Závery Rady o ďalších krokoch k tomu, aby sa EÚ stala regiónom s najlepšími postupmi v boji proti antimikrobiálnej rezistencii

(2019/C 214/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

1.

PRIPOMÍNA, že antimikrobiálna rezistencia (AMR) je závažným cezhraničným ohrozením zdravia, ktoré primerane nemôže riešiť len jeden členský štát samostatne a ktoré sa nedá udržať v hraniciach jedného zemepisného regiónu alebo členského štátu, a teda si vyžaduje intenzívnu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, ako sa uvádza v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia (1).

2.

S VEĽKÝM ZNEPOKOJENÍM BERIE NA VEDOMIE, že podľa oficiálnych údajov môže AMR každoročne v celosvetovom meradle spôsobiť 700 000 úmrtí (2) (3), a to vrátane 33 000 (4) (5) úmrtí v Európskej únii/EHP v dôsledku infekcií rezistentných voči antibiotikám. Okrem toho sa predpokladá, že bez opatrení na zastavenie šírenia tejto rezistencie, spôsobí AMR milióny úmrtí na celom svete.

3.

S VEĽKÝM ZNEPOKOJENÍM KONŠTATUJE, že približne 29 % úmrtí na celom svete spôsobených infekciami rezistentnými voči antimikrobiálnym látkam sa pripisuje rezistentnej tuberkulóze (DR-TB) a multirezistentnej tuberkulóze (MDR-TB) (6).

4.

S VEĽKÝM ZNEPOKOJENÍM KONŠTATUJE, že ak sa nezavedú žiadne účinné opatrenia a miera antimikrobiálnej rezistencie bude postupovať podľa predpokladaného vývoja, dá sa podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) očakávať, že v rokoch 2015 až 2050 sa v krajinách celej EÚ a EHP vynaložia na dôsledky AMR finančné prostriedky až do výšky 1,1 miliardy EUR (7).

5.

S VEĽKÝM ZNEPOKOJENÍM KONŠTATUJE, že 75 % záťaže ochorenia z infekcií odolných voči antibiotikám v EÚ priamo súvisí s infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou (8).

6.

UZNÁVA, že používanie antimikrobiálnych látok je v Únii ako celku stále príliš vysoké, a KONŠTATUJE, že medzi členskými štátmi existujú rozdiely v používaní týchto látok.

7.

UZNÁVA, že AMR je celosvetovým problémom v oblasti verejného zdravia, ktorého vplyv presahuje jeho závažné dôsledky na zdravie ľudí a zvierat, keďže má vplyv aj na životné prostredie a výrobu potravín, a teda aj na hospodársky rast. Okrem toho má AMR vážny vplyv na možnosti dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja. Preto VÍTA mnohé medzinárodné iniciatívy zamerané na boj proti AMR, medzi ktoré patria: — globálny akčný plán v oblasti antimikrobiálnej rezistencie (9), ktorý vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s príspevkom Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) a ktorý bol jednomyseľne prijatý v máji 2015 na 68. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia, — politické vyhlásenie OSN zo zasadnutia valného zhromaždenia na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii z 21. septembra 2016 (10) zamerané na boj proti globálnej hrozbe, ktorú AMR predstavuje, a v ktorom sa potvrdila nevyhnutnosť prístupu „jedno zdravie“, ako aj: — práca medziagentúrnej koordinačnej skupiny OSN pre AMR (IACG), ktorá vyústila do súboru odporúčaní uvedených v správe „Niet času nazvyš: chráňme budúcnosť pred infekciami odolnými voči liekom“ (11) určenej generálnemu tajomníkovi OSN, — správa (12), ktorú vydal 10. mája 2019 generálny tajomník OSN a ktorá sa týka vykonávania politického vyhlásenia o AMR z 21. septembra 2016 a obsahuje odporúčania, ktoré plynú z IACG, — uznesenie Environmentálneho zhromaždenia Organizácie Spojených národov (UNEA) z decembra 2017 (13) o životnom prostredí a zdraví, v ktorom sa uvádza, že zdravie ľudí, zvierat a rastlín a životné prostredie sú navzájom prepojené, a vyzdvihuje, že je potrebné lepšie pochopiť úlohu znečistenia životného prostredia pri vývoji antimikrobiálnej rezistencie, — práca globálneho centra pre výskum a vývoj AMR, — globálne partnerstvo pre výskum a vývoj antibiotík (GARDP) (14), — uznesenie WHO o AMR, ktoré prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie 24. mája 2019 (15), — Medzinárodné centrum pre riešenia v oblasti antimikrobiálnej rezistencie (ICARS) (16). ICARS slúži ako nezávislé globálne vedomostné centrum, ktoré sa zameriava na identifikáciu a podporu vykonávania riešení výziev v oblasti AMR založených na dôkazoch v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.

