EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli20. 7. 2021
SWD(2021) 720 final
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE
Správa o právnom štáte 2021
Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Malte
Sprievodný dokument
K OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Správa o právnom štáte 2021
Situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii
{COM(2021) 700 final} - {SWD(2021) 701 final} - {SWD(2021) 702 final} - {SWD(2021) 703 final} - {SWD(2021) 704 final} - {SWD(2021) 705 final} - {SWD(2021) 706 final} - {SWD(2021) 707 final} - {SWD(2021) 708 final} - {SWD(2021) 709 final} - {SWD(2021) 710 final} - {SWD(2021) 711 final} - {SWD(2021) 712 final} - {SWD(2021) 713 final} - {SWD(2021) 714 final} - {SWD(2021) 715 final} - {SWD(2021) 716 final} - {SWD(2021) 717 final} - {SWD(2021) 718 final} - {SWD(2021) 719 final} - {SWD(2021) 721 final} - {SWD(2021) 722 final} - {SWD(2021) 723 final} - {SWD(2021) 724 final} - {SWD(2021) 725 final} - {SWD(2021) 726 final} - {SWD(2021) 727 final}
Zhrnutie
Reformy z roku 2020, najmä reforma systému vymenúvania sudcov a disciplíny sudcov, prispeli k posilneniu nezávislosti maltského justičného systému. Úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva sa výrazne zlepšila. Boli prijaté opatrenia na odpolitizovanie vymenúvania predsedu Najvyššieho súdu, pričom niektoré aspekty tohto postupu si vyžadujú ďalšiu pozornosť. Pokračuje presun trestných stíhaní z polície na generálneho prokurátora. Hoci si tento presun vyžaduje čas, je dôležité, aby sa vzťahoval aj na menej závažné trestné činy. Prebiehajú diskusie o posilnení nezávislosti špecializovaných súdov. V oblasti efektívnosti justičného systému pretrvávajú vážne problémy, najmä pokiaľ ide o dĺžku súdnych konaní, vplyv nízkeho počtu sudcov a digitalizáciu justície.
Vláda schválila novú cielenú stratégiu boja proti podvodom a korupcii. Hoci vyšetrovacie orgány a orgány prokuratúry zlepšili svoje kapacity na riešenie prípadov korupcie, čo sa prejavilo zvýšením počtu začatých prípadov, vyšetrovania sú v závislosti od svojej zložitosti naďalej zdĺhavé a v prípadoch na vysokej úrovni je potrebné zabezpečiť odsúdenia. Reformy týkajúce sa vymenovania policajného riaditeľa a komisárov stálej komisie proti korupcii, ako aj reorganizovaná spolupráca medzi políciou a generálnym prokurátorom sú nové a na ich výsledky sa ešte len čaká. Pokiaľ ide o pravidlá bezúhonnosti pre verejných činiteľov vrátane poslancov parlamentu a ministrov, plánujú sa ďalšie zmeny. Boli zavedené osobitné usmernenia na zmiernenie rizík korupcie vo verejnom obstarávaní počas pandémie ochorenia COVID-19.
Verejné vyšetrovanie vraždy investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej pokračovalo vypočúvaním svedkov v rokoch 2020 a 2021 a bolo ukončené 15. júla 2021. V samostatnom trestnom procese týkajúcom sa tohto prípadu došlo k vývoju. Novinári stále čelia prekážkam pri žiadostiach o prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii verejné orgány, ako aj pri výkone svojej profesie vo všeobecnosti. Zmenami maltského zákona o vysielaní sa nezaviedli žiadne zmeny, ktoré by posilnili skutočnú nezávislosť regulačného orgánu pre vysielanie. Vzhľadom na vlastníctvo televíznych a rozhlasových staníc dvomi hlavnými politickými stranami bola podaná ústavná žaloba, ktorá napadla príslušný článok maltského zákona o vysielaní a uplatňovanie tohto ustanovenia zo strany orgánu na reguláciu médií. Malta v roku 2020 zaviedla systém podpory pre poskytovateľov spravodajských médií s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom pandémie ochorenia COVID-19.
Uskutočnili sa ďalšie reformy na posilnenie systému bŕzd a protiváh. Boli prijaté reformy týkajúce sa vymenúvania osôb vykonávajúcich najvyššie výkonné funkcie a vymenúvania do niektorých nezávislých komisií, ktoré boli navrhnuté v roku 2020. Pretrvávajúce obavy týkajúce sa postupu vymenúvania do niektorých ďalších verejných orgánov sa budú riešiť v rámci ústavného konventu. Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19 sa však časový a organizačný harmonogram tohto konventu ešte len stanoví. Úloha ombudsmana bola posilnená, hoci konštatoval nedostatočnú dôslednosť pri vykonávaní jeho odporúčaní. Predmetom diskusie v parlamente naďalej zostáva návrh zákona o zriadení národnej inštitúcie pre ľudské práva. Pretrvávajú problémy v súvislosti s obmedzeným využívaním verejných konzultácií v procese tvorby právnych predpisov vrátane predpisov o štrukturálnych reformách. Hoci sa organizácie občianskej spoločnosti naďalej aktívne zapájajú do verejnej diskusie, vyjadrili určité obavy týkajúce sa prístupu k financovaniu a činností komisára pre dobrovoľnícke organizácie.
I.Justičný systém
Maltský justičný systém je ovplyvnený kontinentálnymi, ako aj anglosaskými právnymi tradíciami. Súdy sú rozdelené na vyššie a nižšie súdy. Vyššie súdy sa skladajú zo sudcov a zahŕňajú občianskoprávny súd, trestný súd, odvolací súd, trestný odvolací súd a Ústavný súd. Nižšie súdy pozostávajú zo zmierovacích sudcov a zahŕňajú zmierovací súd (Malta) a zmierovací súd (Gozo). Na čele súdnych orgánov stojí predseda Najvyššieho súdu, ktorý zároveň predsedá Ústavnému súdu. Nad prácou súdnych orgánov vykonáva dohľad Komisia pre správu justície. Exituje viacero špecializovaných súdov, ktoré rozhodujú v osobitných oblastiach. V roku 2019 bola zriadená plne samostatná prokuratúra. Malta sa zúčastňuje na Európskej prokuratúre. Advokátska komora je nezávislou a samoregulovanou profesijnou organizáciou právnikov.
Nezávislosť
Úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva sa zlepšila a v súčasnosti je vysoká. Pomerne dobrá alebo veľmi dobrá úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva medzi širokou verejnosťou (69 %) sa od roku 2020 výrazne zlepšila (52 %), a to aj v porovnaní s rokom 2016 (44 %). Pomerne dobrá alebo veľmi dobrá úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva medzi podnikmi (67 %) sa od roku 2020 takisto výrazne zlepšila (48 %), čím došlo k obratu v predchádzajúcom klesajúcom trende.
