EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 12. 2022

COM(2022) 707 final

2022/0413(CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní

{SEC(2022) 438 final} - {SWD(2022) 400 final} - {SWD(2022) 401 final} - {SWD(2022) 402 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Dobre fungujúce a koordinované oznamovanie a výmena informácií sú ďalej potrebné na zlepšenie podmienok na prijímanie potrebných krokov s cieľom vymáhať sankcie proti Rusku. Zvyšuje sa tým naliehavosť a zdôrazňuje význam zavedenia ustanovení, ktoré majú zabezpečiť, aby členské štáty oznamovali a vymieňali si informácie týkajúce sa vlastníctva kryptoaktív, ako aj transakcií s nimi.

V tomto návrhu sa okrem toho predpokladá posilnenie existujúcich ustanovení smernice tak, aby odrážali vývoj zaznamenaný na vnútornom trhu a na medzinárodnej úrovni. Malo by to viesť k účinnému oznamovaniu a výmene informácií, a to aj tým, že ich postup bude zodpovedať najnovším doplneniam spoločného štandardu oznamovania vrátane zahrnutia ustanovení o elektronických peniazoch a digitálnych menách centrálnych bánk, stanovením jasného a harmonizovaného rámca pre opatrenia na zabezpečenie súladu s predpismi alebo rozšírením rozsahu pôsobnosti cezhraničných záväzných stanovísk na majetné fyzické osoby.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Smernica o administratívnej spolupráci, ktorou sa stanovuje rámec pre administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov v oblasti daní, bola niekoľkokrát zmenená týmito iniciatívami:

–smernicou Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014 12 (DAC2), pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií o finančných účtoch medzi členskými štátmi na základe spoločného štandardu oznamovania (CRS) OECD, ktorý predpisuje automatickú výmenu informácií o finančných účtoch, ktorých držiteľmi sú nerezidenti,

–smernicou Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015 13 (DAC3), pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách,

–smernicou Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016 14 (DAC4), pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií medzi daňovými orgánmi o podávaní správ podľa jednotlivých štátov,

–smernicou Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016 15 (DAC5), pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí,

–smernicou Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018 16 (DAC6), pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu, a

–smernicou Rady (EÚ) 2021/514 17 z 22. marca 2021 (DAC7), ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, pokiaľ ide o predávajúcich na digitálnych platformách.

•Súlad s ostatnými politikami EÚ

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Daňové orgány nemajú dostatok informácií na monitorovanie výnosov získaných z používania kryptoaktív a potenciálnych daňových dôsledkov. Inými slovami, daňové správy nemajú k dispozícii dostatok informácií týkajúcich sa kryptoaktív, hoci trh s kryptoaktívami nadobúda v posledných rokoch čoraz väčší význam.

Väčšina členských štátov už má zavedené právne predpisy alebo aspoň administratívne usmernenia týkajúce sa zdanenia príjmov dosiahnutých z investícií do kryptoaktív. Často však nemajú dostatok potrebných informácií, ktoré by im umožňovali k nemu pristúpiť.

Právnu istotu a jasnosť možno zabezpečiť len tým, že nedostatočná účinnosť na vnútroštátnej úrovni sa odstráni pomocou jednotného súboru pravidiel, ktoré sa budú uplatňovať vo všetkých členských štátoch. Vnútorný trh potrebuje spoľahlivý mechanizmus na jednotný prístup k riešeniu týchto medzier a nápravu existujúcich narušení, ktorým sa zabezpečí, že daňové orgány budú včas dostávať vhodné informácie. Zdá sa, že je nevyhnutné zaviesť harmonizovaný rámec pre oznamovanie v celej EÚ, a to najmä vzhľadom na prevažne cezhraničný rozmer služieb poskytovaných oznamujúcimi poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Keďže hlavným cieľom oznamovacej povinnosti v súvislosti s príjmami dosiahnutými z investícií do kryptoaktív je informovať daňové orgány o cezhraničných transakciách s kryptoaktívami, je potrebné realizovať takúto iniciatívu opatrením na úrovni EÚ, aby sa zabezpečil jednotný prístup k zistenému problému.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Pokiaľ ide o členské štáty, konzultovalo sa s nimi prostredníctvom dotazníka a zasadnutí venovaných tejto problematike. Útvary Komisie usporiadali 13. novembra 2020 a 24. marca 2021 zasadnutie pracovnej skupiny IV, kde mali členské štáty príležitosť diskutovať o možnom návrhu na zmenu smernice. Zasadnutie sa zameralo na oznamovanie a výmenu informácií o príjmoch dosiahnutých z investícií do kryptoaktív.

Celkovo bola pre možnú iniciatívu EÚ v súvislosti s výmenou informácií o príjmoch dosiahnutých používateľmi kryptoaktív prostredníctvom oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív zaznamenaná široká podpora. Väčšina členských štátov podporila zosúladenie jej rozsahu pôsobnosti s prácou vykonanou na úrovni OECD.

Zdá sa, že vo všeobecnosti sa verejné aj cielené konzultácie zhodnú na výzvach, na riešenie ktorých by sa nové pravidlá pre oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív mali zamerať: nedostatočné oznamovanie vlastníctva kryptoaktív a transakcií s nimi a potreba objasniť zahrnutie platobných prostriedkov elektronických peňazí do rozsahu pôsobnosti oznamovacích povinností a výmeny informácií medzi členskými štátmi.

•Posúdenie vplyvu

Komisia vykonala posúdenie vplyvu príslušných možností politiky. V tejto súvislosti poskytol Výbor pre kontrolu regulácie 12. novembra 2021 kladné stanovisko [SEC(2022) 438]. Výbor pre kontrolu regulácie vydal kladné stanovisko s výhradami, pričom navrhol niekoľko odporúčaní na zlepšenie, ktoré sa zohľadnili v záverečnej správe o posúdení vplyvu [SWD(2022) 401]. Výbor pre kontrolu regulácie predložil pripomienky týkajúce sa potenciálnych zlepšení opisu rozsahu pôsobnosti iniciatívy a všetkých dostupných a uskutočniteľných možností politiky, pričom by sa zohľadňoval vplyv na malé a stredné podniky. Posúdenie vplyvu sa prepracovalo s cieľom lepšie vymedziť rozsah pôsobnosti iniciatívy a podrobnejšie analyzovať rôzne možnosti politiky, pričom v analýze sa zohľadnilo potenciálne vyňatie poskytovateľov služieb kryptoaktív na základe ich veľkosti.

Posudzovali sa rôzne možnosti politiky na základe kritérií účinnosti, efektívnosti a súdržnosti v porovnaní so základným scenárom. Na najvyššej úrovni analýzy je potrebné rozhodnúť sa medzi súčasným stavom alebo základným scenárom a scenárom, v prípade ktorého by Komisia konala regulačným alebo neregulačným opatrením. Neregulačné opatrenie by spočívalo vo vydaní odporúčania. Súčasťou regulačných možností je legislatívna iniciatíva na zmenu špecifických prvkov existujúceho rámca administratívnej spolupráce.

V jednotlivých rôznych možnostiach politiky sa preberalo vzájomné pôsobenie rôznych foriem oznamovania (t. j. podľa jednotlivých transakcií, agregované alebo hybridné) a možnosť stanoviť prahovú hodnotu založenú na veľkosti (obrate) podnikov. Uprednostňovaná možnosť obsahuje hybridné oznamovanie, keď oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív oznamujú agregované informácie podľa druhu kryptoaktíva a podľa druhu transakcie, čím sa zabezpečí, aby boli daňové orgány schopné zvládnuť množstvo prijatých informácií na účely vykonania potrebných analýz rizika. Uprednostňovaná možnosť nezahŕňa nijakú prahovú hodnotu založenú na veľkosti oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív, keďže to môže vytvárať medzery.

Pokiaľ ide o oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív, posúdenie vplyvu naznačuje, že regulačná možnosť na úrovni EÚ je na naplnenie identifikovanej politiky najvhodnejšia. Súčasný stav alebo základný scenár sa ukázal ako najmenej účinná, efektívna či súdržná možnosť. Na rozdiel od základného scenára by sa celoúnijnou spoločnou povinnou normou zaistilo, aby mali všetky daňové správy v EÚ prístup k rovnakému typu údajov. Inými slovami, regulačné opatrenie EÚ by postavilo všetky daňové orgány na rovnakú úroveň z hľadiska prístupu k informáciám získavaným na určený daňový účel. Zároveň sa tým zabezpečuje automatická výmena informácií na úrovni EÚ založená na spoločných normách a špecifikáciách. Po zavedení to predstavuje jediný scenár, v rámci ktorého môžu daňové orgány členského štátu používateľa kryptoaktív overiť, či tento používateľ správne oznámil svoj kapitálový zisk dosiahnutý z investícií do kryptoaktív, bez toho, aby boli potrebné časovo náročné žiadosti a zisťovanie ad hoc. Povinným spoločným štandardom oznamovania pre EÚ by sa ďalej zabezpečilo, aby poskytovatelia služieb kryptoaktív neboli konfrontovaní s roztrieštenými vnútroštátnymi riešeniami, pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti v oblasti daní.

Hospodárske vplyvy

Prínosy

Povinnosť oznamovať príjmy dosiahnuté prostredníctvom investícií do kryptoaktív a výmena takýchto informácií pomôžu členským štátom získať úplný súbor informácií, aby mohli vybrať splatné daňové príjmy. Dodatočné daňové príjmy by mohli podľa odhadov dosiahnuť výšku 2,4 miliardy EUR. Spoločné pravidlá oznamovania zároveň prispejú k vytvoreniu rovnakých podmienok medzi poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Transparentnosť v súvislosti s príjmami dosiahnutými investormi do kryptoaktív by prispela k vyrovnanejším podmienkam v porovnaní s tradičnejšími aktívami.

Jednotný povinný nástroj pre EÚ by takisto mohol mať pozitívny sociálny vplyv a mohol by prispieť k pozitívnemu vnímaniu daňovej spravodlivosti a spravodlivému rozdeleniu zaťaženia medzi daňovníkmi. Predpokladá sa, že čím širší bude rozsah pôsobnosti pravidiel, tým zrejmejšie bude vnímanie daňovej spravodlivosti, keďže problémy s nedostatočným oznamovaním sa vyskytujú pri všetkých druhoch činností. Rovnaké úvahy sa uplatňujú na prínosy, pokiaľ ide o spravodlivé rozdelenie zaťaženia: čím širší je rozsah pôsobnosti iniciatívy, tým lepšie dokážu členské štáty zabezpečiť účinný výber splatných daní. Fiškálny prínos opatrení EÚ je oveľa väčší, keď má oznamovacia povinnosť široký rozsah pôsobnosti.

Náklady

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.PODROBNÉ VYSVETLENIE KONKRÉTNYCH USTANOVENÍ NÁVRHU

V návrhu sa predkladajú zmeny existujúcich ustanovení o výmene informácií a administratívnej spolupráci. Zároveň sa ním rozsah pôsobnosti smernice rozširuje na automatickú výmenu informácií, pokiaľ ide o informácie oznamované oznamujúcimi poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Pravidlá týkajúce sa postupov hĺbkového preverovania, požiadavky na oznamovanie a ďalšie pravidlá uplatniteľné na oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív sú založené na rámci OECD pre oznamovanie kryptoaktív.

i) Automatická výmena informácii

•Kategórie príjmov a majetku

V článku 8 ods. 1 sú stanovené kategórie príjmov, na ktoré sa vzťahuje povinná automatická výmena informácií medzi členskými štátmi. Do kategórií príjmov a majetku, ktoré už podliehajú výmene informácií, sa pridávajú nesprávcovské príjmy z dividend. Zmenou sa členským štátom okrem toho uloží povinnosť vymieňať si s inými členskými štátmi všetky informácie, ktoré sú k dispozícii o všetkých kategóriách príjmov a majetku 21 , pokiaľ ide o zdaňovacie obdobia, počnúc januárom 2026 alebo neskôr, v súlade s článkom 8 ods. 3.

•Cezhraničné záväzné stanoviská pre majetné fyzické osoby

V článku 8a sa stanovujú pravidlá pre automatickú výmenu cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia pre osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami. Toto ustanovenie sa rozširuje na majetné fyzické osoby, ktoré držia finančný alebo investovateľný majetok alebo spravované aktíva v hodnote aspoň 1 000 000 EUR, pričom sem nepatrí hlavné súkromné obydlie danej fyzickej osoby. Zmenou sa členským štátom uloží povinnosť vymieňať si s inými členskými štátmi informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách pre majetné fyzické osoby, ktoré boli vydané, zmenené alebo obnovené medzi 1. januárom 2020 a 31. decembrom 2025, pričom takéto oznamovanie sa uskutoční pod podmienkou, že sú stále platné k 1. januáru 2026.

•Informácie oznamované oznamujúcimi poskytovateľmi služieb kryptoaktív

V článku 8ad je stanovený rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií, ktoré budú oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív oznamovať príslušným orgánom. Podrobné pravidlá týkajúce sa povinností, ktoré majú plniť oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív, sú stanovené v prílohe VI, ktorá sa uvádza v prílohe III. Ako prvý krok sa pravidlami stanovuje povinnosť oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív zbierať a overovať informácie v súlade s postupmi hĺbkového preverovania stanovenými v tomto návrhu. Ako druhý krok sú oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív povinní oznamovať dotknutému príslušnému orgánu informácie o používateľoch kryptoaktív, t. j. používateľoch, ktorí využívajú poskytovateľa služieb na obchodovanie so svojimi kryptoaktívami a na ich výmenu. Tretí krok sa týka oznamovania oznámených informácií zo strany príslušného orgánu členského štátu, ktorý prijal informácie od oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, príslušnému orgánu dotknutého členského štátu, v ktorom je používateľ kryptoaktív podliehajúci oznamovaniu rezidentom.

Rozsah pôsobnosti 

V oddiele IV prílohy V sa uvádza vymedzenie pojmov, ktorými sa určuje rozsah pôsobnosti pravidiel oznamovania.

–Kto znáša bremeno oznamovania?

V smernici sa od prevádzkovateľov kryptoaktív z Európskej únie a mimo Európskej únie požaduje oznamovanie v rozsahu, v akom majú títo prevádzkovatelia mimo Európskej únie používateľov podliehajúcich oznamovaniu, ktorí sú rezidentmi v Únii. Je to nevyhnutné na zabezpečenie rovnakých podmienok medzi všetkými oznamujúcimi poskytovateľmi služieb kryptoaktív a na predchádzanie nekalej súťaži.

Prevádzkovateľov mimo Európskej únie možno oslobodiť od povinnosti jedinej registrácie a oznamovacej povinnosti v prípadoch, že existujú zodpovedajúce dohody, ktorými sa zabezpečuje výmena zodpovedajúcich informácií medzi jurisdikciou mimo Únie a členskými štátmi.

Tieto zodpovedajúce dohody určí Komisia v súlade s kritériami a postupmi uvedenými v článku 8ad. Keď sa určia za zodpovedajúce, dôjde k oslobodeniu od registračnej a oznamovacej povinnosti, a v prípade neexistencie takéhoto určenia sa registračné a oznamovacie povinnosti budú naďalej uplatňovať, ako sú stanovené v tejto smernici.

–Ktoré transakcie podliehajú oznamovaniu?

–Koho transakcie podliehajú oznamovaniu?

V oddiele III odseku D sa stanovujú všeobecné požiadavky na hĺbkové preverovanie.

Zozbierané a overené informácie sa majú oznámiť najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku alebo inom primeranom oznamovacom období transakcie podliehajúcej oznamovaniu. Oznámenie sa má vykonať len v jednom členskom štáte (t. j. jediná registrácia v členskom štáte podľa výberu alebo členskom štáte, v ktorom sa udelilo povolenie). Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív má vykonať oznámenie v členskom štáte, v ktorom sa mu udelilo povolenie podľa nariadenia XXX. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý nemá povolenie podľa nariadenia XXX, má vykonať oznámenie v členskom štáte, v ktorom sa zaregistroval v súlade s článkom 8ad ods. 11.

V súlade so zmeneným článkom 25 ods. 3 je oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív povinný informovať každú dotknutú fyzickú osobu, že informácie, ktoré sa jej týkajú, sa budú zbierať a oznamovať príslušným orgánom, ako sa vyžaduje podľa tohto návrhu smernice. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív musí okrem toho poskytnúť všetky informácie, ktoré sú prevádzkovatelia údajov povinní poskytnúť podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív musí poskytnúť každej fyzickej osobe všetky informácie, a to najneskôr pred oznámením týchto informácií. Nie sú tým dotknuté práva dotknutej osoby stanovené podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Automatická výmena informácií medzi príslušnými orgánmi

Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív je povinný oznámiť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie, v ktorom má daňovú rezidenciu alebo v ktorom je zaregistrovaný, informácie najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku alebo inom primeranom oznamovacom období transakcie podliehajúcej oznamovaniu.

Takéto včasné výmeny poskytnú daňovým orgánom úplný súbor informácií, ktoré im umožnia pripraviť vopred vyplnené ročné daňové výmery.

ii) Administratívna spolupráca

•Sankcie a iné opatrenia na zabezpečenie súladu

Článok 25 písm. a) Sankcie a iné opatrenia na zabezpečenie súladu

Článok 25a o sankciách sa mení tak, že sa v ňom špecificky uvádza, že členský štát musí stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a týkajúcich sa článku 8 ods. 3a, článkov 8aa, 8ab, 8ac a 8ad. Sankcie a iné opatrenia na zabezpečenie súladu stanovené v tejto smernici majú byť účinné, primerané a odrádzajúce. V prípadoch, keď sa oznámenie nevykoná po dvoch platných úradných výzvach alebo keď poskytnuté informácie obsahujú neúplné, nesprávne alebo nepravdivé údaje, pričom tvoria viac ako 25 % informácií, ktoré by sa mali oznámiť, sa má uplatniť minimálna peňažná sankcia.

iii) Iné ustanovenia

•Použitie informácií

Článok 16 sa mení novým odsekom 7, v ktorom sa od členských štátoch požaduje, aby zaviedli účinný mechanizmus na zabezpečenie použitia informácií získaných prostredníctvom oznamovania a automatickej výmeny informácií podľa článkov 8 až 8ad. Článok 16 ods. 2 sa mení s cieľom zabezpečiť, aby informácie oznamované a vymieňané podľa smernice o administratívnej spolupráci bolo možné použiť na iné účely než priame dane v situáciách, keď na úrovni EÚ existuje dohoda o použití takýchto informácií na zavedenie sankcií v medzinárodnom kontexte. Takéto situácie by nastali najmä vtedy, ak sa rozhodnutia týkajúce sa reštriktívnych opatrení prijali podľa článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Informácie vymieňané podľa smernice 2011/16/EÚ totiž môžu byť veľmi relevantné na odhaľovanie porušenia alebo obchádzania reštriktívnych opatrení. Každé potenciálne porušenie sankcií bude zase relevantné na daňové účely, keďže vyhýbanie sa reštriktívnym opatreniam bude vo väčšine prípadov znamenať aj vyhýbanie sa daňovým povinnostiam v súvislosti s týmito aktívami. Vzhľadom na pravdepodobné synergie a úzke prepojenie medzi týmito dvoma oblasťami je preto vhodné povoliť ďalšie použitie údajov.

