EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 11. 2022

COM(2022) 710 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o posilnenej politike interoperability vo verejnom sektore



Prepojenie verejných služieb, podpora verejných politík a zabezpečenie prínosu pre verejnosť

Smerom k „interoperabilnej Európe“

{SWD(2022) 710 final}

Obsah

1.    Situácia    

2.    Dosiahnutie digitalizácie interoperabilného verejného sektora    

2.1.    Čo je interoperabilita…    

2.2.    … a prečo EÚ záleží na zlepšení interoperability?    

3.    Zrýchliť tempo spolupráce v oblasti interoperability v EÚ    

3.1.    Budovanie spoločného riadenia interoperability    

3.2.    Zapojenie všetkých vrstiev verejnej správy    

3.3.    Podporovanie inovácií a spolupráce v oblasti „GovTech“    

3.4.    Monitorovanie vplyvu    

4.    Zabezpečenie interoperability politík EÚ v štádiu návrhu a ich pripravenosti na digitalizáciu    

4.1.    Navrhovanie politík EÚ v digitálnom veku    

4.2.    Zameranie financovania interoperability    

4.3.    Začlenenie interoperability do politík EÚ v oblasti údajov a inovácií    

4.4.    Rozvíjanie medzinárodnej spolupráce v oblasti interoperability verejného sektora    

1.Situácia

Interoperabilné digitálne verejné služby sú neodmysliteľné pre úspešnú digitalizáciu jednotného trhu Európskej únie. Priemysel a spoločnosť môžu získať veľa tým, že zaistia, aby digitálna transformácia európskeho verejného sektora bola inkluzívna, spravodlivá a otvorená, udržateľná, hodnotovo orientovaná a interoperabilná. Digitálna transformácia verejného sektora vytvára veľmi výrazné faktory pozitívnych a negatívnych stimulov 1 pre digitalizáciu európskeho priemyslu a spoločnosti. Význam a potenciál verejného sektora pre hodnotovo orientovanú „európsku cestu“ digitálnej transformácie uznali vlády EÚ 2 a miestne a regionálne komunity 3 a potvrdili sa v digitálnom kompase EÚ, v ktorom sa verejný sektor označuje za jeden zo štyroch hlavných bodov, ktoré sú ukazovateľmi digitálneho smerovania EÚ 4 . Digitálna verejná správa sa ukázala ako osobitný bod záujmu aj v národných plánoch obnovy a odolnosti s celkovými plánovanými investíciami vo výške 47 miliárd EUR 5 .

Silnejším dôrazom na interoperabilitu verejného sektora sa podporuje úsilie o obnovu a odolnosť Európy, čím sa účinne spája verejná správa a politiky, ľudia a podniky v záujme bezproblémového poskytovania služieb a toku údajov. Zahŕňa to prispôsobenie politík EÚ digitálnemu veku, zaistenie účinného vykonávania politiky digitálnymi prostriedkami a interoperabilitu od fázy návrhu politík, a to v úzkom partnerstve medzi tvorcami politík a odborníkmi v oblasti IKT. Patrí sem aj budovanie účinného inovačného okruhu spolupráce pri navrhovaní a poskytovaní digitálnych verejných služieb.

Toto oznámenie je pripojené k návrhu „aktu o interoperabilnej Európe“ 6 , ktorého cieľom je stanoviť spoločné riadenie interoperability a uľahčiť spoločnú tvorbu ekosystému riešení interoperability v celej EÚ. Spoločný vývoj riešení, ako aj zdieľanie a opätovné používanie osvedčených nástrojov sú rýchlym a nákladovo efektívnym prístupom k navrhovaniu digitálnych verejných služieb. Posilnená spolupráca v oblasti interoperability je zásadná pre plné využitie potenciálu transformácie verejného sektora, zabránenie fragmentácii a zlepšenie konektivity a spoločného využívania údajov. Navrhovaný politický rámec takto prispeje k zabezpečeniu technologickej suverenity Európy a posilní digitálnu subsidiaritu. Posilnením politiky verejnej správy EÚ v oblasti interoperability sa dosahujú priority Komisie a program digitálnych politík, čím sa dosiahne pripravenosť verejného sektora Európy na digitálny vek 7 .

2.Dosiahnutie digitalizácie interoperabilného verejného sektora

2.1. Čo je interoperabilita…

Interoperabilita verejného sektora je to, čo umožňuje správnym orgánom spolupracovať a zabezpečiť fungovanie verejných služieb naprieč hranicami, odvetviami a organizačnými ohraničeniami. Prináša prospech podnikom aj ľuďom, ktorí sú od týchto prepojených služieb závislí 8 . Prínosom je aj pre komunity a samotné správne orgány, ktoré sú pri svojich rozhodnutiach závislé od dôveryhodných údajov z rôznych verejných alebo súkromných zdrojov a ktoré musia plniť politické ciele, často vzájomne prepojené naprieč hranicami a odvetviami 9 . Interoperabilita zohráva úlohu v rámci organizácií a oblastí politiky a medzi nimi, najmä v prípade tých, ktoré majú silné väzby s verejným sektorom, napríklad spravodlivosť a vnútorné veci, dane a clá, doprava, životné prostredie a poľnohospodárstvo alebo zdravotníctvo, ako aj regulácia podnikov a priemyslu. Interoperabilita je zavedenou témou v digitálnych politikách EÚ a politikách EÚ v oblasti údajov.

Verejné služby sa poskytujú a používajú na rôznych úrovniach, v prvom rade na miestnej, ale aj na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Zriedka fungujú izolovane, keďže na výmenu údajov a poskytovanie požadovanej služby koncovým používateľom je potrebný prístup do registrov zriadených na rôznych úrovniach alebo v rôznych odvetviach. Väčšina týchto údajov sa nachádza mimo kontextu danej oblasti politiky, konkrétnej verejnej správy a čoraz častejšie aj za hranicami. To znamená, že verejné služby v celej Európe predstavujú vznikajúcu „sieť sietí“ do veľkej miery suverénnych aktérov na všetkých úrovniach verejnej správy, pričom každý má svoj vlastný právny rámec a mandáty, a pritom sú všetci vzájomne prepojení. Verejné služby obdobne ako zriadená transeurópska dopravná sieť a energetická sieť 10 vytvárajú svoju vlastnú transeurópsku sieť založenú na interoperabilite.

