EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2020

COM(2020) 825 final

2020/0361(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2020) 432 final} - {SWD(2020) 348 final} - {SWD(2020) 349 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Komisia pritom zohľadnila otázky identifikované v iniciatívnych správach Európskeho parlamentu a analyzovala návrhy, ktoré v nich boli uvedené. Na základe článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) prijal Európsky parlament dve uznesenia, a to Akt o digitálnych službách: zlepšenie fungovania jednotného trhu 3 a Akt o digitálnych službách: prispôsobenie pravidiel obchodného a občianskeho práva pre obchodné subjekty pôsobiace online 4 . V rámci nelegislatívneho postupu prijal Európsky parlament aj uznesenie pod názvom Akt o digitálnych službách a súvisiace otázky základných práv 5 . Uznesenia sa svojou podstatou v mnohých aspektoch vzájomne dopĺňajú. Obsahujú dôraznú výzvu na zachovanie hlavných zásad smernice o elektronickom obchode a na ochranu základných práv v online prostredí, ako aj online anonymity, ak je to technicky možné. Požadujú sa v nich transparentnosť, informačné povinnosti a zodpovednosť poskytovateľov digitálnych služieb a presadzujú sa účinné povinnosti bojovať proti nezákonnému obsahu na internete. Presadzuje sa aj verejný dohľad na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni a spolupráca medzi príslušnými orgánmi naprieč jurisdikciami pri presadzovaní práva, najmä pri riešení cezhraničných problémov.

V uznesení Akt o digitálnych službách: zlepšenie fungovania jednotného trhu Európsky parlament vyzýva na ambicióznu reformu existujúceho právneho rámca pre elektronický obchod v EÚ pri zachovaní základných zásad režimu zodpovednosti, zákazu všeobecného monitorovania a ustanovenia o vnútornom trhu, ktoré považuje za stále platné. Uznesením sa potvrdzujú ciele smernice o elektronickom obchode a vyzýva sa v ňom na prijatie opatrení, ktorých podstatou je ochrana spotrebiteľov, a to zahrnutím podrobného oddielu o online trhoch, a ktoré zabezpečia dôveru spotrebiteľa v digitálne hospodárstvo pri dodržiavaní základných práv používateľov. V uznesení sa takisto obhajujú pravidlá, ktorými sa podporuje konkurencieschopné digitálne prostredie v Európe, a s aktom o digitálnych službách sa počíta ako so vzorovou normou na globálnej úrovni.

V uznesení Akt o digitálnych službách: prispôsobenie pravidiel obchodného a občianskeho práva pre obchodné subjekty pôsobiace online sa vyzýva na posilnenie spravodlivosti, transparentnosti a zodpovednosti v oblasti postupov moderovania obsahu digitálnych služieb, ktoré by mali zabezpečovať dodržiavanie základných práv a zaručovať nezávislé využitie súdnych prostriedkov nápravy. Uznesenie požaduje aj zavedenie podrobného mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení na riešenie nezákonného obsahu, stanovenie komplexných pravidiel online reklamy vrátane cielenej reklamy a umožnenie vývoja a používania inteligentných zmlúv.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

V závislosti od právneho systému jednotlivých členských štátov a dotknutej právnej oblasti môžu vnútroštátne súdne alebo správne orgány nariadiť poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, aby zasiahli proti konkrétnym položkám nezákonného obsahu. Také príkazy, obzvlášť ak vyžadujú od poskytovateľa, aby zabránil opätovnému výskytu nezákonného obsahu, sa musia vydávať v súlade s právom Únie, najmä s povinnosťami zákazu všeobecného monitorovania, ako ho vyložil Súdny dvor Európskej únie 8 . Tento návrh, najmä jeho článok 8, nemá žiadny vplyv na túto judikatúru. Tento návrh by mal vytvoriť vhodný základ pre vývoj spoľahlivých technológii s cieľom predchádzať opätovnému výskytu nezákonných informácií spolu s najvyššími zárukami, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa omylom odstraňoval zákonný obsah; takéto nástroje by mohli byť vyvinuté na základe dobrovoľných dohôd medzi všetkými dotknutými stranami a členské štáty by ich mali podporovať; je v záujme všetkých strán zúčastnených na poskytovaní sprostredkovateľských služieb, aby prijali a vykonávali takéto postupy; ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa zodpovednosti by nemali brániť tomu, aby rôzne zainteresované strany vyvíjali a účinne prevádzkovali technické systémy ochrany a identifikácie a automatického rozpoznávania, ktoré umožňuje digitálna technológia, v rámci obmedzení stanovených nariadením 2016/679.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Navrhovaným nariadením sa zavádza horizontálny rámec pre všetky kategórie obsahu, produktov, služieb a činností v oblasti sprostredkovateľských služieb. Nezákonná povaha takého obsahu, produktov alebo služieb nie je v tomto nariadení vymedzená, ale vyplýva z práva Únie alebo z vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie.

Odvetvové nástroje nepokrývajú všetky regulačné medzery preukázané v správe o posúdení vplyvu: neposkytujú plnohodnotné pravidlá týkajúce sa procesných povinností súvisiacich s nezákonným obsahom a obsahujú iba základné pravidlá týkajúce sa transparentnosti a zodpovednosti poskytovateľov služieb a obmedzené mechanizmy dohľadu. Odvetvové právne predpisy sa navyše vzťahujú na situácie, v ktorých sú potrebné prispôsobené prístupy. Pokiaľ ide o ich rozsah pôsobnosti, sú obmedzené z dvoch hľadísk. Po prvé, odvetvovými intervenciami sa riešia malé podskupiny problémov (napr. porušovanie autorských práv, teroristický obsah, detská pornografia alebo nezákonné nenávistné prejavy, niektoré nelegálne produkty). Po druhé, vzťahujú sa len na šírenie takéhoto obsahu prostredníctvom určitých druhov služieb (napr. na podskupinu online platforiem v prípadoch porušovania autorských práv, len na platformy na zdieľanie videí a len pokiaľ ide o audiovizuálny teroristický obsah alebo nenávistné prejavy). Je však dôležité, aby sa objasnil vzťah medzi navrhovaným novým nariadením a odvetvovými nástrojmi.

Týmto návrhom nie sú dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ani na iné predpisy Únie o ochrane osobných údajov a súkromia pri komunikácii. Napríklad opatreniami týkajúcimi sa reklamy na online platformách sa dopĺňajú, ale nemenia existujúce predpisy o súhlase so spracúvaním osobných údajov a práve namietať proti nemu. Ukladajú sa nimi povinnosti zabezpečiť transparentnosť voči používateľom online platforiem a tieto informácie používateľom takisto umožnia, aby využívali svoje práva ako dotknuté osoby. Umožnia aj orgánom a prevereným výskumným pracovníkom kontrolovať spôsob zobrazovania a cielenia reklamy.

Tento návrh bude doplnený ďalšími opatreniami podľa akčného plánu pre európsku demokraciu COM(2020) 790 final s cieľom posilniť postavenie občanov a budovať odolnejšie demokracie v celej Únii. Ako základ by mohli poslúžiť predovšetkým pravidlá kódexov správania stanovené v tomto nariadení, ktoré by sa mohli doplniť o revidovaný a posilnený Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ktorý vychádza z usmernenia Komisie.

Tento návrh je v plnom súlade so stratégiami rovnosti, ktoré prijala Komisia v súvislosti s Úniou rovnosti, a ďalej ich podporuje. Týmto návrhom nie je dotknutá iniciatíva Komisie, ktorej cieľom je zlepšovanie pracovných podmienok ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych platforiem.

Navrhované nariadenie napokon nadväzuje na odporúčanie o nezákonnom obsahu z roku 2018 9 . Zohľadňuje skúsenosti získané samoregulačným úsilím podporovaným Komisiou, ktorého súčasťami sú záväzok k bezpečnosti výrobkov 10 , Memorandum o porozumení proti falšovaným tovarom 11 , Kódex správania proti nezákonným nenávistným prejavom 12 a internetové fórum EÚ týkajúce sa teroristického obsahu.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu.

Primárnym cieľom tohto návrhu je zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu, a to najmä v súvislosti s poskytovaním cezhraničných digitálnych služieb (konkrétne sprostredkovateľských služieb). V súlade s týmto cieľom sa návrh zameriava na zabezpečenie harmonizovaných podmienok pre rozvoj inovačných cezhraničných služieb v Únii riešením prekážok a predchádzaním vzniku prekážok takejto hospodárskej činnosti, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vývoji vnútroštátnych právnych predpisov, s prihliadnutím na skutočnosť, že viaceré členské štáty prijali alebo plánujú prijať právne predpisy o takých otázkach, ako sú odstraňovanie nezákonného obsahu na internete, náležitá starostlivosť, postupy oznamovania a prijímania opatrení a transparentnosť. V návrhu sa zároveň stanovuje primeraný dohľad nad digitálnymi službami a spolupráca medzi orgánmi na úrovni Únie, čím sa podporujú dôvera, inovácie a rast na vnútornom trhu.

•Subsidiarita

Vzhľadom na skutočnosť, že internet je svojou povahou cezhraničný, uvedené legislatívne úsilie na vnútroštátnej úrovni bráni poskytovaniu a prijímaniu služieb v celej Únii a nie je účinné pri zaisťovaní bezpečnosti a jednotnej ochrany práv občanov a podnikov Únie na internete. Harmonizácia podmienok rozvoja inovačných cezhraničných digitálnych služieb v Únii pri súčasnom zachovaní bezpečného online prostredia je možná len na úrovni Únie.

Opatrením na úrovni Únie sa poskytuje predvídateľnosť a právna istota a znižujú sa náklady na dodržiavanie predpisov v celej Únii. Súčasne sa ním podporuje rovnaká ochrana všetkých občanov Únie tým, že sa zabezpečí, aby opatrenia poskytovateľov sprostredkovateľských služieb proti nezákonnému obsahu na internete boli jednotné bez ohľadu na miesto ich usadenia. Náležite skoordinovaný systém dohľadu posilnený na úrovni Únie zabezpečí aj súdržný prístup uplatniteľný na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb pôsobiacich vo všetkých členských štátoch.

•Proporcionalita

Cieľom návrhu je podporiť zodpovedné správanie a náležitú starostlivosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb v záujme zabezpečenia bezpečného online prostredia, ktoré občanom Únie a iným stranám umožní slobodne uplatňovať svoje základné práva, najmä slobodu prejavu a právo na informácie. Kľúčové prvky návrhu obmedzujú nariadenie výhradne na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

V návrhu sa najmä stanovujú asymetrické povinnosti v oblasti náležitej starostlivosti pre rôzne druhy poskytovateľov digitálnych služieb v závislosti od povahy ich služieb a ich veľkosti s cieľom zabezpečiť, aby sa ich služby nezneužívali na nezákonné činnosti a aby poskytovatelia konali zodpovedne. Týmto prístupom sa riešia určité identifikované problémy len v prípade, ak sa prejavia, a súčasne sa vylučuje nadmerné zaťaženie poskytovateľov, ktorých sa tieto problémy netýkajú. Určité podstatné povinnosti sa obmedzujú iba na veľmi veľké online platformy, ktoré vzhľadom na svoj dosah získali ústrednú, systémovú úlohu pri uľahčovaní verejnej diskusie a hospodárskych transakcií. Veľmi malí poskytovatelia sú od týchto povinností úplne oslobodení.

Čo sa týka poskytovateľov digitálnych služieb usadených mimo Únie, ktorí ponúkajú služby v Únii, v nariadení sa vyžaduje vymenovanie právneho zástupcu v Únii s cieľom zabezpečiť účinný dohľad a podľa potreby presadzovanie dodržiavania predpisov.

Úmerne k povinnostiam a s prihliadnutím na cezhraničnú povahu digitálnych služieb sa návrhom zavedie mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi so zvýšenou úrovňou dohľadu Únie nad veľmi veľkými online platformami. Návrhom sa navyše nemenia odvetvové právne predpisy ani mechanizmy presadzovania dodržiavania predpisov a riadenia v nich stanovené, ale stanovuje sa v ňom horizontálny rámec, na ktorý sa možno spoľahnúť, keď ide o aspekty presahujúce konkrétny obsah alebo podkategórie služieb regulované v odvetvových aktoch.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Tento návrh vychádza z hodnotenia smernice o elektronickom obchode vykonaného ako nadväzujúce hodnotenie s posúdením vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu. Konkrétnymi cieľmi smernice o elektronickom obchode bolo zabezpečiť i) riadne fungovanie vnútorného trhu s digitálnymi službami; ii) účinné odstraňovanie nezákonného obsahu na internete pri plnom dodržiavaní základných práv a iii) primeranú úroveň poskytovania informácií a transparentnosti pre spotrebiteľov.

Pokiaľ ide o účinnosť smernice o elektronickom obchode, z hodnotenia vyplynulo, že hoci smernica o elektronickom obchode poskytla dôležitý podnet pre rast vnútorného trhu s digitálnymi službami a umožnila vstup a rozšírenie nových poskytovateľov týchto služieb, počiatočné ciele sa nepodarilo dosiahnuť v plnom rozsahu.

Najmä dynamický rast digitálneho hospodárstva a vznik nových druhov poskytovateľov služieb prinášajú určité nové výzvy, ktoré členské štáty riešia odlišne a v prípade ktorých je potrebné objasniť súbor počiatočných cieľov. Tento vývoj navyše vytvára dodatočný tlak na dosahovanie už existujúcich cieľov, ako dokazuje rastúca právna roztrieštenosť.

Vďaka hodnoteniu sa takisto ukázalo, že zatiaľ čo viaceré nové regulačné nástroje sú cenným príspevkom k dosiahnutiu niektorých politických cieľov stanovených v smernici o elektronickom obchode, poskytujú iba odvetvové riešenia niektorých základných problémov (napr. riešenie šírenia konkrétnych druhov nezákonnej činnosti). Preto sa nimi takéto problémy neriešia konzistentne v celom digitálnom ekosystéme, keďže sa obmedzujú na určité druhy služieb alebo určité druhy nezákonného obsahu. Okrem toho, hoci samoregulačné iniciatívy mali vo všeobecnosti priaznivé výsledky, nedajú sa právne presadzovať a nevzťahujú sa na všetkých účastníkov digitálneho hospodárstva. Pokiaľ ide o efektívnosť smernice o elektronickom obchode, smernica uložila správnym orgánom členských štátov a poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti iba obmedzené dodatočné náklady. Z hodnotenia nevyplynuli žiadne obzvlášť vysoké ani neprimerané náklady a nevznikli ani žiadne významné obavy z vplyvu na malé a stredné podniky. V tejto súvislosti sa hlavná obava týka nejasnosti v súvislosti s mechanizmom spolupráce medzi členskými štátmi vedúcej k zaťaženiu a zdvojeniu nákladov napriek opačnému cieľu smernice, najmä pokiaľ ide o dohľad nad online platformami. Tým sa zásadne znížila jeho efektívnosť pri udržiavaní fungovania vnútorného trhu.

V súvislosti s otázkami o pretrvávajúcej relevantnosti cieľov smernice o elektronickom obchode z hodnotenia vyplynulo, že ciele smernice o elektronickom obchode naďalej zostávajú v platnosti, zatiaľ čo súčasne je niekoľko nových trendov, ktoré nie sú náležite premietnuté do existujúcich cieľov verejnej politiky.

Po prvé, otvorená verejná konzultácia, cielené podania zainteresovaných strán, správy vydávané Európskym parlamentom 13 , ako aj závery Rady 14 potvrdzujú, že existujúce zásady a ciele smernice o elektronickom obchode zostávajú platné aj v súčasnosti. Od nadobudnutia účinnosti smernice však vznikli nové informačné asymetrie a riziká, najmä v súvislosti so vznikom online platforiem, obzvlášť veľmi veľkých, a s rozsahom digitálnej transformácie. Stalo sa tak napríklad v oblastiach algoritmického rozhodovania (s dosahom na spôsob sprostredkovania informačných tokov na internete) alebo systémov online reklamy.

Hodnotením sa preukázalo, že smernica o elektronickom obchode je koherentná s inými intervenciami EÚ uskutočnenými od jej prijatia. Pri hodnotení sa nezistila ani žiadna vnútorná nekoherentnosť smernice o elektronickom obchode.

Napokon aspoň časti skutočných prínosov smernice o elektronickom obchode, ktoré sa v hodnotení identifikovali, by sa dali považovať za pridanú hodnotu EÚ. Je pravdepodobné, že členské štáty by pokračovali v uplatňovaní svojich vlastných regulačných systémov bez akéhokoľvek spoločného súboru zásad a že niektoré členské štáty by pokračovali bez toho, aby vôbec zaviedli nejaké horizontálne pravidlá. Bez spoľahlivého dôkazu však nemožno dospieť k žiadnemu jednoznačnému záveru o rozsahu tejto pridanej hodnoty EÚ.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Za posledných päť rokov Komisia konzultovala s veľkým počtom rôznych zainteresovaných strán vrátane poskytovateľov digitálnych služieb, ako sú online platformy a iné sprostredkovateľské služby, podniky obchodujúce online, mediálne vydavateľstvá, majitelia značiek a iné podniky, sociálni partneri, používatelia digitálnych služieb, organizácie občianskej spoločnosti, orgány štátnej správy, akademická obec, technická komunita, medzinárodné organizácie a široká verejnosť. Rad jednotlivých cielených konzultačných krokov podrobne zachytil názory zainteresovaných strán na otázky týkajúce sa digitálnych služieb a platforiem za posledné roky.

Otvorená verejná konzultácia o akte o digitálnych službách bola otvorená 14 týždňov, od 2. júna do 8. septembra, a doručených bolo 2 863 odpovedí a približne 300 stanovísk od rôznych skupín zainteresovaných strán. Väčšinu spätnej väzby predkladala široká verejnosť (66 % od občanov Únie, 8 % od občanov mimo EÚ), spoločnosti/obchodné organizácie (7,4 %), združenia podnikov (6 %) a mimovládne organizácie (5,6 %). Nasledovali orgány verejnej moci (2,2 %), akademické/výskumné inštitúcie (1,2 %), odborové organizácie (0,9 %) a spotrebiteľské a environmentálne organizácie (0,4 %).

Celkovo existuje medzi zainteresovanými stranami všeobecná zhoda na potrebe opatrení tak na riešenie bezpečnosti online, ako aj na podporu vnútorného trhu s digitálnymi službami.

Zainteresované strany sa zhodujú na tom, že hlavné zásady smernice o elektronickom obchode sú naďalej relevantné, a súhlasia s tým, že by sa mali zachovať, vrátane zásady vnútorného trhu, pokiaľ ide o dohľad nad digitálnymi službami, režimu zodpovednosti a zákazu všeobecných povinností monitorovania.

Zainteresované strany sa vo všeobecnosti zhodujú aj na tom, že je potrebné modernizovať rámec z hľadiska dnešných výzev stanovením jasných povinností poskytovateľov služieb harmonizovaných v celej EÚ. Väčšina respondentov zo všetkých kategórií uviedla, že sa stretli s nebezpečným aj nezákonným obsahom, tovarom alebo službami na internete, a osobitne uviedli ich znepokojujúci nárast počas pandémie COVID-19. Veľká časť respondentov, ktorí hovoria, že oznámili nezákonný obsah alebo tovar poskytovateľom digitálnych služieb, vyjadrila nespokojnosť s reakciou a neúčinnosťou mechanizmov nahlasovania potom, ako došlo k takémuto odhaleniu. Používatelia okrem toho vnímajú nesúlad medzi uvádzanými zásadami poskytovateľov a tým, ako poskytovatelia konkrétne reagujú.

Existuje všeobecná zhoda, a to aj medzi poskytovateľmi služieb, ktorí sa zúčastnili na konzultácii, na tom, že sú potrebné jednoduché, normalizované, transparentné povinnosti v oblasti oznamovania a prijímania opatrení harmonizované v rámci celého vnútornom trhu. Toto sa považuje za základ, ktorý umožní rýchle reakcie na nezákonný obsah a zvýši právnu zrozumiteľnosť pre používateľov platforiem a pre malé platformy, ktoré sa snažia dostať na vnútorný trh. Respondenti sa takisto zhodujú na dôležitosti mechanizmov nápravy.

Viaceré zainteresované strany vyjadrili v súvislosti s online trhmi potrebu cielenejších opatrení, napríklad identifikácie predajcov.

Respondenti všeobecne súhlasia aj s tým, aby sa územná pôsobnosť týchto povinností vzťahovala na všetkých účastníkov, ktorí ponúkajú tovar, informácie alebo služby v Únii, bez ohľadu na ich miesto usadenia. Veľká časť respondentov takisto zdôraznila dôležitosť týchto otázok, najmä ak ide o veľké platformy.

Medzi zainteresovanými stranami panuje všeobecná zhoda v tom, že „škodlivý“ (ešte nie nezákonný alebo prinajmenšom nie nevyhnutne nezákonný) obsah by sa nemal vymedzovať v akte o digitálnych službách a nemali by sa naň vzťahovať povinnosti odstránenia, keďže ide chúlostivú oblasť so závažnými dôsledkami v oblasti ochrany slobody prejavu.

Spôsob, akým algoritmické systémy formujú informačné toky online, je však vzbudzuje obavy širokej kategórie zainteresovaných strán. Viaceré zainteresované strany, najmä z prostredia občianskej spoločnosti a akademickej obce, poukázali na potrebu auditov algoritmickej zodpovednosti a transparentnosti s osobitným zreteľom na spôsob stanovenia priorít a cielenia informácií. Podobne aj v súvislosti s online reklamou odrážali názory zainteresovaných strán veľké obavy v súvislosti s nedostatočne silným postavením používateľa a chýbajúcim zmysluplným dohľadom a presadzovaním dodržiavania predpisov.

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

Výbor pre kontrolu regulácie vydal k posúdeniu vplyvu kladné stanovisko s výhradami aj s návrhmi na zlepšenie 21 . Správa o posúdení vplyvu bola v tomto zmysle ďalej prepracovaná, najmä z hľadiska objasnenia vzájomného prepojenia medzi aktom o digitálnych službách a širším regulačným rámcom, pričom sa do nej zahrnuli podrobnejšie opisy politických možností a podrobnejšia analýza východiskových dôkazov, ktorými sa prepracovaná správa o posúdení vplyvu zaoberala.

Význam pre naše hospodárstvo a našu spoločnosť bude naďalej rásť, ale budú sa zvyšovať aj riziká, ktoré digitálne služby priniesli. Podľa základného scenára bude Komisia pokračovať v presadzovaní existujúcich pravidiel, a to aj v prípade odvetvových otázok, a bude podporovať vyvíjané samoregulačné úsilie. Vzhľadom na vznikajúce problémy však budú členské štáty pokračovať v nezávislom prijímaní právnych predpisov. Právna roztrieštenosť a výsledná spleť vnútroštátnych opatrení nielenže nedokážu účinne zvládnuť boj proti nezákonným činnostiam a ochrániť základné práva občanov v celej EÚ, ale budú brániť rozširovaniu nových, inovačných služieb na vnútornom trhu, čím sa upevní postavenie niekoľkých účastníkov, ktorí si môžu dovoliť dodatočné náklady na dodržiavanie predpisov. Stanovenie pravidiel a ich presadzovanie sa tak väčšinou prenecháva veľmi veľkým súkromným spoločnostiam, pričom sa neustále zväčšuje informačná asymetria medzi online službami, ich používateľmi a orgánmi verejnej moci.

Okrem základného scenára sa posudzovali tri hlavné politické možnosti. Možnosť 1 by bola kodifikovať odporúčanie z roku 2018: v kodifikácii by sa stanovil rad procesných povinností pre online platformy na boj proti nezákonným činnostiam ich používateľov. Medzi povinnosťami by boli aj potrebné záruky na ochranu základných práv používateľov a zabezpečenie transparentnosti. Kodifikáciou by sa rozšírili aj mechanizmy administratívnej spolupráce orgánov pri riešení cezhraničných otázok prostredníctvom strediska pre výmenu informácií o digitálnej oblasti, čím by sa uľahčili informačné toky. Možnosť 2 by obsahovala opatrenia ako možnosť 1, bola by však zbavená prvkov, ktoré odrádzajú poskytovateľov služieb od dobrovoľného prijímania opatrení proti nezákonnému obsahu, a zaviedli by sa ňou opatrenia na zvýšenie transparentnosti v súvislosti s odporúčacími systémami a reklamou. Mechanizmus presadzovania dodržiavania predpisov a spolupráce by sa rozšíril tým, že v každom členskom štáte by sa vymenoval ústredný koordinátor. Možnosť 3, ktorá nadväzuje na opatrenia uvedené v predchádzajúcich možnostiach, zahŕňa cielené asymetrické opatrenia s prísnejšími povinnosťami pre veľmi veľké online platformy, ktoré by mohli pre spoločnosť a hospodárstvo EÚ predstavovať najvyššie úrovne rizika, ako aj určité obmedzené objasnenia režimu zodpovednosti pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb a systém riadenia EÚ s posilnenými právomocami v oblasti dohľadu a presadzovania dodržiavania predpisov.

Posúdenie identifikovaných hospodárskych a sociálnych vplyvov a porovnanie účinnosti, efektívnosti, koherentnosti a proporcionality tejto možnosti ukázali, že možnosť 3 by najúčinnejšie spĺňala ciele intervencie tým, že by vytvorila primeraný rámec vhodný na prispôsobenie sa novým výzvam v dynamickom digitálnom svete. Zložky zaradené v možnosti 3 sú takisto všeobecne podporované zainteresovanými stranami vrátane stanovísk Európskeho parlamentu a členských štátov.

Uprednostňovaná možnosť by podporila prístup poskytovateľov sprostredkovateľských služieb v Európskej únii na vnútorný trh a ich schopnosť ďalej rásť tým, že by znížila náklady súvisiace s právnou roztrieštenosťou. Aj keď sa očakáva, že dodržiavanie povinností súvisiacich s náležitou starostlivosťou si náklady vyžiada, odhaduje sa, že sa vykompenzujú znížením súčasnej roztrieštenosti prostredníctvom harmonizácie. Očakáva sa, že to bude mať priaznivý vplyv na konkurencieschopnosť, inovácie a investície do digitálnych služieb, najmä do startupov a scaleupov v Európskej únii ponúkajúcich podnikateľské modely založené na platformách, ale v rôznej miere aj na odvetvia podporované a posilňované elektronickým obchodom.

Cieľom uprednostňovanej možnosti je vymedziť vhodné rozdelenie povinností v boji proti nezákonnému obsahu na internete medzi sprostredkovateľské služby, ich príjemcov a orgány. Na tento účel sa v rámci nej zavádza asymetrický prístup k povinnostiam náležitej starostlivosti, ktoré sa ukladajú veľmi veľkým online platformám: toto je prístup riadenia rizík pod dohľadom, v ktorom pri presadzovaní dodržiavania predpisov hrá významnú úlohu systém riadenia. Asymetrické povinnosti sa ukladajú iba veľmi veľkým online platformám, ktoré majú podľa aktuálnych údajov nielen najväčší dosah, ale sú aj veľkými spoločnosťami s významným obratom. V dôsledku toho sú cielené opatrenia síce prísnejšie než v prípade iných spoločností, ale sú primerané schopnosti týchto spoločností dodržiavať predpisy.

Orgánom verejnej moci by sa navrhovanou možnosťou znížili náklady spôsobené neúčinnosťou a duplicitou v existujúcej úprave spolupráce orgánov. Aj keď by členské štáty znášali náklady na určenie nového alebo už zriadeného príslušného orgánu, očakáva sa, že zvýšenie efektívnosti ich vyváži: pri jednotlivých orgánoch mutualizáciou zdrojov, zlepšením informačných tokov a zjednodušením procesov vzájomného styku s partnermi v rámci celého vnútorného trhu, ako aj s poskytovateľmi služieb.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

V posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu, sa identifikuje jediná pridaná hodnota intervencie Únie, ktorou sa rieši riziko právnej roztrieštenosti vyvolanej rozdielnymi koncepciami regulácie a dohľadu (teda bez zohľadnenia zvýšenej bezpečnosti a dôvery v digitálne služby), v možnom zvýšení cezhraničného digitálneho obchodu o 1 až 1,8 %, t. j. o ekvivalent zvýšenia cezhranične vyprodukovaného obratu vo výške 8,6 až 15,5 miliardy EUR.

Vzhľadom na pridanú hodnotu pri presadzovaní opatrení iniciatíva prinesie významné zvýšenie efektívnosti v rámci spolupráce vo všetkých členských štátoch a mutualizáciu niektorých zdrojov určených na technickú pomoc na úrovni EÚ, na kontrolu a audit systémov moderovania obsahu, odporúčacích systémov a online reklamy na veľmi veľkých online platformách. To zasa povedie k zvýšenej účinnosti opatrení v oblasti presadzovania dodržiavania predpisov a dohľadu, kým súčasný systém sa do veľkej miery spolieha na obmedzenú schopnosť dohľadu v malom počte členských štátov.

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

Vplyv tohto návrhu na rozpočet bude pokrytý rozpočtovými prostriedkami vyčlenenými vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 v rámci finančného krytia programu Digitálna Európa a programu pre jednotný trh, ako je podrobne opísané v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu nariadenia. Tieto vplyvy si vyžiadajú aj preprogramovanie okruhu 7 finančného výhľadu.

Legislatívny finančný výkaz, ktorý je sprievodným dokumentom k tomuto návrhu nariadenia, pokrýva vplyv samotného nariadenia na rozpočet.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia stanoví komplexný rámec na kontinuálne monitorovanie výstupu, výsledkov a vplyvu tohto legislatívneho nástroja k dátumu začatia jeho uplatňovania. Na základe stanoveného programu monitorovania je hodnotenie nástroja naplánované do piatich rokov od nadobudnutia jeho účinnosti.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2020/0361 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 22 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 23 ,

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov 24 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Služby informačnej spoločnosti, a najmä sprostredkovateľské služby, sa stali dôležitou súčasťou hospodárstva Únie a každodenného života jej občanov. Dvadsať rokov po prijatí existujúceho právneho rámca platného pre takéto služby, ktorý je stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES 25 , poskytli nové a inovačné obchodné modely a služby, ako sú napríklad online sociálne siete a elektronické trhoviská, komerčným používateľom a spotrebiteľom nové spôsoby, ako šíriť informácie a pristupovať k nim, aj ako sa zapájať do transakcií. Väčšina občanov Únie v súčasnosti tieto služby využíva denne. Digitálna transformácia a intenzívnejšie využívanie týchto služieb však priniesli aj nové riziká a výzvy, a to tak pre individuálnych používateľov, ako aj pre spoločnosť ako celok.

