Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv z miestneho a regionálneho hľadiska

(2021/C 300/03)

Hlavná spravodajkyňa: Anne KARJALAINEN (FI/SES), poslankyňa zastupiteľstva mesta Kerava Referenčný dokument: žiadosť portugalského predsedníctva Rady EÚ Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv COM(2021) 102 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.

víta skutočnosť, že portugalské predsedníctvo Rady Európskej únie začlenilo vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv do svojho programu ako prioritný cieľ a na žiadosť predsedníctva vypracoval pre sociálny samit v Porte stanovisko o miestnom a regionálnom hľadisku. Je dôležité, aby sa na najvyššej politickej úrovni prijal záväzok podporovať silnú sociálnu Európu a dobré životné podmienky ľudí v tomto desaťročí;

2.

s radosťou víta akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv Európskej komisie, ktorý predstavuje potrebné dlhodobé politiky a konkrétne nástroje, ktoré sa v budúcnosti stanú základom pre udržateľnejšie hospodárske a sociálne systémy vo všetkých členských štátoch Európskej únie;

3.

víta skutočnosť, že v akčnom pláne sa uznáva význam miestnych a regionálnych samospráv pri vykonávaní, rozvoji a zvyšovaní hodnoty iniciatív. Miestne a regionálne samosprávy budú zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní životaschopnosti regiónov a dosahovaní kvantitatívnych cieľových hodnôt v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej ochrany do roku 2030 pod podmienkou, že na vykonávanie akčného plánu bude k dispozícii dostatok finančných prostriedkov;

4.

poukazuje na to, že plán vykonávania podporí a posilní úsilie miestnych a regionálnych samospráv pri vykonávaní politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Je dôležité prihliadať nielen na súčasnú krízu, ale zároveň poskytnúť sociálne investície na posilnenie sociálneho rozmeru, ako aj na zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu;

5.

konštatuje, že jasným, koordinovaným a ambicióznym vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv sa posilní záväzok Európskej únie, ktorým je plnenie Agendy 2030 OSN a jej 17 cieľov udržateľného rozvoja, ako aj sociálne spravodlivé vykonávanie Európskej zelenej dohody;

6.

konštatuje, že zásadami subsidiarity a proporcionality sa určí úroveň, na ktorej budú EÚ a členské štáty uplatňovať navrhované politické nástroje a legislatívne opatrenia pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv;

Spojenie síl v Porte

7.

naliehavo vyzýva členské štáty, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa zúčastnia na sociálnom samite v Porte, aby sa spoločne zaviazali k urýchleniu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv v oblastiach, ktoré patria do ich pôsobnosti, a prioritne sa zamerali na ľudí. Väčšina nástrojov na vykonávanie zásad piliera je v rukách členských štátov, regionálnych a miestnych samospráv, ako aj sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Úspech bude závisieť od zapojenia rôznych úrovní správy a zainteresovaných strán a od spoločnej zodpovednosti podporovanej európskymi inštitúciami. Regióny a obce sú ochotné zapojiť sa do budovania silnej a odolnej sociálnej Európy, ktorá zaručí spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu a umožní hospodársku aj sociálnu obnovu po kríze COVID-19. Jasnú podporu poskytuje aj verejnosť, keďže deväť z desiatich európskych občanov považuje sociálnu Európu za dôležitý faktor (1);

8.

konštatuje, že v Európe panuje najväčšia zdravotná, sociálna a hospodárska kríza tejto generácie, ktorá podrobuje európsku solidaritu skúške. Vplyv pandémie COVID-19 na zamestnanosť, mieru chudoby a psychickú pohodu ľudí sa bude prejavovať ešte dlho. Bude si to vyžadovať investície v oblasti zdravia a sociálne investície všetkých úrovní vlády, účinné kombinácie politík a hospodárske zdroje. Investície a opatrenia, ktoré sa majú prijať v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, musia mať silný sociálny rozmer na posilnenie systémov sociálneho zabezpečenia, financovanie kvalitných pracovných miest, zlepšenie a zabezpečenie verejných služieb, zníženie chudoby a podporu rodovej rovnosti. Pozornosť by sa mala sústrediť predovšetkým na ochranu tých najzraniteľnejších osôb, ako sú osoby ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, rodiny s jedným rodičom a osamotené matky, ktoré majú ťažkosti zladiť súkromný a pracovný život, osoby so zdravotným postihnutím, migranti, obete rodovo motivovaného násilia atď., a na to, aby bola obnova inkluzívna a sociálne spravodlivá. Pokiaľ ide o hospodársku slobodu, v tejto súvislosti je veľmi dôležitý zásadný záväzok verejných orgánov poskytovať, obstarávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

