EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli22. 9. 2021
COM(2021) 579 final
2021/0297(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa uplatňuje všeobecný systém colných preferencií a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012
{SEC(2021) 330 final} - {SWD(2021) 266 final} - {SWD(2021) 267 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Európska únia (ďalej len „EÚ“) od roku 1971 udeľuje rozvojovým krajinám obchodné preferencie prostredníctvom všeobecného systému preferencií (ďalej len „VSP“). Tento systém je súčasťou jej spoločnej obchodnej politiky v súlade so všeobecnými ustanoveniami upravujúcimi vonkajšiu činnosť EÚ.
VSP je jedným z hlavných obchodných nástrojov EÚ, ktoré pomáhajú rozvojovým krajinám integrovať sa do svetového hospodárstva, znižovať chudobu a podporovať udržateľný rozvoj prostredníctvom podpory základných ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných. VSP pozostáva z troch opatrení:
·štandardný VSP: pre krajiny s nízkym a nižším stredným príjmom, ktorým sa zabezpečuje zníženie alebo úplné odstránenie ciel na dve tretiny colných položiek EÚ,
·VSP+: osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, ktorým sa znižujú sadzby na 0 % pre viac-menej tie isté colné položky ako v prípade štandardného VSP. Udeľuje sa zraniteľným krajinám s nízkym a nižším stredným príjmom, ktoré uplatňujú 27 medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ľudských práv, pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných.
·EBA (Všetko okrem zbraní, z angl. Everything But Arms): osobitné opatrenie pre najmenej rozvinuté krajiny, ktorým sa im poskytuje bezcolný a bezkvótový prístup na trh EÚ pre všetky výrobky okrem zbraní a streliva.
Súčasný systém sa uplatňuje do 31. decembra 2023. Pokiaľ sa neprijme nové nariadenie, štandardné opatrenie VSP a opatrenie VSP+ sa prestanú uplatňovať 1. januára 2024. Dovoz z rozvojových krajín v rámci štandardného opatrenia VSP a opatrenia VSP+ by tak bol zaťažený vyššími clami. Na dovoz z najmenej rozvinutých krajín by sa však stále vzťahovalo opatrenie EBA, ktoré nemá žiadny dátum skončenia platnosti. Cieľom nového nariadenia o VSP je obnoviť systém na ďalšie desaťročné obdobie. VSP je vyspelá súčasť súboru nástrojov obchodnej politiky EÚ. Cieľom jeho revízie je doladenie spôsobu, akým VSP funguje, a zlepšenie jeho účinnosti a efektívnosti. Zvolený súbor jednotlivých možností politiky, ktorý sa definuje a ďalej skúma aj v externej štúdii a posúdení vplyvu, má teda vysokú úroveň podrobnosti. Možnosti sú zamerané na konkrétne a limitované zlepšenia, aby sa zaistil celkovo pretrvávajúci význam VSP a dosiahli sa jeho ciele z hľadiska rozvoja a udržateľnosti.
Všeobecnými cieľmi EÚ v súvislosti s revidovaným nariadením o VSP je zachovať základné charakteristiky súčasného nariadenia, konkrétne odstránenie chudoby a podporu udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, pričom sa neohrozia záujmy EÚ. Zároveň je cieľom zlepšiť celkovú účinnosť a efektívnosť VSP v rámci reakcie na budúce výzvy:
a)uľahčiť prístup k opatreniu VSP+ pre rastúci počet najmenej rozvinutých krajín, ktoré postúpia a stratia tak štatút EBA;
b)upraviť limity pre vyradenie výrobkov s cieľom lepšie zamerať preferencie na menej konkurenčné výrobky a krajiny;
c)zohľadniť vyvíjajúce sa priority, napr. priority, ktoré podporujú Európsku zelenú dohodu, rozšírením negatívnej podmienenosti aj na dohovory o ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných;
d)aktualizovať zoznam medzinárodných dohovorov cieleným a zvládnuteľným spôsobom, pričom sa neohrozí proces monitorovania;
e)zabezpečiť rýchlejšiu reakciu pri procese zrušenia preferencií v naliehavých prípadoch;
f)zlepšiť monitorovanie a vykonávanie záväzkov VSP+, napr. prostredníctvom zvýšenej transparentnosti a účasti príslušných zainteresovaných strán vrátane nedávno vytvoreného mechanizmu jednotného kontaktného miesta pre sťažnosti týkajúce sa nedodržania súladu.
Ide o iniciatívu v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT).
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Všeobecné ciele VSP sú v súlade s analýzou a hľadiskom oznámenia Komisie Preskúmanie obchodnej politiky: otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika z 18. februára 2021. V uvedenom preskúmaní obchodnej politiky sa potvrdzuje, že cieľom revízie VSP je zvýšiť počet obchodných príležitostí pre rozvojové krajiny s cieľom zmierňovať chudobu a vytvárať pracovné miesta, a to na základe medzinárodných hodnôt a zásad. V oznámení sa ďalej uvádza záujem EÚ na podporovaní zraniteľných rozvojových krajín, aby sa integrovali do svetového hospodárstva a podporovali multilateralizmus a aby zabezpečovali dodržiavanie univerzálnych hodnôt s novým dôrazom na výzvy v oblasti klímy a životného prostredia, zatiaľ čo EÚ má byť aj naďalej pripravená konať asertívne pri ochrane svojich záujmov.
Iniciatíva je v súlade s vytvorením pozície hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu a jednotného kontaktného miesta, s prebiehajúcou prípravou právnych predpisov týkajúcich sa náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci, s nedávno zavedeným globálnym sankčným režimom EÚ v oblasti ľudských práv, ako aj s prebiehajúcim programovaním rozvojovej spolupráce.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Pokračovanie VSP je súčasťou politického záväzku EÚ celosvetovo podporovať udržateľný rozvoj, o čom svedčí vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej Organizáciou Spojených národov a cieľov udržateľného rozvoja, ku ktorým sa zaviazali všetci členovia Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Ciele VSP sú v súlade aj so súdržnosťou politík EÚ v záujme rozvoja (PCD), ktorá predstavuje hlavný pilier úsilia EÚ o posilnenie pozitívneho vplyvu a zvýšenie účinnosti rozvojovej spolupráce. Okrem toho je iniciatíva v súlade s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa podpory udržateľného rozvoja a ľudských práv prostredníctvom vonkajšej činnosti, s obchodnými ustanoveniami regulujúcimi dovoz, s iniciatívami v rámci Európskej zelenej dohody a s akčným plánom EÚ pre ľudské práva a demokraciu.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právny základ nového nariadenia o VSP spočíva v článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje spoločná obchodná politika EÚ.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Spoločná obchodná politika je uvedená v článku 3 ZFEÚ medzi oblasťami výlučnej právomoci Únie.
Podľa článku 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ (ZEÚ) sa zásada subsidiarity neuplatňuje na oblasti výlučnej právomoci EÚ.
•Proporcionalita
Zásada proporcionality je splnená, keďže návrh obsahuje len obmedzené úpravy v záujme účinnosti a efektívnosti. K návrhu je pripojené posúdenie vplyvu, v ktorom sa rozoberá proporcionalita v kapitolách 3 (Prečo by mala EÚ konať?), 6 (Aký je vplyv možností politiky?) a 7 (Aký je výsledok porovnania možností?). Praktické dôsledky iniciatívy sa rozoberajú v prílohe 3 k posúdeniu vplyvu, ktoré je pripojené k legislatívnemu návrhu (Kto a ako je ovplyvnený?). Možnosti politiky uvedené v návrhu sú opísané v kapitole 8 pripojeného posúdenia vplyvu (kapitola 8– Uprednostňované možnosti) a možno ich zhrnúť takto:
–zachovať súčasnú štruktúru pozostávajúcu z troch opatrení,
–zmeniť kritériá zraniteľnosti (ekonomickej oprávnenosti) pre VSP+ s cieľom umožniť najmenej rozvinutým krajinám, ktoré stratia štatút najmenej rozvinutej krajiny, pripojiť sa k VSP+,
–revidovať limity pre vyradenie výrobkov,
–rozšíriť negatívnu podmienenosť na dohovory o ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných a revidovať zoznam medzinárodných dohovorov,
–rozšíriť a zlepšiť konanie o zrušení (vykonať posúdenie sociálno-ekonomického vplyvu, zabezpečiť mechanizmus rýchlej reakcie, ktorý možno aktivovať v prípadoch mimoriadne závažných porušení, rozšíriť rozsah pôsobnosti nástroja tak, aby sa vzťahoval aj na zásady dohovorov o ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných a ďalšie oblasti, ktoré sa týkajú napríklad migrácie),
–zlepšiť transparentnosť a inklúziu občianskej spoločnosti a zjednodušiť cyklus monitorovania (podávanie správ každé 3 roky).
•Výber nástroja
Nariadenie o VSP je jediným vhodným opatrením, ktoré môže Únia prijať na zavedenie unilaterálneho, nerecipročného, preferenčného prístupu na trh Únie pre rozvojové krajiny.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Hodnotenie v polovici trvania týkajúce sa nariadenia o VSP bolo dokončené v roku 2018. Hodnotením v polovici trvania sa dospelo k záveru, že VSP celkovo plní svoje ciele a nariadenie nie je potrebné meniť pred skončením jeho platnosti 31. decembra 2023. V tomto hodnotení sa však uviedlo niekoľko odporúčaní s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť systému. Na týchto odporúčaniach je založená identifikácia problémov podrobne definovaných v oddiele 2 posúdenia vplyvu, ktoré je priložené k tomuto návrhu.
Projektový tím hodnotenia v polovici trvania predložil tieto odporúčania: 1. zlepšiť transparentnosť a informovanosť o monitorovaní VSP a VSP+ zo strany EÚ; 2. účinnejšie využívať ochranné opatrenia; 3. účinnejšie využívať dočasné zrušenie colných preferencií; 4. aktualizovať zoznam dohovorov o základných ľudských a pracovných právach, ako aj o zásadách ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných; 5. vyhodnotiť pretrvávajúci význam štandardného VSP ako opatrenia, ktoré je odlišné a samostatné od VSP+, a zvážiť rozšírenie podmienenosti týkajúcej sa dohovorov; 6. zhodnotiť výnimku WTO v oblasti služieb pre najmenej rozvinuté krajiny a 7. zvážiť otázku konzistentnosti medzi VSP a režimami podľa dohôd o voľnom obchode/preferenčných obchodných dohôd. Viacero z týchto aspektov sa riešilo v priebehu vykonávania nariadenia o VSP, a to najmä prostredníctvom projektu centra VSP (GSP Hub) pre transparentnosť a informovanosť. Od hodnotenia v polovici trvania sa uplatnili aj mechanizmy ochranných opatrení a zrušenia; poznatky z ich uplatnenia sú uvedené v posúdení vplyvu, ktoré je priložené k tomuto návrhu.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Otvorená verejná konzultácia o VSP a navrhovaných možnostiach reformy prebiehala od 11. marca 2020 do 15. júla 2020. Podrobné zhrnutie konzultácie so zainteresovanými stranami sa uvádza v prílohe 2 k pripojenému posúdeniu vplyvu.
V rámci verejnej konzultácie bolo doručených 512 odpovedí. 54 % respondentov tvoria zainteresované strany z EÚ, 41 % pochádza z krajín VSP a zvyšných 5 % z ostatných krajín (vrátane Spojeného kráľovstva). Pokiaľ ide o typ respondentov, najväčší podiel odpovedí tvoria spoločnosti/obchodné organizácie (28 %), nasledujú záujmové združenia (24 %) a občania EÚ (17 %), verejný sektor (12 %), občianska spoločnosť (MVO, environmentálne a spotrebiteľské organizácie a akademická obec; 8 %) a ostatní (vrátane odborových zväzov; 7 %).
Veľká väčšina, t. j. asi 70 % respondentov sa domnieva, že medzinárodný obchod môže významne prispieť k odstráneniu chudoby v rozvojových krajinách, a ďalších 10 % si myslí, že môže prispieť v malej miere. 17 % si myslí, že nemôže prispieť k zmierneniu chudoby. Názory v krajinách VSP sú zreteľne pozitívnejšie, pokiaľ ide o úlohu obchodu pri zmierňovaní chudoby: 92 % respondentov v porovnaní s 52 % respondentov z EÚ tu tvrdí, že obchod môže významne prispieť; naopak 19 % respondentov z EÚ v porovnaní s 2 % v krajinách VSP neverí, že obchod môže pomôcť odstrániť chudobu. V odpovedi na otázku, ako obchod prispel k zmierneniu chudoby, väčšina respondentov poukázala na tvorbu pracovných miest a z dlhodobého hľadiska na rozvoj zručností prostredníctvom vývozu.
V priemere sa VSP vníma tak, že má pozitívne vplyvy vo všetkých oblastiach udržateľného rozvoja.
86 % respondentov považuje za dôležité, aby EÚ pokračovala v monitorovaní úrovne vykonávania 27 medzinárodných dohovorov zvýhodnenými krajinami podľa VSP+, pričom 8 % respondentov to nepovažuje za dôležité. Respondenti sa domnievajú, že na monitorovanie Komisie týkajúce sa vykonávania medzinárodných dohovorov existuje celý rad informačných zdrojov, ktoré poskytujú užitočné informácie. Najrelevantnejším zdrojom, s určitým náskokom, sú správy monitorovacích orgánov dohovorov, t. j. OSN, Medzinárodná organizácia práce (MOP) a iné medzinárodné organizácie, po ktorých nasledujú informácie poskytnuté obchodnými a sociálnymi partnermi v zvýhodnených krajinách a mimovládnymi organizáciami (MVO).
Doručené vstupné informácie sa zohľadnili v pripojenom posúdení vplyvu, najmä vo formulácii vymedzenia problémov (kapitola 2), vo všeobecných a osobitných cieľoch iniciatívy (kapitola 4) a v dostupných možnostiach politiky (kapitola 5).
•Získavanie a využívanie expertízy
Externú štúdiu (ďalej len „štúdia“), na základe ktorej sa vypracoval návrh posúdenia vplyvu, realizovala spoločnosť BKP Economic Advisors GmbH. Záverečná správa štúdie bola uverejnená v máji 2021 a je k dispozícii na webovom sídle GR pre obchod. Štúdia nadväzovala na závery hodnotenia v polovici trvania a bola zameraná na viacero možností politiky, ktoré by mohli zlepšiť dosahovanie celkových cieľov nástroja VSP. Zohľadnila sa v nej existujúca literatúra aj výsledky z už opísanej otvorenej verejnej konzultácie. Zhrnutie odporúčaní štúdie je k dispozícii na webovom sídle GR pre obchod.
Výsledky podpornej štúdie boli predložené skupine expertov v oblasti VSP v týchto dátumoch: 20. októbra 2020, 7. decembra 2020 a 23. februára 2021; a Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) na neverejnej technickej prezentácii 12. apríla 2021.
O hlavných prvkov tohto návrhu sa ďalej diskutovalo s expertmi v oblasti VSP 19. apríla 2021 a 14. júna 2021.
•Posúdenie vplyvu
Zhrnutie sprievodného posúdenia vplyvu je k dispozícii ako súčasť balíka návrhu. Výbor pre kontrolu regulácie vydal 9. apríla 2021 k posúdeniu vplyvu kladné stanovisko.
V posúdení vplyvu sa skúmali alternatívy politiky v piatich tematických skupinách: 1. opatrenia VSP a zvýhodnené krajiny; 2. zahrnuté výrobky a mechanizmus vyraďovania výrobkov; 3. podmienenosť získania/zachovania colných preferencií; 4. transparentnosť pri vykonávaní VSP a 5. ochranné opatrenia. V každej skupine sa posudzovalo viacero možností politiky oproti základnému scenáru zachovania systému VSP v súčasnej podobe.
1.Opatrenia VSP a zvýhodnené krajiny (preraďovanie krajín)
Táto skupina sa zameriava na neustále znižovanie počtu zvýhodnených krajín podľa VSP. Krajiny môžu prísť o prístup do VSP, ak uzavrú dohodu o voľnom obchode s EÚ alebo ak postúpia do kategórie krajín s vyšším stredným príjmom. Posúdenie vplyvu sa zaoberá možnosťami zmeny trojstupňovej štruktúry VSP a krajín zahrnutých do systému. Z analýzy vyplýva, že neexistuje presvedčivý dôvod zmeniť existujúcu štruktúru alebo zahrnuté krajiny, na ktoré sa vzťahuje VSP, pretože systém je už zameraný na krajiny v najväčšej núdzi a trojstupňovou štruktúrou sa riešia rozdielne rozvojové potreby zvýhodnených krajín.
Možnosť, ktorá najviac prispieva k všeobecnému cieľu prispievať k odstráneniu chudoby a k osobitnému cieľu posilňovať vývoz z rozvojových krajín, je zmena kritérií ekonomickej zraniteľnosti pre VSP+. Táto možnosť má zmierniť významné negatívne dôsledky straty preferencií EBA po preradení a strate štatútu najmenej rozvinutej krajiny.
Nepretržitý prístup do VSP (najmä do VSP+) je dôležitou otázkou pre pomerne vysoký počet zvýhodnených krajín v postavení najmenej rozvinutých krajín, pri ktorých sa očakáva, že v nadchádzajúcich rokoch prídu o postavenie EBA. V podpornej štúdii sa zistilo, že z 12 krajín, ktoré budú pravdepodobne preradené a stratia štatút EBA počas účinnosti nasledujúceho nariadenia, bude šesť pravdepodobne čeliť významnému ekonomickému vplyvu, pričom to platí najmä pre Bangladéš.