(2)Pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, členské štáty v čoraz väčšej miere zavádzajú vnútroštátne právne predpisy, ktorými predovšetkým poskytovateľom sprostredkovateľských služieb ukladajú povinnosť plniť požiadavky na náležitú starostlivosť, alebo zavedenie takýchto predpisov zvažujú. Ak sa vezme do úvahy inherentne cezhraničná povaha internetu, ktorý sa vo všeobecnosti na poskytovanie týchto služieb používa, tieto rozdielne vnútroštátne právne predpisy negatívne ovplyvňujú vnútorný trh, ktorý podľa článku 26 zmluvy zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, kde je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb a sloboda usadiť sa. Podmienky poskytovania sprostredkovateľských služieb by sa mali na celom vnútornom trhu harmonizovať, aby sa podnikom poskytol prístup na nové trhy a aby sa im poskytli príležitosti využívať výhody vnútorného trhu, čím by sa zároveň spotrebiteľom a iným príjemcom služieb umožnil väčší výber.

(3)Zodpovedné a starostlivé správanie poskytovateľov sprostredkovateľských služieb je nevyhnutné pre bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie a aj na to, aby občania Únie a iné osoby mohli uplatňovať svoje základné práva zaručené Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj slobodu podnikania a právo na nediskrimináciu.

(4)Preto by sa v záujme ochrany a zlepšenia fungovania vnútorného trhu mal na úrovni Únie stanoviť cielený súbor jednotných, účinných a primeraných záväzných pravidiel. Týmto nariadením sa stanovujú podmienky pre vznik inovačných digitálnych služieb a ich rozšírenie na vnútornom trhu. S cieľom predchádzať fragmentácii vnútorného trhu a ukončiť ju a zároveň zabezpečiť právnu istotu, a tým znížiť neistotu pre vývojárov a podporiť interoperabilitu je potrebné, aby sa na úrovni Únie dosiahla aproximácia vnútroštátnych regulačných opatrení týkajúcich sa požiadaviek na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Tým, že sa použijú požiadavky, ktoré sú technologicky neutrálne, by sa inovácii nemalo brániť, ale naopak by sa mala stimulovať.

(5)Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na poskytovateľov určitých služieb informačnej spoločnosti vymedzených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 26 , teda všetkých služieb, ktoré sa bežne poskytujú za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu. Konkrétne by sa malo vzťahovať na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, a to najmä tých, ktoré pozostávajú zo služieb známych ako „obyčajný prenos“, „kešing“ a „hosting“, keďže exponenciálny nárast využívania týchto služieb, hlavne na všetky druhy legitímnych a sociálne prospešných účelov, posilnil aj ich úlohu pri sprostredkovaní a šírení nezákonných alebo inak škodlivých informácií a činností.

(6)V praxi niektorí poskytovatelia sprostredkovateľských služieb sprostredkúvajú služby, ktoré sa môžu, no nemusia poskytovať elektronickým spôsobom, ako sú služby informačných technológií na diaľku, dopravné, ubytovacie alebo doručovacie služby. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať len na sprostredkovateľské služby a nemalo by mať vplyv na požiadavky stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, ktoré sa týkajú produktov alebo služieb, ktoré sa sprostredkovateľskými službami sprostredkúvajú, a to ani v situáciách, keď sprostredkovateľská služba predstavuje neoddeliteľnú súčasť inej služby, ktorá nie je sprostredkovateľskou službou, ako sa uvádza v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

(7)S cieľom zabezpečiť účinnosť pravidiel stanovených v tomto nariadení a rovnaké podmienky na vnútornom trhu by sa tieto pravidlá mali uplatňovať na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb bez ohľadu na ich sídlo alebo bydlisko, pokiaľ poskytujú služby v Únii a pokiaľ je u nich preukázaná podstatná väzba s Úniou.

(8)Takáto podstatná väzba s Úniou by sa mala považovať za existujúcu v prípade, že poskytovateľ služieb má v Únii sídlo, alebo ak ho nemá, v prípade existencie významného počtu používateľov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo v prípade, že sa jeho činnosti zacieľujú na jeden alebo viacero členských štátov. Zacielenie činností na jeden alebo viacero členských štátov možno určiť na základe všetkých relevantných okolností vrátane faktorov ako používanie jazyka alebo meny, ktoré sa v danom členskom štáte vo všeobecnosti používajú, alebo možnosti objednať produkty alebo služby, či používania národnej domény najvyššej úrovne. Zacielenie činností na určitý členský štát by sa mohlo odvodiť aj z dostupnosti aplikácie v príslušnom vnútroštátnom obchode s aplikáciami, z poskytovania miestnej reklamy alebo reklamy v jazyku používanom v danom členskom štáte alebo zo spôsobu riadenia vzťahov so zákazníkmi, ako je napr. poskytovanie služieb zákazníkom v jazyku všeobecne používanom v danom členskom štáte. Podstatnú väzbu možno vyvodzovať aj z toho, ak poskytovateľ služieb smeruje svoje činnosti do jedného alebo viacerých členských štátov, ako sa stanovuje v článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 27 . Na druhej strane iba technická dostupnosť webového sídla z územia Únie sama osebe nemôže byť považovaná za vytvorenie podstatnej väzby s Úniou.

(9)Toto nariadenie by malo dopĺňať pravidlá vyplývajúce z iných aktov práva Únie upravujúcich určité aspekty poskytovania sprostredkovateľských služieb, najmä smernice 2000/31/ES (s výnimkou zmien zavedených týmto nariadením), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ v znení zmien 28 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... 29 (navrhované nariadenie o teroristickom obsahu online), no nemalo by mať vplyv na uplatňovanie týchto pravidiel. Uvedené iné akty, ktoré sa vo vzťahu k všeobecne platnému rámcu stanovenému v tomto nariadení majú považovať za lex specialis, preto zostávajú týmto nariadením nedotknuté. Pravidlá uvedené v tomto nariadení sa však uplatňujú v súvislosti s otázkami, ktoré sa týmito inými aktmi neriešia alebo sa nimi neriešia v plnej miere, ako aj na otázky, v súvislosti s ktorými tieto iné akty ponechávajú členským štátom možnosť prijať určité opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

(10)Z dôvodu jednoznačnosti by sa zároveň malo uviesť, že týmto nariadením nie sú dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 30 , nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 31 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES 32 ani nariadenie […/…] o dočasnej výnimke z určitých ustanovení smernice 2002/58/ES 33 , ako aj právne predpisy Únie o ochrane spotrebiteľov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES 34 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ 35 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 93/13/EHS 36 zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 37 , a o ochrane osobných údajov, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 38 . Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov sa riadi výlučne pravidlami práva Únie v tejto oblasti, najmä nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES. Týmto nariadením nie sú dotknuté ani pravidlá práva Únie o pracovných podmienkach.

(11)Treba objasniť, že týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá práva Únie v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv stanovujúce osobitné pravidlá a postupy, ktoré by mali zostať nedotknuté.

(12)V záujme dosiahnutia cieľa zaistiť bezpečné, predvídateľné a dôveryhodné online prostredie by sa na účely tohto nariadenia pojem „nezákonný obsah“ mal vymedziť v širokom rozsahu a vzťahovať sa aj na informácie súvisiace s nezákonným obsahom, produktmi, službami a činnosťami. Predovšetkým by sa tento pojem mal chápať tak, že sa bez ohľadu na ich formu vzťahuje na informácie, ktoré sú podľa platných právnych predpisov buď samy osebe nezákonné, ako napríklad nezákonné nenávistné prejavy alebo teroristický obsah a nezákonný diskriminačný obsah, alebo ktoré sa týkajú nezákonných činností, ako napríklad zdieľanie obrázkov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí, nezákonné zdieľanie súkromných snímok bez súhlasu, online prenasledovanie, predaj nevyhovujúcich alebo falšovaných produktov, neoprávnené použitie materiálu chráneného autorským právom alebo činnosti zahŕňajúce porušovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti nie je podstatné, či nezákonnosť informácií alebo činnosti vyplýva z práva Únie alebo z vnútroštátneho práva, ktoré je v súlade s právom Únie, ani aká je presná povaha alebo predmet príslušného právneho predpisu.

(13)Vzhľadom na osobitné vlastnosti dotknutých služieb a tomu zodpovedajúcu potrebu, aby ich poskytovatelia podliehali určitým osobitným povinnostiam, je potrebné v rámci širšej kategórie poskytovateľov hostingových služieb vymedzených v tomto nariadení rozlišovať podkategóriu online platforiem. Online platformy, ako sú sociálne siete alebo online trhoviská, by sa mali vymedziť ako poskytovatelia hostingových služieb, ktorí na žiadosť príjemcov služby nielen uchovávajú informácie, ktoré im títo príjemcovia poskytujú, ale ktoré rovnako na ich žiadosť šíria tieto informácie verejnosti. Aby však uložené povinnosti neboli príliš široké, poskytovatelia hostingových služieb by sa nemali považovať za online platformy, ak je verejné šírenie informácií len nepodstatnou a čisto vedľajšou funkčnosťou inej služby a táto funkčnosť sa z objektívnych technických dôvodov nedá používať bez tejto inej hlavnej služby a integrácia tejto funkčnosti nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti pravidiel uvedených v tomto nariadení, ktoré sa vzťahujú na online platformy. Takúto funkčnosť by napríklad mohla predstavovať sekcia online novín určená na komentáre, ak je zrejmé, že je doplnková k hlavnej službe, ktorú predstavuje uverejňovanie správ v rámci redakčnej zodpovednosti vydavateľa.

(14)Pojem „verejné šírenie“, ako sa používa v tomto nariadení, by mal zahŕňať sprístupňovanie informácií potenciálne neobmedzenému počtu osôb, teda zabezpečovanie jednoduchej prístupnosti informácií pre používateľov vo všeobecnosti bez toho, aby sa vyžadoval ďalší úkon príjemcu služby poskytujúceho informácie, a to bez ohľadu na to, či tieto osoby k predmetným informáciám skutočne pristupujú. Samotná možnosť vytvárať skupiny používateľov danej služby by sa sama osebe nemala chápať v tom zmysle, že informácie šírené týmto spôsobom sa nešíria verejnosti. Tento pojem by však nemal zahŕňať šírenie informácií v rámci uzavretých skupín, ktoré pozostávajú z obmedzeného počtu vopred určených osôb. Interpersonálne komunikačné služby vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 39 , ako sú e-maily alebo služby odosielania súkromných správ, nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Informácie by sa mali považovať za šírené verejnosti v zmysle tohto nariadenia len vtedy, ak k tomu dochádza na základe priamej žiadosti príjemcu služby, ktorý informácie poskytol.

(15)Ak sa toto nariadenie vzťahuje na niektoré zo služieb poskytovaných poskytovateľom, zatiaľ čo na iné služby sa nevzťahuje, alebo ak sa na služby poskytované poskytovateľom vzťahujú rôzne oddiely tohto nariadenia, príslušné ustanovenia tohto nariadenia by sa mali uplatňovať len na tie služby, ktoré patria do rozsahu ich pôsobnosti.

(16)Právna istota, ktorú poskytovateľom sprostredkovateľských služieb dáva horizontálny rámec podmienených výnimiek zo zodpovednosti stanovený v smernici 2000/31/ES, umožnila vznik mnohých nových služieb a ich rozšírenie na celom vnútornom trhu. Tento rámec by sa preto mal zachovať. Vzhľadom na rozdiely pri transpozícii a uplatňovaní príslušných pravidiel na vnútroštátnej úrovni a v záujme jednoznačnosti a súdržnosti by sa však tento rámec mal začleniť do tohto nariadenia. Je tiež potrebné objasniť určité prvky tohto rámca so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.

(17)V príslušných pravidlách kapitoly II by sa malo stanoviť len to, kedy dotknutý poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nemôže niesť zodpovednosť za nezákonný obsah, ktorý poskytujú príjemcovia služby. Tieto pravidlá by sa nemali chápať tak, že poskytujú pozitívny základ na stanovenie toho, kedy môže byť poskytovateľ braný na zodpovednosť, keďže to majú určiť uplatniteľné pravidlá práva Únie alebo vnútroštátneho práva. Výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení by sa okrem toho mali uplatňovať na akýkoľvek druh zodpovednosti, pokiaľ ide o akýkoľvek druh nezákonného obsahu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu uvedených právnych predpisov.

(18)Výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení by sa nemali uplatňovať, ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb namiesto toho, aby sa obmedzil na neutrálne poskytovanie služieb čisto technickým a automatickým spracovaním informácií poskytnutých príjemcom služby, zohráva aktívnu úlohu, ktorá mu umožňuje sa s týmito informáciami oboznámiť alebo ich kontrolovať. Tieto výnimky by teda nemali byť dostupné, pokiaľ ide o zodpovednosť týkajúcu sa informácií, ktoré neposkytol príjemca služby, ale samotný poskytovateľ sprostredkovateľskej služby, vrátane prípadu, keď boli informácie vypracované v rámci redakčnej zodpovednosti poskytovateľa.

(19)Vzhľadom na odlišnú povahu činností „obyčajný prenos“, „kešing“ a „hosting“ a odlišné postavenie a spôsobilosti poskytovateľov predmetných služieb je potrebné pravidlá uplatniteľné na tieto činnosti rozlišovať, keďže podľa tohto nariadenia podliehajú rôznym požiadavkám a podmienkam a ich rozsah sa podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie líši.

(20)Poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, ktorý úmyselne spolupracuje s príjemcom služieb s cieľom vykonávať nezákonné činnosti, neposkytuje svoju službu neutrálne, a preto by nemal mať možnosť využívať výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení.

(21)Možnosť využiť výnimky zo zodpovednosti v prípade služieb „obyčajný prenos“ a „kešing“ by mal mať vtedy, ak nie je nijako zainteresovaný na prenášaných informáciách. Predpokladom okrem iného je, aby informácie, ktoré prenáša, neupravoval. Táto požiadavka by sa však nemala chápať tak, že sa vzťahuje na manipulácie technickej povahy, ku ktorým dochádza počas prenosu, pretože sa nimi nemení integrita prenášaných informácií.

(22)Aby poskytovateľ mohol využiť výnimku zo zodpovednosti v prípade hostingových služieb, mal by, len čo získa skutočnú vedomosť alebo povedomie o nezákonnom obsahu, urýchlene konať s cieľom odstrániť tento obsah alebo k nemu znemožniť prístup. Odstránenie obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu by sa malo uskutočniť v súlade so zásadou slobody prejavu. Takúto skutočnú vedomosť alebo povedomie môže poskytovateľ získať najmä pátraním z vlastnej iniciatívy alebo z oznámení, ktoré mu predložia fyzické alebo právnické osoby v súlade s týmto nariadením, pokiaľ sú tieto oznámenia dostatočne presné a primerane odôvodnené na to, aby obozretný hospodársky subjekt mohol údajne nezákonný obsah opodstatnene identifikovať, posúdiť a prípadne proti nemu konať.

(23)V záujme zabezpečenia účinnej ochrany spotrebiteľov pri vykonávaní sprostredkovaných obchodných transakcií online by určití poskytovatelia hostingových služieb, konkrétne online platformy, ktoré spotrebiteľom umožňujú uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, nemali mať možnosť využívať výnimku zo zodpovednosti poskytovateľov hostingových služieb stanovenú v tomto nariadení, pokiaľ tieto online platformy predkladajú relevantné informácie týkajúce sa predmetných transakcií tak, že vedú spotrebiteľov k presvedčeniu, že informácie poskytli samotné online platformy alebo príjemcovia služby konajúci pod ich dohľadom alebo kontrolou, a teda že tieto online platformy o týchto informáciách majú vedomosť alebo nad nimi majú kontrolu, a to aj keby to nemuselo zodpovedať skutočnosti. V tejto súvislosti treba objektívne a na základe všetkých relevantných okolností určiť, či spôsob predkladania informácií mohol u priemerného a primerane informovaného spotrebiteľa viesť k takémuto presvedčeniu.

(24)Výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení by nemali mať vplyv na možnosť vydať voči poskytovateľom sprostredkovateľských služieb súdne príkazy rôzneho druhu, a to ani vtedy, ak spĺňajú podmienky stanovené v rámci uvedených výnimiek. Takéto súdne príkazy by mohli mať najmä podobu príkazov súdov alebo správnych orgánov, ktorými sa požaduje porušovanie predpisov ukončiť alebo mu predchádzať, a to aj odstránením nezákonného obsahu uvedeného v takomto príkaze vydanom v súlade s právom Únie alebo znemožnením prístupu k nemu.

(25)S cieľom vytvoriť právnu istotu a neodrádzať od činností zameraných na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu a konanie proti nemu, ktoré môžu poskytovatelia sprostredkovateľských služieb vykonávať na dobrovoľnom základe, by sa malo objasniť, že samotná skutočnosť, že poskytovatelia vykonávajú takéto činnosti, nespôsobuje nedostupnosť výnimiek zo zodpovednosti stanovených v tomto nariadení, ak sa tieto činnosti vykonávajú v dobrej viere a svedomite. Okrem toho je vhodné objasniť, že k nedostupnosti uvedených výnimiek zo zodpovednosti by nemala viesť ani samotná skutočnosť, že títo poskytovatelia v dobrej viere prijímajú opatrenia na dosiahnutie súladu s požiadavkami práva Únie vrátane požiadaviek stanovených v tomto nariadení, pokiaľ ide o uplatňovanie ich obchodných podmienok. Preto by sa žiadne takéto činnosti a opatrenia, ktoré daný poskytovateľ prijal, nemali zohľadňovať pri určovaní toho, či poskytovateľ môže využiť výnimku zo zodpovednosti, najmä pokiaľ ide o to, či poskytovateľ poskytuje svoju službu neutrálne, a preto môže patriť do rozsahu pôsobnosti príslušného ustanovenia, a to bez toho, aby z tohto pravidla vyplývalo, že poskytovateľ sa naň môže bezpodmienečne odvolávať.

(26)Hoci sa pravidlá v kapitole II tohto nariadenia zameriavajú na oslobodenie poskytovateľov sprostredkovateľských služieb od zodpovednosti, je dôležité pripomenúť, že napriek všeobecne dôležitej úlohe, ktorú títo poskytovatelia zohrávajú, nemal by sa problém nezákonného obsahu a nezákonných činností online riešiť tak, že sa pozornosť sústredí výlučne na ich zodpovednosť a povinnosti. Ak je to možné, mali by sa tretie strany dotknuté nezákonným obsahom prenášaným alebo uchovávaným online pokúsiť vyriešiť konflikty týkajúce sa takéhoto obsahu bez zapojenia príslušných poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Ak sa tak stanovuje v uplatniteľných predpisoch Únie a vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v ktorých sa určuje zodpovednosť príjemcov služby za nezákonný obsah, ktorý poskytujú a potenciálne šíria prostredníctvom sprostredkovateľských služieb, mali by príjemcovia takúto zodpovednosť niesť. V súlade s uplatniteľným právom by mali pomôcť zabrániť šíreniu nezákonného obsahu online prípadne aj iní aktéri, ako napríklad moderátori skupín v uzavretých online prostrediach, a to najmä v prípade veľkých skupín. Ak je navyše potrebné zapojiť poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti vrátane poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, všetky žiadosti alebo príkazy na takéto zapojenie by spravidla mali byť určené aktérovi, ktorý je z technického a prevádzkového hľadiska schopný proti konkrétnym položkám nezákonného obsahu konať, aby sa zabránilo akýmkoľvek možným negatívnym vplyvom na dostupnosť a prístupnosť informácií, ktoré nie sú nezákonným obsahom, a aby sa takéto vplyvy minimalizovali.

(27)Od roku 2000 sa objavujú nové technológie, ktoré zlepšujú dostupnosť, účinnosť, rýchlosť, spoľahlivosť, kapacitu a bezpečnosť systémov na prenos a uchovávanie údajov online, čo vedie k čoraz zložitejšiemu online ekosystému. V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že poskytovatelia služieb, ktorí vytvárajú a podporujú základnú logickú architektúru a riadne fungovanie internetu vrátane pomocných technických funkcií, môžu takisto využívať výnimky zo zodpovednosti stanovené v tomto nariadení, ak ich služby spĺňajú podmienky na to, aby sa mohli považovať za „obyčajný prenos“, „kešing“ alebo hostingové služby. Takéto služby prípadne zahŕňajú bezdrôtové miestne počítačové siete, služby systému doménových mien (DNS), správcov domén najvyššej úrovne, certifikačné orgány, ktoré vydávajú digitálne certifikáty, alebo siete na sprístupňovanie obsahu, ktoré umožňujú alebo zlepšujú funkcie iných poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Podobne sa značne rozvinuli aj služby používané na komunikačné účely a technické prostriedky ich poskytovania, čo viedlo k vzniku online služieb, ako sú internetová telefónia, služby odosielania správ a webmailové služby, kde sa komunikácia uskutočňuje prostredníctvom služby prístupu na internet. Aj tieto služby môžu využívať výnimky zo zodpovednosti, ak spĺňajú podmienky, aby sa mohli považovať za „obyčajný prenos“, „kešing“ alebo hostingovú službu.

(28)Pokiaľ ide o povinnosti všeobecnej povahy, poskytovatelia sprostredkovateľských služieb by nemali podliehať monitorovacej povinnosti. V súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení sa to netýka monitorovacej povinnosti v konkrétnom prípade, a najmä to nemá vplyv na príkazy vnútroštátnych orgánov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by sa nemalo vykladať ako uloženie všeobecnej monitorovacej povinnosti alebo aktívnej povinnosti zisťovania skutočností, ani ako všeobecná povinnosť poskytovateľov prijímať proaktívne opatrenia v súvislosti s nezákonným obsahom.

(29)V závislosti od právneho systému jednotlivých členských štátov a predmetnej oblasti práva môžu vnútroštátne súdne alebo správne orgány prikázať poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, aby konali proti určitým konkrétnym položkám nezákonného obsahu alebo poskytli určité konkrétne informácie. Vnútroštátne právne predpisy, na základe ktorých sa takéto príkazy vydávajú, sa značne líšia a tieto príkazy sa čoraz častejšie riešia v cezhraničných situáciách. Na to, aby sa tieto príkazy plnili účinným a efektívnym spôsobom tak, aby dotknuté orgány verejnej moci mohli plniť svoje úlohy a poskytovatelia nepodliehali neprimeranej záťaži, a bez toho, aby boli nenáležite dotknuté práva a oprávnené záujmy tretích strán, je potrebné stanoviť určité podmienky, ktoré by tieto príkazy mali spĺňať, a určité doplňujúce požiadavky týkajúce sa spracovania týchto príkazov.

(30)Príkazy konať proti nezákonnému obsahu alebo poskytovať informácie by sa mali vydávať v súlade s právom Únie, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679, a so zákazom všeobecných povinností monitorovať informácie alebo aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré naznačujú nezákonnú činnosť uvedenú v tomto nariadení. Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, ktoré sa vzťahujú na príkazy konať proti nezákonnému obsahu, nie sú dotknuté iné akty Únie, v ktorých sa stanovujú podobné systémy konania proti konkrétnym druhom nezákonného obsahu, ako napríklad nariadenie (EÚ) .../... [návrh nariadenia o riešení šírenia teroristického obsahu online] alebo nariadenie (EÚ) 2017/2394, ktorým sa orgánom presadzovania práva v oblasti ochrany spotrebiteľa v členských štátoch udeľujú osobitné právomoci prikázať poskytovanie informácií, pričom podmienkami a požiadavkami, ktoré sa na príkazy na poskytnutie informácií vzťahujú, nie sú dotknuté iné akty Únie, v ktorých sa stanovujú podobné relevantné pravidlá pre konkrétne sektory. Uvedenými podmienkami a požiadavkami by v súlade s právom Únie nemali byť dotknuté pravidlá uchovávania a archivácie podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva a žiadosti orgánov presadzovania práva o zachovanie dôvernosti týkajúce sa nezverejnenia informácií.

(31)Územná pôsobnosť takýchto príkazov konať proti nezákonnému obsahu by sa mala jasne stanoviť na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva umožňujúceho vydanie príkazu a nemala by prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jeho cieľov. V tejto súvislosti by vnútroštátny súdny alebo správny orgán vydávajúci príkaz mal vyvážiť cieľ, ktorý sa má príkazom dosiahnuť v súlade s právnym základom umožňujúcim jeho vydanie, s právami a oprávnenými záujmami všetkých tretích strán, ktoré môžu byť týmto príkazom dotknuté, najmä s ich základnými právami podľa charty. Ak príkaz odkazujúci na konkrétne informácie navyše môže mať účinky mimo územia členského štátu dotknutého orgánu, mal by tento orgán posúdiť, či predmetné informácie môžu predstavovať nezákonný obsah v iných dotknutých členských štátoch, a prípadne zohľadniť príslušné pravidlá práva Únie alebo medzinárodného práva a záujmy ústretovosti v medzinárodných vzťahoch.

(32)Príkazy na poskytnutie informácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa týkajú predloženia konkrétnych informácií o jednotlivých príjemcoch dotknutej sprostredkovateľskej služby, ktorí sú v týchto príkazoch identifikovaní, na účely určenia súladu príjemcov služieb s platnými pravidlami Únie alebo vnútroštátnymi pravidlami. Pravidlá tohto nariadenia týkajúce sa poskytovania informácií by preto nemali mať vplyv na príkazy týkajúce sa informácií o skupine príjemcov služieb, ktorí nie sú osobitne identifikovaní, vrátane príkazov na poskytnutie súhrnných informácií požadovaných na štatistické účely alebo tvorby politiky založenej na dôkazoch.

(33)Príkazy konať proti nezákonnému obsahu a poskytovať informácie podliehajú pravidlám, ktoré chránia právomoc členského štátu, kde je usadený dotknutý poskytovateľ služieb, a v určitých prípadoch stanovujú možné výnimky z tejto právomoci stanovené v článku 3 smernice 2000/31/ES, a to len ak sú splnené podmienky uvedeného článku. Keďže predmetné príkazy sa týkajú konkrétnych položiek nezákonného obsahu a informácií, ak sú určené poskytovateľom sprostredkovateľských služieb usadeným v inom členskom štáte, v zásade neobmedzujú slobodu týchto poskytovateľov poskytovať služby cezhranične. Preto sa na tieto príkazy nevzťahujú pravidlá stanovené v článku 3 smernice 2000/31/ES vrátane pravidiel týkajúcich sa potreby odôvodniť opatrenia odchyľujúce sa od právomoci členského štátu, v ktorom je poskytovateľ služieb usadený, určitými osobitnými dôvodmi a pravidiel týkajúcich sa oznamovania takýchto opatrení.

(34)Na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, a najmä na zlepšenie fungovania vnútorného trhu a zaistenie bezpečného a transparentného online prostredia je potrebné pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb stanoviť jasný a vyvážený súbor harmonizovaných povinností náležitej starostlivosti. Účelom týchto povinností by malo byť najmä zaručenie rôznych cieľov verejnej politiky, ako je bezpečnosť a dôvera príjemcov služby vrátane maloletých a zraniteľných používateľov, ochrana príslušných základných práv zakotvených v charte, zabezpečenie zmysluplnej zodpovednosti poskytovateľov a posilnenie postavenia príjemcov a iných dotknutých strán, a zároveň uľahčenie nevyhnutného dohľadu zo strany príslušných orgánov.

(35)V tejto súvislosti je dôležité, aby povinnosti náležitej starostlivosti boli prispôsobené druhu a povahe dotknutej sprostredkovateľskej služby. Týmto nariadením sa preto stanovujú základné povinnosti vzťahujúce sa na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ako aj dodatočné povinnosti pre poskytovateľov hostingových služieb a konkrétnejšie online platforiem a veľmi veľkých online platforiem. Pokiaľ poskytovatelia sprostredkovateľských služieb vzhľadom na povahu svojich služieb a ich veľkosť spadajú do týchto rôznych kategórií, mali by dodržiavať všetky zodpovedajúce povinnosti stanovené v tomto nariadení. Tieto harmonizované povinnosti náležitej starostlivosti, ktoré by mali byť primerané a nesvojvoľné, sú potrebné na riešenie identifikovaných problémov verejnej politiky, ako sú ochrana oprávnených záujmov príjemcov služby, riešenie nezákonných praktík a ochrana základných práv online.

(36)S cieľom uľahčiť hladkú a efektívnu komunikáciu týkajúcu sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa od poskytovateľov sprostredkovateľských služieb malo vyžadovať, aby zriadili jednotné kontaktné miesta a zverejnili príslušné informácie o svojich kontaktných miestach vrátane jazykov, ktoré sa pri tejto komunikácii majú používať. Kontaktné miesto môžu využívať aj dôveryhodní nahlasovatelia a profesionálne subjekty, ktoré sú s poskytovateľom sprostredkovateľských služieb v osobitnom vzťahu. Na rozdiel od právneho zástupcu by kontaktné miesto malo slúžiť na prevádzkové účely a nemuselo by nevyhnutne mať fyzické umiestnenie.

(37)Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb usadení v tretej krajine, ktorí ponúkajú služby v Únii, by mali určiť právnych zástupcov v Únii s dostatočným splnomocnením a poskytnúť o svojich právnych zástupcoch informácie, aby sa vo vzťahu k týmto poskytovateľom umožnil účinný dohľad a prípadne presadzovanie tohto nariadenia. Za predpokladu, že sú splnené príslušné požiadavky tohto nariadenia, mal by právny zástupca mať možnosť fungovať aj ako kontaktné miesto.

(38)Hoci by sa v zásade mala rešpektovať zmluvná sloboda poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, v záujme transparentnosti, ochrany príjemcov služieb a zamedzenia nespravodlivých alebo svojvoľných výsledkov je vhodné stanoviť určité pravidlá týkajúce sa obsahu, uplatňovania a presadzovania obchodných podmienok týchto poskytovateľov.

(39)V záujme zabezpečenia primeranej úrovne transparentnosti a zodpovednosti by poskytovatelia sprostredkovateľských služieb mali v súlade s harmonizovanými požiadavkami obsiahnutými v tomto nariadení každoročne podávať správy o moderovaní obsahu, ktoré uskutočňujú, a o opatreniach, ktoré prijali v dôsledku uplatňovania a presadzovania svojich obchodných podmienok. Aby sa však predišlo neprimeranému zaťaženiu, nemali by sa tieto povinnosti podávať správy o transparentnosti vzťahovať na poskytovateľov, ktorí sú mikropodnikmi alebo malými podnikmi podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES 40 .

