EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli7. 12. 2022

COM(2022) 696 final

OZNÁMENIE KOMISIE OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Cesta k silnejšiemu zúčtovaciemu systému v EÚ

OZNÁMENIE KOMISIE OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Cesta k silnejšiemu zúčtovaciemu systému v EÚ

1.Úvod

Bezpečný, silný a konkurencieschopný ekosystém zúčtovania v EÚ je nevyhnutný pre dobré fungovanie únie kapitálových trhov. Centrálne zúčtovanie podporuje obchodovanie na kapitálových trhoch: pri centrálnom zúčtovaní obchodov centrálna protistrana (CCP) vstupuje medzi zmluvné strany, ktorých sa obchod týka, a stáva sa kupujúcim voči všetkým predávajúcim a predávajúcim voči všetkým kupujúcim, čím zaručuje plnenie zmlúv. Na tento účel využíva systém záruk, ktoré vyberá od zmluvných strán. Prostredníctvom zúčtovania má každá strana len jednu čistú expozíciu voči centrálnej protistrane, a nie zložitú sieť dvojstranných expozícií voči jednotlivým protistranám. Týmto spôsobom centrálne protistrany zvyšujú transparentnosť a efektívnosť trhu a znižujú riziká na finančných trhoch, najmä pre deriváty. Centrálne protistrany zohrávajú kľúčovú úlohu v ekosystéme zúčtovania, ktorý zahŕňa tak subjekty, ktoré majú v centrálnych protistranách priamu účasť (ako „zúčtovací členovia“), ako sú veľké banky a investičné spoločnosti, ako aj subjekty, ktoré majú v centrálnych protistranách nepriamu účasť (t. j. prostredníctvom zúčtovacích členov), ako sú investičné fondy, menšie banky, poisťovne, podniky. Ak zúčtovanie nefunguje efektívne, finančné inštitúcie, spoločnosti a investori čelia väčšiemu množstvu rizík a vyšším nákladom.

Pravidlá EÚ pre zúčtovanie a centrálne protistrany sú stanovené v nariadení o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) 1 a to je doplnené nariadením, v ktorom sa stanovuje rámec na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán 2 . Nariadením EMIR sa stanovuje silný rámec na riadenie rizík a transparentnosť na zúčtovacích trhoch. Objavili sa však nové problémy.

Po prvé, zúčtovacia kapacita je dôležitým rozmerom pre úniu kapitálových trhov: EÚ preto potrebuje konkurencieschopný a moderný zúčtovací systém. Podstatou únie kapitálových trhov je budovanie efektívnych a likvidných kapitálových trhov EÚ, ktoré môžu napĺňať potreby občanov, podnikov a finančných inštitúcií EÚ. Komisia naďalej vykonáva akčný plán únie kapitálových trhov z roku 2020 3 . Súbežne s týmto oznámením Komisia prijíma legislatívny návrh, aby spoločnostiam zjednodušila postup na kótovanie a získavanie základného imania na verejných burzách („akt o kótovaní“). Komisia zároveň predkladá návrh na harmonizáciu kľúčových aspektov zákona o platobnej neschopnosti podniku, v ktorom rieši jednu z najdôležitejších prekážok cezhraničných investícií v rámci EÚ. Skutočná únia kapitálových trhov sa však musí opierať o konkurencieschopné trhové infraštruktúry. Komisia už v rámci únie kapitálových trhov navrhla preskúmanie nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi 4 a regulačného rámca pre centrálne depozitáre cenných papierov 5 . Na účely posilnenia únie kapitálových trhov EÚ zároveň potrebuje posilniť svoju domácu zúčtovaciu kapacitu.

