Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Lepšie vykonávanie sociálneho piliera a podpora základných služieb

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 282/02)

Spravodajca: Raymond HENCKS

Pomocný spravodajca: Krzysztof BALON

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	24. januára 2019
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	22. mája 2019
Prijaté v pléne	19. júna 2019
Plenárne zasadnutie č.	544
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	128/3/6

1.   Závery a odporúčania

Závery

1.1.

V zásade 20 Európskeho piliera sociálnych práv sa v Únii zavádza pojem „základné služby“, ktorý ako taký neexistuje v zmluvách, a stanovuje, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody, sanitácie, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnych komunikácií. Ľuďom v núdzi treba poskytnúť podporu na prístup k týmto službám“.

1.2.

Vzhľadom na príklady služieb, ktoré sú v kontexte uvedenej zásady 20 považované za základné, sa EHSV domnieva, že v tomto prípade ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu, na ktoré sa už vzťahujú právne predpisy Spoločenstva, konkrétne Protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu pripojený k ZFEÚ a ktorého výkladové ustanovenia presahujú rámec jednoduchej záruky prístupu ku kvalite, avšak niektoré z nich sú v jednotlivých členských štátoch – v rozličnej miere – nedostatočne regulované a vykonávané.

1.3.

EHSV preto schvaľuje, že sa v zásade 20 Európskeho piliera sociálnych práv opätovne potvrdzuje právo na prístup k základným službám/službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré predstavujú nevyhnutnú súčasť sociálnej spravodlivosti a sú založené na zásade rovnakého zaobchádzania s používateľmi, pričom sa zakazuje akákoľvek diskriminácia alebo vylúčenie, a na zásade všeobecného prístupu k vysokej úrovni cenovej dostupnosti a kvality.

Odporúčania

Právo na prístup

1.4.

Na zaistenie účinnosti proklamovanej zásady, podľa ktorej „má každý právo na prístup ku kvalitným základným službám“, je nevyhnutné, aby na ňu nadväzovali konkrétne opatrenia v rámci udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti, a zároveň je potrebné, aby: a) bola táto zásada zaručená legislatívnymi alebo regulačnými ustanoveniami, ktoré ju vymedzujú a určujú, ako sa bude uplatňovať v každej oblasti; b) sa stanovilo, na aké odškodnenie majú jednotlivci nárok v prípade nedodržania tejto zásady; c) táto zásada mohla byť predmetom sťažnosti, žaloby alebo žiadosti o súdnu nápravu.

Univerzálny prístup

1.5.

EHSV žiada, aby sa objasnil pojem univerzálny prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu a aby sa zaviedli legislatívne opatrenia, ktoré by zaväzovali členské štáty stanoviť ukazovatele na určenie povahy univerzálneho prístupu pre každú službu všeobecného hospodárskeho záujmu (hustota prístupových bodov k službám, maximálna vzdialenosť k prístupovému bodu, pravidelnosť poskytovania služieb atď.) v snahe zabrániť tomu, že sa predovšetkým v prímestských, vidieckych alebo málo zaľudnených oblastiach budú rušiť alebo nedostatočne udržiavať základné služby všeobecného záujmu pre používateľov (napr. služby verejnej dopravy, poštové a bankové pobočky), a v prípade, ak sa tak stane, zabezpečiť rovnocenné alternatívne riešenia.

Univerzálna služba

1.6.

Pokiaľ ide o služby v oblasti elektrickej energie, elektronickej komunikácie, poštové a bankové služby, nie je univerzálna služba, ktorú využívajú, synonymom univerzálnosti, pretože zaručuje len obmedzený prístup k základným službám. Platí to najmä pre elektronické komunikácie, ktorých služby zahrnuté do univerzálnych služieb sú vo veľkej miere prekonané technologickým vývojom, nezodpovedajú moderným komunikačným nástrojom dostupným na trhu a iba zväčšujú digitálnu priepasť medzi odľahlými regiónmi a veľkými mestskými centrami.