Interoperabilita sa niekedy vníma ako čisto technická záležitosť. Na účinné spojenie správnych orgánov, tokov údajov a služieb však nestačí zaoberať sa len technickými aspektmi. Treba zaistiť technickú kapacitu prepojenia a sémantické pochopenie pre výmenu a spracovanie dotknutých údajov a stanoviť požadovaný organizačný a právny kontext, napríklad v súvislosti s právami na prístup k údajom, ich výmenu alebo opakované použitie. V prípade koordinácie a súdržnosti si interoperabilita vyžaduje aj prístup integrovaného riadenia. Tieto základné podmienky alebo „vrstvy“ interoperability sú stanovené v európskom rámci interoperability, koncepčnom modeli, ktorý vyvinuli odborníci z digitálneho verejného sektora z celej Európy v roku 2004 a ktorý bol odvtedy dvakrát aktualizovaný 11 . Počas tohto obdobia sa v súlade s čoraz prepojenejším svetom interoperabilita ukázala ako dôležitý aspekt digitálnej transformácie verejnej správy a služieb.

Európsky rámec interoperability je v súčasnosti spoločne uznávaným politickým rámcom interoperability v EÚ aj mimo nej 12 . Vzhľadom na svoje osobitné poslanie slúžiť spoločnému verejnému záujmu musí byť tento základ interoperability transparentný, inkluzívny, spravodlivý a bezpečný a pevne založený na hodnotách EÚ. Interoperabilita je to, čo umožňuje aktérom verejného sektora spájať sa, spolupracovať a vymieňať si údaje pri zachovaní suverenity a subsidiarity 13 .

2.2. … a prečo EÚ záleží na zlepšení interoperability?

Zlepšenia výkonnosti verejného sektora vďaka úplnému zavedeniu interoperability na všetkých úrovniach správy by mohli viesť k odhadovanému zvýšeniu HDP EÚ o 0,4 %. Jednotlivci by mohli ušetriť ročne až 24 miliónov hodín alebo 543 miliónov EUR. Podniky by mohli ušetriť ročne 30 miliárd hodín alebo 568 miliárd EUR 14 . Odhadované ročné úspory nákladov vyplývajúce z cezhraničnej interoperability sa v prípade občanov pohybujú od 5,5 do 6,3 milióna EUR a v prípade podnikov od 5,7 do 19,2 miliardy EUR.

Z prípadových štúdií takisto vyplýva, že interoperabilita má okrem zvýšenia efektívnosti pozitívny účinok aj na iné verejné hodnoty 15 . Napríklad aktívne verejné služby alebo viacjazyčná sémantická podpora zlepšujú prístup k verejným službám a ich inkluzívnosť, čím sa zvyšuje dôvera verejnosti 16 .

Interoperabilita je zásadná v čase krízy, ako to ukázala pandémia COVID-19. Interoperabilita bola potrebná nielen na vytvorenie digitálnych certifikátov COVID-19, ktoré sú prístupné v rámci celej EÚ, ale aj na výmenu údajov v reálnom čase o voľných lôžkach intenzívnej starostlivosti v nemocniciach 17 . Interoperabilita pomáha, aby bol štát pružnejším a aby zaistil prístup k informáciám v reálnom v čase v rámci odvetví a administratívnych úrovní, pomáha posudzovať výkonnosť politiky a podnecuje k neustálym inováciám, spoločnému úsiliu a odstraňovaniu rozdielov medzi oblasťami politiky.

Súčasný politický rámec nezáväznej spolupráce v oblasti interoperability však nie je vhodný na čo najlepšie využitie týchto odhadovaných prínosov. Hoci odborníci na digitálnu verejnú správu a údaje vypracovali – s pozoruhodným nasadením – rozsiahle spoločné acquis 18 EÚ v oblasti interoperability týkajúce sa postupov spolupráce, koncepcií, opakovanie použiteľných riešení, otvorených špecifikácií a nástrojov, ktoré podporujú národné reformné úsilie 19 a zavedené politiky EÚ 20 , pri nedávnych hodnoteniach sa zistili veľké obmedzenia tohto úplne dobrovoľného prístupu k spolupráci.

Digitálne aspekty vrátane aspektov prístupu k údajom a ich spoločného využívania sa v procese tvorby politiky často riešia príliš neskoro. Úvahy o interoperabilite nie sú „prepojené“ s verejnými službami. To znamená vysoké riziká a náklady pri vykonávaní, nevyužité príležitosti a v najhoršom prípade oslabenie rozsiahlych politík závislých od digitalizácie 21 . Verejná správa môže byť interoperabilná len vtedy, ak sa na začiatku fázy návrhu politiky urobia správne posúdenia a rozhodnutia. Ak EÚ nebude konať s cieľom zlepšiť interoperabilitu, môže premárniť príležitosť výrazne znížiť administratívne zaťaženie. Tým by sa znížila odolnosť verejnej správy, obmedzila jej schopnosť inovácií a v najhoršom prípade by sa jej znemožnilo konať v čase krízy 22 . Cezhraničná spolupráca orgánov verejnej správy sa musí stať rovnako prirodzenou a bezproblémovou, ako vlaky prechádzajúce hranicami alebo energia prúdiaca medzi vnútroštátnymi sieťami. Reakcia na COVID-19 len zdôraznila význam stabilnej digitálnej interakcie verejného sektora naprieč hranicami a odvetviami.

V tejto súvislosti a vzhľadom na zrýchlenú digitálnu transformáciu ministri EÚ zodpovední za transformáciu verejného sektora a vedúci pracovníci pre oblasť informatiky v členských štátoch čoraz jasnejšie hovoria o potrebe posilnenia európskej spolupráce v oblasti interoperability. Požadujú stabilnú organizačnú štruktúru, zovšeobecnenie uplatňovania európskeho rámca interoperability, určenie všeobecne akceptovaných a otvorených špecifikácií a riešení pripravených na opakované použitie. Takisto požadujú koncepciu „interoperability v štádiu návrhu“ a lepšiu koordináciu experimentovania a inovácií vo verejnom sektore vrátane spolupráce so súkromným sektorom („GovTech 23 “). Na tieto potreby reaguje návrh Komisie na posilnenú politiku EÚ v oblasti interoperability verejného sektora.