V podpornej štúdii a v posúdení vplyvu sa preto navrhujú nasledujúce možnosti s cieľom zaistiť, aby všetky krajiny využívajúce opatrenie EBA, v prípade ktorých sa očakáva preradenie a strata štatútu najmenej rozvinutej krajiny, mohli prejsť na opatrenie VSP+: 1. zachovať súčasnú štruktúru pozostávajúcu z troch opatrení a 2. zmeniť kritériá zraniteľnosti (oprávnenosti) na uľahčenie prístupu väčšieho počtu krajín, ktoré sa preradia a stratia štatút najmenej rozvinutej krajiny, do opatrenia VSP+.
2.Zahrnuté výrobky a mechanizmus vyraďovania výrobkov
V podpornej štúdii a v posúdení vplyvu sa analyzovalo, či je mechanizmus vyraďovania výrobkov dostatočne zameraný na najkonkurenčnejšie výrobky a najkonkurenčnejšie krajiny (možnosť rozšíriť mechanizmus vyraďovania výrobkov zo zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP aj na VSP+ alebo EBA). Ďalej sa v nich posudzovalo, či zahrnuté výrobky zohľadňujú vývozný potenciál zvýhodnených krajín podľa VSP.
Zo sociálno-ekonomickej analýzy vyplýva, že súčasné vymedzenie mechanizmu vyraďovania by sa mohlo zachovať a naďalej uplatňovať len pre štandardný VSP. Nepozorujú sa žiadne významné ekonomické a sociálne vplyvy, ak sa vyraďovanie výrobkov rozšíri na zvýhodnené krajiny podľa VSP+ alebo podľa EBA alebo ak sa zahrnuté výrobky rozšíria na nové odvetvia a výrobky.
Navrhujeme preto zachovať vyraďovanie výrobkov len pre štandardný VSP, ale preskúmať limity pre vyraďovanie výrobkov. Navrhujeme zachovať súčasnú metódu vyraďovania podľa tried a znížiť limity pre vyraďovanie výrobkov o 10 percentuálnych bodov.
3.Podmienenosť získania/zachovania colných preferencií
Podmienenosť VSP ostáva jedným z hlavných nástrojov EÚ na podporu dodržiavania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ako aj pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v zvýhodnených krajinách podľa VSP: krajina by nemala mať prínos z preferenčných obchodných dojednaní, ak koná spôsobom, ktorý je v rozpore s medzinárodnými normami a zásadami, a tým aj s jej vlastnými rozvojovými potrebami. Posúdenie vplyvu sa zaoberá možnosťami rozšírenia pozitívnej a negatívnej podmienenosti, zmenenia zoznamu príslušných dohovorov v rámci VSP a zavedenia zmien v procese zrušenia preferencií.
Hlavným záverom v nadväznosti na hodnotenie v polovici trvania a podpornú štúdiu je rozšíriť negatívnu podmienenosť [t. j. ustanovenia o zrušení uvedené v článku 19 ods. 1 písm. a) súčasného nariadenia o VSP (EÚ) č. 978/2012] aj na dohovory o ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných (v súčasnosti sa týka len dohovorov OSN/MOP o základných ľudských a pracovných právach). Ďalším cieľom je ďalej posilniť príspevok VSP k udržateľnému rozvoju, a to aktualizovaním zoznamu medzinárodných dohovorov a zlepšením konania o zrušení.
Zo skúseností z monitorovania VSP a mechanizmov zrušenia, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na dohovory o ľudských a pracovných právach, vyplýva, že rozšírenie negatívnej podmienenosti na dohovory o ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných by vytvorilo podobné príležitosti zaoberať sa takýmito otázkami na podporu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a príspevku zelenej agendy EÚ pre zvýhodnené krajiny podľa VSP.
Pokiaľ ide o konanie o zrušení v rámci VSP, z doterajších skúseností vyplýva, že takýto postup môže byť pomalý pri dosahovaní konečného rozhodnutia; ukončenie všetkých doterajších zrušení trvalo až dva roky vrátane prípravných fáz pred začatím prešetrovania týkajúceho sa zrušenia. Mimoriadne závažné porušenia si však vyžadujú, aby Komisia mala nástroje, ktoré jej umožnia urýchlene reagovať. Navrhujeme preto mechanizmus rýchlej reakcie, pri ktorom sa zohľadnia osobitné okolnosti v zvýhodnenej krajine.
Zo skúseností s dočasným a čiastočným zrušením preferencií EBA pre Kambodžu v roku 2020 vyplýva, že je nevyhnutné dôkladne posúdiť sociálno-ekonomický vplyv zrušenia preferencií na dotknuté odvetvia výroby s cieľom zabrániť spôsobeniu ujmy najzraniteľnejšej časti obyvateľstva.
4.Transparentnosť pri monitorovaní a vykonávaní záväzkov v rámci VSP
Komisia v júli 2020 vymenovala hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, ktorého úlohou je lepšie presadzovanie obchodnej politiky. V tejto súvislosti Komisia v novembri 2020 uviedla do činnosti nový mechanizmus podávania sťažností, jednotné kontaktné miesto, ako súčasť svojho zvýšeného úsilia posilniť presadzovanie a vykonávanie obchodných záväzkov. Prostredníctvom jednotného kontaktného miesta prijíma Komisia sťažnosti v rôznych veciach týkajúcich sa obchodnej politiky vrátane porušení záväzkov v rámci VSP. Je preto nevyhnutné začleniť tento nový systém podávania sťažností do rámca nariadenia o VSP, najmä pokiaľ ide o konanie o zrušení.
Z konzultácií so zainteresovanými stranami počas hodnotenia v polovici trvania v roku 2018 a z prípravy podpornej štúdie pre posúdenie vplyvu v roku 2021 vyplynula potreba zlepšiť transparentnosť a komunikáciu vo všetkých rozličných fázach monitorovania a vykonávania VSP. Mohlo by to prispieť k vyššej robustnosti systému monitorovania a k účinnejšiemu dialógu so zvýhodnenými krajinami, ako aj posilniť zapojenie zainteresovaných strán do VSP.
V posúdení vplyvu sa skúmajú možnosti zlepšenia procesu monitorovania a zapojenia občianskej spoločnosti a možnosti upravenia cyklu monitorovania VSP+. Navrhujeme preto uverejniť usmernenie o procese monitorovania vypracované prostredníctvom administratívnej praxe, o zúčastnených aktéroch a príležitostiach pre zapojenie občianskej spoločnosti. V legislatívnom návrhu ďalej objasňujeme rozsiahle začlenenie informačných zdrojov pre monitorovanie VSP+ a navrhujeme zmeniť trvanie cyklu monitorovania VSP z dvoch na tri roky.
5.Uplatnenie ochranných opatrení
V podpornej štúdii a posúdení vplyvu sa zvažujú dva typy rozšírenia týkajúce sa automatického uplatňovania ochranných opatrení – pokiaľ ide o zahrnuté výrobky a zahrnuté zvýhodnené krajiny podľa VSP. Záver je taký, že ani jedno rozšírenie by neviedlo k častejšiemu uplatňovaniu tohto mechanizmu. Zdá sa teda, že nie sú potrebné väčšie zmeny mechanizmu ochranných opatrení. Preto sa navrhuje pokračovať len s niekoľkými technickými úpravami a zlepšeniami, ktoré sú zamerané na zosúladenie lepšieho automatického uplatňovania ochranných opatrení s vyraďovaním výrobkov, konkrétne: 1. pri výpočte nárastu dovozu na úrovni triedy VSP vychádzať skôr z hodnôt dovozu než z objemov dovozu v dôsledku rôznorodosti výrobkov v rámci tried; tým sa lepšie zohľadnia prípady zvýšeného dovozu, ktorý by mohol spôsobiť poškodenie priemyslu EÚ; 2. zosúladiť limity pre automatické uplatňovanie ochranných opatrení s limitmi pre vyraďovanie výrobkov, aby sa navzájom dopĺňali.
Celkový vplyv uprednostňovaného súboru možností
Celkový ekonomický a iný ako ekonomický vplyv (v sociálnej oblasti, v oblasti životného prostredia a ľudských práv) navrhovaných možností politiky je obmedzený, keďže sa navrhuje zachovanie súčasnej trojstupňovej štruktúry VSP. Táto možnosť sa zvolila s cieľom precízne obmedziť očakávaný pokles reálneho HDP, blahobytu, celkového vývozu do EÚ a štátnych príjmov v porovnaní so súčasným základným scenárom, ktorý by mohli pocítiť krajiny podľa štandardného VSP alebo VSP+, ak by sa súčasná štruktúra upravila. V prípade prerušenia štandardného VSP a/alebo VSP+ by sa očakával výrazný pokles vývozu v konkrétnych odvetviach, ako sú textílie a odevy, kožené výrobky a obuv, agropotravinové, chemické, kaučukové a plastové výrobky. Ekonomická analýza v podpornej štúdii sa vykonala s použitím simulácií založených na modeli všeobecnej vypočítateľnej rovnováhy (CGE). Analýzou sa preukázal (vo všetkých ostatných scenároch okrem zachovania súčasnej štruktúry VSP) negatívny vplyv na HDP a obchod tak pre EÚ, ako aj pre zvýhodnené krajiny podľa VSP (pričom niektoré z nich môžu byť ovplyvnené vo väčšej miere), a vyplýva z nej podpora tejto základnej možnosti v prospech kontinuity systému a jeho súčasnej štruktúry.
Možnosťou založenou na vytvorení premostenia k VSP+ pre najmenej rozvinuté krajiny, ktoré opustia opatrenie EBA, (zmenou kritérií ekonomickej oprávnenosti pre VSP+) sa posilňuje kontinuita a znižuje negatívny vplyv, ktorý by mohli pociťovať najmenej rozvinuté krajiny.
Očakáva sa, že aktívnejšie používanie podmienenosti spojenej s potenciálnymi (čiastočnými alebo odvetvovými) zrušeniami bude pozitívne vplývať na účinnosť systému VSP: ďalej by rozvíjalo cieľ VSP v oblasti udržateľného rozvoja. Bolo by takisto v súlade s ostatnými politikami EÚ, najmä v oblasti rozvojovej spolupráce, podpory ľudských práv a sociálnych otázok, a s príspevkom EÚ k Agende 2030.
Celkový vplyv na politické vzťahy
Pokračovanie VSP s navrhovanými cielenými zmenami bude hlavným povzbudivým signálom EÚ smerom k partnerom z rozvojových krajín, pričom sa zachová dôležitá platforma na zapojenie zvýhodnených krajín s cieľom priniesť zmenu, ktorá bude v súlade s hodnotami EÚ a s programom súdržnosti politík v záujme rozvoja.
Politický vplyv uprednostňovaných možností je kľúčovým hľadiskom. Pre túto oblasť je analýza kvalitatívna a založená na formálnych a neformálnych konzultáciách. Očakávame, že rozhodnutie pre pokračovanie v súčasnej štruktúre VSP uvítajú zvýhodnené krajiny aj partneri WTO z rozvinutých krajín. Je to v súlade s dlhotrvajúcou zásadou splnomocňujúcej doložky Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ktorou sa zaručuje trvalé vyňatie zo zásady doložky najvyšších výhod (DNV) (nediskriminácia) pre rozvinuté krajiny s cieľom jednostranne udeliť odstránenie alebo zníženie ciel platených za dovoz z rozvojových krajín, ktoré majú rovnaké obchodné, finančné a rozvojové potreby. Pokračovanie VSP je v súlade so súdržnosťou politík EÚ v záujme rozvoja (zakotvenou v článku 208 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktorá predstavuje hlavný pilier úsilia EÚ o zlepšenie pozitívneho vplyvu a zvýšenie účinnosti rozvojovej spolupráce. Okrem toho je súčasťou politického záväzku EÚ celosvetovo podporovať udržateľný rozvoj, o čom svedčí vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijatej Organizáciou Spojených národov a cieľov udržateľného rozvoja, ku ktorým sa zaviazali všetci členovia WTO.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Úplné tabuľky s prínosmi a nákladmi sú uvedené v prílohe 3 posúdenia vplyvu, ktoré je priložené k návrhu. Potenciálne prínosy navrhovaného súboru cieľov je náročné kvantifikovať, pretože často zahŕňajú technické zlepšenia existujúcej štruktúry a ustanovení rámca VSP – s cieľom maximalizovať jeho efektívnosť a účinnosť a zvýšiť potenciál udržateľného hospodárskeho rozvoja zvýhodnených krajín. Návrhom sa zachováva status quo vždy, keď neexistuje presvedčivý dôvod na zmenu, aby sa zaistila predvídateľnosť a stabilita systému. Vzhľadom na navrhované zmeny má iniciatíva v porovnaní so základným scenárom nasledujúce praktické dôsledky, prínosy a súvisiace náklady podľa jednotlivých skupín:
g)Opatrenia a zahrnuté krajiny: všetky krajiny, ktoré stratia štatút EBA, by boli a priori oprávnené na VSP+, ak by sa ich orgány rozhodli požiadať o uplatňovanie tohto opatrenia. Je to zmierňujúce opatrenie: neočakávajú sa žiadne zisky, ale jeho cieľom je zabrániť stratám a závažnému negatívnemu ekonomickému vplyvu pre krajiny preradené zo štatútu najmenej rozvinutej krajiny, ktoré by stratili preferencie podľa opatrenia EBA. Ďalej podporuje cieľ rozvoja v rámci VSP, a to zabezpečením nepretržitého prístupu k systému pre krajiny v najväčšej núdzi. Znamenalo by to aj určité zjednodušenie systému a zníženie administratívneho zaťaženia, pokiaľ ide o výpočet a monitorovanie príslušných kritérií.
h)Zahrnuté výrobky a vyraďovanie výrobkov: cieľom zmeny limitov pre vyraďovanie výrobkov je zvýšenie účinnosti mechanizmu vyraďovania výrobkov pri zacielení na konkrétne konkurenčné výrobky. Očakáva sa, že týmto sa prispeje k lepšiemu zameraniu systému na výrobky a krajiny v najväčšej núdzi.
i)Podmienenosť: rozšírenie negatívnej podmienenosti prispieva k boju proti zmene klímy, a to podporovaním zvýhodnených krajín podľa VSP, aby zlepšili vykonávanie dohovorov o klíme a ochrane životného prostredia, a k zlepšeniam v dobrej správe vecí verejných vo všetkých zvýhodnených krajinách. Úloha, ktorú VSP zohráva, môže byť významná, pretože zhoršenie životného prostredia má tendenciu najviac zasiahnuť rozvojové krajiny z dôvodu rozsiahlej výroby výrobkov závislých od prírodných zdrojov (ako sú textílie), ako aj často pozorovaného nedostatku zákonov a programov zameraných na ochranu životného prostredia v týchto krajinách. Aktualizáciou zoznamu medzinárodných dohovorov sa zvyšuje vplyv a pozornosť venovaná základným ľudským právam (napr. právam ľudí so zdravotným postihnutím, právam detí) a normám (napr. o inšpekcii práce) a podporujú sa opatrenia v rámci boja proti zmene klímy prostredníctvom začlenenia Parížskej dohody (a vyňatia neaktuálneho Kjótskeho protokolu).
Zavedenie posúdenia vplyvu pred zrušením preferencií umožní dosiahnuť rovnováhu medzi všeobecnými cieľmi VSP, ktorými je prispievanie k zníženiu chudoby a podporovanie udržateľného rozvoja. Zaisťuje sa tým najmä to, že prípadné zrušenie sa prispôsobí okolnostiam v cielenej zvýhodnenej krajine, jej potrebám hospodárskeho rozvoja a sociálno-ekonomickému vplyvu akýchkoľvek opatrení zrušenia.
Zavedenie rýchlejšieho konania o zrušení poskytuje osobitný nástroj na riešenie osobitných okolností, ktoré charakterizujú mimoriadne závažné porušenia a potreba okamžite reagovať. Zvyšuje sa tým aj účinnosť zrušenia, a to zvýšením tlaku na zvýhodnené krajiny, aby reagovali na identifikované obavy.
j)Transparentnosť: predĺžením cyklu monitorovania VSP+ sa zlepší účinnosť a efektívnosť tým, že sa priblíži dĺžka cyklu monitorovania VSP+ cyklu monitorovania medzinárodných dohovorov príslušnými zmluvnými monitorovacími orgánmi a že sa zvýhodneným krajinám poskytne viac času na riešenie otázok týkajúcich sa vykonávania dohovorov.
k)Ochranné opatrenia: navrhované technické zmeny zaisťujú konzistentnosť medzi opatreniami zameranými na ochranu priemyslu EÚ a zabezpečujú zjednodušenie postupu automatického uplatňovania ochranných opatrení a zníženie administratívneho zaťaženia.
Neočakáva sa, že vývoj nariadenia o VSP významne ovplyvnia digitálne technológie. Pri vykonávaní návrhu môže EÚ použiť existujúce obchodné procesy a riešenia, ktoré zaisťujú bezpečné zaobchádzanie s informáciami v elektronickej forme (t. j. výmena informácií s orgánmi zvýhodnených krajín, s monitorovacími orgánmi podľa medzinárodných dohovorov a s občianskou spoločnosťou; otvorené verejné konzultácie; vyhlásenia systému REX (systém registrovaných vývozcov) o dovoze z tretích krajín atď.).