1.7.

EHSV preto požaduje, aby sa univerzálne služby prispôsobili s cieľom zaručiť poskytovanie najmodernejších služieb a zabezpečiť úplné územné pokrytie pre všetky sieťové odvetvia vo všeobecnosti a osobitne pre elektronické komunikácie.

Cenová dostupnosť

1.8.

Keďže sa čoraz častejšie stáva, že záruka cenovej dostupnosti sa nevykonáva prostredníctvom tzv. „primeranej“ sociálnej tarify, ale prostredníctvom sociálnej pomoci určenej výlučne pre najchudobnejších ľudí, a vzhľadom na to, že nielen tí najchudobnejší majú závažné ekonomické ťažkosti pri prístupe k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, EHSV opakuje svoju požiadavku stanoviť cenovú dostupnosť služieb tým, že sa určí kôš služieb, ktoré sa považujú za základné a pre ktoré sa individuálne stanoví miera finančného úsilia domácnosti na základe toho, čo je prijateľné vo vzťahu k minimálnej mzde/minimálnemu príjmu, pričom ceny nad touto úrovňou sa budú považovať za príliš vysoké a budú vyžadovať regulačné opatrenia alebo musia stanovovať právo na verejnú podporu.

Kvalita služby

1.9.

Vzhľadom na nedostatočnú kvalitu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v niektorých členských štátoch (meškanie alebo rušenie spojov v rámci verejnej dopravy, nevyhovujúce alebo nedostatočné územné pokrytie v oblasti elektronických komunikácií atď.) EHSV vyzýva členské štáty, aby pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu zvolili ukazovatele zamerané na vnímanie spokojnosti ako rýchlosť, presnosť, spoľahlivosť, pohodlie, dostupnosť, spôsobilosť a ústretovosť poskytovateľov služieb, ako aj ďalšie aspekty, ako napr. životné prostredie, pracovné podmienky a ochrana spotrebiteľa.

1.10.

Pokiaľ ide o náhradu, ktorá sa stanovuje v európskych právnych predpisoch v prípade nedostatočnej kvality (meškania alebo zrušenia vlakových spojov alebo letov, strata alebo poškodenie poštových zásielok), sa EHSV nemôže zbaviť dojmu, že niektorí poskytovatelia služieb uprednostňujú vyplatiť (mierne) odškodné pred investovaním do kvality. Žiada preto, aby sa preskúmala výška náhrad, ktoré vyplácajú v súčasnosti, a aby sa vo všeobecnosti stanovila primeraná náhrada za všetky služby všeobecného hospodárskeho záujmu v prípade porušenia povinnosti poskytovať služby vo verejnom záujme alebo univerzálne služby.

Hodnotenie

1.11.

V záujme zabezpečenia kvalitného prístupu je nevyhnutné vyvinúť dynamické hodnotenie fungovania týchto služieb. EHSV preto vyzýva orgány s rozhodovacími právomocami, aby najprv jasne vymedzili pojmy, ciele a úlohy všetkých služieb všeobecného záujmu (hospodárskych aj nehospodárskych).

1.12.

Z tohto dôvodu EHSV požaduje hodnotenie služieb všeobecného záujmu na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni členských štátov, ktoré musí byť nezávislé, pluralistické a vyvážené, musí sa vzťahovať na hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, opierať o rôzne kritériá a musí vychádzať z konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami uskutočnených na úrovni Spoločenstva a s využitím novej metodiky hodnotenia harmonizovanej na európskej úrovni na základe spoločných ukazovateľov.

Európsky semester

1.13.

V sociálnom prehľade ako súčasti európskeho semestra, ktorý má preskúmať situáciu sociálnych práv vyhlásených v európskom pilieri, chýbajú ukazovatele základných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. EHSV preto žiada, aby sa základné služby, na ktoré sa vzťahuje zásada 20 Európskeho piliera sociálnych práv, stali neoddeliteľnou súčasťou sociálneho prehľadu v rámci európskeho semestra.