•Predkladanie správ

Článok 27 ods. 2 sa nahrádza ustanovením, v ktorom sa členským štátom ukladá povinnosť monitorovať a posudzovať v rámci vlastnej jurisdikcie účinnosť administratívnej spolupráce v boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v súlade so smernicou. Na účel hodnotenia smernice musia členské štáty každoročne oznámiť Komisii výsledky svojho posúdenia. Touto zmenou sa vypúšťa dvojročné hodnotenie charakteristických znakov cezhraničných opatrení uvedených v prílohe IV.

·Oznamovanie informácií o daňových identifikačných číslach

Dopĺňa sa článok 27c s cieľom zahrnúť ustanovenie, v ktorom sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby sa daňové identifikačné číslo fyzických osôb alebo subjektov podliehajúcich oznamovaniu pridelené členským štátom rezidencie zahrnulo do oznamovania informácií uvedených v článku 8 ods. 1, článku 8 ods. 3a, článku 8a ods. 6, článku 8aa ods. 3, článku 8ab ods. 14, článku 8ac ods. 2 a článku 8ad ods. 3. Daňové identifikačné číslo sa má poskytnúť, hoci sa to v uvedených článkoch výslovne nevyžaduje.

·Preskúmanie ustanovení smernice 2014/107/EÚ

Keďže smernicou Rady 2014/107/EÚ (ďalej len „smernica DAC2“) sa v rámci EÚ zavádza spoločný štandard oznamovania OECD, v tomto návrhu sa zohľadňujú zmeny spoločného štandardu oznamovania, ktoré boli schválené 26. augusta 2022 počas postupu preskúmania spoločného oznamovania. Uvedenými zmenami sa rozširuje rozsah pôsobnosti spoločného štandardu oznamovania tak, aby zahŕňal platobné prostriedky elektronických peňazí a digitálne meny centrálnych bánk. Schválili sa dodatočné zmeny na ďalšie zlepšenie postupov hĺbkového preverovania a výsledkov oznamovania s cieľom zvýšiť použiteľnosť informácií o spoločnom štandarde oznamovania pre daňové správy a znížiť zaťaženie finančných inštitúcií tam, kde je to možné.

·Identifikačné služby

Identifikačné služby sa zavádzajú ako zjednodušený a štandardizovaný prostriedok identifikácie poskytovateľov služieb a daňovníkov. Členským štátom, ktoré o to prejavia záujem, sa tým umožňuje používať tento formát na identifikáciu bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo tok a kvalitu informácií vymieňaných s inými členskými štátmi, ktoré nevyužívajú identifikačné služby.

·Použitie výmen informácií na iné účely

V smernici sa vo všeobecnosti poskytuje možnosť použiť vymieňané informácie na iné účely ako na účely priamych a nepriamych daní v rozsahu, v akom odosielajúci členský štát uviedol v zozname účel, na ktorý sa takéto informácie môžu použiť. Návrhom sa vypúšťa potreba konzultovať s odosielajúcim členským štátom v prípadoch, keď je použitie informácií obsiahnuté v zozname vypracovanom odosielajúcim členským štátom.

Ďalej sa v návrhu zodpovedajúcim spôsobom objasňuje, že informácie oznámené medzi členskými štátmi sa môžu použiť aj na vymeranie, správu a vymáhanie ciel, ako aj na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

·Dátum začatia uplatňovania smernice

Smernica o administratívnej spolupráci sa má uplatňovať od 1. januára 2026. V smernici sa stanovujú dve výnimky. Ustanovenia o identifikačnej službe sa uplatňujú od januára 2025. Ustanovenia o overovaní daňového identifikačného čísla sa budú uplatňovať až od januára 2027.

2022/0413 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 113 a 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 22 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 23 ,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam predstavujú veľkú výzvu na úrovni Únie, ako aj na celosvetovej úrovni. V boji proti týmto praktikám má kľúčový význam výmena informácií.

(2)Európsky parlament zdôraznil politický význam spravodlivého zdaňovania a boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a to aj prostredníctvom intenzívnejšej administratívnej spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi.

(3)Európska rada 1. decembra 2021 schválila správu Rady (ECOFIN), v ktorej žiada Európsku komisiu, aby v roku 2022 predložila legislatívny návrh obsahujúci ďalšie revízie smernice Rady 2011/16/EÚ 24 , pokiaľ ide o výmenu informácií o kryptoaktívach a záväzných stanoviskách určených pre bohatých jednotlivcov 25 .

(4)Európsky dvor audítorov uverejnil správu, v ktorej preskúmal právny rámec smernice a jej vykonávanie. V uvedenej správe sa dospelo k záveru, že celkový rámec smernice 2011/16/EÚ je pevný, ale na to, aby sa zabezpečilo využívanie plného potenciálu výmeny informácií a zistenie miery účinnosti automatickej výmeny informácií, treba posilniť niektoré ustanovenia. V správe sa ďalej dospelo k záveru, že rozsah pôsobnosti smernice by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal ďalšie kategórie aktív a príjmov, ako napríklad kryptoaktíva.

(5)Význam trhu s kryptoaktívami za posledných desať rokov vzrástol a jeho kapitalizácia sa podstatne a rapídne zvýšila. Kryptoaktíva sú digitálnym vyjadrením hodnoty alebo práva, ktoré možno prenášať a elektronicky uchovávať s použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie.

(6)Členské štáty majú zavedené pravidlá a usmernenia – aj keď sa v jednotlivých členských štátoch líšia – v oblasti zdaňovania príjmov pochádzajúcich z transakcií s kryptoaktívami. Vzhľadom na decentralizovanú povahu kryptoaktív je však pre daňové správy členských štátov zložité zabezpečiť dodržiavanie daňových predpisov.

(7)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady XXX o trhoch s kryptoaktívami 26 (ďalej len „nariadenie XXX“) sa regulačná pôsobnosť Únie rozšírila na otázky kryptoaktív, ktoré doteraz neboli regulované aktmi Únie o finančných službách, ako aj na poskytovateľov služieb súvisiacich s takýmito kryptoaktívami (ďalej len „poskytovatelia služieb kryptoaktív“). V nariadení XXX sa vymedzujú pojmy, ktoré sa používajú na účely tejto smernice. V záujme minimalizácie administratívnej záťaže poskytovateľov služieb kryptoaktív sa v tejto smernici zohľadňuje aj požiadavka na povolenie podľa nariadenia XXX, ktorá sa vzťahuje na poskytovateľov služieb kryptoaktív. Vzhľadom na inherentnú cezhraničnú povahu kryptoaktív je na zabezpečenie účinnej regulácie potrebná intenzívna medzinárodná administratívna spolupráca.

(8)Rámcom Únie pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa rozsah povinných subjektov, na ktoré sa vzťahujú pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, rozširuje tak, aby zahŕňal aj poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sú regulovaní nariadením XXX. Okrem toho sa nariadením XXX 27 rozširuje na poskytovateľov služieb kryptoaktív aj povinnosť poskytovateľov platobných služieb poskytovať pri prevodoch finančných prostriedkov sprievodné údaje o platiteľovi a príjemcovi platby, čím sa má zabezpečiť vysledovateľnosť prevodov kryptoaktív na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(9)Na medzinárodnej úrovni je cieľom rámca Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre oznamovanie kryptoaktív 28 zaviesť väčšiu daňovú transparentnosť v súvislosti s kryptoaktívami a ich oznamovaním. Rámec, ktorý vypracovala OECD, by sa mal v záujme zvýšenia účinnosti výmeny informácií a zníženia administratívnej záťaže zohľadniť v pravidlách Únie.

(10)V smernici Rady 2011/16/EÚ 29 sa stanovujú povinnosti finančných sprostredkovateľov oznamovať informácie o finančných účtoch daňovým správam, ktoré sú následne povinné vymieňať si tieto informácie s inými príslušnými členskými štátmi. Väčšina kryptoaktív sa však podľa uvedenej smernice nemusí oznamovať, pretože nepredstavujú peniaze držané na vkladových účtoch ani vo finančných aktívach. Okrem toho sa na poskytovateľov služieb kryptoaktív a prevádzkovateľov kryptoaktív vo väčšine prípadov nevzťahuje existujúce vymedzenie finančných inštitúcií podľa smernice 2011/16/EÚ.

(11)V záujme riešenia nových výziev vyplývajúcich z čoraz väčšieho používania alternatívnych platobných a investičných prostriedkov, ktoré prinášajú nové riziká daňových únikov a na ktoré sa zatiaľ nevzťahuje smernica 2011/16/EÚ, by sa pravidlá oznamovania a výmeny informácií mali vzťahovať na kryptoaktíva a ich používateľov.

(12)S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu by oznamovanie malo byť efektívne, jednoduché a jasne vymedzené. Odhaľovanie zdaniteľných udalostí, ktoré vznikajú pri investovaní do kryptoaktív, je zložité. Oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív majú najlepšie predpoklady na zhromažďovanie a overovanie potrebných informácií o svojich používateľoch. Administratívna záťaž v tomto odvetví by sa mala minimalizovať, aby bolo schopné naplno rozvinúť svoj potenciál v rámci Únie.

(13)Automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi je kľúčová na to, aby dostávali potrebné informácie, ktoré im umožnia správne vymerať výšku splatných daní z príjmov. S cieľom zabezpečiť účinnosť pravidiel oznamovania, riadne fungovanie vnútorného trhu, rovnaké podmienky a dodržiavanie zásady nediskriminácie by sa oznamovacia povinnosť mala vzťahovať na cezhraničné aj domáce transakcie.

(14)Smernica sa uplatňuje na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sú regulovaní nariadením XXX a ktorým bolo udelené povolenie podľa nariadenia XXX, a na prevádzkovateľov kryptoaktív, ktorí nie sú regulovaní uvedeným nariadením a ktorým nebolo udelené povolenie podľa uvedeného nariadenia. Takíto poskytovatelia služieb kryptoaktív aj prevádzkovatelia kryptoaktív sa označujú ako oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív, keďže sú povinní oznamovať informácie podľa tejto smernice. Všeobecné chápanie toho, čo kryptoaktíva predstavujú, je veľmi široké a zahŕňa tie kryptoaktíva, ktoré boli emitované decentralizovaným spôsobom, ako aj stablecoiny a určité nezameniteľné tokeny. Oznamovaniu podľa tejto smernice podliehajú kryptoaktíva, ktoré sa používajú na platobné alebo investičné účely. Oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív by preto mali zvážiť v každom jednotlivom prípade, či sa kryptoaktíva môžu použiť na platobné a investičné účely, a mali by pritom zohľadniť výnimky stanovené v nariadení XXX, najmä v súvislosti s obmedzenou sieťou a určitými úžitkovými tokenmi.

(15)S cieľom umožniť daňovým správam analyzovať informácie, ktoré dostávajú, a používať ich v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, napríklad na prepájanie informácií a oceňovanie aktív a kapitálových ziskov, je vhodné stanoviť oznamovanie a výmenu informácií, ktoré sú ďalej rozdelené podľa každého jednotlivého kryptoaktíva, v súvislosti s ktorým používateľ kryptoaktív vykonal transakcie.

(16)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení o automatickej výmene informácií medzi príslušnými orgánmi by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla prijať praktické opatrenia potrebné na vykonávanie povinnej automatickej výmeny informácií, ktoré oznamujú oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív, vrátane štandardného formulára na výmenu informácií. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 30 .

(17)Poskytovatelia služieb kryptoaktív, na ktorých sa vzťahuje nariadenie XXX, môžu po získaní povolenia v členskom štáte vykonávať svoju činnosť v Únii prostredníctvom režimu povolení v zahraničí. Na tieto účely orgán ESMA vedie register poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie. Orgán ESMA okrem toho vedie aj čiernu listinu prevádzkovateľov vykonávajúcich služby kryptoaktív, od ktorých sa vyžaduje povolenie podľa nariadenia XXX.

(18)Od prevádzkovateľov kryptoaktív, ktorí nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia, ale sú podľa tejto smernice povinní oznamovať informácie o používateľoch kryptoaktív, ktorí sú rezidentmi v EÚ, by sa malo vyžadovať, aby sa na účely plnenia svojich oznamovacích povinností zaregistrovali a vykonávali oznamovanie v jedinom členskom štáte.

(19)S cieľom posilniť administratívnu spoluprácu v tejto oblasti s jurisdikciami mimo Únie by sa prevádzkovateľom kryptoaktív, ktorí sa nachádzajú v jurisdikciách mimo Únie a poskytujú služby používateľom kryptoaktív v EÚ, ako sú poskytovatelia služieb nezameniteľných tokenov alebo prevádzkovatelia poskytujúci služby založené na investovaní z vlastnej iniciatívy investora, malo umožniť, aby daňovým orgánom jurisdikcie mimo Únie oznamovali informácie o používateľoch kryptoaktív, ktorí sú rezidentmi v Únii, len pokiaľ oznamované informácie zodpovedajú informáciám stanoveným v tejto smernici a pokiaľ existuje účinná výmena informácií medzi danou jurisdikciou mimo Únie a členským štátom. Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie podľa nariadenia XXX, by mohli byť oslobodení od oznamovania takýchto informácií v členských štátoch, v ktorých sú držiteľom povolenia, ak sa príslušné oznamovanie uskutočňuje v jurisdikcii mimo Únie a pokiaľ existuje platná dohoda príslušných kompetentných orgánov. Kvalifikovaná jurisdikcia mimo Únie by zase takéto informácie oznamovala daňovým správam tých členských štátov, v ktorých sú používatelia kryptoaktív rezidentmi. Využívanie uvedeného mechanizmu by sa malo umožniť, ak je to vhodné, s cieľom predísť tomu, aby sa zodpovedajúce informácie oznamovali a zasielali viac ako raz.

(20)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla určiť, či informácie, ktoré sa majú vymieňať podľa dohody medzi príslušnými orgánmi členského štátu a jurisdikcie mimo Únie, zodpovedajú informáciám uvedeným v tejto smernici. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011. Konkrétnejšie, Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích aktov určiť, či informácie, ktoré sa majú vymieňať podľa dohody medzi príslušnými orgánmi členského štátu a jurisdikcie mimo Únie, zodpovedajú informáciám špecifikovaným v uvedenej smernici. Vzhľadom na to, že uzatváranie dohôd o administratívnej spolupráci v oblasti priamych daní s jurisdikciami mimo Únie zostáva v právomoci členských štátov, konanie Komisie by sa mohlo iniciovať aj na žiadosť členského štátu. Na tento účel je takisto potrebné, aby na žiadosť členského štátu bolo pred plánovaným uzavretím takejto dohody možné určiť, či ide o zodpovedajúce informácie. Ak je výmena takýchto informácií založená na mnohostrannej dohode príslušných orgánov, rozhodnutie o rovnocennosti by sa malo prijať vo vzťahu k celému príslušnému rámcu, na ktorý sa takáto dohoda príslušných orgánov vzťahuje. Napriek tomu by malo byť naďalej možné, aby sa v prípade potreby prijalo rozhodnutie o rovnocennosti v súvislosti s dvojstrannou dohodou príslušných orgánov.

(21)Pokiaľ je medzinárodný štandard pre oznamovanie a automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach – rámec OECD pre oznamovanie kryptoaktív – minimálnym štandardom alebo rovnocenným štandardom, ktorým sa stanovuje minimálny rozsah a obsah jeho vykonávania jurisdikciami, nemalo by sa vyžadovať, aby Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu určila, či táto smernica zodpovedá rámcu OECD pre oznamovanie kryptoaktív, za predpokladu, že medzi jurisdikciami mimo Únie a všetkými členskými štátmi existuje platná dohoda príslušných kompetentných orgánov.

(22)Hoci skupina G20 schválila rámec OECD pre oznamovanie kryptoaktív a odporučila jeho vykonávanie, zatiaľ sa neprijalo rozhodnutie o tom, či sa bude považovať za minimálny štandard alebo rovnocenný štandard. Kým sa neprijme toto rozhodnutie, návrh obsahuje dva rôzne prístupy k určovaniu rovnocennosti.

(23)Touto smernicou sa nenahrádzajú žiadne širšie povinnosti vyplývajúce z nariadenia XXX.

(24)V záujme podpory zbližovania a v snahe presadzovať konzistentný dohľad, pokiaľ ide o nariadenie XXX, by príslušné vnútroštátne orgány mali spolupracovať s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi alebo inštitúciami a vymieňať si relevantné informácie.

(25)Oslobodenie od registračnej a oznamovacej povinnosti stanovenej v tejto smernici, ktoré závisí od určenia zodpovedajúcich mechanizmov oznamovania a výmeny v súvislosti s jurisdikciami mimo Únie a členskými štátmi, by sa malo chápať tak, že sa uplatňuje len v oblasti daní, najmä na účely tejto smernice, a nemalo by sa ponímať ako základ pre uznávanie rovnocennosti v iných oblastiach práva EÚ.

(26)Kľúčový význam má posilnenie ustanovení smernice 2011/16/EÚ týkajúcich sa informácií, ktoré sa majú oznamovať alebo vymieňať, s cieľom prispôsobiť sa novému vývoju na jednotlivých trhoch a následne účinne riešiť zistené konania v oblasti daňových podvodov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov. Tieto ustanovenia by mali odzrkadľovať vývoj pozorovaný na vnútornom trhu a na medzinárodnej úrovni, ktorý smeruje k účinnému oznamovaniu a výmene informácií. Smernica preto okrem iného zahŕňa najnovšie doplnenia spoločného štandardu oznamovania OECD, začlenenie ustanovení o elektronických peniazoch a digitálnych menách centrálnych bánk, jasný a harmonizovaný rámec pre opatrenia na zabezpečenie súladu a rozšírenie rozsahu pôsobnosti na cezhraničné záväzné stanoviská pre majetné fyzické osoby.

(27)Platobné prostriedky elektronických peňazí podľa vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/EÚ 31 sa v Únii používajú často, pričom objem transakcií a ich kombinovaná hodnota neustále rastú. Na platobné prostriedky elektronických peňazí sa však smernica 2011/16/EÚ výslovne nevzťahuje. Členské štáty prijímajú k elektronickým peniazom rôzne prístupy. V dôsledku toho súvisiace produkty nie sú vždy zahrnuté v existujúcich kategóriách príjmov a majetku podľa smernice 2011/16/EÚ. Mali by sa preto zaviesť pravidlá, ktorými sa zabezpečí, aby sa oznamovacie povinnosti uplatňovali na elektronické peniaze a tokeny elektronických peňazí podľa nariadenia XXX.