(40)V boji proti nezákonnému obsahu na internete zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu poskytovatelia hostingových služieb, keďže na žiadosť príjemcov služieb uchovávajú informácie nimi poskytované a zvyčajne k nim poskytujú prístup iným príjemcom, a to niekedy aj vo veľkom rozsahu. Je dôležité, aby všetci poskytovatelia hostingových služieb bez ohľadu na veľkosť zaviedli používateľsky ústretové mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení uľahčujúce oznamovanie konkrétnych informácií, ktoré oznamujúca strana považuje za nezákonný obsah, príslušnému poskytovateľovi hostingových služieb (ďalej len „oznámenie“), ktorý môže podľa nich rozhodnúť, či súhlasí s týmto posúdením a či chce tento obsah odstrániť alebo k nemu znemožniť prístup (ďalej len „opatrenie“). Za predpokladu, že sú splnené požiadavky kladené na oznámenia, malo by byť možné, aby fyzické osoby alebo subjekty oznámili viacero konkrétnych položiek údajne nezákonného obsahu v jednom oznámení. Povinnosť zaviesť mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení by sa mala uplatňovať napríklad na služby uchovávania a zdieľania súborov, služby webového hostingu, reklamné servery a webové sídla na ukladanie textu (paste bins), pokiaľ sa považujú za poskytovateľov hostingových služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(41)Pravidlá týkajúce sa takýchto mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení by sa mali harmonizovať na úrovni Únie, aby sa zabezpečilo včasné, dôsledné a objektívne spracovanie oznámení na základe pravidiel, ktoré sú jednotné, transparentné a jasné a ktoré poskytujú spoľahlivé záruky na ochranu práv a oprávnených záujmov všetkých dotknutých strán, najmä ich základných práv zaručených chartou, a to bez ohľadu na členský štát, v ktorom sú tieto strany usadené alebo kde majú pobyt, a na dotknutú oblasť práva. Základné práva v príslušných prípadoch zahŕňajú právo na slobodu prejavu a právo na informácie, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov, právo na nediskrimináciu a právo príjemcov služieb na účinný prostriedok nápravy; slobodu podnikania poskytovateľov služieb vrátane zmluvnej slobody; ako aj právo na ľudskú dôstojnosť, práva dieťaťa, právo na ochranu vlastníctva vrátane duševného vlastníctva a právo na nediskrimináciu strán postihnutých nezákonným obsahom.

(42)Ak sa poskytovateľ hostingových služieb rozhodne odstrániť informácie, ktoré poskytol príjemca služby, alebo k nim znemožniť prístup, napríklad po prijatí oznámenia alebo konajúc z vlastnej iniciatívy, a to aj prostredníctvom automatizovaných prostriedkov, mal by vzhľadom na negatívne dôsledky, ktoré takéto rozhodnutia môžu mať pre príjemcu, a to aj pokiaľ ide o výkon jeho základného práva na slobodu prejavu, informovať príjemcu o svojom rozhodnutí, jeho dôvodoch a dostupných možnostiach uplatnenia prostriedkov nápravy na napadnutie rozhodnutia. Táto povinnosť by sa mala uplatňovať bez ohľadu na dôvody rozhodnutia, najmä bez ohľadu na to, či sa opatrenie prijalo z dôvodu, že informácie, na ktoré sa oznámenie vzťahuje, sa považujú za nezákonný obsah alebo za nezlučiteľné s platnými obchodnými podmienkami. Dostupné prostriedky nápravy, ktoré možno využiť na napadnutie rozhodnutia poskytovateľa hostingových služieb, by mali vždy zahŕňať súdne prostriedky nápravy.

(43)S cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu by sa dodatočné povinnosti uložené podľa tohto nariadenia online platformám nemali vzťahovať na mikropodniky alebo malé podniky podľa vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES 41 , pokiaľ ich dosah a vplyv nie sú také, že spĺňajú kritériá na to, aby sa podľa tohto nariadenia mohli považovať za veľmi veľké online platformy. K tomu, aby sa tieto dodatočné povinnosti neobchádzali, prispievajú pravidlá konsolidácie stanovené v uvedenom odporúčaní. Oslobodenie mikropodnikov a malých podnikov od uvedených dodatočných povinností by sa nemalo chápať tak, že ovplyvňuje ich schopnosť zriadiť na dobrovoľnom základe systém, ktorý je v súlade s jednou alebo viacerými z týchto povinností.

(44)Príjemcovia služieb by mali mať možnosť jednoducho a účinne napadnúť určité rozhodnutia online platforiem, ktoré ich negatívne ovplyvňujú. Od online platforiem by sa preto malo vyžadovať, aby zabezpečili vnútorné systémy vybavovania sťažností, ktoré spĺňajú určité podmienky zamerané na zaistenie toho, aby systémy boli ľahko dostupné a prinášali rýchle a spravodlivé výsledky. Okrem toho by sa mala stanoviť možnosť mimosúdneho riešenia sporov prostredníctvom certifikovaných orgánov, ktoré majú potrebnú nezávislosť, prostriedky a odborné znalosti na vykonávanie svojich činností spravodlivým, rýchlym a nákladovo efektívnym spôsobom, a to vrátane tých sporov, ktoré nebolo možné uspokojivo vyriešiť s použitím vnútorných systémov vybavovania sťažností. Takto poskytnuté prostriedky na napadnutie rozhodnutí online platforiem by mali dopĺňať možnosť domáhať sa súdnej nápravy v súlade s právnymi predpismi dotknutého členského štátu, a to bez toho, aby táto možnosť bola uvedenými prostriedkami nejako dotknutá.

(45)V prípade zmluvných sporov medzi spotrebiteľmi a podnikmi v súvislosti s nákupom tovaru alebo služieb sa prístup spotrebiteľov a podnikov v Únii k subjektom alternatívneho riešenia sporov s certifikátom kvality zabezpečuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ 42 . V tejto súvislosti by sa malo objasniť, že pravidlami tohto nariadenia týkajúcimi sa mimosúdneho riešenia sporov uvedená smernica nie je dotknutá a nie je nimi dotknuté ani právo spotrebiteľov podľa uvedenej smernice na ukončenie svojej účasti na postupe v ktoromkoľvek štádiu, ak nie sú spokojní so spôsobom fungovania alebo priebehom postupu.

(46)Opatrenia proti nezákonnému obsahu možno prijať rýchlejšie a spoľahlivejšie, ak online platformy prijmú potrebné opatrenia na to, aby sa oznámenia predložené dôveryhodnými nahlasovateľmi prostredníctvom mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení, ktoré sa vyžadujú v tomto nariadení, riešili prednostne bez toho, aby bola dotknutá požiadavka spracúvať všetky oznámenia predložené v rámci týchto mechanizmov a prijímať rozhodnutia k týmto oznámeniam včas, dôsledne a objektívne. Štatút dôveryhodných nahlasovateľov by sa nemal udeľovať jednotlivcom, ale len subjektom, ktoré okrem iného preukázali, že majú osobitné odborné znalosti a schopnosti v boji proti nezákonnému obsahu, že zastupujú kolektívne záujmy a že pracujú dôsledne a objektívne. Takéto subjekty môžu byť svojou povahou verejné, ako sú v prípade teroristického obsahu jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu vnútroštátnych orgánov presadzovania práva alebo Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“), alebo môžu byť mimovládnymi organizáciami a poloverejnými orgánmi, ako sú organizácie, ktoré sú súčasťou siete horúcich liniek INHOPE na nahlasovanie materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí, a organizácie, ktoré sa zaviazali oznamovať nezákonné rasistické a xenofóbne prejavy online. Pokiaľ ide o práva duševného vlastníctva, štatút dôveryhodného nahlasovateľa by sa mohol udeliť organizáciám priemyslu a nositeľov práv, ak preukážu, že spĺňajú príslušné podmienky. Pravidlá tohto nariadenia o dôveryhodných nahlasovateľoch by sa nemali chápať tak, že bránia online platformám v tom, aby podobným spôsobom zaobchádzali s oznámeniami predloženými subjektmi alebo jednotlivcami, ktorým štatút dôveryhodného nahlasovateľa podľa tohto nariadenia nebol udelený, a v ďalších spôsoboch spolupráce s inými subjektmi v súlade s uplatniteľným právom vrátane tohto nariadenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 43 .

(47)Zneužívanie služieb online platforiem tým, že sa často poskytuje zjavne nezákonný obsah alebo že sa v rámci mechanizmov a systémov zriadených podľa tohto nariadenia často predkladajú zjavne neopodstatnené oznámenia alebo sťažnosti, narúša dôveru a poškodzuje práva a oprávnené záujmy dotknutých strán. Preto proti takémuto zneužívaniu treba zaviesť vhodné a primerané záruky. Informácie by sa mali považovať za zjavne nezákonný obsah a oznámenia alebo sťažnosti by sa mali považovať za zjavne neopodstatnené, ak je aj neodborníkovi, a to aj bez vecnej analýzy, zrejmé, že obsah je nezákonný, prípadne že oznámenia alebo sťažnosti sú neopodstatnené. Za určitých podmienok by online platformy v súvislosti s osobou, ktorá sa zapája do zneužívania, mali dočasne pozastaviť svoje príslušné činnosti. Tým nie je dotknutá sloboda online platforiem určovať si obchodné podmienky a v prípade zjavne nezákonného obsahu súvisiaceho so závažnými trestnými činmi stanoviť prísnejšie opatrenia. Z dôvodu transparentnosti by sa táto možnosť mala jasne a dostatočne podrobne stanoviť v obchodných podmienkach online platforiem. Náprava by mala byť vždy otvorená rozhodnutiam, ktoré online platformy v tejto súvislosti prijmú, a mala by podliehať dohľadu príslušného koordinátora digitálnych služieb. Pravidlá tohto nariadenia o zneužívaní by online platformám nemali brániť prijímať na riešenie poskytovania nezákonného obsahu príjemcami ich služby alebo iného zneužívania ich služieb iné opatrenia v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom. Uvedenými pravidlami nie sú dotknuté možnosti vyvodiť voči osobám, ktoré sa dopustili zneužitia, zodpovednosť podľa ustanovení práva Únie alebo vnútroštátneho práva, a to aj zodpovednosť za náhradu škody.

(48)Online platforma sa môže v niektorých prípadoch, napríklad z oznámenia oznamujúcej strany alebo prostredníctvom svojich vlastných dobrovoľných opatrení, dozvedieť o informáciách týkajúcich sa určitej činnosti príjemcu služby, ako je napríklad poskytovanie určitých druhov nezákonného obsahu, ktoré vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, o ktorých online platforma vie, primerane odôvodňujú podozrenie, že príjemca mohol spáchať, môže páchať alebo pravdepodobne spácha závažný trestný čin ohrozujúci život alebo bezpečnosť nejakej osoby, ako sú napríklad trestné činy uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ 44 . V takýchto prípadoch by online platforma mala o takomto podozrení bezodkladne informovať príslušné orgány presadzovania práva a poskytnúť im všetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii, prípadne vrátane príslušného obsahu a vysvetlenia svojho podozrenia. Toto nariadenie neposkytuje právny základ na profilovanie príjemcov služieb na účely možného zisťovania trestných činov online platformami. Pri informovaní orgánov presadzovania práva by online platformy mali dodržiavať aj ďalšie uplatniteľné pravidlá práva Únie alebo vnútroštátneho práva na ochranu práv a slobôd fyzických osôb.

(49)S cieľom prispieť k bezpečnému, dôveryhodnému a transparentnému online prostrediu pre spotrebiteľov, ako aj pre iné zainteresované strany, ako sú konkurenční obchodníci a nositelia práv duševného vlastníctva, a s cieľom odradiť obchodníkov od predaja produktov alebo služieb v rozpore s platnými pravidlami by online platformy umožňujúce spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku mali zabezpečiť, aby boli títo obchodníci sledovateľní. Od obchodníka by sa preto malo vyžadovať, aby online platforme poskytol určité základné informácie, a to aj na propagáciu posolstiev o produktoch alebo ich ponúkanie. Táto požiadavka by sa mala vzťahovať aj na obchodníkov, ktorí na základe príslušných dohôd propagujú posolstvá o produktoch alebo službách v mene značiek. Uvedené online platformy by počas primeraného obdobia, ktoré neprekročí nevyhnutný rámec, mali bezpečne uchovávať všetky informácie tak, aby k nim v súlade s uplatniteľným právom vrátane právnych predpisov o ochrane osobných údajov mali prístup verejné orgány a súkromné subjekty s oprávneným záujmom, a to aj na základe príkazov na poskytnutie informácií uvedených v tomto nariadení.

(50)S cieľom zabezpečiť účinné a primerané uplatňovanie tejto povinnosti bez toho, aby sa ukladala neprimeraná záťaž, by príslušné online platformy mali vynaložiť primerané úsilie na overenie spoľahlivosti informácií, ktoré poskytujú dotknutí obchodníci, a to najmä prostredníctvom voľne dostupných oficiálnych online databáz a online rozhraní, ako sú vnútroštátne obchodné registre a systém výmeny informácií o DPH 45 , alebo tým, že požiadajú príslušných obchodníkov o poskytnutie dôveryhodných podporných dokumentov, ako sú kópie dokladov totožnosti, overených bankových výpisov, osvedčení spoločností a osvedčení z obchodného registra. Na účely splnenia tejto povinnosti môžu použiť aj iné zdroje, ktoré sú dostupné na použitie na diaľku a poskytujú podobný stupeň spoľahlivosti. Od príslušných online platforiem by sa však nemalo vyžadovať, aby vykonávali rozsiahle alebo nákladné zisťovanie skutočností online či uskutočňovali overovanie na mieste. Rovnako by sa takéto online platformy, ktoré vynaložili primerané úsilie požadované týmto nariadením, nemali chápať tak, že zaručujú spoľahlivosť informácií pre spotrebiteľa alebo iné zainteresované strany. Svoje online rozhranie by tieto online platformy mali takisto navrhovať a organizovať tak, aby obchodníci mohli plniť svoje povinnosti vyplývajúce z práva Únie, najmä požiadavky stanovené v článkoch 6 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ 46 , článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES 47 a článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES 48 .

(51)Vzhľadom na osobitnú zodpovednosť a povinnosti online platforiem by sa na ne mali vzťahovať povinnosti podávať správy o transparentnosti, ktoré sa uplatňujú popri požiadavkách na podávanie správ o transparentnosti vzťahujúcich sa na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podľa tohto nariadenia. Na určenie toho, či online platformy sú veľmi veľké online platformy, na ktoré sa vzťahujú určité dodatočné povinnosti podľa tohto nariadenia, by povinnosti online platforiem podávať správy o transparentnosti mali zahŕňať určité povinnosti týkajúce sa zverejňovania a oznamovania informácií o priemernom mesačnom počte aktívnych príjemcov ich služieb v Únii.

(52)Dôležitú úlohu v online prostredí zohráva online reklama, a to aj taká, ktorá sa týka poskytovania služieb online platforiem. Online reklama však môže prispieť k vzniku významných rizík, počnúc reklamou, ktorá je sama osebe nezákonným obsahom, cez prispievanie k finančným stimulom na uverejňovanie alebo šírenie nezákonného alebo inak škodlivého obsahu a činností online až po diskriminačné zobrazovanie reklamy, ktoré má vplyv na rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre občanov. Okrem požiadaviek vyplývajúcich z článku 6 smernice 2000/31/ES by sa preto od online platforiem malo vyžadovať, aby zabezpečili, že príjemcovia služieb majú určité individualizované informácie potrebné na pochopenie toho, kedy a v mene koho sa reklama zobrazuje. Príjemcovia služieb by okrem toho mali mať informácie o hlavných parametroch používaných na určenie toho, že sa im má zobraziť konkrétna reklama, ktoré by im mali poskytnúť zmysluplné vysvetlenia logiky použitej na tento účel, a to aj vtedy, keď je založená na profilovaní. Požiadavkami tohto nariadenia na poskytovanie informácií týkajúcich sa reklamy nie je dotknuté uplatňovanie príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) 2016/679, predovšetkým tých, ktoré sa týkajú práva namietať, automatizovaného individuálneho rozhodovania vrátane profilovania, a najmä potreby získať súhlas dotknutej osoby pred spracovaním osobných údajov na cielenú reklamu. Rovnako ním nie sú dotknuté ustanovenia smernice 2002/58/ES, najmä tie, ktoré sa týkajú uchovávania informácií v koncových zariadeniach a prístupu k informáciám, ktoré sú v nich uložené.

(53)Vzhľadom na význam veľmi veľkých online platforiem z dôvodu ich dosahu vyjadreného najmä počtom príjemcov služby pri uľahčovaní verejnej diskusie, hospodárskych transakcií a šírenia informácií, názorov a myšlienok a pri ovplyvňovaní spôsobu, akým príjemcovia získavajú informácie a komunikujú o nich online, je okrem povinností vzťahujúcich sa na všetky online platformy potrebné uložiť týmto platformám osobitné povinnosti. Tieto dodatočné povinnosti veľmi veľkých online platforiem sú potrebné na riešenie tých problémov verejnej politiky, pri ktorých neexistujú žiadne alternatívne a menej reštriktívne opatrenia, ktoré by účinne dosiahli rovnaký výsledok.

(54)Veľmi veľké online platformy môžu spôsobovať spoločenské riziká, ktoré sú z hľadiska rozsahu a vplyvu odlišné od rizík vyvolaných menšími platformami. Len čo počet príjemcov platformy dosiahne významný podiel na obyvateľstve Únie, systémové riziká, ktoré platforma predstavuje, začnú mať na Úniu neúmerne negatívny vplyv. Takýto významný dosah by sa mal považovať za existujúci vtedy, keď počet príjemcov presiahne prevádzkovú prahovú hodnotu stanovenú na 45 miliónov, teda počet rovnajúci sa 10 % obyvateľstva Únie. Prevádzková prahová hodnota by sa mala v prípade potreby aktualizovať prostredníctvom zmien prijatých vo forme delegovaných aktov. Takéto veľmi veľké online platformy by preto mali mať najvyššiu úroveň povinností náležitej starostlivosti, ktorá je primeraná ich spoločenskému vplyvu a prostriedkom.

(55)Vzhľadom na sieťové účinky charakteristické pre hospodárstvo založené na platformách môže používateľská základňa online platformy rýchlo narásť a dosiahnuť rozmer veľmi veľkej online platformy so zodpovedajúcim vplyvom na vnútorný trh. Môže to tak byť v prípade exponenciálneho rastu zaznamenaného v krátkom čase alebo v dôsledku širokého globálneho zastúpenia a obratu, ktoré online platforme umožnia plne využívať sieťové účinky a úspory z rozsahu a zo sortimentu. Vysoký ročný obrat alebo trhová kapitalizácia môžu byť najmä ukazovateľom rýchlej škálovateľnosti z hľadiska dosahu na používateľov. V týchto prípadoch by koordinátor digitálnych služieb mal mať možnosť požiadať platformu o častejšie podávanie správ o používateľskej základni, aby mohol včas identifikovať okamih, v ktorom by sa táto platforma mala na účely tohto nariadenia označiť za veľmi veľkú online platformu.

(56)Veľmi veľké online platformy sa používajú tak, že to výrazne ovplyvňuje bezpečnosť online, formovanie verejnej mienky a diskusie, ako aj online obchod. Spôsob, akým koncipujú svoje služby, je vo všeobecnosti optimalizovaný tak, aby z neho ťažili ich obchodné modely často založené na reklame, a môže vyvolať spoločenské obavy. Ak neexistuje účinná regulácia a presadzovanie dodržiavania predpisov, môžu stanovovať pravidlá hry bez toho, aby účinne identifikovali a zmierňovali riziká a spoločenské a hospodárske škody, ktoré môžu spôsobiť. Podľa tohto nariadenia by preto veľmi veľké online platformy mali posudzovať systémové riziká vyplývajúce z fungovania a využívania ich služieb, ako aj z potenciálneho zneužívania zo strany príjemcov služieb, a mali by prijímať vhodné zmierňujúce opatrenia.

(57)Dôkladne by sa mali posudzovať tri kategórie systémových rizík. Prvá kategória sa týka rizík spojených so zneužívaním ich služieb šírením nezákonného obsahu, ako je napríklad šírenie materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí alebo nezákonných nenávistných prejavov, a vykonávaním nezákonných činností, ako je predaj produktov alebo služieb zakázaných právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnym právom, medzi nimi aj falšovaných výrobkov. Bez toho, aby bola dotknutá osobná zodpovednosť príjemcu služieb veľmi veľkých online platforiem za možnú nezákonnosť jeho činnosti podľa uplatniteľného práva, môžu takéto šírenie alebo činnosti predstavovať významné systémové riziko napríklad v prípadoch, v ktorých sa prístup k takémuto obsahu môže rozšíriť prostredníctvom účtov s mimoriadne širokým dosahom. Druhá kategória sa týka vplyvu služby na uplatňovanie základných práv chránených Chartou základných práv Európskej únie vrátane slobody prejavu a práva na informácie, práva na súkromný život, práva na nediskrimináciu a práv dieťaťa. Takéto riziká môžu vzniknúť napríklad v súvislosti s uspôsobením algoritmických systémov, ktoré veľmi veľká online platforma používa, alebo so zneužitím jej služieb predkladaním neoprávnených oznámení alebo inými spôsobmi umlčovania prejavu alebo narúšania hospodárskej súťaže. Tretia kategória rizík sa týka úmyselnej a často aj koordinovanej manipulácie služieb platformy s predvídateľným vplyvom na zdravie, občiansku diskusiu, volebné procesy, verejnú bezpečnosť a ochranu maloletých vzhľadom na potrebu chrániť verejný poriadok, súkromie a bojovať proti podvodným a klamlivým obchodným praktikám. Takéto riziká môžu vznikať napríklad zakladaním falošných účtov, používaním botov a ďalších automatizovaných alebo čiastočne automatizovaných spôsobov správania, ktoré môžu spôsobiť rýchle a rozsiahle šírenie informácií, ktoré sú nezákonným obsahom alebo sú nezlučiteľné s obchodnými podmienkami online platformy.

(58)Na dôsledné zmierňovanie systémových rizík identifikovaných v posúdení rizika by veľmi veľké online platformy mali zavádzať nevyhnutné prostriedky. V rámci takýchto zmierňujúcich opatrení by veľmi veľké online platformy mali zvážiť napríklad zlepšenie alebo iné prispôsobenie koncepcie a fungovania moderovania obsahu, algoritmických odporúčacích systémov a online rozhraní tak, aby odrádzali od šírenia nezákonného obsahu a obmedzovali ho, ako aj prispôsobenie svojich rozhodovacích procesov alebo úpravu obchodných podmienok. Môžu do nich zahrnúť aj nápravné opatrenia, ako napríklad zastavenie príjmov z reklamy v súvislosti s konkrétnym obsahom, alebo iné opatrenia, ako napríklad zlepšenie viditeľnosti spoľahlivých informačných zdrojov. Veľmi veľké online platformy môžu posilniť svoje vnútorné procesy alebo dohľad nad ktoroukoľvek zo svojich činností, najmä pokiaľ ide o odhaľovanie systémových rizík. Môžu tiež iniciovať alebo zintenzívniť spoluprácu s dôveryhodnými nahlasovateľmi, organizovať školenia a výmeny skúseností s organizáciami dôveryhodných nahlasovateľov a spolupracovať s inými poskytovateľmi služieb, a to aj iniciovaním vzniku kódexov správania alebo iných samoregulačných opatrení či pripojením sa k existujúcim kódexom alebo opatreniam. Všetky prijaté opatrenia by mali byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia týkajúcimi sa náležitej starostlivosti a mali by byť účinné a vhodné na zmiernenie zistených špecifických rizík v záujme ochrany verejného poriadku, ochrany súkromia a boja proti podvodným a klamlivým obchodným praktikám a mali by byť primerané vzhľadom na hospodársku kapacitu veľmi veľkej online platformy a potrebu predísť zbytočným obmedzeniam využívania jej služieb, pričom by mali náležite zohľadňovať potenciálne negatívne účinky na základné práva príjemcov služieb.

(59)V prípade potreby by veľmi veľké online platformy za účasti zástupcov príjemcov služieb, zástupcov skupín potenciálne ovplyvnených ich službami, nezávislých expertov a organizácií občianskej spoločnosti mali vykonávať vlastné posúdenia rizík a navrhovať vlastné opatrenia na ich zmiernenie.

(60)Vzhľadom na potrebu zabezpečiť overenie nezávislými odborníkmi by sa veľmi veľké online platformy mali za dodržiavanie povinností stanovených v tomto nariadení a prípadne za dodržiavanie akýchkoľvek doplnkových záväzkov vyplývajúcich z kódexov správania a krízových protokolov zodpovedať prostredníctvom nezávislého auditu. Audítorovi by mali by poskytnúť prístup k všetkým relevantným údajom potrebným na riadne vykonanie auditu. Audítori by mali mať možnosť využívať aj iné zdroje objektívnych informácií vrátane štúdií preverených výskumných pracovníkov. Audítori by mali zaručiť dôvernosť, bezpečnosť a integritu informácií, napr. obchodných tajomstiev, ktoré získajú pri plnení svojich úloh, a mali by mať potrebné odborné znalosti v oblasti riadenia rizík a technickú spôsobilosť na vykonávanie auditu algoritmov. Audítori by mali byť nezávislí, aby boli schopní vykonávať svoje úlohy primeraným a dôveryhodným spôsobom. Ak ich nezávislosť nie je nespochybniteľná, mali by odstúpiť alebo sa zdržať auditu.

(61)Audítorská správa by mala byť odôvodnená, aby poskytla zmysluplný obraz o vykonaných činnostiach a záveroch, ku ktorým sa dospelo. Mala by prispieť k vypracovaniu opatrení, ktoré veľmi veľká online platforma prijíma na plnenie svojich povinností podľa tohto nariadenia, a prípadne by v nej mali byť navrhnuté zlepšenia týchto opatrení. Spolu s posúdením rizika a zmierňujúcimi opatreniami, ako aj s plánmi platformy na riešenie odporúčaní auditu by sa správa mala bezodkladne zaslať koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a výboru. Mala by obsahovať audítorské stanovisko založené na záveroch získaných z audítorských dôkazov. Kladné stanovisko by sa malo poskytnúť vtedy, ak zo všetkých dôkazov vyplýva, že veľmi veľká online platforma plní povinnosti stanovené v tomto nariadení alebo prípadne všetky záväzky, ktoré prijala na základe kódexu správania alebo krízového protokolu, a to najmä tým, že identifikuje, hodnotí a zmierňuje systémové riziká, ktoré predstavuje jej systém a služby. Ak audítor chce zahrnúť do správy poznámky, ktoré nemajú podstatný vplyv na výsledok auditu, malo by sa kladné stanovisko doplniť pripomienkami. Záporné stanovisko by sa malo vydať vtedy, ak sa audítor domnieva, že veľmi veľká online platforma nie je v súlade s týmto nariadením alebo neplní prijaté záväzky.

(62)Základnou črtou činnosti veľmi veľkej online platformy je spôsob, akým sú informácie priorizované a prezentované v jej online rozhraní na uľahčenie a optimalizáciu prístupu k informáciám pre príjemcov služieb. Informácie sa napríklad odporúčajú, zoraďujú a priorizujú pomocou algoritmov, odlišujú sa prostredníctvom textu alebo iných vizuálnych znázornení alebo sa informácie poskytnuté príjemcami spracujú inak. Takéto odporúčacie systémy môžu mať významný vplyv na schopnosť príjemcov získavať informácie a vstupovať s nimi do interakcie online. Zohrávajú dôležitú úlohu aj pri rozširovaní určitých posolstiev, virálnom šírení informácií a stimulácii online správania. Veľmi veľké online platformy by preto mali zabezpečiť, aby príjemcovia boli náležite informovaní a aby mohli ovplyvniť to, ktoré informácie sa im predkladajú. Mali by jasne a ľahko zrozumiteľným spôsobom predstaviť hlavné parametre takýchto odporúčajúcich systémov, a tým zabezpečiť, aby príjemcovia chápali, ako sa pre nich informácie priorizujú. Mali by tiež zaistiť, aby príjemcovia mali pre hlavné parametre alternatívy, medzi nimi aj také možnosti, ktoré nie sú založené na ich profilovaní.

(63)Reklamné systémy používané veľmi veľkými online platformami predstavujú osobitné riziká a z dôvodu svojho rozsahu a schopnosti cielene sa zamerať na príjemcov služieb a osloviť ich na základe ich správania v rámci online rozhrania platformy aj mimo neho si vyžadujú dôkladnejší verejný a regulačný dohľad. Na uľahčenie dohľadu a výskumu vznikajúcich rizík vyplývajúcich z distribúcie reklamy online, napríklad v súvislosti s nelegálnou reklamou alebo manipulatívnymi technikami a dezinformáciami so skutočným a predvídateľným negatívnym vplyvom na verejné zdravie, verejnú bezpečnosť, občiansku diskusiu, politickú účasť a rovnosť, by veľmi veľké online platformy mali zabezpečiť verejný prístup k archívom reklám zobrazených v ich online rozhraniach. Archívy by mali zahŕňať obsah reklám a súvisiace údaje o inzerentovi a dodaní reklamy, najmä pokiaľ ide o cielenú reklamu.

(64)S cieľom primerane dohliadať na dodržiavanie povinností veľmi veľkých online platforiem stanovených v tomto nariadení môže koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisia požadovať prístup ku konkrétnym údajom alebo ich nahlásenie. Takáto požiadavka sa môže týkať napríklad údajov potrebných na posúdenie rizík a možných škôd spôsobených systémami platformy, údajov o presnosti, fungovaní a testovaní algoritmických systémov na moderovanie obsahu, odporúčacích systémov alebo reklamných systémov alebo údajov o postupoch a výstupoch moderovania obsahu alebo vnútorných systémov vybavovania sťažností v zmysle tohto nariadenia. Pre preklenutie informačných asymetrií a vytvorenie odolného systému zmierňovania rizika, informovanie online platforiem, koordinátorov digitálnych služieb, iných príslušných orgánov, Komisie a verejnosti sú mimoriadne dôležité skúmania výskumných pracovníkov o vývoji a závažnosti systémových rizík online. Týmto nariadením sa preto stanovuje rámec na vynútiteľný prístup preverených výskumných pracovníkov k údajom z veľmi veľkých online platforiem. Všetky požiadavky na prístup k údajom podľa uvedeného rámca by mali byť primerané a mali by vhodným spôsobom chrániť práva a oprávnené záujmy (medzi nimi aj obchodné tajomstvá a iné dôverné informácie) platformy a všetkých ďalších dotknutých strán vrátane príjemcov služieb.