•Základné práva
Podporovanie dodržiavania základných práv v zvýhodnených krajinách podľa VSP je súčasťou všeobecného cieľa nariadenia o VSP, a to s cieľom: 1. pomáhať rozvojovým krajinám v ich úsilí o zníženie chudoby a 2. podporovať dobrú správu vecí verejných a udržateľný rozvoj. V celom sprievodnom posúdení vplyvu sa preto zvažovali príslušné aspekty a vplyv na základné práva. Osobitná pozornosť sa venovala medzinárodným nástrojom v oblasti ľudských práv a pracovných práv, ktoré sú takisto súčasťou zoznamu dohovorov uvedených v prílohe VI k tomuto návrhu. O tomto návrhu, pri ktorom sa predpokladá, že bude mať celkovo pozitívny vplyv na základné práva, sa uskutočnili konzultácie s príslušnými útvarmi Komisie (SJ, DG JUST, HOME, EMPL, INTPA) a ESVČ.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Navrhovaným nariadením nevznikajú náklady hradené z rozpočtu EÚ. Jeho uplatňovanie však bude mať za následok stratu colných príjmov. Na základe posledných dostupných údajov (2019) predstavujú tieto preferencie podľa navrhovaného nariadenia o VSP stratu príjmov pre EÚ vo výške 2 977,6 milióna EUR. Novým nariadením by sa do veľkej miery zachovali existujúce preferencie, ale sprísnili by sa podmienky vyraďovania jednotlivých tried výrobkov. V dôsledku toho by trajektória straty príjmov podľa nového nariadenia bola o niečo nižšia než podľa súčasného nariadenia. Navyše možnosť, že krajiny budú vyradené zo systému z dôvodu dosiahnutia štatútu krajiny s vyšším stredným príjmom alebo podpísania dohody o voľnom obchode s EÚ, by prispela k zníženiu strát príjmov.
Podrobný finančný výkaz sa uvádza ďalej v návrhu.
Celkový vplyv na administratívne náklady
Návrh zdôrazňuje kontinuitu, pričom z celkového posúdenia vyplýva mierny vplyv z hľadiska administratívneho zaťaženia pre EÚ a zvýhodnené krajiny. V rámci uprednostňovaných možností patria medzi oblasti, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou mať takýto vplyv, návrhy týkajúce sa podmienenosti a z toho vyplývajúce zvýšené monitorovacie úsilie, ktoré bude nevyhnutné. Predovšetkým v skupine týkajúcej sa podmienenosti (podrobne sa opisuje v oddiele 6.3.1 posúdenia vplyvu) môžu k dodatočným administratívnym nákladom viesť tieto možnosti politiky: doplnenie nových dohovorov ako podmienenosti naďalej získavať alebo využívať VSP; rozšírenie negatívnej podmienenosti na dohovory o ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných; skrátenie trvania konania o zrušení za výnimočných okolností; príprava posúdenia sociálno-ekonomického vplyvu ako ďalší krok po začatí konania o zrušení VSP alebo pridanie prvkov spojených s povinnosťou opätovne prijať vlastných štátnych príslušníkov zvýhodnenej krajiny by zvýšilo administratívne náklady (prevažne zapojenie zamestnancov). Administratívnemu zaťaženiu (posúdené v tabuľke 6 posúdenia vplyvu) sa zabráni odmietnutím možnosti rozšíriť pozitívnu podmienenosť, t. j. ratifikáciu dohovorov a povinnosti robustného monitorovania, na zvýhodnené krajiny podľa VSP a EBA.
Možnosti politiky súvisiace s monitorovaním (podrobne opísané v oddiele 6.4 posúdenia vplyvu) majú takisto priamy vplyv na administratívne náklady. Predovšetkým môžu rozšíriť administratívne úlohy na strane EÚ. Je to však náročné kvantifikovať, keďže to predstavuje kodifikáciu postupov, ktoré sa už uplatňujú. Okrem toho by sa zmenou riešili požiadavky zainteresovaných strán, ako sú odborové zväzy a MVO, zohrávať aktívnejšiu úlohu v procese monitorovania.
Ďalšími nákladmi by boli technická pomoc EÚ a podpora krajín VSP s cieľom zvýšiť ich inštitucionálnu kapacitu ratifikovať a vykonávať medzinárodné dohovory. Tieto nákladové prvky sa však veľmi ťažko odhadujú z dôvodu chýbajúcich relevantných informácií v tejto fáze.
Očakáva sa, že predĺžením cyklu monitorovania z dvoch na tri roky sa zníži administratívne zaťaženie tak pre EÚ, ako aj pre zvýhodnené krajiny.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Keďže týmto návrhom sa zavádzajú minimálne zmeny zamerané na zlepšenie účinnosti a efektívnosti, vykonávanie nariadenia o VSP bude môcť v čase nadobudnutia jeho účinnosti pokračovať bez väčších úprav na základe súčasných postupov.
Komisia počnúc od 1. januára 2027 každé tri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní nariadenia. Komisia bude pravidelne predkladať správu o vykonávaní nariadenia svojej skupine expertov v oblasti VSP a pracovnej skupine Rady. Hodnotenie nariadenia v polovici trvania sa navrhuje na 1. januára 2030, t. j. po piatich rokoch skutočného uplatňovania systému.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Podrobná tabuľka zhody je uvedená v prílohe VIII k tomuto návrhu.
Komentár ku konkrétnym ustanoveniam podľa jednotlivých kapitol:
Kapitola I Všeobecné ustanovenia:
V článku 2 sa dopĺňa vymedzenie pojmov sťažnosť (13), regionálna kumulácia (14) a rozšírená kumulácia (15).
V článku 3 ods. 2 sa dopĺňa možnosť aktualizovania zoznamu oprávnených krajín na základe zmien ich obchodných a rozvojových potrieb. Nenavrhujú sa žiadne iné podstatné zmeny.
Kapitola II Štandardné opatrenie (štandardný VSP):
V článku 4 sa vypúšťa odsek 3, keďže bol prechodnou doložkou pre nariadenie z roku 2012. Nenavrhujú sa žiadne iné podstatné zmeny.
Kapitola III Osobitné stimulačné opatrenie: (VSP+)
V článku 9 prvom odseku písm. d) sa dopĺňa požiadavka, aby kandidátske krajiny VSP+ predložili akčný plán účinného vykonávania príslušných dohovorov v rámci VSP ako súčasť uplatňovania VSP+.
V článku 9 sa vypúšťa odsek 2, keďže sa spája s kritériom zraniteľnosti konkurencieschopnosti vývozu pre VSP+, ktoré sa navrhuje odstrániť na základe podpornej štúdie a posúdenia vplyvu.
Pridáva sa článok 10 ods. 8 s cieľom poskytnúť prechodné opatrenia pre súčasné zvýhodnené krajiny podľa VSP+, ktoré by museli znovu požiadať o možnosť splniť nové požiadavky pre VSP+ (ratifikovať šesť ďalších dohovorov, ktoré sú navrhnuté na doplnenie do zoznamu príslušných dohovorov pre VSP+).
V článku 14 sa mení obdobie podávania správ na tri roky, aby sa podávania správ zjednodušilo a lepšie synchronizovalo so správami monitorovacích orgánov.
V článku 15 ods. 9 sa vkladá ustanovenie, že Komisia pri navrhovaní zrušenia zvažuje sociálno-ekonomický vplyv dočasného zrušenia colných preferencií v zvýhodnenej krajine.
V článku 16 sa vkladá možnosť rozšíriť rozsah opatrení zrušenia, keď sa vyskytnú ďalšie dôvody alebo porušenia.
Kapitola IV Osobitné opatrenie (EBA):
V článku 18 sa vypúšťajú odseky 2 a 3, keďže viac nie sú potrebné.
Kapitola V Dočasné zrušenie:
V článku 19 ods. 1 písm. c) sa zavádza postup zrušenia týkajúci sa readmisie vlastných štátnych príslušníkov.
V článku 19 ods. 10 sa vkladá ustanovenie, že Komisia pri navrhovaní zrušenia zvažuje sociálno-ekonomický vplyv dočasného zrušenia colných preferencií v zvýhodnenej krajine.
V článku 19 sa dopĺňa odsek 14 s cieľom zvýšiť flexibilitu pri skúmaní rozsahu zrušenia, odloženia alebo pozastavenia jeho uplatňovania v prípade mimoriadnych okolností, akými je celosvetová núdzová situácia v oblasti zdravia alebo hygieny.
V článku 19 sa dopĺňajú odseky 16 a 17 s cieľom stanoviť postup naliehavého zrušenia v prípade závažných porušení príslušných dohovorov VSP, keď je potrebná rýchla reakcia z hľadiska osobitných okolností v zvýhodnenej krajine.
V článku 20 sa vkladá možnosť rozšíriť rozsah opatrení zrušenia, keď sa vyskytnú ďalšie dôvody alebo porušenia.
Kapitola VI Ochranné opatrenia a dohľad:
V článku 29 ods. 1 sa vypúšťa ustanovenie týkajúce sa stanovenia limitov ochranných opatrení na základe objemov dovozu a nahrádza sa výpočtom na základe hodnoty dovozu.
Kapitola VII Spoločné ustanovenia:
V článku 33 sa vkladajú body 3 a 4, ktorými sa zavádza osobitný proces s cieľom zaistiť, že kumuláciou sa reaguje na rozvojové, finančné a obchodné potreby žiadajúcej krajiny.
V článku 40 sa predlžuje obdobie na predkladanie správ Európskemu parlamentu a Rade z dvoch na tri roky.
Kapitola VIII Záverečné ustanovenia:
Zoznam príloh:
Príloha I: Obsahuje zoznam oprávnených krajín a opatrenie, ktoré výhody využívajú, v jednej prílohe, ktorá nahrádza prílohu I a pozitívne časti príloh II, III a IV predchádzajúceho nariadenia o VSP. Zo zoznamu oprávnených krajín sa vypúšťajú krajiny, ktoré sa nemajú považovať za rozvojové krajiny v kontexte VSP (Rusko, Čína, Hongkong, Macao), aby sa zaistilo, že prínosy VSP sa obmedzujú na rozvojové krajiny, ktoré majú podobné obchodné, finančné a rozvojové potreby.
Príloha II: Obsahuje jeden zoznam krajín, pre ktoré boli zrušené VSP preferencie, ktorým sa nahrádzajú príslušné osobitné zoznamy v predchádzajúcich prílohách II, III a IV.
Príloha III: Obsahuje zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia VSP a VSP+.
Príloha IV: (predtým príloha VI) Upravujú sa limity pre vyraďovanie výrobkov a pre ochranné opatrenia smerom nadol o 10 % v záujme lepšieho zacielenia na konkurenčné výrobky.
Príloha V: (predtým príloha V) Ruší sa kritérium zraniteľnosti konkurencieschopnosti vývozu uvedené vyššie.
Príloha VI: (predtým príloha VIII) Dopĺňa sa šesť ďalších medzinárodných dohovorov podľa podpornej štúdie a posúdenia vplyvu.
Príloha VII: Obsahuje zoznam výrobkov, na ktoré sa vzťahuje len opatrenie VSP+.
Príloha VIII: (predtým príloha X) Obsahuje tabuľku zhody.
2021/0297 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa uplatňuje všeobecný systém colných preferencií a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Spoločenstvo od roku 1971 udeľuje rozvojovým krajinám obchodné preferencie v rámci svojho všeobecného systému preferencií (ďalej len „VSP“).
(2)Spoločná obchodná politika Únie sa riadi zásadami a sleduje ciele stanovené vo všeobecných ustanoveniach o vonkajšej činnosti Únie, ktoré sú stanovené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“).
(3)Spoločná obchodná politika Únie má byť v súlade s cieľmi politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce stanovenými v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a posilňovať ich, najmä odstraňovať chudobu a podporovať udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj a dobrú správu vecí verejných v rozvojových krajinách. Má spĺňať požiadavky Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“), najmä rozhodnutia o diferencovanom a priaznivejšom zaobchádzaní, reciprocite a plnšej účasti rozvojových krajín (tzv. splnomocňujúcej doložky) prijatého podľa Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) v roku 1979, podľa ktorej môžu členovia WTO poskytnúť rozvojovým krajinám diferencované a priaznivejšie zaobchádzanie.
(4)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 sa stanovuje uplatňovanie systému všeobecných colných preferencií (ďalej len „systém“) do 31. decembra 2023 s výnimkou osobitného opatrenia pre najmenej rozvinuté krajiny, na ktoré sa takýto dátum skončenia uplatňovania nevzťahuje. Po tomto dátume by sa mal VSP uplatňovať naďalej počas 10 rokov od dátumu začatia uplatňovania preferencií stanovených v tomto nariadení, s výnimkou osobitného opatrenia pre najmenej rozvinuté krajiny, ktoré by sa malo naďalej uplatňovať bez akéhokoľvek dátumu skončenia uplatňovania.
(5)Všeobecnými cieľmi VSP je podporovať odstraňovanie chudoby vo všetkých jej formách v súlade s Agendou 2030 a cieľom udržateľného rozvoja 17.12 a presadzovať program udržateľného rozvoja, a zároveň zabrániť spôsobeniu ujmy záujmom priemyslu EÚ. V hodnotení v polovici trvania VSP z roku 2018 a v podpornej štúdii pre posúdenie vplyvu z roku 2021, z ktorých toto nariadenie vychádza, sa dospelo k záveru, že rámec VSP podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 978/2012 splnil tieto hlavné ciele, ktoré boli základom pre prepracovanie nariadenia Rady (ES) č. 732/2008 v roku 2012.
(6)Tieto ciele v súčasnom globálnom kontexte naďalej platia a sú konzistentné s analýzou a hľadiskom nedávneho oznámenia Komisie „Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika“. Podľa uvedeného preskúmania obchodnej politiky má Únia „strategický záujem na podpore zvýšenej integrácie zraniteľných rozvojových krajín do svetového hospodárstva“ a „musí naplno využiť silu, ktorá vyplýva z jej otvorenosti a atraktívnosti jej jednotného trhu“ s cieľom podporovať multilateralizmus a zaistiť dodržiavanie univerzálnych hodnôt. V preskúmaní sa osobitne v súvislosti s VSP spomína jeho dôležitá úloha pri „presadzovaní dodržiavania základných ľudských a pracovných práv“ a ako cieľ pre VSP sa stanovuje „zvýšenie počtu obchodných príležitostí pre rozvojové krajiny s cieľom zmierňovať chudobu a vytvárať pracovné príležitosti založené na medzinárodných hodnotách a princípoch“. Okrem toho by systém mal pomôcť zvýhodneným krajinám pri obnove po dôsledkoch pandémie COVID-19 a pri opätovnom budovaní svojich hospodárstiev udržateľným spôsobom, a to aj vzhľadom na medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, práce, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných. Je potrebné zabezpečiť súdržnosť medzi VSP a jeho cieľmi a pomocou poskytovanou zvýhodneným krajinám v súlade so súdržnosťou politík Únie v záujme rozvoja (PCD), ktorá predstavuje hlavný pilier úsilia Únie o zlepšenie pozitívneho vplyvu a zvýšenie účinnosti rozvojovej spolupráce.
(7)Poskytnutím zvýhodneného prístupu na trh Únie by mal systém pomôcť rozvojovým krajinám v ich úsilí o zníženie chudoby a dosiahnutie a podporovanie dobrej správy vecí verejných a udržateľného rozvoja tak, že im prostredníctvom medzinárodného obchodu pomôže vytvoriť dodatočný príjem, ktorý môžu opäť investovať v prospech vlastného rozvoja a aj diverzifikácie svojho hospodárstva. Colné preferencie v rámci systému by sa mali zameriavať na tie rozvojové krajiny, ktoré majú väčšie rozvojové, obchodné a finančné potreby.
(8)Systém by mal zahŕňať základné opatrenie („štandardné opatrenie VSP“) a dve osobitné opatrenia, a to „osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných – VSP+“ a „osobitné opatrenie pre najmenej rozvinuté krajiny – EBA“. Ide teda o pokračovanie štruktúry predchádzajúcich desiatich rokov, ktorá sa považuje za úspešnú, pretože sa zameriava na krajiny v najväčšej núdzi a rieši rôznorodé rozvojové potreby zvýhodnených krajín.
(9)Štandardné opatrenie VSP by sa malo udeliť všetkým rozvojovým krajinám, ktoré majú spoločnú rozvojovú potrebu a sú v podobnom štádiu hospodárskeho rozvoja. Na úrovni WTO neexistuje vymedzenie pojmu „rozvojová krajina“ a ostáva na krajinách, ktoré poskytujú preferencie, aby určili zoznam rozvojových krajín oprávnených na využívanie VSP. Krajiny, ktoré úspešne dokončili prechod z centralizovaného na trhové hospodárstvo a v súčasnosti sú výkonnými ekonomikami so silným postavením v medzinárodnom obchode, ako je Čína, Hongkong, Macao a Rusko, by sa z hľadiska VSP nemali považovať za rozvojové krajiny, a preto by mali byť vyňaté zo zoznamu oprávnených krajín. Krajiny, ktoré Svetová banka označila za krajiny s vysokým alebo vyšším stredným príjmom, majú takú úroveň príjmov na obyvateľa, ktorá im umožňuje dosiahnuť vyššiu úroveň diverzifikácie bez colných preferencií v rámci tohto systému. Sú v rôznych štádiách hospodárskeho rozvoja, a teda nemajú rovnaké rozvojové, obchodné a finančné potreby ako rozvojové krajiny s nižším príjmom alebo zraniteľnejšie rozvojové krajiny. S cieľom zabrániť bezdôvodnej diskriminácii je potrebné s nimi zaobchádzať odlišne, a preto nemajú výhody zo štandardného opatrenia VSP. Okrem toho, ak by krajiny s vysokým alebo vyšším stredným príjmom využívali colné preferencie poskytované v rámci systému, zvýšil by sa konkurenčný tlak na vývoz z chudobnejších, zraniteľnejších krajín, a mohlo by to pre tieto zraniteľnejšie rozvojové krajiny znamenať neopodstatnené zaťaženie. Pri štandardnom opatrení VSP by sa mala zohľadniť skutočnosť, že rozvojové, obchodné a finančné potreby podliehajú zmenám, a malo by sa zabezpečiť, že opatrenie zostane prístupné, ak sa situácia krajiny zmení.