3.Zrýchliť tempo spolupráce v oblasti interoperability v EÚ

3.1. Budovanie spoločného riadenia interoperability

Navrhovaný akt o interoperabilnej Európe sa zameriava na budovanie rámca štruktúrovanej, transparentnej a inkluzívnej spolupráce, ktorým sa zabezpečí adaptabilita a inovačná kapacita, ktoré verejný sektor potrebuje v dynamickom technickom, spoločenskom a politickom kontexte. Interoperabilitu nemôže dosiahnuť jeden subjekt zhora nadol, ani ju nemôžu dosiahnuť jednotliví aktéri zdola nahor: vyžaduje si účinnú spoluprácu medzi tvorcami politík a vykonávateľmi politík na všetkých úrovniach verejnej správy a v jednotlivých odvetviach. Takisto si vyžaduje otvorený, ale stabilný a integrovaný rámec riadenia. Taký, ktorým sa zaistí subsidiarita zavedením účinnej spoločnej zodpovednosti. Taký, ktorý je udržateľný do budúcnosti, pretože to, čo sa navrhne ako interoperabilné, zastaráva pomalšie. Taký, ktorý premení potenciál transformácie verejného sektora na realitu a ochráni verejné hodnoty. Cieľom navrhovaného aktu o interoperabilnej Európe je vytvoriť tento rámec spolupráce. Ustanovuje sa ním zriadenie riadiaceho výboru pre interoperabilnú Európu, ktorý bude riadiť spoločné úsilie v oblasti interoperability a zároveň združovať ústredné orgány členských štátov pre digitálnu transformáciu a inštitúcie EÚ. Takisto sa ním ustanovuje otvorené spoločenstvo odborníkov, profesionálov z praxe a zainteresovaných strán pre interoperabilnú Európu s cieľom zaistiť transparentnosť a prepojenie s praxou na miestnej úrovni.

Interoperabilita je vzhľadom na rýchle tempo technologického rozvoja a neustále sa meniace potreby politík pohyblivým cieľom. Vyžaduje si špecializované a otvorené právne usporiadanie priaznivé pre inovácie, ktoré zabráni odkázanosti na reguláciu a na určitého dodávateľa technológie. Ďalšie možnosti, ako je zakotvenie v súčasnosti používaných technológií v právnych predpisoch, by mohli ohroziť budúce inovácie a obmedziť schopnosť verejnej správy prispôsobiť sa meniacim sa potrebám a novým technológiám. Tvorba politík v oblasti interoperability a regulácia sama osebe musia byť inovatívne a pripravené na digitalizáciu 24 . Cieľom navrhovaného aktu o interoperabilnej Európe je vytvoriť pre verejný sektor takýto integrovaný rámec pre inovácie.

Na vykonávanie interoperability verejného sektora je referenčným nástrojom európsky rámec interoperability. Aby sa zaistilo, že bude stále relevantný, treba ho pravidelne revidovať a aktualizovať. Vyžaduje si aj ďalšie rozvíjanie odporúčaní k vykonávaniu a podporu 25 , napríklad na podporu nadchádzajúcich odvetvových dátových priestorov EÚ 26 v úzkej koordinácii s Európskym dátovým inovačným výborom a s požiadavkami pripravovaného aktu o údajoch 27 . V navrhovanom akte o interoperabilnej Európe sa stanovuje takáto pravidelná aktualizácia v súlade s reguláciou priaznivou pre inovácie a pripravenou na digitalizáciu.

3.2. Zapojenie všetkých vrstiev verejnej správy

Posilnené riadenie interoperability EÚ v spoločnom vlastníctve členských štátov a EÚ ponúka veľmi potrebný zlepšený politický a podporný rámec pre ciele reformy verejného sektora EÚ 28 . Toto úsilie musí byť kolektívne, musí zahŕňať všetky úrovne verejnej správy, aby sa zachovalo a aktualizovalo bohaté acquis koncepcií, usmernení, špecifikácií a opakovane použiteľných prostriedkov v oblasti interoperability.

Nevyhnutným predpokladom je primerané zapojenie a zastúpenie regionálnych a miestnych komunít, a to nielen preto, že predstavujú „prvú a poslednú fázu“ poskytovania verejných služieb, ale aj preto, aby bolo možné využiť značnú inovačnú kapacitu miest a regiónov 29 . Dôležitú úlohu tu zohrávajú verejno-súkromné inovácie a spolupráca v oblasti služieb. Hnutia ako „Living-in-EU“, ako aj rozšírená spolupráca na projektoch, napr. „Open and Agile Smart Cities“ 30 , ukazujú, že existuje veľký dopyt po spolupráci v oblasti interoperability a pripravenosti zapojiť sa z regionálnej a miestnej úrovne. Rozmanitosť a odbornosť miestne vypracovaných riešení interoperability sú dôležitým prínosom a mali by systematicky prispievať do katalógov uznaných a bežne dostupných zdrojov interoperability. To je dôvod, prečo by sa v rámci navrhovaného budúceho riadenia interoperability EÚ mali v budúcom riadiacom výbore pre interoperabilnú Európu nachádzať zástupcovia z vidieckych a mestských miestnych a regionálnych orgánov a spoločenských skupín a prečo sa odborníci zo všetkých úrovní verejnej správy aktívne vyzývajú, aby prispeli k práci budúceho spoločenstva pre interoperabilnú Európu.

Na zohľadnenie hlavne miestnych a regionálnych podmienok Komisia v úzkej spolupráci so súkromnými a verejnými zainteresovanými stranami vypracovala „európsky rámec interoperability pre inteligentné mestá a komunity“ (EIF4SCC) plne zosúladený s európskym rámcom interoperability. Po rozsiahlej verejnej diskusii a konzultáciách je táto špecializácia európskeho rámca interoperability uvedená v pracovnom dokumente útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu 31 . Komisia vyzýva odborníkov a profesionálov z praxe z iných oblastí politiky, aby nasledovali tento príklad prispôsobenia európskeho rámca interoperability špecifickým a/alebo odvetvovým prípadom použitia. Úlohou budúceho riadenia interoperability bude posudzovať súlad špecializovaných rámcov interoperability s európskym rámcom interoperability. Napríklad v minulosti bola vyvinutá špecializácia európskeho rámca interoperability na účely elektronického zdravotníctva 32 . Interoperabilita tradične zohráva dôležitú úlohu aj v oblasti environmentálnej politiky 33 , spravodlivosti a vnútorných vecí 34 alebo dopravy 35 .

3.3. Podporovanie inovácií a spolupráce v oblasti „GovTech“

Neustálou výzvou pre verejný sektor je zabrániť zaostávaniu v integrácii technológií. Hoci sú verejné orgány často kritizované za nechuť podstupovať technologické riziká, v rámci svojej jedinečnej úlohy slúžiť spoločnej veci musia preukázať osobitnú povinnosť náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o zavádzanie technológií a ich zákonné, spravodlivé a dôveryhodné používanie. Nové technológie totiž majú potenciál urobiť verejné služby prístupnejšími, inkluzívnejšími a efektívnejšími než kedykoľvek predtým. Zaistenie neustálych digitálnych inovácií vo verejnom sektore je rovnako náročné ako dôležité.