(28)S cieľom odstrániť medzery, ktoré umožňujú daňové úniky, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové podvody, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby si vymieňali informácie týkajúce sa príjmov z dividend, ktoré sa nevyplácajú na správcovský účet. Príjmy z dividend, ktoré sa nevyplácajú na správcovský účet, by sa preto mali zahrnúť do kategórií príjmov, na ktoré sa vzťahuje povinná automatická výmena informácií.

(29)Na to, aby členské štáty prepojili prijaté informácie s údajmi uvedenými vo vnútroštátnych databázach, je nevyhnutné daňové identifikačné číslo (DIČ). Umožňuje členským štátom ľahšie identifikovať príslušných daňovníkov a správne vymerať príslušné dane. Preto je dôležité, aby členské štáty požadovali, aby sa pri výmenách týkajúcich sa finančných účtov, cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, správ podľa jednotlivých krajín, cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu a informácií o predávajúcich na digitálnych platformách, uvádzalo DIČ.

(30)V situácii, keď sa nevymieňajú informácie o stanoviskách týkajúcich sa majetných fyzických osôb, daňové správy o týchto stanoviskách nemusia vedieť. Táto situácia predstavuje riziko, že vzniknú príležitosti na daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. Automatická výmena informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia by sa preto mala rozšíriť na situácie, keď sa cezhraničné záväzné stanovisko týka daňových záležitostí majetných fyzických osôb.

(31)S cieľom využívať výhody povinnej automatickej výmeny informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách pre majetné fyzické osoby by sa mala povinná automatická výmena informácií rozšíriť na také cezhraničné záväzné stanoviská, ktoré boli vydané, zmenené alebo obnovené medzi 1. januárom 2020 a 31. decembrom 2025 a ktoré sú stále platné k 1. januáru 2026.

(32)Očakáva sa, že viaceré členské štáty zavedú identifikačné služby ako zjednodušený a štandardizovaný prostriedok identifikácie poskytovateľov služieb a daňovníkov. Členským štátom, ktoré chcú na identifikáciu používať tento formát, by sa to malo umožniť pod podmienkou, že to neovplyvní tok a kvalitu informácií iných členských štátov, ktoré takéto identifikačné služby nevyužívajú.

(33)Je dôležité, aby sa informácie oznamované podľa smernice 2011/16/EÚ zásadne používali na vymeranie, správu a vymáhanie daní, na ktoré sa vzťahuje vecná pôsobnosť tejto smernice. Hoci sa tomu doteraz nebránilo, v dôsledku nejasného rámca vznikli pochybnosti týkajúce sa použitia informácií. Vzhľadom na vzájomné prepojenia medzi daňovými podvodmi, daňovými únikmi, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a bojom proti praniu špinavých peňazí, ako aj vzhľadom na synergie z hľadiska vymáhania je vhodné objasniť, že informácie oznamované medzi členskými štátmi sa môžu použiť aj na vyrubovanie, správu a vymáhanie ciel a na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(34)V smernici 2011/16/EÚ sa stanovuje možnosť použiť vymieňané informácie na iné účely než na účely priamych a nepriamych daní v rozsahu, v akom odosielajúci členský štát uviedol povolené účely použitia takýchto informácií v zozname. Postup takéhoto použitia je však ťažkopádny, keďže pred tým, ako môže prijímajúci členský štát použiť tieto informácie na iné účely, je potrebná konzultácia s odosielajúcim členským štátom. Odstránením požiadavky na takéto konzultácie by sa mala zmierniť administratívna záťaž a umožniť rýchle konanie daňových orgánov v prípade potreby. Preto by sa konzultácie s odosielajúcim členským štátom nemali vyžadovať, ak je zamýšľané použitie informácií uvedené v zozname, ktorý vopred vypracoval odosielajúci členský štát.

(35)Informácie, ktoré sa zbierajú a vymieňajú na základe smernice 2011/16/EÚ v znení zmien, môžu byť vzhľadom na ich množstvo a povahu užitočné aj v iných oblastiach, než je zdaňovanie. Zatiaľ čo používanie týchto informácií v iných oblastiach by v súlade s ustanoveniami tejto smernice malo byť spravidla obmedzené na oblasti schválené odosielajúcim členským štátom, treba umožniť širšie používanie týchto informácií v situáciách osobitnej a závažnej povahy a v prípadoch, keď sa na úrovni Únie schválilo prijatie opatrení. Takýmito situáciami by boli najmä situácie, keď boli podľa článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijaté rozhodnutia týkajúce sa reštriktívnych opatrení. Informácie, ktoré sa vymieňajú podľa smernice 2011/16/EÚ, môžu byť totiž veľmi relevantné pri odhaľovaní porušovania alebo obchádzania reštriktívnych opatrení. Akékoľvek potenciálne porušenia sankcií budú zase relevantné na daňové účely, keďže vyhýbanie sa reštriktívnym opatreniam vyústi vo väčšine prípadov aj do vyhýbania sa daňovým povinnostiam v súvislosti s týmito aktívami. Vzhľadom na pravdepodobné synergie a úzke prepojenie medzi týmito dvoma oblasťami je teda vhodné povoliť ďalšie využívanie týchto údajov.

(36)S cieľom zlepšiť efektívne využívanie zdrojov, uľahčiť výmenu informácií a vyhnúť sa tomu, aby musel každý členský štát vykonať podobné zmeny svojich systémov na uchovávanie informácií, by sa mal zriadiť centrálny register prístupný všetkým členským štátom a len na štatistické účely Komisii, do ktorého by členské štáty nahrávali oznamované informácie a v ktorom by ich uchovávali namiesto toho, aby si ich vymieňali prostredníctvom zabezpečeného e-mailu. Komisia by mala prijať praktické opatrenia potrebné na zriadenie takéhoto centrálneho registra.

(37)S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mohli používať správne daňové identifikačné číslo (DIČ), Komisia vyvinie a poskytne členským štátom nástroj umožňujúci elektronické a automatizované overovanie správnosti DIČ, ktoré im poskytol daňovník alebo oznamujúca osoba. Tento IT nástroj by mal pomôcť daňovým správam dosiahnuť lepšie výsledky pri prepájaní informácií a zlepšiť kvalitu vymieňaných informácií vo všeobecnosti.

(38)Minimálne obdobie uchovávania záznamov o informáciách získaných prostredníctvom výmeny informácií medzi členskými štátmi podľa smernice 2011/16/EÚ by nemalo byť dlhšie, ako je potrebné, ale v žiadnom prípade by nemalo byť kratšie ako päť rokov. Členské štáty by nemali uchovávať informácie dlhšie, ako je potrebné na dosiahnutie cieľov tejto smernice.

(39)S cieľom zabezpečiť súlad so smernicou 2011/16/EÚ by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií a iných opatrení na zabezpečenie súladu, ktoré by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Každý členský štát by mal uplatňovať tieto pravidlá v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a ustanoveniami uvedenými v tejto smernici.

(40)S cieľom zaručiť vo všetkých členských štátoch primeranú úroveň účinnosti by sa mali stanoviť minimálne úrovne sankcií vo vzťahu k dvom konaniam, ktoré sa považujú za závažné: konkrétne ide o neoznámenie po dvoch administratívnych výzvach a prípady, keď poskytnuté informácie obsahujú neúplné, nesprávne alebo nepravdivé údaje, ktoré majú zásadný vplyv na integritu a spoľahlivosť oznámených informácií. Neúplné, nesprávne alebo nepravdivé údaje majú zásadný vplyv na integritu a spoľahlivosť oznamovaných informácií, ak predstavujú viac ako 25 % celkových údajov, ktoré by daňovník alebo oznamujúci subjekt mal správne oznámiť v súlade s požadovanými informáciami stanovenými v oddiele II odseku B prílohy VI. Tieto minimálne sumy sankcií by nemali členským štátom brániť v uplatňovaní prísnejších sankcií za tieto dva druhy porušení. Členské štáty musia naďalej uplatňovať účinné, odrádzajúce a primerané sankcie za iné druhy porušení.

(41)S cieľom zohľadniť možné zmeny cien tovaru a služieb by Komisia mala každých päť rokov zhodnotiť sankcie stanovené v tejto smernici.

(42)V záujme harmonizácie načasovania hodnotenia uplatňovania smernice 2011/16/EÚ a dvojročného hodnotenia relevantnosti charakteristických znakov v prílohe IV sa tieto procesy zosúlaďujú a po 1. januári 2023 sa budú uskutočňovať každých päť rokov.

(43)V súlade s článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 32 sa uskutočnila konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

(44)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Touto smernicou sa má zabezpečiť úplné dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov a sloboda podnikania.

(45)Keďže cieľ smernice 2011/16/EÚ, a to efektívnu administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(46)Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2011/16/EÚ sa mení takto:

1.Článok 3 sa mení takto:

a)Bod 9 sa mení takto:

i)V prvom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) na účely článku 8 ods. 1 a článkov 8a až 8ad systematické oznamovanie vopred určených informácií inému členskému štátu, a to bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred stanovených pravidelných intervaloch. Na účely článku 8 ods. 1 sa odkaz na dostupné informácie týka informácií, ktoré sa nachádzajú v daňových spisoch členského štátu oznamujúceho informácie, ktoré možno získať v súlade s postupmi získavania a spracúvania informácií v uvedenom členskom štáte;“;

ii)V prvom odseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) na účely iných ustanovení tejto smernice než článku 8 ods. 1 a 3a a článkov 8a až 8ad systematické oznamovanie vopred určených informácií uvedených v prvom pododseku písm. a) a b) tohto bodu.“;

iii)Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„V kontexte článku 8 ods. 3a, článku 8 ods. 7a, článku 21 ods. 2 a prílohy IV majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmov uvedeného v prílohe I. V kontexte článku 25 ods. 3 a 4 majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmov uvedeného v prílohe I alebo VI. V kontexte článku 8aa a prílohy III majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmov uvedeného v prílohe III. V kontexte článku 8ac a prílohy V majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmov uvedeného v prílohe V. V kontexte článku 8ad a prílohy VI majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmov uvedeného v prílohe VI;“;

b)Dopĺňajú sa tieto body:

28. „majetná fyzická osoba“ je fyzická osoba, ktorá má v držbe spolu minimálne 1 000 000 EUR vo finančnom alebo v investičnom majetku alebo spravovaných aktívach, s výnimkou hlavného súkromného bydliska tejto fyzickej osoby. Na účely tejto smernice sa fyzická osoba považuje za majetnú fyzickú osobu, ak je uvedená minimálna prahová hodnota splnená kedykoľvek počas kalendárneho roka, v súvislosti s ktorým sa výmena uskutočňuje;

29. „opatrenia na zabezpečenie súladu“ sú akékoľvek nepeňažné opatrenia, ktoré môže členský štát použiť na riešenie nespĺňania požiadaviek na oznamovanie;

30. „použitie informácií“ je posúdenie údajov získaných prostredníctvom oznamovania alebo výmeny informácií podľa článkov 8 až 8ad v rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

31. „nesprávcovské príjmy z dividend“ sú príjmy z dividend, ktoré sa nevyplácajú ani neskladajú v hotovosti na správcovský účet;

32. „produkty životného poistenia, na ktoré sa nevzťahujú iné právne nástroje Únie o výmene informácií ani iné podobné opatrenia“ sú poistné zmluvy iné ako poistné zmluvy s odkupnou hodnotou podliehajúce oznamovaniu podľa smernice 2014/107/EÚ, pri ktorých sú dávky vyplývajúce zo zmlúv splatné v prípade smrti poistníka;

33. „domovský členský štát“ je domovský členský štát podľa vymedzenia v nariadení XXX;

34. „adresa distribuovanej databázy transakcií“ je adresa distribuovanej databázy transakcií podľa vymedzenia v nariadení XXX.

2.Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu všetky informácie týkajúce sa rezidentov tohto iného členského štátu, pokiaľ ide o nasledujúce osobitné kategórie príjmov a majetku, ktoré sa majú chápať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý uvedené informácie oznamuje:

a)príjmy zo závislej činnosti;

b)tantiémy;

c)produkty životného poistenia, na ktoré sa nevzťahujú iné právne nástroje Únie o výmene informácií ani iné podobné opatrenia;

d)dôchodky;

e)vlastníctvo nehnuteľného majetku a príjmy z nehnuteľného majetku;

f)licenčné poplatky;

g)nesprávcovské príjmy z dividend.“

ii)Dopĺňa sa tento pododsek:

„Za zdaňovacie obdobia začínajúce sa 1. januára 2026 alebo neskôr členské štáty zahŕňajú do oznamovania informácií uvedených v prvom pododseku DIČ rezidentov pridelené členským štátom bydliska alebo sídla.“

b)V odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty oznamujú prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu informácie o všetkých kategóriách príjmov a majetku uvedených v odseku 1 prvom pododseku, ktoré sa týkajú rezidentov tohto iného členského štátu. Takéto informácie sa týkajú zdaňovacích období, ktoré sa začínajú 1. januára 2026 alebo neskôr.“;

c)Odsek 7a sa nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby subjekty, ktoré sa majú považovať za neoznamujúce finančné inštitúcie, a účty, ktoré sa majú považovať za vylúčené účty, spĺňali všetky požiadavky uvedené v oddiele VIII odseku B bode 1 písm. c) a odseku C bode 17 písm. g) prílohy I, a najmä, aby sa statusom finančnej inštitúcie ako neoznamujúcej finančnej inštitúcie alebo statusom účtu ako vylúčeného účtu nemarili účely tejto smernice.“

3.Článok 8a sa mení takto:

a)V odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bolo cezhraničné záväzné stanovisko pre majetnú fyzickú osobu vydané, zmenené alebo obnovené po 31. decembri 2023, oznámi informácie o tomto stanovisku prostredníctvom automatickej výmeny príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, s výnimkou prípadov stanovených v odseku 8 tohto článku, a to v súlade s uplatniteľnými praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.“;

b)Odsek 2 sa mení takto:

i)Prvý pododsek sa nahrádza takto:

„Príslušný orgán členského štátu oznámi v súlade s uplatniteľnými praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21 príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov a s výnimkou prípadov stanovených v odseku 8 tohto článku aj Komisii informácie o cezhraničných záväzných stanoviskách alebo záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia, ktoré boli vydané, zmenené alebo obnovené v období, ktoré sa začalo päť rokov pred 1. januárom 2017, a o cezhraničných záväzných stanoviskách pre majetné fyzické osoby, ktoré boli vydané, zmenené alebo obnovené v období, ktoré sa začalo päť rokov pred 1. januárom 2026.“;

ii)Dopĺňa sa tento pododsek:

„Ak ide o cezhraničné záväzné stanoviská pre majetné fyzické osoby, ktoré boli vydané, zmenené alebo obnovené medzi 1. januárom 2020 a 31. decembrom 2025, toto oznámenie sa vykoná pod podmienkou, že sú stále platné k 1. januáru 2026.“;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú v prípade, ak sa cezhraničné záväzné stanovisko týka výhradne daňových záležitostí jednej alebo viacerých fyzických osôb a zahŕňa výhradne daňové záležitosti týchto fyzických osôb, s výnimkou prípadu, ak je aspoň jedna z týchto fyzických osôb majetná fyzická osoba.“;

d)Odsek 6 sa mení takto:

i)Písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) identifikáciu osoby inej ako fyzickej osoby, ktorá nie je majetná fyzická osoba, a podľa potreby aj skupiny osôb, ku ktorej patrí;“;

ii)Písmeno k) sa nahrádza takto:

„k) identifikáciu akejkoľvek osoby inej ako fyzickej osoby, ktorá nie je majetná fyzická osoba, v ostatných členských štátoch, ak takáto osoba existuje, ktorá by mohla byť dotknutá cezhraničným záväzným stanoviskom alebo záväzným stanoviskom k stanoveniu metódy ocenenia (pričom sa uvedie, s ktorým členským štátom sú dotknuté osoby prepojené);“.

4.V článku 8ab ods. 14 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) zhrnutie obsahu cezhraničného opatrenia podliehajúceho oznamovaniu vrátane odkazu na prípadný názov, pod akým je obvykle známe, a opis príslušných opatrení a akýchkoľvek iných informácií, ktoré by mohli príslušnému orgánu pomôcť pri posudzovaní potenciálneho daňového rizika, bez toho, aby to viedlo k zverejneniu obchodného, priemyselného alebo profesijného tajomstva alebo obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku;“.

5.V článku 8ac ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno m):

„m) ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy využíva priame potvrdenie totožnosti a rezidencie „predávajúceho“ prostredníctvom „identifikačnej služby“, ktorú poskytuje členský štát alebo Únia s cieľom určiť totožnosť a daňovú rezidenciu predávajúceho, názov, identifikátor identifikačnej služby a členský štát vydania; v takýchto prípadoch nie je potrebné oznamovať informácie uvedené v písmenách c) až g).“

6.Vkladá sa tento článok:

„Článok 8ad
Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií oznamovaných oznamujúcimi poskytovateľmi služieb kryptoaktív

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, na základe ktorých sa od oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív bude vyžadovať, aby vykonávali postupy hĺbkového preverovania a spĺňali požiadavky na oznamovanie stanovené v oddieloch II a III prílohy VI. Každý členský štát zároveň zabezpečí účinné vykonávanie takýchto opatrení a ich dodržiavanie v súlade s oddielom V prílohy VI.

2. Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa uskutočňuje oznamovanie uvedené v odseku 1 tohto článku, oznámi prostredníctvom automatickej výmeny a v lehote stanovenej v odseku 5 tohto článku informácie uvedené v odseku 3 tohto článku príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov v súlade s praktickými opatreniami prijatými podľa článku 21.