Po druhé, ekosystém zúčtovania EÚ musí byť bezpečný a odolný: Treba zvýšiť dohľad EÚ, aby sa zaistilo náležité monitorovanie a kontrola cezhraničných rizík v rámci EÚ, ktoré vznikajú pri zvýšených objemoch zúčtovania. Pri budovaní odolnosti treba zohľadňovať poznatky získané z nedávneho vývoja na trhoch s energiou, keď malo niekoľko energetických spoločností problémy s likviditou pri využívaní derivátov. Následkom tohto vývoja sa ukázalo, že nariadenie EMIR treba zlepšiť, aby bolo možné naďalej zmierňovať riziká ohrozujúce finančnú stabilitu EÚ vzhľadom na nové výzvy. To znamená vybudovať bezpečný a silný ekosystém zúčtovania EÚ, ktorý dokáže ustáť hospodárske otrasy. Taký ekosystém, ktorý umožní širokej škále účastníkov vrátane energetických spoločností efektívne a bezpečne hedžovať svoje riziká, lepšie predvídať požiadavky na doplnenie marže, a tým účinnejšie riadiť svoje potreby likvidity.

Po tretie, konkurencieschopné, rozvinuté a odolné centrálne protistrany z EÚ sú základným predpokladom otvorenej strategickej autonómie EÚ. Je nevyhnutné, aby EÚ zostala otvorená globálnym finančným trhom, aby prilákala investorov a podporila globálnu konkurencieschopnosť európskych spoločností. Zároveň v nadväznosti na vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ veľké sumy zmlúv denominovaných v eurách, ktoré sa zúčtovávajú v centrálnych protistranách zo Spojeného kráľovstva, prinášajú riziká pre finančnú stabilitu EÚ a pre transmisiu a uskutočňovanie menovej politiky EÚ. Budovaním rozsiahlej zúčtovacej kapacity v EÚ sa znižujú riziká vyplývajúce z nadmerných expozícií voči centrálnym protistranám z tretích krajín.

Na dosiahnutie tohto účelu Komisia 7. decembra 2022 predstavila legislatívne návrhy, ktorými sa mení nariadenie EMIR a iné právne predpisy, s cieľom premeniť EÚ na atraktívnejšie nákladovo efektívne zúčtovacie stredisko a vyriešiť potenciálne zraniteľné miesta. Tieto opatrenia ovplyvnia poskytovanie zúčtovacích služieb a dopyt po nich. Ich prostredníctvom sa pomôže rozšíriť rozsah riešení v oblasti zúčtovania, ktoré ponúkajú centrálne protistrany z EÚ, a zvýšiť ich likviditu, a to pomocou motivovania viac účastníkov trhu vykonávať v nich zúčtovanie.

Tieto návrhy vznikli v nadväznosti na rozsiahle konzultácie, do ktorých sa zapojili aj členovia Európskeho parlamentu, zástupcovia z členských štátov a ich orgánov, európske orgány dohľadu, Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), Európska centrálna banka (ECB) a jednotný mechanizmus dohľadu, ako aj celá škála zainteresovaných strán z odvetvia 6 . Vplyvy týchto opatrení nezávisia len od vykonania legislatívnych zmien, ale aj od účasti a záväzku všetkých zapojených verejných aj súkromných subjektov. Regulačné orgány a tvorcovia politiky môžu stanoviť podmienky na zlepšenie oblasti zúčtovania v EÚ. No v konečnom dôsledku je na účastníkoch trhu, aby využili príležitosti, ktoré im toto nariadenie ponúka. Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj verejné orgány v EÚ, ktoré môžu ísť príkladom a prispievať k bezpečnejšiemu, odolnejšiemu a konkurencieschopnému ekosystému zúčtovania v Európskej únii.

2.Konkurencieschopný a moderný zúčtovací systém v EÚ

a)Pre centrálne protistrany

Centrálne protistrany sú katalyzátormi finančnej stability a musia dokázať dynamicky reagovať na vývoj na trhoch. Nariadením EMIR sa zaviedol robustný rámec pre centrálne zúčtovanie. Ukázalo sa však, že niektoré oblasti aktuálneho rámca dohľadu sú príliš zložité. Postupy schvaľovania orgánom dohľadu pri zavádzaní nových zúčtovacích služieb a činností centrálnych protistrán z EÚ môžu byť zbytočne dlhé a náročné, čím bránia uvádzaniu nových produktov na trh. Podobné problémy sa vzťahujú aj na zmeny modelov rizík centrálnych protistrán. Schvaľovanie nového produktu by nemalo trvať roky a zmeny modelov musia byť rýchle, aby bolo možné reagovať na meniace sa trhové a hospodárske okolnosti. V dôsledku oneskorení v schvaľovaní sa zvyšujú náklady a obmedzuje sa konkurencieschopnosť centrálnych protistrán z EÚ, čím sa znižuje atraktívnosť EÚ ako miesta na podnikanie. Preto je nevyhnutné tieto prekážky odstrániť.