(10)Z dôvodov konzistentnosti by sa colné preferencie udelené v rámci štandardného opatrenia VSP nemali rozširovať na rozvojové krajiny, ktoré využívajú výhody z dohody o zvýhodnenom prístupe na trh s Úniou, ktorá poskytuje v podstate pre celý obchod minimálne rovnakú úroveň colných preferencií ako tento systém. Aby sa však zvýhodnenej krajine a hospodárskym subjektom poskytol čas na riadnu adaptáciu, štandardné opatrenie VSP by malo zostať udelené počas dvoch rokov od dátumu uplatňovania dohody o zvýhodnenom prístupe na trh.
(11)Osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+) vychádza z integrálnej koncepcie udržateľného rozvoja, ako sa uznáva v medzinárodných dohovoroch a nástrojoch, ako napríklad v Deklarácii OSN o práve na rozvoj z roku 1986, Deklarácii z Ria o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992, Deklarácii MOP o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998, Miléniovej deklarácii OSN z roku 2000, Deklarácii z Johannesburgu o trvalo udržateľnom rozvoji z roku 2002, Deklarácii MOP o budúcnosti práce prijatej pri príležitosti stého výročia jej vzniku z roku 2019, vo výslednom dokumente samitu OSN o udržateľnom rozvoji z roku 2015 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, v hlavných zásadách OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, Parížskej dohode o zmene klímy prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy. Preto by sa mali udeliť ďalšie colné preferencie poskytované v rámci osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných tým rozvojovým krajinám, ktoré sú pre chýbajúcu diverzifikáciu ekonomicky zraniteľné, ratifikovali ťažiskové medzinárodné dohovory o ľudských a pracovných právach, ochrane klímy a životného prostredia a dobrej správe vecí verejných a zaviazali sa k ich účinnému vykonávaniu. Osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných by malo týmto krajinám pomôcť prijať ďalšie zodpovednosti vyplývajúce z ratifikácie a účinného vykonávania týchto dohovorov. Zoznam dohovorov relevantných pre VSP by sa mal aktualizovať, aby lepšie odrážal vývoj hlavných medzinárodných nástrojov a noriem a zabezpečoval aktívny prístup k udržateľnému rozvoju v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja a Agendou 2030. V tejto súvislosti sa dopĺňajú tieto dohovory: Parížska dohoda o zmene klímy (2015) – nahrádza Kjótsky protokol, Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch, Dohovor MOP č. 81 o inšpekcii práce, Dohovor MOP č. 144 o trojstranných konzultáciách a Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
(12)Krajiny, ktoré prestali patriť do kategórie najmenej rozvinutých krajín stanovenej OSN, by sa mali podnecovať, aby pokračovali na ceste udržateľného rozvoja. Na tento účel by sa kritériá ekonomickej zraniteľnosti oprávňujúce na osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných mali zjednodušiť v porovnaní s nariadením (EÚ) č. 978/2012, aby sa uľahčil prístup veľkému počtu krajín, ktoré prestali patriť do kategórie najmenej rozvinutých krajín.
(13)Preferencie by sa mali navrhnúť tak, aby podporovali ďalší hospodársky rast a tak jednoznačne reagovali na potrebu udržateľného rozvoja. Na základe osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných by sa mali pre príslušné zvýhodnené krajiny pozastaviť valorické clá. Pozastaviť by sa mali aj špecifické clá, pokiaľ nie sú skombinované s valorickým clom.
(14)Ďalšie colné preferencie by sa mali vzťahovať na krajiny, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti pre osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, ak Komisia na základe ich žiadosti stanoví, že sú splnené príslušné podmienky.
(15)Krajiny, ktorým bolo udelené osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných v súlade s nariadením (EÚ) č. 978/2012, by mali podať novú žiadosť do dvoch rokov po dátume začatia uplatňovania tohto nariadenia. Na zaistenie kontinuity a právnej istoty pre hospodárske subjekty je však potrebné zachovať colné preferencie podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných ustanoveného v nariadení (EÚ) č. 978/2012 počas obdobia, v ktorom sa posudzuje ich žiadosť. Na žiadosti o technickú a finančnú pomoc od žiadajúcich krajín v súvislosti s ratifikáciou a vykonávaním dohovorov sa možno pozerať priaznivo.
(16)Komisia a prípadne aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť by mali monitorovať stav ratifikácie medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných a ich účinné vykonávanie skúmaním príslušných informácií, najmä prípadných dostupných záverov a odporúčaní príslušných monitorovacích orgánov zriadených podľa týchto dohovorov. Každé tri roky by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o stave ratifikácie príslušných dohovorov, plnení všetkých povinností zvýhodnenými krajinami, ktoré sa týkajú predkladania správ podľa týchto dohovorov, a o stave vykonávania dohovorov v praxi.
(17)Na účely monitorovania vykonávania a prípadne zrušenia colných preferencií sú správy príslušných monitorovacích orgánov zásadné. Takéto správy však môžu byť doplnené ďalšími informáciami, ktoré má Komisia k dispozícii, vrátane informácií získaných v rámci bilaterálnych alebo multilaterálnych programov technickej pomoci a prostredníctvom iných zdrojov informácií za predpokladu, že sú presné a spoľahlivé. Môžu to byť informácie od Európskeho parlamentu a Rady, vlád, medzinárodných organizácií, občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov alebo sťažnosti prijaté prostredníctvom jednotného kontaktného miesta za predpokladu, že spĺňajú príslušné požiadavky. Nedostatky zistené počas procesu monitorovania môžu byť cielenejším zdrojom informácií pre budúce plánovanie rozvojovej pomoci zo strany Komisie.
(18)Komisia v júli 2020 vymenovala hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu, ktorého úlohou je presadzovanie obchodných pravidiel. V tejto súvislosti Komisia v novembri 2020 uviedla do činnosti nový mechanizmus podávania sťažností, jednotné kontaktné miesto, ako súčasť svojho zvýšeného úsilia posilniť presadzovanie a vykonávanie obchodných záväzkov. Prostredníctvom jednotného kontaktného miesta prijíma Komisia sťažnosti v rôznych veciach týkajúcich sa obchodnej politiky vrátane porušení záväzkov v rámci VSP. Takýto nový systém podávania sťažností by sa mal začleniť do rámca tohto nariadenia.
(19)Osobitné opatrenie pre najmenej rozvinuté krajiny (EBA, z angl. Everything But Arms – Všetko okrem zbraní) by malo naďalej udeľovať bezcolný prístup na trh Únie pre výrobky s pôvodom v najmenej rozvinutých krajinách, ako ich uznáva a klasifikuje Organizácia Spojených národov (OSN), s výnimkou obchodovania so zbraňami. Pre krajinu, ktorú OSN už neklasifikuje ako najmenej rozvinutú krajinu, by sa malo stanoviť prechodné obdobie s cieľom zmierniť všetky nepriaznivé účinky spôsobené odstránením colných preferencií udelených podľa uvedeného opatrenia. Colné preferencie poskytované podľa osobitného opatrenia pre najmenej rozvinuté krajiny by sa mali naďalej udeľovať tým najmenej rozvinutým krajinám, ktoré využívajú výhody inej dohody o zvýhodnenom prístupe na trh s Úniou.
(20)Pokiaľ ide o štandardné opatrenie VSP, malo by sa zachovať rozlišovanie colných preferencií na necitlivé výrobky a colných preferencií na citlivé výrobky s cieľom zohľadniť situáciu v odvetviach, ktoré vyrábajú rovnaké výrobky v Únii.
(21)Clá podľa Spoločného colného sadzobníka na necitlivé výrobky by mali byť aj naďalej pozastavené, zatiaľ čo clá na citlivé výrobky by mali mať zníženú sadzbu, aby sa zabezpečila uspokojivá miera ich využívania a súčasne zohľadnila situácia v príslušných výrobných odvetviach Únie.
(22)Takéto zníženie ciel by malo byť dostatočne atraktívne, aby motivovalo obchodníkov využívať príležitosti, ktoré im systém ponúka. Preto by sa mali valorické clá všeobecne znížiť paušálne o 3,5 percentuálneho bodu z colnej sadzby podľa „doložky najvyšších výhod“, pričom na textílie a textilný tovar by sa takéto clá mali znížiť o 20 %. Špecifické clá by sa mali znížiť o 30 %. Ak je stanovené minimálne clo, toto minimálne clo by sa nemalo uplatňovať.
(23)Clá by mali byť úplne pozastavené, ak je výsledkom preferenčného zaobchádzania pri individuálnom dovoznom vyhlásení valorické clo vo výške 1 % alebo menej, alebo špecifické clo vo výške 2 EUR alebo menej, keďže náklady na výber týchto ciel by mohli byť vyššie ako dosiahnutý výnos.
(24)Vyraďovanie výrobkov by sa malo zakladať na kritériách, ktoré sa viažu na triedy a kapitoly Spoločného colného sadzobníka. Vyraďovanie výrobkov by sa malo uplatňovať vo vzťahu k triede alebo podtriede s cieľom obmedziť prípady vyradenia heterogénnych výrobkov. Vyradenie triedy alebo podtriedy (ktorú tvoria kapitoly) pre zvýhodnenú krajinu by sa malo uplatniť vtedy, keď táto trieda spĺňa kritériá na vyradenie počas troch po sebe nasledujúcich rokov, aby sa zvýšila predvídateľnosť a objektívnosť vyraďovania odstránením vplyvu veľkých a výnimočných rozdielov v štatistických údajoch o dovoze. Vyraďovanie výrobkov by sa nemalo uplatňovať na zvýhodnené krajiny podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (VSP+) a na zvýhodnené krajiny podľa osobitného opatrenia pre najmenej rozvinuté krajiny (EBA), pretože majú spoločný veľmi podobný hospodársky profil, ktorý ich robí zraniteľnými z dôvodu malej, nediverzifikovanej vývoznej základne. Colné preferencie stanovené v tomto nariadení sa uplatňujú na výrobky s pôvodom v zvýhodnených krajinách v súlade s pravidlami pôvodu stanovenými v Colnom kódexe Únie a s právnymi aktmi prijatými v súlade s právomocami udelenými týmto kódexom, najmä delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/2446 a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/2447. Regionálna kumulácia medzi krajinami rôznych regionálnych skupín a rozšírená kumulácia by sa mali udeliť za predpokladu, že žiadajúca zvýhodnená krajina predloží dostatočné dôkazy, že kumulácia reaguje na jej rozvojové, finančné a obchodné potreby, a teda vedie okrem iného k hospodárskemu rastu, odstráneniu chudoby, diverzifikácii vývozu a industrializácii, a za predpokladu, že negatívne neovplyvní situáciu iných krajín, najmä zvýhodnených krajín podľa opatrenia EBA. Komisia by pri posudzovaní toho, či udelenie kumulácie reaguje na rozvojové, finančné a obchodné potreby žiadajúcej krajiny, mala zohľadniť závislosť zvýhodnenej krajiny od dodávateľskej krajiny a budúce vyhliadky, pokiaľ ide o príslušné výrobky.
(25)Dôvody na dočasné zrušenie opatrení v rámci systému by mali zahŕňať závažné a systematické porušovania zásad ustanovených v medzinárodných dohovoroch týkajúcich sa základných ľudských práv (vrátane určitých zásad medzinárodného humanitárneho práva zakotvených v uvedených dohovoroch), pracovných práv, ochrany klímy a životného prostredia a dobrej správy vecí verejných, aby sa podporovali ciele týchto dohovorov. Colné preferencie podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných by sa mali dočasne zrušiť, ak zvýhodnená krajina nerešpektuje svoj záväzok zachovávať ratifikáciu a účinné vykonávanie týchto dohovorov alebo si plniť povinnosti podávania správ, ktoré ukladajú príslušné dohovory, alebo ak zvýhodnená krajina nespolupracuje pri monitorovacích postupoch Únie stanovených v tomto nariadení. Dočasné zrušenie by malo pokračovať, až kým nepominú dôvody, ktoré ho opodstatňujú. V situáciách charakterizovaných mimoriadne závažnými porušeniami by Komisia mala mať právomoc rýchlo reagovať prijatím opatrení v kratšom časovom rámci. Na základe prístupu Únie založeného na nulovej tolerancii detskej práce by dôvody dočasného zrušenia mali zahŕňať vývoz tovaru vyrobeného medzinárodne zakázanou detskou prácou, ako aj nútenú prácu vrátane otroctva a väzenskej práce, ako sa uvádza v príslušných dohovoroch v prílohe VI.
(26)Riadená medzinárodná migrácia môže priniesť významné prínosy pre krajiny pôvodu a cieľové krajiny migrantov a prispieť k ich potrebám udržateľného rozvoja. Zvyšovanie súdržnosti medzi obchodnou, rozvojovou a migračnou politikou je kľúčové pre zabezpečenie toho, aby migrácia znamenala prínosy pre krajiny pôvodu, ako aj cieľové krajiny. Z tohto hľadiska je pre krajiny pôvodu aj cieľové krajiny nevyhnutné riešiť spoločné problémy, ako je zintenzívnenie spolupráce v oblasti readmisie vlastných štátnych príslušníkov a ich udržateľnej reintegrácie v krajine pôvodu, najmä s cieľom zabrániť neustálemu úbytku aktívnej populácie v krajinách pôvodu s vyplývajúcimi dlhodobými dôsledkami na rozvoj a zaistiť, aby sa s migrantmi zaobchádzalo dôstojne.
(27)Návrat, readmisia a reintegrácia sú spoločnou výzvou pre Úniu a jej partnerov. Najmä má každý štát povinnosť opätovne prijať vlastných štátnych príslušníkov podľa medzinárodného obyčajového práva a multilaterálnych dohovorov, ako je Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve podpísaný v Chicagu 7. decembra 1944. Zlepšovaním udržateľnej reintegrácie a budovania kapacít sa výrazne posilní miestny rozvoj v partnerských krajinách.
(28)Na základe nariadenia (EÚ) č. 978/2012 a jeho predchádzajúcich aktov boli zrušené colné preferencie v súvislosti s dovozom výrobkov s pôvodom v Bielorusku (úplné zrušenie) a Kambodži (čiastočné zrušenie) z dôvodu závažných a systematických porušovaní zásad určitých dohovorov o ľudských a pracovných právach. Dôvody opodstatňujúce zrušenie preferencií stále platia, preto by sa dočasné zrušenie pre Bielorusko a Kambodžu v rámci tohto nariadenia zachovať.
(29)V snahe dosiahnuť rovnováhu medzi potrebou lepšieho zacielenia, väčšej súdržnosti a transparentnosti na jednej strane a lepšej podpory udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných prostredníctvom systému jednostranných obchodných preferencií na druhej strane by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny príloh k tomuto nariadeniu a dočasné zrušenia colných preferencií pre závažné a systematické porušovanie zásad stanovených v príslušných dohovoroch týkajúcich sa ľudských a pracovných práv, ochrany klímy a životného prostredia, dobrej správy vecí verejných a pre iné príslušné dôvody uvedené v tomto nariadení, ako aj procesné pravidlá týkajúce sa predkladania žiadostí o colné preferencie, ktoré sa udeľujú podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, uskutočňovania prešetrovaní vo veci dočasného zrušenia a ochranných opatrení s cieľom zaviesť jednotné a podrobné technické opatrenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. S cieľom zabezpečiť stabilný rámec pre hospodárske subjekty by sa v prípade, že už neplatia dôvody, ktoré opodstatňujú dočasné zrušenie, mala Komisii udeliť právomoc v súlade s článkom 290 ZFEÚ prijať pred tým, ako sa začne uplatňovať rozhodnutie o dočasnom zrušení colných preferencií, akt týkajúci sa zrušenia uvedeného rozhodnutia o dočasnom zrušení v súlade s postupom pre naliehavé prípady. Komisia by mala byť takisto splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom odložiť dátum uplatňovania aktu, ktorým sa ukladá dočasné zrušenie, alebo upraviť jeho rozsah pôsobnosti z dôvodov týkajúcich sa celosvetovej núdzovej situácie v zdravotníckej oblasti alebo iných výnimočných okolností.
(30)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.
(31)Pri prijímaní vykonávacích aktov o pozastavení colných preferencií určitých tried VSP v súvislosti so zvýhodnenými krajinami a o začatí konania o dočasnom zrušení by sa mal so zreteľom na charakter a dosah týchto aktov používať konzultačný postup.
(32)Ak môže dovoz spôsobiť vážne narušenie trhov Únie, pri prijímaní vykonávacích aktov o prešetrovaniach týkajúcich sa ochranných opatrení a o pozastavení colných preferenčných opatrení by sa mal použiť postup preskúmania.
(33)S cieľom zabezpečiť jednotnosť a správne fungovanie systému by Komisia mala v riadne odôvodnených a naliehavých prípadoch súvisiacich s dočasnými zrušeniami z dôvodu nedodržiavania colných postupov a povinností prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty.
