52019AE0069

EUR-Lex

Prístup k právu Európskej únie

Tento dokument je výňatok z webového sídla EUR-Lex

EUROPA
EUR-Lex domovská stránka
EUR-Lex - 52019AE0069 - SK

Pomoc

Pomôcky pri vyhľadávaní

Potrebujete viac možností vyhľadávania? Použite Rozšírené vyhľadávanie

Dokument 52019AE0069

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke Investičný plán pre Európu: hodnotenie a ďalšie kroky [COM(2018) 771 final]

EESC 2019/00069

Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 20 – 26 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Úradný vestník

20.8.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 282/20

[COM(2018) 771 final]

(2019/C 282/04)

Spravodajca: Petr ZAHRADNÍK

Pomocný spravodajca: Javier DOZ ORRIT

Konzultácia	Európska komisia, 18. februára 2019
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní EÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	4. júna 2019
Prijaté v pléne	19. júna 2019
Plenárne zasadnutie č.	544
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	180/0/8

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV vo všeobecnosti víta Investičný plán pre Európu, pretože prispieva k podpore investícií v EÚ a efektívnejšiemu využívaniu obmedzených finančných zdrojov na účely strategického investovania v celej Európe ako nového druhu prerozdeľovania finančných prostriedkov EÚ. EHSV odporúča, aby sa v EÚ stanovil investičný cieľ, ktorý by bol jedným z kritérií dlhodobej a udržateľnej investičnej politiky. Tento investičný cieľ by mohol byť súčasťou pravidelného cyklu európskeho semestra a každoročne by sa vyhodnocoval.

1.2.

Cieľom Investičného plánu pre Európu a všeobecnejšie investícií financovaných z verejných zdrojov by mala byť podpora strategických cieľov EÚ, a to vrátane: a) podpory vzostupnej hospodárskej a sociálnej konvergencie medzi členskými štátmi, b) udržateľných investícií v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, c) uľahčovania spravodlivej ekologickej a digitálnej transformácie, d) zvyšovania hospodárskej odolnosti európskych ekonomík, e) rozvoja strategickej infraštruktúry, f) podpory produktivity, výskumu, vývoja, inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy, g) zvyšovania sociálnych investícií, h) podpory konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva na celosvetovej úrovni. EHSV sa domnieva, že na dosiahnutie týchto cieľov, pokiaľ ide o geografické a odvetvové hľadisko, by bolo potrebné ďalšie usmernenie.

1.3.

Urýchlené vytvorenie jednotného systému klasifikácie a ukazovateľov na určovanie stupňa udržateľnej výkonnosti na základe cieľov udržateľného rozvoja OSN a záverov Európskej rady z 20. júna 2017 by investorom pomohlo presmerovať svoje investičné toky do udržateľných činností (1).

1.4.

EHSV je presvedčený, že inovatívne finančné nástroje majú obrovský potenciál pokrývať oblasti spadajúce do navrhovaného Programu InvestEU. Verí v synergie medzi Programom InvestEU a budúcimi centrálne riadenými programami (napr. Nástroj na prepájanie Európy, Horizont Európa), pričom uprednostňuje využívanie nástroja založeného na návratnosti. Na dosiahnutie toho je pri kombinovaní niekoľkých programov alebo projektov potrebné zjednodušiť právne predpisy.

1.5.

Jedným z najdôležitejších prínosov Programu InvestEU je podpora rozsiahlych európskych projektov (SESAR, ERTMS, inteligentné siete EÚ) založená na mobilizácii súkromných finančných zdrojov, avšak realizácia týchto projektov si vyžaduje aj opatrenia Komisie na vytvorenie vhodného regulačného a finančného rámca. Komisia by sa mala usilovať o to, aby sa do týchto veľkých projektov zapojili aj členské štáty.

1.6.

EHSV sa domnieva, že EÚ by sa tentokrát mala pripraviť znášať väčšie riziko, aby sa viac podporila zamestnanosť a zvýšila životná úroveň. Preto odporúča, aby sa vo VFR na tento nástroj vyčlenil väčší podiel prostriedkov.

1.7.