(65)Vzhľadom na zložitosť fungovania zavedených systémov a systémové riziká, ktoré predstavujú pre spoločnosť, by veľmi veľké online platformy mali vymenovať pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi, ktorí by mali mať potrebnú kvalifikáciu na sfunkčnenie opatrení a monitorovanie súladu s týmto nariadením v rámci organizácie platformy. Veľmi veľké online platformy by mali zabezpečiť, aby bol pracovník zodpovedný za dodržiavanie súladu s predpismi riadne a včas oboznámený so všetkými záležitosťami, ktoré súvisia s týmto nariadením. Vzhľadom na dodatočné riziká súvisiace s činnosťami veľmi veľkých online platforiem a ich dodatočné povinnosti podľa tohto nariadenia by ostatné požiadavky na transparentnosť stanovené v tomto nariadení mali byť doplnené dodatočnými požiadavkami na transparentnosť, ktoré sa vzťahujú osobitne na tieto platformy, najmä požiadavkou podávať správy o vykonaných posúdeniach rizík a prijatých následných opatreniach, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(66)S cieľom uľahčiť účinné a konzistentné uplatňovanie povinností stanovených v tomto nariadení, ktoré si môžu vyžadovať vykonávanie technologickými prostriedkami, je dôležité podporovať dobrovoľné odvetvové normy vzťahujúce sa na určité technické postupy, v rámci ktorých môže odvetvie pomôcť vyvinúť normalizované prostriedky na dosiahnutie súladu s týmto nariadením, ako je napríklad umožnenie predkladania oznámení, a to aj prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní, alebo o interoperabilite archívov reklamy. Takéto normy by mohli byť užitočné najmä pre pomerne malých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb. Normy by podľa vhodnosti mohli rozlišovať medzi rôznymi druhmi nezákonného obsahu alebo rôznymi druhmi sprostredkovateľských služieb.

(67)Komisia a výbor by mali nabádať k vypracovaniu kódexov správania, ktoré prispejú k uplatňovaniu tohto nariadenia. Hoci vykonávanie kódexov správania by malo byť merateľné a podliehať verejnému dohľadu, nemalo by to oslabovať dobrovoľnú povahu týchto kódexov a slobodu zainteresovaných strán rozhodnúť sa, či sa na nich budú podieľať. Za určitých okolností je dôležité, aby veľmi veľké online platformy spolupracovali pri vypracúvaní osobitných kódexov správania a aby ich dodržiavali. Nič v tomto nariadení nebráni iným poskytovateľom služieb dodržiavať rovnaké normy náležitej starostlivosti, prijímať osvedčené postupy a využívať usmernenia Komisie a výboru tak, že sa budú podieľať na rovnakých kódexoch správania.

(68)Je vhodné, aby sa v tomto nariadení pre takéto kódexy správania určili určité oblasti, ktorým treba venovať pozornosť. Predovšetkým by sa prostredníctvom samoregulačných a koregulačných dohôd mali preskúmať opatrenia na zmiernenie rizika týkajúce sa konkrétnych typov nezákonného obsahu. Ďalšou oblasťou, ktorá si zaslúži pozornosť, sú možné negatívne vplyvy systémových rizík na spoločnosť a demokraciu, ako sú dezinformácie alebo manipulatívne a nekalé činnosti. Patria sem koordinované operácie zamerané na šírenie informácií vrátane dezinformácií, ako je používanie botov alebo falošných účtov na vytváranie falošných alebo zavádzajúcich informácií, niekedy s cieľom dosiahnuť ekonomický zisk, ktoré sú obzvlášť škodlivé pre zraniteľných príjemcov služieb, napríklad pre deti. Pokiaľ ide o tieto oblasti, možno za vhodné opatrenie na zmiernenie rizika považovať dodržiavanie príslušného kódexu správania zo strany veľmi veľkej online platformy. Ak online platforma bez riadneho vysvetlenia odmietne výzvu Komisie, aby sa podieľala na uplatňovaní takéhoto kódexu správania, mohlo by sa to prípadne zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či online platforma porušila povinnosti stanovené v tomto nariadení.

(69)Pravidlá týkajúce sa kódexov správania podľa tohto nariadenia by mohli slúžiť ako základ pre už zavedené samoregulačné úsilie na úrovni Únie, ktorého súčasťou sú záväzok k bezpečnosti výrobkov, Memorandum o porozumení proti falšovaným tovarom, Kódex správania proti nezákonným nenávistným prejavom, ako aj Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií. Ako sa uvádza v akčnom pláne pre európsku demokraciu, Komisia konkrétne v prípade Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií vydá usmernenia na posilnenie tohto kódexu.

(70)Pri poskytovaní online reklamy vo všeobecnosti pôsobí niekoľko aktérov, medzi ktorých patria aj sprostredkovateľské služby spájajúce vydavateľov reklamy s inzerentmi. Pokiaľ ide o reklamu, mali by kódexy správania podporovať a dopĺňať povinnosti online platforiem a veľmi veľkých online platforiem týkajúce sa transparentnosti, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, aby sa zabezpečili flexibilné a účinné mechanizmy na uľahčenie a zlepšenie dodržiavania týchto povinností, najmä čo sa týka spôsobov prenosu príslušných informácií. Zapojením širokého spektra zainteresovaných strán by sa malo dosiahnuť, aby tieto kódexy správania mali širokú podporu, boli technicky spoľahlivé, účinné a poskytovali najvyššiu úroveň používateľskej ústretovosti, aby povinnosti týkajúce sa transparentnosti mohli plniť svoj účel.

(71)V prípade mimoriadnych okolností ovplyvňujúcich verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie môže Komisia na koordináciu rýchlej, kolektívnej a cezhraničnej reakcie v online prostredí iniciovať vypracovanie krízových protokolov. Mimoriadne okolnosti môže predstavovať akákoľvek nepredvídateľná udalosť, ako sú zemetrasenia, hurikány, pandémie a iné závažné cezhraničné ohrozenia verejného zdravia, vojna a teroristické činy, pri ktorých môžu byť online platformy napríklad zneužité na rýchle šírenie nezákonného obsahu alebo dezinformácií alebo pri nich vzniká potreba rýchleho šírenia spoľahlivých informácií. Vzhľadom na dôležitú úlohu veľmi veľkých online platforiem pri šírení informácií v našich spoločnostiach a cez hranice by sa takéto platformy mali nabádať k tomu, aby vypracúvali a uplatňovali osobitné krízové protokoly. Tieto krízové protokoly by sa mali aktivovať len na obmedzený čas a prijaté opatrenia by sa takisto mali obmedziť na to, čo je nevyhnutne potrebné na riešenie mimoriadnych okolností. Uvedené opatrenia by mali byť v súlade s týmto nariadením a nemali by predstavovať všeobecnú povinnosť zúčastnených veľmi veľkých online platforiem monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, ani aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti naznačujúce nezákonný obsah.

(72)Úloha zabezpečiť primeraný dohľad a presadzovanie povinností stanovených v tomto nariadení by sa v zásade mala zveriť členským štátom. Na tento účel by mali vymenovať aspoň jeden orgán, ktorý bude mať za úlohu uplatňovať toto nariadenie a presadzovať jeho dodržiavanie. Členské štáty by však podľa svojej vnútroštátnej ústavnej, organizačnej a administratívnej štruktúry mali mať možnosť poveriť osobitnými úlohami a právomocami v oblasti dohľadu alebo presadzovania dodržiavania predpisov, pokiaľ ide o uplatňovanie tohto nariadenia, viac než jeden príslušný orgán, napríklad orgány v konkrétnych odvetviach, ako sú regulačné orgány elektronických komunikácií, regulačné orgány pre médiá alebo orgány na ochranu spotrebiteľa.

(73)Vzhľadom na cezhraničný charakter predmetných služieb a horizontálny rozsah povinností zavedených týmto nariadením by mal byť orgán poverený úlohou dohliadať na uplatňovanie a v prípade potreby presadzovanie dodržiavania tohto nariadenia určený v jednotlivých členských štátoch ako koordinátor digitálnych služieb. Ak je na uplatňovanie tohto nariadenia a presadzovanie jeho dodržiavania vymenovaný viac ako jeden príslušný orgán, mal by sa v danom členskom štáte za koordinátora digitálnych služieb určiť len jeden orgán. Koordinátor digitálnych služieb by mal pre Komisiu, výbor, koordinátorov digitálnych služieb iných členských štátov, ako aj pre ostatné príslušné orgány daného členského štátu pôsobiť ako jednotné kontaktné miesto vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa uplatňovania tohto nariadenia. Najmä v prípadoch, keď sú úlohy podľa tohto nariadenia v danom členskom štáte zverené viacerým príslušným orgánom, mal by koordinátor digitálnych služieb tieto orgány koordinovať a spolupracovať s nimi v súlade s vnútroštátnym právom, v ktorom sa stanovujú ich príslušné úlohy, a mal by zabezpečiť účinné zapojenie všetkých relevantných orgánov do dohľadu a presadzovania práva na úrovni Únie.

(74)Koordinátor digitálnych služieb, ako aj iné príslušné orgány určené podľa tohto nariadenia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní účinnosti práv a povinností stanovených v tomto nariadení a dosahovania jeho cieľov. Preto je potrebné zaistiť, aby tieto orgány konali úplne nezávisle od súkromných a verejných subjektov a aby nemali povinnosť ani možnosť žiadať alebo prijímať pokyny, a to ani od vlády, čím nie sú dotknuté osobitné povinnosti spolupracovať s inými príslušnými orgánmi, koordinátormi digitálnych služieb, výborom a Komisiou. Na druhej strane by nezávislosť týchto orgánov nemala znamenať, že v súlade s vnútroštátnymi ústavnými pravidlami a bez ohrozenia dosiahnutia cieľov tohto nariadenia nemôžu podliehať vnútroštátnym mechanizmom kontroly alebo monitorovania finančných výdavkov alebo súdnemu preskúmaniu, alebo že by nemali mať možnosť v prípade potreby viesť konzultácie s inými vnútroštátnymi orgánmi vrátane orgánov presadzovania práva alebo orgánov krízového riadenia.

(75)Členské štáty môžu funkciu koordinátora digitálnych služieb alebo osobitné úlohy uplatňovať toto nariadenie a presadzovať jeho dodržiavanie zveriť existujúcemu vnútroštátnemu orgánu za predpokladu, že akýkoľvek takýto menovaný orgán spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, napríklad pokiaľ ide o jeho nezávislosť. V zásade sa členským štátom okrem toho nebráni v súlade s právom Únie zlučovať funkcie v rámci existujúceho orgánu. Medzi opatrenia na tento účel môže okrem iného patriť vylúčenie odvolania predsedu alebo člena správnej rady kolektívneho zboru existujúceho orgánu pred uplynutím ich funkčného obdobia len z dôvodu, že došlo k inštitucionálnej reforme spočívajúcej v zlúčení rôznych funkcií v rámci jedného orgánu, ak neexistujú pravidlá zaručujúce, že takéto odvolanie neohrozí nezávislosť a nestrannosť týchto členov.

(76)Keďže neexistuje všeobecná požiadavka, aby poskytovatelia sprostredkovateľských služieb zabezpečili fyzickú prítomnosť na území jedného z členských štátov, je potrebné zaistiť jednoznačnosť, pokiaľ ide o členský štát, ktorého právomoc sa na týchto poskytovateľov vzťahuje na účely presadzovania pravidiel stanovených v kapitolách III a IV príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Na poskytovateľa by sa mala vzťahovať právomoc toho členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho hlavné sídlo, teda tam, kde poskytovateľ má svoje ústredie alebo registrované sídlo, v ktorom sa vykonávajú hlavné finančné operácie a uskutočňuje prevádzková kontrola. Pokiaľ ide o poskytovateľov, ktorí nemajú sídlo v Únii, ale ponúkajú v Únii služby, a preto patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, právomoc by mal mať členský štát, v ktorom títo poskytovatelia vzhľadom na funkciu právnych zástupcov podľa tohto nariadenia vymenujú svojho právneho zástupcu. V záujme účinného uplatňovania tohto nariadenia by však všetky členské štáty mali mať právomoc vo vzťahu k poskytovateľom, ktorí neurčia právneho zástupcu, a to za predpokladu, že sa dodrží zásada ne bis in idem. Na tento účel by mal každý členský štát, ktorý vykonáva právomoc vo vzťahu k takýmto poskytovateľom, bez zbytočného odkladu informovať všetky ostatné členské štáty o opatreniach, ktoré prijal pri výkone tejto právomoci.

(77)Členské štáty by mali koordinátorovi digitálnych služieb a akémukoľvek inému príslušnému orgánu určenému podľa tohto nariadenia poskytnúť dostatočné právomoci a prostriedky na zabezpečenie účinného vyšetrovania a presadzovania práva. Koordinátori digitálnych služieb by mali mať najmä možnosť vyhľadávať a získavať informácie, ktoré sa nachádzajú na ich území, a to aj v kontexte spoločných vyšetrovaní, s náležitým zreteľom na skutočnosť, že opatrenia dohľadu a presadzovania týkajúce sa poskytovateľa, na ktorého sa vzťahuje právomoc iného členského štátu, by mal v súlade s postupmi týkajúcimi sa cezhraničnej spolupráce v prípade potreby prijať koordinátor digitálnych služieb tohto iného členského štátu.

(78)Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve v súlade s právom Únie, a najmä s týmto nariadením a chartou, stanoviť podrobné podmienky a obmedzenia výkonu vyšetrovacích právomocí a právomocí v oblasti presadzovania práva svojich koordinátorov digitálnych služieb a prípadne iných príslušných orgánov podľa tohto nariadenia.

(79)Počas výkonu týchto právomocí by príslušné orgány mali dodržiavať uplatniteľné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa postupov a záležitostí, ako je potreba predchádzajúceho súdneho povolenia na vstup do určitých priestorov a dôvernosť komunikácie medzi advokátom a jeho klientom. Týmito ustanoveniami by sa malo zabezpečiť najmä dodržiavanie základných práv na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces vrátane práva na obhajobu a práva na rešpektovanie súkromného života. V tejto súvislosti by ako vhodná referencia mohli slúžiť záruky poskytnuté v súvislosti s konaním Komisie podľa tohto nariadenia. Pred prijatím akéhokoľvek konečného rozhodnutia by sa malo zaručiť predchádzajúce spravodlivé a nestranné konanie vrátane práva dotknutých osôb na vypočutie a práva na prístup k spisu, pričom sa musí rešpektovať dôvernosť a služobné a obchodné tajomstvo, ako aj povinnosť uviesť zmysluplné odôvodnenie rozhodnutí. To by však v riadne odôvodnených naliehavých prípadoch a za dodržania primeraných podmienok a procedurálnych opatrení nemalo brániť prijímaniu opatrení. Výkon právomocí by okrem iného mal byť primeraný povahe a celkovej skutočnej alebo potenciálnej ujme spôsobenej porušením alebo predpokladaným porušením predpisov. Príslušné orgány by mali v zásade zohľadniť všetky relevantné skutočnosti a okolnosti prípadu vrátane informácií zhromaždených príslušnými orgánmi v iných členských štátoch.

(80)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa porušenia povinností stanovených v tomto nariadení mohli účinným, primeraným a odrádzajúcim spôsobom sankcionovať, pričom sa vzhľadom na sledovaný verejný záujem, rozsah a druh vykonávaných činností, ako aj na ekonomickú kapacitu porušovateľa zohľadní povaha, závažnosť, opakovanie a trvanie porušenia. Pri udeľovaní sankcií by sa malo predovšetkým zohľadniť, či príslušný poskytovateľ sprostredkovateľských služieb neplní svoje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia systematicky alebo opakovane, prípadne či pôsobí vo viacerých členských štátoch.

(81)Na zabezpečenie účinného presadzovania dodržiavania tohto nariadenia by jednotlivci alebo zastupujúce organizácie mali mať možnosť podať koordinátorovi digitálnych služieb na území, na ktorom dostali službu, akúkoľvek sťažnosť týkajúcu sa súladu s týmto nariadením, a to bez toho, aby boli dotknuté pravidlá tohto nariadenia o právomoci. V sťažnostiach by sa mal uvádzať pravdivý prehľad obáv týkajúcich sa dodržiavania predpisov zo strany konkrétneho poskytovateľa sprostredkovateľských služieb a koordinátorovi digitálnych služieb by sa v nich mohli poskytovať aj informácie o otázkach, ktoré majú viac prierezový charakter. Ak si daná otázka vyžaduje cezhraničnú spoluprácu, koordinátor digitálnych služieb by mal zapojiť ďalšie príslušné vnútroštátne orgány, ako aj koordinátora digitálnych služieb iného členského štátu, najmä toho, v ktorom je usadený dotknutý poskytovateľ sprostredkovateľských služieb.

(82)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby koordinátori digitálnych služieb mohli prijímať opatrenia, ktoré sú účinné pri riešení určitých obzvlášť závažných a pretrvávajúcich porušení a ktoré sú týmto porušeniam primerané. Najmä vtedy, keď tieto opatrenia môžu mať vplyv na práva a záujmy tretích strán, ako napríklad v prípadoch, keď sa obmedzí prístup k online rozhraniam, je vhodné požadovať, aby opatrenia na žiadosť koordinátorov digitálnych služieb nariadil príslušný súdny orgán a aby podliehali dodatočným zárukám. Potenciálne dotknuté tretie strany by predovšetkým mali mať možnosť byť vypočuté a takéto príkazy by sa mali vydávať len vtedy, keď nie sú primerane k dispozícii právomoci prijímať takéto opatrenia stanovené v iných aktoch práva Únie alebo vo vnútroštátnom práve, napríklad na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, na zabezpečenie rýchleho odstránenia webových stránok obsahujúcich alebo šíriacich detskú pornografiu alebo na znemožnenie prístupu k službám, ktoré tretia strana využíva na porušovanie práva duševného vlastníctva.

(83)Takýto príkaz na obmedzenie prístupu by nemal prekročiť rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojho cieľa. Mal byť teda dočasný a v zásade určený poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb, ako je príslušný poskytovateľ hostingových služieb, poskytovateľ internetových služieb alebo správca či registrátor domén, ktorý je v primeranom postavení na to, aby uvedený cieľ dosiahol bez neprimeraného obmedzenia prístupu k legálnym informáciám.

(84)Koordinátor digitálnych služieb by mal pravidelne uverejňovať správu o činnostiach vykonávaných podľa tohto nariadenia. Vzhľadom na to, že koordinátor digitálnych služieb je tiež informovaný o príkazoch na prijatie opatrení proti nezákonnému obsahu alebo na poskytnutie informácií upravených týmto nariadením prostredníctvom spoločného systému na výmenu informácií, mal by do svojej výročnej správy zahrnúť počet a kategórie týchto príkazov určených poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a vydaných súdnymi a správnymi orgánmi v jeho členskom štáte.

(85)Ak koordinátor digitálnych služieb požiada o prijatie opatrení iného koordinátora digitálnych služieb a ak príde k nezhodám, pokiaľ ide o posúdenia alebo prijaté alebo navrhované opatrenia či neprijatie opatrení, mal by mať žiadajúci koordinátor digitálnych služieb alebo výbor (v prípade, že vydá odporúčanie na posúdenie otázok týkajúcich sa viac ako troch členských štátov) možnosť postúpiť vec Komisii. Komisia by preto na základe informácií, ktoré poskytli dotknuté orgány, mala mať možnosť požiadať príslušného koordinátora digitálnych služieb o opätovné posúdenie veci a prijatie potrebných opatrení na zabezpečenie dodržiavania predpisov v stanovenej lehote. Touto možnosťou nie je dotknutá všeobecná povinnosť Komisie v súlade so zmluvami pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie dohliadať na uplatňovanie práva Únie a v prípade potreby na jeho presadzovanie. Ak koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia na základe takejto žiadosti neprijme žiadne opatrenia, môže v prípade, že údajný porušovateľ je veľmi veľkou online platformou, dôjsť k zásahu Komisie podľa kapitoly IV oddielu 3 tohto nariadenia.

(86)Na uľahčenie cezhraničného dohľadu a vyšetrovaní, na ktorých sa zúčastňujú viaceré členské štáty, by koordinátori digitálnych služieb mali mať možnosť podieľať sa trvalo alebo dočasne na spoločných činnostiach dohľadu a vyšetrovania týkajúcich sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Na týchto činnostiach sa môžu zúčastňovať ďalšie príslušné orgány a tieto činnosti sa v rámci obmedzení a rozsahu právomocí, ktoré majú jednotlivé zúčastnené orgány k dispozícii, môžu týkať rôznych otázok, od koordinovaného zberu údajov až po žiadosti o informácie alebo kontroly priestorov. Od výboru sa môže požadovať, aby v súvislosti s týmito činnosťami poskytoval poradenstvo, napríklad tak, že navrhne plány a harmonogramy činností alebo pracovné skupiny ad hoc, v ktorých budú zastúpené zúčastnené orgány.

(87)Vzhľadom na osobitné problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť v súvislosti s posudzovaním a zabezpečovaním dodržiavania predpisov zo strany veľmi veľkých online platforiem, napríklad v súvislosti s rozsahom alebo zložitosťou údajného porušenia alebo potrebou osobitných odborných znalostí alebo spôsobilostí na úrovni Únie, by koordinátori digitálnych služieb mali mať možnosť dobrovoľne požiadať Komisiu, aby zasiahla a využila svoje vyšetrovacie právomoci a právomoci v oblasti presadzovania práva podľa tohto nariadenia.

(88)S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia je na úrovni Únie potrebné zriadiť nezávislú poradnú skupinu, ktorá by mala Komisii poskytovať podporu a pomáhať jej pri zosúlaďovaní činností koordinátorov digitálnych služieb. Tento Európsky výbor pre digitálne služby by mal pozostávať z koordinátorov digitálnych služieb, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť koordinátorov v prípadoch, kde si to vyžaduje vnútroštátne rozdelenie úloh a právomocí, pozývať na zasadnutia výboru alebo vymenúvať ad hoc delegátov z iných príslušných orgánov, poverených osobitnými úlohami podľa tohto nariadenia. Ak sa na zasadnutí zúčastní viacero zástupcov z jedného členského štátu, hlasovacie právo by malo zostať obmedzené na jedného zástupcu za každý členský štát.

(89)Výbor by mal prispievať k tomu, aby sa na úrovni Únie dospelo k spoločnému nazeraniu na konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia, ako aj k spolupráci medzi príslušnými orgánmi, okrem iného aj tým, že bude Komisii a koordinátorom digitálnych služieb poskytovať poradenstvo o vhodných opatreniach v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva, najmä vo vzťahu k veľmi veľkým online platformám. Výbor by mal prispievať aj k vypracúvaniu príslušných vzorov a kódexov správania a analyzovať nastupujúce všeobecné trendy vo vývoji digitálnych služieb v Únii.

(90)Na tento účel by mal mať výbor možnosť prijímať stanoviská, žiadosti a odporúčania určené koordinátorom digitálnych služieb alebo iným príslušným vnútroštátnym orgánom. Hoci by nemali byť právne záväzné, rozhodnutie odchýliť sa od nich by malo byť náležite vysvetlené a Komisia by ho mohla zohľadniť pri posudzovaní dodržiavania tohto nariadenia dotknutým členským štátom.

(91)S cieľom zabezpečiť posúdenie žiadostí, ktoré mu boli predložené, z celoeurópskeho hľadiska by výbor mal pod vedením Komisie združovať zástupcov koordinátorov digitálnych služieb a prípadných ďalších príslušných orgánov. Vzhľadom na to, že sa môžu vyskytnúť prierezové prvky relevantné pre iné regulačné rámce na úrovni Únie, mal by mať výbor, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, možnosť spolupracovať s inými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, ktoré majú kompetencie v oblastiach, ako sú rovnosť (vrátane rovnosti žien a mužov) a nediskriminácia, ochrana údajov, elektronické komunikácie, audiovizuálne služby, odhaľovanie a vyšetrovanie colných podvodov poškodzujúcich rozpočet EÚ alebo ochrana spotrebiteľa.

(92)Komisia by sa na činnosti výboru mala zúčastňovať prostredníctvom jeho predsedu a nemala by mať hlasovacie práva. Komisia by mala prostredníctvom predsedu zabezpečiť, aby bol program zasadnutí určený v súlade s požiadavkami členov výboru, ako sa stanovuje v rokovacom poriadku a v súlade s povinnosťami výboru stanovenými v tomto nariadení.

(93)Výbor by vzhľadom na potrebu zabezpečiť podporu svojich činností mal mať možnosť využívať odborné znalosti a ľudské zdroje Komisie a príslušných vnútroštátnych orgánov. Osobitné operačné mechanizmy vnútorného fungovania výboru by sa mali bližšie špecifikovať v jeho rokovacom poriadku.

(94)Ak si veľmi veľké online platformy neplnia osobitné povinnosti, ktoré sa na ne vzťahujú, môže to vzhľadom na ich význam, ako aj na ich dosah a vplyv ovplyvniť značný počet príjemcov služieb v rôznych členských štátoch a spôsobiť veľké spoločenské škody, pričom môže byť mimoriadne zložité takéto neplnenie povinností identifikovať a riešiť.

(95)S cieľom riešiť tieto obavy súvisiace s verejným záujmom preto treba na úrovni Únie stanoviť spoločný systém posilneného dohľadu a presadzovania práva. Keď sa, napríklad na základe individuálnych alebo spoločných vyšetrovaní, auditov alebo sťažností, zistí porušenie jedného z ustanovení, ktoré sa vzťahujú výlučne na veľmi veľké online platformy, koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia by z vlastnej iniciatívy alebo na základe odporúčania výboru mal monitorovať všetky následné opatrenia prijaté dotknutou veľmi veľkou online platformou uvedené v jej akčnom pláne. S cieľom zistiť, či sú tieto opatrenia na riešenie porušenia právnych predpisov dostatočné, by koordinátor digitálnych služieb mal v prípade potreby mať možnosť požiadať o vykonanie ďalšieho osobitného auditu na dobrovoľnom základe. Na konci tohto postupu by mal informovať výbor, Komisiu a dotknutú platformu o svojich názoroch na to, či platforma porušenie riešila, pričom by sa mal sústrediť na relevantné počínanie platformy a uviesť, ako posudzuje všetky prijaté opatrenia. Koordinátor digitálnych služieb by mal svoju úlohu v rámci tohto spoločného systému plniť včas a maximálne pritom zohľadniť všetky stanoviská a iné odporúčania výboru.

(96)Ak uvedená platforma porušenie ustanovenia, ktoré sa vzťahuje len na veľmi veľké online platformy, nerieši účinne podľa akčného plánu, môže iba Komisia, a to z vlastnej iniciatívy alebo na základe odporúčania výboru, rozhodnúť o ďalšom vyšetrovaní príslušného porušenia a opatrení, ktoré platforma následne prijala, pričom koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia je z tohto rozhodovania vylúčený. V opodstatnených prípadoch by Komisia po vykonaní potrebných vyšetrovaní mala mať možnosť vydať vo vzťahu k veľmi veľkým online platformám rozhodnutia o zistení porušenia a uložení sankcií. Takúto možnosť zasiahnuť by mala mať aj v cezhraničných situáciách, ak koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia napriek žiadosti Komisie neprijme žiadne opatrenia, alebo v situáciách, keď sám koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia požiada Komisiu, aby zasiahla v súvislosti s porušením akéhokoľvek iného ustanovenia tohto nariadenia, ktorého sa dopustila veľmi veľká online platforma.

(97)Komisia by mala mať naďalej možnosť rozhodnúť, či v ktorejkoľvek zo situácií, v ktorých má podľa tohto nariadenia na to oprávnenie, chce alebo nechce zasiahnuť. Keď Komisia začne konanie, malo by sa zamedziť, aby príslušní koordinátori digitálnych služieb v mieste usadenia v súvislosti s dotknutou činnosťou veľmi veľkej online platformy vykonávali svoje vyšetrovacie právomoci a právomoci v oblasti presadzovania práva, aby sa zabránilo duplicite, nezrovnalostiam a rizikám z hľadiska zásady ne bis in idem. V záujme efektívnosti by sa však uvedeným koordinátorom digitálnych služieb nemalo brániť vo výkone ich právomocí pomáhať Komisii na jej žiadosť pri plnení úloh v oblasti dohľadu alebo v súvislosti s inou činnosťou vrátane činnosti tej istej veľmi veľkej online platformy, pri ktorej existuje podozrenie, že predstavuje nové porušenie predpisov. Títo koordinátori digitálnych služieb, ako aj výbor a prípadne iní koordinátori digitálnych služieb by mali Komisii poskytovať všetky potrebné informácie a pomoc, aby mohla účinne plniť svoje úlohy, a Komisia by ich mala podľa potreby informovať o výkone svojich právomocí. V tejto súvislosti by Komisia mala v prípade potreby zohľadniť všetky relevantné posúdenia, ktoré vykonal výbor alebo dotknutí koordinátori digitálnych služieb, ako aj všetky relevantné dôkazy a informácie, ktoré zhromaždili, a to bez toho, aby boli dotknuté jej právomoci a zodpovednosť vykonávať podľa potreby dodatočné vyšetrovania.

(98)Vzhľadom na osobitné výzvy, ktoré môžu vzniknúť pri úsilí o zabezpečenie dodržiavania predpisov zo strany veľmi veľkých online platforiem, ako aj na význam účinnosti toho úsilia a pri zohľadnení ich veľkosti a vplyvu, ako aj škôd, ktoré môžu spôsobiť, by Komisia mala mať silné vyšetrovacie právomoci a právomoci v oblasti presadzovania práva, ktoré jej umožnia vyšetrovať porušovanie niektorých pravidiel stanovených v tomto nariadení a presadzovať a monitorovať ich dodržiavanie, a to pri plnom rešpektovaní zásady proporcionality a práv a záujmov dotknutých strán.