(34)S cieľom poskytnúť stabilný rámec pre hospodárske subjekty by Komisia mala pri ukončení maximálneho obdobia šiestich mesiacov prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v riadne odôvodnených a naliehavých prípadoch súvisiacich so zrušením alebo predĺžením dočasných zrušení z dôvodu nedodržiavania colných postupov a povinností.
(35)Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty aj vtedy, ak si to v riadne odôvodnených prípadoch súvisiacich s prešetrovaniami týkajúcimi sa ochranných opatrení vyžadujú nevyhnutné naliehavé dôvody týkajúce sa zhoršenia hospodárskej a/alebo finančnej situácie výrobcov z Únie, ktorá by sa ťažko naprávala.
(36)Komisia by mala pravidelne podávať Európskemu parlamentu a Rade správy o účinkoch systému podľa tohto nariadenia prostredníctvom príslušných inštitucionálnych výborov. Do 1. januára 2030 by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia v polovici trvania a posúdiť potrebu revízie systému. Správa je potrebná na analyzovanie vplyvu systému na rozvojové, obchodné a finančné potreby zvýhodnených krajín, ako aj na bilaterálny obchod a príjmy Únie z ciel, s osobitnou pozornosťou venovanou cieľom udržateľného rozvoja.
(37)Nariadenie (EÚ) č. 978/2012 by sa preto malo zrušiť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
1.Systém všeobecných colných preferencií, ktorým Únia poskytuje preferenčný prístup na svoj trh (ďalej len „systém“ alebo „VSP“), sa uplatňuje v súlade s týmto nariadením.
2.Systém poskytuje tieto colné preferenčné opatrenia:
a)štandardné opatrenie (ďalej len „štandardný VSP“);
b)osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (ďalej len „VSP+“);
c)osobitné opatrenie pre najmenej rozvinuté krajiny (opatrenie „Všetko okrem zbraní“ – Everything But Arms, ďalej len „EBA“).
Článok 2
Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.„krajiny“ sú krajiny a územia, ktoré majú colnú správu;
2.„oprávnené krajiny“ sú rozvojové krajiny uvedené v prílohe I;
3.„zvýhodnené krajiny podľa štandardného VSP“ sú zvýhodnené krajiny podľa štandardného opatrenia uvedené v prílohe I;
4.„zvýhodnené krajiny podľa VSP+“ sú zvýhodnené krajiny podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných uvedené v prílohe I;
5.„zvýhodnené krajiny podľa opatrenia EBA“ sú zvýhodnené krajiny podľa osobitného opatrenia pre najmenej rozvinuté krajiny uvedené v prílohe I;
6.„clá podľa Spoločného colného sadzobníka“ sú clá určené v druhej časti prílohy I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 okrem tých ciel, ktoré sú stanovené v rámci colných kvót;
7.„trieda“ je ktorákoľvek z tried Spoločného colného sadzobníka, stanovených v nariadení (EHS) č. 2658/87;
8.„kapitola“ je ktorákoľvek z kapitol Spoločného colného sadzobníka stanovených v nariadení (EHS) č. 2658/87;
9.„trieda VSP“ je trieda uvedená v prílohe III a ustanovená na základe tried a kapitol Spoločného colného sadzobníka;
10.„dohoda o zvýhodnenom prístupe na trh“ je zvýhodnený prístup na trh Únie prostredníctvom obchodnej dohody, ktorá sa buď predbežne vykonáva, alebo už nadobudla platnosť, alebo prostredníctvom autonómnych preferencií udelených Úniou;
11.„účinné vykonávanie“ je integrálne vykonávanie záväzkov a povinností prijatých podľa medzinárodných dohovorov uvedených v prílohe VI, ktorým sa zabezpečuje plnenie zásad, cieľov a práv, ktoré sú zaručené v týchto dohovoroch, na celom území zvýhodnenej krajiny;
12.„sťažnosť“ je sťažnosť predložená Komisii prostredníctvom jednotného kontaktného miesta;
13.„regionálna kumulácia medzi zvýhodnenými krajinami rôznych regionálnych skupín“ je kumulácia pôvodu uvedená v článku 55 ods. 5 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446;
14.„rozšírená kumulácia“ je kumulácia pôvodu uvedená v článku 56 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446.
Článok 3
1.Zoznam oprávnených krajín je uvedený v prílohe I stĺpcoch A a B.
2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť stĺpce A a B tabuľky v prílohe I, aby zohľadňovala zmeny v medzinárodnom štatúte alebo klasifikácii krajín, ich hospodársky rozvoj alebo ich obchodné, finančné a rozvojové potreby.
3.Komisia informuje príslušnú oprávnenú krajinu o všetkých dôležitých zmenách v jej štatúte podľa systému.
KAPITOLA II
Štandardné opatrenie
Článok 4
1.Oprávnená krajina využíva výhody colných preferencií poskytovaných v rámci štandardného opatrenia uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. a), pokiaľ:
a)nebola klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina s vysokým alebo vyšším stredným príjmom v troch po sebe nasledujúcich rokoch bezprostredne predchádzajúcich aktualizácii zoznamu zvýhodnených krajín, alebo
b)nevyužíva výhody z dohody s Úniou o zvýhodnenom prístupe na trh, ktorá poskytuje rovnaké alebo lepšie colné preferencie ako systém v podstate pre celý obchod.
2.Odsek 1 písm. a) a b) sa neuplatňuje na najmenej rozvinuté krajiny, ktoré určila Organizácia Spojených národov.
Článok 5
1.Zvýhodnené krajiny podľa štandardného VSP, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 4, sú uvedené v prílohe I stĺpci C.
2.Do 1. januára každého roka nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia preskúma prílohu I. S cieľom poskytnúť zvýhodnenej krajine podľa VSP a hospodárskym subjektom čas riadne sa prispôsobiť zmene v štatúte krajiny podľa systému:
a)rozhodnutie o odstránení zvýhodnenej krajiny zo zoznamu zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP v súlade s odsekom 3 tohto článku a na základe článku 4 ods. 1 písm. a) sa uplatňuje od 1. januára roku nasledujúceho po uplynutí jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia;
b)rozhodnutie o odstránení zvýhodnenej krajiny zo zoznamu zvýhodnených krajín podľa štandardného VSP v súlade s odsekom 3 tohto článku a na základe článku 4 ods. 1 písm. b) sa uplatňuje od 1. januára roku nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania dohody o zvýhodnenom prístupe na trh.
3.Na účely odsekov 1 a 2 tohto článku je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu I stĺpec C na základe kritérií stanovených v článku 4.
4.Komisia informuje príslušnú zvýhodnenú krajinu podľa štandardného VSP o všetkých zmenách v jej štatúte podľa systému.
Článok 6
1.Výrobky zahrnuté do štandardného opatrenia uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. a) sú uvedené v prílohe III.
2.Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu III tak, aby do nej zahrnula zmeny, ktoré sa stali nevyhnutnými v dôsledku zmien kombinovanej nomenklatúry.
Článok 7
1.Clá podľa Spoločného colného sadzobníka na výrobky uvedené v prílohe III ako necitlivé výrobky sa s výnimkou ciel na poľnohospodárske zložky celkom pozastavia.
2.Valorické clá podľa Spoločného colného sadzobníka na výrobky uvedené v prílohe III ako citlivé výrobky sa znižujú o 3,5 percentuálneho bodu. Pri výrobkoch podľa tried VSP S-11a a S-11b prílohy III predstavuje toto zníženie 20 %.
3.Ak preferenčné colné sadzby vypočítané v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 978/2012 na valorické clá podľa Spoločného colného sadzobníka platné k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stanovujú zníženie colnej sadzby na výrobky uvedené v odseku 2 tohto článku o viac ako 3,5 percentuálneho bodu, uplatnia sa tieto preferenčné colné sadzby.
4.Iné špecifické clá podľa Spoločného colného sadzobníka ako minimálne alebo maximálne clá sa pri výrobkoch uvedených v prílohe III ako citlivé výrobky znižujú o 30 %.
5.Ak clá podľa Spoločného colného sadzobníka na výrobky uvedené v prílohe III ako citlivé výrobky zahŕňajú valorické clá a špecifické clá, špecifické clá sa neznižujú.
6.Ak sa pri clách znížených v súlade s odsekmi 2 a 4 určuje maximálne clo, toto maximálne clo sa neznižuje. Ak sa pri týchto clách určuje minimálne clo, toto minimálne clo sa neuplatňuje.
Článok 8
1.Colné preferencie uvedené v článku 7 v súvislosti s výrobkami triedy VSP s pôvodom v zvýhodnenej krajine podľa štandardného VSP sa pozastavia, keď priemerná hodnota dovozu týchto výrobkov z danej zvýhodnenej krajiny podľa štandardného VSP do Únie počas troch po sebe nasledujúcich rokov prekročí limity uvedené v prílohe IV. Limity sa vypočítavajú ako percentuálny podiel celkovej hodnoty dovozu rovnakých výrobkov do Únie zo všetkých zvýhodnených krajín podľa VSP.
2.Skôr než sa začnú uplatňovať colné preferencie stanovené v tomto nariadení, Komisia prijme vykonávací akt stanovujúci v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 zoznam tried VSP, pri ktorých sa colné preferencie uvedené v článku 7 pozastavia vo vzťahu k zvýhodnenej krajine podľa štandardného VSP. Tento vykonávací akt sa uplatňuje od 1. januára 2024.
3.Komisia každé tri roky preskúma zoznam uvedený v odseku 2 tohto článku a prijme vykonávací akt v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 s cieľom pozastaviť alebo obnoviť colné preferencie uvedené v článku 7. Tento vykonávací akt sa uplatňuje od 1. januára roku nasledujúceho po nadobudnutí jeho platnosti.
4.Zoznam uvedený v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa stanoví na základe údajov dostupných 1. septembra roku, v ktorom sa preskúmanie vykonáva, a dva roky pred rokom preskúmania. Zohľadňuje sa v ňom dovoz zo zvýhodnených krajín podľa VSP uvedených v prílohe I platnej v danom čase. Do úvahy sa však neberie hodnota dovozu zo zvýhodnených krajín podľa VSP, ktoré po dátume uplatnenia pozastavenia už nemajú výhody colných preferencií podľa článku 4 ods. 1 písm. b).
5.Komisia oznámi príslušnej krajine vykonávací akt prijatý v súlade s odsekmi 2 a 3.
6.Ak sa zmení príloha I v súlade s kritériami stanovenými v článku 4, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36, aby zmenila prílohu IV s cieľom upraviť modality uvedené v tejto prílohe tak, aby sa proporcionálne zachovala rovnaká váha tried VSP, vo vzťahu ku ktorým boli pozastavené colné preferencie podľa odseku 1 tohto článku.
KAPITOLA III
Osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných
Článok 9
Zvýhodnená krajina podľa VSP môže využívať výhodu colných preferencií poskytovanú podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. b), ak sú splnené tieto podmienky:
a)považuje sa za zraniteľnú pre chýbajúcu diverzifikáciu, ako sa vymedzuje v prílohe V;
b)ratifikovala všetky dohovory uvedené v prílohe VI (ďalej len „príslušné dohovory“) a Komisia na základe dostupných informácií, najmä najnovších dostupných záverov monitorovacích orgánov podľa týchto dohovorov, nezistila závažné nedostatky pri účinnom vykonávaní ktoréhokoľvek z uvedených dohovorov;
c)v súvislosti s ktorýmkoľvek príslušným dohovorom nevzniesla výhradu, ktorá je v ktoromkoľvek z uvedených dohovorov zakázaná alebo ktorá je na účely tohto článku považovaná za výhradu v rozpore s cieľom a účelom toho dohovoru.
Na účely tohto článku sa výhrady považujú za výhrady v rozpore s cieľom a účelom dohovoru v jednom z nasledujúcich prípadov:
i)stanovilo sa tak v postupe, ktorý sa v danom dohovore výslovne určil na taký účel;
ii)ak takýto postup neexistuje, Únia v prípade, že je zmluvnou stranou dohovoru, a/alebo kvalifikovaná väčšina členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, v súlade so svojimi právomocami podľa zmlúv namietli proti výhrade z dôvodu, že je v rozpore s cieľom a účelom dohovoru, a boli proti nadobudnutiu platnosti dohovoru medzi sebou a štátom, ktorý vzniesol výhradu, a to v súlade s ustanoveniami Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý bol podpísaný vo Viedni 23. mája 1969;
d)zaviaže sa pokračovať v ratifikácii príslušných dohovorov a zabezpečí ich účinné vykonávanie s priložením akčného plánu účinného vykonávania príslušných dohovorov;
e)bezvýhradne prijme požiadavky na podávanie správ uložené ktorýmkoľvek príslušným dohovorom a zaviaže sa prijať pravidelné monitorovanie a preskúmavanie svojich záznamov o vykonávaní v súlade s ustanoveniami príslušných dohovorov;
f)zaviaže sa, že sa bude zúčastňovať na postupe Únie v súvislosti s monitorovaním a podávaním správ uvedenom v článku 13 a spolupracovať pri ňom.
Článok 10
1.Osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných sa udeľuje vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:
a)zvýhodnená krajina podľa VSP oň požiada;
b)Komisia na základe preskúmania žiadosti uváži, žežiadajúca krajina spĺňa podmienky stanovené v článku 9.
2.Žiadajúca krajina predloží svoju žiadosť Komisii písomne. V žiadosti poskytne úplné informácie týkajúce sa ratifikácie príslušných dohovorov a zahrnie záväzky uvedené v článku 9 písm. d), e) a f).
3.Komisia po prijatí žiadosti o tom informuje Európsky parlament a Radu.
4.Komisia je po preskúmaní žiadosti splnomocnená prijímať v súlade s článkom 36 delegované akty na účely zmeny prílohy I s cieľom udeliť žiadajúcej krajine osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných tým, že ju zaradí na zoznam zvýhodnených krajín podľa VSP+.
5.Ak zvýhodnená krajina podľa VSP+ už nespĺňa podmienky uvedené v článku 9 písm. a) alebo c) alebo zruší ktorýkoľvek zo svojich záväzkov uvedených v článku 9 písm. d), e) a f), Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 36 delegovaný akt na účely zmeny prílohy I s cieľom vylúčiť túto krajinu z opatrenia VSP+.
6.Komisia informuje žiadajúcu krajinu o rozhodnutí prijatom v súlade s odsekmi 4 a 5 tohto článku po uverejnení delegovaného aktu, ktorým sa mení príloha I, v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak žiadajúcej krajine udelí osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, informuje ju aj o dátume, keď sa začne príslušný delegovaný akt uplatňovať.
7.Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa postupu udeľovania osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, a to najmä pokiaľ ide o lehoty a predkladanie a spracúvanie žiadostí.
8.Krajiny, ktoré sú k 31. januáru 2023 zvýhodnenými krajinami podľa VSP+ podľa nariadenia (EÚ) č. 978/2012, môžu požiadať o udelenie opatrenia VSP+ podľa tohto nariadenia do 31. decembra 2025. Opatrenie VSP+ podľa nariadenia (EÚ) č. 978/2012 sa pre tieto žiadajúce krajiny zachová, až kým neuplynie uvedená lehota a počas obdobia posudzovania ich žiadosti Komisiou a prípadne počas obdobia, v ktorom budú Európsky parlament a Rada skúmať delegovaný akt, ktorým sa mení príloha I, ktorý bol prijatý v súlade s postupom podľa článku 36 ods. 5.
Článok 11
1.Výrobky zahrnuté do osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných sú uvedené v prílohách III a VII.
2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 2, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36, aby zmenila prílohu VII s cieľom zohľadniť zmeny kombinovanej nomenklatúry, ktoré sa týkajú výrobkov uvedených v tejto prílohe.
Článok 12
1.Valorické clá podľa Spoločného colného sadzobníka na všetky výrobky uvedené v prílohách III a VII s pôvodom v zvýhodnenej krajine podľa VSP+ sa pozastavujú.
2.Špecifické clá podľa Spoločného colného sadzobníka na výrobky uvedené v odseku 1 sa úplne pozastavujú s výnimkou výrobkov, pri ktorých clá podľa Spoločného colného sadzobníka zahŕňajú valorické clá. Pri výrobkoch s číselným znakom kombinovanej nomenklatúry 1704 10 90 sa špecifické clo obmedzuje na 16 % colnej hodnoty.
Článok 13
1.Od dátumu udelenia colných preferencií poskytovaných podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných Komisia so zreteľom na každú zo zvýhodnených krajín podľa VSP+ sleduje a monitoruje stav ratifikácie príslušných dohovorov a ich účinné vykonávanie, ako aj spoluprácu zvýhodnenej krajiny podľa VSP+ s príslušnými monitorovacími orgánmi. Komisia pritom skúma všetky relevantné informácie, najmä závery a odporúčania príslušných monitorovacích orgánov.
2.Zvýhodnená krajina podľa VSP+ spolupracuje s Komisiou a poskytuje všetky informácie potrebné na hodnotenie dodržiavania svojich záväzkov uvedených v článku 9 písm. d), e) a f) a na posúdenie jej situácie, pokiaľ ide o článok 9 písm. b) a c).
Článok 14
1.Komisia do 1. januára 2027 a následne každé tri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o stave ratifikácie príslušných dohovorov, dodržiavaní všetkých povinností krajín zvýhodnených podľa VSP+, ktoré sa týkajú podávania správ podľa týchto dohovorov, a o stave ich účinného vykonávania.
2.Uvedená správa obsahuje:
a)závery alebo odporúčania príslušných monitorovacích orgánov v súvislosti s každou zvýhodnenou krajinou podľa VSP+ a
b)závery Komisie a prípadne Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o tom, či každá zvýhodnená krajina podľa VSP+ dodržiava svoje záväzky týkajúce sa plnenia povinností podávania správ, spolupráce s príslušnými monitorovacími orgánmi v súlade s príslušnými dohovormi a zabezpečenia ich účinného vykonávania.