2.   Úvod

2.1.

Európsky parlament, Rada a Komisia sa prostredníctvom Göteborskej deklarácie zo 17. novembra 2017 o Európskom pilieri sociálnych práv zaviazali splniť sľub, ktorý je zakotvený v zmluvách, o vysoko konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve zameranom na plnú zamestnanosť a sociálny pokrok.

2.2.

Cieľom 20 kľúčových zásad Európskeho piliera sociálnych práv je v prvom rade odstrániť nedostatky v zmluvách, a tým prispieť k štruktúrovaniu európskeho právneho poriadku, riadiť uplatňovanie základných práv a pomôcť zblížiť hodnoty platné v rámci vnútroštátnych a európskych právnych poriadkov.

2.3.

V Európskom pilieri sociálnych práv sa opätovne potvrdzujú niektoré práva, ktoré sa už nachádzajú v acquis Únie, a dopĺňajú sa nové zásady, ktorými sa reaguje na výzvy vyplývajúce zo spoločenského, technologického a hospodárskeho vývoja (1). Vyplýva to z uznania skutočnosti, že sociálne práva, alebo aspoň niektoré z nich, sú v súčasnosti – v rôznej miere v rôznych členských štátoch – nedostatočne regulované a uplatňované.

2.4.

Keďže členský štát môže niesť zodpovednosť za nedodržiavanie všeobecných zásad európskeho práva, „ak majú byť zásady a práva právne vymáhateľné, na náležitej úrovni sa najprv musia prijať príslušné opatrenia alebo právne predpisy“ (2).

3.   Základné služby

3.1.

V kľúčovej zásade 20 Európskeho piliera sociálnych práv s názvom „Prístup k základným službám“ sa uvádza, že „každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane dodávky vody, sanitácie, energie, dopravy, finančných služieb a digitálnych komunikácií. Ľuďom v núdzi treba poskytnúť podporu na prístup k týmto službám“.

3.2.

Pojem „základné služby“ v zmluvách neexistuje; tie sa zaoberajú len verejnými službami (doprava) a službami všeobecného záujmu (hospodárske, nehospodárske). Uvedená zásada 20 neobsahuje žiadne vymedzenie pojmu „základné služby“. Obmedzuje sa len na uvedenie niekoľkých príkladov bez toho, aby sa predložil ich úplný zoznam. Na druhej strane sa pojem „základné služby“ bežne používa v súvislosti s cieľmi udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov a zahŕňa určité služby, ktoré sú obsiahnuté aj v iných zásadách Európskeho piliera sociálnych práv.

3.3.

Právo na základné služby sa teda neobmedzuje len na služby, ktoré sú vymenované v zásade 20, ale týka sa aj iných zásad, najmä v oblasti starostlivosti o deti a podpory detí, zdravotnej starostlivosti, začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, dlhodobej starostlivosti, bývania a pomoci bezdomovcom. Je preto potrebné, aby sa vykonávanie práva na prístup ku kvalitným základným službám podporilo konkrétnymi opatreniami pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj pre vyššie uvedené oblasti. V tejto súvislosti EHSV pripomína zodpovednosť a rozsiahlu diskrečnú právomoc členských štátov pri vymedzovaní, organizovaní a financovaní služieb všeobecného záujmu, ktoré zodpovedajú potrebám občanov.

3.4.

Keďže neexistuje žiadne vymedzenie a vzhľadom na príklady služieb uvedených v zásade 20, je jasné, že v tomto prípade ide o „služby všeobecného hospodárskeho záujmu“ podliehajúce povinnostiam univerzálnej služby alebo služieb vo verejnom záujme, na ktoré sa vzťahuje článok 36 Charty základných práv Európskej únie a článok 14 ZFEÚ, ako aj Protokol č. 26 o službách všeobecného záujmu.

3.5.