V celej Európe existuje už niekoľko stoviek aktivít, ktorými sa testujú a preverujú digitálne technológie vo verejnom sektore, pričom je dôležité poznať prínosy a riziká týchto technológií. Komisia zriaďuje monitorovacie stredisko inovačných verejných služieb 36 s cieľom analyzovať trendy a identifikovať správne a nesprávne postupy, informovať o prijatí vznikajúcich technológií a zaistiť interoperabilitu už v štádiu návrhu. Monitorovacie stredisko bude posudzovať, ako technológie, napr. umelá inteligencia, transformujú procesy a štruktúry riadenia vo verejnom sektore. Pomôže to EÚ, ako aj vnútroštátnym a miestnym orgánom prijímať informované rozhodnutia o zavádzaní vznikajúcich technológií.

Európa je plná prosperujúcich regionálnych ekosystémov inovatívnych malých technologických spoločností a startupov 37 , ktoré podporuje okrem iného sieť centier digitálnych inovácií 38 a Európska rada pre inovácie 39 . Dôležitými prostriedkami spolupráce malých inovatívnych spoločností a iniciatív občianskej spoločnosti s verejným sektorom sú otvorene dostupné, opakovane použiteľné a uznávané zdroje interoperability.

Verejno-súkromná spolupráca „GovTech“ alebo „CivicTech 40 podnecuje inovácie vo verejnom sektore, podporuje technologickú suverenitu Európy a otvára cesty k verejnému obstarávaniu. Získanie prístupu k verejnému obstarávaniu je hlavným záujmom menších spoločností, aby sa mohli rozširovať a získať uznanie a stabilné prevádzkové príjmy 41 . Podpora GovTech je vyhradený podprogram programu Digitálna Európa, ako aj navrhovaného aktu o interoperabilnej Európe, plne zosúladený s rámcom EÚ na podporu inovácií. Priemysel bude mať prepojenie na budúci riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu cez Európsky hospodársky a sociálny výbor a vyzýva sa, aby sa pripojil k budúcemu spoločenstvu pre interoperabilnú Európu.

3.4. Monitorovanie vplyvu

Posudzovaním vplyvu budúcej politiky interoperability sa odhalili ťažkosti pri zbere údajov a odhadovaní nákladov a prínosov interoperability ako činnosti, ktorá sama osebe nie je konečným účelom, ale dôležitým nástrojom podpory digitalizácie verejného sektora. Je však užitočné merať vyspelosť interoperability s cieľom usmerniť investície a vyhodnotiť pokrok. Digitálna verejná správa má k dispozícii veľké množstvo nástrojov na podávanie správ a na monitorovanie v závislosti od konkrétneho používateľa, odvetvia alebo geografického zamerania 42 . Tieto nástroje nie sú vždy zosúladené alebo dostatočne prepojené a výsledky sa zriedka predkladajú v ľahko použiteľnom strojovo čitateľnom formáte. Takisto môžu správnym orgánom spôsobovať značné zaťaženie, ako zdôraznila expertná skupina Komisie pre interoperabilitu verejných služieb 43 .

Z týchto dôvodov je dôležité vyvinúť transparentné a opakovane použiteľné nástroje na podávanie správ a monitorovanie, ktoré sú pripravené na digitalizáciu a ktoré pomôžu dosiahnuť ciele digitálneho desaťročia. Existujúce formáty monitorovania by sa mali integrovať do zásady „jedenkrát a dosť“, pričom by sa podľa možnosti mali opakovane použiť údaje a prieskumy a výsledky by sa mali voľne sprístupniť v strojovo čitateľných formátoch. Toto je samo osebe aspekt tvorby politík pripravených na digitalizáciu, ktorých nástroje a koncepcie sú opakovane použiteľné, integrované a prenositeľné v prospech profesionálov z praxe a tvorcov politík.

4.Zabezpečenie interoperability politík EÚ v štádiu návrhu a ich pripravenosti na digitalizáciu

4.1. Navrhovanie politík EÚ v digitálnom veku

Digitálne aspekty všeobecne a interoperabilita osobitne sa tradične delegovali na technických odborníkov a riešili sa až následne, neskoro alebo dokonca až po uzavretí procesu tvorby politiky. Takýto postup so sebou nesie vysoké riziká a náklady pri vykonávaní politiky vyplývajúce z neplánovaných prekážok a obmedzení. Na ich prekonanie treba prijať systémový prístup k tvorbe politík založený na interoperabilite už v štádiu návrhu.

Cyklus tvorby a vykonávania politík je čoraz viac založený na údajoch a digitalizovaný, pričom siaha od prognózovania a posudzovania vplyvu 44 cez zber a monitorovanie údajov 45 až po služby a nástroje 46 . Politiky EÚ obsahujú čoraz viac digitálnych aspektov 47 . Keďže ciele politík, súbory údajov a digitálne riešenia sú úzko vzájomne prepojené, tvorba a vykonávanie politík EÚ môžu byť účinné a efektívne len vtedy, ak ich podporí partnerstvo medzi tvorcami politík a odborníkmi v oblasti IKT. Je potrebné, aby sa toto partnerstvo začalo čo najskôr v procese formulovania a vývoja politík.

Vlastná digitálna stratégia Komisie 48 a program lepšej právnej regulácie 49 pevne začleňujú digitálny spôsob myslenia do cyklu politík EÚ, čím sa podporuje zásada „digitálnych služieb ako štandardu“ pri tvorbe politík. Digitálny aspekt a aspekt interoperability treba zohľadňovať vo všetkých fázach: pri návrhu politiky, konzultáciách so zainteresovanými stranami, posudzovaní vplyvu, vykonávaní politiky, jej monitorovaní a hodnotení.

Cieľom „digitálnych kontrol“ ako vyhradeného, i keď vyvíjajúceho sa, komponentu súboru nástrojov Komisie pre lepšiu právnu reguláciu 50 je pomôcť tvorcom politík identifikovať a riešiť príslušné digitálne aspekty politiky v počiatočnej fáze. Kontroly musia byť spojené so štrukturálnym odborným poradenstvom, napr. týkajúcim sa architektúry systému, dátových a cloudových technológií a ochrany súkromia a kybernetickej bezpečnosti. Opakovaným použitím údajov zo smerodajných zdrojov, opakovaným použitím existujúcich riešení a zavádzaním inovačných technológií sa zjednoduší vykonávanie a zvýši efektívnosť využívania zdrojov, pričom sa pripraví pôda na využívanie dátovej analytiky, bezpečných a spoľahlivých tokov údajov, umelej inteligencie a vznikajúcich technológií. Táto prax preukázala svoj potenciál zjednodušenia a zníženia administratívneho zaťaženia 51 .