EHSV dôrazne podporuje úsilie Komisie zamerané na zistenie hlavných prekážok zistiť, aké sú hlavné prekážky intenzívnejšieho investovania do prostredia jednotného trhu, integrovanej infraštruktúry, požiadaviek na vzdelanie a zručnosti a do harmonizácie pravidiel štátnej podpory.

1.8.

Napriek tomu sa výbor domnieva, že na prekonanie nedostatku investícií v EÚ, ktorý je jedným z najvážnejších rizík pre budúcnosť európskeho hospodárstva, by bolo potrebné väčšie finančné úsilie EÚ, členských štátov a súkromného sektora. Preto vyzýva orgány EÚ, aby vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 posilnili finančné kapacity Programu InvestEU.

1.9.

Na druhej strane je výbor presvedčený o tom, že treba vynaložiť viac úsilia a zabezpečiť väčšie prepojenie medzi EFSI (alebo Programom InvestEU) a ďalšími investičnými programami EÚ a členských štátov a že je nevyhnutné podporovať potrebné synergie, a zabrániť tak duplicite a vzájomnému prekrývaniu a presmerovať investície tak, aby sa dosiahli konkrétnejšie ciele.

1.10.

EHSV navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti Programu InvestEU tak, aby sa európskym podnikom poskytli potrebné záruky, ktoré im umožnia investovať mimo územia EÚ a podporia obchod EÚ.

1.11.

EHSV dôrazne odporúča, aby Komisia zintenzívnila svoje úsilie zamerané na zvýšenie informovanosti európskych podnikov a občanov o výhodách, ktoré prináša Investičný plán pre Európu, najmä pokiaľ ide o MSP, vďaka čomu by si lepšie uvedomili prínos EÚ.

2. Všeobecný kontext návrhu a hlavné skutočnosti

2.1.

V tomto stanovisku sa priamo ďalej rozvádzajú závery prijaté v stanovisku na tému InvestEU (2) a nadväzuje sa na ne, ako aj na ďalšie stanoviská k viacročnému finančnému rámcu EÚ na roky 2021 – 2027 a stanoviská o ekonomickej a investičnej výkonnosti EÚ (3). Preto sa v tomto dokumente nebudú opakovať závery, ktoré boli explicitne vyjadrené v spomenutých stanoviskách, a týmto vyjadrujeme implicitný súhlas s nimi.

2.2.

V oznámení Európskej komisie na tému Investičný plán pre Európu: hodnotenie a ďalšie kroky sa v plnej miere súhlasí so závermi prijatého stanoviska na tému InvestEU (4), najmä pokiaľ ide o tieto body:

—	investičná činnosť je jediným významným makroekonomickým ukazovateľom, ktorý nedosiahol predkrízovú úroveň z rokov 2006 – 2007, a preto je plne odôvodnené a legitímne nabádať k využívaniu všetkých príslušných nástrojov na jej podporu;

—	vytvorenie finančného nástroja na podporu investícií založeného na zásade záruky predstavuje významnú inováciu financovania veľkých investičných projektov vo verejnom záujme;

—

zapojenie súkromného kapitálu je na tento účel veľmi prospešné a žiaduce, avšak zle navrhnuté verejno-súkromné partnerstvá môžu nakoniec stáť viac, ako priame verejné poskytovanie rovnakých služieb; verejné investície do kvalitných fyzicky a cenovo dostupných verejných služieb v EÚ musia byť prioritou;

—	okrem domácich investícií by sa podpora mala poskytovať aj pri investíciách, ktoré majú významný cezhraničný rozmer, a tento model sa môže použiť aj na realizáciu investícií EÚ do rozvoja mimo EÚ;

—	uskutočnenie štrukturálnych reforiem na úrovni členských štátov aj celej EÚ môže zvýšiť účinok investičných činností;

—	tam, kde je to vhodné, by uskutočnené investície mali zodpovedať potrebám jednotného trhu vo všetkých jeho aspektoch, fungovaniu finančných trhov, dopravnej a energetickej infraštruktúre a pripravenosti ľudských zdrojov na zvládnutie týchto výziev.

2.3.

V oznámení Európskej komisie sa obsiahlejšie než zvyčajne uvádza potreba odstrániť prekážky, ktoré bránia väčšiemu investičnému oživeniu a efektívnejšiemu využívaniu finančných nástrojov na podporu investícií.