Zásada 20 Európskeho piliera sociálnych práv preto len opätovne potvrdzuje práva zakotvené v zmluve. Treba preto konštatovať, že výkladové ustanovenia Protokolu č. 26 o službách všeobecného záujmu pripojenom k ZFEÚ presahujú rámec jednoduchej záruky „prístupu ku kvalite“ a stanovujú „vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov“. Vzhľadom na to, že pre EHSV sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu nevyhnutnou súčasťou štruktúry sociálnej spravodlivosti, EHSV schvaľuje, že zásada 20 ich kvalifikuje ako „základné služby“.

3.6.

Na zaistenie účinnosti proklamovanej zásady, podľa ktorej „má každý právo na prístup ku kvalitným základným službám“, je nevyhnutné, aby na ňu nadväzovali konkrétne opatrenia v rámci udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti, a zároveň je potrebné, aby: a) bola táto zásada zaručená legislatívnymi alebo regulačnými ustanoveniami, ktoré ju vymedzujú a určujú, ako sa bude uplatňovať v každej oblasti; b) sa stanovilo, na aké odškodnenie majú jednotlivci nárok v prípade nedodržania tejto zásady; c) táto zásada mohla byť predmetom individuálnej alebo skupinovej sťažnosti, žaloby alebo žiadosti o súdnu nápravu.

3.7.

Služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ako napríklad elektrina, osobná železničná a cestná doprava, elektronická a poštová komunikácia známe ako „sieťové odvetvia“, prešli od konca 80. rokov procesom europeizácie a špecifickej postupnej liberalizácie s cieľom vytvoriť jednotný trh.

3.8.

Rýchlo sa však ukázalo, že tieto služby nemôžu fungovať len v súlade so spoločnými pravidlami hospodárskej súťaže a trhu, ale že na zabezpečenie toho, aby mal každý občan cenovo dostupný prístup k týmto službám, ktoré sú považované za základné a uznané za spoločné hodnoty Únie, sú nevyhnutné osobitné pravidlá.

3.9.

Uznanie týchto služieb v primárnom práve bolo aktualizované Lisabonskou zmluvou. V Protokole č. 26 pripojenom k ZFEÚ sa stanovujú spoločné hodnoty Únie a najmä šesť hodnôt, ktoré sa musia uplatňovať na všetky služby všeobecného hospodárskeho záujmu v celej Európskej únii: „vysoká úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov“.

4.   Hodnotenie uplatňovania Protokolu č. 26

4.1.

Neexistuje žiadna celková hodnotiaca analýza pozitívnych účinkov (nižšie ceny, diverzifikácia ponuky) a negatívnych účinkov (vyššie ceny, tvorba oligopolov, tzv. zbieranie smotany na trhu, neistota pracovných miest, sociálny damping) liberalizačnej politiky služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Niektoré základné služby zahrnuté do Európskeho piliera sociálnych práv účinne prispievajú k hospodárskemu a sociálnemu pokroku a k sociálnej súdržnosti. V prípade ostatných služieb viedlo zavedenie hospodárskej súťaže k zvýšeniu cien a/alebo oslabeniu poslania služieb vo verejnom záujme (3).

4.2.

EÚ a členské štáty majú nielen posilnenú povinnosť dohliadať na správne fungovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, čo zahŕňa predovšetkým progresívny rozvoj hodnotenia fungovania týchto služieb, ale je tiež nevyhnutné, aby inštitúcie s rozhodovacou právomocou jasne vymedzili pojmy, ciele a úlohy. Pokiaľ sa tak nestane, hodnotenia fungovania nebudú môcť zabezpečiť občanom služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré oprávnene očakávajú zo strany národných, ako i európskych orgánov.

4.3.