(99)Komisia by predovšetkým mala mať prístup k všetkým relevantným dokumentom, údajom a informáciám potrebným na začatie a vedenie vyšetrovaní a na monitorovanie dodržiavania príslušných povinností stanovených v tomto nariadení bez ohľadu na to, kto má dotknuté dokumenty, údaje alebo informácie v držbe, a takisto bez ohľadu na ich formu alebo formát, pamäťové médium alebo konkrétne miesto, kde sú uložené. Komisia by mala mať možnosť priamo požadovať, aby dotknutá veľmi veľká online platforma alebo príslušné tretie strany alebo jednotlivci poskytli všetky relevantné dôkazy, údaje a informácie. Komisia by okrem toho mala mať možnosť vyžiadať si na účely tohto nariadenia akékoľvek relevantné informácie od akéhokoľvek verejného orgánu, subjektu alebo agentúry v členskom štáte alebo od akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby. Komisia by mala byť splnomocnená požadovať prístup k databázam a algoritmom príslušných osôb a vysvetlenia v súvislosti s nimi a vypočúvať s ich súhlasom všetky osoby, ktoré môžu mať užitočné informácie, a poskytnuté výpovede zaznamenať. Komisia by tiež mala byť splnomocnená vykonávať také kontroly, ktoré sú potrebné na presadzovanie príslušných ustanovení tohto nariadenia. Cieľom týchto vyšetrovacích právomocí je doplniť možnosť Komisie požiadať o pomoc koordinátorov digitálnych služieb a ďalšie orgány členských štátov, napríklad formou poskytnutia informácií alebo pri vykonávaní uvedených právomocí.

(100)Dodržiavanie príslušných povinností uložených týmto nariadením by malo byť vynútiteľné uložením pokút a pravidelného penále. Na tento účel by sa za nedodržanie povinností a porušenie procesných pravidiel mali stanoviť primerané výšky pokút a pravidelného penále a zároveň aj primerané premlčacie lehoty.

(101)Príslušné veľmi veľké online platformy a ďalšie osoby, ktoré podliehajú výkonu právomocí Komisie a ktorých záujmy môžu byť dotknuté jej rozhodnutím, by mali mať možnosť predložiť vopred svoje vyjadrenia a prijaté rozhodnutia by sa mali poskytnúť širokej verejnosti. Je dôležité, aby pri zabezpečení práv dotknutých strán na obhajobu, najmä ich práva na prístup k spisu, boli chránené dôverné informácie. Okrem toho by Komisia mala pri rešpektovaní dôvernosti týchto informácií zabezpečiť, aby sa všetky informácie, o ktoré sa jej rozhodnutie opiera, zverejnili v rozsahu, ktorý adresátovi rozhodnutia umožní pochopiť skutočnosti a argumenty, ktoré viedli k jeho prijatiu.

(102)V záujme účinnosti a efektívnosti by Komisia okrem všeobecného hodnotenia nariadenia, ktoré sa má vykonať do piatich rokov od nadobudnutia jeho účinnosti, mala po počiatočnej fáze a na základe prvých troch rokov uplatňovania tohto nariadenia vykonať aj hodnotenie činností výboru a jeho štruktúry.

(103)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 49 .

(104)V záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať v súlade s článkom 290 zmluvy akty na doplnenie tohto nariadenia. Delegované akty by sa mali prijať najmä v súvislosti s kritériami určovania veľmi veľkých online platforiem a technickými špecifikáciami pre žiadosti o prístup. Je osobitne dôležité, aby Komisia uskutočnila príslušné konzultácie a aby tieto konzultácie vykonala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(105)Toto nariadenie rešpektuje základné práva uznané v charte a základné práva, ktoré tvoria všeobecné zásady práva Únie. Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými základnými právami vrátane slobody prejavu a práva na informácie a slobody a plurality médií. Pri výkone právomocí stanovených v tomto nariadení by všetky zúčastnené verejné orgány mali v situáciách, keď dôjde ku konfliktu medzi príslušnými základnými právami, v súlade so zásadou proporcionality dospieť k spravodlivej rovnováhe medzi dotknutými právami.

(106)Keďže cieľ tohto nariadenia, teda riadne fungovanie vnútorného trhu a zaistenie bezpečného, predvídateľného a dôveryhodného online prostredia, v ktorom základné práva zakotvené v charte požívajú náležitú ochranu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože tieto nemôžu samostatným konaním dospieť k potrebnej harmonizácii a spolupráci, no z dôvodu jeho územného a osobného rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I – Všeobecné ustanovenia

Článok 1
Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.Týmto nariadením sa stanovujú harmonizované pravidlá poskytovania sprostredkovateľských služieb na vnútornom trhu. Stanovujú sa ním najmä:

a)rámec pre podmienené výnimky zo zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb;

b)pravidlá týkajúce sa osobitných povinností náležitej starostlivosti prispôsobených určitým konkrétnym kategóriám poskytovateľov sprostredkovateľských služieb;

c)pravidlá vykonávania tohto nariadenia a presadzovania jeho dodržiavania, a to aj pokiaľ ide o spoluprácu a koordináciu medzi príslušnými orgánmi.

2.Ciele tohto nariadenia sú:

a)prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu so sprostredkovateľskými službami;

b)stanoviť jednotné pravidlá bezpečného, predvídateľného a dôveryhodného online prostredia, v ktorom sú účinne chránené základné práva zakotvené v charte.

3.Toto nariadenie sa uplatňuje na sprostredkovateľské služby poskytované príjemcom služieb, ktorí majú sídlo alebo bydlisko v Únii, a to bez ohľadu na sídlo poskytovateľov týchto služieb.

4.Toto nariadenie sa nevzťahuje na žiadnu službu, ktorá nie je sprostredkovateľskou službou, ani na žiadne požiadavky uložené v súvislosti s takouto službou, a to bez ohľadu na to, či sa táto služba poskytuje prostredníctvom sprostredkovateľskej služby.

5.Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá stanovené v týchto predpisoch:

a)smernica 2000/31/ES;

b)smernica 2010/13/ES;

c)právne predpisy Únie v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv;

d)nariadenie (EÚ) .../... o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu online [TOO po prijatí];

e)nariadenie (EÚ) .../... o európskom príkaze na predloženie a uchovanie elektronických dôkazov v trestných veciach a smernica (EÚ) .../..., ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní [elektronické dôkazy po prijatí];

f)nariadenie (EÚ) 2019/1148;

g)nariadenie (EÚ) 2019/1150;

h)právne predpisy Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov vrátane nariadenia (EÚ) 2017/2394;

i)právne predpisy Únie o ochrane osobných údajov, najmä nariadenie (EÚ) 2016/679 a smernica 2002/58/ES.

Článok 2
Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„služby informačnej spoločnosti“ sú služby v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

b)„príjemca služby“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva príslušnú sprostredkovateľskú službu;

c)„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba konajúca na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti;

d)„ponúkať služby v Únii“ je poskytovať právnickým alebo fyzickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch možnosť využívať služby poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti, ktorý má podstatnú väzbu s Úniou; takáto podstatná väzba sa považuje za existujúcu, ak má poskytovateľ v Únii sídlo; ak takéto sídlo neexistuje, posúdenie podstatnej väzby sa zakladá na konkrétnych skutkových kritériách, ako sú:

–významný počet používateľov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo

–zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov;

e)„obchodník“ je každá fyzická osoba alebo každá právnická osoba bez ohľadu na to, či je v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, ktorá koná na účely súvisiace s jej obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, a to aj prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej mene alebo na jej účet;

f)„sprostredkovateľská služba“ je jedna z týchto služieb:

–služba „obyčajný prenos“, ktorá pozostáva z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti,

–služba „kešing“, ktorá pozostáva z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, pri ktorom sa tieto informácie automaticky, dočasne a prechodne uchovávajú, a to výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom na ich žiadosť,

–služba „hosting“, ktorá pozostáva z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby na jeho žiadosť;

g)„nezákonný obsah“ je akákoľvek informácia, ktorá sama osebe alebo tým, že odkazuje na nejakú činnosť vrátane predaja produktov alebo poskytovania služieb, nie je v súlade s právnymi predpismi Únie alebo niektorého členského štátu, a to bez ohľadu na presný predmet alebo povahu týchto právnych predpisov;

h) „online platforma“ je poskytovateľ hostingovej služby, ktorý na žiadosť príjemcu služby uchováva a verejne šíri informácie, pokiaľ táto činnosť nie je nevýznamným a čisto vedľajším prvkom inej služby, ktorý z objektívnych a technických dôvodov nemožno použiť bez tejto inej služby, a jeho začlenenie do inej služby nie je prostriedkom na obchádzanie uplatniteľnosti tohto nariadenia;

i)„verejné šírenie“ je sprístupnenie informácií potenciálne neobmedzenému počtu tretích strán na žiadosť príjemcu služby, ktorý informácie poskytol;

j)„zmluva uzavretá na diaľku“ je zmluva v zmysle článku 2 ods. 7 smernice 2011/83/EÚ;

k)„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácie vrátane mobilných aplikácií;

l)„koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je usadený poskytovateľ sprostredkovateľskej služby alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca;

m)„koordinátor digitálnych služieb v mieste určenia“ je koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom sa sprostredkovateľská služba poskytuje;

n)„reklama“ sú informácie určené na propagáciu posolstva právnickej alebo fyzickej osoby bez ohľadu na to, či sa majú dosiahnuť komerčné alebo nekomerčné účely, pričom tieto informácie online platforma zobrazuje na svojom online rozhraní za odplatu, ktorá sa poskytuje konkrétne za ich propagáciu;

o)„odporúčací systém“ je úplne alebo čiastočne automatizovaný systém, ktorý online platforma používa na odporúčanie konkrétnych informácií príjemcom služby vo svojom online rozhraní, a to aj v dôsledku vyhľadávania iniciovaného príjemcom alebo iného určenia relatívneho poradia alebo významnosti zobrazovaných informácií;

p)„moderovanie obsahu“ sú činnosti vykonávané poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb zamerané na odhaľovanie a identifikáciu nezákonného obsahu alebo informácií, ktoré poskytujú príjemcovia služby a ktoré nie sú v súlade s ich obchodnými podmienkami, a na boj proti takémuto obsahu alebo informáciám vrátane prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť tohto nezákonného obsahu alebo týchto informácií, ako je napríklad zhoršenie ich pozície, znemožnenie prístupu k nim alebo ich odstránenie, alebo schopnosť príjemcov poskytovať tieto informácie, ako napríklad zrušenie alebo zablokovanie konta príjemcu;

q)„obchodné podmienky“ sú všetky podmienky alebo špecifikácie bez ohľadu na ich názov alebo formu, ktorými sa riadi zmluvný vzťah medzi poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a ich príjemcami.

Kapitola II – Zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

Článok 3
„Obyčajný prenos“

1.Ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti alebo z poskytovania prístupu ku komunikačnej sieti, poskytovateľ služby nie je zodpovedný za prenášané informácie pod podmienkou, že poskytovateľ:

a)neiniciuje prenos;

b)nevyberá príjemcu prenosu a

c)nevyberá ani neupravuje informácie, ktoré sú prenášané.

2.Akty prenosu a poskytnutia prístupu uvedené v odseku 1 zahŕňajú automatické, dočasné a prechodné uchovávanie prenášaných informácií, pokiaľ k nemu dochádza výlučne na účely uskutočnenia prenosu v komunikačnej sieti a za predpokladu, že sa informácie neuchovávajú dlhšie, než je primerane nevyhnutné na prenos.

3.Tento článok nemá vplyv na možnosť súdu alebo správneho orgánu požiadať v súlade s právnymi systémami členských štátov poskytovateľa služieb, aby ukončil porušovanie predpisov alebo mu zabránil.

Článok 4
„Kešing“

1.Ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z prenosu informácií poskytovaných príjemcom služby v komunikačnej sieti, poskytovateľ služby nie je zodpovedný za automatické, dočasné a prechodné uchovávanie týchto informácií uskutočňované výlučne na účely zefektívnenia ďalšieho prenosu informácií k iným príjemcom služby na ich žiadosť pod podmienkou, že:

a)poskytovateľ informácie neupravuje;

b)poskytovateľ dodržiava podmienky prístupu k informáciám;

c)poskytovateľ dodržiava pravidlá týkajúce sa aktualizácie informácií špecifikované spôsobom všeobecne uznávaným a používaným v príslušnom odvetví;

d)poskytovateľ nezasahuje do zákonného používania technológie, ktorá je všeobecne uznávaná a používaná v príslušnom odvetví, na získavanie údajov o používaní informácií a

e)poskytovateľ urýchlene koná, aby odstránil informácie, ktoré uchováva, alebo k nim znemožnil prístup, hneď ako získa skutočnú vedomosť o tom, že informácie boli na pôvodnom zdroji prenosu odstránené zo siete alebo k nim bol znemožnený prístup, alebo že ich odstránenie alebo znemožnenie prístupu k nim nariadil súd alebo správny orgán.

2.Tento článok nemá vplyv na možnosť súdu alebo správneho orgánu požiadať v súlade s právnymi systémami členských štátov poskytovateľa služieb, aby ukončil porušovanie predpisov alebo mu zabránil.

Článok 5
Hosting

1.Ak poskytovaná služba informačnej spoločnosti pozostáva z uchovávania informácií poskytovaných príjemcom služby, poskytovateľ služby nie je zodpovedný za informácie uchovávané na žiadosť príjemcu služby pod podmienkou, že poskytovateľ:

a)nemá skutočnú vedomosť o nezákonnej činnosti alebo nezákonnom obsahu a vzhľadom na nároky na náhradu škody si nie je vedomý skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo nezákonný obsah, alebo

b)po získaní takejto vedomosti alebo povedomia urýchlene koná, aby nezákonný obsah odstránil alebo k nemu znemožnil prístup.

2.Odsek 1 sa neuplatňuje, ak príjemca služby podlieha poskytovateľovi alebo je pod jeho kontrolou.

3.Odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ ide o zodpovednosť online platforiem podľa právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorá umožňuje spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, ak takáto online platforma predkladá konkrétnu informáciu alebo inak umožňuje konkrétnu transakciu takým spôsobom, ktorý by viedol priemerného a primerane informovaného spotrebiteľa k presvedčeniu, že informácie alebo produkt či službu, ktoré sú predmetom transakcie, poskytuje buď samotná online platforma, alebo príjemca služby, ktorý jej podlieha alebo je pod jej kontrolou.

4.Tento článok nemá vplyv na možnosť súdu alebo správneho orgánu požiadať v súlade s právnymi systémami členských štátov poskytovateľa služieb, aby ukončil porušovanie predpisov alebo mu zabránil.

Článok 6
Dobrovoľné vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a dodržiavanie právnych predpisov

Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb majú právo využiť výnimky zo zodpovednosti uvedené v článkoch 3, 4 a 5 aj vtedy, keď vykonávajú dobrovoľné vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo iné činnosti zamerané na odhaľovanie, identifikáciu a odstraňovanie nezákonného obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu, alebo prijímajú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s požiadavkami práva Únie vrátane tých, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.

Článok 7
Neexistencia všeobecnej monitorovacej povinnosti alebo aktívnej povinnosti zisťovania skutočností

Poskytovateľom sprostredkovateľských služieb sa neukladá všeobecná povinnosť monitorovať informácie, ktoré títo poskytovatelia prenášajú alebo uchovávajú, ani povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti naznačujúce nezákonnú činnosť. 

Článok 8
Príkazy konať proti nezákonnému obsahu

1.Po prijatí príkazu konať proti konkrétnemu nezákonnému obsahu vydaného príslušnými vnútroštátnymi súdnymi alebo správnymi orgánmi na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie poskytovatelia sprostredkovateľských služieb bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, o tom, ako príkaz vykonali, pričom uvedú prijaté opatrenia, ako aj čas ich prijatia.

2.Členské štáty zabezpečia, aby príkazy uvedené v odseku 1 spĺňali tieto podmienky:

a)príkaz obsahuje tieto prvky:

–odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo informácie predstavujú nezákonný obsah, s odkazom na konkrétne ustanovenie právnych predpisov Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré bolo porušené,

–jeden alebo viac presných jednotných vyhľadávačov zdrojov a v prípade potreby ďalšie informácie umožňujúce identifikáciu dotknutého nezákonného obsahu,

–informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ služby a príjemca služby, ktorý obsah poskytol;

b)územnú pôsobnosť príkazu na základe uplatniteľných pravidiel práva Únie a vnútroštátneho práva vrátane charty a prípadne všeobecných zásad medzinárodného práva, ktorá nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie jeho cieľa;

c)príkaz sa vystaví v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ, a zasiela sa kontaktnému miestu určenému poskytovateľom v súlade s článkom 10.

3.Koordinátor digitálnych služieb z členského štátu súdneho alebo správneho orgánu vydávajúceho príkaz bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 67 zašle kópiu príkazov uvedených v odseku 1 všetkým ostatným koordinátorom digitálnych služieb.

4.Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté požiadavky vnútroštátneho trestného procesného práva v súlade s právom Únie.

Článok 9
Príkazy na poskytnutie informácií

1.Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb po prijatí príkazu na poskytnutie konkrétnej informácie o jednom alebo viacerých konkrétnych jednotlivých príjemcoch služby, ktorý vydali príslušné vnútroštátne súdne alebo správne orgány na základe uplatniteľného práva Únie alebo vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie, bez zbytočného odkladu informujú orgán, ktorý príkaz vydal, o jeho prijatí a o tom, ako bol príkaz vykonaný.

2.Členské štáty zabezpečia, aby príkazy uvedené v odseku 1 spĺňali tieto podmienky:

a)príkaz obsahuje tieto prvky:

–odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje cieľ, na ktorý sa informácie požadujú, a prečo je požiadavka na poskytnutie informácií nevyhnutná a primeraná na určenie toho, či príjemcovia sprostredkovateľských služieb dodržiavajú uplatniteľné pravidlá Únie alebo vnútroštátne pravidlá, okrem prípadov, keď takéto odôvodnenie nemožno poskytnúť z dôvodov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním a stíhaním,

–informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má k dispozícii poskytovateľ a dotknutí príjemcovia služby;

b)v príkaze sa od poskytovateľa vyžaduje len poskytnutie informácií, ktoré už boli zhromaždené na účely poskytovania služby a ktoré má pod kontrolou;

c)príkaz sa vystaví v jazyku, ktorý uviedol poskytovateľ, a zasiela sa kontaktnému miestu určenému poskytovateľom v súlade s článkom 10.

3.Koordinátor digitálnych služieb z členského štátu vnútroštátneho súdneho alebo správneho orgánu vydávajúceho príkaz bez zbytočného odkladu prostredníctvom systému zriadeného v súlade s článkom 67 zašle kópiu príkazu uvedeného v odseku 1 všetkým koordinátorom digitálnych služieb.

4.Podmienkami a požiadavkami stanovenými v tomto článku nie sú dotknuté požiadavky vnútroštátneho trestného procesného práva v súlade s právom Únie.

Kapitola III
Povinnosti náležitej starostlivosti pre transparentné a bezpečné online prostredie

Oddiel 1
Ustanovenia uplatniteľné na všetkých poskytovateľov sprostredkovateľských služieb

Článok 10
Kontaktné miesta

1.Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb zriadia jednotné kontaktné miesto umožňujúce na účely uplatňovania tohto nariadenia priamu komunikáciu s orgánmi členských štátov, Komisiou a výborom uvedeným v článku 47 elektronickým spôsobom.

2.Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb zverejnia informácie potrebné na jednoduchú identifikáciu jednotných kontaktných miest a komunikáciu s nimi.

3.V informáciách uvedených v odseku 2 poskytovatelia sprostredkovateľských služieb špecifikujú úradný jazyk alebo jazyky Únie, ktoré možno použiť na komunikáciu s ich kontaktnými miestami a medzi ktorými je aspoň jeden z úradných jazykov členského štátu, v ktorom má poskytovateľ sprostredkovateľských služieb svoje hlavné sídlo alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca.

Článok 11
Právni zástupcovia

1.Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb, ktorí nemajú sídlo v Únii, ale v Únii ponúkajú služby, písomne určia právnickú alebo fyzickú osobu za svojho právneho zástupcu v jednom z členských štátov, v ktorých poskytovateľ ponúka svoje služby.

2.Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb oprávnia svojich právnych zástupcov na to, aby sa na nich popri samotných poskytovateľoch alebo namiesto nich obracali orgány členských štátov, Komisia a výbor vo všetkých otázkach potrebných na prijímanie, dodržiavanie a presadzovanie rozhodnutí vydaných v súvislosti s týmto nariadením. Na spoluprácu s orgánmi členských štátov, Komisiou a výborom a na dodržiavanie uvedených rozhodnutí vybavia poskytovatelia sprostredkovateľských služieb svojich právnych zástupcov potrebnými právomocami a zdrojmi.

3.Určeného právneho zástupcu možno za nedodržanie povinností podľa tohto nariadenia brať na zodpovednosť bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a právne kroky uplatniteľné voči poskytovateľovi sprostredkovateľských služieb.

4.Meno, adresu, adresu elektronickej pošty a telefónne číslo svojho právneho zástupcu oznámia poskytovatelia sprostredkovateľských služieb koordinátorovi digitálnych služieb v členskom štáte, v ktorom má tento právny zástupca pobyt alebo je usadený. Zabezpečia, aby boli tieto informácie aktuálne.

5.Určenie právneho zástupcu v Únii podľa odseku 1 sa nepovažuje za usadenie sa v Únii.

Článok 12
Obchodné podmienky

1.Do svojich obchodných podmienok zahrnú poskytovatelia sprostredkovateľských služieb informácie o všetkých obmedzeniach, ktoré v súvislosti s využívaním svojej služby zavedú vo vzťahu k informáciám poskytovaným príjemcami služby. Tieto informácie musia obsahovať údaje o akýchkoľvek politikách, postupoch, opatreniach a nástrojoch používaných na účely moderovania obsahu vrátane algoritmického rozhodovania a ľudskej kontroly. Musia byť podané jasným a jednoznačným jazykom a verejne dostupné v ľahko prístupnom formáte.

2.Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb pri uplatňovaní a presadzovaní obmedzení uvedených v odseku 1 konajú dôsledne, objektívne a primerane, pričom náležite zohľadňujú práva a oprávnené záujmy všetkých zainteresovaných strán vrátane uplatniteľných základných práv príjemcov služieb zakotvených v charte.

Článok 13
Povinnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb podávať správy o transparentnosti

1.Poskytovatelia sprostredkovateľských služieb aspoň raz ročne zverejnia jasnú, ľahko zrozumiteľnú a podrobnú správu o akomkoľvek moderovaní obsahu, ktoré počas príslušného obdobia uskutočnili. Tieto správy podľa vhodnosti obsahujú najmä informácie o:

a)počte príkazov prijatých od orgánov členských štátov rozdelených podľa druhu dotknutého nezákonného obsahu vrátane príkazov vydaných v súlade s článkami 8 a 9 a o priemernom čase potrebnom na prijatie opatrení uvedených v týchto príkazoch;

b)počte oznámení predložených v súlade s článkom 14 rozdelených podľa druhu dotknutého údajne nezákonného obsahu, akýchkoľvek opatreniach prijatých na základe týchto oznámení rozlíšených podľa toho, či sa opatrenie prijalo na základe zákona alebo obchodných podmienok poskytovateľa, a o priemernom čase potrebnom na prijatie opatrení;

c)moderovaní obsahu vykonávanom z vlastnej iniciatívy poskytovateľov vrátane počtu a druhu prijatých opatrení, ktoré ovplyvňujú dostupnosť, viditeľnosť a prístupnosť informácií poskytovaných príjemcami služby a ich schopnosť poskytovať informácie, rozdelených podľa druhu dôvodu a základu na prijatie týchto opatrení;

d)počte sťažností prijatých prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v článku 17, základe týchto sťažností, rozhodnutiach prijatých v súvislosti s týmito sťažnosťami, priemernom čase potrebnom na prijatie týchto rozhodnutí a počte prípadov, v ktorých boli tieto rozhodnutia zrušené.

2.Odsek 1 sa nevzťahuje na poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ktorí sa v zmysle prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES považujú za mikropodniky alebo malé podniky.

Oddiel 2
Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na poskytovateľov hostingových služieb vrátane online platforiem

Článok 14
Mechanizmy oznamovania a prijímania opatrení

1.Poskytovatelia hostingových služieb zavedú mechanizmy, ktoré každému jednotlivcovi alebo subjektu umožnia oznámiť im prítomnosť konkrétnych informácií, ktoré tento jednotlivec alebo subjekt považuje za nezákonný obsah, v ich službe. Tieto mechanizmy musia byť ľahko prístupné, používateľsky ústretové a umožňovať predkladanie oznámení výlučne elektronickým spôsobom.

2.Mechanizmy uvedené v odseku 1 musia byť také, aby uľahčovali predkladanie dostatočne presných a primerane odôvodnených oznámení, na základe ktorých môže obozretný hospodársky subjekt zistiť nezákonnosť dotknutého obsahu. Na tento účel poskytovatelia prijmú opatrenia potrebné na to, aby umožnili a uľahčili predkladanie oznámení obsahujúcich všetky tieto prvky:

a)vysvetlenie dôvodov, prečo jednotlivec alebo subjekt považuje predmetné informácie za nezákonný obsah;

b)jasné uvedenie elektronickej polohy týchto informácií, najmä presnej adresy alebo adries URL, a v prípade potreby aj dodatočné informácie umožňujúce identifikáciu nezákonného obsahu;

c)meno a adresu elektronickej pošty jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie, s výnimkou prípadov, keď ide o informácie, pri ktorých sa predpokladá, že sa týkajú jedného z trestných činov uvedených v článkoch 3 až 7 smernice 2011/93/EÚ;

d)vyhlásenie potvrdzujúce dobrú vieru jednotlivca alebo subjektu predkladajúceho oznámenie v to, že informácie a tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené, sú presné a úplné.

3.Oznámenia, ktoré obsahujú prvky uvedené v odseku 2, sa považujú za oznámenia, ktoré vedú na účely článku 5 k získaniu skutočnej vedomosti alebo povedomia, pokiaľ ide o dotknutú konkrétnu informáciu.

4.Ak oznámenie obsahuje meno a adresu elektronickej pošty jednotlivca alebo subjektu, ktorý ho predložil, poskytovateľ hostingových služieb bezodkladne zašle tomuto jednotlivcovi alebo subjektu potvrdenie o prijatí oznámenia.

5.Poskytovateľ tiež bez zbytočného odkladu oznámi tomuto jednotlivcovi alebo subjektu svoje rozhodnutie v súvislosti s informáciami, na ktoré sa oznámenie vzťahuje, pričom poskytne informácie o prostriedkoch nápravy v súvislosti s týmto rozhodnutím.

6.Poskytovatelia hostingových služieb spracujú všetky oznámenia, ktoré v rámci mechanizmov uvedených v odseku 1 dostanú, a včas, dôsledne a objektívne prijímajú rozhodnutia vo vzťahu k informáciám, ktorých sa oznámenia týkajú. Ak na toto spracovanie alebo rozhodovanie používajú automatizované prostriedky, informácie o ich použití uvedú v oznámení uvedenom v odseku 4.

Článok 15
Odôvodnenie

1.Ak sa poskytovateľ hostingových služieb rozhodne konkrétne informácie poskytnuté príjemcami služby odstrániť alebo k nim znemožniť prístup, bez ohľadu na prostriedky použité na odhalenie, identifikáciu alebo odstránenie týchto informácií alebo znemožnenie prístupu k nim a na dôvod svojho rozhodnutia informuje najneskôr v čase odstránenia alebo znemožnenia prístupu o tomto rozhodnutí príjemcu a poskytne jasné a konkrétne odôvodnenie rozhodnutia.

2.Odôvodnenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať aspoň tieto informácie:

a)či má rozhodnutie za následok odstránenie informácií alebo znemožnenie prístupu k nim a prípadne územný rozsah znemožnenia prístupu;

b)skutočnosti a okolnosti, z ktorých sa pri prijímaní rozhodnutia vychádzalo, prípadne vrátane toho, či sa rozhodnutie prijalo na základe oznámenia predloženého v súlade s článkom 14;

c)prípadne informácie o použití automatizovaných prostriedkov pri prijímaní rozhodnutia vrátane informácií o tom, či sa rozhodnutie prijalo v súvislosti s obsahom odhaleným alebo identifikovaným automatizovanými prostriedkami;

d)ak sa rozhodnutie týka údajne nezákonného obsahu, odkaz na právny základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezákonný obsah na tomto základe;

e)ak sa rozhodnutie zakladá na údajnej nezlučiteľnosti informácií s obchodnými podmienkami poskytovateľa, odkaz na zmluvný základ, z ktorého sa vychádza, a vysvetlenia, prečo sa informácie považujú za nezlučiteľné s týmto základom;

f)informácie o prostriedkoch nápravy, ktoré má príjemca služby k dispozícii v súvislosti s rozhodnutím, najmä prostredníctvom vnútorných mechanizmov vybavovania sťažností, mimosúdneho riešenia sporov a súdneho prostriedku nápravy.

3.Informácie, ktoré poskytovatelia hostingových služieb poskytujú v súlade s týmto článkom, musia byť jasné a ľahko zrozumiteľné a čo najpresnejšie a najkonkrétnejšie za daných okolností. Tieto informácie musia byť najmä také, aby dotknutému príjemcovi služby primerane umožnili účinne uplatniť prostriedky nápravy uvedené v odseku 2 písm. f).

4.Poskytovatelia hostingových služieb uverejnia rozhodnutia a odôvodnenia uvedené v odseku 1 vo verejne prístupnej databáze spravovanej Komisiou. Tieto informácie nesmú obsahovať osobné údaje.

Oddiel 3
Dodatočné ustanovenia uplatniteľné na online platformy

Článok 16
Vylúčenie mikropodnikov a malých podnikov

Tento oddiel sa nevzťahuje na online platformy, ktoré sa v zmysle prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES považujú za mikropodniky alebo malé podniky.

Článok 17
Vnútorný systém vybavovania sťažností

1.Online platformy poskytujú príjemcom služby počas obdobia najmenej šiestich mesiacov od rozhodnutia uvedeného v tomto odseku prístup k účinnému vnútornému systému vybavovania sťažností, ktorý umožňuje elektronické a bezplatné podávanie sťažností proti nasledujúcim rozhodnutiam prijatým online platformou z dôvodu, že informácie poskytnuté príjemcami sú nezákonným obsahom alebo nie sú v súlade s jej obchodnými podmienkami:

a)rozhodnutia o odstránení alebo znemožnení prístupu k informáciám;

b)rozhodnutia o úplnom alebo čiastočnom pozastavení alebo ukončení poskytovania služby príjemcom;

c)rozhodnutia o zablokovaní alebo zrušení konta príjemcu.

2.Online platformy zabezpečia, aby ich vnútorné systémy vybavovania sťažností boli ľahko dostupné, používateľsky ústretové a umožňovali a uľahčovali podávanie dostatočne presných a primerane odôvodnených sťažností.