Nový systém vymenúvania sudcov prispel k posilneniu nezávislosti súdnictva. Nový systém vymenúvania sudcov prijatý v júli 2020 posúdila Benátska komisia vo svojom stanovisku z októbra 2020. Benátska komisia reformu privítala, pričom pozitívne posúdila nové zloženie Výboru pre vymenúvanie sudcov (ďalej len „VVS“), zverejňovanie voľných miest v súdnictve, priame navrhovanie kandidátov na sudcov prezidentovi Malty zo strany výboru, predkladanie podrobných správ o kandidátoch výborom a predstavenie troch najvhodnejších kandidátov na vymenovanie zo strany výboru. Tieto reformy, v ktorých sa zohľadňujú odporúčania Rady Európy, prispievajú k posilneniu nezávislosti súdnictva. Advokátska komora a organizácie občianskej spoločnosti tieto reformy privítali. Benátska komisia však vyjadrila poľutovanie nad postupom maltskej vlády pri ich prijímaní, ktorý neumožnil širšie konzultácie s občianskou spoločnosťou ani širšiu verejnú diskusiu, na čo upozornila aj občianska spoločnosť. Poukázala aj na to, že vzhľadom na jej predchádzajúce odporúčania by mali byť mená troch kandidátov navrhnutých Výborom pre vymenúvanie sudcov zverejnené predtým, ako prezident Malty rozhodne o vymenovaní, aby sa zabezpečila transparentnosť procesu, keďže to nebolo súčasťou prijatej reformy. Nový postup vymenúvania sudcov sa uplatnil pri prijímaní štyroch sudcov v apríli 2021 a štyroch zmierovacích sudcov v júni 2021.
Nezávislosť súdnictva posilnila aj reforma postupu pri prepúšťaní zmierovacích sudcov a sudcov. Boli zavedené zmeny v postupe pri prepúšťaní zmierovacích sudcov a sudcov. Podľa nového systému je postup pri prepúšťaní sudcov v právomoci Komisie pre správu justície, ktorá je z väčšej miery zložená z predstaviteľov súdnych orgánov, na rozdiel od predchádzajúceho systému, v ktorom bol za tento postup zodpovedný parlament. Benátska komisia vo svojom stanovisku z októbra 2020 považuje reformu vo všeobecnosti za zhodnú s existujúcimi normami.
Boli prijaté opatrenia na odpolitizovanie vymenúvania predsedu Najvyššieho súdu. Benátska komisia vo svojom stanovisku z októbra 2020 opätovne zdôraznila potrebu čo najviac odpolitizovať vymenúvanie predsedu Najvyššieho súdu. V tom istom stanovisku vyjadrila názor, že k takémuto odpolitizovaniu by viedla požiadavka dvojtretinovej väčšiny v parlamente na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu, no zároveň vyjadrila poľutovanie nad tým, že v tejto súvislosti nebol stanovený žiadny mechanizmus na predchádzanie patovej situácii. Všeobecnejšie povedané, vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu parlamentom bez účasti súdnych orgánov posudzované spolu s možnosťou, že by za predsedu Najvyššieho súdu mohla byť vymenovaná osoba mimo súdnictva, si bude vyžadovať ďalšiu pozornosť. Advokátska komora vyjadrila názor, že vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu by sa malo uskutočniť z radov vyšších sudcov, čím by sa vylúčila možnosť, že by osoby mimo súdnictva mohli byť vymenované priamo za predsedu Najvyššieho súdu, a že vymenovanie by mali uskutočniť samotní členovia súdnictva bez zásahu akejkoľvek politickej moci.
Presun niektorých druhov trestných stíhaní z polície na generálneho prokurátora prebieha podľa časového harmonogramu, ale pre presun menej závažných trestných činov neexistuje žiadny časový harmonogram. Všetky trestné stíhania pred súdmi nižšieho stupňa (zmierovacie súdy) donedávna vykonávala polícia, zatiaľ čo generálna prokuratúra viedla trestné stíhania pred súdmi vyššieho stupňa (trestný súd a trestný odvolací súd v rámci svojej nižšej aj vyššej jurisdikcie). Realizácia presunu sa začala začiatkom roka 2020 prijatím 20 nových právnikov do generálnej prokuratúry, aby mohla efektívnejšie zvládnuť dodatočné pracovné zaťaženie. Prvá fáza prechodného obdobia sa skončila 1. októbra 2020 a generálny prokurátor následne prevzal rozhodnutia o začatí trestného stíhania a začatí trestného stíhania týkajúce sa špecifikovaných závažných trestných činov vrátane korupcie. Vláda plánuje pokračovať v každoročnom presune ďalšieho počtu trestných činov na generálneho prokurátora až do 1. októbra 2024. Tento plán však nezahŕňa prenos priestupkov alebo trestných činov, za ktoré možno uložiť pokutu alebo trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby do dvoch rokov (skrátené konania). V súčasnosti nie je jasné, či aj tieto prípady budú predmetom presunu. Hoci si tento presun vyžaduje primeraný čas, je dôležité, aby sa všetky trestné stíhania vrátane trestných činov v skrátenom konaní preniesli na generálneho prokurátora a aby sa tak stalo čo najskôr.
Záruky týkajúce sa postupu vymenúvania a odvolania generálneho prokurátora ponechávajú priestor na posilnenie. Generálneho prokurátora môže po zmene ústavy prijatej v júli 2020 odvolať prezident Malty na základe uznesenia prijatého dvojtretinovou väčšinou v parlamente. Podobné zmeny boli zavedené aj v prípade právneho zástupcu štátu. Benátska komisia vo svojom stanovisku z októbra 2020 odporučila, aby o dôvodoch odvolania rozhodol odborný orgán alebo aby bolo možné odvolanie proti rozhodnutiu parlamentného výboru podať na ústavný súd ešte predtým, ako plénum parlamentu prijme konečné rozhodnutie o odvolaní. Pokiaľ ide o postup vymenovania, aj napriek tomu, že po reforme v roku 2019 boli pridané záruky, zostalo vymenovanie generálneho prokurátora v praxi stále prevažne v právomoci predsedu vlády, čo bolo označené za problém.
Naďalej pôsobí značný počet špecializovaných súdov. Mnohé z týchto súdov boli zriadené prostredníctvom postupu, na ktorom sa podieľa výkonná moc. Benátska komisia vyjadrila znepokojenie, pokiaľ ide o fungovanie týchto špecializovaných súdov, keďže nemajú rovnakú úroveň nezávislosti ako všeobecné súdy, a v októbri 2020 svoje odporúčania zopakovala. Obavy vyjadrili aj zainteresované strany vrátane advokátskej komory. V súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti prebiehajú diskusie o preskúmaní nezávislosti týchto špecializovaných súdov.
Kvalita
V oblasti digitalizácie justičného systému existujú výrazné nedostatky, k odstráneniu ktorých by mohla prispieť realizácia pripravovanej digitálnej stratégie. V roku 2020 bola vyhlásená verejná konzultácia o digitálnej stratégii a akčnom pláne, na ktoré bude dohliadať Európska komisia Rady Európy pre efektívnosť justície (CEPEJ) a ktoré budú financované z programu na podporu štrukturálnych reforiem. Po ukončení procesu konzultácií sa návrh digitálnej stratégie a akčného plánu predloží ministerstvu spravodlivosti približne v polovici roka 2021. Realizácia stratégie je potrebná na odstránenie súčasných výrazných nedostatkov v digitalizácii justičného systému, na ktoré upozornili zainteresované strany, najmä pokiaľ ide o obmedzenú možnosť podania a sledovania konania elektronickými prostriedkami. Medzi oblasti, ktoré by sa mohli ďalej posilniť, patrí využívanie digitálnych technológií súdmi a prokuratúrou, využívanie nástrojov elektronickej komunikácie súdmi a prokuratúrou a digitálne riešenia na vedenie a sledovanie súdnych konaní v trestných veciach. Zákon prijatý vo februári 2021 umožňuje ministrovi spravodlivosti prijať právne predpisy, ktoré umožnia elektronické podávanie trestných súdnych aktov, elektronické podávanie oznámení a vedenie trestných súdnych konaní online. S cieľom čeliť pandémii ochorenia COVID-19 boli v novembri 2020 prijaté zmeny organizačného a občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú viesť občianskoprávne konania online.