Na začiatku 21. storočia Komisia začala každoročne vypracúvať horizontálne hodnotenie výkonnosti sieťových odvetví na základe metodickej poznámky o horizontálnom hodnotení služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (4). Tieto správy boli pravidelne prezentované a prediskutované na verejných vypočutiach v EHSV, počas ktorých zazneli protichodné názory. V roku 2007 Komisia v spolupráci s EHSV zorganizovala seminár o novej metodike hodnotenia na základe štúdie externého konzultanta a potom vypracovanie hodnotenia uvedených služieb všeobecného záujmu upadlo do zabudnutia.

4.4.

EHSV opakuje svoju požiadavku uvedenú v stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému „Nezávislé hodnotenie služieb všeobecného záujmu“ (5), v ktorom sa zasadzoval za posúdenie služieb všeobecného záujmu na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni členských štátov. To by malo byť nezávislé, pluralistické a vyvážené, malo by sa vzťahovať na hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, zakladať na rôznych kritériách a vychádza z konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami uskutočnených na úrovni Spoločenstva a s využitím novej metodiky hodnotenia harmonizovanej na európskej úrovni na základe spoločných ukazovateľov.

5.   Právo na prístup k základným službám

5.1.

V Charte základných práv (článok 36) sa EÚ vyzýva, aby „uznávala a rešpektovala prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý je ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, v súlade so zmluvami“ a vyžaduje, aby ich zahrnula medzi základné práva „s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie“.

5.2.

Kľúčová zásada 20 piliera preto len potvrdzuje právo každého na prístup ku kvalitným službám všeobecného záujmu ako súčasť spoločných hodnôt EÚ. Rovnako ako v Protokole č. 26 ani v pilieri sa nevymedzujú podmienky prístupu, úroveň zabezpečenia ani postupy nápravy.

5.3.

EHSV sa domnieva, že koncepcia zaručeného prístupu pre všetkých je založená na zásadách rovnakého zaobchádzania, solidarity, univerzálnosti, kontinuity, blízkosti k používateľovi a cenovej dostupnosti.

6.   Rovnaké zaobchádzanie

6.1.

Pokiaľ ide o služby všeobecného záujmu, rovnaké zaobchádzanie je založené na rovnakom prístupe (univerzálnom prístupe) k národným a cezhraničným službám pre používateľov v porovnateľných situáciách a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu alebo sociálne vylúčenie (na základe štátnej príslušnosti, pohlavia, miesta bydliska, zdravotného postihnutia, veku atď.).

6.2.

Rovnaké zaobchádzanie alebo povinnosť nediskriminácie však nebráni prijatiu opatrení, ktoré by poskytovali osobitné výhody pre určité kategórie používateľov (staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím alebo osoby so zníženou pohyblivosťou atď.).

6.3.

V prípade niektorých služieb má byť univerzálne právo na prístup zaručené univerzálnou službou alebo záväzkami k službám vo verejnom záujme, ktoré sa ukladajú poskytovateľom služieb.

7.   Univerzálna služba

7.1.

Univerzálna služba je odôvodnená v kontexte liberalizácie určitých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, pri ktorých trh sám osebe nemôže ponúknuť celkové územné pokrytie, dostupné ceny alebo primeranú kvalitu služieb. Univerzálna služba sa vzťahuje na súbor požiadaviek všeobecného záujmu, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa určité služby sprístupnili všetkým spotrebiteľom a používateľom na celom území členského štátu bez ohľadu na ich geografickú polohu, v predpísanej kvalite a s ohľadom na osobitné vnútroštátne okolnosti, za dostupnú cenu (6). Doteraz bola univerzálna služba na úrovni Spoločenstva definovaná iba v oblastiach elektronických komunikácií, poštových služieb, služieb v oblasti elektrickej energie a bankovníctva.

7.2.

Definícia univerzálnej služby sa preto vzťahuje len na „určité služby“, t. j. na služby, ktoré sú taxatívne vymenované. Univerzálna služba teda neznamená univerzálnosť, pretože nezaručuje prístup ku všetkým službám ponúkaným na trhu.

7.3.

