This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52021DC0749
Proposal for a COUNCIL RECOMMENDATION on a coordinated approach to facilitate safe free movement during the COVID-19 pandemic and replacing Recommendation (EU) 2020/1475
Návrh ODPORÚČANIE RADY o koordinovanom prístupe na uľahčenie bezpečného voľného pohybu počas pandémie COVID-19, ktorým sa nahrádza odporúčanie (EÚ) 2020/1475
Návrh ODPORÚČANIE RADY o koordinovanom prístupe na uľahčenie bezpečného voľného pohybu počas pandémie COVID-19, ktorým sa nahrádza odporúčanie (EÚ) 2020/1475
COM/2021/749 final
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli25. 11. 2021
COM(2021) 749 final
2021/0396(NLE)
Návrh
ODPORÚČANIE RADY
o koordinovanom prístupe na uľahčenie bezpečného voľného pohybu počas pandémie COVID-19, ktorým sa nahrádza odporúčanie (EÚ) 2020/1475
(Text s významom pre EHP)
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Právo občanov Únie voľne sa pohybovať a zdržiavať v rámci Európskej únie je jedným z najväčších úspechov Únie a dôležitou hnacou silou jej hospodárstva. Pandémia COVID-19 zároveň naďalej predstavuje mimoriadnu hrozbu pre verejné zdravie v celej Únii.
V reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 prijali členské štáty rôzne opatrenia s cieľom obmedziť šírenie vírusu, z ktorých niektoré mali vplyv na právo občanov Únie na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov, ako napríklad obmedzenia pri vstupe alebo požiadavky, aby cezhraniční cestujúci absolvovali test na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2. Členské štáty majú pri prijímaní a uplatňovaní obmedzení voľného pohybu povinnosť dodržiavať zásady práva EÚ 1 , najmä zásadu proporcionality a nediskriminácie.
Jednostranné opatrenia v tejto oblasti spôsobili výrazné narušenia, pretože podniky a občania čelili širokému spektru odlišných a rýchlo sa meniacich opatrení. To je obzvlášť škodlivé v situácii, keď tento vírus už výrazne zasiahol stav európskeho hospodárstva. Takéto odlišnosti môžu tiež oslabiť dôveru verejnosti v opatrenia na ochranu zdravia, najmä očkovanie, čo by zase mohlo zhoršiť epidemiologickú situáciu.
Aby sa zaistila koordinácia medzi členskými štátmi, Rada 13. októbra 2020 prijala odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 2 . V odporúčaní Rady sa stanovil koordinovaný prístup v týchto kľúčových oblastiach: uplatňovanie spoločných kritérií a prahových hodnôt pri rozhodovaní o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu, mapovanie rizika prenosu ochorenia COVID-19 na základe dohodnutého farebného kódu a koordinovaný prístup, pokiaľ ide o prípadné opatrenia, ktoré sa môžu primerane uplatňovať na osoby pohybujúce sa medzi oblasťami v závislosti od úrovne rizika prenosu v uvedených oblastiach. Toto odporúčanie Rady sa neskôr aktualizovalo vzhľadom na vývoj epidemiologickej situácie 3 .
S cieľom ďalej uľahčiť bezpečný voľný pohyb počas pandémie COVID-19 Európsky parlament a Rada 14. júna 2021 prijali nariadenie (EÚ) 2021/953 4 , ktorým sa zriadil rámec digitálneho COVID preukazu EÚ na vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19 5 . S cieľom čo najlepšie využiť rámec digitálneho COVID preukazu EÚ Rada takisto v ten istý deň zmenila odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 6 . Podľa zmenených pravidiel by očkované osoby alebo osoby, ktoré prekonali ochorenie, mali byť oslobodené od obmedzení uplatňovaných v súlade s odporúčaním Rady.
Od júna 2021 došlo k dvom dôležitým zmenám, ktoré mali vplyv na epidemiologickú situáciu, a teda aj na voľný pohyb v rámci Únie. Po prvé, výrazne sa zvýšila zaočkovanosť, pričom kumulatívna plná zaočkovanosť v rámci celkového obyvateľstva Únie dosiahla k 19. novembru 2021 viac ako 65 % 7 v porovnaní s menej ako 30 % v čase prijatia poslednej zmeny a nariadenia (EÚ) 2021/953 8 .
Napriek tomu však pretrvávajú veľké rozdiely v miere zaočkovanosti v jednotlivých členských štátoch a regiónoch a v špecifických skupinách obyvateľstva. K 19. novembru 2021 sa miera úplného očkovania v celkovej populácii v členských štátoch pohybovala v rozmedzí od 23,9 % do 81,4 % (28,6 % až 92,6 % populácie dospelých). Táto situácia vyvoláva vážne obavy, pretože poskytuje vírusu dostatok príležitostí na to, aby pokračoval v šírení a spôsobovaní choroby, najmä medzi neočkovanými.
V porovnaní s júnom 2021 je teda výrazne vyšší percentuálny podiel obyvateľstva lepšie chránený pred vážnym priebehom ochorenia a úmrtím na COVID-19 vďaka vakcínam proti ochoreniu COVID-19, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii a ktoré ponúkajú ochranu pred závažným priebehom choroby, úmrtím a dlhodobými následkami infekcie. Očkovanie je preto mimoriadne dôležitým – aj keď nie jediným – nástrojom v boji proti ochoreniu COVID-19 a je potrebné vyvinúť úsilie na ďalšie zvyšovanie zaočkovanosti.
Po druhé, zavedenie digitálneho COVID preukazu EÚ prebehlo v rýchlom tempe. Do novembra 2021 vydali členské štáty viac ako 650 miliónov digitálnych COVID preukazov EÚ 9 Digitálny COVID preukaz EÚ je teda široko dostupný a spoľahlivo akceptovaný nástroj na uľahčenie voľného pohybu počas pandémie COVID-19. Podľa prieskumu Eurobarometer zverejneného v septembri 2021 sa približne dve tretiny (65 %) respondentov zhodli, že digitálny COVID preukaz EÚ je najbezpečnejším spôsobom, ako slobodne cestovať v Európe počas pandémie COVID-19 10 . Takmer všetky členské štáty využívajú EÚ o digitálny COVID preukaz EÚ aj na domáce účely.
Rámec digitálneho COVID preukazu EÚ nevyužívajú úspešne len členské štáty EÚ, tri krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré nie sú členmi EÚ 11 , a Švajčiarsko 12 , ale aj 20 ďalších tretích krajín a území 13 , pričom sa očakáva, že v budúcnosti sa pripojí ešte viac tretích krajín. V dôsledku toho je rámec digitálneho COVID preukazu EÚ jediným rozsiahlym systémom fungujúcim na medzinárodnej úrovni 14 .
Epidemiologická situácia v Únii, ktorá sa vyznačuje vysokou a ďalej sa zvyšujúcou mierou oznámených prípadov, zostáva problematická, čo odôvodňuje zachovanie alebo opätovné zavádzanie opatrení zameraných na ochranu verejného zdravia. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) odporúča ďalšie zvýšenie zaočkovanosti proti pandémii COVID-19 vo všetkých oprávnených vekových skupinách, ako aj zachovanie nefarmaceutických opatrení, ako je používanie rúšok, lepšie vetranie v uzavretých priestoroch a opatrenia na obmedzenie fyzického kontaktu, ako hlavné nástroje na obmedzenie ďalšieho šírenia vírusu a jeho variantov 15 .
Vzhľadom na tento vývoj by sa mal spoločný prístup stanovený v odporúčaní Rady (EÚ) 2020/1475 ďalej upraviť, ako to požadovala aj Európska rada vo svojich záveroch z 22. októbra 2021 16 . Kľúčovým faktorom by malo byť najmä očkovanie proti COVID-19, test alebo prekonanie ochorenia, čo by mal dokladať digitálny COVID preukaz EÚ. Keďže možno bezpečne vydávať, overovať a akceptovať digitálne COVID preukazy EÚ, osoby uplatňujúce svoje právo na voľný pohyb v rámci Únie, ktoré sú držiteľmi platného digitálneho COVID preukazu EÚ, by nemali podliehať dodatočným obmedzeniam voľného pohybu, ako sú ďalšie testy na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2. Predovšetkým by sa od takýchto osôb v zásade nemalo vyžadovať, aby sa podrobili karanténe, keďže to predstavuje značné obmedzenie voľného pohybu.
Tento prístup podporujú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 17 , podľa ktorých by sa na plne zaočkovaných cestujúcich, ako aj cestujúcich, ktorí sa zotavili z ochorenia COVID-19 počas šiestich mesiacov pred cestou, nemali vzťahovať dodatočné obmedzenia. Osoby, ktoré nepatria do týchto dvoch kategórií, by mali mať možnosť cestovať na základe negatívneho testu na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2.
Na zjednodušenie uplatnenia práva na voľný pohyb v rámci Únie je potrebné stanoviť spoločné chápanie podmienok, ktoré musia tri typy digitálnych COVID preukazov EÚ (potvrdenie o očkovaní, vykonaní testu a prekonaní ochorenia) spĺňať, aby boli akceptované. Pri tom by sa mal zohľadniť najnovší vývoj, najmä epidemiologická situácia a začiatok podávania posilňovacích dávok vakcín.
V súvislosti s podávaním posilňovacích dávok stále viac členských štátov prijíma pravidlá týkajúce sa toho, ako dlho sa budú potvrdenia o očkovaní vydané po základnej očkovacej sérii akceptovať, keďže sa zdá, že sa ochrana pred infekciou COVID-19 a miernym priebehom ochorenia časom znižuje. Tieto pravidlá sa buď vzťahujú len na prípady vnútroštátneho použitia, alebo sa vzťahujú aj na používanie potvrdení o očkovaní na účely cestovania.
ECDC vydalo 24. novembra 2021 rýchle posúdenie rizika 18 , v ktorom sa uvádza, že krajiny EÚ/EHP by mali urýchlene zvážiť posilňovaciu dávku pre osoby nad 40 rokov so zameraním na najzraniteľnejšie osoby a starších ľudí a že krajiny by mohli zvážiť aj posilňovaciu dávku pre všetkých dospelých vo veku 18 rokov a viac, a to aspoň 6 mesiacov po dokončení základnej očkovacej série s cieľom zvýšiť ochranu pred infekciou v dôsledku znižujúcej sa imunity. To by mohlo potenciálne znížiť prenos medzi obyvateľstvom a zabrániť ďalším hospitalizáciám a úmrtiam.
Aby sa predišlo odlišným a rušivým opatreniam, Komisia navrhuje stanoviť na účely cestovania štandardné obdobie akceptovania potvrdení o očkovaní v dĺžke 9 mesiacov. Jej návrh zohľadňuje usmernenie ECDC týkajúce sa podávania posilňovacích dávok 6 mesiacov po dokončení základnej očkovacej série a poskytuje ďalšie obdobie troch mesiacov, aby sa zabezpečilo, že sa vnútroštátne očkovacie kampane budú môcť prispôsobiť a občania budú mať prístup k podávaniu posilňujúcich dávok. Aby sa zaistil koordinovaný prístup, nemali by členské štáty akceptovať potvrdenia vydané po dokončení základnej očkovacej série, ak od podania dávky uvedenej v potvrdení uplynulo viac ako 9 mesiacov.