V prípade legislatívnych návrhov sa bude klásť väčší dôraz na interoperabilitu, systematické posudzovanie zhody s európskym rámcom interoperability (a prípadne s niektorou z jeho špecializácií) a určenie rozsahu opakovaného použitia interoperabilných systémov, koncepcií a komponentov. To umožňuje Komisii a členským štátom štruktúrovať postupy zberu a monitorovania údajov a zabrániť vzniku duplicitných a protichodných systémov, odkázanosti na určitého predajcu a neudržateľným postupom v oblasti IKT. Štruktúrovaná spolupráca orgánov verejnej správy vo všetkých krajinách EÚ navrhovaná v rámci aktu o interoperabilnej Európe prinesie poradenstvo v oblasti politík EÚ s vysokým dosahom na digitálnu infraštruktúru členských štátov a umožní včasné vykonávanie politík EÚ.

Tvorba politík pripravených na digitalizáciu a interoperabilných už v štádiu návrhu podporí vznik skutočne transeurópskych digitálnych služieb pre ľudí, podniky a verejnú politiku, ktoré sú relevantné pre digitálny jednotný trh. Zvýši sa ňou cezhraničná dôvera, ako to dokazujú napríklad digitálne COVID preukazy EÚ, bezpečná digitálna identita 52 , informačný systém o vnútornom trhu (IMI) 53 a čoraz väčší počet cezhraničných služieb umožnených vďaka jednotnej digitálnej bráne 54 .

Hoci sa Komisia zaviazala, že bude vytvárať politiky pripravené na digitalizáciu a zaistí ich uplatňovanie v politických iniciatívach a legislatívnych návrhoch, je to len začiatok. Aby boli právne predpisy EÚ úplne pripravené na digitalizáciu a interoperabilné už v štádiu návrhu, je dôležité snažiť sa hľadať a napokon zaistiť spoločné chápanie medzi spoluzákonodarcami pri plnom rešpektovaní úloh jednotlivých inštitúcií. Spoločné riadenie interoperability EÚ v rámci navrhovaného aktu o interoperabilnej Európe je základným nástrojom na podporu vzniku tohto spoločného chápania.

4.2. Zameranie financovania interoperability

Programy EÚ poskytujú vyhradené finančné prostriedky na výskum, vývoj a údržbu zdrojov interoperability verejného sektora EÚ, ako sú nástroje posúdenia interoperability, sémantické slovníky, GovTech alebo opakovane použiteľné stavebné bloky pre výmenu údajov a elektronickú totožnosť 55 . Je dôležité, aby profesionáli z praxe z členských štátov v oblasti informačných technológií a politík – koneční používatelia týchto zdrojov a vykonávatelia politík – poskytovali poradenstvo v súvislosti s prioritami financovania EÚ zameraného na interoperabilitu. Budúci riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu bude poverený poskytovaním poradenstva v oblasti akýchkoľvek opatrení na vykonávanie politiky alebo podporu inovácií, ktoré sa považujú za nevyhnutné, ako sa predpokladá v navrhovanom akte o interoperabilnej Európe.

Financovaním interoperability z prostriedkov EÚ sa podporuje aj vykonávanie politík EÚ relevantných pre digitálnu verejnú správu, ako je jednotná digitálna brána, európska peňaženka digitálnej identity alebo lokálne digitálne dvojčatá 56 . EÚ prostredníctvom štrukturálnych fondov 57 , Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti 58 , Nástroja na prepájanie Európy 59 a Nástroja technickej podpory 60 podporuje investície do modernizácie verejného sektora v členských štátoch. Sieť verejnej správy EÚ vypracúva ambiciózny program modernizácie 61 . Návrh digitálneho desaťročia a nástroj technickej podpory rátajú s mnohonárodnými projektmi podporujúcimi digitálnu transformáciu vrátane Konzorcia pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC) 62 . Takéto oblasti podpory modernizácie a reformy by mali zaistiť koordináciu v počiatočnej fáze a zohľadniť potreby interoperability, napríklad prostredníctvom pravidelnej výmeny informácií s profesionálmi z praxe a ich poradenstva v súvislosti s budúcim spoločenstvom pre interoperabilnú Európu.

4.3. Začlenenie interoperability do politík EÚ v oblasti údajov a inovácií

Politika interoperability je nevyhnutným doplnkom vznikajúceho prostredia politík EÚ v oblasti údajov a digitalizácie. Vychádza z právnych predpisov o dostupnosti údajov a ich výmene a dopĺňa ich, a to z hľadiska verejného sektora 63 . Podporuje centrálne spoločné nástroje ako „data.europa.eu“, oficiálny portál pre údaje o Európe 64 . Môže poskytovať sémantickú expertízu potrebnú na budovanie dátových priestorov a cloudovej politiky EÚ. V súlade s tým a v záujme úplnej účinnosti posilnenej politiky EÚ v oblasti interoperability treba zaručiť úzku interakciu s príslušnými operačnými a regulačnými štruktúrami digitálnej politiky, najmä s Európskym dátovým inovačným výborom 65 . Digitálny kompas do roku 2030, referenčný rámec digitálnej politiky EÚ, uznáva digitálnu verejnú správu ako jeden zo svojich hlavných vektorov a posilnená politika EÚ v oblasti interoperability je navrhnutá tak, aby podporovala sprievodný proces digitálneho desaťročia 66 .

Prostriedky interoperability EÚ sú štandardne k dispozícii ako otvorené špecifikácie alebo softvér s otvoreným zdrojovým kódom 67 . Musia byť otvorené, aby boli pripravené na opakované použitie orgánmi verejnej správy na všetkých úrovniach, ktoré vytvárajú interoperabilné systémy a služby, a súkromným sektorom a priemyselnými partnermi, ktorí s týmito správnymi orgánmi spolupracujú. Hoci otvorený zdrojový kód nie je jediným prístupom k vytvoreniu interoperability, projekty financované z prostriedkov EÚ pre verejné služby by mali byť štandardne s otvoreným zdrojovým kódom. Preto sa v návrhu aktu o interoperabilnej Európe stanovuje podľa potreby a možnosti prístup k opakovane použiteľným riešeniam vrátane kódu. Samotná Komisia sprístupňuje kód ako otvorený zdrojový kód a prispieva k projektom s otvoreným zdrojovým kódom 68 . Špeciálna verejná licencia Európskej únie (EUPL) je dostupná vo všetkých úradných jazykoch EÚ s asistentom udeľovania licencií, ktorý poskytuje právnu podporu online 69 . Riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu a spoločenstvo pre interoperabilnú Európu budú vďaka kanceláriám pre programy s otvoreným zdrojovým kódom (OSPO) alebo im podobným kanceláriám, ktoré sa zriaďujú v správnych orgánoch členských štátov, podporovať výmenu informácií o najlepších postupoch a pomáhať identifikovať opakovane použiteľné riešenia a potreby vývoja 70 .