Správa môže obsahovať akékoľvek informácie z akéhokoľvek zdroja, ktoré Komisia považuje za vhodné.
3.Komisia a prípadne Európska služba pre vonkajšiu činnosť pri vypracúvaní svojich záverov týkajúcich sa účinného vykonávania príslušných dohovorov posudzujú závery a odporúčania príslušných monitorovacích orgánov a bez toho, aby boli dotknuté iné zdroje, aj informácie predložené Európskym parlamentom alebo Radou, ako aj tretími stranami, medzi ktoré patria vlády, medzinárodné organizácie, občianska spoločnosť a sociálni partneri.
Článok 15
1.Osobitné stimulačné opatrenie pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných sa dočasne zruší v súvislosti so všetkými alebo s určitými výrobkami s pôvodom vo zvýhodnenej krajine podľa VSP+, ak táto krajina nedodržiava svoje záväzky uvedené v článku 9 písm. d), e) a f) alebo ak zvýhodnená krajina podľa VSP+ vyjadrila výhradu, ktorá je v ktoromkoľvek z príslušných dohovorov zakázaná alebo je v rozpore s cieľom a účelom takého dohovoru, ako sa stanovuje v článku 9 písm. c).
2.Dôkazné bremeno v súvislosti s dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo záväzkov uvedených v článku 9 písm. d), e) a f) spočíva na zvýhodnenej krajine podľa VSP+; to isté platí aj o dokazovaní jej situácie uvedenej v článku 9 písm. c).
3.Ak má Komisia na základe záverov správy uvedenej v článku 14 alebo na základe dostupných dôkazov vrátane dôkazov predložených prostredníctvom sťažnosti odôvodnené pochybnosti, že konkrétna zvýhodnená krajina podľa VSP+ nedodržiava svoje záväzky uvedené v článku 9 písm. d), e) a f), alebo ak takáto krajina vyjadrila výhradu, ktorá je v ktoromkoľvek z príslušných dohovorov zakázaná alebo je v rozpore s cieľom a účelom takého dohovoru, ako sa stanovuje v článku 9 písm. c), v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 prijme vykonávací akt o začatí konania o dočasnom zrušení colných preferencií poskytovaných podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných. Komisia o ňom informuje Európsky parlament a Radu.
4.Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie a informuje o ňom príslušnú zvýhodnenú krajinu podľa VSP+. V oznámení:
a)uvedie dôvody pochybností uvedených v odseku 3, ktoré môžu spochybniť právo zvýhodnenej krajiny podľa VSP+ naďalej využívať colné preferencie poskytované podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných;
b)stanoví lehotu, ktorá nesmie byť dlhšia ako tri mesiace od dátumu uverejnenia oznámenia, v rámci ktorej zvýhodnená krajina podľa VSP+ predloží svoje pripomienky.
5.Počas lehoty uvedenej v odseku 4 písm. b) poskytne Komisia príslušnej zvýhodnenej krajine podľa VSP+ všetky možné príležitosti na spoluprácu.
6.Komisia vyhľadáva všetky informácie, ktoré považuje za potrebné, okrem iného aj závery a odporúčania príslušných monitorovacích orgánov. Pri vypracúvaní svojich záverov Komisia posudzuje všetky dôležité informácie.
7.Do troch mesiacov od uplynutia lehoty vymedzenej v oznámení Komisia rozhodne:
a)že ukončí konanie o dočasnom zrušení;
b)že dočasne zruší colné preferencie poskytované podľa osobitnéhostimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných.
8.Ak Komisia usúdi, že uvedené zistenia nie sú dôvodom pre dočasné zrušenie, prijme vykonávací akt s cieľom ukončiť konanie o dočasnom zrušení v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2. Tento vykonávací akt musí vychádzať okrem iného aj zo získaných dôkazov.
9.Ak Komisia usúdi, že uvedené zistenia opodstatňujú dočasné zrušenie z dôvodov uvedených v odseku 1 tohto článku, v súlade s článkom 36 je splnomocnená prijať delegované akty s cieľom zmeniť prílohy I a II, aby dočasne zrušila colné preferencie poskytované podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných uvedeného v článku 1 ods. 2 písm. b). Komisia môže pri prijímaní delegovaného aktu prípadne zvážiť sociálno-ekonomický vplyv dočasného zrušenia colných preferencií v zvýhodnenej krajine.
10.Ak Komisia rozhodne o dočasnom zrušení, takýto delegovaný akt sa začne uplatňovať šesť mesiacov po jeho prijatí.
11.Ak dôvody, ktoré opodstatňujú dočasné zrušenie, prestanú platiť skôr, než sa delegovaný akt uvedený v odseku 9 tohto článku začne uplatňovať, Komisia je splnomocnená zrušiť prijatý akt o dočasnom zrušení colných preferencií v súlade s postupom pre naliehavé prípady uvedenom v článku 37.
12.Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa konania o dočasnom zrušení osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, a to najmä pokiaľ ide o lehoty, práva strán, zachovanie dôvernosti a podmienky preskúmania.
Článok 16
Ak Komisia zistí, že dôvody opodstatňujúce dočasné zrušenie colných preferencií uvedené v článku 15 ods. 1 už neplatia, je splnomocnená prijať v súlade s článkom 36 delegované akty s cieľom zmeniť prílohu I a prílohu II, aby obnovila colné preferencie poskytované podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných.
Ak niektoré z dôvodov uvedených v článku 15 ods. 1, na základe ktorých sa rozhodlo o dočasnom zrušení, naďalej platia, kým ostatné nie, alebo ak sa začali uplatňovať ďalšie dôvody navyše k dôvodom opodstatňujúcim dočasné zrušenie, opatrenia prijaté v súlade s článkom 15 ods. 9 sa náležite upravia.
KAPITOLA IV
Osobitné opatrenie pre najmenej rozvinuté krajiny
Článok 17
1.Oprávnená krajina využíva výhody colných preferencií poskytovaných podľa osobitného opatrenia pre najmenej rozvinuté krajiny, ktoré je uvedené v článku 1 ods. 2 písm. c), ak túto krajinu Organizácia Spojených národov klasifikuje ako najmenej rozvinutú krajinu.
2.Komisia priebežne reviduje zoznam zvýhodnených krajín podľa opatrenia EBA uvedený v prílohe I stĺpci C na základe najnovších dostupných údajov.
Ak zvýhodnená krajina podľa opatrenia EBA už nespĺňa podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku, Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu I, aby túto krajinu vylúčila z opatrenia EBA, a to po uplynutí trojročného prechodného obdobia od dátumu, keď zvýhodnená krajina podľa opatrenia EBA prestane spĺňať podmienky uvedené v odseku 1 tohto článku.
3.Kým Organizácia Spojených národov zaradí novú nezávislú krajinu medzi najmenej rozvinuté krajiny, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu I ako predbežné opatrenie, aby túto krajinu zahrnula do zoznamu zvýhodnených krajín podľa opatrenia EBA.
Ak takúto novú nezávislú krajinu Organizácia Spojených národov nezaradí medzi najmenej rozvinuté krajiny počas prvého dostupného preskúmania kategórie najmenej rozvinutých krajín, Komisia je odvtedy splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohu I a odstrániť z nej túto krajinu, a to bez toho, aby sa uplatnilo prechodné obdobie stanovené v odseku 2 tohto článku.
4.Komisia oznamuje príslušnej zvýhodnenej krajine podľa opatrenia EBA všetky zmeny v jej štatúte podľa systému.
Článok 18
Clá podľa Spoločného colného sadzobníka na všetky výrobky uvedené v 1. až 97. kapitole kombinovanej nomenklatúry, okrem výrobkov uvedených v 93. kapitole, s pôvodom v zvýhodnenej krajine podľa opatrenia EBA, sa úplne pozastavujú.
KAPITOLA V
Ustanovenia o dočasnom zrušení spoločné pre všetky opatrenia
Článok 19
1.Preferenčné opatrenia uvedené v článku 1 ods. 2 možno dočasne zrušiť vo vzťahu ku všetkým alebo určitým výrobkom s pôvodom v zvýhodnenej krajine z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:
a)pri závažnom a systematickom porušovaní zásad stanovených v dohovoroch, ktoré sú uvedené v prílohe VI;
b)pri vývoze tovaru vyrobeného medzinárodne zakázanou detskou prácou a nútenou prácou vrátane práce otrokov a väzňov;
c)pri závažných nedostatkoch colnej kontroly pri vývoze alebo tranzite drog (nepovolených látok alebo prekurzorov) alebo týkajúcich sa povinnosti opätovne prijať vlastných štátnych príslušníkov zvýhodnenej krajiny alebo pri závažnom nedodržaní medzinárodných dohovorov o boji proti terorizmu alebo proti praniu špinavých peňazí;
d)pri závažnom a systematickom uplatňovaní nekalých obchodných praktík vrátane praktík majúcich vplyv na dodávku surovín, ktoré majú nepriaznivý vplyv na odvetvia Únie a ktoré zvýhodnená krajina nerieši. Pokiaľ ide o nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zakázané alebo postihnuteľné podľa dohôd organizácie WTO, uplatňovanie tohto článku sa musí opierať o predchádzajúce zistenie príslušného orgánu WTO;
e)pri závažnom a systematickom porušovaní cieľov regionálnych rybolovných organizácií alebo akýchkoľvek medzinárodných dohôd, v ktorých je Únia zmluvnou stranou a ktoré sa týkajú ochrany a riadenia zdrojov rybolovu.
2.Odsek 1 písm. d) sa neuplatňuje vo vzťahu k výrobkom zvýhodnenej krajiny, ktoré podliehajú antidumpingovým alebo vyrovnávacím opatreniam podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037.
3.Ak Komisia, konajúc na základe sťažnosti alebo z vlastnej iniciatívy, usúdi, že existuje dostatok dôvodov opodstatňujúcich dočasné zrušenie colných preferencií poskytovaných podľa ktoréhokoľvek preferenčného opatrenia uvedeného v článku 1 ods. 2 na základe dôvodov uvedených v odseku 1 tohto článku, prijme vykonávací akt o začatí konania o dočasnom zrušení v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2. Komisia o prijatí tohto vykonávacieho aktu informuje Európsky parlament a Radu.
4.Komisia oznámenie o začatí konania o dočasnom zrušení uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a informuje o ňom príslušnú zvýhodnenú krajinu. V oznámení:
a)poskytne dostatočné dôvody v súvislosti s vykonávacím aktom o začatí konania o dočasnom zrušení, ako sa uvádza v odseku 3;
b)uvedie skutočnosť, že Komisia bude monitorovať a hodnotiť situáciu v príslušnej zvýhodnenej krajine počas obdobia monitorovania a hodnotenia uvedeného v odseku 5.
5.Komisia poskytne príslušnej zvýhodnenej krajine všetky možné príležitosti na spoluprácu počas šesťmesačného obdobia monitorovania a hodnotenia, ktoré plynie od dátumu uverejnenia oznámenia.
6.Komisia vyhľadáva všetky informácie, ktoré považuje za potrebné, okrem iného dostupné hodnotenia, pripomienky, rozhodnutia, odporúčania a závery príslušných monitorovacích orgánov a relevantné informácie z iných zdrojov, a to v relevantných prípadoch vrátane dôkazov predložených prostredníctvom sťažnosti alebo poskytnutých tretími stranami. Pri vypracúvaní svojich záverov Komisia posudzuje všetky dôležité informácie.
7.Komisia predloží správu o svojich zisteniach a záveroch príslušnej zvýhodnenej krajine do troch mesiacov od uplynutia obdobia uvedeného v odseku 5. Zvýhodnená krajina má právo predložiť svoje pripomienky k správe. Lehota na pripomienkovanie nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac.
8.Do šiestich mesiacov od uplynutia obdobia uvedeného v odseku 4 písm. b) Komisia rozhodne, či:
a)ukončí konanie o dočasnom zrušení;
b)dočasne zruší colné preferencie poskytované podľa preferenčných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2.
9.Ak Komisia usúdi, že zistenia nie sú dôvodom na dočasné zrušenie, prijme vykonávací akt v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 o ukončení konania o dočasnom zrušení.
10.Ak Komisia usúdi, že zistenia opodstatňujú dočasné zrušenie z dôvodov uvedených v odseku 1 tohto článku, je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohy I a II, aby dočasne zrušila colné preferencie poskytované podľa preferenčných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2. Komisia môže pri prijímaní delegovaného aktu prípadne zvážiť sociálno-ekonomický vplyv dočasného zrušenia colných preferencií v zvýhodnenej krajine.
11.Pri každom z prípadov uvedených v odsekoch 9 a 10 prijatý akt vychádza aj zo zhromaždených a získaných dôkazov.
12.Ak Komisia rozhodne o dočasnom zrušení, takýto delegovaný akt sa začne uplatňovať šesť mesiacov po jeho prijatí.
13.Ak dôvody opodstatňujúce dočasné zrušenie prestanú existovať pred nadobudnutím účinnosti delegovaného aktu uvedeného v odseku 10 tohto článku, Komisia je splnomocnená zrušiť prijatý akt o dočasnom zrušení colných preferencií v súlade s postupom pre naliehavé prípady uvedeným v článku 37.
14.Ak Komisia usúdi, že za mimoriadnych okolností, ako je celosvetová núdzová situácia v oblasti zdravia alebo hygieny, živelné pohromy alebo iné nepredvídané udalosti, je vhodné preskúmať rozsah dočasného zrušenia, odložiť alebo pozastaviť uplatňovanie dočasného zrušenia, je oprávnená zmeniť delegovaný akt v súlade s postupom pre naliehavé prípady uvedeným v článku 37.
15.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa konania o dočasnom zrušení všetkých opatrení, a to najmä pokiaľ ide o lehoty, práva strán, zachovanie dôvernosti a preskúmanie akýchkoľvek prijatých opatrení.
16.Ak Komisia usúdi, že existuje dostatok dôkazov na opodstatnenie dočasného zrušenia z dôvodu stanoveného v odseku 1 písm. a) a mimoriadna závažnosť porušení si vyžaduje rýchlu reakciu vzhľadom na osobitné okolnosti v zvýhodnenej krajine, začne konanie o dočasnom zrušení v súlade s odsekmi 3 až 15. Obdobie uvedené v odseku 4 písm. b) sa však skracuje na 2 mesiace a lehota uvedená v odseku 8 sa skracuje na 5 mesiacov.
17.Ak Komisia rozhodne o dočasnom zrušení podľa odseku 16 tohto článku, takýto delegovaný akt sa prijme v súlade s článkom 37 a začne sa uplatňovať jeden mesiac od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 20
Ak Komisia zistí, že dôvody opodstatňujúce dočasné zrušenie colných preferencií uvedené v článku 19 ods. 1 už neplatia, je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom zmeniť prílohy I a II, aby obnovila colné preferencie poskytované podľa preferenčných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2.
Ak niektoré z dôvodov uvedených v článku 19 ods. 1, na základe ktorých sa rozhodlo o dočasnom zrušení, naďalej platia, kým ostatné nie, alebo ak sa začali uplatňovať ďalšie dôvody navyše k dôvodom opodstatňujúcim dočasné zrušenie, opatrenia prijaté v súlade s článkom 19 ods. 10 sa náležite upravia.
Článok 21
1.Preferenčné opatrenia stanovené v tomto nariadení možno dočasne zrušiť vo vzťahu ku všetkým alebo k určitým výrobkom s pôvodom v zvýhodnenej krajine v prípade podvodu, nezrovnalostí alebo systematického nedodržiavania alebo nezabezpečenia súladu s pravidlami pôvodu výrobkov a s nimi súvisiacimi postupmi alebo v prípade neposkytovania administratívnej spolupráce, ktorá sa vyžaduje pri vykonávaní a kontrole preferenčných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2.
2.Administratívna spolupráca uvedená v odseku 1 si okrem iného vyžaduje, aby zvýhodnená krajina:
a)oznamovala Komisii a aktualizovala informácie potrebné na vykonávanie pravidiel pôvodu a na kontrolu ich dodržiavania;
b)na žiadosť colných orgánov členských štátov pomáhala Únii pri vykonávaní a následnom overovaní pôvodu tovaru a včas oznamovala jeho výsledky Komisii;
c)pomáhala Únii tým, že umožní Komisii v súčinnosti a úzkej spolupráci s príslušnými orgánmi členských štátov uskutočniť správne a vyšetrovacie misie v tejto krajine na účely overenia pravosti dokladov alebo presnosti informácií dôležitých z hľadiska udelenia preferenčných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2;
d)vykonávala alebo organizovala príslušné vyšetrovanie s cieľom odhaliť porušovanie pravidiel pôvodu a zabrániť mu;
e)dodržiavala alebo zabezpečovala dodržiavanie pravidiel pôvodu v súvislosti s regionálnou kumuláciou, ak na základe nej krajina využíva výhody;
f)pomáhala Únii pri overovaní konania, ak sa predpokladá, že došlo k podvodu súvisiacemu s pôvodom, pričom podvod je možné predpokladať vtedy, keď dovoz výrobkov na základe preferenčných opatrení stanovených v tomto nariadení výrazne prekračuje bežné úrovne vývozu zvýhodnenej krajiny.