Platí to najmä pre elektronické komunikácie (7), ktorých služby zahrnuté do univerzálnych služieb sú vo veľkej miere prekonané technologickým vývojom a už nezodpovedajú moderným komunikačným nástrojom dostupným na trhu.

7.4.

Mnohé členské štáty, územia alebo aglomerácie značne zaostávajú, pokiaľ ide o vysokorýchlostné elektronické komunikácie a/alebo celkové územné pokrytie mobilnými sieťami (šedé alebo biele oblasti), čo je v súčasnosti kľúčovým faktorom zlepšovania životných podmienok, napríklad uľahčením prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a iným verejným službám. V dôsledku toho súčasné zlyhania „univerzálnej služby v oblasti elektronických komunikácií“ iba zväčšujú digitálnu priepasť.

7.5.

Podľa príslušnej smernice by sa však „koncepcia univerzálnej služby mala vyvíjať tak, aby odrážala pokrok v technológii, rozvoj trhu a zmeny v požiadavkách užívateľa“ (8). Na tento účel musí Komisia podľa uvedenej smernice každé tri roky prehodnotiť rozsah univerzálnej služby, najmä s cieľom navrhnúť jej zmenu alebo opätovné vymedzenie Európskemu parlamentu a Rade.

7.6.

EHSV preto odporúča prispôsobiť podmienky prístupu k elektronickým komunikáciám technologickému vývoju a najmä presadiť úplné pokrytie územia mobilnými sieťami a širokopásmovým pripojením.

8.   Záväzky služieb vo verejnom záujme

8.1.

V prípade určitých služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré nevyužívajú univerzálnu službu, sa na všeobecné právo na prístup vzťahujú záväzky služby vo verejnom záujme uložené poskytovateľom takýchto služieb.

8.2.

Napríklad verejná osobná cestná a železničná doprava nie je poskytovaná ako univerzálna služba, ale podlieha záväzkom služby vo verejnom záujme, ktoré sú vymedzené ako „podmienka vymedzená alebo určená príslušným orgánom s cieľom zaručiť také služby vo verejnom záujme v osobnej doprave, ktoré by poskytovateľ, ak by zohľadňoval svoj obchodný záujem, neposkytoval alebo neposkytoval v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok bez odmeny“ (9). Z toho vyplýva, že služba verejnej dopravy, ktorá reaguje na potreby používateľov, nemusí nevyhnutne fungovať podľa pravidiel trhu. V mnohých členských štátoch sú však trasy železničnej a cestnej verejnej dopravy z dôvodu rentability rušené alebo nedostatočne udržiavané vo vidieckych alebo riedko osídlených oblastiach. To isté platí pre iné služby, ako sú poštové služby (zatváranie poštových úradov) alebo bankové služby (zatváranie pobočiek).

8.3.

EHSV preto žiada, aby sa objasnil pojem všeobecného prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu a aby sa zaviedli legislatívne opatrenia, ktoré by zaväzovali členské štáty stanoviť ukazovatele na určenie všeobecného prístupu pre každú službu všeobecného hospodárskeho záujmu (hustota prístupových bodov k službám, maximálna vzdialenosť k prístupovému bodu, pravidelnosť služieb, počet kancelárií atď.).

9.   Cenová dostupnosť

9.1.

Trh môže v najlepšom prípade iba navrhnúť cenu stanovenú v závislosti od nákladov, čo však nemusí zaručiť všetkým ľuďom prístup k službe všeobecného hospodárskeho záujmu za dostupnú cenu. Jedno z nebezpečenstiev voľnej hospodárskej súťaže je preto pokušenie zo strany poskytovateľov služieb všeobecného hospodárskeho záujmu dodávať služby iba zákazníkom, ktorí sú a priori považovaní za „solventných“.

9.2.

V snahe zabrániť tomuto riziku Protokol č. 26 vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili vysokú úroveň cenovej dostupnosti pre každú službu všeobecného hospodárskeho záujmu.

9.3.