Boli navrhnuté zmeny, ktoré oprávnia správne orgány ukladať sankcie za porušenia, o ktorých v súčasnosti rozhodujú súdy. Vo februári 2021 boli navrhnuté legislatívne zmeny, ktoré budú upravovať druhy porušení, ktoré by sa mohli považovať za porušenia trestnoprávnej povahy v situáciách, keď orgán verejnej moci uloží občianskoprávnu sankciu, správnu pokutu alebo iné občianskoprávne alebo správne sankcie či opatrenia. Návrhy zmien oprávnia správne orgány ukladať určité sankcie za porušenia trestnoprávnej povahy, o ktorých v súčasnosti môžu rozhodovať len súdne orgány. Zainteresované strany v tejto súvislosti vyjadrili obavy, keďže sa domnievajú, že tieto zmeny by mohli viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože by viedli k nárastu prípadov, ktoré by riešili správne orgány namiesto súdov, a pretože navrhované zmeny sa môžu zaviesť len prostredníctvom zmeny ústavy, a nie prostredníctvom zákonnej úpravy, ako to navrhuje vláda. Benátska komisia vo svojom naliehavom stanovisku z 1. júna 2021 vyjadrila názor, že navrhovaná reforma by sa mala dosiahnuť prostredníctvom zmeny ústavy a zároveň by sa malo zabezpečiť ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o jej vzťah k článku 6 Európskej charty ľudských práv.
Efektívnosť
Vážnym problémom zostáva dĺžka konania. Dĺžka trvania prvostupňových civilných a obchodných sporových konaní v roku 2019 zostala veľmi dlhá (465 dní), pričom od roku 2017 vykazuje rastúci trend. Trvanie týchto konaní v rámci odvolacieho konania bolo v roku 2019 takisto veľmi dlhé (875 dní). Priemerná dĺžka konania vo veciach týkajúcich sa prania špinavých peňazí zostala v roku 2019 mimoriadne dlhá (viac ako 1 350 dní), aj keď vykazuje klesajúci trend. Hoci čas potrebný na vyriešenie prípadov správneho práva na prvom stupni zostal dlhý, od roku 2017 vykazuje klesajúci trend. Podiel vyriešených prípadov občianskeho, obchodného a správneho práva a iných prípadov bol v roku 2019 nižší ako 100 % a naďalej klesá. Zainteresované strany vyjadrili závažné obavy o efektívnosť maltského justičného systému. Tieto obavy ešte zhoršuje pandémia ochorenia COVID-19, ktorá v roku 2020 viedla na určité obdobie k pozastaveniu činnosti súdov a naďalej brzdí ich činnosť. V súvislosti s trestným procesom minister spravodlivosti v novembri 2020 oznámil zmeny s cieľom zrýchliť súdne vyšetrovanie a trestný proces, ako aj znížiť počet nevybavených prípadov na odvolacom súde. Okrem toho bol prijatý nový zákon v oblasti civilného konania, ktorým by malo zabezpečiť skrátenie zhromažďovania dôkazov. Zdá sa, že cieľom tohto zákona je aj zníženie počtu nevybavených prípadov na odvolacom súde tým, že odvolaciemu súdu poskytuje možnosť povoliť vypočúvanie len v nevyhnutných prípadoch.
Pomerne nízky počet sudcov a zmierovacích sudcov môže mať vplyv na efektívnosť justičného systému. Počet sudcov na obyvateľa patrí aj naďalej k najnižším v EÚ. Keďže v apríli 2021 boli vymenovaní štyria sudcovia s cieľom obsadiť existujúce voľné miesta a v júni 2021 štyria zmierovací sudcovia, predstavuje to zvýšenie celkového počtu sudcov a zmierovacích sudcov o jedno miesto, keďže väčšina voľných miest sa uvoľnila s cieľom nahradiť sudcov a zmierovacích sudcov, ktorí odišli do dôchodku alebo boli povýšení. Združenie sudcov a zmierovacích sudcov vyzvalo vládu, aby vymenovala aspoň šesť nových zmierovacích sudcov s cieľom zabezpečiť efektívnosť maltského justičného systému.
II.Protikorupčný rámec
Protikorupčný inštitucionálny rámec pozostáva z viacerých orgánov. Stála komisia proti korupcii je zodpovedná za predchádzanie korupcii a za vykonávanie správnych vyšetrovaní korupčných praktík. Komisár pre normy verejného života monitoruje etiku ministrov, parlamentných tajomníkov a poslancov parlamentu. Vyšetrovanie hospodárskej trestnej činnosti vrátane trestných činov korupcie a prania špinavých peňazí je v kompetencii polície (oddelenie vyšetrovania finančnej trestnej činnosti) a trestné stíhanie v právomoci generálneho prokurátora. Generálny prokurátor počas prechodného obdobia v rokoch 2021 až 2024 prevezme stíhanie všetkých trestných činov, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody dlhší ako dva roky. Ďalšími orgánmi zapojenými do boja proti korupcii sú finančná spravodajská a analytická jednotka (FIAU) a oddelenie pre vnútorný audit a vyšetrovanie. Toto oddelenie vykonáva interné audity a vyšetrovania v rámci všetkých ministerstiev a agentúr. Ako sa uvádza v Správe o právnom štáte 2020, počas prebiehajúceho vyšetrovania a samostatného verejného vyšetrovania vraždy investigatívnej novinárky
Daphne Caruanovej Galiziovej
sa odhalili hlboko zakorenené vzorce korupčného správania a podnietili silnú spoločenskú požiadavku na výrazné posilnenie kapacity na boj proti korupcii a širšiu reformu právneho štátu.
Odborníci aj výkonní riaditelia podnikov vnímajú úroveň korupcie vo verejnom sektore aj naďalej ako pomerne vysokú. V Indexe vnímania korupcie organizácie Transparency International 2020 dosiahla Malta 53 bodov zo 100 a umiestnila sa na 15. mieste v Európskej únii a na 52. mieste vo svete. Toto vnímanie sa za posledných päť rokov zhoršilo.
Vláda v marci 2021 schválila cielenú národnú stratégiu boja proti podvodom a korupcii na obdobie rokov 2021 – 2024. Kabinet ministrov schválil stratégiu, ktorá bola verejne oznámená parlamentu v máji 2021. Jej piliermi sú odborná príprava a vzdelávanie, výmena informácií, inštitucionálna spolupráca (na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni), ako aj zodpovednosť za verejné financovanie. Vykonávanie stratégie koordinuje výbor, ktorému predsedá oddelenie pre vnútorný audit a vyšetrovanie (IAID). Zástupcovia úradu ombudsmana, súkromného sektora, občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií vyjadrili poľutovanie nad tým, že pred prijatím stratégie neboli prizvaní ani sa s nimi neviedli konzultácie.