8.

BERIE NA VEDOMIE, že AMR sa stala otázkou, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje na mnohých rozličných medzinárodných fórach vrátane G7 (17) a G20 (18).

9.

PRIPOMÍNA globálny akčný plán proti AMR z roku 2015, v ktorom WHO vyzvala všetky svoje členské štáty, aby do roku 2017 zaviedli národné akčné plány proti AMR.

10.

BERIE NA VEDOMIE prebiehajúcu prácu OECD a VÍTA jej nedávnu správu, v ktorej sa uvádza, že investície do opatrení v oblasti verejného zdravia by mohli výrazne znížiť záťaž, ktorú na spoločnosť kladie AMR (19).

11.

PRIPOMÍNA, že v článku 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že opatrenia Únie dopĺňajú vnútroštátne politiky a vzťahujú sa na boj proti najzávažnejším chorobám, ich prenos a prevenciu, ako aj zdravotné informácie, vzdelávanie, monitorovanie a boj proti závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia. Únia má tiež podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj spoluprácu s tretími krajinami a príslušnými medzinárodnými organizáciami v oblasti verejného zdravia.

12.

PRIPOMÍNA závery Rady zo 17. júna 2016 o ďalších krokoch v rámci prístupu „jedno zdravie“ s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii (20) a v ňom uvedené konkrétne odkazy na odporúčanie Rady 2002/77/ES z 15. novembra 2001 o obozretnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne (21), odporúčanie Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií (22) a závery Rady z 1. decembra 2014 o bezpečnosti pacientov a o kvalite starostlivosti vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a antimikrobiálnej rezistencie (23).

13.

VÍTA, že Komisia 29. júna 2017 uverejnila oznámenie s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (24), ako aj v ňom uvedené opatrenia zamerané na boj proti AMR a PODPORUJE ZÁMER dosiahnuť, aby sa EÚ stala regiónom s najlepšími postupmi v tejto oblasti.

14.

UPRIAMUJE POZORNOSŤ na úlohu očkovania pri predchádzaní infekciám, nedávno prijaté odporúčanie Rady o posilnenej spolupráci v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, a na skutočnosť, že v akčnom pláne Komisie „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii sa vyzdvihuje potreba podporovať výskum a vývoj nových očkovacích látok proti patogénom súvisiacim s antimikrobiálnou rezistenciou (25).

15.

PRIPOMÍNA uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2018 o európskom akčnom pláne „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (26).

16.

VÍTA oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o strategickom prístupe Európskej únie k liekom v životnom prostredí z 11. marca 2019 (27).

17.

POUKAZUJE NA SKUTOČNOSŤ, že EÚ zaviedla právne obmedzenia s cieľom zabrániť zneužívaniu antimikrobiálnych látok u zvierat. Od roku 2006 je zakázané používanie antibiotík ako kŕmnych doplnkových látok na podporu rastu (28). Nedávno prijatým nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 (29) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/4 (30) sa tiež zabraňuje používaniu antimikrobiálnych veterinárnych liekov na stimulovanie rastu a zvyšovanie výťažnosti (31), preventívnemu používaniu antimikrobiálnych veterinárnych liekov prostredníctvom medikovaných krmív (32) a preventívnemu používaniu veterinárnych antibiotík v skupinách zvierat (33). V nariadení o veterinárnych liekoch sa stanovujú aj obmedzenia týkajúce sa metafylaktického používania antimikrobiálnych liekov a sú v ňom uvedené ustanovenia, ktoré umožňujú vyhradiť na základe osobitných kritérií určité kritické antimikrobiká len na liečbu určitých infekcií u ľudí v záujme zachovania ich účinnosti (34), ako aj povinnosti členských štátov zbierať údaje o predaji a používaní antimikrobiálnych látok u zvierat.