b)Pre účastníkov finančného sektora

Znížené náklady pri využívaní zúčtovacích služieb by sa mali vzťahovať aj na finančných účastníkov, ktorí využívajú služby centrálnych protistrán, napr. investičné fondy a poisťovne. V nadväznosti na reformy po kríze v roku 2008 a prechod na centralizované zúčtovanie sa vykonali aj úpravy bankového rámca, vďaka čomu mali banky možnosť využívať preferenčné zaobchádzanie s kapitálom v prípade, že namiesto dvojstranných transakcií 7 vykonali zúčtovanie v centrálnej protistrane, ktorá má povolenie alebo bola uznaná 8 . Toto opatrenie dáva zmysel, keďže zúčtovaním v centrálnej protistrane sa znižuje kreditné riziko protistrany. Tieto zmeny prudenciálnych pravidiel pre banky sa však plne nezohľadnili v iných právnych predpisoch finančného sektora. Súčasné pravidlá pre hraničné hodnoty expozície voči protistranám v prípade transakcií s derivátmi v smernici o PKIPCP 9 napríklad v plnej miere nezohľadňujú to, že centrálne zúčtovanie znižuje riziko pre správcov investičných fondov. Nekonzistentnosti sa objavujú aj v rámci smernice Solventnosť II pre poistiteľov 10 .

Táto nekonzistentnosť sa stala problematickejšou, keďže centrálne protistrany z EÚ začali ponúkať nové spôsoby prístupu k zúčtovaniu, ktoré pomáhajú fondom a poisťovniam. Podľa rámca Solventnosť II sa napríklad na expozície poisťovní, ktoré zamýšľajú stať sa priamymi členmi centrálnej protistrany, v súvislosti s centrálnymi protistranami môžu vzťahovať vyššie kapitálové požiadavky ako na poistiteľov vystupujúcich ako nepriami účastníci zúčtovania. Tieto vyššie kapitálové požiadavky odrádzajú od využívania daných nových modelov prístupu. Niektoré systémy dôchodkového zabezpečenia v EÚ, na ktoré sa bude od júna 2023 vzťahovať zúčtovacia povinnosť, začínajú alebo už začali využívať nové modely prístupu. Čím viac subjektov je do systému zapojených, tým je vyššia likvidita a viac príležitostí na transakcie.

3.Bezpečný a odolný ekosystém zúčtovania

c)Zaistenie spoľahlivého a spoločného dohľadu

Vytvorenie ekosystému zúčtovania EÚ môže viesť k ďalším rizikám v rámci EÚ v dôsledku zvyšovania objemu zúčtovania. Na to, aby bolo možné tieto riziká vhodným spôsobom riadiť, musia byť centrálne protistrany z EÚ pod dôkladným dohľadom tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na širšej úrovni EÚ. Vzhľadom na ústrednú úlohu zúčtovania vo finančnom systéme EÚ riziká vyplývajúce z nedostatkov v oblasti dohľadu skutočne presahujú hranice štátov.

Aj nedávny vývoj na trhu potvrdil, že sa vyžaduje holistickejšie monitorovanie a kontrola rizík. Centrálne protistrany sa nachádzajú uprostred komplexného reťazca vzájomne prepojených prvkov a centrálne zúčtovanie nie je len záležitosťou centrálnych protistrán a niektorých veľkých bánk, ale zahŕňa aj rôzne druhy hospodárskych subjektov v rôznych členských štátoch. V rámci nedávneho vývoja na trhu sa zvýraznila potreba lepšieho informovania o vzťahoch a vzájomnom prepojení prvkov v celom zúčtovacom reťazci: hoci sú centrálne protistrany spoľahlivé, problémy s likviditou účastníkov trhu môžu viesť k vzniku zraniteľných miest, ktoré treba identifikovať a riešiť.