Pre vývoj európskeho acquis v oblasti interoperability a pre zaistenie otvorenej, inkluzívnej a hodnotovo orientovanej digitálnej transformácie je osobitne dôležitá úzka interakcia s fórami a činnosťami v oblasti normalizácie 71 . Keďže EÚ realizuje svoj obnovený politický rámec normalizácie 72 , súvisiacimi úvahami o interoperabilite verejného sektora sa bude systematicky zaoberať budúci riadiaci výbor pre interoperabilnú Európu. Patrí sem prispievanie k normalizácii „naliehavých oblastí“ vo verejnom sektore a podpora úlohy EÚ pri vytváraní noriem pre verejné služby.

V nedávno uverejnenom inovačnom programe Komisie 73 sa vyzdvihuje prospešná úloha verejného sektora nielen ako regulátora, ale aj ako obstarávateľa a partnera v oblasti experimentovania pri posilňovaní inovačnej kapacity EÚ. Program kladie dôraz na potenciál interoperability a podporuje skúmanie experimentovania verejného sektora v kontrolovanom prostredí (experimentálne prostredia) a spoluprácu v rámci GovTech.

4.4. Rozvíjanie medzinárodnej spolupráce v oblasti interoperability verejného sektora

Politika EÚ v oblasti interoperability je tradične otvorená spolupráci s medzinárodnými partnermi, najmä v susedstve s EÚ, a s medzinárodnými organizáciami. Interoperabilita je vo svojej podstate bezhraničná a zdroje interoperability EÚ sú otvorene dostupné na opakované použitie na celom svete. Je to najmä prípad európskeho rámca interoperability, na ktorý sa odkazuje na medzinárodnej úrovni 74 . S cieľom ďalej rozvíjať medzinárodnú spoluprácu založenú na hodnotách v oblasti digitálnej verejnej správy je dôležité zachovať a rozvíjať existujúcu spoluprácu v oblasti interoperability s medzinárodnými organizáciami, ako sú OECD, OSN a Svetová banka, ako aj s podobne zmýšľajúcimi globálnymi partnermi 75 .

Osobitný význam má prehlbovanie existujúcej spolupráce s krajinami v susedstve EÚ; dlhodobými partnermi pri rozvíjaní spolupráce v oblasti interoperability EÚ sú Čierna Hora, Severné Macedónsko a Ukrajina a veľký záujem pripojiť sa k tomuto spoločnému úsiliu prejavili ďalšie krajiny. Vysokou prioritou pre partnerov v kontexte rozširovania a susedstva je digitálna transformácia verejnej správy a Komisia podporuje dosiahnutie vysokého stupňa interoperability v súlade s normami EÚ. Prehĺbenie spolupráce podporuje predvstupovú a hospodársku integráciu partnerstiev, a preto by malo byť štrukturálnou zložkou nástrojov európskej susedskej politiky 76 . Rozvíjanie medzinárodnej spolupráce nie je jednosmernou cestou. Európskej únii zároveň umožní učiť sa od svojich partnerov i spolu s nimi a využívať ich často veľmi pokročilé riešenia, odborné znalosti a skúsenosti.

(1)

   Verejný sektor v roku 2020 predstavoval 53,1 % HDP, https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_finance_statistics#Government_revenue_and_expenditure .

(2)

   Napríklad vo vyhláseniach ministrov prijatých v Tallinne v roku 2017 ( https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/news/ministerial-declaration-egovernment-tallinn-declaration ), v Berlíne v roku 2020 ( https://ec.europa.eu/isa2/sites/isa/files/cdr_20201207_eu2020_berlin_declaration_on_digital_society_and_value-based_digital_government_.pdf ), v Lisabone v roku 2021 ( https://www.lisbondeclaration.eu/ ) a v Štrasburgu v roku 2022 ( https://www.eupan.eu/2022/04/presidence-francaise-2022-french-presidency-2022/ ).

(3)

   Príkladom je spolupráca „Living-in-EU“, https://living-in.eu/ .

(4)

   Digitálne desaťročie na európsky spôsob, COM(2021) 118 final, https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/europes-digital-decade-digital-targets-2030_sk .

(5)

   Z  https://ec.europa.eu/info/files/recovery-and-resilience-facility-annual-report_sk , strana 23 .

(6)

   Návrh NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne interoperability verejného sektora v celej Únii (akt o interoperabilnej Európe) [COM(2022) 720 final].

(7)

    https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/shaping-europe-digital-future_sk .

(8)

   Napríklad https://nordicsmartgovernment.org/ , iniciatíva piatich škandinávskych krajín zameraná na zavedenie cezhraničných a medziodvetvových interoperabilných verejných služieb.

(9)

   Príkladom takýchto všestranných politík je prípad inteligentných miest, pri ktorých sa musia energetické, environmentálne, dopravné, vodohospodárske, odpadové a digitálne aspekty zohľadňovať spoločne, https://ec.europa.eu/info/eu-regional-and-urban-development/topics/cities-and-urban-development/city-initiatives/smart-cities_en .

(10)

   V článkoch 170 až 172 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje právomoc EÚ zriaďovať a rozvíjať transeurópske siete a podporovať vzájomné prepojenie a interoperabilitu národných sietí. Toto si čoraz viac vyžaduje kombináciu „hardvéru“ a „softvéru“ a prepojenie „suverénnych“ systémov v spoločnej sieti energetických, dopravných a digitálnych sietí.

(11)

    https://joinup.ec.europa.eu/collection/nifo-national-interoperability-framework-observatory/european-interoperability-framework .

(12)

    https://joinup.ec.europa.eu/collection/nifo-national-interoperability-framework-observatory/national-interoperability-initiatives .

(13)

   Ako sa zdôrazňuje už v uvedenom Berlínskom vyhlásení.

(14)

   Štúdia Spoločného výskumného centra Komisie, https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC127330 .

(15)

   Príkladom je projekt DIGI4FED: https://www.uantwerpen.be/en/research-groups/govtrust/research/projects/digi4fed/ .

(16)

   Napríklad automatická sociálna energetická tarifa v Portugalsku, ktorá získala cenu Organizácie Spojených národov ( https://eportugal.gov.pt/en/noticias/tarifa-social-de-energia-automatica-premiada-pela-onu ), alebo nástroje eTranslation používané pre portál Konferencie o budúcnosti Európy, ktoré sú dostupné pre verejnú správu ( https://ec.europa.eu/info/resources-partners/machine-translation-public-administrations-etranslation_en ).

(17)

   Pozri https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2468042722000033 .

