „výrobcovia z Posávskej župy prevalcovali konkurenciu“, pričom dvaja výrobcovia získali za klobásu „Slavonska kobasica“ zlatú a dvaja striebornú medailu. (Županjac, 7.3.2018) V televíznej relácii „Boje Zemlje“ sa uvádza, že „Farmár Zvonko Arić získal za klobásu ‚Slavonska kobasica‘ majstrovský titul“ (9.4.2019), zatiaľ čo na webovom sídle „Agroklub“ sa píše, že „Slavónčania vyhrali na veľtrhu ‚S klobasicom u Europu‘“ (8.3.2018). K povesti klobásy „Slavonska kobasica“ prispeli aj tradičné podujatia a súťaže výrobcov, medzi ktoré patria klobásové slávnosti „Kobasicijada“ v meste Donji Miholjac a „Donjogradska kobasijada“ v Osijeku, kde sa „Slavonska kobasica“ propaguje, ochutnáva a hodnotí. Tieto festivaly navštevujú tisíce návštevníkov a hovorí sa o nich v mnohých správach v médiách.

Ďalším dôkazom dobrého mena klobásy „Slavonska kobasica“ je skutočnosť, že jej výrobná technika, kvalita a dodržiavanie zdravotných a bezpečnostných požiadaviek boli predmetom mnohých štúdií, ktorých zistenia boli publikované v renomovaných vedeckých časopisoch.

V univerzitnej učebnici Tehnologija kulena i drugih fermentiranih kobasica [Technika výroby salámy kulen a iných fermentovaných klobás], ktorá je povinným čítaním na fakultách potravinárskej technológie, je technike výroby klobásy „Slavonska kobasica“ venovaná celá kapitola (D. Kovačević 2014, Fakulta potravinárskej technológie, Osijek).

Povesť klobásy „Slavonska kobasica“ potvrdzuje aj prieskum uskutočnený v období od decembra 2016 do apríla 2017, z ktorého vyplýva, že „Slavonska kobasica“ je spotrebiteľmi uznávaná ako jeden z troch najdôležitejších kulinárskych alebo tradičných mäsových výrobkov regiónov Slavónsko a Baranja (> 80 %). Viac ako 70 % respondentov by takisto konzumovalo klobásu „Slavonska kobasica“ radšej než iné mäsové výrobky z iných oblastí, a to najmä pre jej špecifickú, korenistú chuť, ktorá ju odlišuje od iných klobás (53,57 %), jej dlhú tradíciu výroby (57,59 %) a skutočnosť, že sa vyrába v regiónoch Slavónsko a Baranja (71,78 %) [Izvješće o provedbi anketnog ispitivanja tržišta potrebnog za izradu specifikacije proizvoda „SLAVONSKA KOBASICA“ (Správa o prieskume trhu vykonanom na účely špecifikácie výrobku „Slavonska kobasica“)].

Odkaz na uverejnenie špecifikácie

https://poljoprivreda.gov.hr/UserDocsImages/dokumenti/hrana/zoi-zozp-zts/dokumenti-zoi-zozp-zts/SPECIFIKACIJA%20SLAVONSKA%20KOBASICA.pdf.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.