3.Ak Komisia usúdi, že existuje dostatok dôkazov, ktoré opodstatňujú dočasné zrušenie z dôvodov vymedzených v odsekoch 1 a 2 tohto článku, prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom pre naliehavé prípady uvedeným v článku 39 ods. 4 o dočasnom zrušení colných preferencií poskytovaných podľa preferečných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2 vo vzťahu ku všetkým alebo k určitým výrobkom s pôvodom v zvýhodnenej krajine.
4.Pred prijatím takýchto aktov Komisia najskôr uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie, v ktorom uvedie, že existujú dôvody na opodstatnené pochybnosti o splnení odsekov 1 a 2, na základe ktorých možno spochybniť právo zvýhodnenej krajiny naďalej požívať výhody udelené týmto nariadením.
5.Komisia informuje príslušnú zvýhodnenú krajinu o akomkoľvek akte prijatom v súlade s odsekom 3 skôr, ako sa začne uplatňovať.
6.Obdobie dočasného zrušenia nesmie byť dlhšie ako šesť mesiacov. Najneskôr na konci uvedeného obdobia Komisia prijme okamžite uplatniteľný vykonávací akt v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 4 s cieľom buď dočasné zrušenie ukončiť, alebo predĺžiť obdobie dočasného zrušenia.
7.Členské štáty oznamujú Komisii všetky relevantné informácie, ktoré môžu odôvodniť dočasné zrušenie colných preferencií, jeho predĺženie alebo ukončenie.
KAPITOLA VI
Ochranné opatrenia a opatrenia dohľadu
Oddiel I
Všeobecné ochranné opatrenia
Článok 22
1.Ak sa výrobok s pôvodom v zvýhodnenej krajine podľa ktoréhokoľvek z preferenčných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2 dováža v objemoch alebo za ceny, ktoré spôsobujú, alebo hrozí, že spôsobia závažné ťažkosti výrobcom podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Únii, môžu sa na tento výrobok úplne alebo čiastočne znova zaviesť bežné clá podľa Spoločného colného sadzobníka.
2.Na účely tejto kapitoly „podobný výrobok“ je výrobok, ktorý je zhodný, t. j. z každého hľadiska rovnaký ako posudzovaný výrobok, alebo ak takýto výrobok neexistuje, iný výrobok, ktorý, aj keď nie je z každého hľadiska rovnaký, má vlastnosti, ktoré veľmi pripomínajú vlastnosti posudzovaného výrobku.
3.Na účely tejto kapitoly „zainteresované strany“ sú strany zapojené do výroby, distribúcie alebo predaja dovážaných výrobkov uvedených v odseku 1 a podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov.
4.Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 36 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením pravidiel týkajúcich sa postupu prijímania všeobecných ochranných opatrení, a to najmä pokiaľ ide o lehoty, práva strán, zachovanie dôvernosti, zverejňovanie, overovanie, návštevy a preskúmanie opatrení.
Článok 23
Závažné ťažkosti uvedené v článku 22 ods. 1 prichádzajú do úvahy, ak sa významne zhorší hospodárska alebo finančná situácia výrobcov v Únii. Pri skúmaní existencie takéhoto zhoršenia Komisia prihliada okrem iného na nasledujúce skutočnosti týkajúce sa výrobcov v Únii, ak sú informácie dostupné:
a)podiel na trhu;
b)výroba;
c)zásoby;
d)výrobná kapacita;
e)konkurzné konania;
f)ziskovosť;
g)využívanie kapacity;
h)zamestnanosť;
i)dovoz;
j)ceny.
Článok 24
1.Ak Komisia usúdi, že existuje dostatok dôkazov prima facie o tom, že boli splnené podmienky článku 22 ods. 1, prešetrí, či je potrebné znovu úplne alebo čiastočne zaviesť bežné clá podľa Spoločného colného sadzobníka.
2.Prešetrovanie sa začne na žiadosť členského štátu alebo akejkoľvek právnickej osoby, alebo akéhokoľvek združenia bez právnej subjektivity konajúceho v mene výrobcov z Únie, alebo z vlastného podnetu Komisie, ak je Komisii zrejmé, že existuje dostatok dôkazov prima facie zistených na základe skutočností uvedených v článku 23, ktoré opodstatňujú začatie prešetrovania. Žiadosť o začatie prešetrovania zahŕňa dôkazy o tom, že boli splnené podmienky pre uloženie ochranného opatrenia, ktoré sú vymedzené v článku 22 ods. 1. Žiadosť sa predkladá Komisii. Komisia preskúma, pokiaľ možno, presnosť a primeranosť dôkazov poskytnutých v žiadosti s cieľom zistiť, či existuje dostatok dôkazov prima facie, ktoré opodstatňujú začatie prešetrovania.
3.Ak je zjavné, že existuje dostatok dôkazov prima facie, ktoré opodstatňujú začatie prešetrovania, Komisia uverejní oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa začne prešetrovanie, v oznámení sa uvedú všetky potrebné podrobnosti o postupe a lehotách vrátane možnosti odvolania adresovaného úradníkovi pre vypočutie Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre obchod. Konanie sa začne do jedného mesiaca od prijatia žiadosti podľa odseku 2.
4.Prešetrovanie vrátane procesných krokov uvedených v článkoch 25, 26 a 27 sa uzavrie do 12 mesiacov od jeho začatia.
Článok 25
Z riadne opodstatnených naliehavých dôvodov súvisiacich so zhoršením hospodárskej alebo finančnej situácie výrobcov z Únie a ak by oneskorenie mohlo spôsobiť škody, ktoré by sa ťažko naprávali, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 4 s cieľom znova zaviesť bežné clá podľa Spoločného colného sadzobníka na obdobie až 12 mesiacov.
Článok 26
Ak skutočnosti stanovené s konečnou platnosťou preukážu, že boli splnené podmienky stanovené v článku 22 ods. 1, Komisia prijme vykonávací akt s cieľom znova zaviesť clá podľa Spoločného colného sadzobníka v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3. Uvedený vykonávací akt nadobudne účinnosť do jedného mesiaca od dátumu jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 27
Ak skutočnosti stanovené s konečnou platnosťou preukážu, že podmienky stanovené v článku 22 ods. 1 nie sú splnené, Komisia prijme vykonávací akt o ukončení prešetrovania v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3. Uvedený vykonávací akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak do lehoty uvedenej v článku 24 ods. 4 nebol uverejnený žiaden vykonávací akt, prešetrovanie sa považuje za ukončené a platnosť všetkých vykonávacích aktov prijatých podľa článku 25 sa automaticky skončí. Vrátia sa všetky clá podľa Spoločného colného sadzobníka vybrané v dôsledku týchto vykonávacích aktov, ktorých platnosť sa skončila.
Článok 28
Clá podľa Spoločného colného sadzobníka sa znova úplne alebo čiastočne zavedú na obdobie potrebné na zvládnutie zhoršenia hospodárskej alebo finančnej situácie výrobcov z Únie, alebo pokiaľ trvá hrozba takéhoto zhoršenia. Obdobie opätovného zavedenia nesmie byť dlhšie ako tri roky, pokiaľ sa nepredĺži za riadne opodstatnených okolností.
Oddiel II
Ochranné opatrenia v textilnom, poľnohospodárskom a rybolovnom odvetví
Článok 29
1.Bez toho, aby bol dotknutý oddiel I tejto kapitoly, Komisia 1. januára každého roka z vlastného podnetu a v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 prijme vykonávací akt s cieľom zrušiť colné preferencie uvedené v článkoch 7 a 12 vo vzťahu k výrobkom uvedeným v triede VSP S-11a a S-11b alebo k výrobkom patriacim pod číselné znaky kombinovanej nomenklatúry 2207 10 00, 2207 20 00, 2909 19 10, 3814 00 90, 3820 00 00, 38249956, 38249957, 38249992, 38248400, 38248500, 38248600, 38248700, 38248800, 38249993 a 38249996, ak majú dovážané výrobky pôvod v zvýhodnenej krajine a ich celková hodnota:
a)prekročí v prípade výrobkov patriacich pod číselné znaky kombinovanej nomenklatúry 2207 10 00, 2207 20 00, 2909 19 10, 3814 00 90, 3820 00 00, a 38249956, 38249957, 38249992, 38248400, 38248500, 38248600, 38248700, 38248800, 38249993 a 38249996 podiel uvedený v prílohe IV bode 1 hodnoty dovozu rovnakých výrobkov zo všetkých krajín a území uvedených v prílohe I stĺpcoch A a B do Únie počas kalendárneho roku;
b)prekročí v prípade výrobkov zaradených v triedach VSP S-11a a S-11b podiel uvedený v prílohe IV bode 3 hodnoty dovozu výrobkov v triedach VSP S-11a a S-11b zo všetkých krajín a území uvedených v prílohe I stĺpcoch A a B do Únie počas kalendárneho roku.
2.Odsek 1 sa nevzťahuje na zvýhodnené krajiny podľa opatrenia EBA ani na krajiny, ktorých podiel príslušných výrobkov uvedených v odseku 1 neprekračuje 6 % celkového dovozu rovnakých výrobkov do Únie.
3.Zrušenie colných preferencií sa začne uplatňovať dva mesiace po dátume uverejnenia aktu Komisie na tento účel v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 30
Bez toho, aby tým bol dotknutý oddiel I tejto kapitoly, ak dovoz výrobkov uvedených v prílohe I k ZFEÚ spôsobí, alebo hrozí, že spôsobí závažné narušenie trhov Únie, najmä jedného alebo viacerých najvzdialenejších regiónov, alebo regulačných mechanizmov týchto trhov, Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu po porade s výborom pre príslušnú organizáciu spoločného trhu pre poľnohospodárstvo alebo rybolov prijme vykonávací akt s cieľom pozastaviť preferenčné opatrenia vo vzťahu k príslušným výrobkom v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 39 ods. 3.
Článok 31
Komisia čo najskôr informuje príslušnú zvýhodnenú krajinu o každom rozhodnutí prijatom v súlade s článkami 29 alebo 30, a to ešte predtým, ako sa začne uplatňovať.
Oddiel III
Dohľad v odvetví poľnohospodárstva a rybolovu
Článok 32
1.Bez toho, aby bol dotknutý oddiel I tejto kapitoly, výrobky uvedené v 1. až 24. kapitole Spoločného colného sadzobníka ustanoveného nariadením (EHS) č. 2658/87 s pôvodom v zvýhodnených krajinách môžu podliehať osobitnému mechanizmu dohľadu s cieľom zabrániť narušeniu trhov Únie. Komisia z vlastného podnetu alebo na žiadosť členského štátu po porade s výborom pre príslušnú organizáciu spoločného trhu pre poľnohospodárstvo alebo rybolov prijme vykonávací akt v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 39 ods. 3 o tom, či uplatní uvedený osobitný mechanizmus dohľadu, a určí výrobky, na ktoré sa tento mechanizmus dohľadu má uplatňovať.
2.Ak sa oddiel I tejto kapitoly uplatňuje na výrobky uvedené v 1. až 24. kapitole Spoločného colného sadzobníka ustanoveného nariadením (EHS) č. 2658/87 s pôvodom v zvýhodnených krajinách, obdobie uvedené v článku 24 ods. 4 tohto nariadenia sa skráti na dva mesiace v týchto prípadoch:
a)keď príslušná zvýhodnená krajina nezabezpečuje dodržiavanie pravidiel pôvodu alebo neposkytuje administratívnu spoluprácu podľa článku 21;
b)keď dovoz výrobkov uvedených v 1. až 24. kapitole Spoločného colného sadzobníka ustanoveného nariadením (EHS) č. 2658/87 na základe preferenčných opatrení udelených podľa tohto nariadenia výrazne prekračuje bežné úrovne vývozu z príslušnej zvýhodnenej krajiny.
KAPITOLA VII
Spoločné ustanovenia
Článok 33
1.Na to, aby sa mohli využívať výhody colných preferencií, musia mať výrobky, na ktoré sa tieto colné preferencie žiadajú, pôvod v zvýhodnenej krajine.
2.Na účely colných preferenčných opatrení uvedených v článku 1 ods. 2 tohto nariadenia sú pravidlá preferenčného pôvodu stanovené v súlade s článkom 64 ods. 1 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013.
3.Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá uvedené v odseku 2, a na žiadosť zvýhodnenej krajiny Komisia udelí regionálnu kumuláciu medzi zvýhodnenými krajinami rôznych regionálnych skupín alebo rozšírenú kumuláciu, ak a pokým sú splnené tieto podmienky:
a)v žiadosti zvýhodnenej krajiny sa uvádza dostatok dôkazov, že takáto kumulácia je potrebná z hľadiska osobitných obchodných, rozvojových a finančných potrieb tejto krajiny;
b)kumulácia nevytvára neprimerané ťažkosti v obchode pre ostatné oprávnené krajiny, najmä zvýhodnené krajiny podľa opatrenia EBA, z hľadiska možného odklonenia obchodných tokov;
c)zvýhodnená krajina poskytne dôkazy, že nemôže splniť pravidlá pôvodu uplatniteľné na dotknutý tovar bez toho, aby bola takáto kumulácia udelená.
4.Komisia pri posudzovaní toho, či je žiadosť opodstatnená z hľadiska osobitných obchodných, rozvojových a finančných potrieb zvýhodnenej krajiny, najmä na základe informácií poskytnutých touto krajinou, zohľadňuje úroveň závislosti zvýhodnenej krajiny od integrovanej výroby s tretími krajinami, ktorých sa žiadosť týka, vplyv takejto závislosti na zvýhodnenú krajinu, relevantnosť odvetví s takouto integrovanou výrobou pre hospodárstvo zvýhodnenej krajiny a perspektívy budúceho rozvoja so zreteľom na príslušné výrobky.
5.Skôr než Komisia dospeje k rozhodnutiu o žiadosti, umožní zvýhodnenej krajine prezentovať svoje stanoviská.
Článok 34
1.Ak je sadzba valorického cla pri individuálnom dovoznom vyhlásení znížená v súlade s týmto nariadením na 1 % alebo menej, toto clo sa úplne pozastavuje.
2.Ak je sadzba špecifického cla pri individuálnom dovoznom vyhlásení znížená v súlade s týmto nariadením na 2 EUR alebo menej z každej jednotlivej sumy v eurách, toto clo sa úplne pozastavuje.
3.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, sa konečná sadzba preferenčného cla vypočítaná podľa tohto nariadenia zaokrúhli na prvé desatinné miesto nadol.
Článok 35
1.Štatistickým zdrojom používaným na účely tohto nariadenia je štatistika zahraničného obchodu Komisie (Eurostat).
2.Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2152 štatistické údaje o výrobkoch, ktoré boli prepustené do colného režimu voľný obeh na základe colných preferencií. Na uľahčenie poskytovania informácií a zvýšenie transparentnosti Komisia taktiež zabezpečí, aby boli príslušné štatistické údaje za dané triedy VSP pravidelne dostupné vo verejnej databáze.
3.V súlade s článkami 55 a 56 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 poskytujú členské štáty Komisii na jej žiadosť podrobné údaje o množstvách a hodnotách výrobkov prepustených počas predchádzajúcich mesiacov do voľného obehu na základe colných preferencií. Uvedené údaje obsahujú výrobky uvedené v odseku 4 tohto článku.
4.Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi monitoruje dovoz výrobkov patriacich pod číselné znaky kombinovanej nomenklatúry 0603, 0803 90 10, 1006, 1604 14, 1604 19 31, 1604 19 39, 1604 20 70, 1701, 1704, 1806 10 30, 1806 10 90, 2002 90, 2103 20, 2106 90 59, 2106 90 98, 6403, 2207 10 00, 2207 20 00, 2909 19 10, 3814 00 90, 3820 00 00, 3824 99 56, 38249957, 38249992, 38248400, 38248500, 38248600, 38248700, 38248800, 38249993 a 38249996 s cieľom zistiť, či sú splnené podmienky uvedené v článkoch 22, 29 a 30.
Článok 36
1.Právomoc prijímať delegované akty je prenesená na Komisiu na základe podmienok stanovených v tomto článku.
2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 6, 8, 10, 11, 15, 16, 17, 19, 20 a 22 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 1. januára 2024.
3.Delegovanie právomocí uvedených v článkoch 3, 5, 6, 8, 10, 11, 15, 16, 17, 19, 20 alebo 22 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5.Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 3, 5, 6, 8, 10, 11, 15, 16, 17, 19, 20 alebo 22 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu aj Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 37
1.Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení takéhoto delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.
2.Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 36 ods. 5. V takom prípade Komisia okamžite po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.
Článok 38
1.Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktorý boli vyžiadané.
2.Žiadne informácie dôverného charakteru ani žiadne informácie poskytnuté ako dôverné, ktoré sa získali podľa tohto nariadenia, sa nesmú poskytnúť tretej osobe bez osobitného povolenia poskytovateľa takýchto informácií.
3.V každej žiadosti o zachovanie dôvernosti sa musia uviesť dôvody, prečo sú predmetné informácie dôverné. Ak si však poskytovateľ informácií neželá informácie zverejniť ani povoliť ich poskytnutie tretej osobe vo všeobecnej podobe alebo vo forme zhrnutia a ak sa ukáže, že žiadosť o zachovanie dôvernosti informácií je neopodstatnená, na príslušné informácie sa neprihliada.
4.Informácie sa v každom prípade považujú za dôverné, ak by ich poskytnutie tretej osobe mohlo mať výrazne nepriaznivý vplyv na poskytovateľa alebo zdroj takýchto informácií alebo na dvojstranné medzinárodné vzťahy Únie.