To znamená, že EÚ musí posilniť rámec tak, aby mohli orgány v praxi efektívne spolupracovať, vymieňať si vedomosti a poznatky a rozvíjať spoločnú kultúru dohľadu zdola nahor. Ide o ekosystém, v ktorom sú súčasťou monitorovania zúčtovacích reťazcov, ktoré zasahujú do viacerých členských štátov a trhov, aj orgány EÚ. To platí najmä pre mimoriadne situácie 13 , v ktorých treba pri prijímaní rozhodnutí prihliadať na všetky aspekty, v záujme hospodárstva EÚ aj členských štátov.

Tieto ciele možno dosiahnuť tým, že sa bude vychádzať zo súčasného systému dohľadu EÚ. Rámec dohľadu pre centrálne protistrany prešiel reformou v roku 2019: zatiaľ čo vnútroštátne orgány dohľadu nad centrálnymi protistranami si ponechávajú konečnú zodpovednosť za dohľad nad centrálnymi protistranami usadenými na ich území, posilnila sa úloha ESMA zriadením výboru pre dohľad nad centrálnymi protistranami, ktorý tvoria orgány dohľadu nad centrálnymi protistranami z EÚ, traja nezávislí členovia a pri určitých diskusiách aj centrálne banky. Výbor pre dohľad vykonáva dohľad nad systémovými centrálnymi protistranami z tretích krajín, zatiaľ čo v prípade centrálnych protistrán z EÚ slúži prevažne na podporu konvergencie.

d)Robustnejší rámec na zúčtovanie komoditných derivátov

Prostredníctvom trhov s komoditnými derivátmi môžu spoločnosti vrátane výrobcov, dodávateľov a distribútorov energie riadiť riziká týkajúce sa nestálych cien a ponúkať zákazníkom dlhodobé zmluvy s pevne stanovenými cenami. Prudké nárasty cien a extrémna volatilita na trhoch s energetickými derivátmi počas leta viedli v prípade energetických spoločností k problémom s likviditou. Títo účastníci trhu zažili tlaky na likviditu spôsobené požiadavkami na doplnenie marže, ktoré boli vyššie v dôsledku stúpajúcich cien. Komisia v rámci svojho balíka núdzových energetických opatrení navrhla napríklad rozšíriť zoznam aktív, ktoré možno poskytnúť ako kolaterál centrálnym protistranám z EÚ 14 .

Okrem núdzových opatrení však už nedávny vývoj na trhu upriamil pozornosť na cieľové oblasti, ktoré si vyžadujú štrukturálne zlepšenie rámca nariadenia EMIR. Samozrejme, že by sme sa mali dôkladne pozrieť aj na širšie dôsledky nedávnej dynamiky trhu, ako to navrhuje aj ESMA v nedávnom liste Komisii 15 . Hedžing energetických expozícií sa stal pre niektorých účastníkov náročnejším, keďže sa zvýšila volatilita cien komodít a centrálne protistrany požadovali ďalšie doplnenie marže. V stresových scenároch sa marže zvyšujú vzhľadom na vyššie riziká, ktorým čelia účastníci trhu. Centrálne zúčtovanie tak zvyšuje potrebu, aby všetci účastníci zúčtovania zabezpečovali náležité riadenie likvidity, aby mohli plniť požiadavky na doplnenie marže. Okrem toho nedávny vývoj na trhu poukázal na spôsob prístupu nefinančných spoločností (napríklad podnikov) k centrálnym protistranám, keďže pri priamom prístupe podniku k centrálnej protistrane, teda bez sprostredkovania zo strany finančného zúčtovacieho člena (napr. banky), im môžu hroziť vyššie tlaky na likviditu. Ekosystém zúčtovania EÚ by mal umožňovať spoločnostiam z EÚ efektívne a bezpečne hedžovať riziká a zároveň zaisťovať finančnú stabilitu. Prostredníctvom centrálneho zúčtovania sa tak môže podporiť a podporí hospodárstvo EÚ.