2.4.

Kým v návrhu nariadenia o Programe InvestEU sa hovorí predovšetkým o technických parametroch tohto nástroja, oznámenie Komisie je zamerané hlavne na hospodárske, politické a sociálne súvislosti, ako aj na analýzu a opis prostredia, v ktorom sa bude nástroj využívať. EHSV s týmto všeobecným pohľadom na vec súhlasí.

2.5.

Prvou hlavnou prioritou Junckerovej Komisie (od konca roka 2014 po začiatok roka 2015) bolo pomôcť odstrániť alebo zmenšiť nedostatok investícií v EÚ po kríze. Bez dostatočných a ziskových investícií nie je možné zabezpečiť budúcu hospodársku prosperitu Európy a jej schopnosť ekonomicky konkurovať na celosvetovej úrovni. Z tohto dôvodu bol prijatý a zavedený Investičný plán pre Európu, ktorý bude po roku 2020 symbolizovaný predovšetkým programom InvestEU. Jadrom je finančný nástroj vytvorený na základe rozpočtovej záruky. EHSV sa domnieva, že tento nástroj je vhodný nielen na zabezpečenie investícií v rámci EÚ, ale môže predstavovať aj vysoko účinnú platformu EÚ na rozvoj a podporu investičných projektov mimo EÚ (v súvislosti s novými cieľmi viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021 – 2027 v oblasti vonkajšej činnosti, globalizácie a väčšieho počtu externých projektov).

2.6.

Ziskovosť a efektívnosť investícií závisí od zdravej hospodárskej štruktúry. Štrukturálne reformy sa teda považujú za predpoklad zabezpečenia toho, aby investície priniesli očakávaný vplyv. Značné štrukturálne nedostatky majú za následok široké spektrum prekážok (regulačné a administratívne prekážky, prekážky pre spravodlivú hospodársku súťaž atď.). Tieto prekážky sú závažné tak na národnej, ako aj na cezhraničnej úrovni.

2.7.

EHSV oceňuje skutočnosť, že EÚ podporuje čo najotvorenejšie prostredie pre investície aj obchod za predpokladu, že sa dodržiavajú pracovné a sociálne práva a chráni životné prostredie. Zároveň však venuje veľkú pozornosť čoraz väčšiemu globálnemu politickému a strategickému riziku, s ktorým môžu byť niektoré zahraničné investície spojené. EHSV víta a podporuje zavedenie ochrannej funkcie pre určité zahraničné investície, ktorých účel nie je primárne podnikateľský ani ekonomický, ale mocensko-politický.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV oceňuje prínosy Investičného plánu pre Európu, najmä v týchto smeroch:

—

v čase krízy sa zastavilo súkromné financovanie, a preto sa neuspokojili potreby financovania; investori začali oveľa starostlivejšie a dôkladnejšie zvažovať riziká; ukázalo sa, že Investičný plán pre Európu je vhodnou, bezpečnou, praktickou a starostlivo premyslenou platformou na podporu investícií a kótovanie súkromných financií;

—	Investičný plán pre Európu pozitívne prispel k cielenému a systematickému sledovaniu prípadov zlyhania trhu alebo nepriaznivých investičných situácií a pomohol prispôsobiť vnímanie rizika potrebe riešiť ich trhovo kompatibilným spôsobom;

—

z príkladov podporovaných projektov uvedených v oznámení Európskej komisie jasne vyplýva, že bez Investičného plánu pre Európu a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by súkromný kapitál nikdy nevstúpil do projektov tohto typu bez dostatočných záruk a primeraného pokrytia rizika (pokiaľ by k tomu nedošlo z filantropických pohnútok), pričom verejné zdroje pre takéto podniky by boli vzhľadom na ich povahu obmedzené;

—	Investičný plán pre Európu a EFSI vyžadujú, aby sa projekty podrobili testu priamej finančnej návratnosti, a tým sa splnila minimálna úroveň kvality, ktorá sa pri nich vyžaduje.

3.2.