Hoci vyšetrovacie orgány a orgány prokuratúry zlepšili svoje kapacity na riešenie prípadov korupcie, čo sa prejavilo zvýšením počtu začatých prípadov, vyšetrovania sú v závislosti od svojej zložitosti naďalej zdĺhavé a v prípadoch na vysokej úrovni je potrebné zabezpečiť odsúdenia. Od októbra 2020 prevzal generálny prokurátor zodpovednosť za stíhanie niektorých závažných trestných činov vrátane veľkej korupcie. Finančným trestným činom sa venuje celkovo 14 prokurátorov a v druhom štvrťroku 2020 bola zriadená pracovná skupina pre komplexné finančné trestné činy. Počet vyšetrovaných a vyriešených prípadov finančnej trestnej činnosti sa výrazne zvýšil v nadväznosti na nedávne zvýšenie zdrojov a kapacity oddelenia vyšetrovania finančnej trestnej činnosti (FCID), ku ktorému došlo v období od roku 2019 do septembra 2020. Vyšetrovanie a stíhanie korupcie naďalej zostávajú zdĺhavé, najmä v prípadoch, ktoré si vyžadujú rozsiahlu analýzu finančných údajov alebo ktoré sa považujú za komplexné. V súčasnosti sa na súdoch rieši niekoľko prípadov veľkej korupcie.
Zaviedli sa nové opatrenia na zlepšenie bezúhonnosti polície. Polícia začala v septembri 2020 pod vedením novovymenovaného policajného riaditeľa realizovať stratégiu transformácie na roky 2020 – 2025, ktorej cieľom je posilniť protikorupčné opatrenia. Polícia zaviedla politiku upravujúcu podnikateľské záujmy a doplnkové povolania, ktorej monitorovanie je v právomoci hodnotiacej komisie vymenovanej policajným riaditeľom. V roku 2020 bol zmenený zákon o polícii s cieľom umožniť príslušníkom polície podávať anonymné oznámenia o porušení bezúhonnosti v polícii. Účinnosť tohto opatrenia však bude závisieť od jeho skutočného vykonávania.
Hoci sa nezávislosť stálej komisie proti korupcii posilnila, stále chýbajú jasné výsledky nedávnych reforiem. Stála komisia proti korupcii (PCAC) je zodpovedná za predchádzanie korupcii vo verejnej správe a môže viesť správne vyšetrovania. Ako bolo oznámené v roku 2020, komisia PCAC prešla štrukturálnou reformou zameranou na zlepšenie postupu vymenovania jej troch členov a rozšírenie rozsahu jej vyšetrovacích právomocí. Hoci komisia PCAC môže pri vyšetrovaní požiadať o pomoc políciu, nemá vlastných vyšetrovateľov ani dátových analytikov; jej zdroje sú naďalej obmedzené, a preto pretrvávajú obavy týkajúce sa jej schopnosti viesť účinné vyšetrovania. Policajné vyšetrovania a posúdenia komisie PCAC môžu byť navyše veľmi zdĺhavé. V roku 2020 komisia PCAC preskúmala štyri prípady korupcie a na začiatku roka 2021 dva prípady. Neexistujú však žiadne podrobné informácie o objeme práce komisie PCAC. Doteraz sa na komisiu PCAC obrátilo so svojimi sťažnosťami len veľmi málo oznamovateľov. Po ukončení preskúmania spisu môže komisia PCAC prípad uzavrieť alebo ho postúpiť generálnemu prokurátorovi. V prípade, že sa generálny prokurátor rozhodne nezačať trestné stíhanie, komisia PCAC môže toto rozhodnutie napadnúť. Komisia PCAC od augusta 2020 postúpila generálnej prokuratúre dva prípady.
Nové ustanovenia umožňujú generálnemu audítorovi oznámiť svoje zistenia prokuratúre. Oddelenie pre vnútorný audit a vyšetrovanie (IAID) je zodpovedné za audit všetkých vládnych rezortov vrátane overovania finančných účtov verejných inštitúcií a konfliktu záujmov verejných činiteľov. Úrad generálneho audítora má právomoc vykonávať audit účtovníctva verejných inštitúcií vrátane štátnych podnikov. Dňa 15. marca 2021 bola prijatá novela zákona o generálnom audítorovi a Národnom kontrolnom úrade, ktorou sa stanovuje, že za určitých okolností môže generálny audítor postúpiť svoje zistenia priamo generálnemu prokurátorovi.
Skončil sa mandát ombudsmana, ktorý je zodpovedný za bezúhonnosť zamestnancov verejnej správy. Úrad ombudsmana
je oprávnený viesť vyšetrovania úradníkov a inštitúcií vykonávajúcich administratívne funkcie vrátane vyšetrovaní prípadov korupcie, ktoré sa postupujú generálnemu prokurátorovi. Úrad ombudsmana má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu generálneho prokurátora o nestíhaní prípadu korupcie. Toto právo zatiaľ nebolo využité
. Mandát súčasného ombudsmana sa skončil v marci 2021, preto súčasný predseda pokračuje vo funkcii až do vymenovania nástupcu
.
Etické pravidlá pre vysokopostavených úradníkov, poslancov parlamentu a ministrov vrátane pravidiel týkajúcich sa majetkových priznaní a lobizmu sú zavedené, pokiaľ však ide o rámec pre bezúhonnosť, plánujú sa ďalšie zmeny. Komisár pre normy verejného života (ďalej len „komisár“) monitoruje etické správanie ministrov, parlamentných tajomníkov a poslancov parlamentu. V súčasnosti prebieha revízia nariadenia o lobizme a etického kódexu ministrov a poslancov parlamentu. Komisár v roku 2020 predložil správu o etickom kódexe, ktorú ešte musí posúdiť parlament. Poslanci a ministri každoročne predkladajú svoje majetkové priznania úradu predsedu zhromaždenia a ich overovanie vykonáva komisár. Komisár v súčasnosti sleduje osem prípadov potenciálneho konfliktu záujmov poslancov parlamentu.
Boli zmenené etické pravidlá vzťahujúce sa na dôveryhodné osoby, ale vyskytli sa obavy týkajúce sa uskutočniteľnosti a účinnosti kontrol. Dôveryhodné osoby majú povinnosť predkladať základné majetkové priznanie. Benátska komisia aj Skupina štátov proti korupcii (GRECO) vydali odporúčania na zmeny návrhu zákona o vymenúvaní dôveryhodných osôb
. Verejný činiteľ vyslaný do inej verejnej správy je od marca 2021, teda po prijatí jasného právneho základu na jeho vymenovanie, naďalej viazaný predpismi platnými pre pôvodnú verejnú správu. Komisár pre normy verejného života však vyjadril obavy, pokiaľ ide o uskutočniteľnosť a účinnosť kontroly etiky dôveryhodných osôb, najmä v prípade osôb, ktoré pracujú v užšej spolupráci s ministrom alebo pod jeho vedením.