3. Príslušný orgán členského štátu oznamuje tieto informácie týkajúce sa každého používateľa kryptoaktív podliehajúceho oznamovaniu:

a)meno, resp. názov, adresu, členský štát (štáty) bydliska alebo sídla, daňové identifikačné číslo (čísla) (DIČ) a v prípade fyzickej osoby dátum a miesto narodenia každého používateľa podliehajúceho oznamovaniu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddiele III prílohy VI určený za subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, resp. názov, adresu, členský štát (štáty) bydliska alebo sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu a meno, resp. názov, adresu, členský štát (štáty) bydliska alebo sídla, daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ako aj postavenie (postavenia), na základe ktorého je každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu osobou ovládajúcou subjekt;

b)meno, resp. názov, adresu, DIČ a, ak je k dispozícii, individuálne identifikačné číslo uvedené v odseku 7 a globálny identifikátor právneho subjektu oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

c)v prípade každého kryptoaktíva podliehajúceho oznamovaniu, v súvislosti s ktorým používateľ kryptoaktív podliehajúci oznamovaniu vykonal počas príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia transakcie podliehajúce oznamovaniu, v náležitých prípadoch:

a)úplný názov kryptoaktíva podliehajúceho oznamovaniu;

b)súhrnnú hrubú zaplatenú sumu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s nadobudnutiami výmenou za fiat menu;

c)súhrnnú hrubú prijatú sumu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s odpredajmi výmenou za fiat menu;

d)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s nadobudnutiami výmenou za iné kryptoaktíva podliehajúce oznamovaniu;

e)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s odpredajmi výmenou za iné kryptoaktíva podliehajúce oznamovaniu;

f)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet retailových platobných transakcií podliehajúcich oznamovaniu;

g)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu, a ďalej rozdelené podľa druhu prevodu, ak sú známe oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív, v súvislosti s prevodmi používateľovi podliehajúcemu oznamovaniu, na ktoré sa nevzťahujú písmená b) a d);

h)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu, a ďalej rozdelené podľa druhu prevodu, ak sú známe oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív, v súvislosti s prevodmi, ktoré vykonáva používateľ podliehajúci oznamovaniu, na ktoré sa nevzťahujú písmená c), e) a f), a

i)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, ako aj hodnotu počtu jednotiek prevodov uskutočnených oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív na adresy distribuovanej databázy transakcií podľa vymedzenia v nariadení XXX, o ktorých nie je známe, že by boli spojené s poskytovateľom služieb virtuálnych aktív alebo finančnou inštitúciou.

Na účely písmen b) a c) tohto odseku sa zaplatená alebo prijatá suma oznamuje vo fiat mene, v ktorej bola zaplatená alebo prijatá. V prípade, že sumy boli zaplatené alebo prijaté vo viacerých fiat menách, tieto sumy sa oznamujú v jednej mene, pričom sa prepočítavajú v čase každej transakcie podliehajúcej oznamovaniu spôsobom, ktorý oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív uplatňuje konzistentne. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív môže v čase transakcie (transakcií) použiť akúkoľvek metódu konverzie s cieľom previesť tieto sumy do jednej fiat meny, ktorú určil oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív.

Na účely písmen d) až h) tohto odseku sa reálna trhová hodnota určuje a oznamuje v jednej fiat mene, pričom ocenenie sa vykoná v čase každej transakcie podliehajúcej oznamovaniu spôsobom, ktorý oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív uplatňuje konzistentne.

V oznamovaných informáciách sa musí uviesť fiat mena, v ktorej sú jednotlivé sumy vykázané.

4. Na uľahčenie výmeny informácií uvedených v odseku 3 tohto článku Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov potrebné praktické opatrenia vrátane opatrení na štandardizáciu oznamovania informácií uvedených v odseku 3 tohto článku, ako súčasť postupu na vypracovanie štandardného formulára stanoveného v článku 20 ods. 5

5. Oznámenie podľa odseku 3 tohto článku sa uskutoční pomocou štandardného elektronického formátu uvedeného v článku 20 ods. 5 do dvoch mesiacov od skončenia kalendárneho roka, s ktorým súvisia požiadavky na oznamovanie uplatniteľné na oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív. Prvé informácie sa oznamujú za príslušný kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie od 1. januára 2027.

6. Bez ohľadu na odsek 3 netreba oznamovať informácie týkajúce sa používateľa kryptoaktív, ak oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív získal primerané uistenie, že iný oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív spĺňa vo vzťahu k danému používateľovi kryptoaktív všetky požiadavky na oznamovanie podľa tohto článku.

7. Na účely dodržania požiadaviek na oznamovanie podľa odseku 1 tohto článku každý členský štát stanoví potrebné pravidlá, na základe ktorých sa bude od prevádzkovateľa kryptoaktív požadovať registrácia v Únii. Príslušný orgán členského štátu registrácie pridelí tomuto prevádzkovateľovi kryptoaktív individuálne identifikačné číslo.

Členské štáty stanovia pravidlá, podľa ktorých sa prevádzkovateľ kryptoaktív môže rozhodnúť zaregistrovať sa na príslušnom orgáne jedného členského štátu v súlade s pravidlami stanovenými v oddiele V odseku F prílohy VI.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, na základe ktorých sa bude požadovať, aby sa prevádzkovateľovi kryptoaktív, ktorého registrácia bola zrušená v súlade s oddielom V odsekom F bodom 7 prílohy VI, mohla opätovná registrácia povoliť len vtedy, ak poskytne orgánom dotknutého členského štátu dôkaz o splnení sankcií uložených podľa ustanovení článku 25a a primerané uistenie, pokiaľ ide o jeho záväzok plniť požiadavky na oznamovanie v Únii vrátane prípadných zostávajúcich nesplnených požiadaviek na oznamovanie.

8. Odsek 7 sa nevzťahuje na poskytovateľov služieb kryptoaktív v zmysle oddielu IV odseku B bodu 1 prílohy VI.

9. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví praktické a technické opatrenia nevyhnutné na registráciu a identifikáciu prevádzkovateľa kryptoaktív. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

10. Komisia do 31. decembra 2026 zriadi centrálny register, v ktorom sa budú zaznamenávať informácie, o ktorých sa má informovať a ktoré sa majú oznamovať v súlade s oddielom V odsekom F bodom 2 prílohy VI. Tento centrálny register sa sprístupní príslušným orgánom všetkých členských štátov. Pri spracúvaní osobných údajov na účely tejto smernice sa predpokladá, že Komisia spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľov, pričom dodržiava požiadavky na sprostredkovateľov stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1725. Spracúvanie sa riadi zmluvou v zmysle článku 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článku 29 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

11. Komisia na základe odôvodnenej žiadosti ktoréhokoľvek členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy prostredníctvom vykonávacích aktov určí, či informácie, ktoré sa musia automaticky vymieňať podľa dohody medzi príslušnými orgánmi dotknutého členského štátu a jurisdikcie mimo Únie, zodpovedajú informáciám uvedeným v oddiele II odseku B prílohy VI v zmysle oddielu IV odseku F bodu 5 prílohy VI. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

Členský štát, ktorý žiada o opatrenie uvedené v prvom pododseku, zašle Komisii odôvodnenú žiadosť.

Ak Komisia skonštatuje, že nemá k dispozícii všetky informácie potrebné na posúdenie žiadosti, do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti kontaktuje dotknutý členský štát a spresní, ktoré dodatočné údaje požaduje. Keď má Komisia k dispozícii všetky informácie, ktoré považuje za potrebné, oznámi to do jedného mesiaca dožadujúcemu členskému štátu a príslušné informácie predloží výboru uvedenému v článku 26 ods. 2.

Keď Komisia koná z vlastnej iniciatívy, prijme vykonávací akt uvedený v prvom pododseku len v súvislosti s dohodou príslušných orgánov s jurisdikciou mimo Únie, ktorú uzavrel členský štát, v ktorej sa požaduje automatická výmena informácií o fyzickej osobe alebo subjekte, ktorá(-ý) je klientom oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, na účely vykonávania transakcií podliehajúcich oznamovaniu.

Pri určovaní toho, či sú informácie týkajúce sa transakcií podliehajúcich oznamovaniu zodpovedajúce v zmysle prvého pododseku, Komisia náležite zohľadní rozsah, v akom režim, na ktorom sa takéto informácie zakladajú, zodpovedá režimu stanovenému v prílohe VI, a to najmä pokiaľ ide o:

i)vymedzenia pojmov oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, používateľ podliehajúci oznamovaniu, transakcia podliehajúca oznamovaniu;

ii)postupy, ktoré sa uplatňujú na účely identifikácie používateľov podliehajúcich oznamovaniu;

iii)požiadavky na oznamovanie;

iv)pravidlá a administratívne postupy, ktoré majú mať jurisdikcie mimo Únie zavedené, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie a dodržiavanie postupov hĺbkového preverovania a požiadaviek na oznamovanie, ktoré sú v takomto režime stanovené.

Postup stanovený v tomto odseku sa uplatňuje aj na určenie toho, že informácie už nie sú zodpovedajúce v zmysle oddielu IV odseku F bodu 5 prílohy VI.

12. Bez ohľadu na odsek 11 tohto článku, ak sa medzinárodný štandard pre oznamovanie a automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach určí za minimálny štandard alebo rovnocenný štandard, už sa nevyžaduje, aby Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov určila, či informácie, ktoré sa musia automaticky vymieňať na základe vykonávania tohto štandardu a dohody príslušných orgánov medzi dotknutým členským štátom (štátmi) a jurisdikciou mimo Únie, sú zodpovedajúce. Tieto informácie sa považujú za zodpovedajúce informáciám, ktoré sa vyžadujú podľa tejto smernice, za predpokladu, že medzi príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov a jurisdikciou mimo Únie existuje platná dohoda príslušných kompetentných orgánov. Príslušné ustanovenia v tomto článku a v prílohe VI k tejto smernici sa na tieto účely už neuplatňujú.“

7.Článok 16 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Informácie oznamované medzi členskými štátmi v akejkoľvek podobe podľa tejto smernice podliehajú povinnosti zachovávať úradné tajomstvo a požívajú ochranu vzťahujúcu sa na podobné informácie podľa vnútroštátneho práva členského štátu, ktorý ich prijal. Takéto informácie sa môžu použiť na posúdenie, správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2, ako aj DPH, iných nepriamych daní, ciel a boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.“;

b)Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. S povolením príslušného orgánu členského štátu, ktorý oznamuje informácie podľa tejto smernice, a len ak to umožňujú právne predpisy členského štátu príslušného orgánu, ktorý tieto informácie prijíma, sa informácie a dokumenty prijaté podľa tejto smernice môžu použiť na iné účely, než sú účely uvedené v odseku 1.

Príslušný orgán každého členského štátu oznámi príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov zoznam informácií a dokumentov, ktoré sa môžu použiť na iné účely, než sú účely uvedené v odseku 1, v súlade s jeho vnútroštátnym právom. Príslušný orgán, ktorý informácie prijíma, môže bez povolenia uvedeného v prvom pododseku použiť prijaté informácie a dokumenty na ktorýkoľvek účel uvedený oznamujúcim členským štátom v zozname.

Zoznam informácií a dokumentov, ktoré sa môžu použiť na iné účely, než sú účely uvedené v odseku 1, ktorý je uvedený v odseku 2, sprístupní príslušný orgán každého členského štátu verejnosti.

Príslušný orgán, ktorý informácie prijíma, môže tieto informácie použiť bez povolenia uvedeného v prvom pododseku aj na akýkoľvek účel, na ktorý sa vzťahuje akt vychádzajúci z článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a na tento účel ich môže poskytnúť príslušnému orgánu zodpovednému za reštriktívne opatrenia v dotknutom členskom štáte.

3. Ak sa príslušný orgán členského štátu domnieva, že informácie, ktoré prijal od príslušného orgánu iného členského štátu, sú pravdepodobne užitočné pre príslušný orgán tretieho členského štátu na účely uvedené v odseku 1, môže ich zaslať uvedenému príslušnému orgánu za predpokladu, že toto zaslanie je v súlade s pravidlami a postupmi stanovenými v tejto smernici. Zároveň informuje príslušný orgán členského štátu, od ktorého tieto informácie pochádzajú, o svojom zámere poskytnúť tieto informácie tretiemu členskému štátu. Členský štát, od ktorého tieto informácie pochádzajú, môže proti takémuto poskytnutiu informácií namietať do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia od členského štátu, ktorý si želá uvedené informácie poskytnúť.“;

c)Dopĺňa sa tento odsek 7:

„7. Príslušný orgán každého členského štátu zavedie účinný mechanizmus na zabezpečenie posúdenia údajov získaných prostredníctvom oznamovania alebo výmeny informácií podľa článkov 8 až 8ad v rozsahu pôsobnosti tejto smernice.“;

8.V článku 20 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Komisia konajúca v mene príslušných orgánov v členských štátoch prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2 vykonávacie akty, ktorými sa stanovia štandardné elektronické formuláre vrátane jazykového režimu, v týchto prípadoch:

a) na automatickú výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia podľa článku 8a spred 1. januára 2017;

b) na automatickú výmenu informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu podľa článku 8ab spred 30. júna 2019;

c) na automatickú výmenu informácií o kryptoaktívach podliehajúcich oznamovaniu podľa článku 8ad spred 1. januára 2026.

Uvedené štandardné formuláre neobsahujú iné prvky než prvky na výmenu informácií uvedené v článku 8a ods. 6, článku 8ab ods. 14 a článku 8ad ods. 3 a príslušné iné súvisiace polia prepojené s týmito prvkami, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov článkov 8a, 8ab a 8ad.

Jazykovým režimom uvedeným v prvom pododseku sa členským štátom nebráni v oznamovaní informácií uvedených v článkoch 8a, 8ab a 8ad v ktoromkoľvek úradnom jazyku Únie. V uvedenom jazykovom režime sa však môže stanovovať, aby sa kľúčové prvky takýchto informácií zasielali aj v inom úradnom jazyku Únie.“

9.Článok 21 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 5a:

„5a. Komisia konajúca v mene členských štátov do 31. decembra 2025 zriadi bezpečný centrálny register členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní, kde sa zaznamenávajú informácie, ktoré sa majú oznamovať v rámci článku 8ad ods. 2 a 3, s cieľom vykonávať automatickú výmenu stanovenú v uvedených odsekoch, a poskytne mu technickú a logistickú podporu.

Príslušné orgány všetkých členských štátov majú prístup k informáciám zaznamenaným v uvedenom registri. Komisia má tiež prístup k informáciám zaznamenaným v tomto registri na účely plnenia svojich povinností podľa tejto smernice, ale s obmedzeniami uvedenými v článku 8a ods. 8, článku 8ab ods. 17 a článku 8ad ods. 8. Komisia prijme potrebné praktické opatrenia v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

Kým nebude uvedený bezpečný centrálny register funkčný, automatická výmena stanovená v článku 8a ods. 1 a 2, článku 8ab ods. 13, 14 a 16 a článku 8ad ods. 2, 3 a 8 sa uskutočňuje v súlade s odsekom 1 tohto článku a uplatniteľnými praktickými opatreniami.“;

b)Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8. Komisia konajúca v mene členských štátov vyvinie a poskytne členským štátom nástroj, ktorý umožní elektronické a automatizované overenie správnosti DIČ poskytnutého oznamujúcim subjektom alebo daňovníkom na účely automatickej výmeny informácií.“

10.V článku 22 sa dopĺňajú tieto odseky 3 a 4:

„3. Členské štáty uchovávajú záznamy o informáciách prijatých prostredníctvom automatickej výmeny informácií podľa článkov 8 až 8ad len tak dlho, ako je potrebné na splnenie účelov tejto smernice, ale v žiadnom prípade nie kratšie ako päť rokov od dátumu ich prijatia.

4. Členské štáty zabezpečia, aby oznamujúci subjekt mohol elektronickými prostriedkami získať potvrdenie platnosti informácií o DIČ ktoréhokoľvek daňovníka podliehajúceho výmene informácií podľa článkov 8 až 8ad. Potvrdenie informácií o DIČ možno požadovať len na účely overenia správnosti údajov uvedených v článku 8 ods. 1, článku 8 ods. 3a, článku 8a ods. 6, článku 8aa ods. 3, článku 8ab ods. 14, článku 8ac ods. 2 a článku 8ad ods. 3 písm. c).“

11.V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Členské štáty oznamujú Komisii každoročné posúdenie účinnosti automatickej výmeny informácií podľa článkov 8 až 8ad, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formulár a podmienky oznamovania uvedeného každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

12.Článok 25 sa mení takto:

a)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Oznamujúce finančné inštitúcie, sprostredkovatelia, oznamujúci prevádzkovatelia platforiem, oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív a príslušné orgány členských štátov sa považujú za prevádzkovateľov, ktorí konajú samostatne alebo spoločne. Pri spracúvaní osobných údajov na účely tejto smernice sa predpokladá, že Komisia spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľov, pričom dodržiava požiadavky na sprostredkovateľov stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1725. Spracúvanie sa riadi zmluvou v zmysle článku 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2016/679 a článku 29 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725.“;

b)V odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Bez ohľadu na odsek 1 každý členský štát zabezpečí, aby každá oznamujúca finančná inštitúcia, sprostredkovateľ, oznamujúci prevádzkovateľ platformy alebo oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív (podľa daného prípadu), ktorí patria do jeho jurisdikcie:

a)informovali každú dotknutú fyzickú osobu, že informácie, ktoré sa jej týkajú, sa budú zbierať a prenášať v súlade s touto smernicou, a

b)poskytli každej dotknutej fyzickej osobe všetky informácie od prevádzkovateľa údajov, na ktoré má táto fyzická osoba právo, a to v dostatočnom predstihu na to, aby mohla táto fyzická osoba uplatniť svoje práva na ochranu údajov, a v každom prípade pred oznámením týchto informácií.“

13.Článok 25a sa nahrádza takto:

„Článok 25a
Sankcie a iné opatrenia na zabezpečenie súladu

1. Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a v súvislosti s článkom 8 ods. 3a a článkami 8aa až 8ad a prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie a presadzovanie. Stanovené sankcie a opatrenia na zabezpečenie súladu musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa sankcie a opatrenia na zabezpečenie súladu mohli uplatňovať na právnické osoby v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a na členov riadiaceho orgánu a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za toto nedodržanie ustanovení v súlade s vnútroštátnym právom.

Členské štáty zabezpečia, aby sa voči právnickým osobám mohla vyvodiť zodpovednosť za nedodržanie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, ktorého sa dopustí akákoľvek osoba konajúca samostatne alebo ako súčasť orgánu príslušnej právnickej osoby, v rámci ktorej má táto osoba vedúce postavenie. Na vedúce postavenie v rámci právnickej osoby poukazuje ktorákoľvek z týchto okolností:

a)právomoc zastupovať právnickú osobu;

b)právomoc prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby;

c)právomoc vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

3. V prípadoch neoznámenia po dvoch administratívnych výzvach, alebo ak poskytnuté informácie obsahujú neúplné, nesprávne alebo nepravdivé údaje, ktoré predstavujú viac ako 25 % informácií, ktoré mali byť oznámené v súlade s informáciami uvedenými v oddiele II odseku B prílohy VI, členské štáty zabezpečia, aby sankcie, ktoré možno uplatniť, zahŕňali aspoň tieto minimálne peňažné sankcie:

a)v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení prijatých na dosiahnutie súladu s článkom 8 ods. 3a je minimálna peňažná sankcia najmenej 50 000 EUR, ak je ročný obrat oznamujúcej finančnej inštitúcie nižší ako 6 miliónov EUR, a najmenej 150 000 EUR, ak je tento obrat 6 miliónov EUR alebo vyšší;

b)v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení prijatých na dosiahnutie súladu s článkom 8aa je minimálna peňažná sankcia najmenej 500 000 EUR;

c)v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení prijatých na dosiahnutie súladu s článkom 8ab je minimálna peňažná sankcia najmenej 50 000 EUR, ak je ročný obrat sprostredkovateľa alebo príslušného daňovníka nižší ako 6 miliónov EUR, a najmenej 150 000 EUR, ak je tento obrat 6 miliónov EUR alebo vyšší; ak je sprostredkovateľ alebo príslušný daňovník fyzickou osobou, minimálna peňažná sankcia je najmenej 20 000 EUR;

d)v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení prijatých na dosiahnutie súladu s článkom 8ac je minimálna peňažná sankcia najmenej 50 000 EUR, ak je ročný obrat oznamujúceho prevádzkovateľa platformy nižší ako 6 miliónov EUR, a aspoň 150 000 EUR, ak je tento obrat 6 miliónov EUR alebo vyšší, pričom minimálna peňažná sankcia je najmenej 20 000 EUR, ak je oznamujúci prevádzkovateľ platformy fyzickou osobou;

e)v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení prijatých na dosiahnutie súladu s článkom 8ad je minimálna peňažná sankcia najmenej 50 000 EUR, ak je ročný obrat oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív nižší ako 6 miliónov EUR, a najmenej 150 000 EUR, ak je tento obrat 6 miliónov EUR alebo vyšší, pričom minimálna peňažná sankcia je najmenej 20 000 EUR, ak je oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív fyzickou osobou.