18.

VÍTA intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou prostredníctvom siete „jedného zdravia“ v EÚ pre AMR (35), ktorá sa zriadila v roku 2017, a BERIE NA VEDOMIE význam jej pravidelných zasadnutí ako súčasti vykonávania akčného plánu EÚ proti AMR.

19.

OCEŇUJE závery správ o spoločnej medziagentúrnej analýze spotreby antimikrobiálnych látok a antimikrobiálnej rezistencii (JIACRA) týkajúce sa AMR (36), ktorú spoločne uverejnili Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska agentúra pre lieky (EMA, a UPRIAMUJE POZORNOSŤ na skutočnosť, že právny základ týchto činností bol do nariadenia (ES) č. 726/2004 (37) zavedený nedávno prijatým nariadením (EÚ) 2019/5 (38).

20.

ZDÔRAZŇUJE, že zásadný význam pre riešenie nedostatočnej dostupnosti antimikrobiálnych látok má väčšia spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou a farmaceutickým priemyslom, a to bez ohľadu na to, či je spôsobená nedostatočnou počiatočnou dodávkou, stiahnutím antimikrobiálnych látok z trhu alebo inými problémami so zásobovaním, ktoré môžu viesť k nedostatku antimikrobiálnych látok a k nedostatočnej substitučnej liečbe.

21.

S VEĽKÝM ZNEPOKOJENÍM POZNAMENÁVA, že trh v oblasti vývoja antibiotík zlyháva, a PODČIARKUJE, že je naliehavo potrebné prijať opatrenia na podporu vývoja nových antimikrobiálnych látok, alternatívnej liečby a rýchlej a modernej diagnostiky vrátane metód testovania antimikrobiálnej citlivosti. Je potrebná koordinácia a spolupráca na úrovni EÚ a na globálnej úrovni, pokiaľ ide o výskumné programy a stimuly, a Rada okrem iného UZNÁVA návrhy a činnosti tímu pre preskúmanie antimikrobiálnej rezistencie (39), správu „Prerazenie múru“ („Breaking Through the Wall“) (40) a iniciatívu spoločného programovania v oblasti antimikrobiálnej rezistencie (41).

22.

ZDÔRAZŇUJE, že úspech celosvetového boja proti AMR vo veľkej miere závisí od odhodlania a ochoty vlád prijať opatrenia na zabezpečenie vykonávania iniciatív v rámci prístupu „jedno zdravie“ v súlade s národnými akčnými plánmi, a teda od zapojenia všetkých príslušných sektorov, a že boj proti AMR by sa mohol výraznejšie posilniť spoluprácou inštitúcií EÚ a členských štátov na medzinárodných fórach, ako aj prostredníctvom regionálnej a bilaterálnej spolupráce.

23.

VYZDVIHUJE význam jednotnej akcie týkajúcej sa antimikrobiálnej rezistencie a infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou (JAMRAI) (42) a VÍTA činnosť vykonávanú v jej rámci, a to aj pokiaľ ide o politiky zamerané na predchádzanie infekciám spojeným so zdravotnou starostlivosťou a uvážlivé používanie antimikrobiálnych látok a vykonávanie uvedených politík.

24.

PRIPOMÍNA konferenciu s názvom Ďalšie kroky k tomu, aby sa EÚ stala regiónom s najlepšími postupmi v boji proti antimikrobiálnej rezistencii prostredníctvom prístupu „jedno zdravie“, ktorú 1. marca 2019 usporiadalo v Bukurešti rumunské predsedníctvo a ktorá sa sústredila na tri kľúčové ciele: 1. zlepšiť kvalitu opatrení v oblasti prevencie a kontroly infekcií a optimalizovať používanie antimikrobiálnych látok v sektoroch zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia; 2. posilniť vykonávanie národných akčných plánov „jedno zdravie“; 3. podporovať solidaritu medzi krajinami spoluprácou v boji proti AMR.