Program individuálnych investorov, ktorý umožňoval udelenie občianstva výmenou za vopred stanovené platby a investície, bol nahradený novým systémom. Dokumenty, ktoré rôzne mediálne zdroje zverejnili pod názvom „cestovné pasy“, vyvolali pochybnosti o súlade žiadateľov o program individuálneho investora s požiadavkami programu. Európska komisia začala proti Malte postup v prípade nesplnenia povinnosti v súvislosti s predchádzajúcim a novým programom udeľovania občianstva investorom, pokiaľ ide o súlad s právom EÚ.
Boli zavedené osobitné usmernenia na zmiernenie rizík korupcie vo verejnom obstarávaní počas pandémie ochorenia COVID-19. Oddelenie pre zmluvy v rámci ministerstva financií a zamestnanosti v roku 2020 zaviedlo nariadenia o verejnom obstarávaní nehnuteľností vrátane ustanovení proti korupcii a tajným dohodám, ktoré boli uverejnené 30. apríla 2020. Oddelenie pre zmluvy zaviedlo v rámci oficiálneho portálu verejného obstarávania aj online modul po uzavretí zmluvy, ktorého cieľom je predchádzať konfliktom záujmov v rámci postupov verejného obstarávania.
III.Pluralita a sloboda médií
Sloboda prejavu je zakotvená v ústave Malty, ako aj v zákone o Európskom dohovore (kapitola 319 maltského zákonníka). Zákonom o médiách a ochrane osobnosti zo 14. mája 2018 sa zrušil zákon o tlači z roku 1974, čím sa v celkom pozitívnom svetle zrevidovali zákony o ochrane osobnosti. V ústave sa stanovuje zloženie, postupy vymenovania a odvolávania a nezávislosť regulačného orgánu pre vysielanie, ako aj jeho základné funkcie. V zákone o slobode informácií sa ustanovuje právny rámec pre prístup k informáciám, ktorými disponujú verejné orgány. V roku 2020 boli prijaté právne predpisy na transpozíciu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách do maltského práva.
Novela maltského zákona o vysielaní nepriniesla žiadne zmeny, ktoré by posilnili nezávislosť a fungovanie regulačného orgánu pre vysielanie. Členov regulačného orgánu pre vysielanie vymenúva prezident na základe odporúčania predsedu vlády vydanom po konzultácii s lídrom opozície. Hoci sú všetci piati členovia rady politickí nominanti, vzhľadom na to, že úrad má zo zákona jasne vymedzené povinnosti a jeho činnosť je vo všeobecnosti transparentná, Monitorovanie plurality médií 2021 považuje nezávislosť a účinnosť úradu za málo rizikovú. Zákonom č. LVI z roku 2020, ktorým sa zmenil zákon o vysielaní s cieľom zosúladiť ho so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách, sa nezaviedli žiadne zmeny týkajúce sa nezávislosti regulačného orgánu pre vysielanie.
Pretrvávajú obavy v súvislosti s vlastníctvom médií politickými stranami a ich vplyvom na činnosť viacerých médií a vysielateľov. Dve hlavné politické strany zastúpené v parlamente skutočne vlastnia, kontrolujú alebo riadia niekoľko maltských médií a vysielateľov vrátane online spravodajských portálov. Monitorovanie plurality médií 2021 sa domnieva, že tento stav znamená, že obidve strany „aktívne prispievajú k formovaniu pracovného prostredia pre novinárov“, pričom ich médiá „majú významný vplyv na verejný diskurz“. To Monitorovanie plurality médií 2021 vedie k záveru, že politická nezávislosť médií v krajine je znovu akútne ohrozená. Ak sa uvádza v MPM 2020 a ako sa opätovne zdôrazňuje v MPM 2021, regulačný orgán pre vysielanie predovšetkým sleduje a reguluje verejnoprávne médiá (t. j. služby verejnoprávneho vysielania), čo de facto dvom ďalším hlavným vysielacím kanálom, ktoré vlastnia Strana práce a Nacionalistická strana, umožňuje, aby sa „po redakčnej stránke vyvažovali sami“. Vzhľadom na tento stav bola podaná ústavná žaloba, ktorá napadla ustanovenie § 13 ods. 2 zákona o vysielaní a uplatňovanie tohto ustanovenia zo strany regulačného orgánu, ktoré podľa nej upevňuje polarizáciu mediálnej scény.
V stanovách Inštitútu maltských novinárov (IGM) boli vykonané menšie zmeny. Inštitút IGM, odborná novinárska organizácia v krajine, ktorá bola založená v roku 1989, jednomyseľne schválil niekoľko zmien svojich stanov (vrátane zvýšenia počtu členov správnej rady a dodatočnej kontroly financií), ktoré navrhol komisár pre dobrovoľnícke organizácie. Kým v Monitorovaní plurality médií 2020 sa zdôraznilo, že tento inštitút sa vo všeobecnosti nepovažuje za účinný pri ochrane redakčnej nezávislosti, v Monitorovaní plurality médií 2021 došlo v uplynulom roku, počas ktorého inštitút „začal viac hovoriť o potrebách svojich členov, ako aj aktívne riešiť všetky prekážky, ktorým novinári čelia pri výkone svojich povinností“ k zmene postoja.
Nedošlo k žiadnemu vývoju v súvislosti s transparentnosťou vlastníctva médií a neplánujú sa žiadne legislatívne zmeny. Regulačný orgán pre vysielanie zbiera informácie o vlastníctve médií, nie je však stanovená žiadna povinnosť spraviť ich ľahko prístupné verejnosti. Vzhľadom na relatívne malý rozsah mediálneho trhu je verejnosť zväčša informovaná o tom, kto vlastní mediálne spoločnosti v krajine. V dôsledku toho Monitorovanie plurality médií 2021 udržiava stredne vysoké hodnotenie rizika, pokiaľ ide o transparentnosť vlastníctva médií. Zákon o vysielaní obsahuje konkrétne obmedzenia, ktorými sa má zabrániť vysokej miere horizontálnej koncentrácie vlastníctva v sektore audiovizuálnych médií. Nedostatok úplných údajov však neumožňuje dospieť k celkovému posúdeniu.
Chýbajúci právny rámec upravujúci štátnu reklamu naďalej poskytuje priestor na zneužívanie zo strany vlády aj jednotlivých politikov. Vyplýva to z vyšetrovaní, ktoré viedol maltský komisár pre normy verejného života v súvislosti s prideľovaním verejných prostriedkov na údajnú politickú reklamu v tlačových médiách zo strany úradujúceho ministra vlády. Návrh usmernení o vládnej reklame a propagačných materiáloch vydal komisár pre normy verejného života prvýkrát v júni 2021 a momentálne sa čaká na konzultáciu
.