Komisia zhodnotí primeranosť súm, ktoré sú uvedené v tomto odseku písmene d), v správe uvedenej v článku 27 ods. 1.

Členské štáty, ktorých menou nie je euro, uplatňujú zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Minimálne peňažné sankcie určené v odseku 3 sa ukladajú bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť odlišné sankcie alebo iné opatrenia na zabezpečenie súladu v súvislosti s akýmikoľvek inými porušeniami vnútroštátnych ustanovení, než sú tie, ktoré sú vymedzené v tejto smernici.

4. Členské štáty uvedú, či sa sankcie stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch uplatňujú za jednotlivé prípady porušenia alebo na kumulatívnom základe. Minimálne sankcie stanovené v odseku 3 sa uplatňujú na kumulatívnom základe.

5. Členské štáty stanovia sankcie za nepravdivé čestné vyhlásenie, ako sa uvádza v oddiele I prílohy I a oddiele III prílohy VI k tejto smernici.

6. Pri ukladaní sankcií a iných opatrení na zabezpečenie súladu príslušné orgány v relevantných prípadoch úzko spolupracujú medzi sebou a s inými relevantnými príslušnými orgánmi a pri riešení cezhraničných prípadov v prípade potreby koordinujú svoje kroky.“

14.V článku 27 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty v rámci svojej jurisdikcie monitorujú a posudzujú účinnosť administratívnej spolupráce v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a raz ročne oznamujú výsledky svojho posúdenia Komisii.“

15.Vkladá sa tento článok 27c:

„Článok 27c
Oznamovanie daňového identifikačného čísla

V prípade zdaňovacích období, ktoré sa začínajú 1. januára 2026 alebo neskôr, členské štáty zabezpečia, aby sa daňové identifikačné čísla (DIČ) oznámených fyzických osôb alebo subjektov, ktoré vydal členský štát bydliska alebo sídla, zahrnuli do oznamovania informácií uvedených v článku 8 ods. 1 a 3a, článku 8a ods. 6, článku 8aa ods. 3, článku 8ab ods. 14, článku 8ac ods. 2 a článku 8ad ods. 3. Daňové identifikačné číslo sa poskytuje aj vtedy, keď sa v uvedených článkoch výslovne nevyžaduje.

Členské štáty takisto zabezpečia, aby oznamujúci subjekt povinne oznamoval DIČ oznámených fyzických osôb alebo subjektov, a to aj vtedy, ak sa to nevyžaduje v prílohe I, prílohe III, prílohe V alebo prílohe VI.“

16.Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tejto smernici.

17.Príloha V sa mení v súlade s prílohou II k tejto smernici.

18.Dopĺňa sa príloha VI, ktorej znenie sa uvádza v prílohe III k tejto smernici.

Článok 2

1.Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2025 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2026.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Odchylne od odseku 1 tohto článku členské štáty prijmú a uverejnia do 1. januára 2024 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 bodom 5 tejto smernice. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2025.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.Odchylne od odseku 1 tohto článku členské štáty prijmú a uverejnia do 31. decembra 2027 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 1 bodom 10 tejto smernice. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2028.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

4.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka: 

X novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 33  

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

X neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 34  

X Priame riadenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ 

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha V k interným pravidlám), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov administratívnej povahy

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

–◻    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–◻    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy 

–☒    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

vplyv na vlastné zdroje

vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte ovplyvnené rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Európska komisia, Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024, Ambicióznejšia Únia, https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/62e534f4-62c1-11ea-b735-01aa75ed71a1 .

(2)    COM(2020) 312 final.

(3)    Dokument 13350/20 FISC 226.

(4)    Dokument 14651/21 FISC 227.

(5)    Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 211.

(6)    https://www.oecd.org/tax/exchange-of-tax-information/oecd-presents-new-transparency-framework-for-crypto-assets-to-g20.htm.

(7)    http://www.g20.utoronto.ca/2022/G20%20Bali%20Leaders-%20Declaration,%2015-16%20November%202022.pdf.

(8)    Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS.

(9)    Osobitná správa 03/2021: Výmena daňových informácií v EÚ: pevný základ, ale medzery vo vykonávaní.

(10)    Európsky parlament (2021). Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2021 o vykonávaní požiadaviek EÚ na výmenu daňových informácií: pokrok, získané poznatky a prekážky, ktoré treba prekonať, získané zo stránky: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2021-0392_SK.pdf .

(11)    Európsky dvor audítorov (2021). Výmena daňových informácií v EÚ: pevný základ, ale medzery vo vykonávaní. Výmeny informácií sa zintenzívnili, niektoré informácie sa však stále neoznamujú. Strany 33 – 34, získané zo stránky: https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR21_03/SR_Exchange_tax_inform_SK.pdf .

(12)    Smernica Rady (EÚ) 2014/107 z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).

(13)    Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1).

(14)    Smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8).

(15)    Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 1 – 3).

(16)    Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1 – 13).

(17)    Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104 25.3.2021, s. 1 – 26).

(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39 – 98).

(19)    https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-9-2021-0193_SK.pdf.

(20)    Napríklad zahrnutie nových kategórií príjmov a majetku, záväzných stanovísk pre majetné fyzické osoby, elektronických peňazí a kryptoaktív, ustanovení o použití vymieňaných informácií atď.

(21)    Príjmy zo závislej činnosti, tantiémy, produkty životného poistenia, na ktoré sa nevzťahujú iné právne nástroje Únie o výmene informácií ani iné podobné opatrenia, dôchodky, vlastníctvo nehnuteľného majetku a príjmy z nehnuteľného majetku a licenčné poplatky.

(22)    Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(23)    Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(24)    Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(25)    Dokument 14651/21, FISC 227, Správa Rady ECOFIN o daňových otázkach určená Európskej rade.

(26)    https://www.oecd.org/tax/exchange-of-tax-information/crypto-asset-reporting-framework-and-amendments-to-the-common-reporting-standard.pdf.

(27)    Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 064, 11.3.2011, s. 1).

(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(29)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(31)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(32)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).

(34)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(35)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(36)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(37)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(38)    Podľa oficiálnej rozpočtovej nomenklatúry.

(39)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(40)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr. počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.)

(41)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“

(42)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(43)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(44)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(45)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(46)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 12. 2022

COM(2022) 707 final

PRÍLOHY

k

návrhu smernice Rady,

ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní

{SEC(2022) 438 final} - {SWD(2022) 400 final} - {SWD(2022) 401 final} - {SWD(2022) 402 final}

PRÍLOHA I

Príloha I sa mení takto:

1. Oddiel I sa mení takto:

a)Odsek A sa mení takto:

i)Úvodný odsek a body 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„A. S výhradou odsekov C až G každá oznamujúca finančná inštitúcia oznamuje informácie príslušnému orgánu svojho členského štátu.

1.V súvislosti s každým účtom takejto oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktorý podlieha oznamovaniu, sa oznamujú tieto informácie:

a)meno, resp. názov, adresa, členský štát (členské štáty) bydliska alebo sídla, daňové identifikačné číslo (čísla) (DIČ) a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a či držiteľ účtu poskytol platné čestné vyhlásenie;

b)v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania v súlade s oddielmi V, VI a VII identifikovaný ako subjekt s jednou ovládajúcou osobou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, resp. názov, adresa, členský štát (štáty) bydliska alebo sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu, a meno, resp. názov, adresa, členský štát (štáty) bydliska alebo sídla, daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ako aj postavenie (postavenia), na základe ktorého je každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou subjektu, a či bolo poskytnuté platné čestné vyhlásenie za každú osobu podliehajúcu oznamovaniu;

c)či je účet spoločným účtom, vrátane počtu držiteľov spoločného účtu.

2.Číslo účtu (alebo jeho funkčný ekvivalent v prípade neexistencie čísla účtu), druh účtu a to, či ide o existujúci účet alebo nový účet;“;

ii)Vkladá sa tento bod 6a:

„6a. v prípade akéhokoľvek majetkového podielu držaného v investičnom subjekte, ktorý je právnym usporiadaním, postavenie (postavenia), na základe ktorého je osoba podliehajúca oznamovaniu držiteľom majetkového podielu, a.“

b)Odsek C sa mení takto:

„C. Bez ohľadu na odsek A bod 1 v súvislosti s každým účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý je existujúcim účtom, sa nemusí oznamovať daňové identifikačné číslo (čísla) ani dátum narodenia, ak takéto daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia nie sú v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie ani sa inak nevyžaduje, aby ich takáto oznamujúca finančná inštitúcia podľa vnútroštátneho práva alebo akéhokoľvek právneho nástroja Únie zbierala. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s existujúcimi účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum narodenia získala do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa existujúce účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, a vždy, keď sa vyžaduje aktualizácia informácií týkajúcich sa existujúceho účtu podľa vnútroštátnych postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.“;

c)Dopĺňa sa tento odsek F:

„F. Bez ohľadu na odsek A bod 5 písm. b) a pokiaľ sa oznamujúca finančná inštitúcia v súvislosti s akoukoľvek jasne identifikovanou skupinou účtov nerozhodne inak, hrubé výnosy z predaja alebo vyplatenia finančného aktíva sa nemusia oznamovať, pokiaľ takéto hrubé výnosy z predaja alebo vyplatenia takéhoto finančného aktíva oznamuje oznamujúca finančná inštitúcia podľa článku 8ad.“

2.V oddiele VI bode 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) Stanovenie ovládajúcich osôb držiteľa účtu. Na účely stanovenia ovládajúcich osôb držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov za predpokladu, že takéto postupy sú v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nie je zo zákona povinná uplatňovať postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov, ktoré sú v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, uplatňuje na účely stanovenia ovládajúcich osôb v podstate podobné postupy.“

3.V oddiele VII sa vkladá tento odsek:

„AA. Dočasne chýbajúce čestné vyhlásenie. Vo výnimočných prípadoch, keď oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať čestné vyhlásenie v súvislosti s novým účtom včas na to, aby splnila svoje povinnosti týkajúce sa hĺbkového preverovania a oznamovania, pokiaľ ide o oznamovacie obdobie, počas ktorého bol účet otvorený, oznamujúca finančná inštitúcia uplatňuje postupy hĺbkového preverovania pre existujúce účty, až kým sa takéto čestné vyhlásenie nezíska a nepotvrdí.“

4.Oddiel VIII sa mení takto:

a)body 5, 6 a 7 odseku A sa nahrádzajú takto:

„5.    Pojem „vkladová inštitúcia“ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý:

a)prijíma vklady v rámci bežného chodu podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobnej oblasti, alebo

b)má v držbe elektronické peniaze, tokeny elektronických peňazí alebo digitálne meny centrálnych bánk v prospech klientov.

6.    Pojem „investičný subjekt“ označuje akýkoľvek subjekt:

a)ktorý primárne vykonáva ako podnikateľskú činnosť jednu alebo viacero z nasledujúcich činností alebo operácií pre klienta alebo v jeho mene:

i)obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu (šekmi, zmenkami, vkladovými listami, derivátmi atď.); devízové transakcie; nástroje týkajúce sa výmenných transakcií, úrokových sadzieb a indexov; obchodovanie s prevoditeľnými cennými papiermi, alebo obchodovanie s komoditnými futures;

ii)službu individuálnej a kolektívnej správy portfólia alebo

iii)iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív, peňažných prostriedkov alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu v mene iných osôb, alebo

b)ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu alebo reinvestovaniu do finančných aktív alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami alebo kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu, ak je subjekt riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou alebo investičným subjektom uvedeným v odseku A bode 6 písm. a).

Subjekt sa považuje za subjekt, ktorý ako podnikateľskú činnosť primárne vykonáva jednu alebo viacero z činností uvedených v odseku A bode 6 písm. a), alebo hrubý príjem subjektu možno na účely odseku A bodu 6 písm. b) primárne pripísať investovaniu a reinvestovaniu do finančných aktív alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami alebo kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať príslušným činnostiam, rovná 50 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra roku predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia existencie subjektu. Na účely odseku A bodu 6 písm. a) iii) pojem „iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív, peňažných prostriedkov alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu v mene iných osôb“ nezahŕňa poskytovanie služieb vykonávania výmenných transakcií pre klientov alebo v ich mene. Pojem „investičný subjekt“ nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym nefinančným subjektom, pretože uvedený subjekt spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku D bode 8 písm. d) až g).

Tento odsek sa vykladá spôsobom, ktorý je konzistentný s podobným znením uvedeným vo vymedzení pojmu „finančná inštitúcia“ v smernici (EÚ) 2015/849.

7.    Pojem „finančné aktívum“ zahŕňa cenný papier (napríklad podiel na akciách v spoločnosti; podiel alebo skutočné vlastníctvo v osobnej obchodnej spoločnosti s veľkým počtom podielnikov alebo vo verejne obchodovateľnej osobnej obchodnej spoločnosti či zvereneckom fonde; zmenku, dlhopis, dlhopis s fixným kupónom alebo iný dôkaz o zadlženosti), podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap (napríklad úrokové swapy, menové swapy, bázické swapy, úrokové opcie typu cap, úrokové opcie typu floor, komoditné swapy, akciové swapy, swapy týkajúce sa akciových indexov a podobné dohody), poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu, alebo akýkoľvek podiel (vrátane futures alebo forwardovej zmluvy alebo opcie) na cennom papieri, kryptoaktíve podliehajúcom oznamovaniu, osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve. Pojem „finančné aktívum“ nezahŕňa nedlhový, priamy podiel na nehnuteľnom majetku.“

b)V odseku A sa dopĺňajú tieto body:

„9.    Pojem „elektronické peniaze“ označuje elektronické peniaze podľa vymedzenia v smernici 2009/110/ES. Na účely tejto smernice pojem „elektronické peniaze“ nezahŕňa produkt vytvorený výlučne na účely uľahčenia prevodu finančných prostriedkov od klienta na inú osobu podľa pokynov klienta. Produkt nie je vytvorený výlučne na účely uľahčenia prevodu finančných prostriedkov, ak sa v rámci bežného chodu podnikania prevádzajúceho subjektu finančné prostriedky spojené s takýmto produktom držia dlhšie ako 60 dní po prijatí pokynov na uľahčenie prevodu, alebo ak sú v prípade, že neboli prijaté žiadne pokyny, finančné prostriedky spojené s takýmto produktom držané dlhšie ako 60 dní po prijatí finančných prostriedkov.

10.    Pojem „token elektronických peňazí“ označuje token elektronických peňazí podľa vymedzenia v nariadení XXX.

11.    Pojem „fiat mena“ označuje oficiálnu menu jurisdikcie, ktorú vydáva jurisdikcia alebo určená centrálna banka alebo menový orgán jurisdikcie, ako je zastúpená fyzickými bankovkami alebo mincami alebo peniazmi v rôznych digitálnych formách, vrátane bankových rezerv, peňazí komerčných bánk, platobných prostriedkov elektronických peňazí a digitálnych mien centrálnych bánk.

12.    Pojem „digitálna mena centrálnych bánk“ označuje každú digitálnu fiat menu vydanú centrálnou bankou alebo iným menovým orgánom.

13.    Pojem „kryptoaktívum“ označuje kryptoaktívum podľa vymedzenia v nariadení XXX.

14.    Pojem „kryptoaktívum podliehajúce oznamovaniu“ označuje akékoľvek kryptoaktívum iné ako digitálna mena centrálnych bánk, elektronické peniaze, tokeny elektronických peňazí alebo akékoľvek kryptoaktívum, v prípade ktorého oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív primerane určil, že ho nemožno použiť na platobné alebo investičné účely.

15.    Pojem „výmenná transakcia“ označuje akúkoľvek:

a)výmenu medzi kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu a fiat menami;

b)výmenu medzi jednou alebo viacerými formami kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu.

c)V odseku B bode 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

1.    Pojem „neoznamujúca finančná inštitúcia“ označuje akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je:

a)vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou, pokiaľ nejde o:

i)platbu, ktorá je odvodená od záväzku, ktorý vznikol v súvislosti s určitým typom komerčnej finančnej činnosti, do ktorej sa zapája špecifikovaná poisťovacia spoločnosť, inštitúcia správy a úschovy finančných aktív alebo vkladová inštitúcia, alebo

ii)činnosť uchovávania digitálnych mien centrálnych bánk pre držiteľov účtov, ktorí nie sú finančnými inštitúciami, vládnymi subjektmi, medzinárodnými organizáciami alebo centrálnymi bankami.

d)Odsek C bod 2 sa nahrádza takto:

„2.    Pojem „vkladový účet“ zahŕňa akýkoľvek obchodný, bežný, sporiaci, termínovaný alebo záložný účet, alebo účet, ktorý je doložený vkladovým listom, záložným listom, investičným certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným podobným nástrojom, vedený vkladovou inštitúciou. Vkladový účet zahŕňa aj:

a)sumu v držbe poisťovne na základe zaručenej investičnej zmluvy alebo podobnej dohody o vyplatení alebo pripísaní úroku z tejto sumy;

b)účet alebo virtuálny účet, ktorý predstavuje všetky elektronické peniaze alebo tokeny elektronických peňazí držané v prospech klienta, a

c)účet, na ktorom sa drží jedna alebo viacero digitálnych mien centrálnych bánk v prospech klienta.

e)Odsek C body 9 a 10 sa nahrádzajú takto:

„9.    Pojem „existujúci účet“ označuje:

a)finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia k 31. decembru 2015, alebo ak sa účet považuje za finančný účet výlučne na základe zmien smernice 2011/16/EÚ, k 1. januáru 2024;

b)akýkoľvek finančný účet držiteľa účtu bez ohľadu na dátum otvorenia takéhoto finančného účtu, ak:

i)má držiteľ účtu v oznamujúcej finančnej inštitúcii (alebo v prepojenom subjekte v tom istom členskom štáte ako oznamujúca finančná inštitúcia) aj finančný účet, ktorý je existujúcim účtom podľa odseku C bodu 9 písm. a);

ii)oznamujúca finančná inštitúcia (a prípadne prepojený subjekt v tom istom členskom štáte ako oznamujúca finančná inštitúcia) považuje obidva uvedené finančné účty a akékoľvek iné finančné účty držiteľa účtu, ktoré sa považujú za existujúce účty podľa písmena b), za jeden finančný účet na účely splnenia noriem týkajúcich sa požiadaviek v oblasti vedomosti, ktoré sú uvedené v oddiele VII odseku A, a na účely stanovenia zostatku na akýchkoľvek finančných účtoch alebo ich hodnoty pri uplatňovaní akýchkoľvek prahových hodnôt týkajúcich sa účtu;

iii)pokiaľ ide o finančný účet, ktorý podlieha postupom proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov, oznamujúca finančná inštitúcia má povolené splniť takéto postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov týkajúce sa finančného účtu tým, že sa bude spoliehať na postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov uskutočnené v súvislosti s existujúcim účtom uvedeným v odseku C bode 9 písm. a), a

iv)otvorenie finančného účtu si nevyžaduje, aby držiteľ účtu poskytoval nové, dodatočné alebo zmenené informácie o klientovi, okrem tých, ktoré sú určené na účely tejto smernice.