3.Online platformy vybavujú sťažnosti podané prostredníctvom ich vnútorných systémov vybavovania sťažností včas, dôsledne a objektívne. Ak sťažnosť obsahuje dostatočné dôvody na to, aby sa online platforma domnievala, že informácie, ktorých sa sťažnosť týka, nie sú nezákonné a nie sú v rozpore s jej obchodnými podmienkami, alebo obsahuje informácie o tom, že konanie sťažovateľa neodôvodňuje pozastavenie alebo ukončenie služby či zablokovanie alebo zrušenie účtu, bez zbytočného odkladu zruší svoje rozhodnutie uvedené v odseku 1.

4.Online platformy bez zbytočného odkladu informujú sťažovateľov o rozhodnutí, ktoré prijali v súvislosti s informáciami, ktorých sa sťažnosť týka, a informujú sťažovateľov o možnosti mimosúdneho riešenia sporov podľa článku 18 a o iných dostupných prostriedkoch nápravy.

5.Online platformy zabezpečia, aby sa rozhodnutia uvedené v odseku 4 neprijímali výlučne na základe výstupov z automatizovaných prostriedkov.

Článok 18
Mimosúdne riešenie sporov

1.Príjemcovia služieb, ktorých sa týkajú rozhodnutia uvedené v článku 17 ods. 1, majú právo vybrať si na riešenie sporov týkajúcich sa týchto rozhodnutí vrátane sťažností, ktoré nebolo možné vyriešiť prostredníctvom vnútorného systému vybavovania sťažností uvedeného v danom článku, akýkoľvek orgán mimosúdneho riešenia sporov certifikovaný v súlade s odsekom 2. S cieľom vyriešiť spor online platformy v dobrej viere spolupracujú s vybraným orgánom a sú viazané rozhodnutím, ktoré tento orgán prijme.

Prvým pododsekom nie je dotknuté právo dotknutého príjemcu na využitie súdneho prostriedku nápravy rozhodnutia v súlade s uplatniteľným právom.

2.Na žiadosť orgánu mimosúdneho riešenia sporov koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom má orgán sídlo, tento orgán certifikuje, ak orgán preukáže, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)je nestranný a nezávislý od online platforiem, ako aj od príjemcov služieb poskytovaných online platformami;

b)má potrebné odborné znalosti v súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytujú v jednej alebo viacerých konkrétnych oblastiach nezákonného obsahu, alebo v súvislosti s uplatňovaním a presadzovaním obchodných podmienok jedného alebo viacerých typov online platforiem, čo mu umožňuje účinne prispievať k riešeniu sporu;

c)riešenie sporov je ľahko dostupné prostredníctvom technológií elektronickej komunikácie;

d)je schopný vyriešiť spor rýchlym, účinným a nákladovo efektívnym spôsobom a aspoň v jednom úradnom jazyku Únie;

e)riešenie sporov prebieha v súlade s jasnými a spravodlivými procesnými pravidlami.

Koordinátor digitálnych služieb v prípade potreby v certifikáte uvedie konkrétne záležitosti, ktorých sa odborné znalosti orgánu týkajú, a úradný jazyk alebo jazyky Únie, v ktorých je orgán schopný riešiť spory, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b) a d).

3.Ak orgán rozhodne spor v prospech príjemcu služby, online platforma nahradí príjemcovi všetky poplatky a iné primerané výdavky, ktoré príjemca zaplatil alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu. Ak orgán rozhodne spor v prospech online platformy, príjemca nie je povinný uhradiť žiadne poplatky ani iné výdavky, ktoré online platforma zaplatila alebo má zaplatiť v súvislosti s riešením sporu.

Poplatky, ktoré orgán účtuje za riešenie sporu, musia byť primerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť náklady na riešenie sporu.

Poplatky alebo mechanizmy používané na ich určovanie oznámia certifikované orgány mimosúdneho riešenia sporov príjemcovi služieb a príslušnej online platforme pred začatím riešenia sporu.

4.Členské štáty môžu zriadiť orgány mimosúdneho riešenia sporov na účely odseku 1 alebo podporovať činnosti niektorých alebo všetkých orgánov mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 2.

Členské štáty zabezpečia, aby žiadna z ich činností vykonávaných podľa prvého pododseku neovplyvnila schopnosť ich koordinátorov digitálnych služieb certifikovať príslušné orgány v súlade s odsekom 2.

5.Koordinátori digitálnych služieb oznámia orgány mimosúdneho riešenia sporov, ktoré certifikovali v súlade s odsekom 2, Komisii, v príslušných prípadoch vrátane špecifikácií uvedených v druhom pododseku uvedeného odseku. Zoznam týchto orgánov aj s uvedenými špecifikáciami uverejní Komisia na vyhradenom webovom sídle, pričom ho priebežne aktualizuje.

6.Týmto článkom nie je dotknutá smernica 2013/11/EÚ ani postupy alternatívneho riešenia sporov a subjekty pre spotrebiteľov zriadené podľa uvedenej smernice.

Článok 19
Dôveryhodní nahlasovatelia

1.Online platformy prijmú potrebné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa oznámenia predložené dôveryhodnými nahlasovateľmi prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 14 spracúvali a aby sa o nich rozhodovalo prednostne a bezodkladne.

2.Štatút dôveryhodných nahlasovateľov podľa tohto nariadenia udeľuje na žiadosť akýchkoľvek subjektov koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je žiadateľ usadený, ak žiadateľ preukázal, že spĺňa všetky tieto podmienky:

a)má osobitné odborné znalosti a spôsobilosť na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu;

b)zastupuje kolektívne záujmy a nie je závislý od žiadnej online platformy;

c) svoju činnosť vykonáva na účely včasného, dôsledného a objektívneho predkladania oznámení.

3.Koordinátori digitálnych služieb oznámia Komisii a výboru názvy, adresy a adresy elektronickej pošty subjektov, ktorým v súlade s odsekom 2 udelili štatút dôveryhodného nahlasovateľa.

4.Komisia informácie uvedené v odseku 3 uverejní vo verejne dostupnej databáze, ktorú priebežne aktualizuje.

5.Ak má online platforma informácie o tom, že dôveryhodný nahlasovateľ prostredníctvom mechanizmov uvedených v článku 14 predložil značný počet nedostatočne presných alebo nedostatočne podložených oznámení, a to vrátane informácií zhromaždených v súvislosti so spracovaním sťažností prostredníctvom vnútorných systémov vybavovania sťažností uvedených v článku 17 ods. 3, oznámi tieto informácie koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý udelil dotknutému subjektu štatút dôveryhodného nahlasovateľa, pričom poskytne potrebné vysvetlenia a podporné dokumenty.

6.Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý subjektu udelil štatút dôveryhodného nahlasovateľa, na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe informácií získaných tretími stranami vrátane informácií poskytnutých online platformou podľa odseku 5 usúdi, že subjekt už nespĺňa podmienky stanovené v odseku 2, štatút zruší. Pred zrušením štatútu poskytne koordinátor digitálnych služieb subjektu príležitosť reagovať na zistenia vyšetrovania a na zámer koordinátora zrušiť štatút subjektu ako dôveryhodného nahlasovateľa.

7.Komisia môže po konzultácii s výborom vydať usmernenia na pomoc online platformám a koordinátorom digitálnych služieb pri uplatňovaní odsekov 5 a 6.

Článok 20
Opatrenia a ochrana proti zneužitiu

1.Online platformy na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania pozastavia poskytovanie svojich služieb príjemcom služby, ktorí často poskytujú zjavne nezákonný obsah.

2.Online platformy na primeraný čas a po vydaní predchádzajúceho varovania prerušia spracúvanie oznámení a sťažností podaných prostredníctvom mechanizmov oznamovania a prijímania opatrení a interných systémov vybavovania sťažností uvedených v článkoch 14 a 17 jednotlivcami alebo subjektmi či sťažovateľmi, ktorí často podávajú zjavne neopodstatnené oznámenia alebo sťažnosti.

3.Online platformy v jednotlivých prípadoch a včas, dôsledne a objektívne posúdia, či sa príjemca, jednotlivec, subjekt alebo sťažovateľ dopustil zneužitia uvedeného v odsekoch 1 a 2, pričom zohľadnia všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, ktoré vyplývajú z informácií dostupných online platforme. Medzi uvedené okolnosti patria aspoň tieto:

a)absolútny počet položiek zjavne nezákonného obsahu alebo zjavne neopodstatnených oznámení alebo sťažností predložených v uplynulom roku;

b)ich pomerný podiel vo vzťahu k celkovému počtu poskytnutých informácií alebo oznámení predložených v uplynulom roku;

c)závažnosť zneužitia a jeho dôsledky;

d)úmysel príjemcu, jednotlivca, subjektu alebo sťažovateľa.

4.Online platformy vo svojich obchodných podmienkach jasne a podrobne stanovia svoju politiku týkajúcu sa zneužívania uvedeného v odsekoch 1 a 2, a to aj pokiaľ ide o skutočnosti a okolnosti, ktoré zohľadňujú pri posudzovaní toho, či určité správanie predstavuje zneužitie, a o trvanie pozastavenia.

Článok 21
Oznamovanie podozrení z trestných činov

1.Ak sa online platforma dozvie o akýchkoľvek informáciách, ktoré vedú k podozreniu, že došlo k závažnému trestnému činu, ktorého dôsledkom je ohrozenie života alebo bezpečnosti osôb, dochádza k nemu alebo je pravdepodobné, že k nemu dôjde, o svojom podozrení bezodkladne informuje orgány presadzovania práva alebo súdne orgány dotknutého členského štátu alebo členských štátov a poskytne všetky dostupné relevantné informácie.

2.Ak online platforma nedokáže s primeranou istotou identifikovať dotknutý členský štát, informuje orgány presadzovania práva členského štátu, v ktorom má sídlo alebo v ktorom má svojho právneho zástupcu, alebo informuje Europol.

Na účely tohto článku je dotknutým členským štátom ten členský štát, v ktorom existuje podozrenie, že došlo k trestnému činu, že k nemu dochádza alebo pravdepodobne dôjde, alebo členský štát, v ktorom má podozrivý zo spáchania trestného činu pobyt alebo sa v ňom nachádza, alebo členský štát, v ktorom má pobyt alebo sa nachádza obeť údajného trestného činu.

Článok 22
Sledovateľnosť obchodníkov

1.Ak online platforma umožňuje spotrebiteľom uzatvárať s obchodníkmi zmluvy na diaľku, zabezpečí, aby obchodníci mohli využívať jej služby na propagáciu posolstiev o produktoch alebo službách alebo na ich ponúkanie spotrebiteľom nachádzajúcim sa v Únii len vtedy, ak pred použitím svojich služieb získa tieto informácie:

a)meno/názov, adresu, telefónne číslo a adresu elektronickej pošty obchodníka;

b)kópiu identifikačného dokumentu obchodníka alebo akúkoľvek inú elektronickú identifikáciu v zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 50 ;

c)údaje o bankovom účte obchodníka, ak je obchodník fyzickou osobou;

d)názov, adresu, telefónne číslo a adresu elektronickej pošty hospodárskeho subjektu v zmysle článku 3 ods. 13 a článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 51 alebo akéhokoľvek príslušného aktu práva Únie;

e)ak je obchodník zapísaný v obchodnom alebo podobnom verejnom registri, obchodný register, v ktorom je obchodník zapísaný a jeho registračné číslo alebo rovnocenný prostriedok identifikácie v tomto registri;

f)čestné vyhlásenie obchodníka, ktorým sa zaväzuje ponúkať len produkty alebo služby, ktoré sú v súlade s uplatniteľnými pravidlami práva Únie.

2.Online platforma po prijatí uvedených informácií vynaloží primerané úsilie na posúdenie toho, či sú informácie uvedené v odseku 1 písm. a), d) a e) spoľahlivé, pričom využije akúkoľvek voľne prístupnú oficiálnu online databázu alebo online rozhranie, ktoré sprístupnili členské štáty alebo Únia, alebo požiada obchodníka o poskytnutie podporných dokumentov zo spoľahlivých zdrojov.

3.Ak online platforma zistí náznaky toho, že akákoľvek informácia uvedená v odseku 1 získaná od dotknutého obchodníka je nepresná alebo neúplná, požiada obchodníka, aby informáciu v rozsahu potrebnom na zabezpečenie presnosti a úplnosti všetkých informácií opravil, a to bezodkladne alebo v lehote stanovenej právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Ak obchodník uvedené informácie neopraví alebo nedoplní, online platforma pozastaví poskytovanie svojej služby obchodníkovi dovtedy, kým žiadosti nevyhovie.

4.Informácie získané podľa odsekov 1 a 2 online platforma bezpečne uchováva počas trvania svojho zmluvného vzťahu s dotknutým obchodníkom. Následne tieto informácie odstráni.

5.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, platforma sprístupní informácie tretím stranám len vtedy, ak sa to vyžaduje v súlade s uplatniteľným právom vrátane príkazov uvedených v článku 9 a akýchkoľvek príkazov vydaných príslušnými orgánmi členských štátov alebo Komisiou na účely plnenia ich úloh podľa tohto nariadenia.

6.Online platforma sprístupní príjemcom služby informácie uvedené v odseku 1 písm. a), d), e) a f) jasným, ľahko dostupným a zrozumiteľným spôsobom.

7.Online platforma navrhne a usporiada svoje online rozhranie tak, aby obchodníci mohli podľa uplatniteľného práva Únie plniť svoje povinnosti týkajúce sa predzmluvných informácií a informácií o bezpečnosti výrobkov.

Článok 23
Povinnosti poskytovateľov online platforiem podávať správy o transparentnosti

1.Okrem informácií uvedených v článku 13 online platformy zahrnú do správ uvedených v danom článku informácie o:

a)počte sporov predložených orgánom mimosúdneho riešenia sporov uvedeným v článku 18, výsledky riešenia sporov a priemerný čas potrebný na dokončenie postupov riešenia sporov;

b)počte pozastavení uložených podľa článku 20, rozčlenených na pozastavenia uložené za poskytovanie zjavne nezákonného obsahu, predkladanie zjavne neopodstatnených oznámení a podávanie zjavne neopodstatnených sťažností;

c)akomkoľvek použití automatických prostriedkov na účely moderovania obsahu s uvedením presných účelov, ukazovateľov presnosti automatizovaných prostriedkov pri plnení týchto účelov a akýchkoľvek uplatnených záruk.

2.Online platformy uverejňujú aspoň raz za šesť mesiacov informácie o priemernom mesačnom počte aktívnych príjemcov služby v jednotlivých členských štátoch vypočítanom ako priemer za obdobie posledných šiestich mesiacov v súlade s metodikou stanovenou v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 25 ods. 2.

3.Koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia online platformy na jeho žiadosť oznámia informácie uvedené v odseku 2 aktualizované k okamihu takejto žiadosti. Koordinátor digitálnych služieb môže od online platformy požadovať, aby poskytla dodatočné informácie, pokiaľ ide o výpočet uvedený v danom odseku, vrátane vysvetlení a odôvodnenia použitých údajov. Tieto informácie nesmú obsahovať osobné údaje.

4.Na stanovenie vzorov, pokiaľ ide o formu, obsah a ďalšie podrobnosti správ podľa odseku 1, môže Komisia prijať vykonávacie akty.

Článok 24
Transparentnosť online reklamy

Online platformy, ktoré vo svojich online rozhraniach zobrazujú reklamu, zabezpečia, aby príjemcovia služby mohli v prípade každej konkrétnej reklamy zobrazenej každému jednotlivému príjemcovi jasným a jednoznačným spôsobom a v reálnom čase identifikovať:

a)že zobrazené informácie sú reklamou;

b)fyzickú alebo právnickú osobu, v mene ktorej sa reklama zobrazuje;

c)zmysluplné informácie o hlavných parametroch použitých na určenie príjemcu, ktorému sa reklama zobrazuje.

Oddiel 4
Dodatočné povinnosti veľmi veľkých online platforiem na riadenie systémových rizík

Článok 25
Veľmi veľké online platformy

1.Tento oddiel sa vzťahuje na online platformy, ktoré svoje služby poskytujú priemernému mesačnému počtu aktívnych príjemcov služby v Únii, ktorý sa rovná 45 miliónom alebo je vyšší a ktorý je vypočítaný v súlade s metodikou stanovenou v delegovaných aktoch uvedených v odseku 3.

2.Ak sa počet obyvateľov Únie zvýši alebo zníži aspoň o 5 % v porovnaní s počtom obyvateľov v roku 2020 alebo, po úprave prostredníctvom delegovaného aktu, s počtom obyvateľov v roku, v ktorom bol prijatý posledný delegovaný akt, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 69 s cieľom upraviť priemerný mesačný počet príjemcov služieb v Únii uvedený v odseku 1. V takom prípade upraví počet tak, aby zodpovedal 10 % počtu obyvateľov Únie v roku, v ktorom prijme delegovaný akt, zaokrúhlenému nahor alebo nadol, aby sa počet mohol vyjadriť v miliónoch.

3.Po porade s výborom Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 69 s cieľom stanoviť osobitnú metodiku výpočtu priemerného mesačného počtu aktívnych príjemcov služieb v Únii na účely odseku 1. V metodike sa stanoví najmä spôsob určovania obyvateľstva Únie a kritériá na určenie priemerného mesačného počtu aktívnych príjemcov služby v Únii, pričom sa zohľadnia rôzne prvky prístupnosti.

4.Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia aspoň každých šesť mesiacov overí, či je priemerný mesačný počet aktívnych príjemcov služby v Únii využívajúcich služby online platforiem, na ktoré sa vzťahuje jeho právomoc, rovnaký alebo vyšší ako počet uvedený v odseku 1. Na základe tohto overenia prijme rozhodnutie o určení online platformy za veľmi veľkú online platformu na účely tohto nariadenia alebo o ukončení tohto určenia a bez zbytočného odkladu oznámi toto rozhodnutie dotknutej online platforme a Komisii.

Komisia zabezpečí, aby sa zoznam určených veľmi veľkých online platforiem uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie, a priebežne ho aktualizuje. Povinnosti podľa tohto oddielu sa na dotknuté veľmi veľké online platformy uplatňujú alebo prestávajú uplatňovať štyri mesiace po uvedenom uverejnení.

Oddiel 26
Posúdenie rizika

1.Od dátumu uplatňovania uvedeného v článku 25 ods. 4 druhom pododseku veľmi veľké online platformy aspoň raz ročne identifikujú, analyzujú a posudzujú všetky významné systémové riziká vyplývajúce z fungovania a využívania ich služieb v Únii. Toto posúdenie rizika musí byť špecifické z hľadiska ich služieb a musí zahŕňať tieto systémové riziká:

a)šírenie nezákonného obsahu prostredníctvom ich služieb;

b)akékoľvek negatívne účinky na výkon základných práv na rešpektovanie súkromného a rodinného života, slobody prejavu a práva na informácie, zákazu diskriminácie a práv dieťaťa, ako sú zakotvené v článkoch 7, 11, 21 a 24 charty;

c)úmyselná manipulácia ich služieb, a to aj prostredníctvom neautentického používania alebo automatizovaného využívania služby, so skutočným alebo predvídateľným negatívnym vplyvom na ochranu verejného zdravia, maloletých osôb a občianskej diskusie alebo skutočnými alebo predvídateľnými účinkami súvisiacimi s volebnými procesmi a verejnou bezpečnosťou.

2.Pri vykonávaní posúdení rizík veľmi veľké online platformy zohľadňujú najmä to, ako ich systémy moderovania obsahu, odporúčacie systémy a systémy na výber a zobrazovanie reklamy ovplyvňujú ktorékoľvek zo systémových rizík uvedených v odseku 1 vrátane možného rýchleho a rozsiahleho šírenia nezákonného obsahu a informácií, ktoré nie sú zlučiteľné s ich obchodnými podmienkami.

Článok 27
Zmierňovanie rizík

1.Veľmi veľké online platformy zavedú vhodné, primerané a účinné zmierňujúce opatrenia prispôsobené špecifickým systémovým rizikám zisteným podľa článku 26. Takéto opatrenia môžu podľa potreby zahŕňať:

a)prispôsobenie moderovania obsahu alebo odporúčacích systémov, ich rozhodovacích procesov, vlastností alebo fungovania ich služieb alebo ich obchodných podmienok;

b)cielené opatrenia zamerané na obmedzenie zobrazovania reklamy v spojení so službou, ktorú poskytujú;

c)posilnenie vnútorných procesov alebo dohľadu nad ktoroukoľvek z ich činností, najmä pokiaľ ide o odhaľovanie systémových rizík;

d)začatie alebo úpravu spolupráce s dôveryhodnými nahlasovateľmi v súlade s článkom 19;

e)začatie alebo úpravu spolupráce s inými online platformami prostredníctvom kódexov správania a krízových protokolov uvedených v článkoch 35 a 37.

2.Výbor v spolupráci s Komisiou raz ročne uverejňuje komplexné správy, ktoré obsahujú:

a)identifikáciu a posúdenie najvýznamnejších a opakujúcich sa systémových rizík nahlásených veľmi veľkými online platformami alebo identifikovaných prostredníctvom iných informačných zdrojov, najmä tých, ktoré sa poskytujú v súlade s článkami 31 a 33;

b)najlepšie postupy pre veľmi veľké online platformy na zmiernenie zistených systémových rizík.

3.Komisia môže v spolupráci s koordinátormi digitálnych služieb vydať všeobecné usmernenia o uplatňovaní odseku 1 v súvislosti so špecifickými rizikami, najmä s cieľom predstaviť najlepšie postupy a odporučiť možné opatrenia, pričom náležite zohľadní možné dôsledky opatrení na základné práva všetkých zúčastnených strán zakotvené v charte. Pri príprave týchto usmernení Komisia uskutoční verejné konzultácie.

Článok 28
Nezávislý audit

1.Veľmi veľké online platformy sa aspoň raz ročne na vlastné náklady podrobia auditu s cieľom posúdiť dodržiavanie:

a)povinností stanovených v kapitole III;

b)všetkých záväzkov prijatých podľa kódexov správania uvedených v článkoch 35 a 36 a krízových protokolov uvedených v článku 37.

2.Audity vykonávané podľa odseku 1 uskutočňujú organizácie, ktoré:

a)sú nezávislé od príslušnej veľmi veľkej online platformy;

b)majú preukázateľné odborné znalosti v oblasti riadenia rizík, technickú spôsobilosť a kapacity;

c)majú preukázanú objektívnosť a profesionálnu etiku, najmä na základe dodržiavania kódexov postupov alebo vhodných noriem.

3.Organizácie, ktoré audity vykonávajú, vypracujú za každý audit audítorskú správu. Správa sa predkladá v písomnej podobe a obsahuje aspoň:

a)názov, adresu a kontaktné miesto veľmi veľkej online platformy, ktorá je predmetom auditu, ako aj obdobie, ktorého sa audit týka;

b)názov a adresu organizácie vykonávajúcej audit;

c)opis konkrétnych prvkov, ktoré boli predmetom auditu, a použitej metodiky;

d)opis hlavných zistení vyplývajúcich z auditu;

e)audítorské stanovisko k tomu, či veľmi veľká online platforma, ktorá je predmetom auditu, dodržiavala povinnosti a záväzky uvedené v odseku 1, a to kladné, kladné s pripomienkami alebo záporné;

f)ak audítorské stanovisko nie je kladné, operatívne odporúčania týkajúce sa konkrétnych opatrení na dosiahnutie súladu.

4.Veľmi veľké online platformy, ktoré dostanú audítorskú správu a táto správa nie je kladná, náležite zohľadnia všetky operatívne odporúčania, ktoré im boli určené, a prijmú potrebné opatrenia na ich vykonanie. Do jedného mesiaca od prijatia odporúčaní prijmú správu o vykonávaní odporúčaní auditu, v ktorej uvedené opatrenia stanovia. V prípadoch, keď operatívne odporúčania nevykonajú, uvedú v správe o vykonávaní odporúčaní auditu dôvody, prečo ich nevykonali, a stanovia alternatívne opatrenia, ktoré prípadne prijali na riešenie akýchkoľvek zistených prípadov nesúladu.

Článok 29
Odporúčacie systémy

1.Veľmi veľké online platformy, ktoré používajú odporúčacie systémy, vo svojich obchodných podmienkach jasne, prístupným a ľahko zrozumiteľným spôsobom uvedú hlavné parametre používané v ich odporúčacích systémoch, ako aj všetky možnosti, ktoré príjemcovia služby majú na úpravu alebo ovplyvňovanie tých hlavných parametrov, ktoré im prípadne boli sprístupnené, vrátane aspoň jednej možnosti, ktorá nie je založená na profilovaní v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2016/679.

2.Ak je podľa odseku 1 dostupných viacero možností, veľmi veľké online platformy poskytnú vo svojom online rozhraní ľahko dostupnú funkciu, ktorá príjemcovi služby umožní kedykoľvek si vybrať a zmeniť uprednostňovanú možnosť pre každý z odporúčajúcich systémov určujúcu relatívne poradie informácií, ktoré sa mu predkladajú.

Článok 30
Dodatočná transparentnosť online reklamy

1.Veľmi veľké online platformy, ktoré vo svojich online rozhraniach zobrazujú reklamu, zostavia a prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní zverejnia archív obsahujúci informácie uvedené v odseku 2, a to v období do jedného roka od posledného zobrazenia danej reklamy v online rozhraní. Zabezpečia, aby archív neobsahoval žiadne osobné údaje príjemcov služby, ktorým sa reklama zobrazovala alebo mohla zobraziť.

2.Archív musí obsahovať aspoň všetky tieto informácie:

a)obsah reklamy;

b)fyzickú alebo právnickú osobu, v mene ktorej sa reklama zobrazuje;

c)obdobie, počas ktorého bola reklama zobrazená;

d)informácie o tom, či sa reklama mala zobrazovať osobitne jednej alebo viacerým konkrétnym skupinám príjemcov služby, a ak áno, hlavné parametre použité na tento účel;

e)celkový počet oslovených príjemcov služby a prípadne súhrnné počty za skupinu alebo skupiny príjemcov, ktorým bola reklama konkrétne určená.

Článok 31
Prístup k údajom a ich kontrola

1.Na základe odôvodnenej žiadosti a v primeranej lehote uvedenej v žiadosti poskytnú veľmi veľké online platformy koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisii prístup k údajom, ktoré sú potrebné na monitorovanie a posúdenie dodržiavania tohto nariadenia. Koordinátor digitálnych služieb a Komisia používajú tieto údaje len na uvedené účely.

2.Na základe odôvodnenej žiadosti koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisie poskytnú veľmi veľké online platformy v primeranej lehote uvedenej v žiadosti prístup k údajom prevereným výskumným pracovníkom, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v odseku 4 tohto článku, a to výlučne na účely vykonávania výskumu, ktorý prispieva k identifikácii a pochopeniu systémových rizík stanovených v článku 26 ods. 1.

3.Veľmi veľké online platformy poskytnú prístup k údajom podľa odsekov 1 a 2 podľa potreby prostredníctvom online databáz alebo aplikačných programovacích rozhraní.

4.Na to, aby boli výskumní pracovníci preverení, musia byť pridružení k akademickým inštitúciám, nezávislí od obchodných záujmov, musia mať preukázateľné doklady o odbornosti v oblastiach súvisiacich so skúmanými rizikami alebo v súvisiacich výskumných metodikách a musia sa zaviazať a byť schopní zachovávať osobitné požiadavky na bezpečnosť a dôvernosť údajov podľa jednotlivých žiadostí.

5.Komisia po porade s výborom prijme delegované akty, ktorými sa stanovia technické podmienky, za ktorých veľmi veľké online platformy majú zdieľať údaje podľa odsekov 1 a 2, ako aj účely, na ktoré sa údaje môžu použiť. V uvedených delegovaných aktoch sa stanovia osobitné podmienky, za ktorých sa takéto zdieľanie údajov s preverenými výskumnými pracovníkmi môže uskutočniť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, pričom sa zohľadnia práva a záujmy veľmi veľkých online platforiem a dotknutých príjemcov služieb, ako aj ochrana dôverných informácií, najmä obchodného tajomstva, a zachovanie bezpečnosti služieb platforiem.

6.Do 15 dní od prijatia žiadosti uvedenej v odsekoch 1 a 2 môže veľmi veľká online platforma požiadať koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia alebo prípadne Komisiu o zmenu žiadosti, ak sa domnieva, že nie je schopná poskytnúť prístup k požadovaným údajom z jedného z týchto dvoch dôvodov:

a)nemá k údajom prístup;

b)poskytnutie prístupu k údajom povedie k vzniku významných zraniteľností z hľadiska bezpečnosti jej služby alebo ochrany dôverných informácií, najmä obchodného tajomstva.

7.Žiadosti o zmenu podľa odseku 6 písm. b) musia obsahovať návrhy na jeden alebo viacero alternatívnych prostriedkov, ktorými možno poskytnúť prístup k požadovaným údajom alebo iným údajom, ktoré sú vhodné a dostatočné na účely žiadosti.

Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia alebo Komisia rozhodnú o žiadosti o zmenu do 15 dní a oznámia veľmi veľkej online platforme svoje rozhodnutie a prípadne zmenenú žiadosť a novú lehotu na jej vybavenie.

Článok 32
Pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi

1.Veľmi veľké online platformy vymenujú jedného alebo viacerých pracovníkov zodpovedných za monitorovanie dodržiavania ich súladu s týmto nariadením.

2.Veľmi veľké online platformy určia za pracovníkov zodpovedných za dodržiavanie súladu s predpismi len tie osoby, ktoré majú odbornú kvalifikáciu, znalosti, skúsenosti a schopnosti potrebné na plnenie úloh uvedených v odseku 3. Pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi môžu byť buď zamestnancami príslušnej veľmi veľkej online platformy, alebo môžu uvedené úlohy plniť na základe zmluvy s touto platformou.

3.Pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi majú tieto úlohy:

a)spolupracovať na účely tohto nariadenia s koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia a s Komisiou;

b)organizovať činnosti veľmi veľkej online platformy súvisiace s nezávislým auditom podľa článku 28 a dohliadať na ne;

c)informovať manažment a zamestnancov veľmi veľkej online platformy o relevantných povinnostiach podľa tohto nariadenia a poskytovať im príslušné poradenstvo;

d)monitorovať, či si veľmi veľká online platforma plní svoje povinnosti podľa tohto nariadenia.

4.Veľmi veľké online platformy prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby pracovníci zodpovední za dodržiavanie súladu s predpismi mohli vykonávať svoje úlohy nezávisle.