9.

konštatuje, že Európska únia sa nachádza v bode zlomu, v ktorom je možné a zároveň potrebné prijať nový spôsob myslenia. Systémy sociálneho zabezpečenia je vo svete formovanom globálnymi megatrendmi potrebné zreformovať. Je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým investovať do dobrých životných podmienok ľudí a zohľadniť prínos hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky. VR považuje sociálny samit v Porte za významnú príležitosť na dosiahnutie dohody o spoločných cieľoch, ktorých stredobodom sú dobré životné podmienky a rovnosť ľudí a v ktorých sú sociálne otázky trvalou prioritou Európskej únie;

Spoločné ciele, ktoré sa majú potvrdiť v Porte

10.

podporuje tri hlavné cieľové hodnoty stanovené v akčnom pláne, ktoré sa majú dosiahnuť do konca desaťročia v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej ochrany v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Z navrhovaných nových cieľových hodnôt vyplýva, že do roku 2030 by malo byť zamestnaných najmenej 78 % obyvateľov EÚ vo veku 20 až 64 rokov, najmenej 60 % všetkých dospelých by sa malo každoročne zúčastňovať na odbornej príprave a počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by sa mal znížiť aspoň o 15 miliónov;

11.

poukazuje na to, že na dosiahnutie cieľovej hodnoty v oblasti zamestnanosti bude potrebné vytvoriť nové kvalitné pracovné miesta, zlepšiť zamestnanosť žien, uľahčiť všetkým mladým ľuďom prístup k zamestnaniu, pričom treba venovať náležitú pozornosť mladým ľuďom zo znevýhodnených skupín, a zabezpečiť, aby sa do trhu práce plne integrovali nedostatočne zastúpené skupiny. Kríza COVID-19 ovplyvnila zamestnanosť žien, mladých ľudí, migrantov a osôb so zdravotným postihnutím. Pozornosť by sa mala venovať aj ťažkostiam, s ktorými sa stretávajú osoby čeliace diskriminácii v oblasti zamestnania z iných dôvodov, ako je vek, etnický a rasový pôvod, náboženstvo alebo viera a sexuálna orientácia;

12.

súhlasí s tým, že navrhované iniciatívy týkajúce sa zamestnanosti a komplexného kolektívneho vyjednávania sú dôležité pre zabezpečenie lepšej ochrany pracovníkov. Nové formy zamestnávania, mobilita pracovnej sily, platformové hospodárstvo, dohody o pružnom pracovnom čase a práca na diaľku si vyžadujú dialóg medzi sociálnymi partnermi a úzke zapojenie do vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že okrem hodnotenia skúseností s európskym nástrojom dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) sa v akčnom pláne neuvažuje o diskusii o trvalom európskom systéme poistenia v nezamestnanosti;

13.

poukazuje na to, že nová priemyselná stratégia, stratégia obehového hospodárstva a stratégia pre MSP, ako aj sociálne hospodárstvo podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest a väčšiu konkurencieschopnosť. Týmito stratégiami by sa mali tiež zmenšiť rodové rozdiely, pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov a zelené pracovné miesta;

14.

poukazuje na jestvujúce kritériá sociálnej zodpovednosti uplatňované pri verejnom obstarávaní a ich príspevok k prevencii sociálneho dampingu. Preto navrhuje, aby boli verejné zákazky viac podmienené uplatňovaním spravodlivých mzdových a iných pracovných podmienok stanovených zákonom a/alebo kolektívnymi zmluvami, a to aj v subdodávateľských reťazcoch;

15.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a lepší prístup na trh práce pre ženy, ktoré v prevažnej väčšine prípadov preberajú starostlivosť o rodinných príslušníkov, pričom osobitnú pozornosť treba venovať rodinám s jedným rodičom a početným rodinám. Zvýšením miery zamestnanosti žien a zmenšením rozdielov v odmeňovaní sa tiež zvýšia dôchodky žien a zmenší riziko chudoby v dôchodkovom veku;

16.

odporúča čo najskôr uplatniť záruku pre mladých ľudí a venovať osobitnú pozornosť opatreniam na zlepšenie situácie mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Modernizácia učňovskej prípravy a zlepšenie programov stáží zlepší príležitosti mladých ľudí nájsť si prácu v odvetviach rastu, čo je dôležité najmä z toho dôvodu, že počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 v Európe prudko vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí. Žiada tiež prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že systémy podpory zamestnanosti mladých nebudú uprednostňovať rôzne formy neistého zamestnania;

17.

