EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli26. 10. 2022

COM(2022) 515 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Kvalita benzínu a motorovej nafty, ktoré sa používajú v cestnej doprave v Európskej únii




(Rok podávania správ 2020)

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Kvalita benzínu a motorovej nafty, ktoré sa používajú v cestnej doprave
v Európskej únii 
(Rok podávania správ 2020)

1.    Úvod

Podľa článku 7a smernice 98/70/ES 1 týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív (ďalej len „smernica o kvalite palív“) a článku 5 smernice Rady (EÚ) 2015/652, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice 98/70/ES 2 , sa od členských štátov vyžaduje, aby každoročne podávali správy o intenzite emisií skleníkových plynov z palív a energie dodaných na ich území. V nadväznosti na uplatňovanie a transpozíciu smernice Rady (EÚ) 2015/652 sa táto oznamovacia povinnosť prvýkrát vzťahovala na rok podávania správ 2017. Táto výročná správa obsahuje údaje nahlásené za rok 2020.

Navyše podľa článku 8 ods. 3 smernice 98/70/ES sú členské štáty povinné predložiť správy o národných údajoch o kvalite palív za predchádzajúci kalendárny rok.

V tejto výročnej správe sú zhrnuté informácie, ktoré poskytli členské štáty v súvislosti s uvedenými požiadavkami na podávanie správ. Správa vychádza z údajov za rok 2020, ktoré predložili členské štáty Európskej environmentálnej agentúre (EEA).

2.    Objem a intenzita emisií skleníkových plynov počas životného cyklu paliva a energie

V článku 7a smernice o kvalite palív v spojení so smernicou Rady (EÚ) 2015/652 sa stanovujú požiadavky na podávanie správ týkajúce sa:

·celkového objemu každého druhu paliva alebo energie dodávaných pre cestnú dopravu a necestné pojazdné stroje (vrátane plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy, ak sa neplavia po mori), poľnohospodárskych a lesných traktorov a rekreačných plavidiel, ak sa neplavia po mori,

·emisií skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie vrátane predbežných stredných hodnôt odhadovaných emisií z biopalív vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy 3 ,

·surovín a postupov výroby biopalív použitých v prípade jednotlivých biopalív dodaných na území členských štátov.

Podľa smernice o kvalite palív sú členské štáty povinné vyžadovať od dodávateľov palív, aby do 31. decembra 2020 znížili intenzitu emisií skleníkových plynov počas životného cyklu dopravných palív, t. j. emisií skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z dodaných palív a energie, minimálne o 6 % v porovnaní so základnou normou platnou pre palivá v roku 2010, ktorá predstavovala 94,1 g ekvivalentu CO2/MJ. Emisie skleníkových plynov vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy sa pri posudzovaní plnenia cieľa, ktorým je zníženie minimálne o 6 %, nezohľadňujú. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (EÚ) 2018/2001 4 sa predpokladajú viaceré opatrenia na riešenie nepriamej zmeny využívania pôdy vrátane stropu pre biopalivá na báze potravín a krmív, pričom v delegovanom akte 5 sa stanovujú podrobné kritériá na určenie surovín s vysokým rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy, ktoré sa majú postupne vyradiť do roku 2030, a kritériá certifikácie biopalív, biokvapalín a palív z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy.

V roku 2020 poskytlo údaje o znížení emisií skleníkových plynov v príslušnom formáte všetkých 27 členských štátov, ako aj Spojené kráľovstvo, Nórsko a Island. Spojené kráľovstvo však poskytlo údaje bez toho, aby vyčlenilo údaje za Severné Írsko 6 , preto sa do súhrnných údajov správy nemohli zahrnúť žiadne údaje za Severné Írsko. Keďže sa na Spojené kráľovstvo ako celok oznamovacia povinnosť za rok 2020 nevzťahuje, do správy nie sú zahrnuté ani údaje za celé Spojené kráľovstvo. Napriek tomu sú v tejto správe zahrnuté niektoré údaje za Severné Írsko, ktoré boli poskytnuté mimo formátu podávania správ. Porovnania súhrnných údajov sa vzťahujú na EÚ27 za všetky referenčné roky.