VYZÝVA členské štáty, aby:

25.

zabezpečili, aby všetky členské štáty pri plnení svojich záväzkov v rámci globálneho akčného plánu proti AMR a v súlade s prístupom „jedno zdravie“ zaviedli viacsektorové národné akčné plány a mechanizmy koordinácie a monitorovania;

26.

vyčlenili dostatočné ľudské a finančné zdroje na rozvoj a vykonávanie opatrení v oblasti AMR, prevencie a kontroly infekcií a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok na politickej a klinickej úrovni;

27.

posilnili vykonávanie právnych predpisov a súčasných politík a existujúcich záväzkov týkajúcich sa AMR na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni, a to na základe prístupu „jedno zdravie“;

28.

posilnili opatrenia v oblasti prevencie a kontroly infekcií v sektore ľudského zdravia aj v sektore zdravia zvierat, najmä v zdravotníckych zariadeniach, prostredníctvom investícií do hygienických postupov a preventívnych opatrení vrátane očkovania, biologickej bezpečnosti a zabezpečenia prístupu k štandardným a rýchlym diagnostickým metódam, ktoré sa majú používať na potvrdenie druhu infekcie pred použitím antibiotík, čím sa prispeje k zníženiu nevhodného používania antibiotík a súvisiaceho rizika vzniku AMR;

29.

uplatňovaním medzisektorového prístupu posilnili a koordinovali svoje reakcie s cieľom zabrániť cezhraničnému šíreniu rezistentných infekcií, a to najmä prostredníctvom Výboru pre zdravotnú bezpečnosť zriadeného na základe rozhodnutia 1082/2013/EÚ;

30.

presadzovali existujúce právne predpisy týkajúce sa používania a predaja antimikrobiálnych látok, najmä obmedzili predaj bez lekárskeho predpisu a v prípade potreby zvážili ďalšiu reguláciu;

31.

kládli na popredné miesto odbornú prípravu zdravotníckeho personálu vo všetkých relevantných odvetviach v oblasti AMR, prevencie a kontroly infekcií a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok vrátane opatrení stanovených v usmerneniach EÚ pre obozretné používanie antimikrobiálnych látok a znalosti prístupu „jedno zdravie“;

32.

rozvíjali informačné činnosti týkajúce sa prevencie a kontroly infekcií a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok v zariadeniach zdravotnej a veterinárnej starostlivosti zamerané na zdravotnícky personál, pacientov a ich príbuzných, veterinárnych lekárov, poľnohospodárov a širokú verejnosť vrátane detí;

33.

stanovili merateľné národné ciele týkajúce sa okrem iného zníženia celkového používania antimikrobiálnych látok a monitorovali pokrok v oblasti znižovania šírenia AMR, a pritom v primeranej miere zohľadňovali ukazovatele vypracované úradom EFSA, agentúrou EMA a centrom ECDC.

VYZÝVA členské štáty a Komisiu, aby:

34.

ďalej rozvíjali dlhodobé politiky zamerané na riešenie hrozby AMR;

35.

posilnili spoluprácu a solidaritu v oblasti boja proti AMR tým, že sa podľa potreby bilaterálne zapoja do twinningových projektov a mnohostranne do výmeny najlepších postupov a odborných znalostí, a poskytovali si vzájomnú podporu pri vykonávaní národných akčných plánov, ako aj programov v oblasti prevencie a kontroly infekcií a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok v rámci sektorov ľudského zdravia, potravín, zdravia zvierat, životného prostredia, výskumu a iných relevantných sektorov;

36.

podporovali úplné vykonávanie dostupných usmernení, a pritom prihliadali na osobitné vnútroštátne okolnosti, a v prípade potreby vypracovali ďalšie usmernenia v oblasti AMR, prevencie a kontroly infekcií a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok, okrem iného pokiaľ ide o lepšie využívanie diagnostiky a očkovacích látok, ako aj dohľad (okrem iného zo strany ECDC) s cieľom poskytovať podporu činnostiam na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

37.

vypracovali dobrovoľné spoločné usmernenia týkajúce sa prevencie a kontroly infekcií a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok v zdravotníckych zariadeniach, a to aj pokiaľ ide o personálne obsadenie a vzdelávanie na základe osvedčených postupov;