4. Ekosystém zúčtovania podporujúci otvorenú strategickú autonómiu EÚ

Zúčtovanie má celosvetovú pôsobnosť a účastníci trhu z EÚ pôsobia vo viacerých centrálnych protistranách po celom svete. Práca v oblasti rovnocennosti centrálnych protistrán za uplynulých niekoľko rokov jasne ukazuje záväzok EÚ zachovať otvorený finančný systém, ktorý podporuje medzinárodné normy a spoluprácu. Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti centrálnych protistrán pre viac než 20 jurisdikcií, vďaka čomu sa mohol trh EÚ otvoriť pre viac než 40 centrálnych protistrán z tretích krajín. To znamená príležitosti pre centrálne protistrany z tretích krajín, ako aj pre účastníkov trhu z EÚ, ktorí často sprevádzajú európske spoločnosti na zahraničné trhy.

„Otvorená strategická autonómia“ 16 zároveň znamená aj to, že EÚ musí byť schopná riešiť riziká ohrozujúce finančnú stabilitu, ktoré môžu vzniknúť, keď sú účastníci trhu z EÚ nadmerne vystavení subjektom z tretích krajín, keďže to môže byť zdrojom ich zraniteľnosti. Najmä Spojené kráľovstvo zohráva kľúčovú úlohu ako stredisko centrálneho zúčtovania: v prvej polovici roka 2021 bolo 91 % všetkých obchodov s úrokovými swapmi denominovaných v eurách zúčtovaných v Spojenom kráľovstve 17 .

Na zmiernenie rizík vyplývajúcich z možného náhleho prerušenia prístupu účastníkom trhu z EÚ k centrálnym protistranám zo Spojeného kráľovstva po jeho vystúpení z EÚ prijala Komisia dočasné rozhodnutia o rovnocennosti, ktoré sa vzťahovali na regulačný rámec a rámec dohľadu pre tieto centrálne protistrany 18 . Platnosť aktuálneho dočasného rozhodnutia o rovnocennosti, ktoré sa vzťahuje na rámec pre centrálne protistrany zo Spojeného kráľovstva, vyprší 30. júna 2025.

Komisia zároveň vyzvala účastníkov trhu z EÚ na zníženie nadmerných expozícií voči takýmto systémovým infraštruktúram nachádzajúcim sa v tretej krajine, vzhľadom na možné riziká v prípade stresového scenára. Pri nadmernej závislosti účastníkov trhu z EÚ od centrálnych protistrán usadených v tretích krajinách je pre regulačné orgány a orgány dohľadu z EÚ v stresovej situácii skutočne náročné riešiť riziká pre finančnú stabilitu v rámci EÚ. Ako konštatoval ESMA 19 , v čase krízy môžu zmeny prípustného kolaterálu, marže alebo znížení hodnoty negatívne ovplyvniť trhy so štátnymi dlhopismi jedného alebo viacerých členských štátov a širšie aj finančnú stabilitu EÚ. Narušenia v rámci kľúčových trhov relevantných pre menovú politiku centrálnych bánk z EÚ môžu takisto obmedziť transmisný mechanizmus týchto politík. V čase krízy by orgány EÚ nemali v rukách potrebnú moc na prijímanie príslušných rozhodnutí.

Je dôležité byť pripravený na udalosti s vysokým rizikom, ale nízkou pravdepodobnosťou. Zvyšovaním zúčtovacej kapacity v EÚ a posilňovaním ekosystému zúčtovania sa v strednodobom horizonte znížia rozsiahle expozície účastníkov trhu z EÚ voči centrálnym protistranám z tretích krajín, čím sa podporí otvorená strategická autonómia EÚ 20 .

5. Úloha verejných orgánov

Orgány dohľadu, centrálne banky a iné orgány a verejné subjekty na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ zohrávajú pri vytváraní konkurencieschopného ekosystému zúčtovania dôležitú úlohu.

Verejné subjekty, napr. úrady na správu verejného dlhu, sú oslobodené od povinnosti zúčtovávať svoje deriváty v centrálnych protistranách na základe nariadenia EMIR. Táto výnimka je odôvodnená, aby dané orgány mohli plniť svoju úlohu vo verejnom záujme. Niektoré verejné subjekty sa v priebehu rokov dobrovoľne rozhodli začať s centrálnym zúčtovaním svojich zmlúv. Centrálne zúčtovanie obsahuje väčšie záruky z hľadiska kreditného rizika protistrany, zlepšuje likviditu trhov a zvyšuje transparentnosť. Komisia dôrazne nabáda verejné orgány v EÚ, aby ho v prípade, že sa rozhodnú pre zúčtovanie, vykonávali v centrálnych protistranách z EÚ, ak sú tu dostupné požadované produkty. Samotná Komisia sa zaväzuje väčšinu svojich centrálne zúčtovávaných pozícií zúčtovávať v centrálnych protistranách z EÚ, ak sú dostupné požadované produkty.