Celkové verejné a súkromné investície v EÚ v roku 2018 predstavovali 20,5 % HDP EÚ, čo je stále o viac ako dva percentuálne body menej než v roku 2007. Pomalé oživenie miery investícií od roku 2013 bolo dôsledkom verejných aj súkromných investícií.

3.3.

Verejné investície v EÚ27 v rokoch 2014 – 2018 predstavovali v priemere 2,86 % HDP (2,68 % v eurozóne) v porovnaní s 3,40 % HDP v rokoch 2009 – 2013 (3,20 % v eurozóne) (5). Hlavne v rokoch 2014 – 2017 bola tvorba čistého fixného kapitálu väčšinou záporná, čo naznačuje, že sa znižovali verejné kapitálové fondy. Keďže na makroúrovni je to v rozpore s cieľmi Investičného plánu pre Európu, EHSV nabáda Európsku komisiu, aby prijala opatrenia na podporu verejných investícií na úrovni členských štátov. Tieto opatrenia by sa mali spolu s ďalšími relevantnými nástrojmi európskeho semestra začleniť do odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

3.4.

Príčinou veľkej časti výpadku investícií sú súkromné investície. Vzhľadom na to bol celkový objem investičného plánu od začiatku príliš nízky. Počas päťročného obdobia Európska únia plánuje mobilizáciu investícií vo výške 500 miliárd EUR, čo ročne predstavuje 100 miliárd EUR alebo približne 0,6 % HDP EÚ.

3.5.

EHSV si uvedomuje, aký záber majú návratné finančné nástroje na podporu investičnej činnosti v EÚ a súčasne aj ich zatiaľ nevyužitý potenciál. Napríklad kladú základy oveľa efektívnejšieho a vhodnejšieho využívania dostupných finančných prostriedkov. Na rozdiel od dotácií ide o návratné finančné prostriedky, ktoré sa po každom obrate môžu následne a opakovane používať. Okrem toho môže očakávané sprísnenie menovej politiky a zhoršenie dostupnosti úverov ešte zvýšiť ich atraktívnosť. Pokiaľ sa s nimi z hľadiska hospodárskej politiky a ich správy vhodne narába, umožňujú vytvoriť robustný finančný základ na výrazne dlhodobú (aj niekoľko desaťročí trvajúcu) podporu investícií vo verejnom záujme (je zásadné, aby sa verejný záujem definoval, pričom v súčasnosti prevláda názor, že finančné nástroje sú vhodné na nápravu rôznych druhov zlyhania trhu). Rozvoj finančných nástrojov okrem toho pomáha podporovať variácie finančných produktov na národných trhoch aj na celoeurópskom finančnom sprostredkovateľskom trhu a zvyšovať jeho rozmanitosť aj rozmanitosť dostupných finančných produktov a riešení.

3.6.

EHSV zároveň zdôrazňuje, že určite nie každý projekt je vhodný na podporu s pomocou finančných nástrojov (všeobecným kritériom relevantnosti je existencia trhového prostredia a riziko zlyhania trhu v jeho mnohých formách). Tam, kde projekt preukazuje opodstatnenosť podpory prostredníctvom finančných nástrojov, sa účinok dosiahne tromi základnými spôsobmi:

—	podporou projektu, ktorý je schopný dosiahnuť dodatočný a vyčísliteľný prínos (napríklad zvýšenie ziskovosti, zvýšenie produktivity); v takomto prípade sú príjemcami pomoci takmer výlučne jednotlivé podniky alebo ich zoskupenia, napríklad klastre;

—	úsporami pri existujúcich procesoch (napríklad zníženie energetickej náročnosti a nákladov, zníženie prevádzkových nákladov optimalizáciou procesov); v tomto prípade môžu byť subjekty verejného sektora podporované finančnými nástrojmi rovnakým spôsobom ako podnikateľské subjekty;

—	zavedením finančnej účasti odberateľov určitého výrobku alebo služby; túto účasť možno ďalej podporiť cielenou dotáciou alebo iným štátnym alebo regionálnym programom podpory, ktorý umožní návratnosť finančného nástroja.

3.7.