2.1.    Emisie skleníkových plynov a vzdialenosť od cieľa na rok 2020

Podľa poskytnutých údajov predstavovala v roku 2020 priemerná intenzita skleníkových plynov z palív a energie dodaných v 27 nahlasujúcich členských štátoch 89 g ekvivalentu CO2/MJ, čo sa premieta do úspory 51 Mt ekvivalentu oxidu uhličitého (ekvivalent CO2) počas roka 2020. Táto intenzita je o 5,5 % nižšia ako základná norma 94,1 g ekvivalentu CO2/MJ z roku 2010 (ide teda o výraznejšie zníženie než 4,3 % zníženie dosiahnuté 27 členskými štátmi EÚ v roku 2019), čo znamená, že na dosiahnutie cieľa vo výške 6 % je potrebné ďalšie 0,5 % zníženie intenzity skleníkových plynov všetkých dodávaných fosílnych palív, biopalív a energie. 

Údaje nahlásené za rok 2020 poukazujú na to, že pokrok dosiahnutý dodávateľmi palív EÚ sa v jednotlivých členských štátoch EÚ výrazne líši. Jedenásť členských štátov (Belgicko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko a Švédsko) dosiahlo svoj cieľ znížiť intenzitu skleníkových plynov z dopravných palív o 6 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 2010 (pozri obrázok 1). To pre mnohé členské štáty predstavuje významné zlepšenie v porovnaní s rokom podávania správ 2019, keď cieľ vo výške 6 % dosiahli len dva členské štáty (Švédsko a Fínsko). Najväčší medziročný pokrok v období 2019 až 2020 v porovnaní so základnou normou z roku 2010 dosiahol Cyprus (4,7 %) a Estónsko (4,5 %), po ktorých nasledovalo Belgicko, Dánsko a Maďarsko (zvýšenie v rozsahu od 3,1 % do 3,3 %). Na základe predbežných údajov predložených Spojeným kráľovstvom 7 dosiahlo Severné Írsko zníženie intenzity skleníkových plynov o 6,2 % v prípade palív dodávaných v roku 2020 v Severnom Írsku.

Z hľadiska zostávajúcej vzdialenosti od cieľovej hodnoty je už k dosiahnutiu cieľa vo výške 6 % veľmi blízko Slovensko (5,8 %), Holandsko (5,4 %) a Rakúsko (5,1 %). Rumunsko, Poľsko, Taliansko, Francúzsko, Bulharsko a Grécko dosiahli zníženie v rozsahu od 4 % do 5 %. V siedmich členských štátoch napokon zostáva zníženie intenzity skleníkových plynov pod úrovňou 4 % (Slovinsko, Španielsko, Portugalsko, Litva, Írsko, Lotyšsko a Chorvátsko). Ďalšie informácie sa uvádzajú v technickej správe EEA 2022/2 o intenzite skleníkových plynov z dopravných palív v EÚ v roku 2020 8 .

Obrázok 1: Zníženie intenzity skleníkových plynov z palív, ktoré dosiahli dodávatelia palív EÚ v členských štátoch v obdobiach 2010 – 2019 a 2010 – 2020 (zdroj: EEA)

Okrem toho boli v roku 2020 nahlásené zníženia emisií v predvýrobnej fáze 9 jedenástimi členskými štátmi (Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Luxembursko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Taliansko), čo v týchto členských štátoch prispelo 0,3 až 2,3 percentuálnymi bodmi k dosiahnutiu celkového zníženia emisií skleníkových plynov. Celkové nahlásené zníženia emisií v predvýrobnej fáze teda predstavovali 2 625 kt ekvivalentu CO2 v roku 2020, čo viedlo k ďalšiemu zníženiu intenzity skleníkových plynov palív o 0,3 % z 5,2 % na 5,5 % (pozri tabuľku 5 v prílohe k správe). Zníženie emisií v predvýrobnej fáze, ktorú uvádza dodávateľ, sa musí kvantifikovať a nahlásiť v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici Rady (EÚ) 2015/652. Podrobnejšie informácie o prístupoch ku kvantifikovaniu, monitorovaniu a nahlasovaniu zníženia emisií v predvýrobnej fáze sa nachádzajú v usmernení 10 .