10.    Pojem „nový účet“ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia, otvorený 1. januára 2016 alebo po tomto dátume, alebo ak sa účet považuje za finančný účet výlučne na základe zmien smernice 2011/16/EÚ, 1. januára 2024 alebo po tomto dátume.“

f)V bode 17 písm. e) sa dopĺňa tento bod:

„v)založenie spoločnosti alebo zvýšenie jej kapitálu za predpokladu, že účet spĺňa tieto požiadavky:

–účet sa používa výlučne na uloženie kapitálu, ktorý sa má použiť na účely založenia spoločnosti alebo zvýšenia jej kapitálu podľa zákona;

–všetky sumy držané na účte sú zablokované dovtedy, kým oznamujúca finančná inštitúcia nezíska nezávislé potvrdenie týkajúce sa založenia alebo zvýšenia kapitálu;

–účet je po založení alebo zvýšení kapitálu zatvorený alebo transformovaný na účet v mene spoločnosti;

–akékoľvek vrátené platby vyplývajúce z neúspešného založenia alebo zvýšenia kapitálu, po odpočítaní poplatkov pre poskytovateľa služieb a podobných poplatkov, sa vyplácajú výlučne osobám, ktoré prispeli týmito sumami, a

–účet nebol zriadený pred viac ako 12 mesiacmi;“.

g)V odseku C bode 17 sa vkladá toto písmeno ee):

„ee)    Vkladový účet, ktorý predstavuje všetky elektronické peniaze a tokeny elektronických peňazí držané v prospech klienta, ak kĺzavý priemer celkového zostatku na konci dňa za 90 dní alebo hodnota počas akéhokoľvek obdobia 90 po sebe nasledujúcich dní nepresiahli 10 000 USD v ktoromkoľvek dni počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.“

h)Odsek D bod 2 sa nahrádza takto:

„2.    Pojem „osoba podliehajúca oznamovaniu“ označuje inú osobu z členského štátu než i) subjekt, s ktorého akciami sa pravidelne obchoduje na jednom alebo viacerých etablovaných trhoch s cennými papiermi; ii) akýkoľvek subjekt, ktorý je prepojeným subjektom subjektu uvedeného v ustanovení bodu i); iii) vládny subjekt; iv) medzinárodná organizácia; v) centrálna banka alebo vi) finančná inštitúcia.“

i)V odseku E sa dopĺňa tento bod 7:

„7.    Pojem „identifikačná služba“ označuje elektronický proces, ktorý členský štát bezplatne sprístupňuje oznamujúcej finančnej inštitúcii na účely určenia totožnosti a daňovej rezidencie držiteľa účtu alebo ovládajúcej osoby.“

5.V oddiele IX sa dopĺňa tento pododsek:

„Na dosiahnutie cieľov tejto smernice záznamy uvedené v bode 2 tohto pododseku nesmú byť k dispozícii dlhšie, ako je potrebné, ale v každom prípade to musí byť najmenej päť rokov;“

6.Dopĺňa sa tento oddiel XI:

„Oddiel XI

Prechodné opatrenia

Podľa oddielu I odseku A bodu 1 písm. b) a odseku A bodu 6a sa v súvislosti s každým účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia k 1. januáru 2024, a za oznamovacie obdobia končiace sa druhým kalendárnym rokom nasledujúcim po takomto dátume, informácie týkajúce sa postavenia (postavení), na základe ktorého je každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu ovládajúcou osobou alebo držiteľom majetkového podielu subjektu, musia oznamovať, len ak sú takéto informácie dostupné v údajoch uchovávaných oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky.“

PRÍLOHA II

Príloha V sa mení takto:

1.V oddiele I odseku C sa dopĺňa tento bod:

„10. „Identifikačná služba“ je elektronický proces, ktorý členský štát bezplatne sprístupňuje oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy na účely určenia totožnosti a daňovej rezidencie predávajúceho.“

2.V oddiele II odseku B sa bod 3 nahrádza takto:

„3. Bez ohľadu na odsek B body 1 a 2 sa od oznamujúceho prevádzkovateľa platformy nevyžaduje zber informácií uvedených v odseku B bode 1 písm. b) až e) a v odseku B bode 2 písm. b) až f), ak využíva priame potvrdenie totožnosti a rezidencie predávajúceho prostredníctvom identifikačnej služby, ktorú poskytuje členský štát alebo Únia s cieľom určiť totožnosť a daňovú rezidenciu predávajúceho. V prípade, že oznamujúci prevádzkovateľ platformy pri určovaní totožnosti a daňovej rezidencie predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu využil identifikačnú službu, bude sa vyžadovať názov, identifikátor identifikačnej služby a členský štát vydania;“

3.V oddiele IV odseku F bode 5 sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„5. Členský štát jedinej registrácie vylúči oznamujúceho prevádzkovateľa platformy z centrálneho registra v týchto prípadoch:“

PRÍLOHA III

„PRÍLOHA VI
POSTUPY HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA, POŽIADAVKY NA OZNAMOVANIE A INÉ PRAVIDLÁ PRE OZNAMUJÚCICH POSKYTOVATEĽOV SLUŽIEB KRYPTOAKTÍV

V tejto prílohe sa stanovujú postupy hĺbkového preverovania, požiadavky na oznamovanie a iné pravidlá, ktoré uplatňujú oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív s cieľom umožniť členským štátom oznamovať informácie uvedené v článku 8ad tejto smernice prostredníctvom automatickej výmeny.

V tejto prílohe sa stanovujú aj pravidlá a administratívne postupy, ktoré zavedú členské štáty, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie a dodržiavanie postupov hĺbkového preverovania a požiadaviek na oznamovanie, ktoré sú v nej stanovené.

ODDIEL I

POVINNOSTI OZNAMUJÚCICH POSKYTOVATEĽOV SLUŽIEB KRYPTOAKTÍV

A. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív podľa vymedzenia v oddiele IV odseku B bode 3 podlieha v členskom štáte požiadavkám hĺbkového preverovania a požiadavkám na oznamovanie uvedeným v oddieloch II a III, ak je:

1.subjektom, ktorému bolo udelené povolenie podľa nariadenia XXX;

2.subjektom alebo fyzickou osobou, ktorý(-á) je rezidentom na daňové účely v niektorom členskom štáte;

3.subjektom, ktorý a) je zaregistrovaný alebo zriadený podľa právnych predpisov členského štátu a b) má právnu subjektivitu v členskom štáte alebo má povinnosť podávať daňovým orgánom v členskom štáte daňové priznania alebo priznania s daňovými informáciami v súvislosti s príjmami subjektu;

4.subjektom riadeným z členského štátu; alebo

5.subjektom alebo fyzickou osobou, ktorá má pravidelné miesto podnikania v členskom štáte a nie je kvalifikovaným oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív mimo Únie, alebo

6.subjektom alebo fyzickou osobou, ktorý(-á) je rezidentom na daňové účely v jurisdikcii mimo Únie.

B. Na oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív sa v členskom štáte v súlade s odsekom A vzťahujú požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III, pokiaľ ide o transakcie podliehajúce oznamovaniu uskutočnené prostredníctvom pobočky nachádzajúcej sa v členskom štáte.

C. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je subjektom, nie je povinný splniť požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodov 3, 4 alebo 5, ak tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív splní takéto požiadavky v ktoromkoľvek inom členskom štáte z dôvodu, že je rezidentom na daňové účely v tomto členskom štáte.

D. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je subjektom, nie je povinný splniť požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodu 4 alebo 5, ak tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív splní takéto požiadavky v ktoromkoľvek inom členskom štáte z dôvodu, že je subjektom, ktorý a) je zaregistrovaný alebo zriadený podľa právnych predpisov takéhoto členského štátu a b) má buď právnu subjektivitu v tomto druhom členskom štáte, alebo má v súvislosti s príjmami subjektu povinnosť podávať daňové priznania alebo priznania s daňovými informáciami daňovým orgánom v tomto druhom členskom štáte.

E. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je subjektom, nie je povinný splniť požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodu 5, ak tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív splní takéto požiadavky v ktoromkoľvek inom členskom štáte z dôvodu, že je riadený z tohto členského štátu.

F. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je subjektom, nie je povinný splniť požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodu 6, ak tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív splní takéto požiadavky v ktorejkoľvek inej kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie z dôvodu, že je riadený z tejto kvalifikovanej jurisdikcie mimo Únie.

G. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, nie je povinný splniť požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodu 5, ak tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív splní takéto požiadavky v ktoromkoľvek inom členskom štáte z dôvodu, že je rezidentom na daňové účely v takomto členskom štáte.

H. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, nie je povinný splniť požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodu 6, ak tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív splní takéto požiadavky v ktorejkoľvek inej kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie z dôvodu, že je v tejto kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie rezidentom na daňové účely.

I. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je povinný splniť požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, pokiaľ ide o transakcie podliehajúce oznamovaniu, ktoré vykonáva prostredníctvom pobočky v ktoromkoľvek inom členskom štáte, ak táto pobočka splní takéto požiadavky v takomto členskom štáte.

J. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je povinný splniť požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodov 2, 3, 4, 5 alebo 6, ak podal členskému štátu oznámenie vo formáte stanovenom členským štátom, v ktorom potvrdil, že tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív plní takéto požiadavky podľa pravidiel ktoréhokoľvek iného členského štátu v súlade s kritériami, ktoré sú v podstate podobné tým v odseku A bodoch 2, 3, 4, 5 alebo 6.

K. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je povinný splniť požiadavky hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie uvedené v oddieloch II a III v členskom štáte, v ktorom im podlieha podľa odseku A bodu 1, ak podal členskému štátu oznámenie vo formáte stanovenom členským štátom, v ktorom potvrdil, že tento oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív plní takéto požiadavky podľa pravidiel platnej dohody príslušných kompetentných orgánov podľa rozhodnutia o rovnocennosti v súlade s článkom 8ad ods. 11.

ODDIEL II

POŽIADAVKY NA OZNAMOVANIE

A. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v zmysle oddielu I odseku A oznámi príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie, v ktorom má daňovú rezidenciu alebo v ktorom je zaregistrovaný, informácie uvedené v odseku B tohto oddielu najneskôr do 31. januára roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku alebo inom primeranom oznamovacom období transakcie podliehajúcej oznamovaniu.

B. Za každý príslušný kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie a s výhradou povinností oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív v oddiele I a postupov hĺbkového preverovania v oddiele III oznamuje oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v súvislosti so svojimi používateľmi kryptoaktív, ktorí sú používateľmi podliehajúcimi oznamovaniu alebo ktorí majú ovládajúce osoby, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, tieto informácie:

1.meno, resp. názov, adresu, členský štát (členské štáty) bydliska alebo sídla, daňové identifikačné číslo (čísla) (DIČ) a v prípade fyzickej osoby dátum a miesto narodenia každého používateľa podliehajúceho oznamovaniu a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddiele III určený za subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, resp. názov, adresu, členský štát (členské štáty) bydliska alebo sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu a meno, resp. názov, adresu, členský štát (členské štáty) bydliska alebo sídla, daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ako aj postavenie (postavenia), na základe ktorého je každá jednotlivá osoba podliehajúca oznamovaniu osobou ovládajúcou subjekt;

2.meno, resp. názov, adresu, daňové identifikačné číslo a, ak je k dispozícii, individuálne identifikačné číslo a globálny identifikátor právneho subjektu oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

3.v prípade každého kryptoaktíva podliehajúceho oznamovaniu, v súvislosti s ktorým uskutočnil transakcie podliehajúce oznamovaniu počas príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, v náležitých prípadoch:

a)úplný názov typu kryptoaktíva podliehajúceho oznamovaniu;

b)súhrnnú hrubú zaplatenú sumu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s nadobudnutiami výmenou za fiat menu;

c)súhrnnú hrubú prijatú sumu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s odpredajmi výmenou za fiat menu;

d)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s nadobudnutiami výmenou za iné kryptoaktíva podliehajúce oznamovaniu;

e)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu v súvislosti s odpredajmi výmenou za iné kryptoaktíva podliehajúce oznamovaniu;

f)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet retailových platobných transakcií podliehajúcich oznamovaniu;

g)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu, a ďalej rozdelené podľa druhu prevodu, ak sú známe oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív, v súvislosti s prevodmi používateľovi podliehajúcemu oznamovaniu, na ktorého sa nevzťahuje odsek A bod 3 písm. b) a d);

h)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, súhrnný počet jednotiek a počet transakcií podliehajúcich oznamovaniu, a ďalej rozdelené podľa druhu prevodu, ak sú známe oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív, v súvislosti s prevodmi používateľovi podliehajúcemu oznamovaniu, na ktorého sa nevzťahuje odsek A bod 3 písm. c), e) a f), a

i)súhrnnú reálnu trhovú hodnotu, ako aj súhrnný počet jednotiek prevodov uskutočnených oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív na adresy distribuovanej databázy transakcií, o ktorých nie je známe, že by boli spojené s poskytovateľom služieb virtuálnych aktív alebo finančnou inštitúciou.

Na účely odseku B bodu 3 písm. b) a c) sa zaplatená alebo prijatá suma oznamuje vo fiat mene, v ktorej bola zaplatená alebo prijatá. V prípade, že sumy boli zaplatené alebo prijaté vo viacerých fiat menách, tieto sumy sa oznamujú v jednej mene, pričom sa prepočítavajú v čase každej transakcie podliehajúcej oznamovaniu spôsobom, ktorý oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív uplatňuje konzistentne.

Na účely odseku B bodu 3 písm. d) až i) sa reálna trhová hodnota určuje a oznamuje v jednej mene, pričom ocenenie sa vykoná v čase každej transakcie podliehajúcej oznamovaniu spôsobom, ktorý oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív uplatňuje konzistentne.

V oznamovaných informáciách sa musí identifikovať fiat mena, v ktorej sú jednotlivé sumy vykázané.

C. Informácie uvedené v odseku 3 sa oznamujú do 31. januára kalendárneho roka nasledujúceho po roku, ktorého sa informácie týkajú. Prvé informácie sa oznamujú za príslušný kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie od 1. januára 2026.

D. Bez ohľadu na odsek C tohto oddielu oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív v zmysle oddielu I odseku A bodu 6 nie je povinný poskytovať informácie uvedené v odseku B tohto oddielu v súvislosti s kvalifikovanými transakciami podliehajúcimi oznamovaniu, na ktoré sa vzťahuje platná dohoda príslušných kompetentných orgánov, v ktorej sa už stanovuje automatická výmena zodpovedajúcich informácií s niektorým členským štátom o používateľoch podliehajúcich oznamovaniu, ktorí sú rezidentmi v uvedenom členskom štáte.

ODDIEL III

POSTUPY HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

K používateľovi kryptoaktív sa pristupuje ako k používateľovi podliehajúcemu oznamovaniu od dátumu, keď je takto identifikovaný podľa postupov hĺbkového preverovania opísaných v tomto oddiele.

A. Postupy hĺbkového preverovania pre používateľov kryptoaktív, ktorí sú fyzickými osobami

Nasledujúce postupy sa uplatňujú na účely stanovenia toho, či je používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, používateľom podliehajúcim oznamovaniu.

1.Pri nadviazaní vzťahu s používateľom kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, alebo do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice v prípade existujúcich používateľov kryptoaktív, ktorí sú fyzickými osobami, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív získa čestné vyhlásenie, ktoré umožní oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív určiť rezidenciu (rezidencie) používateľa kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia na základe informácií získaných týmto oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej na základe postupov povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

2.Pokiaľ v ktoromkoľvek momente dôjde v súvislosti s používateľom kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, k zmene okolností, na základe ktorej oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zistí alebo bude mať dôvod domnievať sa, že pôvodné čestné vyhlásenie je nesprávne alebo nespoľahlivé, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív sa nemôže spoliehať na pôvodné čestné vyhlásenie a musí získať platné čestné vyhlásenie alebo primerané vysvetlenie a v náležitých prípadoch dokumentáciu potvrdzujúcu platnosť pôvodného čestného vyhlásenia.

B. Postupy hĺbkového preverovania pre používateľov kryptoaktív, ktorí sú subjektmi

Nasledujúce postupy sa uplatňujú na účely stanovenia toho, či je používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, používateľom alebo subjektom podliehajúcim oznamovaniu iným ako vylúčená osoba alebo aktívny subjekt, s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

1.Stanoviť, či je používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, osobou podliehajúcou oznamovaniu.

a)Pri nadviazaní vzťahu s používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, alebo do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice v prípade existujúcich používateľov kryptoaktív, ktorí sú subjektmi, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív získa čestné vyhlásenie, ktoré umožní oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív určiť rezidenciu (rezidencie) používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia na základe informácií získaných týmto oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej na základe postupov povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Ak používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, osvedčí, že nemá žiadnu rezidenciu na daňové účely, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív sa môže pri určovaní rezidencie používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, spoliehať na miesto jeho skutočného vedenia alebo adresu sídla.

b)Ak z čestného vyhlásenia vyplýva, že používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, je rezidentom v členskom štáte, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zaobchádza s používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, ako s používateľom podliehajúcim oznamovaniu, pokiaľ na základe čestného vyhlásenia alebo na základe informácií, ktoré má k dispozícii alebo ktoré sú verejne dostupné, odôvodnene neurčí, že používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, je vylúčená osoba.