zdôrazňuje, že obnova po kríze COVID-19, zelená a digitálna transformácia a demografické zmeny ovplyvnia rôzne európske regióny a odvetvia rozdielne, čo si bude vyžadovať prerozdelenie pracovných síl a výraznú rekvalifikáciu. VR vyzýva členské štáty, miestne a regionálne samosprávy a sociálnych partnerov, aby našli riešenia prístupu dospelých, najmä nezamestnaných starších pracovníkov, k zvyšovaniu úrovne zručností a rekvalifikácii pomocou osvedčených postupov a systému účinnej aktívnej podpory zamestnanosti (2);

18.

navrhuje, aby sa ciele v oblasti vzdelávania a zručností zahrnuli nielen do realizácie európskeho vzdelávacieho priestoru, ale aj európskeho výskumného priestoru a európskeho programu v oblasti zručností, a aby sa zabezpečilo, že sa pri zelenej a digitálnej transformácii na nikoho nezabudne;

19.

poukazuje na to, že miestne a regionálne samosprávy musia zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji politík týkajúcich sa zručností a poskytovaní odbornej prípravy. VR vyzýva na uplatňovanie učňovskej prípravy v rámci EASE (3) a európskeho rámca pre učňovskú prípravu (4) s cieľom zabezpečiť, aby predovšetkým MSP mohli ponúkať učňovskú prípravu mladým ľuďom, a zlepšiť situáciu nedostatočne zastúpených skupín na trhu práce;

20.

zdôrazňuje význam efektívneho vykonávania stratégie Európskej únie pre rodovú rovnosť s osobitným dôrazom na začlenenie zraniteľných žien (obete rodovo motivovaného násilia, rodiny s jedným rodičom, atď.). Rodová rovnosť, ako aj uznanie rodovej rozmanitosti sa musia zohľadniť pri uplatňovaní piliera;

21.

poukazuje na to, že napriek vynaloženému úsiliu chudoba a sociálne vylúčenie v Európe neboli odstránené a očakáva sa, že pandémia COVID-19 túto situáciu ešte viac zhorší. Aj keď by cieľ znižovania chudoby mohol byť ambicióznejší, najmä vzhľadom na sociálne škody spôsobené pandémiou, zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou aspoň o 15 miliónov – z ktorých aspoň jednu tretinu by mali tvoriť deti – musí byť najvyššou prioritou tohto desaťročia, ktorá si vyžaduje upriamenie pozornosti na základné príčiny chudoby a na účinné opatrenia vrátane komplexných zásahov v najviac znevýhodnených oblastiach. Vnútroštátne systémy na zaistenie príjmu a súvisiace služby poskytujú konečné zdroje na zabezpečenie dôstojných životných podmienok;

22.

poukazuje na zásadnú úlohu verejných sociálnych služieb na miestnej a regionálnej úrovni pri uplatňovaní kľúčových zásad v oblasti sociálnych práv s cieľom zmierniť negatívne sociálne dôsledky pandémie. Tieto služby sú nevyhnutné na spravodlivejšiu a sociálnejšiu hospodársku obnovu prostredníctvom podpory zamestnanosti, zdravia a sociálneho začlenenia najzraniteľnejších skupín;

23.

zdôrazňuje význam účinného vykonávania Európskej záruky pre deti a stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa prostredníctvom národných plánov starostlivosti o deti, ktorými sa podporia rovnaké príležitosti pre všetky deti a prelomí medzigeneračný cyklus znevýhodnenia zabezpečením prístupu detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením k základným službám. Všetky deti musia mať prístup ku kvalitnej starostlivosti o deti, kvalitnému vzdelávaniu v ranom detstve a predškolskému vzdelávaniu, zdravej výžive a mimoškolským činnostiam. Osobitná pozornosť by sa mala venovať deťom v situácii zraniteľnosti, ako sú deti bez domova a deti bez rodičovskej starostlivosti, s cieľom poskytnúť im komunitnú a rodinnú starostlivosť a zabezpečiť, aby sa na žiadne dieťa nezabudlo. Predchádzanie všetkým formám násilia a diskriminácie a ich potláčanie, podpora súdnictva zohľadňujúceho potreby detí a posilňovanie účasti detí v spoločnosti sú tiež kľúčovými prioritami, ako sa to jasne uvádza aj v novej komplexnej stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa. Práva dieťaťa musia byť chránené aj v digitálnej sfére;

24.

rovnako zdôrazňuje, že je potrebné účinne riešiť potreby narastajúcej starnúcej populácie a zabezpečiť ich kvalitu života tým, že sa zachová ich právo na kvalitnú sociálnu starostlivosť, dennú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť, čo sú odvetvia, ktoré boli výrazne postihnuté pandémiou a trpia nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily;