5.Odsekmi 1 až 4 sa nevylučuje, aby orgány Únie uvádzali odkaz na všeobecné informácie, a najmä na dôvody, ktoré sú základom rozhodnutí prijatých podľa tohto nariadenia. Uvedené orgány však zohľadnia legitímne záujmy príslušných fyzických a právnických osôb o zachovanie obchodného tajomstva.
Článok 39
1.Komisii pomáha Výbor pre všeobecné preferencie zriadený podľa nariadenia (ES) č. 732/2008. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
3.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
4.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.
Článok 40
Komisia do 1. januára 2027 a potom každé tri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinkoch systému, ktorá sa vzťahuje na posledné trojročné obdobie a všetky preferenčné opatrenia uvedené v článku 1 ods. 2.
Komisia do 1. januára 2030 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Takáto správa môže byť prípadne doplnená legislatívnym návrhom.
Článok 41
Nariadenie (EÚ) č. 978/2012 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2024.
Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe VIII.
KAPITOLA VIII
Záverečné ustanovenia
Článok 42
1.Každé prešetrovanie alebo konanie o dočasnom zrušení, ktoré sa začalo a neukončilo podľa nariadenia (EÚ) č. 978/2012, sa automaticky znova začne podľa tohto nariadenia s výnimkou prešetrovania alebo konania, ktoré sa týka zvýhodnenej krajiny podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných podľa uvedeného nariadenia, ak sa prešetrovanie alebo konanie týka len výhod udelených podľa osobitného stimulačného opatrenia pre udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných. Takéto prešetrovanie alebo konanie sa však automaticky znova začne, ak rovnaká zvýhodnená krajina požiada o osobitné stimulačné opatrenie podľa tohto nariadenia do 1. januára 2025.
2.Informácie prijaté v priebehu prešetrovania, ktoré sa začalo a neukončilo podľa nariadenia (EÚ) č. 978/2012, sa zohľadňujú v každom znova začatom prešetrovaní.
Článok 43
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2024.
Toto nariadenie sa uplatňuje do 31. decembra 2033. Uvedený dátum ukončenia platnosti sa však nevzťahuje na osobitné opatrenie pre najmenej rozvinuté krajiny stanovené v kapitole IV ani na akékoľvek iné ustanovenia tohto nariadenia v rozsahu, v ktorom sa uplatňujú v spojení s uvedenou kapitolou.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda
predseda
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ „PRÍJMY“ – PRE NÁVRHY S FINANČNÝM VPLYVOM NA STRANU PRÍJMOV ROZPOČTU
1.
NÁZOV NÁVRHU:
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 978/2012
2.
ROZPOČTOVÉ RIADKY:
Rozpočtový riadok príjmov (kapitola/článok/položka): Článok 120
Suma zahrnutá do rozpočtu na príslušný rok: neuplatňuje sa
(iba v prípade pripísaných príjmov):
Príjmy sa pripíšu do tohto rozpočtového riadku výdavkov (kapitola/článok/položka): neuplatňuje sa
3.FINANČNÝ VPLYV
Návrh nemá finančný vplyv
X
Návrh nemá finančný vplyv na výdavky, ale má finančný vplyv na príjmy
Návrh má finančný vplyv na pripísané príjmy,
a to s týmto účinkom:
(v mil. EUR zaokrúhlené na 1 desatinné miesto)
|
Rozpočtový riadok príjmov
|
Vplyv na príjmy
|
12-mesačné obdobie so začiatkom 1. 1. 2024 (ak sa uplatňuje)
|
Rok 2024
|
|
/Článok/ 120
|
vplyv na vlastné zdroje
|
|
–2 977,6
|
|
Kapitola/článok/ položka…
|
|
|
|
|
Stav po akcii
|
|
Rozpočtový riadok príjmov
|
[N+1]
|
[N+2]
|
[N+3]
|
[N+4]
|
[N+5]
|
|
Kapitola/článok/ položka…
|
|
|
|
|
|
|
Kapitola/článok/ položka…
|
|
|
|
|
|
(Iba v prípade pripísaných príjmov a pod podmienkou, že rozpočtový riadok už je známy): neuplatňuje sa
|
Rozpočtový riadok výdavkov
|
Rok N
|
Rok N+1
|
|
Kapitola/článok/položka…
|
|
|
|
Kapitola/článok/položka…
|
|
|
|
Stav po akcii
|
|
Rozpočtový riadok výdavkov
|
[N+1]
|
[N+2]
|
[N+3]
|
[N+4]
|
[N+5]
|
|
Kapitola/článok/položka…
|
|
|
|
|
|
|
Kapitola/článok/položka…
|
|
|
|
|
|
1.OPATRENIA PROTI PODVODOM
NEUPLATŇUJE SA
INÉ POZNÁMKY
Všeobecný systém preferencií (VSP) poskytuje za stanovených podmienok colné preferencie určitým výrobkom, ktoré vstupujú na územie EÚ.
Na základe posledných dostupných údajov (2019) predstavujú tieto preferencie podľa navrhovaného nariadenia o VSP stratu príjmov pre EÚ vo výške 2,978 mil. EUR (príloha 1).
Novým nariadením by sa do veľkej miery zachovali existujúce preferencie, ale sprísnili by sa podmienky vyraďovania jednotlivých tried výrobkov. V dôsledku toho by trajektória straty príjmov podľa nového nariadenia bola o niečo nižšia než podľa súčasného nariadenia. Navyše možnosť, že krajiny budú vyradené zo systému z dôvodu dosiahnutia štatútu krajiny s vyšším stredným príjmom alebo podpísania dohody o voľnom obchode s EÚ, by prispela k zníženiu strát príjmov.
Celková strata príjmov by bola 3 970 mil. EUR (hrubá suma). Po odpočítaní 25 %, ktoré zostávajú v členských štátoch ako náhrada nákladov na výber, by strata príjmov rozpočtu EÚ bola 2 978 mil. EUR rozložená medzi rôzne režimy takto:
|
Mil. EUR
|
Pref. dovoz
|
Strata príjmov
|
Po znížení o 25 % na náhradu „nákladov členských štátov na výber“
|
|
EBA
|
25 171
|
2 764
|
2 073
|
|
VSP+
|
8 406
|
776
|
582
|
|
VSP
|
13 005
|
430
|
323
|
|
Spolu
|
46 583
|
3 970
|
2 978
|
Príloha 1: Vplyv na príjem EÚ podľa zvýhodnenej krajiny podľa VSP
|
Krajiny podľa EBA
|
Celkový dovoz × 1 000 EUR
|
Oprávnený dovoz × 1 000 EUR
|
Preferenčný dovoz × 1 000 EUR
|
Priemer DNV
|
Priemerná sadzba EBA
|
Strata príjmov EÚ × 1 000 EUR
|
|
Afganistan
|
49 655
|
19 501
|
14 802
|
2,9 %
|
–
|
434
|
|
Angola
|
3 520 990
|
37 270
|
31 004
|
7,7 %
|
–
|
2 378
|
|
Bangladéš
|
15 927 629
|
15 874 498
|
15 366 176
|
11,7 %
|
–
|
1 805 019
|
|
Benin
|
19 183
|
2 854
|
2 059
|
7,0 %
|
–
|
145
|
|
Bhután
|
10 022
|
9 817
|
9 435
|
5,7 %
|
–
|
542
|
|
Burkina Faso
|
242 090
|
20 944
|
20 000
|
6,1 %
|
–
|
1 225
|
|
Burundi
|
31 505
|
262
|
142
|
5,3 %
|
–
|
7
|
|
Kambodža
|
4 574 251
|
4 428 234
|
4 173 909
|
11,9 %
|
–
|
497 288
|
|
Stredoafrická republika
|
12 149
|
66
|
–
|
–
|
–
|
–
|
|
Čad
|
135 515
|
1 950
|
–
|
–
|
–
|
–
|
|
Komory
|
23 416
|
9 408
|
8 691
|
6,6 %
|
–
|
573
|
|
Konžská demokratická republika
|
822 182
|
8 453
|
1 794
|
11,1 %
|
–
|
200
|
|
Džibutská republika
|
3 184
|
874
|
81
|
11,5 %
|
–
|
9
|
|
Rovníková Guinea
|
886 116
|
16 843
|
7 407
|
0,7 %
|
–
|
52
|
|
Eritrea
|
1 962
|
1 737
|
1 681
|
11,9 %
|
–
|
200
|
|
Etiópia
|
520 210
|
255 691
|
246 854
|
8,8 %
|
–
|
21 684
|
|
Gambia
|
13 247
|
10 897
|
10 145
|
8,0 %
|
–
|
808
|
|
Guinea
|
732 435
|
4 534
|
1 738
|
5,9 %
|
–
|
103
|
|
Guinea-Bissau
|
64 299
|
515
|
411
|
8,4 %
|
–
|
35
|
|
Haiti
|
33 890
|
10 672
|
8 747
|
11,0 %
|
–
|
962
|
|
Kiribati
|
66
|
65
|
12
|
11,0 %
|
–
|
1
|
|
Laos
|
285 962
|
240 844
|
212 040
|
10,0 %
|
–
|
21 274
|
|
Lesoto
|
299 445
|
4 710
|
597
|
9,1 %
|
–
|
54
|
|
Libérijská republika
|
327 056
|
3 113
|
2 001
|
4,5 %
|
–
|
90
|
|
Madagaskar
|
906 173
|
698 620
|
8 151
|
6,9 %
|
–
|
566
|
|
Malawi
|
259 579
|
246 715
|
238 199
|
0,1 %
|
–
|
199
|
|
Mali
|
30 942
|
5 873
|
3 700
|
5,1 %
|
–
|
189
|
|
Mauritánia
|
675 106
|
336 957
|
332 825
|
8,8 %
|
–
|
29 243
|
|
Mozambik
|
1 619 461
|
1 144 760
|
1 099 775
|
3,0 %
|
–
|
33 386
|
|
Mjanmarsko/Barma
|
2 731 998
|
2 593 015
|
2 470 859
|
11,0 %
|
–
|
273 017
|
|
Nepál
|
67 719
|
59 535
|
55 329
|
7,9 %
|
–
|
4 377
|
|
Niger
|
6 185
|
3 927
|
2 583
|
1,0 %
|
–
|
26
|
|
Rwanda
|
52 002
|
10 968
|
10 046
|
5,9 %
|
–
|
593
|
|
Svätý Tomáš a Princov ostrov
|
7 659
|
877
|
740
|
3,4 %
|
–
|
25
|
|
Senegal
|
471 995
|
337 004
|
330 186
|
10,0 %
|
–
|
32 859
|
|
Sierraleonská republika
|
265 673
|
2 927
|
1 455
|
3,3 %
|
–
|
48
|
|
Šalamúnove ostrovy
|
61 559
|
61 419
|
61 272
|
22,2 %
|
–
|
13 612
|
|
Somálsko
|
23 119
|
301
|
–
|
–
|
–
|
|
|
Južný Sudán
|
1 862
|
1 447
|
–
|
–
|
–
|
|
|
Sudán
|
272 348
|
7 975
|
6 998
|
1,6 %
|
–
|
113
|
|
Tanzánia
|
419 033
|
232 563
|
225 134
|
4,0 %
|
–
|
9 052
|
|
Východný Timor
|
4 187
|
1 256
|
0
|
12,3 %
|
–
|
0
|
|
Togo
|
211 711
|
17 563
|
16 359
|
6,4 %
|
–
|
1 045
|
|
Tuvalu
|
224
|
88
|
–
|
–
|
–
|
|
|
Uganda
|
416 610
|
131 769
|
129 242
|
7,6 %
|
–
|
9 798
|
|
Vanuatu
|
742
|
77
|
22
|
4,0 %
|
–
|
1
|
|
Jemen
|
95 481
|
9 726
|
8 723
|
13,2 %
|
–
|
1 148
|
|
Zambia
|
352 622
|
54 298
|
49 852
|
2,8 %
|
–
|
1 371
|
|
EBA spolu
|
37 490 449
|
26 923 416
|
25 171 176
|
11,0 %
|
|
2 763 751
|
|
Krajiny podľa VSP+
|
Celkový dovoz × 1 000 EUR
|
Oprávnený dovoz × 1 000 EUR
|
Preferenčný dovoz × 1 000 EUR
|
Priemer DNV
|
Priemerná sadzba VSP+
|
Strata príjmov EÚ × 1 000 EUR
|
|
Arménsko
|
334 119
|
200 580
|
196 657
|
4,6 %
|
–
|
9 028
|
|
Bolívia
|
547 509
|
83 017
|
78 203
|
1,7 %
|
–
|
1 319
|
|
Kapverdy
|
84 537
|
68 040
|
61 240
|
20,1 %
|
–
|
12 288
|
|
Kirgizská republika
|
104 734
|
7 444
|
4 541
|
5,5 %
|
–
|
249
|
|
Mongolsko
|
74 705
|
17 351
|
14 060
|
11,0 %
|
–
|
1 542
|
|
Pakistan
|
5 917 043
|
5 268 942
|
5 116 967
|
10,1 %
|
–
|
514 803
|
|
Filipíny
|
7 075 078
|
2 437 012
|
1 766 682
|
7,6 %
|
–
|
133 553
|
|
Srí Lanka
|
2 266 802
|
1 922 801
|
1 167 843
|
8,9 %
|
–
|
103 391
|
|
VSP+ spolu
|
16 404 528
|
10 005 187
|
8 406 193
|
9,2 %
|
|
776 174
|
|
Krajiny štandardného VSP
|
Celkový dovoz × 1 000 EUR
|
Oprávnený dovoz × 1 000 EUR
|
Preferenčný dovoz × 1 000 EUR
|
Priemer DNV
|
Priemerná sadzba VSP
|
Strata príjmov EÚ × 1 000 EUR
|
|
Kongo
|
737 147
|
2 623
|
236
|
7,4 %
|
4,1 %
|
8
|
|
Cookove ostrovy
|
6 385
|
1 083
|
|
–
|
–
|
|
|
India
|
38 052 127
|
8 626 452
|
7 929 033
|
9,6 %
|
6,5 %
|
247 014
|
|
Indonézia
|
13 531 056
|
6 140 299
|
4 835 094
|
8,2 %
|
4,6 %
|
174 707
|
|
Keňa
|
971 904
|
334 198
|
1 640
|
4,9 %
|
1,9 %
|
50
|
|
Mikronézia
|
39
|
24
|
4
|
11,5 %
|
7,0 %
|
0
|
|
Nauru
|
202
|
10
|
|
–
|
–
|
|
|
Nigéria
|
17 072 490
|
161 796
|
129 049
|
7,3 %
|
2,8 %
|
5 726
|
|
Niue
|
269
|
35
|
|
–
|
–
|
|
|
Samoa
|
879
|
457
|
|
–
|
–
|
|
|
Sýria
|
44 378
|
23 635
|
4 143
|
8,3 %
|
4,4 %
|
162
|
|
Tadžikistan
|
42 091
|
14 082
|
12 517
|
11,5 %
|
9,1 %
|
299
|
|
Tonga
|
237
|
177
|
127
|
9,7 %
|
3,2 %
|
8
|
|
Uzbekistan
|
172 288
|
106 678
|
93 595
|
6,7 %
|
4,3 %
|
2 220
|
|
Štandardný VSP spolu
|
70 631 494
|
15 411 550
|
13 005 438
|
9,1 %
|
5,8 %
|
430 195
|
Príloha 2: Účinky znížených limitov pre vyraďovanie výrobkov
|
Krajiny podľa VSP
|
Vyradené triedy
|
Celkový dovoz × 1 000 EUR
|
Oprávnený dovoz × 1 000 EUR
|
Preferenčný dovoz × 1 000 EUR
|
Priemer DNV
|
Priemerná sadzba VSP
|
Strata príjmov EÚ × 1 000 EUR
|
|
Kongo
|
S-05
|
71 854
|
3 850
|
3 849
|
0,7 %
|
0,7 %
|
27
|
|
India
|
S-03
|
273 555
|
262 840
|
254 663
|
5,3 %
|
3,5 %
|
8 923
|
|
India
|
S-07a
|
985 329
|
960 287
|
848 855
|
6,5 %
|
5,2 %
|
44 061
|
|
India
|
S-07b
|
760 733
|
725 509
|
692 450
|
3,7 %
|
3,6 %
|
25 000
|
|
India
|
S-08a
|
136 918
|
112 623
|
108 055
|
4,8 %
|
3,4 %
|
3 719
|
|
India
|
S-08b
|
1 082 753
|
1 082 730
|
1 015 073
|
3,9 %
|
3,3 %
|
33 782
|
|
India
|
S-13
|
641 617
|
433 108
|
380 132
|
4,6 %
|
3,0 %
|
11 527
|
|
India
|
S-16
|
5 105 031
|
3 480 980
|
2 633 846
|
2,9 %
|
2,9 %
|
75 580
|
|
India
|
S-17 a
|
19 403
|
19 219
|
11 907
|
1,8 %
|
1,8 %
|
213
|
|
Indonézia
|
S-05
|
431 569
|
343
|
323
|
1,2 %
|
1,2 %
|
4
|
|
Indonézia
|
S-06b
|
1 270 998
|
1 095 728
|
1 003 957
|
4,9 %
|
4,9 %
|
49 309
|
|
Indonézia
|
S-09a
|
367 846
|
89 453
|
87 438
|
6,0 %
|
3,3 %
|
2 883
|
|
Indonézia
|
S-09b
|
37 718
|
37 616
|
35 473
|
3,7 %
|
3,7 %
|
1 301
|
|
Nigéria
|
S-05
|
16 185 680
|
167
|
|
|
|
|
|
Súčet
|
|
27 371 004
|
8 304 453
|
7 076 020
|
4,1 %
|
3,6 %
|
256 328
|