Agentúra Malta Enterprise v apríli 2020 zaviedla systém podpory pre poskytovateľov spravodajských médií s cieľom zmierniť nepriaznivé účinky pandémie ochorenia COVID-19. Systém, v rámci ktorého sa do februára 2021 rozdelili finančné prostriedky niečo vyše 1,2 milióna EUR, bol určený na pomoc prevádzkovateľom médií, ktorí zamestnávajú aspoň štyroch novinárov na plný úväzok a ktorí poskytujú denné spravodajské služby. Tento systém obhajovalo niekoľko významných nezávislých mediálnych spoločností. Ostatné zainteresované strany vrátane niektorých ďalších nezávislých mediálnych spoločností a médií, sa vyjadrili, že systém nebol dostatočne transparentný, pokiaľ ide o kritériá použité na určenie pridelených súm, a že bol navrhnutý tak, aby zvýhodňoval mediálne spoločnosti vo vlastníctve politických strán. V Monitorovaní plurality médií 2021 sa uvádza, že bez odpovede zostali viaceré žiadosti o slobodný prístup k informáciám podané v tejto veci. Z uvedených dôvodov sa v Monitorovaní plurality médií 2021 ponecháva hodnotenie stredného rizika, pokiaľ ide o štátnu reguláciu zdrojov a podporu mediálneho sektora.
Vláda pristúpila k revízii právneho rámca umožňujúceho prístup k informáciám, ktorými disponujú verejné orgány. V zákone o slobode informácií sa stanovuje, že maltskí občania, občania EÚ a osoby, ktoré sa zdržiavali na Malte aspoň päť rokov, môžu požiadať o prístup k informáciám, ktorými disponujú verejné orgány. Každé zamietnutie takéhoto prístupu musí byť odôvodnené a možno sa proti nemu odvolať. Novinári, mimovládne organizácie a Monitorovanie plurality médií 2021 uvádzajú, že novinári sa naďalej stretávajú s problémami pri žiadosti o prístup k informáciám v dôsledku jednoznačného odmietnutia, veľkého omeškania alebo chýbajúcej odpovede. Inštitút IGM okrem toho poukázal na to, že verejné orgány spočiatku zvyčajne odmietajú udeliť úplný prístup k informáciám a údajom, pričom vyjadril obavy v súvislosti s organizáciou niektorých tlačových konferencií týkajúcich sa pandémie ochorenia COVID-19, počas ktorých neboli otázky novinárov odvysielané. Z týchto dôvodov sa v Monitorovaní plurality médií 2021 výrazne zvýšilo hodnotenie rizika pre túto oblasť, hoci ostala v pásme stredného rizika. Vláda oznámila, že v súvislosti s odporúčaniami skupiny GRECO v tejto veci sa v januári 2021 začala nezávislá štúdia, ktorá má túto otázku preskúmať.
Verejné vyšetrovanie iniciované s cieľom určiť, či štát nesie nejakú zodpovednosť za okolnosti, ktoré viedli k vražde novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, pokračovalo vypočúvaním svedkov
. V rámci verejného vyšetrovania sa v priebehu rokov 2020 a 2021 poukázalo na to, čo niektoré zainteresované strany označili ako znepokojujúce prípady politického zasahovania, policajného krytia a spolčenia so zločincami. V podaní k verejnému vyšetrovaniu, ktorého autorom je medzinárodná organizácia na ochranu slobody prejavu Article 19 a ktoré podporilo niekoľko medzinárodných novinárskych združení, sa dospelo k záveru, že ak bude mandát vyšetrovania ukončený a jeho odporúčania sa vykonajú, „bude mať potenciál vytvoriť dôležitý precedens na dosiahnutie spravodlivosti pre novinárov na celom svete“, a dodáva sa, že vyšetrovanie „je nevyhnutné na zabezpečenie odškodnenia obete, jej rodiny a maltskej spoločnosti“.
Novinári naďalej čelia mnohým problémom pri výkone svojho povolania. Potvrdili to novinári, inštitút IGM, Monitorovanie plurality médií, ako aj mimovládne organizácie, hoci v Monitorovaní plurality médií 2021 bolo zaznamenané mierne zníženie rizika v porovnaní s Monitorovaním plurality médií 2020. Platforma Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov v roku 2020 zaznamenala dve nové upozornenia, ktoré sa ešte musia vyriešiť a ktoré sa týkajú podania žalôb SLAPP britsko-azerbajdžanským podnikateľom proti piatim maltským médiám a údajného podplácania novinára z Times of Malta. Obe upozornenia súvisia s investigatívnou žurnalistikou, ktorú viedla Daphne Caruanová Galiziová, resp. s trestným procesom súvisiacim s jej vraždou. Inštitút IGM vyjadril obavy v súvislosti s tým, čo označuje za „normalizáciu zosmiešňovania a výsmechu“ novinárov v sociálnych médiách.
IV.Iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh
Malta je parlamentná republika, kde je zákonodarná právomoc zverená Snemovni reprezentantov, jednokomorovému parlamentu volenému na päťročné obdobie. Výkonnú moc vykonáva prezident, ktorého volí parlament, a kabinet na čele s predsedom vlády. Všetci vládni ministri vrátane predsedu vlády musia byť členmi parlamentu. O ústavných veciach rokuje Ústavný súd. Ústavou je zriadených viacero nezávislých orgánov vrátane úradu ombudsmana.
Posilnil sa systém bŕzd a protiváh v postupe vymenúvania a odvolania prezidenta Malty. Reforma prijatá v júli 2020 stanovuje, že prezident Malty sa volí dvojtretinovou väčšinou v parlamente namiesto jednoduchej väčšiny. Je to v súlade so stanoviskami Benátskej komisie, ktorá však takisto vyzvala na zabezpečenie mechanizmu na predchádzanie patovej situácii, ktorý v súčasnosti absentuje. Okrem toho sa na odvolanie prezidenta teraz vyžaduje dvojtretinová väčšina v parlamente a môže sa o ňom rozhodnúť len na základe preukázanej neschopnosti vykonávať povinnosti v rámci svojho úradu alebo na základe „preukázaného neprijateľného správania“. Benátska komisia túto reformu síce privítala, ale odporučila, aby mal prezident právo odvolať sa na ústavný súd proti zisteniu takéhoto nevhodného správania, najlepšie ešte pred konečným hlasovaním v parlamente.
Posilnená úloha ombudsmana by sa mohla ďalej posilňovať a v parlamente ešte stále prebiehajú rokovania o návrhu zákona o zriadení vnútroštátnej inštitúcie pre ľudské práva. Vďaka reforme prijatej v júni 2020 sa pravidlá vymenúvania, pozastavenia výkonu funkcie ombudsmana a jeho odvolania dostali na ústavnú úroveň. Benátska komisia vo svojom stanovisku z októbra 2020 reformu uvítala, pričom predložila niekoľko dodatočných odporúčaní, najmä odporúčanie, aby ombudsman mal právo na súdne preskúmanie rozhodnutia o jeho odvolaní z dôvodu „preukázaného neprijateľného správania“. Súčasný ombudsman vyjadril poľutovanie nad tým, že neprebehli konzultácie o reforme, a zároveň predložil návrhy na ďalšie posilnenie tohto úradu. Okrem toho ombudsman vyjadril obavy v súvislosti s nedostatočnými následnými opatreniami v nadväznosti na jeho odporúčania a navrhol, aby bol parlament povinný prerokovať predložené stanoviská. Mandát súčasného ombudsmana uplynul 21. marca 2021, ale do dňa uverejnenia tejto správy nebol vymenovaný jeho nástupca. Diskusie o návrhu na zriadenie vnútroštátnej inštitúcie pre ľudské práva, ktorý bol navrhnutý v roku 2019, v parlamente stále prebiehajú.