25.

poukazuje na to, že obce a regióny musia zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní verejných služieb a že na túto významnú úlohu treba vyčleniť dostatok finančných zdrojov. Investíciami do zelenej, digitálnej a sociálnej infraštruktúry sa znížia regionálne rozdiely a zlepší prístup k cenovo dostupným verejným službám vo vidieckych oblastiach, zanedbaných mestských štvrtiach, v oblastiach zasiahnutých priemyselnou transformáciou a oblastiach znevýhodnených nepriaznivými a trvalými prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sú najodľahlejšie, vzdialenejšie a izolovanejšie regióny, v ktorých je prístup k digitálnym zdrojom často obmedzenejší;

26.

konštatuje, že obce a mestá zohrávajú dôležitú úlohu pri mestskom plánovaní a poskytovaní verejného a družstevného udržateľného a cenovo dostupného bývania. Je potrebné lepšie zabezpečiť všetkým občanom dôstojné bývanie, ktoré bude zodpovedať ich osobitným potrebám, napríklad potrebám starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím, aby sa podporoval ich nezávislý život a zabránilo ich umiestňovaniu v ústavoch, ako aj potrebám početných rodín a rodín s jedným rodičom, obetí rodovo motivovaného násilia a mladých ľudí, na ktorých sa počas ich maloletosti vzťahovali ochranné opatrenia. Riešenia v oblasti bývania musia byť začlenené do plánov miestneho rozvoja zameraných na vytvorenie obývateľných štvrtí. Inkluzívny, ochranný a participatívnym prístup by sa mal uplatňovať nielen v stratégii EÚ nazvanej „vlna obnovy“, ale aj prostredníctvom dôsledného záväzku EÚ a členských štátov budovať nové obydlia vrátane obydlí určených na dlhodobý nájom. Je nevyhnutné umožniť miestnym a regionálnym samosprávam lepšie kombinovať rôzne zdroje financovania a budovať udržateľné obydlia. Problematiku bezdomovectva je potrebné riešiť integrovane a holisticky, pričom sa treba zamerať na zlepšenie sietí zdravotnej a sociálnej podpory pre ľudí bez domova. Príkladom je projekt „Housing First“, ktorým sa úspešne znížila miera dlhodobého bezdomovectva; Miestne a regionálne samosprávy by preto mali byť súčasťou „európskej platformy pre bezdomovectvo“. Výbor v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v akčnom pláne nestanovuje žiadny kvantitatívny cieľ v oblasti boja proti bezdomovectvu;

27.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány majú veľkú príležitosť ovplyvniť emisie v nadchádzajúcich desaťročiach, a to prostredníctvom udržateľného plánovania a investícií v oblasti výroby energie, stavebníctva a dopravy. Opatrenia prijaté v rámci európskej vlny obnovy v stavebníctve môžu podporiť investície do energetickej účinnosti v domácnostiach s nízkym príjmom, a zvýšiť tak počet pracovných miest, zlepšiť kvalitu života a bojovať proti energetickej chudobe; Keď sa v súvislosti s vlnou obnovy poskytuje podpora z verejných zdrojov, mala by sa na ochranu práv nájomníkov a zabránenie džentrifikácii uplatňovať neutralita nákladov na bývanie (okrem iného nákladov na energie a prevádzku).

28.

konštatuje, že pandémia COVID-19 ešte viac prehĺbila digitálnu priepasť. Navrhuje podporovať „digitálnu súdržnosť“ ako cieľ Európskej únie, aby sa zabezpečila vhodná digitálna infraštruktúra, ktorá každému umožní prístup k elektronickým službám a digitálnemu vzdelávaniu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať prístupu znevýhodnených a zraniteľných skupín k digitálnym nástrojom;

Sociálny prehľad

29.

poukazuje na to, že v národných priemeroch sociálnych ukazovateľov nie sú zohľadnené všetky sociálne výzvy v Európskej únii. Zakrývanie sociálnych a regionálnych rozdielov, ku ktorým často dochádza v členských štátoch, môže viesť k zavádzajúcim výsledkom. Regionálny sociálny prehľad môže pomôcť pri vytváraní silnej regionálnej politiky monitorovania, ktorou sa zabezpečí, aby sa sociálny pilier vykonával na všetkých úrovniach a aby regionálne investície smerovali k dosiahnutiu dodržiavania zásad piliera. V regionálnom monitorovaní by sa mali využívať už zhromaždené údaje a nemalo by pre regióny predstavovať administratívnu záťaž;

30.

považuje za potrebné podporovať rozhodnú, účinnú a jasnú spoločnú európsku politiku na zabezpečenie správneho riadenia migračných pohybov, na ktorom sa budú plne podieľať členské štáty a regióny. Opakuje svoje hlboké presvedčenie, že ciele paktu o migrácii a azyle, najmä uplatňovanie solidarity členských štátov, a komplexného prístupu spájajúceho opatrenia v oblasti migrácie, azylu, integrácie a správy hraníc môžu členské štáty dosiahnuť len vtedy, ak budú konať spoločne a v rámci spoločného európskeho azylového systému a keď sa v mechanizme solidarity lepšie uznajú záujmy a schopnosti všetkých z nich (5).