5.Veľmi veľké online platformy oznámia koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii meno a kontaktné údaje pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi.

6.Veľmi veľké online platformy podporujú pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi pri plnení jeho úloh a poskytujú mu zdroje potrebné na ich primerané vykonávanie. Pracovník zodpovedný za dodržiavanie súladu s predpismi podlieha priamo najvyššej úrovni manažmentu platformy.

Článok 33
Povinnosti veľmi veľkých online platforiem podávať správy o transparentnosti

1.Veľmi veľké online platformy uverejňujú správy uvedené v článku 13 do šiestich mesiacov od dátumu uplatňovania uvedeného v článku 25 ods. 4 a potom každých šesť mesiacov.

2.Okrem správ stanovených v článku 13 veľmi veľké online platformy zverejnia a predložia koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia, ako aj Komisii aspoň raz ročne a do 30 dní od prijatia správy o vykonávaní odporúčaní auditu stanovenej v článku 28 ods. 4:

a)správu, v ktorej sa uvádzajú výsledky posúdenia rizika podľa článku 26;

b)súvisiace opatrenia na zmiernenie rizika identifikované a vykonané podľa článku 27;

c)audítorskú správu podľa článku 28 ods. 3;

d)správu o vykonávaní odporúčaní auditu podľa článku 28 ods. 4.

3.Ak sa veľmi veľká online platforma domnieva, že uverejnenie informácií podľa odseku 2 môže viesť k sprístupneniu dôverných informácií tejto platformy alebo príjemcov služby, spôsobiť významnú zraniteľnosť z hľadiska bezpečnosti jej služby, ohroziť verejnú bezpečnosť alebo poškodiť príjemcov, platforma môže takéto informácie zo správ odstrániť. V takom prípade platforma predloží koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia a Komisii úplné správy spolu s odôvodnením, prečo sa informácie z uverejnených správ vypustili.

Oddiel 5
Ostatné ustanovenia týkajúce sa povinností náležitej starostlivosti

Článok 34
Normy

1.Komisia podporuje a presadzuje vypracovanie a vykonávanie dobrovoľných odvetvových noriem stanovených príslušnými európskymi a medzinárodnými normalizačnými orgánmi aspoň pre:

a)elektronické predkladanie oznámení podľa článku 14;

b)elektronické predkladanie oznámení dôveryhodnými nahlasovateľmi podľa článku 19, a to aj prostredníctvom aplikačných programovacích rozhraní;

c)špecifické rozhrania vrátane aplikačných programovacích rozhraní na uľahčenie plnenia povinností stanovených v článkoch 30 a 31;

d)audit veľmi veľkých online platforiem podľa článku 28;

e)interoperabilitu archívov reklamy uvedených v článku 30 ods. 2;

f)prenos údajov medzi sprostredkovateľmi reklamy na podporu povinností týkajúcich sa transparentnosti podľa článku 24 písm. b) a c).

2.Komisia podporuje aktualizáciu noriem vzhľadom na technologický vývoj a správanie dotknutých príjemcov služieb.

Článok 35
Kódexy správania

1.S cieľom prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia Komisia a výbor podporujú a uľahčujú vypracúvanie kódexov správania na úrovni Únie, pričom zohľadňujú najmä osobitné výzvy spojené s bojom proti rôznym druhom nezákonného obsahu a riešením systémových rizík v súlade s právom Únie, najmä s právnymi predpismi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže a ochrany osobných údajov.

2.Ak sa vyskytne významné systémové riziko v zmysle článku 26 ods. 1, ktoré sa týka viacerých veľmi veľkých online platforiem, Komisia môže vyzvať príslušné veľmi veľké online platformy, ďalšie veľmi veľké online platformy, iné online platformy a prípadne iných poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, ako aj organizácie občianskej spoločnosti a iné zainteresované strany, aby sa zúčastnili na vypracúvaní kódexov správania, v ktorých sa okrem iného stanovia záväzky prijať konkrétne opatrenia na zmiernenie rizík, ako aj rámec pravidelného podávania správ o akýchkoľvek prijatých opatreniach a ich výsledkoch.

3.Pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 sa Komisia a výbor zamerajú na zabezpečenie toho, aby sa v kódexoch správania jasne stanovili ich ciele, aby obsahovali kľúčové ukazovatele výkonnosti na meranie dosahovania týchto cieľov a aby sa v nich náležite zohľadnili potreby a záujmy všetkých zainteresovaných strán na úrovni Únie vrátane občanov. Komisia a výbor sa tiež zamerajú na zabezpečenie toho, aby účastníci pravidelne podávali Komisii a svojim koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia správy o všetkých prijatých opatreniach a ich výsledkoch meraných na základe kľúčových ukazovateľov výkonnosti, ktoré obsahujú.

4.Komisia a výbor posúdia, či kódexy správania spĺňajú ciele uvedené v odsekoch 1 a 3, a dosahovanie ich cieľov pravidelne monitorujú a vyhodnocujú. Svoje závery uverejnia.

5.Výbor pravidelne monitoruje a hodnotí dosahovanie cieľov kódexov správania, pričom prihliada na kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré môžu obsahovať.

Článok 36
Kódex správania pre online reklamu

1.Komisia podporuje a uľahčuje vypracúvanie kódexov správania na úrovni Únie medzi online platformami a inými relevantnými poskytovateľmi služieb, ako sú poskytovatelia sprostredkovateľských služieb online reklamy alebo organizácie zastupujúce príjemcov služby a organizácie občianskej spoločnosti alebo relevantné orgány, s cieľom prispieť k väčšej transparentnosti v oblasti online reklamy nad rámec požiadaviek stanovených v článkoch 24 a 30.

2.Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby boli kódexy správania zamerané na účinný prenos informácií pri plnom rešpektovaní práv a záujmov všetkých zúčastnených strán a konkurenčného, transparentného a spravodlivého prostredia v oblasti online reklamy v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom, najmä s právnymi predpismi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže a ochrany osobných údajov. Komisia sa usiluje zabezpečiť, aby kódexy správania pokrývali aspoň:

a)prenos informácií, ktoré majú k dispozícii poskytovatelia sprostredkovateľských služieb online reklamy, príjemcom služby, pokiaľ ide o požiadavky stanovené v článku 24 písm. b) a c);

b)prenos informácií, ktoré majú k dispozícii poskytovatelia sprostredkovateľských služieb online reklamy, do archívov podľa článku 30.

3.Komisia podporí vypracovanie kódexov správania do jedného roka od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia a ich uplatňovanie najneskôr do šiestich mesiacov po tomto dátume.

Článok 37
Krízové protokoly

1.Výbor môže odporučiť Komisii, aby v súlade s odsekmi 2, 3 a 4 iniciovala vypracovanie krízových protokolov na riešenie krízových situácií, ktoré sa prísne obmedzia na mimoriadne okolnosti ovplyvňujúce verejnú bezpečnosť alebo verejné zdravie.

2.Komisia podnecuje a podporuje veľmi veľké online platformy a prípadne aj iné online platformy, aby sa za účasti Komisie zapojili do vypracúvania, testovania a uplatňovania týchto krízových protokolov, ktoré zahŕňajú jedno alebo viaceré z týchto opatrení:

a)zobrazovanie neprehliadnuteľných informácií o krízovej situácii poskytovaných orgánmi členských štátov alebo na úrovni Únie;

b)zabezpečenie toho, aby kontaktné miesto uvedené v článku 10 bolo zodpovedné za krízové riadenie;

c)prípadné prispôsobenie zdrojov určených na plnenie povinností stanovených v článkoch 14, 17, 19, 20 a 27 potrebám, ktoré vznikli v dôsledku krízovej situácie.

3.Do vypracúvania, testovania a dohľadu nad uplatňovaním krízových protokolov môže Komisia podľa potreby zapojiť orgány členských štátov a orgány, úrady a agentúry Únie. Ak je to potrebné a vhodné, môže do vypracúvania krízových protokolov zapojiť aj organizácie občianskej spoločnosti alebo iné relevantné organizácie.

4.Komisia sa zameria na zabezpečenie toho, aby sa v krízových protokoloch jasne stanovili všetky tieto prvky:

a)konkrétne parametre na určenie toho, čo predstavuje osobitnú mimoriadnu okolnosť, ktorú krízový protokol rieši, a ciele, ktoré sleduje;

b)úloha každého zúčastneného a opatrenia, ktoré má zaviesť v rámci prípravy a po aktivácii krízového protokolu;

c)jasný postup na určenie toho, kedy sa má krízový protokol aktivovať;

d)jasný postup na určenie obdobia, počas ktorého sa majú vykonávať opatrenia prijímané po aktivácii krízového protokolu a ktoré sa prísne obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na riešenie príslušných osobitných mimoriadnych okolností;

e)záruky na riešenie akýchkoľvek negatívnych účinkov na výkon základných práv zakotvených v charte, najmä slobody prejavu a práva na informácie a práva na nediskrimináciu;

f)postup na zverejnenie správy o všetkých prijatých opatreniach, ich trvaní a výsledkoch po skončení krízovej situácie.

5.Ak sa Komisia domnieva, že krízový protokol účinne nerieši krízovú situáciu alebo nezaručuje uplatňovanie základných práv uvedených v odseku 4 písm. e), môže požiadať zúčastnených, aby krízový protokol prepracovali, a to aj tak, že prijmú dodatočné opatrenia.

Kapitola IV
Vykonávanie, spolupráca, sankcie a presadzovanie

Oddiel 1
Príslušné orgány a vnútroštátni koordinátori digitálnych služieb

Článok 38
Príslušné orgány a koordinátori digitálnych služieb

1.Členské štáty určia jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia (ďalej len „príslušné orgány“).

2.Každý členský štát určí jeden z príslušných orgánov za svojho koordinátora digitálnych služieb. Koordinátor digitálnych služieb je zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa uplatňovania a presadzovania tohto nariadenia v danom členskom štáte, pokiaľ dotknutý členský štát nepridelil niektoré konkrétne úlohy alebo odvetvia iným príslušným orgánom. Koordinátor digitálnych služieb je v každom prípade zodpovedný za zabezpečenie koordinácie týchto záležitostí na vnútroštátnej úrovni a za prispievanie k účinnému a konzistentnému uplatňovaniu a presadzovaniu tohto nariadenia v celej Únii.

Na tento účel koordinátori digitálnych služieb spolupracujú navzájom, s ostatnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, výborom a Komisiou bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov zabezpečiť pravidelnú výmenu názorov s inými orgánmi, ak je to relevantné pre plnenie úloh týchto iných orgánov a koordinátora digitálnych služieb.

Ak členský štát okrem koordinátora digitálnych služieb určí viac ako jeden príslušný orgán, zabezpečí, aby boli príslušné úlohy týchto orgánov a koordinátora digitálnych služieb jasne vymedzené a aby pri plnení svojich úloh úzko a účinne spolupracovali. Názvy ostatných príslušných orgánov, ako aj ich príslušné úlohy oznámi dotknutý členský štát Komisii aj výboru.

3.Koordinátorov digitálnych služieb členské štáty určia do dvoch mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Členské štáty zverejnia a oznámia Komisii a výboru názov svojho príslušného orgánu určeného za koordinátora digitálnych služieb a informácie o tom, ako ho možno kontaktovať.

4.Požiadavky vzťahujúce sa na koordinátorov digitálnych služieb stanovené v článkoch 39, 40 a 41 sa vzťahujú aj na všetky ostatné príslušné orgány, ktoré členské štáty určia podľa odseku 1.

Článok 39
Požiadavky na koordinátorov digitálnych služieb

1.Členské štáty zabezpečia, aby ich koordinátori digitálnych služieb vykonávali svoje úlohy podľa tohto nariadenia nestranne, transparentne a včas. Členské štáty zabezpečia, aby ich koordinátori digitálnych služieb mali na vykonávanie svojich úloh primerané technické, finančné a ľudské zdroje.

2.Pri plnení svojich úloh a vykonávaní svojich právomocí v súlade s týmto nariadením konajú koordinátori digitálnych služieb úplne nezávisle. Nesmú podliehať žiadnemu vonkajšiemu vplyvu, či už priamemu alebo nepriamemu, a nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadneho iného verejného orgánu ani od žiadneho súkromného subjektu.

3.Odsekom 2 nie sú dotknuté úlohy koordinátorov digitálnych služieb v rámci systému dohľadu a presadzovania stanoveného v tomto nariadení ani spolupráca s inými príslušnými orgánmi v súlade s článkom 38 ods. 2. Odsek 2 nebráni dohľadu nad dotknutými orgánmi v súlade s vnútroštátnym ústavným právom.

Článok 40
Právomoc

1.Právomoc na účely kapitol III a IV tohto nariadenia má členský štát, v ktorom sa nachádza hlavné sídlo poskytovateľa sprostredkovateľských služieb.

2.Poskytovateľ sprostredkovateľských služieb, ktorý nemá sídlo v Únii, ale v nej ponúka služby, sa na účely kapitol III a IV považuje za poskytovateľa, na ktorého sa vzťahuje právomoc členského štátu, v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca.

3.Ak poskytovateľ sprostredkovateľských služieb nevymenuje právneho zástupcu v súlade s článkom 11, právomoc na účely kapitol III a IV majú všetky členské štáty. Ak sa členský štát rozhodne vykonávať právomoc podľa tohto odseku, informuje o tom všetky ostatné členské štáty a zabezpečí dodržiavanie zásady ne bis in idem.

4.Odsekmi 1, 2 a 3 nie je dotknutý článok 50 ods. 4 druhý pododsek a článok 51 ods. 2 druhý pododsek ani úlohy a právomoci Komisie podľa oddielu 3.

Článok 41
Právomoci koordinátorov digitálnych služieb

1.Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu ku konaniu poskytovateľov sprostredkovateľských služieb, na ktorých sa vzťahuje právomoc ich členského štátu, aspoň tieto vyšetrovacie právomoci:

a)právomoc požadovať od týchto poskytovateľov, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno logicky predpokladať, že majú povedomie o informáciách týkajúcich sa podozrenia z porušenia tohto nariadenia, vrátane organizácií vykonávajúcich audity uvedené v článku 28 a článku 50 ods. 3, aby takéto informácie poskytli v primeranej lehote;

b)právomoc vykonávať kontroly na mieste v akýchkoľvek priestoroch, ktoré títo poskytovatelia alebo tieto osoby používajú na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, alebo o to požiadať iné orgány verejnej moci, a to s cieľom preskúmať, zadržať, vyhotoviť alebo získať kópie informácií týkajúcich sa podozrenia z porušenia v akejkoľvek forme bez ohľadu na pamäťové médium;

c)právomoc požiadať ktoréhokoľvek zamestnanca alebo zástupcu týchto poskytovateľov alebo týchto osôb, aby poskytli vysvetlenia v súvislosti s akýmikoľvek informáciami týkajúcimi sa podozrenia z porušenia predpisov, a zaznamenať odpovede.

2.Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, na ktorých sa vzťahuje právomoc ich členského štátu, aspoň tieto právomoci v oblasti presadzovania práva:

a)právomoc akceptovať záväzky, ktoré títo poskytovatelia ponúkajú v súvislosti s ich súladom s týmto nariadením, a zabezpečiť, aby boli tieto záväzky záväzné;

b)právomoc nariadiť ukončenie porušovania právnych predpisov a prípadne uložiť nápravné opatrenia primerané porušeniu a potrebné na účinné ukončenie porušovania právnych predpisov;

c)právomoc ukladať pokuty v súlade s článkom 42 za nedodržanie tohto nariadenia vrátane akýchkoľvek príkazov vydaných podľa odseku 1;

d)právomoc uložiť pravidelné penále v súlade s článkom 42 s cieľom zabezpečiť, aby sa porušenie ukončilo v súlade s príkazom vydaným podľa písmena b) tohto odseku, alebo za nesplnenie ktoréhokoľvek z príkazov vydaných podľa odseku 1;

e)právomoc prijať predbežné opatrenia s cieľom zabrániť riziku vzniku vážnej ujmy.

Pokiaľ ide o písmená c) a d) prvého pododseku, majú koordinátori digitálnych služieb právomoci v oblasti presadzovania práva stanovené v týchto písmenách aj vo vzťahu k iným osobám uvedeným v odseku 1, a to za nedodržanie ktoréhokoľvek z príkazov, ktoré im boli vydané podľa uvedeného odseku. Tieto právomoci v oblasti presadzovania práva vykonávajú len vtedy, ak uvedeným iným osobám včas poskytli všetky relevantné informácie týkajúce sa takýchto príkazov, a to aj informácie o príslušnej lehote, pokutách alebo penále, ktoré možno uložiť za nedodržanie predpisov, ako aj o prostriedkoch nápravy.

3.Ak je to potrebné na vykonávanie ich úloh, majú koordinátori digitálnych služieb vo vzťahu k poskytovateľom sprostredkovateľských služieb, na ktorých sa vzťahuje právomoc ich členského štátu, v prípade, že sa na ukončenie porušovania právnych predpisov vyčerpali všetky ostatné právomoci podľa tohto článku, porušovanie pretrváva a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej sa nemožno vyhnúť výkonom iných právomocí, ktoré im vyplývajú z práva Únie alebo vnútroštátneho práva, právomoc prijať tieto opatrenia:

a)požadovať od riadiaceho orgánu poskytovateľov, aby v primeranej lehote preskúmal situáciu a prijal a predložil akčný plán, v ktorom stanoví opatrenia potrebné na ukončenie porušovania právnych predpisov, zabezpečil, aby poskytovateľ tieto opatrenia prijal, a podal správu o prijatých opatreniach;

b)ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že poskytovateľ dostatočne nesplnil požiadavky uvedené v prvej zarážke, že porušenie pretrváva a spôsobuje vážnu ujmu a že porušenie predstavuje závažný trestný čin majúci za následok ohrozenie života alebo bezpečnosti osôb, požiada príslušný súdny orgán daného členského štátu, aby nariadil dočasné obmedzenie prístupu príjemcov k službe, ktorej sa porušenie týka, alebo, len ak to nie je technicky uskutočniteľné, k online rozhraniu poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, na ktorom k porušeniu došlo.

Okrem prípadov, v ktorých koná na žiadosť Komisie uvedenú v článku 65, vyzve koordinátor digitálnych služieb pred predložením žiadosti uvedenej v prvom pododseku písm. b) zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako dva týždne, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a uvedie ich zamýšľaného adresáta alebo adresátov. Poskytovateľ, zamýšľaný adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukáže oprávnený záujem, majú právo zúčastniť sa na konaní pred príslušným súdnym orgánom. Každé nariadené opatrenie musí byť primerané povahe, závažnosti, opakovaniu a trvaniu porušenia bez toho, aby zbytočne obmedzovalo prístup príjemcov dotknutej služby k zákonným informáciám.

Obmedzenie je ohraničené na obdobie štyroch týždňov, pričom príslušný súdny orgán môže vo svojom príkaze umožniť koordinátorovi digitálnych služieb predĺžiť túto lehotu o ďalšie obdobia rovnakej dĺžky s výhradou maximálneho počtu predĺžení stanoveného týmto súdnym orgánom. Koordinátor digitálnych služieb predĺži lehotu, len ak sa domnieva, že vzhľadom na práva a záujmy všetkých strán dotknutých obmedzením a všetky relevantné okolnosti vrátane akýchkoľvek informácií, ktoré mu poskytovateľ, adresát alebo adresáti a akákoľvek iná tretia strana, ktorá preukázala oprávnený záujem, prípadne poskytnú, boli splnené obe tieto podmienky:

a)poskytovateľ neprijal potrebné opatrenia na ukončenie porušovania právnych predpisov;

b)dočasné obmedzenie neprimerane neobmedzuje prístup príjemcov služby k zákonným informáciám, ak sa prihliadne na počet dotknutých príjemcov a na to, či existujú primerané a ľahko dostupné alternatívy.

Ak sa koordinátor digitálnych služieb domnieva, že tieto dve podmienky boli splnené, ale už nemôže predĺžiť lehotu podľa tretieho pododseku, predloží príslušnému súdnemu orgánu novú žiadosť, ako sa uvádza v prvom pododseku písm. b).

4.Právomocami uvedenými v odsekoch 1, 2 a 3 nie je dotknutý oddiel 3.

5.Opatrenia, ktoré prijali koordinátori digitálnych služieb pri výkone svojich právomocí uvedených v odsekoch 1, 2 a 3, musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, najmä vzhľadom na povahu, závažnosť, opakovanie a trvanie porušenia alebo údajného porušenia právnych predpisov, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, a prípadne na ekonomickú, technickú a prevádzkovú kapacitu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb.

6.Členské štáty zabezpečia, aby každý výkon právomocí podľa odsekov 1, 2 a 3 podliehal primeraným zárukám stanoveným v uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch v súlade s chartou a všeobecnými zásadami práva Únie. Uvedené opatrenia sa predovšetkým prijímajú výlučne v súlade s právom na rešpektovanie súkromného života a právom na obhajobu vrátane práva na vypočutie a na prístup k spisu a s výhradou práva na účinný súdny prostriedok nápravy všetkých dotknutých strán.

Článok 42
Sankcie

1.Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie tohto nariadenia poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania v súlade s článkom 41.

2.Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

3.Členské štáty zabezpečia, aby maximálna výška sankcií uložených za nedodržanie povinností stanovených v tomto nariadení nepresiahla 6 % ročného príjmu alebo obratu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb. Sankcie za poskytnutie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií, neposkytnutie odpovede alebo neopravenie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií a nepodrobenie sa kontrole na mieste nesmú presiahnuť 1 % ročného príjmu alebo obratu dotknutého poskytovateľa.

4.Členské štáty zabezpečia, aby maximálna výška pravidelného penále nepresiahla 5 % priemerného denného obratu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb v predchádzajúcom účtovnom období vypočítaného od dátumu uvedeného v príslušnom rozhodnutí.

Článok 43
Právo na podanie sťažnosti

Príjemca služieb má právo podať koordinátorovi digitálnych služieb členského štátu, v ktorom má príjemca pobyt alebo je v ňom usadený, sťažnosť proti poskytovateľom sprostredkovateľských služieb a namietať v nej porušenie tohto nariadenia. Koordinátor digitálnych služieb sťažnosť posúdi a v prípade potreby ju postúpi koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia. Ak sťažnosť patrí do zodpovednosti iného príslušného orgánu v jeho členskom štáte, koordinátor digitálnych služieb, ktorému bola sťažnosť doručená, ju postúpi tomuto orgánu.

Článok 44
Správy o činnosti

1.Koordinátori digitálnych služieb vypracúvajú výročnú správu o svojej činnosti podľa tohto nariadenia. Výročné správy zverejňujú a oznamujú ich Komisii a výboru.

2.Výročná správa obsahuje aspoň tieto údaje:

a)počet a predmet príkazov konať proti nezákonnému obsahu a príkazov na poskytnutie informácií vydaných v súlade s článkami 8 a 9 ktorýmkoľvek vnútroštátnym súdnym alebo správnym orgánom členského štátu príslušného koordinátora digitálnych služieb;

b)spôsob vykonania týchto príkazov oznámený koordinátorovi digitálnych služieb podľa článkov 8 a 9.

3.Ak členský štát podľa článku 38 určil niekoľko príslušných orgánov, zabezpečí, aby koordinátor digitálnych služieb vypracoval jednu správu týkajúcu sa činností všetkých príslušných orgánov a aby koordinátor digitálnych služieb dostal od ostatných dotknutých príslušných orgánov všetky relevantné informácie a podporu potrebné na tento účel.

Článok 45
Cezhraničná spolupráca medzi koordinátormi digitálnych služieb

1.Ak má koordinátor digitálnych služieb dôvodné podozrenie, že poskytovateľ sprostredkovateľskej služby, na ktorého sa nevzťahuje právomoc dotknutého členského štátu, porušil toto nariadenie, požiada koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia, aby vec posúdil a na zabezpečenie súladu s týmto nariadením prijal potrebné vyšetrovacie opatrenia a opatrenia v oblasti presadzovania práva.

Ak má výbor dôvodné podozrenie, že poskytovateľ sprostredkovateľských služieb porušil toto nariadenie spôsobom zasahujúcim aspoň tri členské štáty, môže odporučiť koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia, aby vec posúdil a na zabezpečenie súladu s týmto nariadením prijal potrebné vyšetrovacie opatrenia a opatrenia v oblasti presadzovania práva.

2.V žiadosti alebo odporúčaní podľa odseku 1 sa uvedie aspoň:

a)kontaktné miesto dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb, ako sa stanovuje v článku 10;

b)opis relevantných skutočností, príslušných ustanovení tohto nariadenia a dôvodov, prečo má koordinátor digitálnych služieb, ktorý zaslal žiadosť, alebo výbor podozrenie, že poskytovateľ porušil toto nariadenie;

c)akékoľvek ďalšie informácie, ktoré koordinátor digitálnych služieb, ktorý zaslal žiadosť, alebo výbor považujú za relevantné, v prípade potreby vrátane informácií zhromaždených z vlastnej iniciatívy alebo návrhov na prijatie konkrétnych vyšetrovacích opatrení alebo opatrení v oblasti presadzovania práva, medzi nimi aj predbežných opatrení.

3.Žiadosť alebo odporúčanie podľa odseku 1 zohľadní koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia v čo najväčšej miere. Ak sa domnieva, že nemá dostatočné informácie na to, aby na základe žiadosti alebo odporúčania mohol konať, a má dôvody domnievať sa, že koordinátor digitálnych služieb, ktorý žiadosť zaslal, alebo výbor by mohli poskytnúť dodatočné informácie, môže o takéto informácie požiadať. Plynutie lehoty stanovenej v odseku 4 sa až do poskytnutia dodatočných informácií pozastaví.

4.Koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti alebo odporúčania oznámi koordinátorovi digitálnych služieb, ktorý žiadosť zaslal, alebo výboru svoje posúdenie podozrenia z porušenia právnych predpisov, alebo prípadne posúdenie akéhokoľvek iného príslušného orgánu podľa vnútroštátneho práva, ako aj vysvetlenie všetkých vyšetrovacích opatrení alebo opatrení v oblasti presadzovania práva prijatých alebo plánovaných v tejto súvislosti s cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením.

5.Ak koordinátor digitálnych služieb, ktorý zaslal žiadosť, alebo prípadne výbor nedostanú odpoveď v lehote stanovenej v odseku 4 alebo ak nesúhlasia s posúdením koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia, môžu vec postúpiť Komisii a poskytnúť jej všetky relevantné informácie. Tieto informácie musia obsahovať aspoň žiadosť alebo odporúčanie zaslané koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia, všetky dodatočné informácie poskytnuté podľa odseku 3 a oznámenie uvedené v odseku 4.

6.Komisia vec posúdi do troch mesiacov od jej postúpenia podľa odseku 5 po porade s koordinátorom digitálnych služieb v mieste usadenia a s výborom, pokiaľ vec nepostúpil sám.

7.Ak Komisia podľa odseku 6 dospeje k záveru, že posúdenie alebo vyšetrovacie opatrenia alebo opatrenia v oblasti presadzovania práva prijaté alebo plánované podľa odseku 4 nie sú zlučiteľné s týmto nariadením, požiada koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia, aby vec ďalej posúdil a prijal potrebné vyšetrovacie opatrenia alebo opatrenia v oblasti presadzovania práva na zabezpečenie súladu s týmto nariadením a aby ju o prijatých opatreniach informoval do dvoch mesiacov od uvedenej žiadosti.

Článok 46
Spoločné vyšetrovania a žiadosti o zásah Komisie

1.Pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sa týkajú poskytovateľov sprostredkovateľských služieb pôsobiacich vo viacerých členských štátoch, môžu sa koordinátori digitálnych služieb podieľať na spoločných vyšetrovaniach, ktorých koordinácia sa môže uskutočňovať s podporou výboru.

Takéto spoločné vyšetrovania sa vykonávajú bez toho, aby boli dotknuté úlohy a právomoci zúčastnených koordinátorov digitálnych služieb a požiadavky vzťahujúce sa na plnenie týchto úloh a vykonávanie týchto právomocí stanovené v tomto nariadení. Zúčastnení koordinátori digitálnych služieb prostredníctvom systému stanoveného v článku 67 sprístupnia výsledky spoločných vyšetrovaní ostatným koordinátorom digitálnych služieb, Komisii a výboru na plnenie ich príslušných úloh podľa tohto nariadenia.

2.Ak má koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia dôvodné podozrenie, že niektorá veľmi veľká online platforma porušila toto nariadenie, môže požiadať Komisiu, aby na zabezpečenie súladu s týmto nariadením v súlade s oddielom 3 prijala potrebné vyšetrovacie opatrenia a opatrenia v oblasti presadzovania práva. Takáto žiadosť musí obsahovať všetky informácie uvedené v článku 45 ods. 2 a uvádzať dôvody žiadosti o zásah Komisie.

Oddiel 2
Európsky výbor pre digitálne služby

Článok 47
Európsky výbor pre digitálne služby

1.Zriaďuje sa nezávislá poradná skupina koordinátorov digitálnych služieb pre dohľad nad poskytovateľmi sprostredkovateľských služieb s názvom Európsky výbor pre digitálne služby (ďalej len „výbor“).

2.Výbor poskytuje koordinátorom digitálnych služieb a Komisii poradenstvo v súlade s týmto nariadením s cieľom dosiahnuť tieto ciele:

a)prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu tohto nariadenia a účinnej spolupráci koordinátorov digitálnych služieb a Komisie, pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

b)koordinovať usmerňovanie a analýzu Komisie, koordinátorov digitálnych služieb a iných príslušných orgánov v súvislosti s nastupujúcimi problémami na celom vnútornom trhu, pokiaľ ide o záležitosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a prispievať k tomuto usmerňovaniu a vykonávaniu analýz;

c)pomáhať koordinátorom digitálnych služieb a Komisii pri dohľade nad veľmi veľkými online platformami.

Článok 48
Štruktúra výboru

1.Výbor sa skladá z koordinátorov digitálnych služieb, ktorých zastupujú vysokopostavení úradníci. Ak sa tak stanovuje vo vnútroštátnom práve, zúčastňujú sa na práci výboru aj iné príslušné orgány, ktorým bola popri koordinátoroch digitálnych služieb zverená osobitná operačná zodpovednosť za uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia. Ak sa na zasadnutiach výboru prerokúvajú otázky relevantné pre iné vnútroštátne orgány, na zasadnutia môžu byť pozvané aj tieto orgány.

2.Každý členský štát má jeden hlas. Komisia nemá hlasovacie práva.

Výbor prijíma svoje rozhodnutia jednoduchou väčšinou.