Toto úsilie zo strany vnútroštátnych verejných orgánov môže byť užitočné v oblasti účtovných pravidiel. V súvislosti s uplatňovaním niektorých vnútroštátnych pravidiel v oblasti účtovania zabezpečenia 23 existujú určité neistoty, ktoré by mohli v praxi odrádzať subjekty od prevodu pozícií z centrálnej protistrany z tretej krajiny do centrálnej protistrany z EÚ. Komisia vyzýva vnútroštátne orgány, aby skontrolovali vnútroštátne účtovné pravidlá a odstránili alebo zmiernili akékoľvek prekážky, ktoré by mohli brániť prevodu expozícií 24 .

Dôležitými hráčmi sú aj centrálne banky. Verejné konzultácie Komisie na začiatku roka 2022 poukázali na to, že zainteresované strany vo všeobecnosti podporujú ďalší pokrok v oblasti európskych platobných systémov, konkrétne systém TARGET2. TARGET2 je jedinečný platobný systém, ktorý funguje na báze hrubého zúčtovania v reálnom čase pre komunitu účastníkov a je kľúčovou infraštruktúrou slúžiacou na podporu eura. Viacerí účastníci trhu – tak banky, ako aj centrálne protistrany – vyjadrili názor, že prevádzkové hodiny tohto systému sú príliš krátke, čo znamená, že niektoré požiadavky na doplnenie marže, ktoré centrálne protistrany z EÚ vznesú v neskorších hodinách pracovného dňa, sú v zahraničných menách, napríklad v amerických dolároch. Podľa účastníkov trhu táto situácia prináša ťažkosti tak centrálnym protistranám, ktoré musia hľadať spôsoby, ako investovať americké doláre prijaté v rámci trhu s repo transakciami, ako aj zúčtovacím členom a klientom, ktorí musia mať k dispozícii potrebnú sumu v amerických dolároch, aby mohli na tieto požiadavky na doplnenie marže reagovať. To môže viesť k problémom najmä v stresových obdobiach, keď centrálne protistrany môžu vzniesť požiadavky na doplnenie marže v neskorších hodinách a v rôznych sumách. Komisia sa chce vyhnúť tomu, aby boli účastníci trhu z EÚ pri plnení požiadaviek na doplnenie marže vznesených centrálnymi protistranami z EÚ závislí od likvidity zahraničnej meny, najmä v stresových obdobiach. Komisia preto vyzýva banky a centrálne protistrany, aby sa v tejto veci spojili s Eurosystémom a prediskutovali všetky možné spôsoby využívania tohto systému. Komisia verí tomu, že účastníci trhu spoločne s Eurosystémom preskúmajú záležitosti vznesené v rámci cielených konzultácií v roku 2022 a nájdu spôsob, ako ich vyriešiť.

Ďalší aspekt, na ktorý bola Komisia upozornená, sa týka politík prístupu centrálnych protistrán k centrálnym bankám v súvislosti s vkladovými operáciami a facilitami likvidity. Ako sa ukázalo v správe Medzinárodného menového fondu z roku 2018 25 , Eurosystém zaviedol všeobecné politiky prístupu pre centrálne protistrany. Vzhľadom na množstvo týchto politík prístupu MMF odporučil ECB/Eurosystému, aby preskúmali možnosti harmonizácie príslušných politík prístupu pre centrálne protistrany. Eurosystém uvedené záležitosti bližšie skúma. Treba poznamenať, že prístupové politiky týkajúce sa vkladových operácií a facilít likvidity centrálnych bánk spadajú pod mandát Eurosystému a úlohy vykonávané v súlade s princípom nezávislosti centrálnych bánk.