Štandardné obdobie akceptovania v dĺžke 9 mesiacov by sa malo uplatňovať na potvrdenia vydané po dokončení základnej očkovacej série. Členské štáty by mali bezodkladne prijať všetky potrebné kroky na zabezpečenie prístupu k očkovaniu pre tie skupiny obyvateľstva, ktorých predchádzajúce potvrdenia o očkovaní sa blížia ku koncu štandardného obdobia akceptovania, a to s plným zreteľom na vnútroštátne rozhodnutia o prioritizácii rôznych skupín obyvateľstva pri očkovaní vzhľadom na vnútroštátnu politiku a epidemiologickú situáciu.
Ako uviedlo ECDC, v dostupných štúdiách sa zatiaľ uvádza len krátke obdobie sledovania po podaní posilňovacích dávok a na to, aby bolo možné určiť, ako dlho po posilňovacej dávke trvá imunita proti infekcii, miernemu priebehu a vážnemu priebehu choroby je potrebné ďalšie monitorovanie údajov. Zatiaľ neexistujú žiadne štúdie, ktoré by sa výslovne zaoberali účinnosťou posilňovacích dávok, pokiaľ ide o prenos vírusu SARS-CoV-2, a preto v súčasnosti nie je možné pri posilňovacích dávkach určiť obdobie akceptovania. Nové údaje o ich účinnosti pri obnove vysokej ochrany pred infekciou však naznačujú, že posilňovacie dávky budú mať pravdepodobne aj významný vplyv na obmedzenie ďalšieho prenosu a možno odôvodnene očakávať, že ochrana poskytovaná posilňujúcimi dávkami môže trvať dlhšie ako ochrana, ktorú poskytuje základná očkovacia séria.
Tento navrhovaný prístup je potrebné pozorne a dôkladne monitorovať s cieľom posúdiť, či by na základe nových vedeckých dôkazov mohli byť potrebné úpravy alebo zmeny. Na základe týchto dôkazov môže Komisia v prípade potreby predložiť návrh na uplatnenie primeraného obdobia akceptovania aj v prípade potvrdení vydaných po podaní posilňovacej dávky. Treba poznamenať, že zatiaľ čo vakcíny sú v tejto fáze naďalej vysoko účinné proti závažnému priebehu choroby, hospitalizáciám a úmrtiam, ochrana pred infekciou a prenosom sa môže časom znižovať. Okrem toho bolo zaznamenané mierne zníženie ochrany pre závažným priebehom ochorenia pri starších jednotlivcoch a osobách s klinickými rizikovými faktormi.
Ako už bolo uvedené, opatrenia potrebné v súvislosti s pandémiou COVID-19 by sa preto mali uplatňovať na osobnej a nie regionálnej úrovni, čo znamená, že cestujúci s platným preukazom by v zásade nemali podliehať dodatočným obmedzeniam. Zároveň by sa v upravenej forme mala zachovať semaforová mapa znázorňujúca epidemiologickú situáciu na regionálnej úrovni, keďže je užitočným a ľahko zrozumiteľným nástrojom pre verejnosť a orgány členských štátov. Okrem toho, že mapa slúži ako informačný nástroj, mala by tvoriť základ pre osobitné pravidlá týkajúce sa cestovania z oblastí s mimoriadne nízkou alebo obzvlášť vysokou úrovňou cirkulácie vírusu.
Cestujúci prichádzajúci z oblastí s veľmi nízkou úrovňou cirkulácie vírusu, by v súlade so zásadou proporcionality nemali podliehať žiadnym obmedzeniam. Od takýchto cestujúcich by sa preto nemalo vyžadovať, aby mali pri vykonávaní voľného pohybu v rámci Únie digitálny COVID preukaz EÚ alebo aby sa podrobili testu na infekciu SARS-CoV-2. Týmto nie je dotknuté vnútroštátne použitie v členských štátoch (prístup na podujatia, do reštaurácií atď.). Je pravda, že mnohí takíto cestujúci budú aj držiteľmi preukazu, najmä v dôsledku zaočkovania.
Na druhej strane by sa osobitná pozornosť mala venovať oblastiam s veľmi vysokou úrovňou cirkulácie vírusu, a to vzhľadom na zvýšenú pravdepodobnosť dovozu prípadov z týchto oblastí, ako aj na tlak, ktorý môžu dlhotrvajúce obdobia vysokého počtu prípadov vyvíjať na systémy verejnej zdravotnej starostlivosti v týchto oblastiach. S cieľom zmierniť tieto riziká pre verejné zdravie by členské štáty mali odporúčať, aby sa do týchto oblastí a z nich nevykonávali žiadne cesty, ktoré nie sú nevyhnutné. Okrem toho by sa od osôb, ktoré nie sú držiteľmi potvrdenia o očkovaní alebo prekonaní ochorenia a prichádzajú z takýchto oblastí, malo vyžadovať, aby sa podrobili testom a karanténe/samoizolácii.
Možné novovznikajúce varianty SARS-CoV-2 zostávajú dôvodom na obavy a mali by sa pozorne monitorovať. ECDC pravidelne posudzuje nové dôkazy o variantoch zistených prostredníctvom epidemiologického spravodajstva, skríningu variantov genómu založeného na pravidlách alebo iných vedeckých zdrojov 19 . Na získanie včasných a presných informácií o výskyte a cirkulácii znepokojujúcich variantov vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variantov vyžadujúcich si pozornosť je takisto dôležité, aby členské štáty zachovali alebo dosiahli dostatočne vysoký objem sekvenovania. Nedostatočný objem sekvenovania obmedzuje schopnosť rozpoznať cirkuláciu znepokojujúcich variantov pred tým, ako budú mať dosah na celkovú epidemiologickú situáciu. V tomto kontexte by sa mal hneď, ako bude k dispozícii, zohľadniť rámec na vymedzenie a posúdenie kritérií, ktoré by mohli viesť k spusteniu intervencií v oblasti verejného zdravia proti znepokojujúcim variantom, ktorý v súčasnosti vypracúva európska expertná skupina pre varianty vírusu SARS-CoV-2 20 .
Varianty SARS-CoV-2 „alfa“ a „delta“ preukázali negatívny vplyv, ktorý môžu nové varianty SARS-CoV-2 mať na epidemiologickú situáciu. Hoci zastavenie šírenia variantu po jeho zistení v rámci Únie môže byť vzhľadom na potenciálny vplyv variantov veľmi ťažké, Komisia navrhuje stanoviť postup koordinovaného prístupu na oddialenie šírenia nových variantov v rámci Únie. Malo by sa to vzťahovať aj na situácie, keď členské štáty v súlade s právom Únie ukladajú obmedzenia, pretože sa epidemiologická situácia v danej oblasti rýchlo zhoršuje, platí to najmä pre oblasti, ktoré už sú vážne postihnuté.
Vzhľadom na rozsah zmien v prístupe stanovenom v zmenenom odporúčaní (EÚ) 2020/1475, Komisia navrhuje nahradiť ho novým odporúčaním Rady, a nie ho ďalej meniť. Komisia okrem toho navrhuje, aby sa obdobie jeho uplatňovania prepojilo s nariadením (EÚ) 2021/953, keďže platnosť oboch nástrojov sa má skončiť, keď sa skončí pandémia COVID-19 a nebudú viac potrebné žiadne ďalšie obmedzenia voľného pohybu súvisiace s pandémiou.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Toto odporúčanie slúži na vykonávanie existujúcich ustanovení týkajúcich sa obmedzení slobody pohybu z dôvodov verejného zdravia.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Toto odporúčanie je v súlade s ostatnými politikami Únie vrátane tých, ktoré sa týkajú verejného zdravia a kontrol na vnútorných hraniciach.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä jej článok 21 ods. 2, článok 168 ods. 6 a článok 292.
•Subsidiarita
Článkom 292 ZFEÚ sa Rade umožňuje prijímať odporúčania. Podľa tohto ustanovenia Rada koná na návrh Komisie vo všetkých prípadoch, v ktorých zmluvy ustanovujú, že prijíma akty na návrh Komisie.
To platí aj v súčasnej situácii, keďže je potrebný konzistentný prístup, aby sa zabránilo narušeniam spôsobeným jednostrannými a nedostatočne koordinovanými opatreniami obmedzujúcimi voľný pohyb v rámci Únie. Podľa článku 21 ods. 1 ZFEÚ má každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Ak sa ukáže, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné opatrenie na úrovni Únie, Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijať ustanovenia s cieľom uľahčiť výkon týchto práv.
Podľa článku 168 ods. 6 môže Rada na návrh Komisie prijímať aj odporúčania na účely zabezpečenia vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie.
•Proporcionalita
Prijatie jednostranných alebo nekoordinovaných opatrení pravdepodobne povedie k nejednotným a rozdrobeným obmedzeniam voľného pohybu a spôsobí neistotu občanov Únie pri uplatňovaní ich práv EÚ. Návrh neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané na dosiahnutie zamýšľaného cieľa.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuvádza sa.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
V návrhu sa zohľadňujú diskusie s členskými štátmi, ktoré sa uskutočnili v pravidelných intervaloch, dostupné informácie o vyvíjajúcej sa epidemiologickej situácii a relevantné dostupné vedecké dôkazy.
•Posúdenie vplyvu
Neuvádza sa.
•Základné práva
Sloboda pohybu je základným právom zakotveným v článku 45 Charty základných práv Európskej únie. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno zaviesť obmedzenia len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Článok 21 Charty zakazuje obmedzenie na základe štátnej príslušnosti v rámci rozsahu pôsobnosti zmlúv.
Akékoľvek obmedzenia slobody pohybu v rámci Únie odôvodnené na základe verejného zdravia musia byť nevyhnutné, primerané a založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách. Musia byť vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa, pričom nesmú prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Žiadny.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Koordinovaný rámec medzi členskými štátmi by sa mal zamerať na vlastníctvo digitálneho COVID preukazu EÚ. Cestujúci s potvrdením spĺňajúcim určité podmienky by nemali podliehať dodatočným obmedzeniam voľného pohybu.
–Vlastníctvo platného potvrdenia o očkovaní by malo byť akceptované, ak z neho vyplýva, že od úplného očkovania uplynul dostatočný čas, ako sa vymedzuje v odporúčaní, a za predpoklad, že od dátumu očkovania neuplynulo viac ako 9 mesiacov, ak bolo potvrdenie vydané po dokončení základnej očkovacej série.
–Vlastníctvo platného potvrdenia o vykonaní testu by malo byť akceptované, ak spadá do štandardných období platnosti vymedzených v odporúčaní.
–Vlastníctvo platného potvrdenia o prekonaní choroby by malo byť akceptované, ak z neho vyplýva, že od dátumu prvého pozitívneho výsledku testu uplynulo menej ako 180 dní.