3.Predsedá mu Komisia. V súlade s úlohami výboru podľa tohto nariadenia a jeho rokovacím poriadkom Komisia zvoláva zasadnutia a pripravuje ich program.

4.Činnostiam výboru podľa tohto nariadenia poskytuje administratívnu a analytickú podporu.

5.Výbor môže na svoje zasadnutia prizvať odborníkov a pozorovateľov a podľa potreby môže spolupracovať s inými orgánmi, úradmi, agentúrami a poradnými skupinami Únie, ako aj s externými expertmi. Výsledky tejto spolupráce výbor zverejní.

6.Svoj rokovací poriadok výbor prijme po súhlase Komisie.

Článok 49
Úlohy výboru

1.Ak je to potrebné na splnenie cieľov stanovených v článku 47 ods. 2, výbor najmä:

a)podporuje koordináciu spoločných vyšetrovaní;

b)podporuje príslušné orgány pri analýze správ a výsledkov auditov veľmi veľkých online platforiem, ktoré sa majú predkladať podľa tohto nariadenia;

c)vydáva stanoviská, odporúčania alebo poskytuje poradenstvo koordinátorom digitálnych služieb v súlade s týmto nariadením;

d)poskytuje Komisii poradenstvo pri prijímaní opatrení uvedených v článku 51 a na jej žiadosť prijíma stanoviská k návrhom opatrení Komisie týkajúcim sa veľmi veľkých online platforiem v súlade s týmto nariadením;

e)podporuje a presadzuje vypracúvanie a zavádzanie európskych noriem, usmernení, správ, vzorov a kódexov správania, ako sa stanovuje v tomto nariadení, ako aj identifikáciu vznikajúcich problémov v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.Koordinátori digitálnych služieb a iné príslušné vnútroštátne orgány, ktoré sa neriadia podľa stanovísk, žiadostí alebo odporúčaní prijatých výborom, ktoré im výbor adresoval, pri podávaní správ podľa tohto nariadenia alebo prípadne pri prijímaní príslušných rozhodnutí uvedú dôvody tohto konania.

Oddiel 3
Dohľad, vyšetrovanie, presadzovanie práva a monitorovanie v súvislosti s veľmi veľkými online platformami

Článok 50
Posilnenie dohľadu nad veľmi veľkými online platformami

1.Ak koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia prijme rozhodnutie, v ktorom konštatuje, že veľmi veľká online platforma porušila niektoré z ustanovení kapitoly III oddielu 4, využije systém posilneného dohľadu stanovený v tomto článku. V čo najväčšej miere zohľadní všetky stanoviská a odporúčania Komisie a výboru podľa tohto článku.

Komisia konajúca z vlastného podnetu alebo výbor konajúci z vlastného podnetu alebo na žiadosť aspoň troch koordinátorov digitálnych služieb v mieste určenia môže v prípade, ak má dôvodné podozrenie, že veľmi veľká online platforma porušila niektoré z týchto ustanovení, odporučiť koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia, aby podozrenie z porušenia vyšetril s cieľom prijať takéto rozhodnutie v primeranej lehote.

2.Pri oznamovaní rozhodnutia uvedeného v odseku 1 prvom pododseku dotknutej veľmi veľkej online platforme ju koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia požiada, aby do jedného mesiaca od tohto rozhodnutia vypracovala a oznámila koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia, Komisii a výboru akčný plán, v ktorom sa uvedie, ako má táto platforma v úmysle ukončiť alebo napraviť porušenie. Opatrenia stanovené v akčnom pláne môžu v prípade potreby zahŕňať účasť na kódexe správania podľa článku 35.

3.Do jedného mesiaca od doručenia akčného plánu oznámi výbor koordinátorovi digitálnych služieb v mieste usadenia svoje stanovisko k akčnému plánu. Koordinátor digitálnych služieb do jedného mesiaca od doručenia tohto stanoviska rozhodne, či je akčný plán vhodný na ukončenie alebo nápravu porušenia.

Ak má koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia pochybnosti o tom, či sú opatrenia vhodné na to, aby ukončili alebo napravili porušenie, môže požiadať príslušnú veľmi veľkú online platformu, aby sa podrobila dodatočnému nezávislému auditu na posúdenie účinnosti týchto opatrení pri ukončení alebo náprave porušenia. V takom prípade táto platforma do štyroch mesiacov od rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku zašle uvedenému koordinátorovi digitálnych služieb, Komisii a výboru audítorskú správu. Pri požiadavke vykonať takýto dodatočný audit môže koordinátor digitálnych služieb určiť konkrétnu audítorskú organizáciu, ktorá má na náklady príslušnej platformy audit uskutočniť a ktorú vyberie na základe kritérií stanovených v článku 28 ods. 2.

4.Svoje názory na to, či veľmi veľká online platforma ukončila alebo napravila porušenie, a odôvodnenie týchto názorov oznámi koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia Komisii, výboru, ako aj príslušnej veľmi veľkej online platforme. Podľa vhodnosti tak urobí v týchto lehotách:

a)do jedného mesiaca od doručenia audítorskej správy uvedenej v odseku 3 druhom pododseku, ak sa takýto audit vykonal;

b)do troch mesiacov od rozhodnutia o akčnom pláne uvedeného v odseku 3 prvom pododseku, ak sa takýto audit nevykonal;

c)ihneď po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 2, ak platforma akčný plán v uvedenej lehote neoznámila.

V nadväznosti na uvedené oznámenie už koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia v súvislosti s príslušným konaním dotknutej veľmi veľkej online platformy nie je oprávnený prijímať žiadne vyšetrovacie opatrenia ani opatrenia v oblasti presadzovania práva, čím nie je dotknutý článok 66 ani akékoľvek iné opatrenia, ktoré môže prijať na žiadosť Komisie.

Článok 51
Zásah Komisie a začatie konania

1.Komisia môže buď na základe odporúčania výboru alebo z vlastnej iniciatívy po porade s výborom začať konanie s cieľom možného prijatia rozhodnutí podľa článkov 58 a 59 v súvislosti s príslušným konaním veľmi veľkej online platformy, ak:

a)je podozrivá z porušenia niektorého z ustanovení tohto nariadenia a koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia na základe žiadosti Komisie uvedenej v článku 45 ods. 7 po uplynutí lehoty stanovenej v tejto žiadosti neprijal žiadne vyšetrovacie opatrenia ani opatrenia v oblasti presadzovania práva;

b)je podozrivá z porušenia niektorého z ustanovení tohto nariadenia a koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia v súlade s článkom 46 ods. 2 požiadal Komisiu, aby po prijatí tejto žiadosti zasiahla;

c)sa po uplynutí príslušnej lehoty na oznámenie uvedenej v článku 50 ods. 4 zistilo, že porušila niektoré z ustanovení kapitoly III oddielu 4.

2.Ak sa Komisia rozhodne začať konanie podľa odseku 1, oznámi to všetkým koordinátorom digitálnych služieb, výboru, ako aj príslušnej veľmi veľkej online platforme.

Pokiaľ ide o odsek 1 písm. a) a b), príslušný koordinátor digitálnych služieb v mieste usadenia už v nadväznosti na uvedené oznámenie nie je v súvislosti s príslušným konaním dotknutej veľmi veľkej online platformy oprávnený prijímať žiadne vyšetrovacie opatrenia ani opatrenia v oblasti presadzovania práva, čím nie je dotknutý článok 66 ani akékoľvek iné opatrenia, ktoré môže prijať na žiadosť Komisie.

3.Koordinátor digitálnych služieb uvedený v článku 45 ods. 7, článku 46 ods. 2 a prípadne článku 50 ods. 1 po prijatí informácií bez zbytočného odkladu zašle Komisii:

a)všetky informácie, ktoré si uvedený koordinátor digitálnych služieb v súvislosti s porušením predpisov, prípadne podozrením z porušenia vymenil s výborom a s príslušnou veľmi veľkou online platformou;

b)spis vo veci, ktorý uvedený koordinátor digitálnych služieb vedie v súvislosti s porušením predpisov, prípadne podozrením z porušenia;

c)akékoľvek ďalšie informácie, ktoré uvedený koordinátor digitálnych služieb má a ktoré môžu byť relevantné pre konanie začaté Komisiou.

4.Výbor a koordinátori digitálnych služieb, ktorí podávajú žiadosť uvedenú v článku 45 ods. 1, po prijatí informácií bez zbytočného odkladu zašlú Komisii všetky informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré môžu byť relevantné pre konanie začaté Komisiou.

Článok 52
Žiadosti o informácie

1.Komisia môže na vykonávanie úloh, ktoré má pridelené podľa tohto oddielu, formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím požadovať od dotknutých veľmi veľkých online platforiem, ako aj od akýchkoľvek iných osôb konajúcich na účely súvisiace s ich obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou, o ktorých možno logicky predpokladať, že majú povedomie o informáciách týkajúcich sa podozrenia z porušenia tohto nariadenia, prípadne jeho porušenia, vrátane organizácií vykonávajúcich audity uvedené v článku 28 a článku 50 ods. 3, aby takéto informácie poskytli v primeranej lehote.

2.Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie dotknutej veľmi veľkej online platforme alebo inej osobe uvedenej v článku 52 ods. 1 Komisia uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií, ako aj sankcie uvedené v článku 59 za poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií.

3.Ak Komisia vyžaduje, aby dotknutá veľmi veľká online platforma alebo iná osoba uvedená v článku 52 ods. 1 poskytla informácie na základe rozhodnutia, uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu, v ktorej sa majú poskytnúť. Uvedie tiež sankcie podľa článku 59 a uvedie alebo uloží pravidelné penále podľa článku 60. Ďalej uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie.

4.Vlastníci príslušnej veľmi veľkej online platformy alebo iná osoba uvedená v článku 52 ods. 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb, spoločností alebo firiem, alebo ak nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené ich zastupovať na základe zákona alebo stanov poskytnú požadované informácie v mene príslušnej veľmi veľkej online platformy alebo inej osoby uvedenej v článku 52 ods. 1. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5.Na žiadosť Komisie jej koordinátori digitálnych služieb a iné príslušné orgány poskytnú všetky informácie potrebné na plnenie úloh, ktoré má pridelené na základe tohto oddielu.

Článok 53
Právomoc vypočúvať a zaznamenávať výpovede

Komisia môže v záujme plnenia úloh, ktoré jej boli pridelené podľa tohto oddielu, vypočuť akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá súhlasí s tým, aby bola vypočutá na účely zhromažďovania informácií týkajúcich sa predmetu vyšetrovania v súvislosti s podozrením z porušenia predpisov, prípadne ich porušením.

Článok 54
Právomoc vykonávať kontroly na mieste

1.Komisia môže v záujme plnenia úloh, ktoré jej boli pridelené podľa tohto oddielu, vykonávať kontroly na mieste v priestoroch príslušnej veľmi veľkej online platformy alebo inej osoby uvedenej v článku 52 ods. 1.

2.Kontroly na mieste sa môžu vykonávať aj s pomocou audítorov alebo znalcov vymenovaných Komisiou podľa článku 57 ods. 2.

3.Počas kontrol na mieste môžu Komisia a audítori alebo znalci, ktorých vymenovala, požiadať príslušnú veľmi veľkú online platformu alebo inú osobu uvedenú v článku 52 ods. 1, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní. Komisia a audítori alebo znalci, ktorých vymenovala, môžu klásť otázky kľúčovým zamestnancom príslušnej veľmi veľkej online platformy alebo inej osobe uvedenej v článku 52 ods. 1.

4.Dotknutá veľmi veľká online platforma alebo iná osoba uvedená v článku 52 ods. 1 je povinná podrobiť sa kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím Komisie. V rozhodnutí musí byť uvedený predmet a účel návštevy, stanovený dátum, kedy sa má začať, a musia v ňom byť uvedené sankcie podľa článkov 59 a 60, ako aj právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie.

Článok 55
Predbežné opatrenia

1.Ak je v rámci konania, ktoré môže viesť k prijatiu rozhodnutia o porušení predpisov podľa článku 58 ods. 1, z dôvodu rizika vážnej ujmy pre príjemcov služby naliehavo potrebné konať, môže Komisia na základe zistenia zrejmého porušenia predpisov rozhodnutím nariadiť predbežné opatrenia voči dotknutej veľmi veľkej online platforme.

2.Rozhodnutie podľa odseku 1 sa uplatňuje na vymedzené obdobie a toto obdobie sa môže podľa potreby predĺžiť.

Článok 56
Záväzky

1.Ak počas konania podľa tohto oddielu príslušná veľmi veľká online platforma ponúkne na zabezpečenie súladu s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia záväzky, Komisia môže rozhodnutím vyhlásiť tieto záväzky pre príslušnú veľmi veľkú online platformu za záväzné a konštatovať, že neexistujú žiadne ďalšie dôvody na prijatie opatrení.

2.Komisia môže na požiadanie alebo na vlastný podnet konanie obnoviť:

a)ak nastane podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené;

b)ak dotknutá veľmi veľká online platforma koná v rozpore so svojimi záväzkami alebo

c)ak sa rozhodnutie zakladalo na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých dotknutou veľmi veľkou online platformou alebo inou osobou uvedenou v článku 52 ods. 1.

3.Ak sa Komisia domnieva, že záväzky ponúknuté príslušnou veľmi veľkou online platformou nie sú dostatočné na zabezpečenie účinného súladu s príslušnými ustanoveniami tohto nariadenia, zamietne tieto záväzky odôvodneným rozhodnutím pri ukončení konania.

Článok 57
Monitorovacie opatrenia

1.Komisia môže v záujme plnenia úloh, ktoré jej boli pridelené podľa tohto oddielu, prijať opatrenia potrebné na monitorovanie účinného vykonávania a dodržiavania tohto nariadenia príslušnou veľmi veľkou online platformou. Komisia takisto môže tejto platforme nariadiť, aby poskytla prístup k svojim databázam a algoritmom a vysvetlenia k nim.

2.Opatrenia podľa odseku 1 môžu zahŕňať vymenovanie nezávislých externých znalcov a audítorov, ktorí Komisii pomáhajú pri monitorovaní dodržiavania príslušných ustanovení tohto nariadenia a poskytujú jej osobitné odborné znalosti alebo vedomosti.

Článok 58
Nedodržiavanie predpisov

1.Komisia prijme rozhodnutie o nedodržiavaní predpisov, ak zistí, že príslušná veľmi veľká online platforma nedodržiava jednu alebo viaceré z týchto požiadaviek:

a)príslušné ustanovenia tohto nariadenia;

b)predbežné opatrenia nariadené podľa článku 55;

c)záväzky vyhlásené za záväzné podľa článku 56.

2.Pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 1 Komisia svoje predbežné zistenia oznámi príslušnej veľmi veľkej online platforme. V predbežných zisteniach Komisia vysvetlí opatrenia, ktorých prijatie zvažuje alebo ktoré by podľa jej názoru mala prijať príslušná veľmi veľká online platforma s cieľom účinne sa vyrovnať s predbežnými zisteniami.

3.V rozhodnutí prijatom podľa odseku 1 Komisia nariadi príslušnej veľmi veľkej online platforme, aby v primeranej lehote prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s rozhodnutím podľa odseku 1 a poskytla informácie o opatreniach, ktoré má v úmysle prijať na dosiahnutie súladu s rozhodnutím.

4.Po vykonaní opatrení, ktoré príslušná veľmi veľká online platforma prijala na zabezpečenie súladu s rozhodnutím podľa odseku 1, poskytne táto platforma Komisii ich opis.

5.Ak Komisia zistí, že podmienky odseku 1 nie sú splnené, ukončí vyšetrovanie rozhodnutím.

Článok 59
Pokuty

1.V rozhodnutí podľa článku 58 môže Komisia uložiť dotknutej veľmi veľkej online platforme pokuty nepresahujúce 6 % jej celkového obratu v predchádzajúcom účtovnom období, ak zistí, že táto platforma úmyselne alebo z nedbanlivosti:

a)porušuje príslušné ustanovenia tohto nariadenia;

b)neplní rozhodnutie o nariadení predbežných opatrení podľa článku 55 alebo

c)neplní dobrovoľné opatrenie, ktoré bolo vyhlásené za záväzné rozhodnutím podľa článku 56.

2.Komisia môže rozhodnutím uložiť dotknutej veľmi veľkej online platforme alebo inej osobe uvedenej v článku 52 ods. 1 pokuty, ktoré nepresahujú 1 % celkového obratu v predchádzajúcom účtovnom období, ak úmyselne alebo z nedbanlivosti:

a)v odpovedi na žiadosť podľa článku 52 poskytne nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie, alebo ak sa informácie požadujú rozhodnutím, neodpovie na žiadosť v stanovenej lehote;

b)v lehote stanovenej Komisiou neopraví nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie, ktoré poskytol zamestnanec, alebo neposkytne či odmietne poskytnúť úplné informácie;

c)odmietne sa podrobiť kontrole na mieste podľa článku 54.

3.Pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 2 Komisia svoje predbežné zistenia oznámi príslušnej veľmi veľkej online platforme alebo inej osobe uvedenej v článku 52 ods. 1.

4.Pri stanovení výšky pokuty Komisia zohľadní povahu, závažnosť, trvanie a opakovaný výskyt porušenia a v prípade pokút uložených podľa odseku 2 omeškanie v konaní.

Článok 60
Pravidelné penále

1.Komisia môže rozhodnutím uložiť dotknutej veľmi veľkej online platforme alebo prípadne inej osobe uvedenej v článku 52 ods. 1 pravidelné penále nepresahujúce 5 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom účtovnom období za deň vypočítané od dátumu určeného rozhodnutím s cieľom prinútiť ich k tomu, aby:

a)v reakcii na rozhodnutie, ktorým sa požadujú informácie podľa článku 52, poskytli správne a úplné informácie;

b)sa podrobili kontrole na mieste, ktorú nariadila rozhodnutím podľa článku 54;

c)dodržali rozhodnutie, ktorým sa nariaďujú predbežné opatrenia podľa článku 55 ods. 1;

d)splnili záväzky, ktoré boli rozhodnutím podľa článku 56 ods. 1 vyhlásené za právne záväzné;

e)dodržali rozhodnutie podľa článku 58 ods. 1.

2.Ak dotknutá veľmi veľká online platforma alebo iná osoba uvedená v článku 52 ods. 1 splnila povinnosť, ktorú malo pravidelné penále vynútiť, Komisia môže určiť konečnú sumu pravidelného penále vo výške, ktorá je nižšia ako suma určená podľa pôvodného rozhodnutia.

Článok 61
Premlčacia lehota na uloženie sankcií

1.Na právomoci prenesené na Komisiu článkami 59 a 60 sa vzťahuje premlčacia lehota päť rokov.

2.Lehota začína plynúť dňom, keď došlo k porušeniu predpisov. V prípade pokračujúceho alebo opakovaného porušovania však lehota začína plynúť dňom ukončenia porušovania.

3.Každé opatrenie Komisie alebo koordinátora digitálnych služieb prijaté na účely vyšetrovania alebo konania v súvislosti s porušovaním predpisov preruší premlčaciu lehotu na uloženie pokút alebo pravidelného penále. Opatrenia, ktorými sa preruší plynutie premlčacej lehoty, sú najmä tieto:

a)žiadosti Komisie alebo koordinátora digitálnych služieb o informácie;

b)kontrola na mieste;

c)začatie konania Komisie podľa článku 51 ods. 2.

4.Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu. Premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále sa však končí najneskôr v deň, keď lehota rovnajúca sa dvojnásobku premlčacej lehoty uplynula bez toho, aby Komisia pokutu alebo pravidelné penále uložila. Uvedená lehota sa predĺži o obdobie, počas ktorého je premlčacia lehota pozastavená podľa odseku 5.

5.Premlčacia lehota na uloženie pokút alebo pravidelného penále sa pozastavuje na celé obdobie, počas ktorého je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskej únie.

Článok 62
Premlčacia lehota na vymáhanie sankcií

1.Právomoc Komisie vymáhať rozhodnutia prijaté podľa článkov 59 a 60 podlieha premlčacej lehote päť rokov.

2.Lehota začína plynúť dňom, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným.

3.Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa preruší:

a)oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo pravidelného penále alebo zamieta žiadosť o takúto zmenu;

b)každým opatrením Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie, ktorým sa vymáha zaplatenie pokuty alebo pravidelného penále.

4.Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu.

5.Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa pozastaví:

a)kým plynie lehota na platbu;

b)kým je na základe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie pozastavené vymáhanie platby.

Článok 63
Právo na vypočutie a prístup k spisu

1.Komisia pred prijatím rozhodnutia podľa článku 58 ods. 1, článkov 59 alebo 60 poskytne dotknutej veľmi veľkej online platforme alebo inej osobe uvedenej v článku 52 ods. 1 príležitosť byť vypočutá v súvislosti s:

a)predbežnými zisteniami Komisie vrátane akejkoľvek záležitosti, voči ktorej Komisia vzniesla námietky, a

b)opatreniami, ktoré Komisia prípadne zamýšľa prijať vzhľadom na predbežné zistenia uvedené v písmene a).

2.Dotknutá veľmi veľká online platforma alebo iná osoba uvedená v článku 52 ods. 1 môže predložiť svoje pripomienky k predbežným zisteniam Komisie v primeranej lehote stanovenej Komisiou v jej predbežných zisteniach, ktorá nesmie byť kratšia ako 14 dní.

3.Komisia svoje rozhodnutia založí len na námietkach, ku ktorým sa príslušné strany mohli vyjadriť.

4.V konaniach sa plne rešpektuje právo príslušných strán na obhajobu. Za podmienok dohody o sprístupnení majú s výhradou oprávneného záujmu dotknutej veľmi veľkej online platformy alebo inej osoby uvedenej v článku 52 ods. 1 na ochrane ich obchodného tajomstva právo na prístup k spisu Komisie. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov členských štátov. Právo na prístup sa najmä nevzťahuje na korešpondenciu medzi Komisiou a týmito orgánmi. Nič v tomto odseku nebráni Komisii v tom, aby zverejnila a využívala informácie potrebné na preukázanie porušovania.

5.Informácie zhromaždené podľa článkov 52, 53 a 54 sa použijú len na účely tohto nariadenia.

6.Bez toho, aby bola dotknutá výmena a využívanie informácií uvedených v článku 51 ods. 3 a článku 52 ods. 5, Komisia, výbor, orgány členských štátov a ich príslušní úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod ich dohľadom ani žiadna iná zainteresovaná fyzická alebo právnická osoba vrátane audítorov a znalcov vymenovaných podľa článku 57 ods. 2 nezverejní informácie, ktoré získala alebo vymenila podľa tohto oddielu a na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.

Článok 64
Uverejňovanie rozhodnutí

1.Rozhodnutia prijaté na základe článku 55 ods. 1, článku 56 ods. 1 a článkov 58, 59 a 60 Komisia zverejní. Takéto uverejnenie musí obsahovať mená strán a hlavný obsah rozhodnutia vrátane akýchkoľvek uložených sankcií.

2.Pri uverejnení sa zohľadnia práva a oprávnené záujmy dotknutej veľmi veľkej online platformy, akejkoľvek inej osoby uvedenej v článku 52 ods. 1 a akýchkoľvek tretích strán na ochrane ich dôverných informácií.

Článok 65
Žiadosti o obmedzenia prístupu a spolupráca s vnútroštátnymi súdmi

1.Ak sa na ukončenie porušovania tohto nariadenia vyčerpali všetky právomoci podľa tohto článku, porušovanie pretrváva a spôsobuje vážnu ujmu, ktorej nemožno zabrániť výkonom iných právomocí, ktoré sú k dispozícii podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, môže Komisia požiadať koordinátora digitálnych služieb v mieste usadenia príslušnej veľmi veľkej online platformy, aby konal podľa článku 41 ods. 3.

Pred podaním takejto žiadosti koordinátorovi digitálnych služieb Komisia vyzve zainteresované strany, aby v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako dva týždne, predložili písomné pripomienky, pričom opíše opatrenia, ktoré má v úmysle požadovať, a určí ich zamýšľaného adresáta alebo adresátov.

2.Ak si to vyžaduje jednotné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže z vlastnej iniciatívy predložiť príslušnému súdnemu orgánu uvedenému v článku 41 ods. 3 písomné pripomienky. So súhlasom príslušného súdneho orgánu môže tiež predložiť ústne pripomienky.

Komisia môže výlučne na účely vypracovania svojich pripomienok požiadať tento súdny orgán, aby jej zaslal alebo zabezpečil zaslanie akýchkoľvek dokumentov potrebných na posúdenie veci.

Článok 66
Vykonávacie akty týkajúce sa zásahu Komisie

1.Komisia môže v súvislosti so svojím zásahom podľa tohto oddielu prijať vykonávacie akty týkajúce sa praktických opatrení, pokiaľ ide o:

a)konania podľa článkov 54 a 57;

b)vypočutia stanovené v článku 63;

c)dohodu o sprístupnení informácií stanovenú v článku 63.

2.Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 70. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia podľa odseku 1 Komisia uverejní jeho návrh a vyzve všetky zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky v lehote v ňom stanovenej, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

Oddiel 4
Spoločné ustanovenia o presadzovaní dodržiavania predpisov

Článok 67
Systém na výmenu informácií

1.Na podporu komunikácie medzi koordinátormi digitálnych služieb, Komisiou a výborom Komisia zriadi a udržiava spoľahlivý a bezpečný systém na výmenu informácií.

2.Koordinátori digitálnych služieb, Komisia a výbor používajú systém na výmenu informácií na všetku komunikáciu podľa tohto nariadenia.

3.Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých sa stanovia praktické a prevádzkové opatrenia pre fungovanie systému na výmenu informácií a jeho interoperabilitu s inými relevantnými systémami. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 70.

Článok 68
Zastúpenie

Bez toho, aby bola dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2020/XX/EÚ 52 , majú príjemcovia sprostredkovateľských služieb právo poveriť vykonávaním práv uvedených v článkoch 17, 18 a 19 vo svojom mene nejaký subjekt, organizáciu alebo združenie za predpokladu, že tento subjekt, organizácia alebo združenie spĺňajú všetky tieto podmienky:

a)vykonávajú svoju činnosť na neziskovom základe;

b)boli zriadené riadne v súlade s právom členského štátu;

c)medzi ich štatutárne ciele patrí oprávnený záujem na zabezpečení dodržiavania tohto nariadenia.

Oddiel 5
Delegované akty

Článok 69
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 23, 25 a 31 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie odo [dňa predpokladaného prijatia nariadenia].

3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 23, 25 a 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 23, 25 a 31 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevznesú námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informujú Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace. 

Článok 70
Výbor

1.Komisii pomáha Výbor pre digitálne služby. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia ( EÚ) č. 182/2011 .

2.Ak sa odkazuje na tento článok, uplatňuje sa článok 4 nariadenia ( EÚ) č. 182/2011 .

Kapitola V
Záverečné ustanovenia

Článok71
Vypustenie niektorých ustanovení smernice 2000/31/ES

1.Články 12 až 15 smernice 2000/31/ES sa vypúšťajú.

2.Odkazy na články 12 až 15 smernice 2000/31/ES sa považujú za odkazy na články 3, 4, 5 a 7 tohto nariadenia.

Článok 72
Zmeny smernice 2020/XX/ES o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov

3.Príloha I sa dopĺňa takto:

„(X) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES.“

Článok 73
Hodnotenie

1.Najneskôr do piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a každých päť rokov potom vyhodnotí Komisia uplatňovanie tohto nariadenia a správu o hodnotení predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.Na účely odseku 1 členské štáty a výbor zašlú Komisii na jej žiadosť informácie.

3.Pri hodnoteniach uvedených v odseku 1 Komisia zohľadní stanoviská a zistenia Európskeho parlamentu, Rady a iných relevantných subjektov alebo zdrojov.

4.Najneskôr do troch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia Komisia po porade s výborom posúdi fungovanie výboru a podá o ňom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, pričom zohľadní prvé roky uplatňovania tohto nariadenia. Na základe zistení a pri maximálnom zohľadnení stanoviska výboru sa k uvedenej správe v prípade potreby pripojí návrh na zmenu tohto nariadenia, pokiaľ ide o štruktúru výboru.

Článok 74
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Uplatňuje sa od [dátum – tri mesiace po nadobudnutí účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci štruktúry ABM/ABB 53  

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☑ novej akcie 

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 54  

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie 

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi 

1.5.Trvanie a finančný vplyv

◻ obmedzené trvanie

–◻    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

☑ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2023 do roku 2026

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob hospodárenia 55  

☑ Priame riadenie na úrovni Komisie

–☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele Poznámky presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov 

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

Vplyv návrhu na rozpočet bude v celom rozsahu pokrytý z pridelených rozpočtových prostriedkov uvedených vo VFR na roky 2021 – 2027 v rámci finančného krytia programu Digitálna Európa a programu pre jednotný trh. V súvislosti so súčasným VFR sa nepredpokladajú žiadne výdavky.

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení 62 .

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

–◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.3.Príspevky od tretích strán

–☑    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–◻    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–☑    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

–◻    vplyv na vlastné zdroje

–◻    vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov ◻    

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

PRÍLOHA 
k LEGISLATÍVNEMU FINANČNÉMU VÝKAZU

Názov návrhu/iniciatívy:

1.POTREBNÉ ĽUDSKÉ ZDROJE a NEVYHNUTNÉ NÁKLADY NA TIETO ZDROJE

2.NÁKLADY na OSTATNÉ ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY

3.METÓDY VÝPOČTU POUŽITÉ na ODHAD NÁKLADOV

a)Ľudské zdroje

b)Ostatné administratívne výdavky

1.Náklady na ľudské zdroje považované za nevyhnutné

Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2.Náklady na ostatné administratívne výdavky

Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

☑    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.Metódy výpočtu použité na odhad nákladov

a) Ľudské zdroje

V tejto časti sa stanovuje metóda výpočtu použitá na odhad ľudských zdrojov považovaných za potrebné [predpokladané pracovné zaťaženie vrátane konkrétnych pracovných miest (pracovné profily Sysper 2), kategórií zamestnancov a zodpovedajúcich priemerných nákladov]

b)Ostatné administratívne výdavky

Uveďte podrobnosti o metóde výpočtu použitej pri každom rozpočtovom riadku,

a najmä východiskové predpoklady (napr. počet zasadnutí za rok, priemerné náklady atď.)

Dodatok: podrobný prehľad prevádzkových výdavkov a výdavkov na ľudské zdroje