EHSV berie na vedomie základnú časť oznámenia Európskej komisie, ktorá je venovaná identifikácii existujúcich prekážok. Ide najmä o prekážky jednotného trhu a potrebu ďalej ho prehĺbiť a odstrániť prekážky (odstránením existujúcich administratívnych a regulačných prekážok aj technologickou modernizáciou jednotného trhu, a to realizáciou digitálneho jednotného trhu a s tým súvisiacej vykonávacej stratégie). Máme na mysli aj potenciál rozvoja kapitálových trhov a ich začlenenie do únie kapitálových trhov. Jestvujú aj prekážky a zároveň potenciál v oblasti prepojenosti dopravnej a energetickej infraštruktúry, či už rozvojom transeurópskych sietí (TEN), alebo na základe energetickej únie. Rovnako dôležité je nezabudnúť na ľudský rozmer a požiadavky na vzdelanie a zručnosti pracovnej sily (v súlade so zásadami európskeho piliera sociálnych práv), ani na zladenie s pravidlami štátnej podpory. Pokiaľ ide o optimalizáciu synergií v rámci VFR na roky 2021 – 2027, EHSV tiež konštatuje, že je nevyhnutné zabezpečiť maximálnu mieru súladu s EŠIF.

3.8.

EHSV sa domnieva, že je potrebné vynaložiť viac úsilia a zabezpečiť väčší súlad EFSI (alebo Programu InvestEU) s ďalšími investičnými programami Európskej únie a členských štátov. Pomôže to podporiť potrebné synergie a zabrániť duplicite medzi programami.

3.9.

Investície stimulované z verejných zdrojov by mali byť zamerané na presné ciele, ktoré budú jasne a strategicky stanovené na európskej úrovni v záujme plnenia strategických cieľov Únie. Oblasti, ktorým sa bude poskytovať podpora, sú uvedené v bode 1.2 tohto dokumentu. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že by bolo potrebné vypracovať podrobnejšie pokyny pre EFSI a budúci Program InvestEU, hlavne pokiaľ ide o prideľovanie úverov jednotlivým odvetviam.

3.10.

Konkrétnejšie, pokiaľ ide o akčný plán Európskej komisie o financovaní udržateľného rastu, je nevyhnutné urýchlene vytvoriť jednotný systém klasifikácie a ukazovateľov na určovanie stupňa udržateľnej výkonnosti, a to prostredníctvom holistického chápania vplyvu hospodárskych činností a investícií na udržateľnosť životného prostredia a efektívne využívanie zdrojov, ako aj na sociálne ciele a ciele v oblasti riadenia v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja OSN a závermi Európskej rady z 20. júna 2017. Tento prístup by mal pomôcť investorom nasmerovať svoje investičné toky do udržateľných činností, ktoré umožnia vykonávať Agendu 2030 v plnom rozsahu, komplexne, integrovane a efektívne (6).

3.11.

V pôvodnom Junckerovom pláne sa predpokladala záruka alebo poistka 21 miliárd EUR na mobilizáciu investícií až do výšky 315 miliárd EUR. V Programe InvestEU Komisia navrhuje poistku 38 miliárd EUR (+ ďalších 9,5 miliardy EUR od finančných partnerov) na mobilizáciu investícií až do výšky 650 miliárd EUR. Na prvý pohľad je zrejmé, že Program InvestEU zdvojnásobuje prostriedky stanovené v Junckerovom pláne a členským štátom navyše umožňuje vynaložiť až 5 % ich prostriedkov vyčlenených v rámci politiky súdržnosti na štyri druhy záruk. EHSV víta tento vylepšený nástroj, ale domnieva sa, že záväzok vo výške 15,2 miliardy EUR, ktorý predstavuje 1,2 % budúceho VFR, nie je dostatočný na dosiahnutie cieľa, ktorým je opätovné oživenie investícií na úroveň spred krízy. Napríklad 2 % záväzok (25,5 miliardy EUR) by mohol zmobilizovať dodatočné verejné a súkromné investície prevyšujúce 1 bilión EUR.

3.12.

Je potrebné propagovať a podporovať účasť európskych podnikov a konzorcií na medzinárodných verejných súťažiach a verejnom obstarávaní. Rozsah pôsobnosti Programu InvestEU by sa mohol rozšíriť na všetky zemepisné oblasti a poskytovať záruky európskym podnikom, ktoré investujú mimo EÚ. Mohla by to byť prvá praktická reakcia na iniciatívu „Jedno pásmo, jedna cesta“.

4. Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV odporúča, aby sa v súlade so zásadou subsidiarity venovala náležitá pozornosť zabezpečeniu odstraňovania prekážok na štátnej a regionálnej úrovni.

4.2.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby jasne a jednoznačne určila možnosti integrácie EFSI, budúceho Programu InvestEU a EŠIF. V návrhu nariadenia sa na mnohých miestach odkazuje na súčinnosť medzi kapitolami a programami VFR, ale realita je voči týmto synergiám oveľa menej ústretová. Zo súčasnej praxe vyplýva, že možnosti kombinovať EFSI s EŠIF sú obmedzené. EHSV nepovažuje za žiaduce, aby sa v tomto pokračovalo, a navrhuje stanoviť jasné pravidlá, ktoré pri tom istom projekte umožnia využívať EŠIF (v podobe dotácie) a EFSI (v podobe finančného nástroja).

4.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby pri obhajovaní rozšírenia EFSI posudzovala investície komplexne. Členským štátom treba umožniť, aby mali fiškálne zdroje potrebné na verejné investície. Keďže výdavky sú vždy spojené s daňovými príjmami podľa súčasných fiškálnych pravidiel Európskej únie, musí ísť Európska komisia príkladom a účinnými nástrojmi rozhodne zakročiť proti daňovým podvodom, obchádzaniu daňových povinností, praniu špinavých peňazí a nezákonnej činnosti daňových rajov. Zahŕňa to aj odstránenie nekalej daňovej súťaže, ktorú v súčasnosti niektoré členské štáty praktizujú a ktorá podporuje agresívne daňové plánovanie nadnárodných spoločností.

4.4.

Určité druhy investícií, napríklad do verejnej infraštruktúry, sa môžu zabezpečiť efektívnejšie a s menšími nákladmi pre spoločnosť skôr využitím verejného sektora, než verejno-súkromných partnerstiev. V takom prípade sa Európskej komisii odporúča, aby členským štátom umožnila dostatočne investovať bez toho, aby znižovali sociálne výdavky. Podľa dlhodobo platnej teórie a praxe v oblasti verejných financií by sa budúce generácie, ktoré budú mať prospech zo súčasných investícií, mali v súčasnosti zodpovedajúco podieľať na financovaní prostredníctvom štátnych dlhopisov. Ak by verejné investície mala financovať výlučne dnešná generácia prostredníctvom vyšších daní alebo nižších verejných výdavkov, niesla by neprimerane vysoké súčasné zaťaženie. V praxi to znamená zvýšenie flexibility Paktu stability a rastu (PSR) prostredníctvom tzv. zlatého pravidla, ktoré spočíva v tom, že verejné investičné výdavky sa nebudú zohľadňovať pri výpočte cieľov schodku verejného rozpočtu. Flexibilný prístup k vykonávaniu tohto nedávno upraveného Paktu stability a rastu, ktorý Komisia prijala v roku 2014, mal pozitívny dosah na rast. Mal by sa preto zachovať a zamerať na investície so silným verejným záujmom.

4.5.

Reforma HMÚ môže zabezpečiť potrebné verejné riadenie zodpovedajúcej investičnej politiky. Najmä dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov, ktoré umožnia fungovanie príslušných nástrojov, môže pomôcť financovať podniky, najmä MSP. EHSV to považuje za naliehavé a vyjadruje poľutovanie nad tým, že kvôli Európskej rade dochádza v tejto súvislosti k omeškaniam.

4.6.

EHSV sa domnieva, že by bolo potrebné vypracovať podrobnejšie pokyny, pokiaľ ide o prideľovanie pomoci EFSI jednotlivým odvetviam a budúci Program InvestEU. Podľa názoru výboru by investície mali mať prioritu v troch sektoroch: a) vytvorenie európskeho ekologického a digitálneho hospodárskeho modelu, b) výskum, vývoj a inovácie a c) vzdelávanie a odborná príprava. Aby sa zabezpečil spravodlivý prechod na životaschopný ekologický a sociálny model, mali by sa podporovať investície sociálnej povahy v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre investície do sociálnej pomoci a podpory (7).