Ak sa odkazuje na digitálny COVID preukaz EÚ, malo by to zahŕňať aj COVID-19 potvrdenia vydané občanom Únie a ich rodinným príslušníkom tretími krajinami, na ktoré sa vzťahujú tzv. rozhodnutia o rovnocennosti prijaté podľa článku 3 ods. 10 alebo článku 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/953 na účely uľahčenia práva na voľný pohyb v rámci Únie.
Od osôb, ktoré nemajú digitálny COVID preukaz EÚ, by sa mohlo vyžadovať, aby pred príchodom alebo po príchode podstúpili test na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2.
Karanténa by sa mala vyžadovať len za výnimočných okolností, ako sa stanovuje v odporúčaní, a to:
–v prípade cestujúcich, ktorí nemajú potvrdenie o očkovaní alebo prekonaní choroby a prichádzajú z oblastí s veľmi vysokou mierou cirkulácie vírusu alebo
–v reakcii na nový znepokojujúci variant vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variant vyžadujúci si pozornosť.
V obmedzenom počte prípadov by sa od osôb uplatňujúcich si právo na voľný pohyb nemalo vyžadovať, aby mali digitálny COVID preukaz EÚ:
–Osoby cestujúce na účely plnenia úlohy zásadného významu alebo pretože nevyhnutne musia cestovať 21 a cezhraničné komunity.
–Osoby cestujúce z oblastí s veľmi nízkou cirkuláciou vírusu vzhľadom na obmedzené riziko toho, že by mohli prenášať vírus.
Na deti uplatňujúce si právo na voľný pohyb by sa mali vzťahovať osobitné pravidlá:
–Pri cestovaní z iných oblastí, ako sú oblasti s veľmi vysokou úrovňou cirkulácie vírusu, by sa od detí mladších ako 12 rokov nemalo vyžadovať, aby mali digitálny COVID preukaz EÚ.
–O detí vo veku od 6 do 12 rokov, ktoré sú držiteľmi platného digitálneho COVID preukazu EÚ alebo negatívneho testu na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2, či už ide o potvrdenie o očkovaní, vykonaní testu alebo prekonaní ochorenia, by sa pri cestovaní z oblastí s veľmi vysokou úrovňou cirkulácie vírusu nemalo vyžadovať, aby absolvovali karanténu/samoizoláciu.
–Deti mladšie ako 6 rokov cestujúce z oblastí s veľmi vysokou úrovňou cirkulácie vírusu by mali byť oslobodené od požiadavky, aby v súvislosti s cestovaním absolvovali karanténu/samoizoláciu alebo testy na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2.
Mal by sa zmodernizovať a zjednodušiť postup tzv. núdzovej brzdy s cieľom riešiť znepokojujúce varianty vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho varianty vyžadujúce si pozornosť, a najmä zabezpečiť koordinovaný prístup, pokiaľ ide o úsilie zamerané na oddialenie šírenia nového variantu v rámci Únie.
–Ak členský štát považuje za potrebné zaviesť opatrenia vzťahujúce sa na cestovanie z iného členského štátu z dôvodu výskytu nového znepokojujúceho variantu alebo jeho variantu vyžadujúceho si pozornosť alebo z dôvodu rýchlo sa zhoršujúcej epidemiologickej situácie v členskom štáte alebo regióne, mal by o tom čo najskôr informovať Komisiu a Radu.
–Mal by sa zorganizovať okrúhly stôl v rámci Rady pre integrované dojednania EÚ o politickej reakcii na krízu (IPCR), ktorý by dotknutému členskému štátu poskytol príležitosť vysvetliť dôvody svojich opatrení. Podobne môže Komisia na základe prebiehajúcich činností dohľadu centra ECDC navrhnúť zvolanie okrúhleho stola.
–Pri tejto príležitosti môže Komisia navrhnúť koordinovaný prístup týkajúci sa cestovania z postihnutého členského štátu/regiónu s cieľom najmä oddialiť šírenie variantu v rámci EÚ (napríklad požiadavky týkajúce sa testovania očkovaných osôb/osôb, ktoré prekonali ochorenie, požiadavky podstúpenia karantény pre všetkých/nezaočkovaných cestujúcich atď.).
–V rámci IPCR sa potom môže dospieť k prijatiu odporúčania, aby tieto opatrenia implementovali všetky členské štáty. Situácia by sa potom mala pravidelne preskúmavať a Komisia alebo členské štáty môžu navrhnúť zrušenie prijatých osobitných opatrení.
–Okrem toho by ECDC malo naďalej uverejňovať svoje mapy variantov SARS-CoV-2, najmä pokiaľ ide o objemy sekvenovania a rozdelenie variantov.
Mala by sa zachovať regionálna semaforová mapa na pokračovanie v informovaní verejnosti a orgánov členských štátov o vývoji epidemiologickej situácie v celej Únii. Vzhľadom na pokrok dosiahnutý v oblasti zaočkovanosti by sa však kritériá a prahové hodnoty mapy mali upraviť. Kritérium nových prípadov by sa malo vážiť podľa zaočkovanosti v tom istom regióne, aby sa zohľadnilo, že očkovanie znižuje riziko prenosu koronavírusu SARS-CoV-2. Napríklad v oblasti, kde je zaočkovaná polovica populácie, by vážená miera mala predstavovať 75 % miery oznámených prípadov. Výslednej váženej miere by sa mal prideliť farebný kód 22 s použitím prahových hodnôt modelu hodnotenia rizika, ktorý vyvinulo ECDC 23 vzhľadom na 14-dňovú mieru oznámených prípadov s výnimkou regiónov s nedostatočnou mierou testovania. Špecifiká mapy by sa mali zahrnúť do prílohy k odporúčaniu.
Okrem poskytovania informácií by sa semaforová mapa mala na horeuvedené účely použiť na to, aby sa určili oblasti s veľmi nízkou úrovňou cirkulácie vírusu (označené zelenou farbou), ako aj oblasti s veľmi vysokou úrovňou cirkulácie vírusu (označené tmavočervenou farbou) 24 .
2021/0396 (NLE)
Návrh
ODPORÚČANIE RADY
o koordinovanom prístupe na uľahčenie bezpečného voľného pohybu počas pandémie COVID-19, ktorým sa nahrádza odporúčanie (EÚ) 2020/1475
(Text s významom pre EHP)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 21 ods. 2, článok 168 ods. 6 a článok 292 prvú a druhú vetu,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Občianstvom Únie sa každému občanovi Únie priznáva právo na voľný pohyb.
(2)Podľa článku 21 ods. 1 zmluvy má každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Uplatňovanie uvedeného práva sa zabezpečuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES 25 . Slobodu pohybu a pobytu zabezpečuje aj článok 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Keďže na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 21 zmluvy sú potrebné opatrenia Únie a potrebné právomoci nie sú v zmluvách ustanovené inak, Rada môže prijať ustanovenia s cieľom uľahčiť výkon práva na slobodu pohybu a pobytu.
(3)V súlade s článkom 168 ods. 1 zmluvy sa pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.
(4)Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) 30. januára 2020 vyhlásil stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti s celosvetovou pandémiou nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. WHO 11. marca 2020 dospela k záveru, že ochorenie COVID-19 možno charakterizovať ako pandémiu.
(5)S cieľom obmedziť šírenie vírusu prijali členské štáty rôzne opatrenia, z ktorých niektoré mali vplyv na právo občanov Únie na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov, ako napríklad obmedzenia pri vstupe alebo požiadavky, aby cezhraniční cestujúci, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb, absolvovali test na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2.
(6)Keďže pandémia COVID-19 spôsobila bezprecedentnú núdzovú situáciu v oblasti zdravia, ochrana verejného zdravia sa stala prvoradou prioritou Únie aj jej členských štátov. Členské štáty môžu z dôvodu ochrany verejného zdravia prijať opatrenia na obmedzenie voľného pohybu osôb v Únii. Podľa článku 168 ods. 7 zmluvy sú za vymedzenie svojej zdravotnej politiky, ako aj za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti zodpovedné členské štáty, preto sa tieto môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť. Hoci členské štáty majú právomoc rozhodovať o najvhodnejších opatreniach na ochranu verejného zdravia, je vhodné zabezpečiť koordináciu takýchto opatrení s cieľom zabezpečiť uplatňovanie práva na voľný pohyb a bojovať proti závažnému cezhraničnému ohrozeniu zdravia, akým je COVID-19.
(7)Členské štáty by pri prijímaní a uplatňovaní obmedzení voľného pohybu mali dodržiavať zásady práva Únie, najmä zásadu proporcionality a nediskriminácie. Cieľom tohto odporúčania je uľahčiť koordinované uplatňovanie týchto zásad vo výnimočnej situácii spôsobenej pandémiou COVID-19.
(8)Jednostranné opatrenia v tejto oblasti môžu spôsobiť výrazné narušenia, pretože podniky a občania čelia širokému spektru odlišných a rýchlo sa meniacich opatrení. To je obzvlášť škodlivé v situácii, keď tento vírus už výrazne zasiahol stav hospodárstva Únie.
(9)Cieľom koordinovaného prístupu je zabrániť opätovnému zavedeniu kontrol na vnútorných hraniciach. Nie je dôvod na uzatváranie hraníc alebo plošné zákazy cestovania a pozastavenie letov, pozemnej a lodnej dopravy, pretože cielenejšie a koordinovanejšie opatrenia ako COVID-19 preukazy alebo testovanie majú dostatočný vplyv a spôsobujú menšie problémy. Systém „zelených jazdných pruhov“ 26 by ma zachovať pohyb dopravných tokov, najmä v snahe zabezpečiť voľný pohyb tovaru a služieb, aby nedochádzalo k narúšaniu dodávateľských reťazcov.
(10)Aby sa zaistila zvýšená koordinácia medzi členskými štátmi prijala Rada 13. októbra 2020 odporúčanie (EÚ) 2020/1475 27 . V uvedenom odporúčaní sa stanovil koordinovaný prístup v týchto kľúčových oblastiach: uplatňovanie spoločných kritérií a prahových hodnôt pri rozhodovaní o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu, mapovanie rizika prenosu ochorenia COVID-19 na základe dohodnutého farebného kódu a koordinovaný prístup, pokiaľ ide o prípadné opatrenia, ktoré sa môžu primerane uplatňovať na osoby pohybujúce sa medzi oblasťami v závislosti od úrovne rizika prenosu v uvedených oblastiach. Rada prijala 1. februára 2021 odporúčanie (EÚ) 2021/119 28 , ktorým sa mení odporúčanie (EÚ) 2020/1475 vzhľadom na vysoký stupeň komunitného šírenia v celej Únii, ktoré mohlo súvisieť so zvýšenou prenosnosťou nových znepokojujúcich variantov vírusu SARS-CoV-2.
(11)Európsky parlament a Rada prijali 14. júna 2021 nariadenie (EÚ) 2021/953 o rámci pre vydávanie, overovanie a uznávanie interoperabilných potvrdení o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, o vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia (digitálny COVID preukaz EÚ) s cieľom uľahčiť voľný pohyb počas pandémie ochorenia COVID-19 29 . Rámec bol vytvorený s cieľom uľahčiť držiteľom digitálnych COVID preukazov EÚ uplatňovanie ich práva na voľný pohyb počas pandémie COVID-19. Toto nariadenie má tiež prispieť k uľahčeniu koordinovaného, postupného rušenia obmedzení voľného pohybu zavedených členskými štátmi v súlade s právom Únie na obmedzenie šírenia vírusu SARS-CoV-2.