(18)

   Vrátane príspevkov vytvorených v spolupráci s krajinami EÚ a s finančnou podporou z bývalých programov ISA² a NPE v odvetví telekomunikácií, pozri https://joinup.ec.europa.eu/ .

(19)

   Napríklad španielsky vnútroštátny zákon a prax v oblasti interoperability, pozri https://www.boe.es/buscar/act.php?id=BOE-A-2010-1331 a  https://www.boe.es/biblioteca_juridica/index.php?tipo=C .

(20)

   Niektoré dôležité politiky EÚ sa začali ako projekty interoperability a/alebo boli z nich podporované, napr. nariadenie eIDAS ( https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/eidas-regulation ) alebo európska infraštruktúra služieb blockchainu ( https://ec.europa.eu/cefdigital/wiki/display/CEFDIGITAL/ebsi ).

(21)

   Včasné riešenie digitálnych aspektov a aspektov interoperability už vo fáze návrhu politík ponúka osobitné prínosy, ako sa uvádza v usmerneniach k posudzovaniu vplyvu IKT systémov, ktoré vydala Komisia v roku 2018 ( https://ec.europa.eu/isa2/sites/isa/files/ict_impact_assessment_guidelines.pdf ) a ako sa stanovuje v odporúčaniach členov expertnej skupiny Komisie pre interoperabilitu verejných služieb ( https://joinup.ec.europa.eu/collection/interoperable-europe/news/official-expert-recommendations-new-interoperability-policy ).

(22)

   Napríklad nedostatočná konzistentnosť údajov bránila schopnosti EÚ reagovať spoločne na začiatku krízy COVID-19, ako uvádzajú autori Renda, A., a Castro, R., (2020) v článku Towards stronger EU governance of health threats after the COVID-19 pandemic (Smerom k silnejšiemu riadeniu EÚ v oblasti ohrození zdravia po pandémii COVID-19), European Journal of Risk Regulation, 11(2), s. 273 – 282.

(23)

   Pozri GovTech Practices in the EU (Postupy GovTech v EÚ). ( https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC128247 ) alebo Exploring Digital Government Transformation in the EU – Understanding public sector innovation in a data-driven society (Preskúmanie digitálnej transformácie verejnej správy v EÚ – pochopenie inovácie verejného sektora v spoločnosti založenej na údajoch) ( https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/handle/JRC121548 ).

(24)

   Politika (alebo právny akt) je pripravená na digitalizáciu, ak umožňuje bezproblémové a štandardne digitálne vykonávanie politiky a uľahčuje digitálnu transformáciu prostredníctvom najlepšieho využitia technológií a údajov ( https://joinup.ec.europa.eu/collection/better-legislation-smoother-implementation/digital-ready-policymaking ). Pozri aj nástroj Európskej komisie č. 28 pre lepšiu právnu reguláciu týkajúci sa tvorby politík pripravených na digitalizáciu ( https://ec.europa.eu/info/files/chapter-3-identifying-impacts-evaluations-fitness-checks-and-impact-assessments_en ).

(25)

    https://joinup.ec.europa.eu/collection/national-interoperability-framework-observatory/eif-toolbox .

(26)

   Komisia už prijala prvý návrh odvetvového dátového priestoru, navrhované nariadenie o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_2711 .

(27)

    https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_1113 .

(28)

   Európska sieť verejnej správy ( https://www.eupan.eu/ ) alebo expertná skupina Komisie pre verejnú správu a riadenie ( https://ec.europa.eu/reform-support/public-administration-and-governance-policy-making/expert-group-public-administration-and-governance_en ).

(29)

   Trh inteligentných miest ( https://smart-cities-marketplace.ec.europa.eu/projects-and-sites ). Medzi príklady miestnych aktivít patria: Umelá inteligencia pre zisťovanie zástav srdca ( https://cordis.europa.eu/article/id/421437-artificial-intelligence-detects-cardiac-arrest-in-emergency-calls ); spravovanie kapacity na verejných priestranstvách (Fuengirola https://www.themayor.eu/en/a/view/fuengirola-digitized-its-beach-control-and-got-an-award-for-it-8098 ); umelá inteligencia pre miestne digitálne dvojčatá (DUET https://www.digitalurbantwins.com/ ), projekt LEAD ( https://www.leadproject.eu/ ), projekt SPHERE ( https://sphere-project.eu/ ).

(30)

    https://oascities.org/minimal-interoperability-mechanisms/ .

(31)

   SWD(2022) 710 final.

(32)

   Pozri európsky rámec interoperability elektronického zdravotníctva ( https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/7e8e2f60-6f87-4be8-9125-477e212e3a74 ) a ( https://eufordigital.eu/wp-content/uploads/2021/03/Common-Guidelines-for-eHealth-Harmonisation-and-Interoperability.pdf ). Komisia odvtedy navrhla zriadenie vyhradeného európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia ( https://health.ec.europa.eu/ehealth-digital-health-and-care/european-health-data-space_sk ).

(33)

   Napríklad https://inspire.ec.europa.eu/inspire-directive/2 .

(34)

   Napríklad https://e-justice.europa.eu/home?plang=sk&action=home a  https://ec.europa.eu/home-affairs/policies/schengen-borders-and-visa_en .

(35)

   Napríklad https://transport.ec.europa.eu/transport-themes/intelligent-transport-systems_en .

(36)

    https://joinup.ec.europa.eu/collection/innovative-public-services .

(37)

   Napríklad tu: https://atomico.com/insights/launching-the-7th-annual-state-of-european-tech-report ,

(38)

    https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/activities/edihs .

(39)

    https://eic.ec.europa.eu/index_en a program Horizont Európa .

(40)

   Oba pojmy sa týkajú verejno-súkromnej spolupráce v oblasti technológií pre verejný sektor. Kým GovTech obvykle zahŕňa technologické startupy a MSP, napr. preverovanie používania umelej inteligencie, CivicTech obvykle zahŕňa organizácie občianskej spoločnosti, napr. podpora zapojenia občanov na základe technológií.

(41)

   Pozri stratégiu EÚ pre MSP, https://ec.europa.eu/growth/smes/sme-strategy_en .

(42)

   Napr. projekt DESI ( https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/desi ), alebo projekt LORDI (miestne a regionálne digitálne ukazovatele: https://living-in.eu/groups/commitments/monitoring-measuring ). Príslušné monitorovacie projekty realizovala aj OECD ( https://goingdigital.oecd.org/indicator/58 ), Organizácia Spojených národov ( https://publicadministration.un.org/egovkb/en-us/Reports/UN-E-Government-Survey-2020 ) a Svetová banka ( https://www.worldbank.org/en/events/2021/09/16/govtech-maturity-index-the-state-of-digital-transformation-in-the-public-sector#:~:text=The%20World%20Bank%20has%20developed,citizen%20engagement%2C%20and%20GovTech%20enablers ).