Cenová dostupnosť je definovaná ako „cena služieb pre spotrebiteľov s nízkym/stredným príjmom v porovnaní s cenou pre spotrebiteľov s rozdielnou výškou príjmu“ (10).

9.4.

Požiadavka cenovo dostupnej služby je preto dôležitým faktorom v boji proti sociálnemu vylúčeniu s cieľom umožniť každému jednotlivcovi prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu bez ohľadu na jeho príjem. Zdá sa však, že 20. zásada Európskeho piliera sociálnych práv je reštriktívnejšia, keďže (iba) ľuďom v núdzi treba poskytnúť podporu na prístup k týmto službám.

9.5.

Je potrebné uviesť, že záruka cenovo dostupného prístupu sa už nedosiahne prostredníctvom tzv. „primeranej“ sociálnej ceny, ale prostredníctvom sociálnej pomoci výlučne pre najchudobnejších obyvateľov. Najodkázanejšie osoby však nie sú jediní ľudia, ktorí majú vážne ekonomické ťažkosti s prístupom k službám všeobecného hospodárskeho záujmu.

9.6.

Ak sa nedosiahne cieľ cenovo dostupného prístupu pre všetkých, regulačné orgány môžu uplatniť opatrenia na reguláciu cien. Preto Komisia a európsky zákonodarca zasiahli prostredníctvom nariadenia, aby znížili a následne zrušili poplatky za mobilné komunikácie v rámci Spoločenstva (poplatky za roaming), ak užívateľ cestuje v EÚ, ale nie vtedy, keď volá účastníkovi v EÚ zo svojho domova. Komisia vo svojom návrhu nariadenia o službách cezhraničného dodávania balíkov oznamuje záväzné opatrenia, ak sa situácia cien, ktoré zvýšili spoločnosti poskytujúce cezhraničné doručovanie balíkov, nezlepší do konca roka 2018 (11).

9.7.

Pokiaľ ide o posúdenie cenovej dostupnosti, EHSV už roky žiada, aby sa objasnila definícia cenovej dostupnosti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a zaviedli legislatívne opatrenia, na základe ktorých členské štáty budú musieť vymedziť ukazovatele na určenie tejto cenovej dostupnosti.

9.8.

EHSV opakuje svoju požiadavku, aby sa stanovila cenová dostupnosť prostredníctvom stanovenia balíka služieb považovaných za základné, pričom miera finančného úsilia domácnosti pre každú z týchto služieb sa určí podľa toho, čo je prijateľné vzhľadom na minimálnu mzdu/minimálny príjem, pričom ceny nad touto úrovňou sa budú považovať za príliš vysoké a budú vyžadovať regulačné opatrenia alebo musia stanovovať právo na verejnú podporu.

10.   Kvalitné základné služby

10.1.

V Protokole č. 26 sa členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili vysokú úroveň kvality služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, zatiaľ čo pilier sa obmedzuje na „kvalitné“ základné služby.

10.2.

Kvalitná služba je v každom prípade tá, ktorá uspokojuje používateľov. Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné identifikovať používateľov, ich potreby a očakávania. Často sa však očakávania prejavia až potom, keď sa používateľ sťažuje na nedostatky.

10.3.

Štandardy kvality sú na úrovni Spoločenstva stanovené pre mnohé služby všeobecného záujmu, ako napríklad poštové služby, elektronické komunikácie, dodávky vody, odvoz odpadu, osobnú dopravu, sociálne služby všeobecného záujmu atď. v rôznej miere a niekedy na veľmi nízkej úrovni. Napríklad, hoci väčšina Európanov má prístup ku kvalitnej pitnej vode, v niektorých členských štátoch mnohí občania uprednostňujú spotrebu balenej vody pre nepríjemnú chuť vody z vodovodu. Je potrebné pravidelne aktualizovať súčasné normy, aby sa zvýšila dôvera spotrebiteľov a zlepšila kvalita vodovodnej vody, čím sa dosiahne pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže sa zníži množstvo plastového odpadu.