(12)Nariadenie (EÚ) 2021/953 sa začalo uplatňovať od 1. júla 2021. Od uvedeného dátumu mali osoby, ktoré boli zaočkované, testované alebo ktoré prekonali ochorenie, právo získať po očkovaní, testovaní alebo prekonaní ochorenia v členskom štáte digitálny COVID preukaz EÚ. S cieľom čo najlepšie využiť rámec digitálneho COVID preukazu EÚ prijala Rada 14. júna 2021 odporúčanie (EÚ) 2021/961 30 , ktorým sa mení odporúčanie (EÚ) 2020/1475.
(13)Od júna 2021 došlo k dvom dôležitým zmenám, ktoré majú vplyv na voľný pohyb v rámci Únie. Po prvé, výrazne sa zvýšila zaočkovanosť, pričom kumulatívna plná zaočkovanosť v rámci celkového obyvateľstva Únie dosiahla k 19. novembru 2021 viac ako 65 % 31 v porovnaní s menej ako 30 % v čase prijatia poslednej zmeny odporúčania (EÚ) 2020/1475 a nariadenia (EÚ) 2021/953 32 . Vďaka v súčasnosti dostupným vakcínam proti ochoreniu COVID-19 je tak pred vážnym priebehom ochorenia a úmrtím na COVID-19 lepšie chránený výrazne vyšší percentuálny podiel obyvateľstva. Po druhé, zavedenie digitálneho COVID preukazu EÚ prebehlo v rýchlom tempe. Do novembra 2021 vydali členské štáty viac ako 650 miliónov digitálnych COVID preukazov EÚ. Digitálny COVID preukaz EÚ je teda široko dostupný, spoľahlivý a akceptovaný nástroj na uľahčenie voľného pohybu počas pandémie COVID-19. Rámec digitálneho COVID preukazu EÚ nevyužívajú len členské štáty EÚ, tri krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré nie sú členmi EÚ, a Švajčiarsko 33 , ale aj 20 ďalších tretích krajín a území, pričom sa očakáva, že v budúcnosti sa k nemu pripojí viac tretích krajín. Zároveň však epidemiologická situácia v Únii zostáva problematická, čo odôvodňuje zachovanie opatrení zameraných na ochranu verejného zdravia.
(14)Vzhľadom na tento vývoj by sa mal spoločný prístup stanovený v odporúčaní Rady (EÚ) 2020/1475 ďalej upraviť, ako to požadovala aj Európska rada vo svojich záveroch z 22. októbra 2021 34 . Kľúčovým faktorom by malo byť najmä očkovanie proti COVID-19, test alebo prekonanie ochorenia, čo by mal dokladať digitálny COVID preukaz EÚ. Keďže digitálne COVID preukazy EÚ možno bezpečne vydávať, overovať a akceptovať, cestujúci, ktorí sú držiteľmi platného digitálneho COVID preukazu EÚ, by nemali podliehať dodatočným obmedzeniam voľného pohybu, ako sú ďalšie testy na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2. Predovšetkým by sa od osôb cestujúcich v rámci Únie v zásade nemalo vyžadovať, aby sa podrobili karanténe, keďže to predstavuje značné obmedzenie voľného pohybu.
(15)Podporujú to odporúčania WHO 35 , podľa ktorých by sa na plne očkovaných cestujúcich, ako aj na cestujúcich, ktorí v rámci šiestich mesiacov pred cestou prekonali ochorenie COVID-19, nemali vzťahovať dodatočné obmedzenia. Osoby, ktoré nepatria do týchto dvoch kategórií, by v zásade mali mať možnosť cestovať na základe negatívneho testu na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2.
(16)Na zjednodušenie voľného pohybu v rámci Únie je potrebné vymedziť spoločné chápanie podmienok, ktoré by mali spĺňať tri typy digitálnych COVID preukazov EÚ, aby mohli byť akceptované.
(17)Potvrdenie o očkovaní vydané pre vakcínu proti ochoreniu COVID-19, ktorej bolo udelené povolenie na uvedenie na trh podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 36 , by sa mali akceptovať po uplynutí aspoň 14 dní od úplného zaočkovania. Osoby, ktoré dostali druhú dávku dvojdávkovej série vakcíny proti ochoreniu COVID-19, a to aj v prípade, že v súlade s vnútroštátnymi stratégiami očkovania boli podané dve dávky rôznych vakcín proti COVID-19, a osoby, ktoré dostali jednodávkovú vakcínu, by sa mali považovať za úplne zaočkované. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov stanoviť svoje vlastné stratégie očkovania, osoba, ktorá po tom, ako bola najskôr infikovaná SARS-CoV-2, dostala jednu dávku dvojdávkovej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorej bolo udelené povolenie na uvedenie na trh podľa nariadenia (ES) č. 726/2004, by sa v súvislosti s cestovaním takisto mala považovať za úplne zaočkovanú, ak je na potvrdení o očkovaní uvedené, že očkovací cyklus bol dokončený po podaní jednej dávky.
(18)Väčšina členských štátov už oznámila, že po štandardnej základnej očkovacej sérii, t. j. po očkovacej sérii určenej na zabezpečenie dostatočnej ochrany v počiatočnom štádiu, začnú alebo už začali podávať ďalšie dávky vakcíny proti ochoreniu COVID-19, a to najmä osobám, ktorých odozva na základnú očkovaciu sériu nemusela byť adekvátna. Mnohé členské štáty takisto oznámili, že budú podávať alebo už začali podávať posilňovacie dávky osobám, ktoré adekvátne reagovali na základné očkovanie, ale vykazujú známky oslabovania imunity.
(19)Výbor pre lieky na humánne použitie v rámci Európskej agentúry pre lieky dospel 4. októbra 2021 k záveru, že dodatočná dávka vakcín Comirnaty a Spikevax proti ochoreniu COVID-19 sa môže podávať osobám s vážne oslabeným imunitným systémom, a to aspoň 28 dní po ich druhej dávke 37 . Výbor takisto vyhodnotil údaje týkajúce sa vakcíny Comirnaty, ktoré poukazujú na zvýšenie hladiny protilátok v prípade, že sa posilňovacia dávka podá približne šesť mesiacov po druhej dávke u osôb vo veku 18 až 55 rokov. Na základe týchto údajov dospel výbor k záveru, že podanie posilňovacej dávky vakcíny Comirnaty možno zvážiť aspoň šesť mesiacov po druhej dávke u ľudí starších ako 18 rokov. Výbor 25. októbra 2021 dospel k záveru, že podanie posilňovacej dávky vakcíny Spikevax možno zvážiť u ľudí starších ako 18 rokov. Z týchto údajov vyplýva, že tretia dávku vakcíny Spikevax podaná šesť až osem mesiacov po druhej dávke viedla k zvýšeniu hladiny protilátok u dospelých, ktorých hladiny protilátok poklesli. Posilňovacia dávka pozostáva z polovice dávky použitej v rámci základnej očkovacej schémy. Ako uviedla Európska agentúra pre lieky, vnútroštátne orgány verejného zdravotníctva môžu vydávať oficiálne odporúčania týkajúce sa používania posilňovacích dávok, pričom zohľadnia nové údaje o účinnosti a obmedzené údaje o bezpečnosti. Informačné dokumenty o vakcínach Comirnaty 38 a Spikevax 39 boli zodpovedajúcim spôsobom aktualizované tak, aby zahŕňali tieto odporúčania.
(20)S cieľom zabrániť tomu, aby členské štáty uplatňovali rozdielne, mätúce alebo technicky nekompatibilné prístupy, prijala Komisia 17. novembra 2021 vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2021/2014 40 , v ktorom sa stanovili jednotné pravidlá pre vypĺňanie potvrdení o očkovaní uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2021/953 vydávaných po podaní dodatočných dávok vakcíny proti COVID-19.
(21)V tejto súvislosti Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb uverejnilo 24. novembra 2021 rýchle posúdenie rizika týkajúce sa posúdenia súčasnej epidemiologickej situácie v súvislosti s koronavírusom SARS-CoV-2, prognózy na obdobie sviatkov na konci roka a stratégie reakcie v EÚ/EHP 41 . Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb krajiny EÚ/EHP by mali urýchlene zvážiť posilňovaciu dávku pre osoby nad 40 rokov so zameraním na najzraniteľnejšie osoby a starších ľudí, pričom by tieto krajiny takisto mohli zvážiť aj posilňovaciu dávku pre všetkých dospelých vo veku 18 rokov a viac, a to aspoň 6 mesiacov po dokončení základnej očkovacej série s cieľom zvýšiť ochranu pred infekciou v dôsledku znižujúcej sa imunity, čo by mohlo potenciálne znížiť prenos v populácii a zabrániť ďalším hospitalizáciám a úmrtiam.
(22)Z dôkazov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii a týkajú sa skutočnej účinnosti vakcíny a trvania ochrany, vyplýva, že všetky v Únii povolené vakcíny poskytujú v súčasnosti vysokú ochranu pred hospitalizáciou súvisiacou s ochorením COVID-19, závažným priebehom choroby a smrťou, hoci existujú aj dôkazy o mierne klesajúcej ochrane pred závažným priebehom choroby u starších jednotlivcov a osôb s klinickými rizikovými faktormi.
(23)V súvislosti s podávaním posilňovacích dávok stále viac členských štátov prijíma pravidlá týkajúce sa toho, ako dlho by sa mali akceptovať potvrdenia o očkovaní vydané po základnej očkovacej sérii, keďže sa zdá, že sa výsledná ochrana pred infekciou COVID-19 časom znižuje. Tieto pravidlá sa buď vzťahujú len na prípady vnútroštátneho použitia, alebo sa vzťahujú aj na používanie potvrdení o očkovaní na účely cestovania. Aby sa predišlo odlišným a rušivým opatreniam, je potrebné stanoviť na účely cestovania štandardné obdobie akceptovania potvrdení o očkovaní.
(24)Toto štandardné obdobie akceptovania potvrdení vydaných po ukončení základnej očkovacej série by sa malo stanoviť na 9 mesiacov. Zohľadňuje sa tu usmernenie ECDC týkajúce sa podávania posilňovacích dávok 6 mesiacov po dokončení základnej očkovacej série a poskytuje sa tak ďalšie obdobie troch mesiacov na zaistenie toho, že sa vnútroštátne očkovacie kampane budú môcť prispôsobiť a občania budú mať prístup k podávaniu posilňujúcich dávok. Aby sa zaistil koordinovaný prístup, nemali by členské štáty akceptovať potvrdenia vydané po dokončení základnej očkovacej série, ak od podania dávky uvedenej v potvrdení uplynulo viac ako 9 mesiacov. V rámci tohto štandardného obdobia akceptovania by členský štát mal naďalej akceptovať potvrdenia o očkovaní, ktoré boli vydané po dokončení základnej očkovacej série, aj keď sa v ňom už podávajú dodatočné dávky.