Bola prijatá ústavná reforma týkajúca sa vymenovania do niektorých nezávislých komisií. V reforme prijatej 24. marca 2021 sa stanovilo, že právomoci týkajúce sa vymenovania viacerých nezávislých komisií bude mať teraz kabinet ministrov namiesto predsedu vlády. Benátska komisia túto reformu privítala ako pozitívny krok a vydala odporúčania týkajúce sa presnej formulácie, ktorá sa má v tejto súvislosti použiť. Benátska komisia takisto pripomenula svoje odporúčanie posilniť postupy vymenúvania volebnej komisie, komisie pre verejnú službu a regulačného orgánu pre vysielanie. Vláda plánuje o tejto otázke rokovať v rámci ústavného konventu. Vzhľadom na súčasnú pandémiu ochorenia COVID-19 ešte nebolo rozhodnuté o termíne konania konventu. Organizácie občianskej spoločnosti zdôraznili potrebu informácií o čase, postupe a účasti na konvente.
Prijali sa reformy navrhnuté v roku 2020 v súvislosti s vymenúvaním osôb vykonávajúcich najvyššie výkonné funkcie vo verejnej správe. Dňa 24. marca 2021 bola prijatá novela, ktorou sa stanovil jasný základ pre vymenovanie dôveryhodných osôb. Ďalšou novelou, ktorá bola prijatá 24. mája 2021, sa zabezpečuje, aby komisia pre verejnú službu, ktorá je nezávislým ústavným orgánom, poskytovala prezidentovi republiky odporúčania týkajúce sa vymenúvania a odvolávania stálych tajomníkov na základe jasných a vopred zostavených požiadaviek. Cieľom týchto noviel je nadviazať na odporúčania Benátskej komisie a skupiny GRECO.
Dôsledné preskúmanie rozsudkov ústavného súdu je potrebné zabezpečiť v prípadoch, keď sa zistí, že zákony sú protiústavné. Podľa maltského ústavného poriadku rozsudky ústavného súdu nemajú účinok erga omnes. Zákony, ktoré sa považujú za protiústavné, zostávajú v platnosti až do ich zrušenia parlamentom. Benátska komisia zistila, že v praxi sa zdá, že parlament nezabezpečuje takéto preskúmanie dôsledne, a v tejto súvislosti odporučila zaviesť povinnosť parlamentu v obmedzenom časovom rámci zrušiť alebo zmeniť ustanovenia, ktoré boli uznané za protiústavné. V súčasnosti sa neplánujú žiadne iniciatívy na riešenie tohto problému.
Úvahou o úlohe parlamentu by sa mohol zaoberať ústavný konvent. Benátska komisia zopakovala odporúčania týkajúce sa parlamentu, najmä zabezpečiť dostatočné výskumné kapacity pre jednotlivých poslancov, nezávislé právne poradenstvo pre týchto poslancov, ako aj to, aby boli radoví poslanci parlamentu menej závislí od pozícií vo vláde. Vláda v tejto súvislosti oznámila svoj zámer prediskutovať v rámci ústavnej reformy to, či by poslanci mali mať možnosť vybrať si medzi prácou na plný alebo čiastočný úväzok. Prebiehajú diskusie o pridelení dodatočných finančných prostriedkov na zamestnanie výskumných pracovníkov jednotlivými parlamentnými skupinami.
Pretrvávajú problémy v procese tvorby právnych predpisov, pokiaľ ide o obmedzené používanie nástrojov založených na dôkazoch a účinnosť verejných konzultácií v zákonodarnom procese. Predchádzajúce obavy týkajúce sa obmedzeného využívania verejných konzultácií v súvislosti s reformami prijatými v júni 2020 naďalej pretrvávajú. Organizácie občianskej spoločnosti takisto vyjadrili obavy o nedostatok konzultácií týkajúcich sa zákonov, ktoré majú vplyv na ich fungovanie. Na uskutočňovanie verejných konzultácií sa má využívať platforma e-Participation, ktorú pripravuje vláda.
Pokračovalo sa v prijímaní opatrení na riešenie pandémie ochorenia COVID-19. Zákon o verejnom zdraví dáva úradníkovi pre dohľad na verejným zdravím právomoc vyhlásiť stav núdze v oblasti verejného zdravia bez potreby stanoviť časový rámec jeho trvania. Ten istý zákon dáva úradníkovi pre dohľad nad verejným zdravím právomoc vydávať, meniť alebo rušiť príkazy v prípade epidémie a infekčných ochorení. Tieto právomoci boli v období od júna do decembra 2020 využité viac ako 55-krát a dvakrát v roku 2021 (v januári a vo februári). Nariadenia a príkazy vydané v rámci stavu núdze v oblasti verejného zdravia môžu podliehať parlamentnej kontrole.
Organizácie občianskej spoločnosti vyjadrili obavy týkajúce sa prístupu k financovaniu a úlohy komisára pre dobrovoľnícke organizácie. Občiansky priestor sa naďalej považuje za zúžený aj vzhľadom na podmienky pre novinárov. Organizácie občianskej spoločnosti sa aktívne zapájajú do verejnej diskusie. Vyjadrili však obavy v súvislosti s novými pravidlami týkajúcimi sa činností v oblasti financovania prijatými v septembri 2020, keďže sa domnievajú, že vytvárajú dvojitú prekážku pre združenia pri vykonávaní ich činností a že komisárovi pre dobrovoľnícke organizácie poskytujú neprimeranú voľnosť pri odmietnutí udelenia súhlasu komukoľvek, kto chce pôsobiť ako vyberač. Organizácie občianskej spoločnosti vyjadrili obavy, že konanie komisára by mohlo byť politicky motivované. V roku 2020 boli otvorené rôzne programy vrátane núdzového fondu zriadeného v roku 2020 na pomoc dobrovoľníckym organizáciám pri prekonávaní ťažkostí, ktoré so sebou priniesla pandémia ochorenia COVID-19. Platnosť fondu bola predĺžená do marca 2021 a bolo doň vložených ďalších 150 000 EUR. Prvú fázu programu spusteného v máji 2020 s finančnými prostriedkami vo výške 125 000 EUR využilo viac ako 120 neziskových skupín. Dňa 1. júla 2021 odstúpil komisár pre dobrovoľnícke organizácie.
Príloha I: Zoznam zdrojov v abecednom poradí*
* Zoznam príspevkov prijatých v rámci konzultácií k Správe o právnom štáte 2021 sa nachádza na
https://ec.europa.eu/info/policies/justice-and-fundamental-rights/upholding-rule-law/rule-law/rule-law-mechanism/2021-rule-law-report-targeted-stakeholder-consultation
.
Advokátska komora (2020), tlačová správa zo 14. mája 2020, (
https://www.avukati.org/2020/05/14/press-release-chamber-of-advocates-may-14-2020/
).
Advokátska komora (2021), Konzultácie MFSA k novému súboru pravidiel CSP. Spätná väzba a pozičný dokument advokátskej komory (
https://www.avukati.org/wp-content/uploads/2021/01/Chambers-response-MFSA-consultation-CSP-Rulebook.pdf
).