31.

konštatuje, že je dôležité pridať viac ukazovateľov a využiť nástroje podporované samotnou Európskou úniou, ako je index regionálneho sociálneho pokroku, ktoré musia zoširoka pokryť všetkých 20 zásad sociálneho piliera. Údaje vo všetkých ukazovateľoch by sa mali uvádzať rozčlenené podľa oblastí záujmu vrátane rodovej rovnosti, keďže rodová rovnosť je zastrešujúcou zásadou tohto piliera. VR zdôrazňuje potrebu ďalej rozvíjať vedomostnú základňu a ukazovatele odporúčaní pre jednotlivé krajiny, aby bolo možné dosiahnuť ciele piliera účinnejším spôsobom. Miestne a regionálne samosprávy by mali aktívne prispievať k diskusii o zlepšovaní sociálneho prehľadu;

Sociálne a hospodárske riadenie

32.

konštatuje, že európsky semester a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sú v súčasnosti najvýznamnejšími dostupnými legislatívnymi nástrojmi na povzbudzovanie, podporu a usmerňovanie vlád jednotlivých štátov pri skutočnom uplatňovaní zásad Európskeho piliera sociálnych práv v Európskej únii. VR žiada, aby sa Európsky pilier sociálnych práv stal prioritou európskeho semestra, aby tak bola obnova po súčasnej kríze skutočne inkluzívna a aby sa zamerala na riešenie sociálneho vylúčenia, chudoby a nerovnosti;

33.

opakuje svoju výzvu na lepšiu koordináciu hospodárskej a sociálnej politiky medzi európskou a národnou úrovňou v kontexte európskeho semestra a žiada, aby miestne a regionálne samosprávy boli do tejto koordinácie viac zapojené prostredníctvom spoločného riadenia založeného na zásade subsidiarity. Podľa tejto zásady sa strategické a vykonávacie úlohy delegujú nielen na členské štáty, ale aj na regionálne a miestne samosprávy, ktoré majú najlepšie postavenie na účinnú reakciu na miestne potreby a výzvy (6);

34.

žiada, aby sa v rámci udržateľného financovania vytvorila sociálna taxonómia ako podporný nástroj na zvýšenie investícií do sociálnej infraštruktúry, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie alebo bývanie. Takýto nástroj by mohol pomôcť riešiť výzvy v oblasti prístupnosti základných služieb tým, že by odmeňoval využívanie nových technológií a úsilie o podporu kvalifikovanej pracovnej sily a riešenie nedostatku zamestnancov, a zároveň by pomohol vo väčšej miere uznať investície do sociálnej infraštruktúry za hodnotné investičné aktíva;

Financovanie

35.

podporuje uplatňovanie viacročného finančného rámca a nástroja obnovy NextGenerationEU pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv na vnútroštátnej úrovni, čo prispeje k zelenej a digitálnej transformácii, sociálnej spravodlivosti a odolnosti;

36.

nabáda orgány zodpovedné za plánovanie, aby zvýrazňovali výdavky zo štrukturálnych a investičných fondov v súvislosti s vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv;

37.

žiada, aby sa na miestnej a regionálnej úrovni vyčlenilo viac zdrojov z národných rozpočtov a fondov EÚ s cieľom financovať miestne opatrenia, služby a sociálne investície, najmä na podporu najzraniteľnejších skupín, v súlade so zásadami rovnosti príležitostí a nediskriminácie;

38.

zdôrazňuje, že pri plánovaní prideľovania finančných zdrojov by sa malo vo väčšom rozsahu vykonávať posúdenie príjmového rozdelenia, aby sa tak lepšie zohľadnil vplyv reforiem a sociálnych investícií na rôzne skupiny.

---

(1)  Prieskum Eurobarometra o sociálnych otázkach, 03/2021.

(2)  Účinná aktívna podpora zamestnanosti (EASE) C(2021) 1372.

(3)  Tamže.

(4)  Odporúčanie Rady týkajúce sa európskeho rámca pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, 2018.

(5)  CoR 4843/2020.

(6)  CoR 2167/2020.