5. Záver

Vďaka reformám prijatým po globálnej finančnej kríze v roku 2008 mohli finančné trhy EÚ čeliť nedávnemu vývoju na trhu z pozície, ktorá bola oveľa silnejšia ako pred rokom 2008. Kľúčovým prvkom týchto reforiem je centrálne zúčtovanie. Centrálne zúčtovanie je základom pre obchodovanie a pre dobre rozvinuté kapitálové trhy. Je nevyhnutné pre vytváranie únie kapitálových trhov. Zo skúseností so súčasným rámcom EÚ však vyplynulo množstvo oblastí, ktoré treba zlepšiť.

Jedným dôležitým aspektom je vybudovať väčšiu zúčtovaciu kapacitu v EÚ s cieľom posilniť naše kapitálové trhy, poskytnúť našim spoločnostiam viac možností zúčtovania a zaistiť zachovanie finančnej stability, pričom súčasne zostanú otvorené kapitálové trhy EÚ.

Preskúmanie zúčtovacieho rámca EÚ bude zároveň zamerané na riešenie problémov, ktoré sa vyskytli pri zúčtovávaní derivátov energetickými spoločnosťami, ktoré v súčasnosti čelia dosiaľ nevídaným šokom. Vďaka silnému zúčtovaciemu systému môžu podniky efektívne hedžovať svoje riziká a lepšie predvídať požiadavky na doplnenie marže. Zároveň však tento systém podnikom umožní zúčastniť sa na centrálnom zúčtovaní, a to s primeraným dohľadom.

Opatrenia zamerané na centrálne protistrany a ďalšie aspekty zúčtovacieho systému opísané v tomto oznámení nebudú mať úspech, ak sa prijmú izolovane, keďže zúčtovanie zvyčajne vedie ku koncentrácii. Musia byť doplnené o jasné opatrenia zamerané na dopyt po zúčtovacích službách a na podnecujúce k tomu, aby tento dopyt smeroval k centrálnym protistranám z EÚ. Vyšší dopyt po zúčtovaní v centrálnych protistranách z EÚ povedie k zvýšeniu ich likvidity.

A napokon možno konštatovať, silnejší zúčtovací systém EÚ môže zohrávať ústrednú úlohu pri podpore otvorenej strategickej autonómie EÚ. Otvorenú strategickú autonómiu nebude možno dosiahnuť, ak EÚ nerozvinie svoju zúčtovaciu kapacitu a nevyrieši jej zraniteľné miesta. Je to dôležité aj preto, aby mohla EÚ plne zohrávať svoju úlohu v globálnom kontexte a prispievať ku globálnej finančnej stabilite tým, že bude ponúkať viac možností zúčtovania.

Týmto balíkom opatrení sa môže pripraviť pôda pre silnejší, bezpečnejší a konkurencieschopnejší ekosystém zúčtovania v EÚ v nadchádzajúcich rokoch. Vzhľadom na dôležitosť tohto balíka a aktuálne prostredie Komisia podporuje rýchly pokrok Európskeho parlamentu a Rady v súvislosti s prijatím daných opatrení a je pripravená uľahčiť medziinštitucionálne rokovania. Na dosiahnutie úspechu bude rozhodujúcim odhodlané úsilie všetkých strán.

(1)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(2)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán (Ú. v. EÚ L 22, 22.1.2021, s. 1 – 102).

(3)

     Oznámenie Komisie – Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (COM/2020/590 final).

(4)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 600/2014, pokiaľ ide o zvýšenie transparentnosti údajov o trhu, odstránenie prekážok vzniku konsolidovaného informačného systému, optimalizáciu obchodovacích povinností a zákaz prijímania platieb za postupovanie pokynov klientov (COM/2021/727 final).

(5)

     Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 909/2014, pokiaľ ide o disciplínu pri vyrovnaní, cezhraničné poskytovanie služieb, spoluprácu v oblasti dohľadu, poskytovanie vedľajších služieb bankového typu a požiadaviek na centrálne depozitáre cenných papierov tretích krajín (COM/2022/120 final).

(6)

     V roku 2021 Komisia viedla pracovnú skupinu zameranú na príležitosti a výzvy týkajúce sa prevodu zúčtovania derivátov zo Spojeného kráľovstva do centrálnych protistrán v EÚ a v roku 2022 zorganizovala cielené konzultácie a stretnutia so zástupcami členských štátov a Európskeho parlamentu.