(25)Členské štáty by mali bezodkladne prijať všetky potrebné kroky na zabezpečenie prístupu k očkovaniu pre tie skupiny obyvateľstva, ktorých predchádzajúce potvrdenia o očkovaní sa blížia ku koncu štandardného obdobia akceptovania, a to s plným zreteľom na vnútroštátne rozhodnutia o prioritizácii rôznych skupín obyvateľstva pri očkovaní vzhľadom na vnútroštátnu politiku a epidemiologickú situáciu.
(26)Ako uviedlo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, v dostupných štúdiách sa zatiaľ len krátke obdobie sledovania po podaní posilňovacích dávok a na to, aby bolo možné určiť, ako dlho po posilňovacej dávke trvá imunita proti infekcii, miernemu priebehu a vážnemu priebehu choroby je potrebné ďalšie monitorovanie údajov. Zatiaľ neexistujú žiadne štúdie, ktoré by sa výslovne zaoberali účinnosťou posilňovacích dávok, pokiaľ ide o prenos vírusu SARS-CoV-2, a preto v súčasnosti nie je možné pri posilňovacích dávkach stanoviť obdobie akceptovania. Nové údaje o ich účinnosti pri obnove vysokej ochrany pred infekciou však naznačujú, že posilňovacie dávky budú mať pravdepodobne aj významný vplyv na obmedzenie ďalšieho prenosu a možno odôvodnene očakávať, že ochrana poskytovaná posilňujúcimi dávkami môže trvať dlhšie ako ochrana, ktorú poskytuje základná očkovacia séria.
(27)Komisia by mala byť vyzvaná k tomu, aby monitorovala a pravidelne prehodnocovala prístup týkajúci sa obdobia akceptovania s cieľom posúdiť, či nie je potrebné urobiť úpravy alebo zmeny na základe nových vedeckých dôkazov, a to aj v súvislosti s obdobím akceptovania potvrdení vydaných po podaní posilňovacej dávky.
(28)Na zjednodušenie voľného pohybu v rámci Únie by sa mali zachovať štandardné obdobia platnosti potvrdení o vykonaní testu. Odber vzoriek potrebný na molekulárny test amplifikácie nukleových kyselín (NAAT) by sa na to, aby bol uznaný, nemal vykonať skôr ako 72 hodín pred príchodom. Kratšie obdobie platnosti, ktoré nepresahuje 48 hodín, je odôvodnené v prípade rýchlych antigénových testov uvedených v prílohe I spoločného zoznamu rýchlych antigénových testov na COVID-19 používaných v EÚ schváleného Výborom pre zdravotnú bezpečnosť 42 .
(29)Za posledné mesiace sa klinický výkon rýchlych antigénových testov zlepšil. V máji 2021 technická pracovná skupina pre diagnostické testy na COVID-19 zriadená Výborom pre zdravotnú bezpečnosť 43 , ktorá je zodpovedná za spravovanie spoločného zoznamu rýchlych antigénových testov používaných v EÚ, zaviedla štruktúrovanejší, koherentnejší a rýchlejší postup na aktualizovanie tohto zoznamu. Okrem toho sa 21. septembra 2021 technická pracovná skupina dohodla na ďalších vymedzeniach pojmov a kritériách, ktoré by sa mali zvážiť v prípade nezávislých validačných štúdií posudzujúcich klinický výkon rýchlych antigénových testov pri diagnostike COVID-19. Na účely vydania potvrdení o vykonaní testu vo formáte digitálneho COVID preukazu EÚ by mali byť platné len výsledky rýchlych antigénových testov vykonaných na základe nazálnych, orofaryngeálnych a/alebo nazofaryngeálnych výterov. Technická pracovná skupina súhlasila s tým, že zo zoznamu vylúči rýchle antigénové testy založené výlučne na alternatívnych typoch vzoriek, ako sú napríklad sliny. Okrem toho sa do zoznamu nezaraďujú ani rýchle antigénové testy združených vzoriek či rýchle antigénové samotesty, čím sa ďalej zvyšuje pravdepodobná konzistentnosť vykonávania zahrnutých testov. Výbor pre zdravotnú bezpečnosť schválil 10. novembra 2021 siedmu a poslednú aktualizáciu spoločného zoznamu. Vzhľadom na tieto zlepšenia by všetky členské štáty mali na účely cestovania akceptovať potvrdenia o vykonaní testu vydané na základe NAAT a potvrdenia o vykonaní testu vydané na základe rýchleho antigénového testu uvedeného v spoločnom zozname EÚ.
(30)Vzhľadom na dôkazy podporujúce odporúčanie, že osoby, ktoré prekonali laboratórne potvrdené ochorenie COVID-19, nepotrebujú na účely cestovania dodatočné testovanie na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2 alebo samoizoláciu či karanténu, a to aspoň počas prvých 180 dní od prvého pozitívneho testu NAAT, by držitelia takýchto potvrdení o prekonaní ochorenia mali byť počas uvedeného obdobia oslobodení aj od dodatočných cestovných obmedzení.
(31)Systém digitálnych COVID preukazov EÚ ponúka možnosť, aby sa pravidlá validácie uplatňovali na dátové súbory preukazov automaticky, čím sa zabezpečí rýchle, spoľahlivé a predvídateľné uplatňovanie pravidiel cestovania. Na uľahčenie uplatňovania pravidiel validácie digitálnych COVID preukazov EÚ by členské štáty mali využívať funkciu štandardizovaných pravidiel spracovania, ktorú ponúka systém digitálnych COVID preukazov EÚ 44 .
(32)Od prijatia nariadenia (EÚ) 2021/953 Komisia prijala niekoľko vykonávacích aktov, v ktorých sa stanovuje, že COVID-19 preukazy vydané určitou treťou krajinou občanom Únie a ich rodinným príslušníkom sa majú považovať za rovnocenné s preukazmi vydanými členskými štátmi v súlade s uvedeným nariadením s cieľom uľahčiť voľný pohyb ich držiteľov. Ak sa v tomto odporúčaní odkazuje na digitálne COVID preukazy EÚ vydané v súlade s nariadením (EÚ) 2021/953, malo by sa to chápať tak, že sa vzťahuje aj na preukazy vydané občanom Únie a ich rodinným príslušníkom, na ktoré sa vzťahujú tieto vykonávacie akty. S cieľom uľahčiť voľný pohyb by sa členské štáty mali nabádať aj k tomu, aby vydávali digitálne COVID preukazy EÚ podľa článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/953 osobám, na ktoré sa uvedené ustanovenie vzťahuje a ktoré boli očkované v tretích krajinách, najmä v tretích krajinách, na ktorých preukazy sa takéto vykonávacie akty nevzťahujú.
(33)Ako sa uvádza v článku 3 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2021/953, držba digitálneho COVID preukazu EÚ nemá byť podmienkou na výkon práva na voľný pohyb. Preto by sa osobám, ktoré nemajú digitálny COVID preukaz EÚ, nemalo brániť v cestovaní, ale v prípade potreby by sa od nich mohlo vyžadovať, aby pred príchodom alebo po príchode podstúpili test na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2 s cieľom znížiť riziko dovážaných infekcií.
(34)Toto odporúčanie sa vzťahuje na používanie digitálneho COVID preukazu EÚ na uľahčenie voľného pohybu v rámci Únie počas pandémie COVID-19. Nepredpisuje ani nezakazuje používanie COVID-19 preukazov na domáce účely, ako je napríklad prístup na podujatia, miesta alebo na pracoviská. Ako sa uvádza v odôvodnení 48 nariadenia (EÚ) 2021/953, ak sa členský štát rozhodne používať digitálny COVID preukaz EÚ na iné účely, právny základ pre takéto vnútroštátne použitia sa musí stanoviť vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré musia okrem iného spĺňať požiadavky na ochranu údajov. Ako sa uvádza v odôvodnení 49 nariadenia (EÚ) 2021/953, ak členský štát zriadil systém potvrdení súvisiacich s ochorením COVID-19 na domáce účely, mal by zabezpečiť, aby bolo takisto možné používať digitálne COVID preukazy EÚ a aby boli plne uznávané. Cieľom je zabezpečiť, aby si držitelia takýchto preukazov, ktorí cestujú do iného členského štátu na základe svojho práva na voľný pohyb, nemuseli obstarávať dodatočné vnútroštátne potvrdenie.
(35)Vzhľadom na ich osobitnú situáciu alebo plnenie úloh zásadného významu by sa od určitých kategórií cestujúcich, ktorí vykonávajú svoje právo na voľný pohyb, nemalo vyžadovať, aby mali digitálny COVID preukaz EÚ. Tento zoznam by zároveň mohol byť v porovnaní s odporúčaním (EÚ) 2020/1475 obmedzenejší vzhľadom na to, že mnohé osoby cestujúce na účely plnenia úlohy zásadného významu alebo pretože nevyhnutne musia cestovať sú už zaočkované. Mal by zahŕňať pracovníkov v doprave alebo poskytovateľov dopravných služieb, pacientov cestujúcich z naliehavých zdravotných dôvodov, námorníkov, osoby, ktoré denne alebo pravidelne prekračujú hranice na účely cesty do práce alebo do školy, návštevy blízkych príbuzných, vyhľadania lekárskej starostlivosti alebo vykonávania starostlivosti o blízkych, ako aj deti mladšie ako dvanásť rokov.
(36)Vzhľadom na pokrok dosiahnutý v oblasti zaočkovanosti a úspešného zavedenia digitálneho COVID preukazu EÚ by sa opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 prijaté na účely cestovania mali uplatňovať na osobnej, a nie regionálnej úrovni, to znamená, že cestujúci vykonávajúci svoje právo na voľný pohyb s platným preukazom by v zásade nemali podliehať dodatočným obmedzeniam. Zároveň by sa mala zachovať semaforová mapa znázorňujúca epidemiologickú situáciu na regionálnej úrovni, keďže je užitočným a ľahko zrozumiteľným nástrojom pre verejnosť a orgány členských štátov. Kritériá a prahové hodnoty mapy stanovené v odporúčaní Rady (EÚ) 2020/1475 by sa však mali upraviť, aby sa väčší dôraz kládol na novooznámené prípady ochorenia COVID-19 ako kľúčové kritérium na aproximáciu rizika, že cestujúci dovezie infekciu koronavírusom SARS-CoV-2. Toto kritérium by sa malo vážiť podľa zaočkovanosti v tom istom regióne, aby sa zohľadnilo, že očkovanie znižuje riziko prenosu koronavírusu SARS-CoV-2. Výslednej váženej miere by sa mal prideliť farebný kód s použitím prahových hodnôt modelu hodnotenia rizika, ktorý vyvinulo ECDC, okrem regiónov s nedostatočnou mierou testovania. Špecifiká mapy by sa mali zahrnúť do prílohy k odporúčaniu. S použitím údajov poskytnutých členskými štátmi by mapu malo každý týždeň uverejňovať Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.