2.Stanoviť, či má subjekt jednu alebo viaceré ovládajúce osoby, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Pokiaľ ide o používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, ktorý nie je vylúčenou osobou, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív stanoví, či má jednu alebo viaceré ovládajúce osoby, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, pokiaľ nestanoví, že používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, je aktívnym subjektom, a to na základe čestného vyhlásenia od tohto používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom.

a)Stanoviť ovládajúce osoby používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom. Na účely stanovenia ovládajúcich osôb používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, sa oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi za predpokladu, že takéto postupy sú v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849. Ak oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nie je zo zákona povinný uplatňovať postupy povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sú v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, uplatňuje na účely stanovenia ovládajúcich osôb v podstate podobné postupy.

b)Stanoviť, či je ovládajúca osoba používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia toho, či je ovládajúca osoba osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív spolieha na čestné vyhlásenie od používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, alebo takejto ovládajúcej osoby, ktoré oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív umožní určiť rezidenciu (rezidencie) ovládajúcej osoby na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia na základe informácií získaných týmto oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej na základe postupov povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

3.Pokiaľ v ktoromkoľvek momente dôjde v súvislosti s používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, alebo v súvislosti s jeho ovládajúcimi osobami k zmene okolností, na základe ktorej oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zistí alebo bude mať dôvod domnievať sa, že pôvodné čestné vyhlásenie je nesprávne alebo nespoľahlivé, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív sa nemôže spoliehať na pôvodné čestné vyhlásenie a musí získať platné čestné vyhlásenie alebo primerané vysvetlenie a v náležitých prípadoch dokumentáciu potvrdzujúcu platnosť pôvodného čestného vyhlásenia.

C. Požiadavky na platnosť čestných vyhlásení

1.Čestné vyhlásenie poskytnuté používateľom kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, alebo ovládajúcou osobou je platné len vtedy, ak je podpísané alebo inak odobrené používateľom kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, alebo ovládajúcou osobou, je datované najneskôr v deň doručenia a obsahuje tieto informácie týkajúce sa používateľa kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, alebo ovládajúcej osoby:

a)meno a priezvisko;

b)adresu bydliska alebo sídla;

c)členský(-é) štát(-y) rezidencie na daňové účely;

d)DIČ každej osoby podliehajúcej oznamovaniu pre každý jednotlivý členský štát;

e)dátum narodenia.

2.Čestné vyhlásenie poskytnuté používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, je platné len vtedy, ak je podpísané alebo inak odobrené používateľom kryptoaktív, ktorý je subjektom, je datované najneskôr v deň doručenia a obsahuje tieto informácie týkajúce sa používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom:

a)obchodné meno;

b)adresu,

c)členský(-é) štát(-y) rezidencie na daňové účely;

d)DIČ každej osoby podliehajúcej oznamovaniu pre každý jednotlivý členský štát;

e)v prípade iného používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, než aktívneho subjektu alebo vylúčenej osoby informácie uvedené v odseku C bode 1 týkajúce sa každej ovládajúcej osoby používateľa kryptoaktív, ktorý je subjektom, ako aj postavenia (postavení), na základe ktorého je každý jednotlivý používateľ podliehajúci oznamovaniu ovládajúcou osobou subjektu, ak už neboli určené na základe postupov povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi;

f)prípadne informácie o kritériách, ktoré spĺňa na to, aby sa s ním mohlo zaobchádzať ako s aktívnym subjektom alebo vylúčenou osobou.

3.Bez ohľadu na odsek C body 1 a 2 sa od oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív nevyžaduje, aby zbieral informácie uvedené v odseku C bode 1 písm. b) až e) a odseku C bode 2 písm. b) až f), ak sa spolieha na čestné vyhlásenie používateľa kryptoaktív prostredníctvom identifikačnej služby, ktorú sprístupnil členský štát alebo Únia, s cieľom určiť totožnosť a daňovú rezidenciu používateľa kryptoaktív; ak sa oznamujúci prevádzkovateľ platformy pri určovaní totožnosti a daňovej rezidencie používateľa kryptoaktív podliehajúceho oznamovaniu spoliehal na identifikačnú službu, bude sa vyžadovať názov, identifikátor identifikačnej služby a členský štát vydania.

D. Všeobecné požiadavky hĺbkového preverovania

1.Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý je zároveň finančnou inštitúciou na účely tejto smernice, sa môže na účely postupov hĺbkového preverovania podľa tohto oddielu spoliehať na postupy hĺbkového preverovania vykonané podľa oddielov IV a VI prílohy I k tejto smernici. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív sa môže takisto spoliehať na čestné vyhlásenie, ktoré už bolo zozbierané na iné daňové účely, za predpokladu, že takéto čestné vyhlásenie spĺňa požiadavky odseku C tohto oddielu.

2.Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív môže splniť povinnosti hĺbkového preverovania stanovené v tomto oddiele III prostredníctvom tretej strany, ale zodpovednosť za splnenie týchto povinností nesie oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív.

ODDIEL IV

VYMEDZENÉ POJMY

Tieto pojmy majú nasledujúci význam:

A. Kryptoaktívum podliehajúce oznamovaniu

1.„Kryptoaktívum“ je kryptoaktívum podľa vymedzenia v nariadení XXX.

2.„Digitálna mena centrálnych bánk“ je každá digitálna fiat mena vydaná centrálnou bankou alebo iným menovým orgánom.

3.„Centrálna banka“ je inštitúcia, ktorá je zo zákona alebo z poverenia vlády hlavným orgánom, iným ako samotná vláda jurisdikcie, ktorý emituje nástroje, ktoré majú obiehať ako mena. Takáto inštitúcia môže zahŕňať pomocnú organizáciu, ktorá je oddelená od vlády jurisdikcie, a to bez ohľadu na to, či ju jurisdikcia úplne alebo čiastočne vlastní.

4.„Kryptoaktívum podliehajúce oznamovaniu“ je akékoľvek kryptoaktívum iné ako digitálna mena centrálnych bánk, elektronické peniaze, tokeny elektronických peňazí alebo akékoľvek kryptoaktívum, v prípade ktorých oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív primerane určil, že ho nemožno použiť na platobné ani investičné účely.

5.„Elektronické peniaze“ sú elektronické peniaze podľa vymedzenia v smernici 2009/110/ES. Na účely tejto smernice pojem „elektronické peniaze“ nezahŕňa produkt vytvorený výlučne na účely uľahčenia prevodu finančných prostriedkov od klienta na inú osobu podľa pokynov klienta. Produkt nie je vytvorený výlučne na účely uľahčenia prevodu finančných prostriedkov, ak sa v rámci bežného chodu podnikania prevádzajúceho subjektu finančné prostriedky spojené s takýmto produktom držia dlhšie ako 60 dní po prijatí pokynov na uľahčenie prevodu, alebo ak sú v prípade, že neboli prijaté žiadne pokyny, finančné prostriedky spojené s takýmto produktom držané dlhšie ako 60 dní po prijatí finančných prostriedkov.

6.„Token elektronických peňazí“ je token elektronických peňazí podľa vymedzenia v nariadení XXX.

7.„Technológia distribuovanej databázy transakcií (DLT)“ je technológia distribuovanej databázy transakcií alebo DLT podľa vymedzenia v nariadení XXX.

B. Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív

1.„Poskytovateľ služieb kryptoaktív“ je poskytovateľ služieb kryptoaktív podľa vymedzenia v nariadení XXX.

2.„Prevádzkovateľ kryptoaktív“ je iný poskytovateľ v oblasti poskytovania služieb kryptoaktív ako poskytovateľ služieb kryptoaktív.

3.„Oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív“ je každý poskytovateľ služieb kryptoaktív a každý prevádzkovateľ kryptoaktív, ktorý vykonáva jednu alebo viacero služieb kryptoaktív, ktoré používateľom podliehajúcim oznamovaniu umožňujú zrealizovať výmennú transakciu, a nie je kvalifikovaným oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív mimo Únie.

4.„Služby kryptoaktív“ sú služby kryptoaktív podľa vymedzenia v nariadení XXX vrátane stakingu a požičiavania.

C. Transakcia podliehajúca oznamovaniu

1.„Transakcia podliehajúca oznamovaniu“ je akákoľvek

a)výmenná transakcia a

b)prevod kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu.

2.„Výmenná transakcia“ je akákoľvek

a)výmena medzi kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu a fiat menami a

b)výmena medzi jedným alebo viacerými kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu.

3.„Kvalifikovaná transakcia podliehajúca oznamovaniu“ je každá transakcia podliehajúca oznamovaniu, na ktorú sa vzťahuje automatická výmena podľa platnej dohody príslušných kompetentných orgánov.

4.„Transakcia retailových platieb podliehajúca oznamovaniu“ je prevod kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu za protihodnotu tovaru alebo služieb v hodnote presahujúcej 50 000 EUR.

5.„Prevod“ je transakcia, pri ktorej sa kryptoaktívum podliehajúce oznamovaniu presúva z adresy kryptoaktíva alebo na adresu kryptoaktíva alebo z účtu či na účet jedného používateľa kryptoaktív, ktoré nie sú vedené oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív v mene toho istého používateľa kryptoaktív, pričom na základe poznatkov, ktoré mal oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív k dispozícii v čase transakcie, nemôže oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív určiť, že transakcia je výmennou transakciou.

6.„Fiat mena“ je oficiálna mena jurisdikcie, ktorú vydáva jurisdikcia alebo jurisdikciou určená centrálna banka alebo menový orgán jurisdikcie, zastúpená fyzickými bankovkami alebo mincami alebo peniazmi v rôznych digitálnych formách, vrátane bankových rezerv alebo digitálnych mien centrálnych bánk. Tento pojem zahŕňa aj peniaze komerčných bánk a platobné prostriedky elektronických peňazí (vrátane elektronických peňazí a tokenu elektronických peňazí).

D. Používateľ podliehajúci oznamovaniu

1.„Používateľ podliehajúci oznamovaniu“ je používateľ kryptoaktív, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu, ktorá je rezidentom v členskom štáte.

2.„Používateľ kryptoaktív“ je fyzická osoba alebo subjekt, ktorý je klientom oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív na účely vykonávania transakcií podliehajúcich oznamovaniu. Fyzická osoba alebo subjekt iný ako finančná inštitúcia alebo oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorá(-ý) koná ako používateľ kryptoaktív v prospech alebo na účet inej fyzickej osoby alebo subjektu ako zástupca, správca, poverenec, osoba s podpisovým právom, investičný poradca alebo sprostredkovateľ, sa nepovažuje za používateľa kryptoaktív, a za používateľa kryptoaktív sa považuje takáto iná fyzická osoba alebo subjekt. Ak oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytuje službu vykonávania transakcií retailových platieb podliehajúcich oznamovaniu pre obchodníka alebo v jeho mene, oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zaobchádza aj s klientom, ktorý je protistranou obchodníka pri takýchto transakciách retailových platieb podliehajúcich oznamovaniu, ako s používateľmi kryptoaktív podliehajúcimi oznamovaniu, pokiaľ ide o takéto transakcie retailových platieb podliehajúce oznamovaniu, za predpokladu, že oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív je povinný overiť totožnosť takéhoto klienta v rámci transakcie retailových platieb podliehajúcej oznamovaniu podľa vnútroštátnych pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí.

3.„Používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou“, je používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou.

4.„Existujúci používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou“, je používateľ kryptoaktív, ktorý je fyzickou osobou, ktorý nadviazal vzťah s oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív k 31. decembru 2025.

5.„Používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom“, je používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom.

6.„Existujúci používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom“, je používateľ kryptoaktív, ktorý je subjektom, ktorý nadviazal vzťah s oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív k 31. decembru 2025.

7.„Osoba podliehajúca oznamovaniu“ je osoba z členského štátu iná ako vylúčená osoba.

8.„Osoba z členského štátu“, pokiaľ ide o každý členský štát, je subjekt alebo fyzická osoba, ktorá je rezidentom v ktoromkoľvek inom členskom štáte podľa daňových zákonov uvedeného iného členského štátu, alebo pozostalosť zosnulého, ktorý bol rezidentom v ktoromkoľvek inom členskom štáte. Na tento účel sa subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobné právne usporiadanie, ktorý nemá rezidenciu na daňové účely, považuje za rezidenta jurisdikcie, v ktorej sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia.

9.„Ovládajúce osoby“ sú fyzické osoby, ktoré vykonávajú kontrolu nad subjektom. V prípade zvereneckého fondu takýto pojem označuje zriaďovateľa (zriaďovateľov), správcu (správcov), poručníka (poručníkov) (ak existujú), oprávnenú osobu (oprávnené osoby) alebo triedu (triedy) oprávnených osôb a akúkoľvek inú fyzickú osobu (fyzické osoby), ktoré vykonávajú skutočnú účinnú kontrolu nad zvereneckým fondom, a v prípade iného právneho usporiadania ako zverenecký fond takýto pojem označuje osoby v rovnocenných alebo podobných pozíciách. Pojem „ovládajúce osoby“ sa vykladá spôsobom, ktorý je v súlade s pojmom „konečný užívateľ výhod“ vymedzeným v smernici (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o poskytovateľov služieb kryptoaktív.

10.„Aktívny subjekt“ je akýkoľvek subjekt, ktorý spĺňa ktorékoľvek z týchto kritérií:

a)menej ako 50 % hrubého príjmu subjektu za predchádzajúci kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie predstavuje pasívny príjem a menej ako 50 % aktív, ktoré mal subjekt v držbe počas predchádzajúceho kalendárneho roku alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, predstavujú aktíva, z ktorých plynie pasívny príjem alebo ktoré sa držia s cieľom vytvárať pasívny príjem;

b)v podstate všetky činnosti subjektu pozostávajú z držby (úplnej alebo čiastočnej) nesplatených akcií jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo z poskytovania financovania a služieb jednej alebo viacerým dcérskym spoločnostiam, ktoré sa zapájajú do obchodovania alebo inej podnikateľskej činnosti, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, s výnimkou prípadu, keď sa subjekt nekvalifikuje pre takéto postavenie, ak funguje (alebo vystupuje) ako investičný fond, akým je napríklad fond súkromného kapitálu, fond rizikového kapitálu, fond na účelové odkúpenie (leveraged buyout fund) alebo akýkoľvek investičný nástroj, ktorého cieľom je nadobudnúť alebo financovať spoločnosti a následne držať podiely v týchto spoločnostiach ako fixné aktíva na investičné účely;

c)subjekt ešte nevykonáva podnikateľskú činnosť a ani v minulosti žiadnu takúto činnosť nevykonával, ale investuje kapitál do aktív s cieľom vykonávať inú podnikateľskú činnosť, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, a to za predpokladu, že subjekt sa nekvalifikuje pre túto výnimku po dátume, ktorý je 24 mesiacov od dátumu jeho prvotného zriadenia;

d)subjekt nebol finančnou inštitúciou v posledných piatich rokoch a je v procese likvidácie svojich aktív alebo sa reorganizuje so zámerom, že bude pokračovať v podnikateľskej činnosti alebo opätovne začne podnikateľskú činnosť, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie;

e)subjekt sa primárne zapája do transakcií financovania a hedžingu s prepojenými subjektmi alebo pre prepojené subjekty, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, a neposkytuje služby financovania ani hedžingu žiadnemu subjektu, ktorý nie je prepojeným subjektom, za predpokladu, že skupina akýchkoľvek takýchto prepojených subjektov sa primárne zapája do podnikateľskej činnosti, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, alebo

f)subjekt spĺňa všetky tieto požiadavky:

i)je usadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii svojho sídla, a to výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové alebo vzdelávacie účely, alebo je usadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii svojho sídla, a ide o profesijnú organizáciu, obchodný spolok, obchodnú komoru, odborovú organizáciu, poľnohospodársku alebo záhradnícku organizáciu, občiansky spolok alebo organizáciu, ktorá vykoná činnosť výhradne na podporu sociálneho blaha;

ii)je oslobodený od dane z príjmov v jurisdikcii svojho sídla;

iii)nemá žiadnych akcionárov ani členov, ktorí by mali vlastnícky podiel alebo podiel konečného užívateľa výhod na jeho príjmoch alebo majetku;

iv)uplatniteľné právne predpisy jurisdikcie, v ktorej má subjekt sídlo, alebo zakladajúce dokumenty subjektu nepovoľujú, aby sa akýkoľvek príjem alebo majetok subjektu distribuovali súkromnej osobe alebo necharitatívnemu subjektu alebo aby sa použili v ich prospech, okrem prípadov, keď sa tak udeje v rámci výkonu charitatívnych činností subjektu alebo ako platba primeranej protihodnoty za poskytnuté služby, alebo ako platba, ktorá predstavuje reálnu trhovú hodnotu majetku, ktorý subjekt kúpil, a

v)v uplatniteľných právnych predpisoch jurisdikcie, v ktorej má subjekt sídlo, alebo v zakladajúcich dokumentoch subjektu sa vyžaduje, aby sa pri likvidácii alebo zrušení subjektu všetky jeho aktíva distribuovali vládnemu subjektu alebo inej neziskovej organizácii alebo prešli na vládu jurisdikcie, v ktorej má subjekt sídlo, alebo na akýkoľvek jej podradený politický útvar.

E. Vylúčená osoba

1.„Vylúčená osoba“ je a) subjekt, s akciami ktorého sa pravidelne obchoduje na jednom alebo viacerých etablovaných trhoch s cennými papiermi; b) akýkoľvek subjekt, ktorý je prepojeným subjektom subjektu uvedeného v ustanovení písmena a); c) vládny subjekt; d) medzinárodná organizácia; e) centrálna banka alebo f) iná finančná inštitúcia než investičný subjekt uvedený v oddiele IV odseku E bode 5 písm. b).

2.„Finančná inštitúcia“ je inštitúcia správy a úschovy finančných aktív, vkladová inštitúcia, investičný subjekt alebo špecifikovaná poisťovacia spoločnosť.

3.„Inštitúcia správy a úschovy finančných aktív“ je akýkoľvek subjekt, ktorého podstatnú časť podnikateľskej činnosti tvorí držba finančných aktív na účet iných. Podstatnú časť podnikateľskej činnosti subjektu tvorí držba finančných aktív na účet iných, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať držaniu finančných aktív a súvisiacim finančným službám, rovná 20 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra (alebo posledným dňom účtovného obdobia nekalendárneho roka) roku predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia existencie subjektu.

4.„Vkladová inštitúcia“ je akýkoľvek subjekt, ktorý:

a)prijíma vklady v rámci bežného chodu podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobnej oblasti, alebo

b)má v držbe určené platobné prostriedky elektronických peňazí alebo digitálne meny centrálnych bánk v prospech klientov.