10.4.

Kvalita služieb je kľúčovým faktorom pri hodnotení, ktoré navrhuje EHSV. Členské štáty teda budú musieť pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu zvoliť ukazovatele zamerané na vnímanie spokojnosti ako rýchlosť, presnosť, spoľahlivosť, pohodlie, dostupnosť, spôsobilosť a ústretovosť poskytovateľov služieb atď. Kvalita zahŕňa aj aspekty ako životné prostredie, pracovné podmienky a ochranu spotrebiteľa.

10.5.

Kvalita služieb priamo súvisí s právami spotrebiteľov. Pre určité služby všeobecného hospodárskeho záujmu (železničná doprava, pošta) sa v prípade nedostatočnej kvality (oneskorenia alebo zrušenia vlakových spojov alebo letov, straty alebo poškodenia poštových zásielok) stanovujú kompenzácie podľa európskych právnych predpisov. Vzhľadom na obrovské nedostatky v osobnej železničnej doprave v niektorých členských štátoch sa EHSV nemôže zbaviť dojmu, že niektorí poskytovatelia radšej zaplatia (mierne) odškodné, než aby investovali do kvality. Okrem toho práva na odškodnenie v prípade meškania sa v mnohých členských štátoch obmedzujú na hlavné linky, zatiaľ čo mestská, prímestská a regionálna osobná železničná doprava je vylúčená z akejkoľvek kompenzácie v súlade s odchýlkami, ktoré povoľujú právne predpisy EÚ (12).

10.6.

EHSV žiada, aby sa systém náhrad v prípade meškania uplatňoval na všetky cesty vlakom bez ohľadu na prejdenú vzdialenosť a aby sa právo na odškodné stanovilo od polhodinového meškania pri príchode vzhľadom na oficiálny cestovný poriadok alebo od 15-minútového meškania pri odchode.

10.7.

EHSV v súvislosti s právami spotrebiteľov vo všeobecnosti požaduje zaviesť odškodnenie pre akékoľvek služby všeobecného záujmu v prípade nedodržania záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme.

11.   Sociálny prehľad európskeho semestra

11.1.

Cieľom sociálneho prehľadu začleneného do európskeho semestra je identifikovať sociálne výzvy, ktorým čelia členské štáty pri uplatňovaní zásad Európskeho piliera sociálnych práv.

11.2.

Zámerom tohto predbežného analytického nástroja v kombinácii s podrobnejšou analýzou na úrovni jednotlivých krajín je zhodnotiť situáciu v súvislosti so sociálnymi právami zakotvenými v európskom pilieri na základe kľúčových ukazovateľov sociálneho prehľadu. Medzi všetkými kľúčovými ukazovateľmi a druhotnými ukazovateľmi sociálneho prehľadu, ktoré sú uvedené v štatistickej prílohe k správam o jednotlivých krajinách, však chýbajú základné služby, na ktoré sa vzťahuje kľúčová zásada 20 piliera.

11.3.

EHSV preto žiada, aby sa základné služby, na ktoré sa vzťahuje zásada 1 Európskeho piliera sociálnych práv, stali neoddeliteľnou súčasťou sociálneho prehľadu európskeho semestra.

---

(1)  Pozri odôvodnenie 14 preambuly Európskeho piliera sociálnych práv.

(2)  Pozri odôvodnenie 14 preambuly Európskeho piliera sociálnych práv.

(3)  Pozri prieskumy Eurobarometra o službách všeobecného záujmu.

(4)  COM(2002) 331 final.

(5)  267/2008.

(6)  Zelená kniha o službách všeobecného záujmu z 21. mája 2003.

(7)  Smernica 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb.

(8)  Odôvodnenie 1 smernice 2002/22/ES zo 7. marca 2002.

(9)  Nariadenie (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007.

(10)  COM(2002) 331 final.

(11)  Návrh nariadenia COM(2016) 285 final.

(12)  Nariadenie (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007.