(37)Vzhľadom na obmedzené riziko, že by cestujúci prichádzajúci z oblastí s veľmi nízkou úrovňou cirkulácie vírusu priniesli vírus, by títo cestujúci v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality nemali podliehať žiadnym obmedzeniam, a preto by sa od nich nemalo vyžadovať ani to, aby boli držiteľmi digitálneho COVID preukazu EÚ alebo aby boli testovaní na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2.
(38)Osobitná pozornosť by sa mala venovať oblastiam s veľmi vysokou úrovňou cirkulácie vírusu, a to vzhľadom na zvýšenú pravdepodobnosť dovážaných prípadov z týchto oblastí, ako aj na tlak, ktorý môžu dlhotrvajúce obdobia vysokého počtu prípadov vyvíjať na systémy verejnej zdravotnej starostlivosti v týchto oblastiach. S cieľom zmierniť tieto riziká pre verejné zdravie by členské štáty mali odporúčať, aby sa do týchto oblastí a z nich nevykonávali žiadne cesty, ktoré nie sú nevyhnutné. Okrem toho by sa od osôb, ktoré nie sú držiteľmi potvrdenia o očkovaní alebo prekonaní ochorenia a prichádzajú z takýchto oblastí, malo vyžadovať, aby sa pred odchodom podrobili testu na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2, ako aj karanténe/samoizolácii po príchode. Mali by sa uplatňovať výnimky pre osoby cestujúce z nevyhnutných dôvodov, najmä pre pracovníkov v doprave a poskytovateľov dopravných služieb, aby sa obmedzilo narušenie vnútorného trhu a zachovalo fungovanie „zelených jazdných pruhov“.
(39)S cieľom zabezpečiť jednotu cestujúcich rodín by sa od detí mladších ako 12 rokov, ktoré sú držiteľmi platného digitálneho COVID preukazu EÚ, či už ide o potvrdenie o očkovaní, potvrdenie o vykonaní testu alebo potvrdenie o prekonaní ochorenia, alebo ktoré mali negatívny test na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2, nemalo vyžadovať, aby podstúpili karanténu/samoizoláciu v súvislosti s cestovaním. Okrem toho by deti mladšie ako 6 rokov mali byť vyňaté z požiadavky podstúpiť v súvislosti s cestovaním karanténu/samoizoláciu alebo testy na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2.
(40)Výskyt nových variantov SARS-CoV-2 naďalej vzbudzuje obavy a členské štáty by to mali zohľadniť v kontexte obmedzení voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb pravidelne posudzuje nové dôkazy o variantoch zistených prostredníctvom epidemiologického spravodajstva, skríningu genomického variantu založeného na pravidlách alebo pomocou iných vedeckých zdrojov 45 . Týka sa to najmä znepokojujúcich variantov, pre ktoré sú k dispozícii jasné dôkazy poukazujúce na významný vplyv na prenosnosť, závažnosť a/alebo imunitu, čo sa zase pravdepodobne odrazí na epidemiologickej situácii v EÚ/EHP, a týka sa to aj variantov vyžadujúcich si pozornosť, pre ktoré sú k dispozícii dôkazy o genomických vlastnostiach, epidemiologické dôkazy alebo dôkazy in vitro, ktoré by mohli poukazovať na významný vplyv na prenosnosť, závažnosť alebo imunitu, čo sa zasa reálne odrazí na epidemiologickej situácii v EÚ/EHP. S cieľom poskytnúť prehľad o podiele znepokojujúcich variantov alebo variantov vyžadujúcich si pozornosť v EÚ/EHP spolu s objemami sekvenovania, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb takisto každý týždeň uverejňuje mapy a iné údaje 46 . Na získanie včasných a presných informácií o výskyte a cirkulácii znepokojujúcich variantov vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variantov vyžadujúcich si pozornosť je dôležité, aby členské štáty zachovali alebo dosiahli dostatočne vysoký objem sekvenovania. Nedostatočný objem sekvenovania má za následok slabú schopnosť rozpoznať cirkuláciu znepokojujúcich variantov pred tým, ako budú mať dosah na celkovú epidemiologickú situáciu. Zároveň je dôležité, aby členské štáty zohľadnili rozdiely v objeme sekvenovania, a to tak, aby to neodrádzalo od vysokých úrovní sekvenovania.
(41)Varianty SARS-CoV-2 „alfa“ a „delta“(variant „delta“ sa stal dominantným variantom v rámci Únie) preukázali negatívny vplyv, ktorý môžu nové varianty SARS-CoV-2 mať na epidemiologickú situáciu. Zastavenie šírenia variantu po jeho zistení v rámci Únie môže byť vzhľadom na potenciálny vplyv variantov veľmi ťažké, napriek tomu je vhodné zaviesť postup núdzovej brzdy na účely koordinovaného prístupu, ktorého cieľom je oddialiť šírenie nových variantov v rámci Únie. Aby sa zaistila koordinácia medzi členskými štátmi, malo by sa to uplatňovať aj na situácie, keď členské štáty v súlade s právom Únie zavedú obmedzenia, pretože sa epidemiologická situácia v nejakej oblasti rýchlo zhorší, obzvlášť v oblastiach, ktoré už sú vážne postihnuté.
(42)Ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/953, ak členský štát v súlade s právom Únie vyžaduje od držiteľov digitálneho COVID preukazu EÚ, aby sa po vstupe na jeho územie podrobili karanténe alebo samoizolácii alebo sa testovali na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2, alebo ak ukladá ďalšie obmedzenia držiteľom takýchto preukazov, pretože sa napríklad rýchlo zhorší epidemiologická situácia v členskom štáte alebo v regióne v rámci členského štátu, najmä v dôsledku znepokojujúceho variantu vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variantu vyžadujúceho si pozornosť, takéto nové obmedzenia má oznámiť Komisii a ostatným členským štátom, a to, ak je to možné, 48 hodín pred zavedením takýchto nových opatrení. Na tento účel členský štát uvedie dôvody a rozsah takýchto obmedzení, uvedie, ktorí držitelia preukazov podliehajú takýmto obmedzeniam alebo sú od nich oslobodení, dátum a trvanie takýchto obmedzení a vysvetlí ich súlad so zásadami proporcionality a nediskriminácie.
(43)Postup „núdzovej brzdy“ by mohol spustiť buď členský štát na základe informácií, ktoré sa majú predložiť podľa nariadenia (EÚ) 2021/953, alebo Komisia na základe pravidelného posudzovania nových dôkazov o variantoch Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb. Jeho výsledkom môže byť dohoda vychádzajúca z návrhu Komisie a týkajúca sa časovo obmedzeného uplatňovania dodatočných obmedzení pre cestovanie z dotknutých oblastí, ako je požiadavka testu alebo požiadavka karantény/samoizolácie cestujúcich alebo oboje. Rámec na vymedzenie a posúdenie kritérií, ktoré by mohli viesť k spusteniu intervencií v oblasti verejného zdravia proti znepokojujúcim variantom, ktorý v súčasnosti vypracúva európska expertná skupina pre varianty vírusu SARS-CoV-2 47 , by sa mal zohľadniť hneď, ako bude k dispozícii.
(44)V záujme zachovania fungovania „zelených jazdných pruhov“ by sa požiadavky na testovanie kladené na pracovníkov v doprave a poskytovateľov dopravných služieb v dôsledku aktivácie núdzovej brzdy mali obmedziť na rýchle antigénové testy, nemala by sa vyžadovať žiadna karanténa/samoizolácia. Takéto požiadavky na testovanie by nemali viesť k narušeniu dopravy. Ak by došlo k narušeniu dopravy alebo dodávateľského reťazca, akékoľvek takéto požiadavky na systematické testovanie by sa mali bezodkladne zrušiť alebo odvolať.
(45)Vyhľadávanie kontaktov zostáva ústredným pilierom boja proti šíreniu vírusu, najmä v súvislosti s výskytom nových variantov. Efektívne a včasné vyhľadávanie kontaktov je zároveň náročnejšie, ak ho treba uskutočniť na cezhraničnej úrovni a pre veľký počet osôb, ktoré cestujú blízko seba. Na uľahčenie tohto procesu bol vytvorený spoločný digitálny formulár na vyhľadanie cestujúceho (ďalej len „FVC“) 48 a členské štáty by mali byť nabádané k tomu, aby tento spoločný formát využívali na uľahčenie cestovania. Členské štáty by mali byť takisto nabádané k tomu, aby sa pripojili k platforme na výmenu údajov z FVC, ktorá bola zriadená na základe vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2021/858 49 , s cieľom zlepšiť svoje možnosti cezhraničného vyhľadávania kontaktov v prípade všetkých druhov dopravy. Platforma na výmenu údajov z FVC umožňuje bezpečnú, včasnú a účinnú výmenu údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov, pretože jej prostredníctvom môžu interoperabilným a automatickým spôsobom zasielať informácie zo svojich existujúcich vnútroštátnych digitálnych systémov FVC, ako aj príslušné epidemiologické informácie ďalším príslušným orgánom.
(46)Ak sa PLF používajú aj na iné účely ako na vyhľadávanie kontaktov, napríklad na určenie toho, či by sa prichádzajúci cestujúci mal podrobiť testu na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2, nevyplnenie PLF včas pred príchodom by nemalo viesť k tomu, že cestujúcemu bude odopretý vstup do príslušnej krajiny, keďže by to znamenalo vážne obmedzenie voľného pohybu. V prípade potreby by sa však od takýchto cestujúcich mohlo vyžadovať, aby podstúpili iné opatrenia, ako napríklad test na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2 po príchode.
(47)V záujme obmedzenia vplyvu akýchkoľvek zavedených obmedzení voľného pohybu, zabezpečenia predvídateľnosti, právnej istoty a dodržiavania pravidiel zo strany občanov má zásadný význam jasné, včasné a komplexné informovanie verejnosti, Členské štáty by mali poskytovať takéto informácie včas, a to aj prostredníctvom webovej platformy „Re-open EU“ 50 . Členské štáty by tiež mali byť nabádané k tomu, aby v rámci „Re-open EU“ poskytovali informácie o vnútroštátnom používaní digitálneho COVID preukazu EÚ vzhľadom na relevantnosť takýchto informácií pre cestujúcich z iných členských štátov.
(48)Komisia s podporou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb by toto odporúčanie mala pravidelne preskúmavať vzhľadom na vyvíjajúcu sa epidemiologickú situáciu a výskyt ďalších relevantných vedeckých dôkazov, a svoje zistenia zasielať Rade na posúdenie spolu s návrhom na prípadné zmeny odporúčania.
(49)Vzhľadom na to, že týmto odporúčaním sa upravuje a ďalej rozvíja spoločný prístup na uľahčenie bezpečného voľného pohybu počas pandémie COVID-19, odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 by sa malo nahradiť.
(50)Aby sa poskytol dostatočný čas na koordinovaný prístup stanovený v tomto odporúčaní, malo by sa odporúčanie uplatňovať od 10. januára 2022.