Po zohľadnení emisií 11 vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy bola priemerná intenzita skleníkových plynov z palív dodaných v roku 2020 do EÚ o 3,3 % nižšia ako v roku 2010. To zodpovedá úspore 30 Mt ekvivalentu CO2 počas roka 2020. Podľa článku 7d smernice 98/70/ES, v ktorom sa stanovuje výpočet emisií skleníkových plynov z biopalív počas životného cyklu, sa emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy neberú pri posudzovaní súladu s cieľom zníženia minimálne o 6 % do úvahy.

Na dekarbonizáciu palív používaných v doprave a na splnenie ambicióznejších cieľov v oblasti klímy budú potrebné ďalšie opatrenia, ako sa stanovuje v Európskej zelenej dohode a následnom legislatívnom balíku „Fit for 55“, ktorý navrhla Komisia 14. júla 2021, a v rámci prebiehajúcich spolurozhodovacích procesov. Navrhovanou revíziou smernice o obnoviteľných zdrojoch energie 12 sa značne zvyšuje celková ambícia znížiť intenzitu emisií skleníkových plynov všetkých dopravných palív do roku 2030 o 13 % v porovnaní so základnou normou v roku 2010, pričom Komisia navrhla zrušiť cieľ zníženia o 6 % v zmysle smernice o kvalite palív, aby sa predišlo dvojitej regulácii a aby sa zjednodušili právne predpisy. Navrhované nariadenia o iniciatívach ReFuelEU Aviation a FuelEU Maritime majú takisto za cieľ podporiť výrobu a využívanie udržateľných alternatívnych palív v odvetviach letectva a námornej dopravy.

2.2.    Dodávky paliva

V tomto oddiele sú zhrnuté údaje, ktoré predložili členské štáty o všetkých fosílnych palivách, biopalivách a palivách nebiologického pôvodu v rozsahu pôsobnosti smernice o kvalite palív pre cestnú dopravu a necestné pojazdné stroje.

Celkové dodávky paliva nahlásené 27 členskými štátmi v roku 2020 dosiahli úroveň 10 585 petajaulov (PJ), čo v porovnaní s rokom 2019 predstavuje pokles o 10,8 %, najmä v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19. V oblasti dodávok paliva naďalej dominovali fosílne palivá (93,2 %), po ktorých nasledovali biopalivá (6,8 %) a veľmi malý podiel (0,02 %) tvorila elektrina (pozri oddiel 2.4). V roku 2020 neboli vykázané žiadne palivá nebiologického pôvodu z obnoviteľných zdrojov energie.

V rámci dodávok fosílnych palív v roku 2020 naďalej prevládala motorová nafta (56,1 %; 5 934 PJ), po ktorej nasledoval benzín (22,2 %; 2 354 PJ) a plynový olej (12,6 %; 1 337 PJ). Súhrnný podiel skvapalneného ropného plynu a zemného plynu predstavoval 2,2 % (236 PJ) (pozri obrázok 2).