4.7.

Z auditov Európskeho dvora audítorov a Európskej investičnej banky (EIB) vykonaných na vzorkách projektov v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie vyplýva, že približne tretina projektov mohla byť úplne financovaná z iných zdrojov než z EFSI. Predkladatelia projektov si väčšinou vyberajú EFSI pre nižšie náklady financovania a čiastočne pre dlhšiu splatnosť úverov.

4.8.

Považovať projekt, ktorý by sa realizoval vďaka iným zdrojom než je EFSI, za doplnkový z hľadiska EFSI zodpovedá všeobecnému netechnickému chápaniu doplnkovosti. Vyvoláva to otázku, aký význam má definícia a praktické uplatňovania doplnkovosti v nariadení o EFSI a v praxi pre reálnu ekonomiku. To môže ohroziť dôveryhodnosť veľmi potrebného EFSI. EHSV sa preto domnieva, že EIF by mal svoju činnosť zamerať v prvom rade na projekty, ktoré sú skutočne doplnkové v tom zmysle, že by sa nezrealizovali bez financovania z EFSI, aby sa tak zabezpečil maximálny účinok na reálnu ekonomiku a podporila dôvera širokej verejnosti v EFSI.

4.9.

Ako uviedol Európsky dvor audítorov, metodikou použitou na odhad zmobilizovaných investícií sa v niektorých prípadoch nadhodnotil rozsah, v akom podpora z EFSI naozaj vyvolala dodatočné investície do reálnej ekonomiky. Okrem toho sa EHSV domnieva, že Európska komisia by sa mala riadiť odporúčaním Európskeho dvora audítorov a vypracovať porovnateľné výkonnostné a monitorovacie ukazovatele pre všetky finančné nástroje a rozpočtové záruky EÚ na zvýšenie transparentnosti a schopnosti posudzovania nimi dosiahnutých výsledkov.

4.10.

Ako skonštatoval Európsky dvor audítorov, EFSI okrem toho čiastočne nahradil financovanie z iných centrálne spravovaných finančných nástrojov EÚ, najmä v doprave a energetike. EHSV vyzýva Komisiu a EIB, aby zvážili potenciálne budúce prekrývanie činností v rámci okna EFSI pre infraštruktúru a inovácie a finančných nástrojov európskych štrukturálnych a investičných fondov.

4.11.

Aby sa zabezpečilo riadne hodnotenie investícií mobilizovaných vďaka EFSI, EHSV odporúča Európskej komisii, aby určila systematickú koncepciu zberu údajov, ktorý je potrebný na vykonávanie následných štatistických analýz s cieľom posudzovať predbežné multiplikačné odhady jednotlivých projektov. Môže to pomôcť zlepšiť budúce predbežné výpočty.

4.12.

EHSV odporúča, aby okrem Európskeho centra investičného poradenstva (ktoré je primárne určené na podporu veľkých investičných projektov s jasnou európskou pridanou hodnotou), fungovala sieť národných a regionálnych poradenských miest s jednotnou metodikou a interpretáciou v celej EÚ a poskytovala poradenské služby najmä malým a stredným podnikom k ich skôr regionálne zameraným projektom.

4.13.

EHSV opakuje, že je potrebné vykonať test vhodnosti projektov na návratné financovanie finančnými nástrojmi, a odporúča, aby Európska komisia zriadila expertnú platformu. Pritom sa musia dodržiavať tri základné požiadavky na finančné nástroje: efektívnosť (ktorú zabezpečuje správca týchto prostriedkov výkonom svojej funkcie, čím chráni verejný záujem kvalitatívne odlišným spôsobom než pri dotáciách), užitočnosť (založená na legitímnosti každého programu alebo jeho časti určenej na nástroje s návratnosťou) a hospodárska, sociálna a environmentálna udržateľnosť (založená na vymedzení zásady, že revolvingové nástroje by mali byť návratné).

4.14.