(51)V súlade so zásadou proporcionality by preto mechanizmy zavedené týmto odporúčaním mali byť z hľadiska rozsahu a času obmedzené výlučne na obmedzenia prijaté v reakcii na túto pandémiu. Toto odporúčanie by sa malo prestať uplatňovať najneskôr vtedy, keď sa prestane uplatňovať nariadenie (EÚ) 2021/953,
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:
Všeobecné zásady
Pri prijímaní a uplatňovaní opatrení na ochranu verejného zdravia v reakcii na pandémiu COVID-19 by členské štáty mali koordinovať svoje činnosti na základe týchto zásad:
1.Akékoľvek obmedzenia voľného pohybu osôb v Únii zavedené s cieľom obmedziť šírenie ochorenia COVID-19 by mali byť založené na konkrétnych a obmedzených dôvodoch verejného záujmu, a to na ochrane verejného zdravia. Takéto obmedzenia by sa mali uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie. Akékoľvek prijaté opatrenia by preto nemali presahovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na ochranu verejného zdravia.
2.Všetky takéto obmedzenia by sa mali zrušiť hneď, ako to umožní epidemiologická situácia.
3.Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky požiadavky uložené občanom a podnikom predstavovali konkrétny prínos z hľadiska úsilia, ktoré sa v oblasti verejného zdravia vynakladá v boji proti pandémii, a aby nevytvárali neprimerané a zbytočné administratívne zaťaženie.
4.Nesmie dochádzať k diskriminácii medzi členskými štátmi, napríklad uplatňovaním veľkorysejších pravidiel pri cestovaní do a zo susedného členského štátu v porovnaní s cestovaním do a z iných členských štátov s rovnakou epidemiologickou situáciou.
5.Obmedzenia nesmú byť diskriminačné, t. j. mali by sa rovnako vzťahovať aj na vracajúcich sa štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu. Obmedzenia nemôžu byť založené na štátnej príslušnosti dotknutej osoby.
6.Členské štáty by mali vždy prijímať svojich vlastných štátnych príslušníkov a občanov Únie a ich rodinných príslušníkov s pobytom na ich území. Členské štáty by v zásade nemali odoprieť vstup iným osobám cestujúcim z iných členských štátov a mali by uľahčovať rýchly tranzit cez svoje územie.
7.Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť špecifikám cezhraničných regiónov, najvzdialenejších regiónov, exkláv a geograficky izolovaných oblastí a potrebe spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni.
8.Členské štáty by sa mali vyhnúť narušeniu dodávateľských reťazcov a nevyhnutného cestovania, a mali by zachovávať pohyb dopravných tokov v súlade so systémom „zelených jazdných pruhov“.
9.Členské štáty by si mali pravidelne vymieňať informácie o všetkých záležitostiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto odporúčania.
10.Obmedzenia by nemali mať formu zákazov prevádzky určitých dopravných služieb.
Koordinovaný rámec na uľahčenie bezpečného voľného pohybu počas pandémie COVID-19
11.Cestujúci, ktorí sú držiteľmi platného digitálneho COVID preukazu EÚ vydaného podľa nariadenia (EÚ) 2021/953 spĺňajúceho podmienky bodu 12, by nemali podliehať dodatočným obmedzeniam voľného pohybu. Predovšetkým by sa nemalo vyžadovať, aby sa osoby cestujúce v rámci Únie podrobovali karanténe.
V tejto súvislosti by sa na prvý pododsek mali uplatňovať tieto výnimky:
a)oslobodenia stanovené v bode16;
b)výnimky stanovené v bode 19 písm. a) pre príchody z oblastí s veľmi nízkou úrovňou cirkulácie vírusu, pri ktorých je nepravdepodobné, že by viedli k významnej úrovni dovážaných prípadov;
c)dodatočné opatrenia stanovené v bode 19 písm. c) pre príchody z oblastí s veľmi vysokou úrovňou cirkulácie vírusu, pri ktorých je pravdepodobné, že by viedli k významnej úrovni dovážaných prípadov;
d)dodatočné opatrenia dohodnuté podľa bodu 25 s cieľom oddialiť šírenie nových znepokojujúcich variantov vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variantov vyžadujúcich si pozornosť.
12.Digitálny COVID preukaz EÚ by sa mal akceptovať, ak jeho pravosť, platnosť a integritu možno overiť a ak spĺňa tieto podmienky:
a)Potvrdenia o očkovaní vydané v súlade s nariadením (EÚ) 2021/953 pre vakcínu proti ochoreniu COVID-19, na ktorú sa vzťahuje článok 5 ods. 5 prvý pododsek uvedeného nariadenia, pričom z týchto potvrdení vyplýva, že od úplného zaočkovania uplynulo aspoň 14 dní. Úplné zaočkovanie by sa malo chápať ako:
–prijatie druhej dávky v prípade dvojdávkovej série;
–prijatie jednodávkovej vakcíny;
–prijatie jednej dávky dvojdávkovej vakcíny po predchádzajúcej infekcii koronavírusom SARS-CoV-2, v súlade so stratégiou vakcinácie členského štátu vykonávajúceho očkovanie;
–prijatie dodatočnej dávky po dokončení základnej očkovacej série;
za predpokladu, že od dátumu očkovania uvedeného v potvrdení uplynulo menej ako 9 mesiacov, ak bolo potvrdenie vydané po dokončení základnej očkovacej série.
V rámci obdobia 9 mesiacov by sa potvrdenia o očkovaní vydané po dokončení základnej očkovacej série mali na účely cestovania pri uplatňovaní práva na voľný pohyb naďalej akceptovať, aj keď sa v dotknutých členských štátoch podávajú dodatočné dávky.
Členské štáty by mali zabezpečiť prístup k očkovaniu posilňovacími dávkami pre tie skupiny obyvateľstva, ktorých potvrdenia o očkovaní sa blížia ku koncu štandardného obdobia akceptovania.
Členské štáty by tiež mohli akceptovať potvrdenia o očkovaní vydané v súlade s nariadením (EÚ) 2021/953 pre vakcíny proti ochoreniu COVID-19, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 5 druhý pododsek nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ.
Na základe ďalších vedeckých dôkazov by Komisia mala pravidelne prehodnocovať prístup stanovený v písmene a).
b)Potvrdenia o vykonaní testu vydané v súlade s nariadením (EÚ) 2021/953, v ktorých sa uvádza negatívny výsledok testu, získané:
–najviac 72 hodín pred príchodom v prípade molekulárneho testu amplifikácie nukleových kyselín (NAAT) alebo
–najviac 48 hodín pred príchodom v prípade rýchleho antigénového testu (RAT) uvedeného v spoločnom a aktualizovanom zozname rýchlych antigénových testov na COVID-19 51 zostavenom na základe odporúčania Rady z 21. januára 2021 52 .
Na účely cestovania pri uplatňovaní práv na voľný pohyb by členské štáty mali akceptovať obidva typy testov.
Členské štáty by sa mali snažiť zabezpečiť, aby sa potvrdenia o vykonaní testu vydávali čo najskôr po odbere testovanej vzorky.
c)Potvrdenia o prekonaní ochorenia vydané v súlade s nariadením (EÚ) 2021/953, v ktorých sa uvádza, že od dátumu prvého kladného výsledku NAAT uplynulo menej ako 180 dní.
13.Členské štáty by mali využívať štandardizovanú funkciu podnikových pravidiel spracovania, ktorú ponúka systém digitálnych COVID preukazov EÚ.
14.Ak sa v tomto odporúčaní odkazuje na digitálne COVID preukazy EÚ vydané v súlade s nariadením (EÚ) 2021/953, malo by sa to chápať tak, že sem patria aj potvrdenia, na ktoré sa vzťahuje vykonávací akt prijatý podľa článku 3 ods. 10 alebo článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia, vydané tretími krajinami občanom Únie a ich rodinným príslušníkom. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby vydávali potvrdenia o očkovaní podľa článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/953.
15.Od osôb, ktoré nemajú digitálny COVID preukaz EÚ vydaný v súlade s nariadením (EÚ) 2021/953, by sa mohlo vyžadovať, aby pred príchodom alebo po príchode absolvovali test NAAT alebo RAT uvedený v spoločnom a aktualizovanom zozname.
Výnimky
16.Od týchto kategórií cestujúcich by sa nemalo vyžadovať, aby mali platný digitálny COVID preukaz EÚ vydaný podľa nariadenia (EÚ) 2021/953:
a)tieto osoby cestujúce na účely plnenia úlohy zásadného významu alebo pretože nevyhnutne musia cestovať:
–pracovníci v doprave alebo poskytovatelia dopravných služieb vrátane vodičov a posádok nákladných vozidiel prepravujúcich tovar na použitie na danom území, ako aj vozidiel, ktoré cez územie iba tranzitujú;
–pacienti cestujúci z naliehavých zdravotných dôvodov;
–námorníci;
b)osoby, ktoré žijú v pohraničných regiónoch a cestujú cez hranice denne alebo často na účely práce, podnikania, vzdelávania, rodiny, zdravotnej starostlivosti alebo poskytovania starostlivosti;
c)deti mladšie ako 12 rokov.
Semaforová mapa EÚ a výnimky a z nich vychádzajúce dodatočné opatrenia
17.Na základe údajov poskytnutých členskými štátmi by Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb malo uverejniť mapu členských štátov rozčlenenú podľa regiónov, ktorá bude prostredníctvom semaforového systému informovať o potenciálnom riziku, že osoba cestujúca z konkrétneho regiónu je infikovaná vírusom SARS-CoV-2. Táto mapa by mala obsahovať aj údaje z Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a – hneď ako to umožnia podmienky 53 – Švajčiarskej konfederácie.
Semaforová mapa by mala byť založená na kritériách, prahových hodnotách a farebnom kóde stanovených v prílohe. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb by malo pokračovať aj v uverejňovaní samostatných máp ďalších epidemiologických ukazovateľov.
18.Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb by malo každý týždeň uverejniť aktualizované verzie máp a podkladových údajov.
19.Semaforová mapa by mala slúžiť na poskytovanie informácií verejnosti a orgánom členských štátov o vývoji epidemiologickej situácie v celej Únii. Okrem toho by členské štáty mali na základe semaforovej mapy uplatňovať tieto opatrenia:
a)od osôb cestujúcich z oblastí označených ako „zelené“ by sa nemalo vyžadovať, aby mali platný digitálny COVID preukaz EÚ vydaný podľa nariadenia (EÚ) 2021/953;
b)členské štáty by mali odrádzať od všetkých ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, do oblastí a z oblastí označených ako „tmavočervené“;
c)od osôb, ktoré nie sú držiteľmi potvrdenia o očkovaní alebo prekonaní ochorenia a prichádzajú z oblastí označených ako „tmavočervené“, by sa malo vyžadovať, aby pred odchodom absolvovali test NAAT alebo RAT uvedený v spoločnom a aktualizovanom zozname a po príchode sa podrobili karanténe/samoizolácii v trvaní desať dní. Karanténa/samoizolácia by mala skončiť skôr, ak sa príslušná osoba najskôr piaty deň po príchode podrobí testu na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2 a jeho výsledok bude negatívny.
Ak sa na takéto osoby vzťahuje bod 16 písm. a) alebo b), nemalo by sa od nich vyžadovať, aby sa podrobili karanténe/samoizolácii, ale môže sa od nich vyžadovať, aby mali potvrdenia o vykonaní testu s negatívnym výsledkom. Odchylne od toho by sa od pracovníkov v doprave a poskytovateľov dopravných služieb nemalo vyžadovať, aby sa pri plnení tejto úlohy zásadného významu podrobovali samoizolácii/karanténe alebo aby mali potvrdenie o vykonaní testu s negatívnym výsledkom.