(43)

   Odporúčanie 16 v dokumente https://ec.europa.eu/transparency/expert-groups-register/core/api/front/expertGroupAddtitionalInfo/43164/download .

(44)

   Napríklad https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/planning-and-proposing-law/better-regulation-why-and-how/better-regulation-guidelines-and-toolbox_sk .

(45)

   Do popredia sa dostalo napríklad poskytovanie informácií o udržateľnosti, pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2021.

(46)

   Napríklad nariadenie (EÚ) 2021/953 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID-19: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32021R0953 . V politike námorného dozoru sa používajú nové nástroje, napr. námorná služba programu Copernicus alebo diaľkové elektronické monitorovanie (REM). https://www.efca.europa.eu/en/content/new-technologies-maritime-surveillance , https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32021R0953 .

(47)

   Z 284 legislatívnych iniciatív, ktoré predložila Komisia od marca 2020 do júna 2021, sa 47 % týkalo digitálnych prvkov a 67 % sa týkalo údajov vo fáze plánu alebo vo fáze úvodného posúdenia vplyvu ( https://joinup.ec.europa.eu/collection/better-legislation-smoother-implementation ); tvorbu politík pripravených na digitalizáciu urýchlila pandémia COVID-19 ( https://joinup.ec.europa.eu/collection/better-legislation-smoother-implementation/news/digital-ready-policymaking-boosted-covid-19 ).

(48)

    https://ec.europa.eu/info/news/commission-adopts-new-digital-strategy-address-transformation-opportunities-post-pandemic-world-2022-jun-30_en .

(49)

   COM(2021) 219 final – Lepšia právna regulácia: spojme sily v záujme lepšej tvorby právnych predpisov ( https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/planning-and-proposing-law/better-regulation-why-and-how_en ) a SWD(2021) 305 Better Regulation Guidelines (Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu) ( https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/better_regulation_joining_forces_to_make_better_laws_en_0.pdf a https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/swd2021_305_en.pdf ).

(50)

   Kontrolné zoznamy „Zvážil(-a) som…“ v nástroji č. 28, ktorý sa týka tvorby politík pripravených na digitalizáciu, v súbore nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu: https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/planning-and-proposing-law/better-regulation-why-and-how/better-regulation-guidelines-and-toolbox/better-regulation-toolbox-0_en a https://ec.europa.eu/info/law/law-making-process/planning-and-proposing-law/better-regulation-why-and-how/better-regulation-guidelines-and-toolbox_en .

(51)

   Napríklad v Dánsku ( https://en.digst.dk/digital-governance/digital-ready-legislation/guidances-and-tools/ ) alebo v odvetví zdravotnej starostlivosti, v ktorom zohľadnenie interoperability podporuje tvorbu politík ( https://ec.europa.eu/health/blood-tissues-cells-and-organs/overview/revision-eu-legislation-blood-tissues-and-cells_en ).

(52)

    https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/eidas-regulation .

(53)

   Informačný systém o vnútornom trhu umožňuje subjektom verejného sektora vymieňať si informácie, čím sa podporuje voľný pohyb služieb a osôb na jednotnom trhu.

(54)

   Nariadenie (EÚ) 2018/1724 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2018.295.01.0001.01.SLK&toc=OJ:L:2018:295:TOC ).

(55)

   Najmä program Digitálna Európa, v ktorom sú integrované predchádzajúce finančné zdroje z bývalých programov ISA² a NPE v odvetví telekomunikácií ( https://ec.europa.eu/cefdigital/wiki/display/CEFDIGITAL/2018/11/08/Meet+the+new+CEF+Building+Blocks ), a Horizont Európa.

(56)

   Podporované z programu Digitálna Európa ( https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/activities/work-programmes-digital ).

(57)

    https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/funding-opportunities/funding-programmes/overview-funding-programmes/european-structural-and-investment-funds_sk .

(58)

    https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/recovery-coronavirus/recovery-and-resilience-facility_sk .

(59)

    https://hadea.ec.europa.eu/programmes/connecting-europe-facility_en .

(60)

    https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/find-funding/eu-funding-programmes/technical-support-instrument/technical-support-instrument-tsi_sk .

(61)

   Vrátane Štrasburského vyhlásenia prijatého v roku 2022 a stratégie EUPAN na obdobie 2022 – 2025, pozri na adrese https://www.eupan.eu/ .

(62)

    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52021PC0574 .

(63)

   Napríklad smernica o otvorených dátach ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32019L1024 ), akt o správe údajov ( https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_21_6428 ) a akt o údajoch, najmä jeho kapitola VIII ( https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_1113 ).

(64)

    https://data.europa.eu/sk .

(65)

   Zriadený aktom o správe údajov.

(66)

    https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/library/proposal-decision-establishing-2030-policy-programme-path-digital-decade .

(67)

   Cez portál Joinup, najmä https://joinup.ec.europa.eu/collection/open-source-observatory-osor .

(68)

   Pozri https://ec.europa.eu/info/departments/informatics/open-source-software-strategy_en .

(69)

   Asistent udeľovania licencií Joinup na https://joinup.ec.europa.eu/collection/eupl .

(70)

   Komisia zriadila svoju vlastnú kanceláriu pre programy s otvoreným zdrojovým kódom ( https://joinup.ec.europa.eu/collection/ec-ospo ).

(71)

   Napríklad platforma viacerých zainteresovaných strán pre normalizáciu IKT ( https://ec.europa.eu/growth/single-market/european-standards/ict-standardisation_en ).

(72)

   Pozri https://ec.europa.eu/docsroom/documents/48598 .

(73)

    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52022DC0332 .

(74)

    https://joinup.ec.europa.eu/collection/nifo-national-interoperability-framework-observatory/eif-monitoring a  https://joinup.ec.europa.eu/collection/nifo-national-interoperability-framework-observatory/digital-public-administration-factsheets-2021 .

(75)

   Napríklad s Uruguajom ( https://ec.europa.eu/isa2/news/european-commission-reinforces-cooperation-uruguay-interoperability_en/ ) a Ukrajinou ( https://eufordigital.eu/countries/ukraine/ ).

(76)

   Na monitorovanie pokroku reformy verejnej správy sa používa Komisiou podporovaný rámec posudzovania, ktorý bol vypracovaný v rámci programu OECD na podporu zlepšenia správy a riadenia vecí verejných (SIGMA) a ktorý sa vzťahuje na „interoperabilitu“ [Principles of Public Administration (Zásady verejnej správy): https://sigmaweb.org/publications/Principles-of-Public-Administration-2017-edition-ENG.pdf ].