V nariadení o EFSI nie sú stanovené kritériá zemepisného rozdelenia záruk, ktoré EFSI poskytuje. Stanovuje sa iba to, že sa riadia dopytom. Riadiaci výbor EFSI však v rámci pre infraštruktúru a inovácie stanovil orientačné zemepisné rozdelenie a limit zemepisnej koncentrácie. V nariadení sa nestanovujú žiadne limity koncentrácie pre rámec pre MSP. Výbor je pevne presvedčený, že Investičný plán pre Európu a budúci Program InvestEU musia byť nástrojmi hospodárskej a sociálnej konvergencie medzi členskými štátmi, a nie divergencie medzi nimi. Hoci z informácií poskytnutých Európskou komisiou vyplýva, že trend smerujúci k zemepisnej koncentrácii sa v roku 2018 čiastočne upravil, táto problematika je dostatočne významná, pokiaľ ide o prijímanie politických usmernení a regulačných zmien potrebných ukončenie tohto stavu. Ako jednu z možností na zlepšenie situácie výbor víta vytvorenie národných podporných bánk a inštitúcií v krajinách, ktorým tieto chýbajú na spoluprácu s EFSI a EIB, a vyzýva všetky členské štáty, aby tak urobili.

4.15.

EHSV poukazuje na to, že najmä v ďalšom programovom období fiškálneho rámca bude dôležitejšie, aby finančné nástroje mali konkrétnu funkciu na konkrétny účel, a že navrhované pravidlá predpokladajú množstvo ich vzájomných kombinácií, čím sa vytvára priestor na poskytovanie riešení „šitých na mieru“ jednotlivým projektom. Finančné nástroje nie sú druhovo homogénne a pri konkrétnom druhu projektu sa môže predurčiť použitie úveru, záruky, priameho kapitálového vkladu alebo projektového dlhopisu. Pri používaní finančných nástrojov by sa v praxi mali uprednostniť riešenia „šité na mieru“, pretože práve vďaka nim sa dá naplno využívať potenciál týchto nástrojov.

4.16.

Ak sa štrukturálne reformy vo všeobecnosti považujú za dôležité na dosiahnutie vyššej úrovne investícií, musia sa jasne a podrobne vysvetľovať. Viaceré štrukturálne úpravy a reformy v období úsporných politík v krajinách zapojených do programu ešte zhoršili slabý súkromný a verejný dopyt, zvýšili nezamestnanosť a neistotu, znížili príjmy domácností a zmenšili odbytové očakávania podnikov. Prispeli tak k prehĺbeniu nedostatku investícií. EHSV preto odporúča podporovať reformy, ktoré a) zlepšujú podnikateľské prostredie, b) uľahčujú financovanie podnikov, najmä MSP, c) zvyšujú produktivitu, d) podporujú výskum, vývoj, inovácie a odbornú prípravu, e) podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest, f) posilňujú kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg na európskej a štátnej úrovni, g) zvyšujú domáci dopyt, h) zvyšujú hospodársku odolnosť a i) umožňujú primeranú úroveň verejných investícií, napríklad budovaním kapacít na účinné plánovanie vo verejnom sektore.

4.17.

Okrem nutnosti zlepšiť synergie medzi investičnými programami EÚ a členských štátov je takisto potrebné propagovať medzi občanmi výsledky týchto programov. Očakáva sa, že z EFSI bude mať prospech približne 945 000 MSP a ešte viac ich bude čerpať prostriedky z Programu InvestEU. MSP, ktoré tieto programy využívajú, si musia uvedomovať, že získavajú podporu od EÚ. Preto by sa napríklad mohlo v zmluvách o financovaní uvádzať objasňujúce vyhlásenie alebo logo Európskej únie.

V Bruseli 19. júna 2019

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Podľa akčného plánu Európskej komisie týkajúceho sa financovania udržateľného rastu.

(2) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 131.

(3) Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106 , Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 83 , Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 90, Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 126 , Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 312 a Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019, s. 49.

(4) Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 131.

(5) Európska hospodárska prognóza. Štatistická príloha. Európska komisia, november 2018.

(6) Pozri Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca pre zjednodušenie udržateľných investícií [COM(2018)0353 – C8-0207/2018 – 2018/0178(COD)].

(7) Investing in Social Care & Support. A European Imperative. (Investície do sociálnej starostlivosti a podpory: európsky imperatív).

Začiatok

Vyberte si experimentálne prvky, ktoré chcete vyskúšať