5.„Investičný subjekt“ je akýkoľvek subjekt:

a)ktorý primárne vykonáva ako podnikateľskú činnosť jednu alebo viacero z nasledujúcich činností alebo operácií pre klienta alebo v jeho mene:

i)obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu (šekmi, zmenkami, vkladovými listami, derivátmi atď.); devízové transakcie; nástroje týkajúce sa výmenných transakcií, úrokových sadzieb a indexov; obchodovanie s prevoditeľnými cennými papiermi, alebo obchodovanie s komoditnými futures;

ii)službu individuálnej a kolektívnej správy portfólia alebo

iii)iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív alebo peňažných prostriedkov alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu v mene iných osôb, alebo

b)ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu alebo reinvestovaniu do finančných aktív alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami alebo kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu, ak je subjekt riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou alebo investičným subjektom uvedeným v odseku E bode 5 písm. a).

Subjekt sa považuje za subjekt, ktorý ako podnikateľskú činnosť primárne vykonáva jednu alebo viacero z činností uvedených v odseku E bode 5 písm. a), alebo hrubý príjem subjektu možno na účely odseku E bodu 5 písm. b) primárne pripísať investovaniu a reinvestovaniu do finančných aktív alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami alebo kryptoaktívami podliehajúcimi oznamovaniu, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať príslušným činnostiam, rovná 50 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra roku predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia existencie subjektu. Na účely odseku E bodu 5 písm. a) iii) pojem „iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív, peňažných prostriedkov alebo kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu v mene iných osôb“ nezahŕňa poskytovanie služieb vykonávania výmenných transakcií pre klientov alebo v ich mene. Pojem „investičný subjekt“ nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym subjektom, pretože spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku D bode 11 písm. b) až e).

Tento odsek sa vykladá spôsobom, ktorý je konzistentný s podobným znením uvedeným vo vymedzení pojmu „finančná inštitúcia“ v smernici (EÚ) 2015/849.

6.„Špecifikovaná poisťovacia spoločnosť“ je akýkoľvek subjekt, ktorý je poisťovacou spoločnosťou (alebo holdingovou spoločnosťou poisťovacej spoločnosti), ktorá vystavuje poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo anuitnú zmluvu alebo je v súvislosti s týmito zmluvami povinná vyplácať platby.

7.„Vládny subjekt“ je vláda jurisdikcie, akéhokoľvek podradeného politického útvaru jurisdikcie (aby sa predišlo pochybnostiam, zahŕňa štát, provinciu, okres alebo miestnu samosprávnu jednotku), alebo akákoľvek agentúra či pomocná organizácia, ktorá je v úplnom vlastníctve jurisdikcie alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov. Táto kategória pozostáva z neoddeliteľných častí, ovládaných subjektov a podradených politických útvarov jurisdikcie.

a)„Neoddeliteľná časť“ jurisdikcie je akákoľvek osoba, organizácia, agentúra, úrad, fond, pomocná organizácia alebo iný orgán bez ohľadu na to, ako je označený, ktorý predstavuje riadiaci orgán jurisdikcie. Čisté príjmy riadiaceho orgánu sa pripisujú na jeho vlastný účet alebo na iné účty jurisdikcie, pričom zo žiadnej časti príjmov neplynie prospech žiadnej súkromnej osobe. Neoddeliteľná časť nezahŕňa žiadneho jednotlivca, ktorý je panovníkom, úradníkom alebo správcom konajúcim ako súkromná osoba alebo vo vlastnom mene.

b)„Ovládaný subjekt“ je subjekt, ktorý je formálne oddelený od jurisdikcie alebo inak predstavuje samostatný právny subjekt, za predpokladu, že:

i)subjekt je úplne vlastnený alebo ovládaný jedným alebo viacerými vládnymi subjektmi priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých ovládaných subjektov;

ii)čisté príjmy subjektu sa pripisujú na jeho vlastný účet alebo na účty jedného alebo viacerých vládnych subjektov, pričom zo žiadnej časti jeho príjmov neplynie prospech žiadnej súkromnej osobe, a

iii)v prípade zrušenia sa aktíva subjektu zverujú jednému alebo viacerým vládnym subjektom.

c)Príjem neplynie v prospech súkromných osôb, ak sú takéto osoby zamýšľanými príjemcami vládneho programu a činnosti programu sa vykonávajú pre širokú verejnosť s ohľadom na spoločné blaho alebo sa týkajú správy určitej etapy vlády. Bez ohľadu na uvedené sa však príjem považuje za príjem plynúci v prospech súkromných osôb, ak je odvodený od používania vládneho subjektu na vykonávanie komerčnej podnikateľskej činnosti, ako je napríklad komerčné bankovníctvo, v rámci ktorej sa poskytujú finančné služby súkromným osobám.

8.„Medzinárodná organizácia“ je akákoľvek medzinárodná organizácia alebo agentúra či pomocná organizácia v úplnom vlastníctve medzinárodnej organizácie. Táto kategória zahŕňa akúkoľvek medzivládnu organizáciu (vrátane nadnárodnej organizácie), a) ktorá pozostáva primárne z vlád; b) ktorá má s jurisdikciou uzavretú dohodu o ústredí alebo v podstate podobnú dohodu, a c) ktorej príjem neplynie v prospech súkromných osôb.

9.„Finančné aktívum“ zahŕňa cenný papier (napríklad podiel na akciách v spoločnosti; podiel alebo skutočné vlastníctvo v osobnej obchodnej spoločnosti s veľkým počtom podielnikov alebo vo verejne obchodovateľnej osobnej obchodnej spoločnosti či zvereneckom fonde; zmenku, dlhopis, dlhopis s fixným kupónom alebo iný dôkaz o zadlženosti), podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap (napríklad úrokové swapy, menové swapy, bázické swapy, úrokové opcie typu cap, úrokové opcie typu floor, komoditné swapy, akciové swapy, swapy týkajúce sa akciových indexov a podobné dohody), poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu, alebo akýkoľvek podiel (vrátane futures alebo forwardovej zmluvy, alebo opcie) na cennom papieri, kryptoaktíve podliehajúcom oznamovaniu, osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve. Pojem „finančné aktívum“ nezahŕňa nedlhový, priamy podiel na nehnuteľnom majetku.

10.„Majetkový podiel“ je v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je finančnou inštitúciou, buď podiel na imaní, alebo na zisku tejto spoločnosti. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou, sa za majetkový podiel považuje podiel v držbe ktorejkoľvek osoby, ktorá sa považuje za zriaďovateľa alebo oprávnenú osobu celého zvereneckého fondu alebo jeho časti, alebo ktorejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej skutočnú účinnú kontrolu nad zvereneckým fondom. Osoba podliehajúca oznamovaniu sa považuje za oprávnenú osobu zvereneckého fondu, ak má takáto osoba podliehajúca oznamovaniu nárok priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom poverenca) na povinné vyplatenie zisku, alebo ak jej môže byť priamo alebo nepriamo dobrovoľne vyplatený zisk zo zvereneckého fondu.

11. „Poistná zmluva“ je zmluva (iná ako anuitná zmluva), ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplatiť určitú sumu, ak dôjde k vzniku určenej poistnej udalosti v súvislosti s rizikom úmrtia, choroby, nehody, zodpovednosti za škodu alebo škody na majetku.

12.„Anuitná zmluva“ je zmluva, ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas určitého časového obdobia určeného úplne alebo sčasti na základe predpokladanej dĺžky života jednej alebo viacerých fyzických osôb. Tento pojem zahŕňa aj zmluvu, ktorá sa považuje za anuitnú zmluvu v súlade so zákonmi, právnymi predpismi alebo praxou v jurisdikcii, v ktorej bola táto zmluva vystavená, a ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas obdobia niekoľkých rokov.

13.„Poistná zmluva s odkupnou hodnotou“ je poistná zmluva (iná ako zaistná zmluva uzavretá medzi dvoma poisťovňami), ktorá má odkupnú hodnotu.

14.„Odkupná hodnota“ je vyššia z týchto dvoch súm: i) suma, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení (bez odpočítania prípadného poplatku za odstúpenie alebo úveru na poistnú zmluvu), a ii) suma, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti pojem „odkupná hodnota“ nezahŕňa sumu splatnú podľa poistnej zmluvy:

a)len z dôvodu smrti jednotlivca poisteného v rámci zmluvy o životnom poistení;

b)ako dávku pri úraze alebo chorobe alebo inú dávku poskytujúcu odškodnenie za ekonomickú stratu, ktorá vznikla pri poistnej udalosti, proti ktorej bolo poistenie uzavreté;

c)ako refundáciu už zaplateného poistného (zníženú o poistné poplatky bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) na základe poistnej zmluvy (inej, ako je investičné životné poistenie alebo anuitná zmluva) z dôvodu zrušenia alebo ukončenia zmluvy, zníženia expozície voči riziku počas obdobia platnosti zmluvy alebo z dôvodu opravy účtovnej alebo podobnej chyby v súvislosti s poistným pre túto zmluvu;

d)ako dividendu poistníka (inú ako dividenda pri ukončení zmluvy) za predpokladu, že dividenda sa týka poistnej zmluvy, podľa ktorej sú jediné dávky, ktoré možno vyplatiť, stanovené v odseku E bode 14 písm. b), alebo

e)ako vrátenie poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného v súvislosti s poistnou zmluvou, v prípade ktorej sa poistné platí aspoň raz ročne, ak suma poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného nepresahuje nasledujúce ročné poistné, ktoré sa má podľa zmluvy zaplatiť.

F. Rôzne

1.„Postupy povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi“ sú postupy povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív podľa smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení smernica 2009/138/ES a smernica 2013/36/EÚ, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2018/843 z 30. mája 2018, alebo podobné požiadavky, ktorým takýto oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív podlieha.

2.„Subjekt“ je právnická osoba alebo právne usporiadanie, ako napríklad spoločnosť, osobná obchodná spoločnosť, zverenecký fond alebo nadácia.

3.Subjekt je „prepojeným subjektom“ iného subjektu, ak jeden zo subjektov ovláda ten druhý subjekt, alebo ak sú obidva subjekty pod spoločnou kontrolou. Na tento účel kontrola zahŕňa priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a hodnoty podielu v danom subjekte.

4.„Pobočka“ je jednotka, podnik alebo kancelária oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, s ktorou sa zaobchádza ako s pobočkou v rámci regulačného režimu jurisdikcie alebo ktorá je inak regulovaná podľa právnych predpisov jurisdikcie ako oddelená od iných kancelárií, jednotiek alebo pobočiek oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív. So všetkými jednotkami, podnikmi alebo kanceláriami oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív v jednej jurisdikcii sa zaobchádza ako s jednou pobočkou.

5.„Platná dohoda príslušných kompetentných orgánov“ je dohoda medzi príslušnými orgánmi členského štátu a jurisdikcie mimo Únie, ktorou sa vyžaduje automatická výmena informácií zodpovedajúcich informáciám bližšie určeným v oddiele II odseku B tejto prílohy, ako sa potvrdzuje vo vykonávacom akte v súlade s článkom 8ad ods. 11.

6.„Kvalifikovaný oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív mimo Únie“ je oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorého všetky transakcie podliehajúce oznamovaniu sú zároveň kvalifikovanými transakciami podliehajúcimi oznamovaniu, pričom je rezidentom na daňové účely v kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie, alebo ak takýto oznamujúci poskytovateľ služieb kryptoaktív nemá rezidenciu na daňové účely v kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie, spĺňa niektorú z týchto podmienok:

a)je zaregistrovaný podľa právnych predpisov kvalifikovanej jurisdikcie mimo Únie alebo

b)miesto jeho vedenia (vrátane skutočného vedenia) je v kvalifikovanej jurisdikcii mimo Únie.

7.„Kvalifikovaná jurisdikcia mimo Únie“ je jurisdikcia mimo Únie, ktorá má uzavretú platnú dohodu príslušných kompetentných orgánov s príslušnými orgánmi všetkých členských štátov, ktoré sú určené za jurisdikcie podliehajúce oznamovaniu v zozname uverejnenom jurisdikciou mimo Únie.

8.„DIČ“ je daňové identifikačné číslo (alebo jeho funkčný ekvivalent, ak daňové identifikačné číslo neexistuje). DIČ je akékoľvek číslo alebo kód, ktoré(-ý) príslušný orgán používa na identifikáciu daňovníka.

9.„Identifikačná služba“ je elektronický proces, ktorý členský štát bezplatne sprístupňuje oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy na účely určenia totožnosti a daňovej rezidencie používateľa kryptoaktív.

ODDIEL V 

ÚČINNÉ VYKONÁVANIE

A. Pravidlá presadzovania požiadaviek na zber a overovanie stanovených v oddiele III

1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa od oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív bude vo vzťahu k ich používateľom kryptoaktív požadovať presadzovanie požiadaviek na zber a overovanie podľa oddielu III.

2.Ak používateľ kryptoaktív neposkytne informácie požadované podľa oddielu III po dvoch výzvach v nadväznosti na pôvodnú žiadosť oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, ale nie skôr, ako uplynie 60 dní, oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív zabránia používateľovi kryptoaktív vo vykonávaní výmenných transakcií.

B. Pravidlá, na základe ktorých sa od oznamujúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív požaduje, aby viedol záznamy o podniknutých krokoch a o akýchkoľvek informáciách, na ktoré sa spoliehal pri plnení požiadaviek na oznamovanie a vykonávaní postupov hĺbkového preverovania, a primerané opatrenia na získanie uvedených záznamov

1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, na základe ktorých sa od oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív bude požadovať, aby viedli záznamy o podniknutých krokoch a o všetkých informáciách, na ktoré sa spoliehali pri plnení požiadaviek na oznamovanie a vykonávaní postupov hĺbkového preverovania uvedených v oddieloch II a III. Takéto záznamy musia byť k dispozícii dostatočne dlhý čas, v každom prípade najmenej päť rokov, ale nie dlhšie ako desať rokov po skončení oznamovacieho obdobia, ktorého sa týkajú.

2.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia vrátane možnosti nariadiť oznamovanie oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív s cieľom zabezpečiť, že príslušnému orgánu sa oznámia všetky potrebné informácie tak, aby príslušný orgán mohol splniť povinnosť oznámiť informácie v súlade s článkom 8ad ods. 3.

C. Administratívne postupy na overenie súladu oznamujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív s požiadavkami na oznamovanie a postupmi hĺbkového preverovania

Členské štáty stanovia administratívne postupy na overenie toho, či oznamujúci poskytovatelia služieb kryptoaktív dodržujú požiadavky na oznamovanie a postupy hĺbkového preverovania stanovené v oddieloch II a III.

D. Administratívne postupy pre nadväzujúcu komunikáciu s oznamujúcim poskytovateľom služieb kryptoaktív v prípade oznámenia neúplných alebo nepresných informácií

Členské štáty stanovia postupy pre nadväzujúcu komunikáciu s oznamujúcimi poskytovateľmi služieb kryptoaktív v prípade, že oznámené informácie sú neúplné alebo nepresné.

E. Administratívny postup na udelenie povolenia oznamujúcemu poskytovateľovi služieb kryptoaktív

Domovský členský štát, ktorý poskytovateľom služieb kryptoaktív udeľuje povolenie podľa nariadenia XXX, pravidelne, najneskôr však do 31. decembra, oznamuje príslušnému orgánu zoznam všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie.

F. Administratívny postup jedinej registrácie prevádzkovateľa kryptoaktív

Prevádzkovateľ kryptoaktív v zmysle oddielu IV odseku B bodu 2 tejto prílohy sa zaregistruje na príslušnom orgáne ktoréhokoľvek členského štátu podľa článku 8ad ods. 7.

1.Pred začiatkom každého finančného roka oznamuje prevádzkovateľ kryptoaktív členskému štátu svojej jedinej registrácie tieto informácie:

a)meno, resp. názov;

b)poštovú adresu;

c)elektronické adresy vrátane webových sídiel;

d)všetky DIČ pridelené prevádzkovateľom kryptoaktív;

e)členské štáty, v ktorých sú používatelia kryptoaktív podliehajúci oznamovaniu rezidentmi v zmysle oddielu III odsekov A a B.

2.Prevádzkovateľ kryptoaktív informuje členský štát svojej jedinej registrácie o všetkých zmenách informácií poskytnutých podľa odseku F bodu 1.

3.Členský štát jedinej registrácie pridelí prevádzkovateľovi kryptoaktív individuálne identifikačné číslo a elektronicky ho oznámi príslušným orgánom všetkých členských štátov.

4.Členský štát jedinej registrácie má možnosť vymazať prevádzkovateľa kryptoaktív z centrálneho registra v týchto prípadoch:

a)prevádzkovateľ kryptoaktív oznámi tomuto členskému štátu, že už v Únii nemá používateľov kryptoaktív podliehajúcich oznamovaniu;

b)nebolo doručené oznámenie podľa písmena a) a je dôvod predpokladať, že prevádzkovateľ kryptoaktív ukončil svoju činnosť;

c)prevádzkovateľ kryptoaktív už nespĺňa podmienky stanovené v oddiele IV odseku B bode 2; členský štát zrušil registráciu na svojom príslušnom orgáne podľa odseku F bodu 7.

5.Každý členský štát bezodkladne informuje Komisiu o každom prevádzkovateľovi kryptoaktív v zmysle oddielu IV odseku B bodu 2, ktorý má používateľov kryptoaktív, ktorí sú rezidentmi v Únii, pričom sa nezaregistroval podľa tohto odseku. Ak prevádzkovateľ kryptoaktív nesplní povinnosť zaregistrovať sa alebo ak bola jeho registrácia zrušená v súlade odsekom F bodom 7 tohto oddielu, členské štáty prijmú bez toho, aby tým bol dotknutý článok 25a, účinné, primerané a odrádzajúce opatrenia na presadzovanie dodržiavania predpisov vo svojej jurisdikcii. Výber takýchto opatrení zostáva v právomoci členských štátov. Členské štáty sa okrem toho usilujú koordinovať svoje činnosti zamerané na presadzovanie dodržiavania predpisov, a to v krajnom prípade aj zabránením prevádzkovateľovi kryptoaktív v tom, aby mohol v Únii vykonávať svoju činnosť.

6.Ak prevádzkovateľ kryptoaktív nesplní povinnosť oznamovania v súlade s oddielom II odsekom B tejto prílohy ani po dvoch výzvach od členského štátu jedinej registrácie, tento členský štát bez toho, aby tým bol dotknutý článok 25a, prijme potrebné opatrenia na zrušenie registrácie tohto prevádzkovateľa kryptoaktív vykonanej podľa článku 8ad ods. 7. Registrácia sa zruší najneskôr po uplynutí 90 dní, ale nie skôr, ako uplynie 30 dní od druhej výzvy.