38.

zvýšili vo všetkých členských štátoch kapacity s cieľom reagovať na hrozby vyplývajúce z AMR, a znížili tak súčasné rozdiely vo výsledkoch, pokiaľ ide o kontrolu a prevenciu AMR a infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou;

39.

posúdili dôvody rozdielov medzi členskými štátmi a v rámci nich, pokiaľ ide o mieru využívania širokospektrálnych antibiotík v humánnej a veterinárnej medicíne s cieľom lepšie chápať a kontrolovať AMR;

40.

na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni rozvíjali a účinne vykonávali koordinované komunikačné stratégie na účely predchádzania výskytu infekcií rezistentných voči antimikrobiálnym látkam, ako aj používania uvedených látok v prípade takéhoto výskytu;

41.

prostredníctvom masmédií a sociálnych médií zintenzívnili úsilie zamerané všeobecne na spoločnosť o zvýšenie informovanosti o význame AMR ako hrozby pre zdravie a o potrebe predchádzať infekciám a používať antimikrobiálne látky obozretne;

42.

posilnili a rozšírili rozsah dohľadu nad AMR a mierou infekcií súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou a spotrebou antimikrobiálnych látok, tak v sektore zdravia ľudí, ako aj zvierat, aktualizovali usmernenia v oblasti liečby, dosiahli obozretné používanie antibiotík, monitorovali výskyt AMR a v záujme predchádzania AMR rozpracovali účinné opatrenia v oblasti prevencie a kontroly infekcií. S cieľom umožniť integrovanú analýzu údajov týkajúcich sa AMR v sektoroch zdravia ľudí a zvierat, potravín a životného prostredia by sa malo uvažovať o programoch dohľadu na základe prístupu „jedno zdravie“;

43.

identifikovali a podporovali vhodné mechanizmy na zaručenie dostupnosti existujúcich účinných antimikrobiálnych látok v celej Únii, najmä bežných úzkospektrálnych antimikrobík, na humánne a veterinárne použitie, a to s prihliadnutím okrem iného na špecifiká malých trhov;

44.

podporovali výskum, vývoj a inováciu v súvislosti s AMR a podporovali úniovú a globálnu koordináciu a spoluprácu vrátane činností prostredníctvom iniciatívy spoločného programovania v oblasti antimikrobiálnej rezistencie (43) a globálneho centra pre výskum a vývoj AMR (44);

45.

podporovali iniciatívy, ako napríklad GARDP, ktoré v máji 2016 spustili WHO a DNDi – iniciatíva zameraná na lieky proti zanedbávaným chorobám (45). GARDP sa zaoberá globálnymi potrebami v oblasti verejného zdravia prostredníctvom rozvoja a nachádzaním nových alebo zlepšených postupov antibiotickej liečby. Každý z programov zahŕňa stratégie udržateľného prístupu a uvážlivého používania s cieľom zabezpečiť, aby liečba bola cenovo prijateľná a dostupná pre všetkých, ktorí ju potrebujú;

46.

v súlade s prístupom „jedno zdravie“ vykonávali a rozširovali výskumné programy s cieľom vyvinúť nové antimikrobiálne látky, vakcíny, alternatívy k antimikrobiálnym látkam, zlepšiť rýchlu diagnostiku a obnoviť a lepšie používať staré antibiotiká, a to na základe zásad prístupnosti, účinnosti a cenovej dostupnosti;

47.

v záujme vývoja nových antimikrobiálnych látok identifikovali a podporovali výskum a vykonávanie vhodných hospodárskych modelov, ktorých súčasťou je globálne uvážlivé používanie antimikrobiálnych látok na účely obozretnosti, účinnosti a cenovej dostupnosti;

48.

zlepšili informovanosť a výskum v oblasti účinných politík na podporu zmeny správania ľudí v záujme boja proti AMR;

49.

podporovali výskum lepších hospodárskych modelov, riadenia, správy, stimulov a iných opatrení a techník súvisiacich s AMR s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie politiky;

50.