(7)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 379 – 387).

(8)

     Povolená centrálna protistrana je centrálna protistrana usadená v členskom štáte a s udeleným povolením podľa nariadenia EMIR (článok 14). Uznaná centrálna protistrana je centrálna protistrana z tretej krajiny uznaná orgánom ESMA na účely poskytovania zúčtovacích služieb zúčtovacím členom EÚ a pre miesta obchodovania v súlade s nariadením EMIR (článok 25).

(9)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32 – 96).

(10)

     Delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 (Ú. v. EÚ L 12, 17.1.2015, s. 1).

(11)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8 – 45).

(12)

     V súvislosti s preskúmaním smernice Solventnosť II dospela Komisia k záveru, že na dosiahnutie všetkých cieľov tohto preskúmania bude treba vykonať doplňujúce zmeny delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 [pozri dokument COM(2021) 580]. Na tomto základe Komisia začala diskusie o možnom obsahu zmien delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35.

(13)

     K mimoriadnym situáciám patria napr. situácie, ktoré ovplyvňujú spoľahlivosť alebo odolnosť centrálnych protistrán alebo vývoj na finančných trhoch, čo môže mať nepriaznivý vplyv napr. na stabilitu finančného systému v členských štátoch, v ktorých je usadená centrálna protistrana alebo jeden z jej zúčtovacích členov (pozri článok 24 navrhovaného nariadenia).

(14)

     Oznámenie Komisie: Núdzový stav v energetike – príprava, spoločné nakupovanie plynu a spoločná ochrana EÚ (COM/2022/553 final).

(15)

     List orgánu ESMA Európskej komisii z 22. septembra 2022: https://www.esma.europa.eu/file/125192/download?token=6iK84Onz .

(16)

     Pozri oznámenie Komisie s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti (COM/2021/32 final).

(17)

     Pozri CEPS, 2021, Setting EU CCP policy – much more than meets the eye (Nastavenie politiky centrálnych protistrán z EÚ – oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá).

(18)

     Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/2031 z 19. decembra 2018, vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/544 z 3. apríla 2019, vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2211 z 19. decembra 2019, vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/1308 z 21. septembra 2020 a vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/174 z 8. februára 2022.

(19)

     Pozri správu ESMA z decembra 2021: https://www.esma.europa.eu/press-news/esma-news/esma-publishes-results-its-assessment-systemically-important-uk-central .

(20)

     Pozri vyhlásenie komisárky McGuinnessovej o ďalšom postupe v prípade centrálneho zúčtovania: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/STATEMENT_21_5905 .

(21)

     Úrokové deriváty denominované v eurách a poľských zlotých, krátkodobé termínované úrokové obchody a swapy na kreditné zlyhanie denominované v eurách.

(22)

     Tieto opatrenia motivujú subjekty podliehajúce dohľadu (úverové inštitúcie a investičné spoločnosti), aby znižovali nadmerné riziko koncentrácie, napríklad tak, že diverzifikujú/obmedzia svoje expozície. Ak príslušný orgán usúdi, že opatrenia prijaté subjektom, nad ktorým vykonáva dohľad, sú na zníženie rizika nedostatočné, bude mu môcť uložiť opatrenia dohľadu.

(23)

     Cieľom účtovania zabezpečenia je uviesť v účtovnej závierke účinok tých činností riadenia rizík účtovnej jednotky, pri ktorých sa využívajú finančné nástroje na riadenie expozícií vyplývajúcich z osobitných rizík, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok hospodárenia.

(24)

     Komisia je pripravená poskytovať technickú podporu členským štátom a ich verejným orgánom na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021 na uľahčenie zúčtovania verejných orgánov v centrálnych protistranách z EÚ v prípade, že sa rozhodnú pre zúčtovanie, a na preskúmanie vnútroštátnych účtovných pravidiel na účely odstránenia alebo zmiernenia akýchkoľvek prekážok, ktoré by mohli brániť prevodu expozícií.

(25)

     Správa MMF o krajinách č. 18/226, júl 2018: https://www.imf.org/~/media/Files/Publications/CR/2018/cr18226.ashx .