Obrázok 2: Podiel jednotlivých palív na dodávkach energie z palív v roku 2020 (zdroj: EEA)

2.3.    Spotreba biopalív

Celková spotreba biopalív sa v rokoch 2019 až 2020 v 27 členských štátoch mierne zvýšila zo 693 PJ na 723 PJ. Naďalej prevláda bionafta (metylester mastnej kyseliny, FAME) predstavujúca 62,0 % z celkovej spotreby biopalív (449 PJ), po ktorej nasledoval hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej (HVO) (20,2 %; 146 PJ) a bioetanol (13,4 %; 97 PJ). Bio-etyl-terc-butyl-éter (bio-ETBE) tvoril 1,6 % (11 PJ) a bioplyn 1,4 % (10 PJ) z celkovej spotreby biopalív. Ostatné biopalivá predstavovali oveľa menší podiel (pozri obrázok 3). Viac ako 80 % všetkých biopalív sa teda primiešava do naftových palív. Podrobné informácie o všetkých biopalivách a spôsoboch výroby sú uvedené v technickej správe EEA č. 2022/02.

Obrázok 3: Podiel jednotlivých biopalív na dodávkach energie z biopalív v roku 2020 (zdroj: EEA)

2.4.    Spotreba elektrickej energie

Nahlasovanie spotreby elektrickej energie dodávateľmi palív je dobrovoľné a údaje o elektrickej energii, ktorú spotrebovali elektrické vozidlá a motocykle, nahlásilo pätnásť členských štátov (v porovnaní s jedenástimi v roku 2019) (pozri tabuľku 1). Celkové nahlásené množstvo elektrickej energie spotrebovanej elektrickými vozidlami sa zvýšilo z 3 714 644 GJ z roku 2019 na 6 218 196 GJ (okrem úpravy účinnosti hnacej sústavy), čo predstavuje nárast o 67 %. Skutočná spotreba elektrickej energie, ktorú spotrebovali elektrické vozidlá v rôznych členských štátoch, môže byť väčšia, keďže nahlasovanie elektrickej energie nie je podľa článku 7a povinné a mnohé členské štáty ju stále nenahlasujú, hoci by sa tým prispelo k dosiahnutiu cieľa vo výške 6 %.

Tabuľka 1. Elektrická energia, ktorú spotrebovali elektrické vozidlá a motocykle v roku 2020, uvedená ako vykázaný príspevok dodávateľov palív k ich cieľu zníženia emisií skleníkových plynov (zdroj: EEA)

3.    Prehľad údajov o kvalite palív v EÚ za rok 2020

Podľa článku 8 smernice o kvalite palív všetkých 27 členských štátov, ako aj Nórsko a Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko, predložilo správy o národných údajoch o kvalite palív za rok 2020.

V tomto oddiele sa uvádzajú údaje, ktoré oznámilo 27 členských štátov EÚ o predaji benzínu a motorovej nafty používaných v cestnej doprave a o biozložkách, ktoré tieto palivá obsahujú. Nie sú v ňom zahrnuté iné fosílne palivá, iné biopalivá ani palivá nebiologického pôvodu či palivá používané pre necestné pojazdné stroje.

3.1.    Benzín a nafta

Podiel nafty zostal v období 2017 – 2020 stabilný, pričom v roku 2020 dosiahol hodnotu 73,2 % z celkového predaja. Predtým sa o niečo zvýšil, a to zo 71,2 % v roku 2014 na 73,3 % v roku 2017. Je to dôsledok rastu podielu motorovej nafty v európskom vozovom parku počas posledných desaťročí, ktorý zastavil škandál s emisiami z naftových motorov. Celkové množstvo nafty predanej v roku 2020 pokleslo v porovnaní s rokom 2019 o 12 % vplyvom krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Predaj benzínu v roku 2020 zaznamenal pokles o podobný percentuálny podiel (12,4 %) (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2. Predaj motorovej nafty a benzínu v EÚ27 (v miliónoch litrov a ich príslušné podiely) v rokoch 2017 – 2020

Spotreba naftových palív dominuje vo všetkých členských štátoch s výnimkou Cypru, kde podiel využívania benzínu dosahuje 50 %. Ďalšie krajiny s relatívne vysokou spotrebou benzínu sú Grécko (45 %), Holandsko (42 %) a Fínsko (38 %). Na opačnej strane stojí Bulharsko (18 %), Lotyšsko (16 %) a Litva (13 %).