systematicky koordinovali stanoviská členských štátov a na medzinárodných fórach sa usilovali o spoločný „hlas EÚ“ ako regiónu s najlepšími postupmi, ktorý dôrazne poukazuje na to, že je naliehavo potrebné riešiť antimikrobiálnu rezistenciu, a dôsledne presadzovali urýchlenú globálnu reakciu v rámci mnohostranných a dvojstranných vzťahov;

51.

naďalej aktívne podporovali a obhajovali normy EÚ a právne predpisy a politiky EÚ v oblasti AMR v mnohostranných a dvojstranných rokovaniach a na medzinárodných fórach;

52.

poskytovali lepšie informácie o fondoch EŠIF a uľahčili ich využívanie na vnútroštátne, regionálne a miestne investície do opatrení týkajúcich sa AMR, uvážlivého používania antimikrobiálnych látok a prevencie a kontroly infekcií, a znížili tak rozdiely v kapacite a vykonávaní komplexných stratégií „jedno zdravie“ medzi členskými štátmi a v rámci nich;

53.

preskúmali možnosti, podľa potreby vrátane regulácie, ako zabrániť neobozretnému používaniu antimikrobiálnych látok získaných cezhraničným nákupom na osobné použitie, cezhraničnými lekárskymi predpismi a predajom cez internet;

54.

monitorovali antimikrobiálne rezíduá z používania a z výroby a rezistentné mikroorganizmy v pôde, podzemnej a povrchovej vode v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi a podľa potreby zvažovali ďalšie legislatívne opatrenia na riešenie ich prítomnosti v životnom prostredí;

55.

zvýšili základňu poznatkov o vývoji a šírení AMR, najmä v životnom prostredí.

VYZÝVA Komisiu, aby:

56.

využívala „sieť jedného zdravia“ EÚ s cieľom posilniť spoluprácu s členskými štátmi a medzi nimi v oblasti AMR, prevencie a kontroly infekcií a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok;

57.

naďalej podporovala členské štáty vo vykonávaní viacsektorových národných akčných plánov a národných stratégií v oblasti antimikrobiálnej rezistencie a zvýšila vyčlenené finančné prostriedky;

58.

podporovala zber údajov o predaji a používaní antimikrobík pre zvieratá členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie zberu a spracovania údajov v súlade s nariadením (EÚ) 2019/6 o veterinárnych liekoch a zvážila pridelenie vyhradených finančných zdrojov;

59.

podporovala členské štáty pri identifikácii prekážok, ktoré bránia vypracovaniu a vykonávaniu národných akčných plánov týkajúcich sa AMR a prevencie a kontroly infekcií, ako aj opatrení v oblasti uvážlivého používania antimikrobiálnych látok, a to tak na politickej, ako aj klinickej úrovni s cieľom prispieť k určeniu účinných opatrení na prekonanie týchto prekážok.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.

(2)  Bulletin Svetovej zdravotníckej organizácie 2016; 94:638 – 639.

(3)  Preskúmanie antimikrobiálnej rezistencie, ktorému predsedal Jim O'Neill: „Boj proti infekciám rezistentným voči liekom na celom svete“ („Tackling drug-resistant infections globally“), záverečná správa a odporúčania, máj 2016.

(4)  The Lancet, Infectious diseases, zväzok 19, vydanie 1, január 2019.

(5)  Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, článok zo 6. novembra 2018.

(6)  Aliancia proti TBC (TB Alliance), „Rezistencia voči liekom – reakcia na antimikrobiálnu rezistenciu vrátane boja proti TBC“ („Drug resistance – a response to antimicrobial resistance including tackling TB“).

(7)  OECD, Antimikrobiálna rezistencia – „Boj s touto záťažou v Európskej únii“ („Tackling the Burden in the European Union“), 2019.

(8)  The Lancet, Infectious diseases, zväzok 19, vydanie 1, január 2019.

(9)  WHO, Globálny akčný plán boja proti antimikrobiálnej rezistencii, A68/A/CONF./1 Rev.1 bod programu 15.1, 25. mája 2015.

(10)  OSN, Valné zhromaždenie, politické vyhlásenie zo zasadnutia valného zhromaždenia na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii, 21. septembra 2016.