Advokátska komora (2021), Pozičný dokument advokátskej komory — Návrh zákona č. 198 – zvrchovanosť ústavy a spravodlivé konanie – 10. marca 2021 (
https://www.avukati.org/2021/03/10/bill-198-the-supremacy-of-the-constitution-and-due-process/
).
Article 19 (2021), Verejné vyšetrovanie vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej. Písomný príspevok, 31. marca 2021(
Submission to Public Inquiry (mfrr.eu)
).
BBC (2021), Zlaté maltské pasy: „diery“ v systéme občianstva z 22. apríla 2021, (
https://www.bbc.com/news/world-europe-56843409
).
Centrum pre pluralitu a slobodu médií (2021), Monitorovanie plurality médií 2021 (
https://cmpf.eui.eu/media-pluralism-monitor/mpm-2021/
).
CIVICUS, Monitorovanie priestoru občianskej spoločnosti – Malta (
https://monitor.civicus.org/country/malta/
).
Európska komisia (2020), Správa o právnom štáte, Kapitola o situácii v oblasti právneho štátu na Malte.
Európska komisia (2021), Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície.
Generálne riaditeľstvo komunikácie (2020), osobitný prieskum Eurobarometra 502: korupcia.
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu (2020), rýchly prieskum Eurobarometra 482: postoj podnikov ku korupcii v EÚ.
GRECO (2019), piate kolo hodnotenia – hodnotiaca správa o Malte o predchádzaní korupcii a podporovaní integrity v ústrednej štátnej správe (najvyššie výkonné funkcie) a orgánoch presadzovania práva.
Komisár pre normy verejného života (2021), vec K/028, Prideľovanie verejných prostriedkov na údajnú politickú reklamu v tlačových médiách, prípadová štúdia (
https://standardscommissioner.com/wp-content/uploads/Commissioner-for-Standards-case-report-K028.pdf
).
Maltská vláda (2021), Národná stratégia boja proti podvodom a korupcii (
https://parlament.mt/media/112436/national-anti-fraud-and-corruption-strategy_en.pdf
).
Maltský parlament (2021), dokument č. 6624, Národná stratégia boja proti podvodom a korupcii, uverejnený úradom predsedu vlády v máji 2021 (
https://parlament.mt/en/paper-laid/?id=34616
).
Parlamentný ombudsman – Malta (2020), Výročná správa za rok 2019 (
https://www.ombudsman.org.mt/category/annual-reports/
).
Rada Európy: Benátska komisia (2020), Stanovisko CDL-AD(2020)019-e z 8. októbra 2020 k Malte – Stanovisko k desiatim zákonom a návrhom zákonov, ktorými sa vykonávajú legislatívne návrhy, ktoré sú predmetom stanoviska CDL-AD(2020)006 (
https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-AD(2020)019-e
).
Rada Európy: Platforma na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov, (
https://www.coe.int/en/web/media-freedom
).
Rada Európy: Poradný výbor európskych sudcov (2016), Stanovisko č. 19 k úlohe predsedov súdov (
https://www.coe.int/en/web/ccje/avis-n-19-sur-le-role-des-presidents-de-tribunaux
).
Rada Európy: Výbor ministrov (2010), Odporúčanie Výboru ministrov CM/Rec(2010)12 členským štátom o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť.
Rada Európy: Výbor ministrov (2016), Odporúčania a vyhlásenia Výboru ministrov Rady Európy v oblasti médií a informačnej spoločnosti, (
https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=0900001680645b44
).
Reportéri bez hraníc – Malta (
https://rsf.org/en/taxonomy/term/150
).
Repubblika (2020), tlačová správa č. 117/2020 (
Stqarrija PR 117/2020 – Repubblika
).
Repubblika (2021), tlačová správa č. 34/2021, Odpoveď komisárovi pre dobrovoľnícke organizácie, 16. marca 2021 (
https://repubblika.org/press-release/reply-commissioner-voluntary-organisations-remarks-press/
).
Repubblika (2021), tlačová správa č. 52/2021, Blahoželáme tým štyrom ľuďom, ktorí budú vymenovaní za sudcov najvyšších súdov Malty. Prajeme im, aby svoju prácu vykonávali s rozvahou a odvahou a bez toho, aby sa pritom iným pozerali do očí, 15. apríla 2021 (
https://repubblika.org/press-release/we-congratulate-four-people-who-will-be-appointed-to-serve-as-judges-in-the-superior-courts-of-malta-we-wish-them-wisdom-and-courage-to-do-work-without-looking-anyone-in-the-face/
).
Rozsudok Súdneho dvora z 20. apríla 2021, Repubblika/Il-Prim Ministru, C-896/19, ECLI:EU:C:2021:311.
Times of Malta (2021), „Odhalenie: veľký podvod s trvalým pobytom na získanie maltského pasu“, 22. apríla 2021 (
https://timesofmalta.com/articles/view/exposed-the-great-residency-sham-to-obtain-a-maltese-passport.866220
).
Transparency International (2021), Index vnímania korupcie 2020.
Združenie sudcov a zmierovacích sudcov Malty (2021), tlačová správa z 11. februára 2021[článok o tlačovej správe:
Government urged to issue a call for more magistrates (timesofmalta.com)
].
Príloha II: Návšteva Malty
Útvary Komisie absolvovali v apríli 2021 virtuálne stretnutia s týmito subjektmi:
·Združenie sudcov a zmierovacích sudcov Malty
·generálny audítor
·Nadácia Aditus Foundation
·Regulačný orgán pre vysielanie
·Advokátska komora
·Predseda Najvyššieho súdu a členovia Komisie pre správu justície
·Komisár pre normy verejného života
·Nadácia Daphne Caruanovej Galiziovej
·Pracovnoprávny tribunál
·Komisár pre informácie a ochranu údajov
·Oddelenie pre vnútorný audit a vyšetrovanie
·Inštitút maltských novinárov
·Lovin Malta
·Ministerstvo spravodlivosti, rovnosti a správy vecí verejných
·Generálna prokuratúra
·Úrad parlamentného ombudsmana – Malta
·Stála komisia proti korupcii
·Polícia: Oddelenie vyšetrovania finančnej trestnej činnosti
·Komisia pre verejnú službu
·Prof. Justin Borg-Barthet
·Repubblika
·Sekretariát parlamentu
·Právny zástupca štátu
* Komisia sa na viacerých horizontálnych stretnutiach stretla aj s týmito organizáciami:
·Amnesty International
·Centrum pre reprodukčné práva
·CIVICUS
·Únia občianskych slobôd pre Európu
·Civil Society Europe
·Konferencia európskych cirkví
·EuroCommerce
·Európske centrum pre neziskové právo
·Európske centrum pre slobodu tlače a médií
·Európske občianske fórum
·Európska federácia novinárov
·European Partnership for Democracy
·Európske fórum mládeže
·Front Line Defenders
·Human Rights House Foundation
·Human Rights Watch
·ILGA-Europe
·Medzinárodná komisia právnikov
·Medzinárodná federácia pre ľudské práva
·International Planned Parenthood Federation European Network (IPPF EN)
·Medzinárodný tlačový inštitút
·Netherlands Helsinki Committee
·Open Society European Policy Institute
·Philanthropy Advocacy
·Protection International
·Reportéri bez hraníc
·Transparency International EU