Z hľadiska palív s oktánovým číslom výskumnou metódou (RON) nedošlo v období 2019 – 2020 k žiadnej významnej zmene predaja jednotlivých druhov benzínu. Väčšinu objemu predaja benzínu v roku 2020 tvorili palivá s oktánovým číslom výskumnou metódou 95, ktorých podiel sa v porovnaní s rokom 2019 mierne zvýšil. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa znížil podiel predaja paliva s oktánovým číslom RON 95 alebo vyšším, no nižším ako 98, pričom sa mierne zvýšil podiel predaja paliva s oktánovým číslom RON 98 alebo vyšším (pozri tabuľku 3).

Tabuľka 3. Podiel predaja benzínu v EÚ27 podľa čísla RON

3.2.    Obsah biozložiek

V roku 2020 sa takmer všetok benzín a nafta predané v EÚ uvádzali na trh ako palivá obsahujúce biozložky. Biozložky obsahovalo 99,8 % 14 všetkého predaného benzínu, a to v tomto rozčlenení: 65,7 % predaného benzínu obsahovalo až 5 objemových % etanolu (E5), čo je o 7,6 percentuálneho bodu menej ako v roku 2019, zatiaľ čo 33,3 % predaného benzínu obsahovalo až 10 objemových % etanolu (E10), čo predstavuje nárast o 7,6 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2019; 1,0 % benzínu obsahovalo viac ako 10 % etanolu (E+ 15 ).

Zo všetkých predaných naftových palív 99,7 % obsahovalo biozložky, pričom 86,2 % naftových palív obsahovalo až 7 % FAME (B7), 13,8 % obsahovalo viac (B+) 16 , čo predstavuje významný nárast z 0,8 % v roku 2019 (pozri tabuľku 4).

Tabuľka 4. Používanie biozložiek v benzíne a naftových palivách predávaných v EÚ27 v rokoch 2017 – 2020

3.3.    Súlad predávaných palív s limitmi kvality

Limity kvality palív sú celkovo v EÚ vo veľkej miere dodržiavané. Veľká väčšina nahlásených základných palivových parametrov vo vzorkách odobratých v roku 2020 bola v rámci prípustnej odchýlky.

Litva, Slovinsko a Švédsko overili a nahlásili úplné dodržiavanie predpisov týkajúcich sa benzínu aj motorovej nafty. Osem členských štátov overilo a nahlásilo úplné dodržiavanie predpisov týkajúcich sa benzínu (Bulharsko, Holandsko, Litva, Luxembursko, Malta, Rumunsko, Slovinsko a Švédsko) a sedemnásť členských štátov overilo a nahlásilo úplné dodržiavanie predpisov týkajúcich sa motorovej nafty (Dánsko, Fínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Taliansko).

Členské štáty nahlásili celkovo 235 prípadov nesúladu týkajúcich sa benzínu a 90 prípadov nesúladu týkajúcich sa motorovej nafty, čo v prípade benzínu predstavuje podiel 1 % a v prípade nafty 0,4 % celkového počtu vzoriek odobratých v roku 2020. Je to o 33 % menej ako v roku 2019. Pokiaľ ide o benzín, medzi najčastejšie parametre, ktoré nespĺňali špecifikácie, patril tlak pár v letnom období (v pätnástich členských štátoch), oktánové číslo výskumnou metódou (RON) (v šiestich členských štátoch), oktánové číslo motorovou metódou (MON) (v piatich členských štátoch), obsah aromatických látok (analýza uhľovodíkov) (v piatich členských štátoch) a obsah síry (v jednom členskom štáte – Francúzsku). Pokiaľ ide o motorovú naftu, medzi najčastejšie parametre, ktoré nespĺňali špecifikácie, patril obsah síry a obsah metylesterov mastných kyselín (FAME) (v šiestich členských štátoch v prípade oboch parametrov).