(11)  IACG – správa s názvom „Niet času nazvyš: chráňme budúcnosť pred infekciami odolnými voči liekom“ („No time to wait: Securing the future from Drug-resistant infections“), apríl 2019.

(12)  Opatrenia nadväzujúce na politické vyhlásenie zo zasadnutia valného zhromaždenia na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii – správa generálneho tajomníka, 10. mája 2019.

(13)  Environmentálne zhromaždenie Programu OSN pre životné prostredie, Nairobi, 4. – 6. decembra 2017.

(14)  Globálne partnerstvo pre výskum a vývoj antibiotík.

(15)  Návrh znenia uznesenia WHO o AMR.

(16)  Medzinárodné centrum pre riešenia v oblasti antimikrobiálnej rezistencie.

(17)  Vyhlásenie ministrov zdravotníctva krajín G7, Berlín 8. – 9. októbra 2015.

(18)  Vyhlásenie ministrov zdravotníctva krajín G20 z Berlína „Spoločne za zdravie zajtrajška“ („Together Today for a Healthy Tomorrow“), 2017.

(19)  OECD, politická správa: „Zastaviť vzostup multirezistentných baktérií“ („Stemming the Superbug Tide“), 2018.

(20)  Ú. v. EÚ C 269, 23.7.2016, s. 26.

(21)  Ú. v. ES L 34, 5.2.2002, s. 13.

(22)  Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s. 1.

(23)  Ú. v. EÚ C 438, 6.12.2014, s. 7.

(24)  COM(2017) 339 final, 29.6.2017.

(25)  Ú. v. EÚ C 466, 28.12.2018, s. 1.

(26)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2018 o Európskom akčnom pláne jedného zdravia proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) (2017/2254(INI)).

(27)  COM(2019) 128 final, 11. marca 2019.

(28)  Článok 11 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/6 z 11. decembra 2018 o veterinárnych liekoch a o zrušení smernice 2001/82/ES (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 43).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/4 z 11. decembra 2018 o výrobe, uvádzaní na trh a používaní medikovaných krmív a o zmene nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 a zrušení smernice Rady 90/167/EHS (Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 1).

(31)  Článok 107 nariadenia (EÚ) 2019/6.

(32)  Článok 17 nariadenia (EÚ) 2019/4.

(33)  Článok 107 nariadenia (EÚ) 2019/6.

(34)  Články 37 a 107 nariadenia (EÚ) 2019/6.

(35)  Európska komisia – Opatrenia EÚ v oblasti antimikrobiálnej rezistencie.

(36)  EMA – Analýza antimikrobiálnej spotreby a rezistencie („Analysis of antimicrobial consumption and resistance“) (správy „JIACRA“ z rokov 2011 a 2013).

(37)  Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.

(38)  Ú. v. EÚ L 4, 7.1.2019, s. 24.

(39)  Preskúmanie antimikrobiálnej rezistencie, ktorému predsedal Jim O'Neill: „Boj proti infekciám rezistentným voči liekom na celom svete“ („Tackling drug-resistant infections globally“), záverečná správa a odporúčania, máj 2016.

(40)  Spolkové ministerstvo zdravotníctva, spoločnosť BCG the Boston Consulting Group: „Prerazenie múru“ („Breaking Through the Wall“) – Výzva na jednotný postup v oblasti výskumu a vývoja antibiotík.

(41)  Iniciatíva spoločného programovania v oblasti antimikrobiálnej rezistencie – Koordinácia výskumu antimikrobiálnej rezistencie na globálnej úrovni.

(42)  EU – JAMRAI: „Európa posilňuje synergie s cieľom znížiť záťaž AMR: ako EÚ podporuje členské štáty?“ („Europe fostering synergies to reduce the burden of AMR: what is EU doing to support Member States?“), 1. marca 2019.

(43)  Iniciatíva spoločného programovania v oblasti antimikrobiálnej rezistencie – Koordinácia výskumu antimikrobiálnej rezistencie na globálnej úrovni.

(44)  Spolkové ministerstvo školstva a výskumu – spolupráca v oblasti celosvetového zdravia.

(45)  Iniciatíva zameraná na lieky proti zanedbávaným chorobám.