This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52019AE1772
Opinion of the European Economic and Social Committee on ‘Proposal for a Decision of the European Parliament and of the Council amending Decision No 1313/2013/EU on a Union Civil Protection Mechanism’(COM(2019) 125 final — 2019/0070 (COD))
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany[COM(2019) 125 final – 2019/0070 (COD)]
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany[COM(2019) 125 final – 2019/0070 (COD)]
EESC 2019/01772
Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, p. 49–50
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
20.8.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 282/49 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany
[COM(2019) 125 final – 2019/0070 (COD)]
(2019/C 282/08)
Spravodajca: Panagiotis GKOFAS
|
Žiadosť o vypracovanie stanoviska |
Parlament, 14. marca 2019 Rada, 27. marca 2019 |
|
Právny základ |
článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie |
|
Príslušná sekcia |
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie |
|
Prijaté v sekcii |
23. mája 2019 |
|
Prijaté v pléne |
19. júna 2019 |
|
Plenárne zasadnutie č. |
544 |
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
171/01/04 |
1. Súvislosti
|
1.1. |
Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 1313/2013/EÚ, bol 13. marca 2019 schválený nový mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany (UCPM). Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany poskytuje rámec pre spoluprácu a pomoc v prípade závažných núdzových situácií v rámci EÚ i mimo nej. Od roku 2001 bol mechanizmus civilnej ochrany EÚ aktivovaný viac ako 300-krát. Všetky členské štáty EÚ, dve krajiny EHP (Island a Nórsko), ako aj Čierna Hora, Srbsko, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Turecko sú zmluvnými stranami mechanizmu civilnej ochrany, ako aj Organizácie Spojených národov (sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof) a príslušných medzinárodných organizácií. V tomto akte sa ustanovuje vytvorenie dodatočného súboru zdrojov, tzv. kapacít rescEU, prostredníctvom ktorých sa bude poskytovať pomoc v situáciách, v ktorých existujúce kapacity nepostačujú. RescEU bude zahŕňať najmä letecké prostriedky na boj proti lesným požiarom, ako aj zdroje na rýchlu zdravotnú pomoc a riešenie chemických, biologických, rádiologických a jadrových incidentov. Vedomostná sieť v oblasti civilnej ochrany pre odbornú prípravu a výmenu poznatkov bude tiež strategickým faktorom pripravenosti a prevencie. |
|
1.2. |
Touto zmenou by sa malo zlepšiť predchádzanie rizikám tým, že sa od členských štátov bude vyžadovať, aby ďalej rozvíjali hodnotenie svojej schopnosti riadenia rizík a plánovanie riadenia rizík. Ide najmä o prípady, ak sú členské štáty súčasne postihnuté rovnakým druhom katastrof, či už sú prírodné alebo spôsobené človekom, alebo spojené s neočakávanými klimatickými zmenami alebo nepredvídateľnými silnými zemetraseniami s vysokou mierou opakovaného výskytu, ktoré spôsobujú straty na ľudských životoch a masívne ničenie ekosystémov, občianskej a verejnej infraštruktúry, hospodárskych činností a malých podnikov (1). |
2. Závery
|
2.1. |
EHSV víta tento návrh na revíziu a posilnenie súčasného rámca mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. |
|
2.2. |
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto mechanizmu Únie a so zreteľom na zriadenie a organizáciu vedomostnej siete v oblasti civilnej ochrany môže EHSV prispievať v osobitných poradných skupinách k pravidelnej revízii usmernení o mapovaní rizík a prostredníctvom vhodných medziinštitucionálnych iniciatív (napr. výročné fórum občianskej spoločnosti o hodnotení, zmierňovaní a prevencii rizík a pripravenosti na ne) v spolupráci s uznávanými reprezentatívnymi sociálnymi a hospodárskymi partnermi a regionálnymi cezhraničnými sieťami odolných miest. |
|
2.3. |
EHSV žiada Radu, Parlament a Komisiu, aby preskúmali uskutočniteľnosť a naplánovali fungovanie európskeho strediska pre odborné vzdelávanie a vedomostného centra, ktoré by boli prepojené s existujúcimi štruktúrami na celoštátnej a nižšej úrovni vrátane centier excelentnosti, špecializovaných nezávislých výskumných sietí a iných odborníkov schopných poskytnúť okamžitú analýzu zásahov pri nezvyčajných katastrofách. Toto stredisko a vedomostné centrum by mohli byť trvalo aktualizovaným, hmatateľným a dostupným nástrojom pre základné zručnosti v oblasti účinného zmierňovania rizika pre mladých odborníkov a tiež skúsených dobrovoľníkov v oblasti odbornej prípravy zameranej na riadenie núdzových situácií pre miestne odolné komunity a podľa možnosti by sa malo rozšíriť na tretie krajiny, najmä susedné krajiny, zraniteľné skupiny v izolovaných oblastiach, subjekty pôsobiace v oblasti mobility a cestovného ruchu, médiá atď. |
|
2.4. |
EHSV považuje za potrebné primerane integrovať nové ciele a prístup v súvislosti s mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany do rámca existujúcich štrukturálnych a investičných politík. Je nevyhnutné zabezpečiť primeraný územný rozmer a rozmer vedený komunitou (najmä v odľahlých, ostrovných, horských a vidieckych oblastiach). Činnosť vedená miestnou komunitou je najrýchlejší a najúčinnejší spôsob, ako obmedziť škody spôsobené katastrofami. |
V Bruseli 19. júna 2019
Predseda
Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Luca JAHIER
(1) Odvolávame sa na workshop, ktorý sa konal v Neapole 10. februára 2018 prostredníctvom partnerstva medzi EHSV a Európskou komisiou (GR ECHO) v spolupráci s predstaviteľmi ETUC a SMEUnited, zástupcami VR, organizáciami občianskej spoločnosti (WWF, CIME), národnými organizáciami MSP (GSEVEE, CMA Corse, CNA) a odborovými zväzmi, špecializovanými akademickými pracovníkmi z EÚ a členských štátov, výskumnými a vzdelávacími sieťami (Univerzita Sapienza, Univerzita Federico II, Inštitút vulkanológie INGV v Neapole, Akadémia malých a stredných podnikov v Avignone, Centrum Anodos), sieťou odolných miest a regiónov EÚ (Atény, Neapol a Solún), médiami a špecializovanou tlačou.