Všetky členské štáty opísali opatrenia, ktoré prijali po zistení nevyhovujúcich vzoriek. Medzi spomínané opatrenia patrilo informovanie príslušných orgánov, začatie vyšetrovania, ukladanie sankcií a pokút a opätovný odber vzoriek. V malom počte prípadov nedošlo k prijatiu žiadnych opatrení, a to keď sa zistené nevyhovujúce parametre odklonili od prípustnej odchýlky len nepatrne.

Preto Komisia nepotrebovala v tejto oblasti začať žiadne vyšetrovanie. Možno dospieť k záveru, že vďaka zavedenému systému monitorovania kvality palív sa v EÚ predávajú palivá vysokej kvality v súlade s požiadavkami smernice o kvalite palív.

Príloha

Tabuľka 5. Príspevok zníženia emisií v predvýrobnej fáze k cieľu zníženia intenzity emisií skleníkových plynov o 6 % v roku 2020, okrem nepriamej zmeny využívania pôdy (Zdroj: EEA)

(1)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).

(2)

     Smernica Rady (EÚ) 2015/652 z 20. apríla 2015, ktorou sa stanovujú metodiky výpočtu a požiadavky na predkladanie správ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív (Ú. v. EÚ L 107, 25.4.2015, s. 26).

(3)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 8).

(4)

     Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82 – 209).

(5)

     C(2019) 2055 final: https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/2_en_act_part1_v3.pdf .

(6)

     Po skončení prechodného obdobia sa už na Spojené kráľovstvo ako celok nevzťahuje smernica Rady (EÚ) 2015/652, v ktorej sa stanovujú príslušné požiadavky na prekladanie správ. Podľa článku 5 ods. 4 v spojení s bodom 47 prílohy 2 k protokolu o Írsku/Severnom Írsku k dohode o vystúpení ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:12020W/TXT ) sa smernica Rady (EÚ) 2015/652 stále vzťahuje na Spojené kráľovstvo a v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o Severné Írsko.

(7)

     Spojené kráľovstvo v súčasnosti dokončuje predkladanie správ za Severné Írsko podľa článku 7a smernice o kvalite palív a v súlade s článkom 5 smernice Rady (EÚ) 2015/652.

(8)

      https://www.eionet.europa.eu/etcs/etc-cm/products/etc-cm-report-2022-02 . 

(9)

     „Emisie v predvýrobnej fáze“ sú všetky emisie skleníkových plynov vznikajúce predtým, ako sa surovina dostane do rafinérie alebo do spracovateľského závodu, v ktorom sa vyrába palivo.

(10)

     https://ec.europa.eu/clima/system/files/2016-11/guidance_note_on_uer_en.pdf.

(11)

     Do tohto výpočtu boli zahrnuté predbežné odhadované emisie z biopalív vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy, ako sa uvádza v prílohe V k smernici o kvalite palív.

(12)

     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52021PC0557.

(13)

     V súlade s časťou 1 prílohy I k smernici Rady (EÚ) 2015/652 sa cieľ zníženia skleníkových plynov počíta na základe množstiev elektrickej energie pomocou faktora úpravy technológie EV, čo zodpovedá začleneniu účinnosti hnacej sústavy.

(14)

     To zahŕňa bioetanol priamo primiešaný do benzínu alebo konvertovaný na ETBE a následne primiešaný do benzínu.

(15)

     E+ je benzín s obsahom etanolu > 10 % (% obj.).

(16)

     B+ je nafta s obsahom bionafty > 7 % (% obj.).

(17)

     Len Malta a Slovensko nahlásili 186 miliónov litrov predaného benzínu bez obsahu biopaliva, čo zodpovedá podielu 0,2 % na celkovom predaji benzínu v roku 2020 (v dôsledku nízkeho podielu sa z tabuľky 4 vynecháva).

(18)

     Len Lotyšsko nahlásilo 638 miliónov predanej motorovej nafty v zimnom období bez obsahu biopaliva, čo zodpovedá 0,3 % podielu na celkovom predaji benzínu v roku 2020 (v dôsledku nízkeho podielu sa z tabuľky 4 vynecháva).