Od detí mladších ako 12 rokov, ktoré sú držiteľmi platného digitálneho COVID preukazu EÚ alebo negatívneho testu na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2 a ktoré prichádzajú z oblastí označených ako „tmavočervené“, by sa nemalo vyžadovať, aby absolvovali karanténu/samoizoláciu. Okrem toho, by sa od detí mladších ako šesť rokov nemalo vyžadovať, aby v súvislosti s cestovaním podstúpili karanténu/samoizoláciu alebo testy na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2.
Reakcia na výskyt znepokojujúcich variantov alebo variantov vyžadujúcich si pozornosť a núdzová brzda
20.Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť šíreniu nových znepokojujúcich variantov vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variantov vyžadujúcich si pozornosť, najmä variantov, ktoré zvyšujú prenosnosť alebo závažnosť ochorenia alebo ovplyvňujú účinnosť vakcíny. Na tento účel by členské štáty mali využívať údaje a posúdenia rizika uverejnené Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb o znepokojujúcich variantoch alebo variantoch vyžadujúcich si pozornosť v EÚ/EHP.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb by s cieľom podporiť členské štáty malo naďalej uverejňovať informácie a mapy o znepokojujúcich variantoch vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variantoch vyžadujúcich si pozornosť, najmä pokiaľ ide o objemy sekvenovania a distribúciu variantov.
21.Na získanie včasných a presných informácií o výskyte a cirkulácii znepokojujúcich variantov vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variantov vyžadujúcich si pozornosť by členské štáty mali dosiahnuť alebo zachovať vysoký objem sekvenovania, v ideálnom prípade na úrovni, ktorá umožňuje detekciu variantov predstavujúcich 1 % cirkulujúcich vírusov alebo menej.
Členské štáty by mali každý týždeň poskytovať údaje o výsledkoch sekvenovania pri prípadoch pozitívnych na SARS-CoV-2 a objeme sekvenovania, a to aj na regionálnej úrovni, aby sa akékoľvek opatrenia mohli zamerať na regióny, v ktorých sú nevyhnutne potrebné.
22.Ak členský štát vyžaduje od cestujúcich vrátane držiteľov digitálneho COVID preukazu EÚ, aby sa po vstupe na jeho územie podrobili karanténe/samoizolácii alebo aby boli testovaní na infekciu koronavírusom SARS-CoV-2, alebo ak ukladá držiteľom takýchto preukazov iné obmedzenia v reakcii na výskyt nového znepokojujúceho variantu vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variantu vyžadujúceho si pozornosť, mal by o tom informovať Komisiu a ostatné členské štáty, a to aj poskytnutím informácií uvedených v článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2021/953. Ak je to možné, takéto informácie by sa mali poskytnúť 48 hodín pred zavedením takýchto nových obmedzení. Takéto opatrenia by sa vždy, keď je to možné, mali obmedziť na regionálnu úroveň.
Malo by sa to vzťahovať aj na situácie, keď členský štát v súlade s právom Únie uloží dodatočné požiadavky týkajúce sa podrobenia sa karanténe/samoizolácii alebo testu, pretože epidemiologická situácia v členskom štáte alebo v oblasti v rámci členského štátu sa rýchlo zhoršuje, a to najmä v oblastiach už označených „tmavočervenou“ farbou. V tomto prípade by poskytnuté informácie mali jasne uvádzať, prečo sú dodatočné opatrenia nevyhnutné a primerané.
23.Ak členský štát aktivuje núdzovú brzdu a v dôsledku toho vyžaduje, aby pracovníci v doprave a poskytovatelia dopravných služieb absolvovali test na infekciu COVID-19, mali by sa použiť rýchle antigénové testy a nemala by sa vyžadovať karanténa; tento postup by nemal viesť k narušeniu dopravy. Ak by došlo k narušeniu dopravy alebo dodávateľského reťazca, členské štáty by mali bezodkladne zrušiť alebo odvolať akékoľvek takéto požiadavky na systematické testovanie, aby sa zachovalo fungovanie „zelených jazdných pruhov“.
24.Na základe informácií poskytnutých v súlade s bodom 22 by Rada v úzkej spolupráci s Komisiou a s podporou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb mala situáciu koordinovaným spôsobom preskúmať. Počas takéhoto koordinačného stretnutia by mal dotknutý členský štát vysvetliť dôvody svojich opatrení.
Komisia môže na základe pravidelného posudzovania nových dôkazov o variantoch vykonávaného Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb a na základe rámca vypracovaného európskou skupinou expertov pre varianty vírusu SARS-CoV-2 (až bude tento rámec k dispozícii) navrhnúť diskusiu v rámci Rady o novom znepokojujúcom variante vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variante vyžadujúcom si pozornosť alebo o rýchlo sa zhoršujúcej epidemiologickej situácii v členskom štáte alebo v regióne v rámci členského štátu.
25.Počas diskusie podľa bodu 24 by Komisia mohla, ak to bude potrebné a vhodné, navrhnúť, aby sa Rada dohodla na koordinovanom prístupe, pokiaľ ide o cestovanie z dotknutých oblastí, ktorého cieľom je najmä oddialiť šírenie variantu v rámci Únie, ako sú požiadavky týkajúce sa testovania a/alebo karantény/samoizolácie cestujúcich.
26.Každá situácia, ktorá povedie k prijatiu opatrení podľa tohto bodu, by sa mala pravidelne preskúmavať. Komisia alebo členské štáty môžu navrhnúť zrušenie opatrení zavedených v súlade s koordinovaným prístupom k novým znepokojujúcim variantom vírusu SARS-CoV-2 alebo jeho variantom vyžadujúcim si pozornosť.
Formulár na vyhľadanie cestujúceho a vyhľadávanie kontaktov
27.Členské štáty by mohli zvážiť požiadavku, aby osoby cestujúce na ich územie prostriedkami hromadnej dopravy s vopred prideleným sedadlom alebo kabínou predkladali formuláre na vyhľadanie cestujúceho (FVC) v súlade s požiadavkami na ochranu údajov. Na tento účel by členské štáty mali využívať spoločný digitálny formulár na vyhľadávanie cestujúceho, ktorý bol vyvinutý v rámci akcie EU Healthy Gateways 54 , a pripojiť sa k platforme na výmenu údajov z FVC s cieľom zlepšiť svoje možnosti cezhraničného vyhľadávania kontaktov v prípade všetkých druhov dopravy.
28.Ak sa pri príchode do miesta určenia vyskytnú u nejakej osoby symptómy, malo by sa v súlade s miestnou praxou uskutočniť testovanie, diagnostika, izolácia a vyhľadávanie kontaktov, pričom vstup by sa nemal odoprieť. Informácie o prípadoch, ktoré boli zistené pri príchode, by sa mali na účely vyhľadávania kontaktov bezodkladne poskytnúť orgánom verejného zdravotníctva krajín, v ktorých sa dotknutá osoba počas predchádzajúcich 14 dní zdržiavala, a to prostredníctvom platformy na výmenu údajov z FVC, prípadne prostredníctvom systému včasného varovania a reakcie.
Komunikácia s verejnosťou a jej informovanie
29.V súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2021/953 by členské štáty mali príslušným zainteresovaným stranám a širokej verejnosti poskytnúť jasné, komplexné a včasné informácie o všetkých opatreniach, ktoré majú vplyv na právo na voľný pohyb, a o všetkých sprievodných požiadavkách, ako je napríklad potreba vyplniť FVC, a to čo najskôr pred nadobudnutím účinnosti nových opatrení. Spravidla by sa tieto informácie mali uverejniť aspoň 24 hodín pred nadobudnutím účinnosti opatrení, pričom treba prihliadať na to, že v prípade epidemiologických núdzových situácií je potrebná určitá flexibilita. Tieto informácie by sa mali uverejňovať aj v strojovo čitateľnom formáte.
30.Tieto informácie by členské štáty mali pravidelne aktualizovať a mali by sa sprístupniť aj na webovej platforme „Re-open EU“, ktorá by mala obsahovať mapu pravidelne uverejňovanú Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb podľa bodu 17. Členské štáty by mali prostredníctvom platformy Re-open EU poskytnúť prípadne aj informácie o vnútroštátnom používaní digitálneho COVID preukazu EÚ.
31.Podstata opatrení, ich geografický rozsah pôsobnosti a kategórie osôb, na ktoré sa vzťahujú, by mali byť jasne opísané.
Záverečné ustanovenia
32.Komisia by mala toto odporúčanie pravidelne preskúmavať s podporou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. Komisia by mala o tom pravidelne podávať správy Rade.
33.Odporúčanie (EÚ) 2020/1475 sa nahrádza týmto odporúčaním.
34.Toto odporúčanie by sa malo uplatňovať od 10. januára 2022.
35.Toto odporúčanie sa prestane uplatňovať najneskôr v rovnakom čase ako nariadenie (EÚ) 2021/953.
V Bruseli
Za Radu
predseda
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli25. 11. 2021
COM(2021) 749 final
PRÍLOHA
k
návrhu odporúčania Rady
o koordinovanom prístupe na uľahčenie bezpečného voľného pohybu počas pandémie COVID-19, ktorým sa nahrádza odporúčanie (EÚ) 2020/1475
PRÍLOHA
Semaforová mapa EÚ
1.Semaforová mapa by mala vychádzať z týchto kritérií:
a)„14-dňová miera oznámených prípadov“, t. j. celkový počet novooznámených prípadov ochorenia COVID-19 na 100 000 obyvateľov za posledných 14 dní na regionálnej úrovni;
b)„zaočkovanosť“, t. j. kumulatívna úplná zaočkovanosť v rámci základného očkovania u celkovej populácie na regionálnej úrovni.
c)„miera testovania“, t. j. počet testov na infekciu COVID-19 na 100 000 obyvateľov vykonaných počas posledného týždňa.
2.Na dosiahnutie celkového skóre by sa 14-dňová miera oznámených prípadov (C) mala vážiť podľa zaočkovanosti (V) v konkrétnom regióne. Ak hodnota pre ktorékoľvek z týchto dvoch kritérií nie je k dispozícii na regionálnej úrovni, mala by sa použiť hodnota na vnútroštátnej úrovni.
Na tento účel by sa mal použiť tento vzorec:
(C+C*(100-V)/100)/2 = vážená miera
3.Jednotlivé oblasti by na semaforovej mape mali byť farebne označované takto:
a)zelená, ak je vážená miera nižšia ako 40;
b)oranžová, ak vážená miera je nižšia ako 100, ale dosahuje úroveň 40 alebo viac;
c)červená, ak vážená miera je nižšia ako 300, ale dosahuje úroveň 100 alebo viac;
d)tmavočervená, ak vážená miera je 300 alebo viac;
e)tmavošedá, ak miera testovania je 600 alebo menej;
f)šedá, ak nie sú k dispozícii dostatočné údaje na posúdenie písmen a) až e).