Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018PC0113

    Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie

    COM/2018/0113 final - 2018/048 (COD)

    V Bruseli8. 3. 2018

    COM(2018) 113 final

    2018/0048(COD)

    Návrh

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

    o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie

    (Text s významom pre EHP)

    {SWD(2018) 56 final}
    {SWD(2018) 57 final}


    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    1.KONTEXT NÁVRHU

    Dôvody a ciele návrhu

    Komisia dnes prijala balík opatrení na prehĺbenie únie kapitálových trhov, ako aj oznámenie s názvom „Dokončenie únie kapitálových trhov do roku 2019 – čas na urýchlenie“. Súčasťou balíka je aj tento návrh, návrh podporného rámca EÚ týkajúceho sa krytých dlhopisov, návrh na uľahčenie cezhraničnej distribúcie investičných fondov, ako aj návrh o rozhodnom práve pre účinky postúpenia pohľadávok na tretie strany a oznámenie o rozhodnom práve pre vlastnícke účinky transakcií s cennými papiermi.

    Táto iniciatíva je súčasťou priority Komisie vytvoriť úniu kapitálových trhov (CMU), ktorej cieľom je rozšíriť prístup k financovaniu pre inovatívne spoločnosti, startupy a iné nekótované spoločnosti 1 .

    Dnes je prístup k financovaniu pre tieto spoločnosti naďalej zložitý, najmä keď prechádzajú zo startupovej fázy do fázy expanzie, v dôsledku štrukturálnych informačných asymetrií. Nadmerné spoliehanie sa na poskytovanie krátkodobých nezabezpečených bankových úverov je často drahé. Okrem toho bol objem poskytovania bankových úverov pre startupy aj MSP výrazne zasiahnutý finančnou krízou z roku 2008 a stále má problém dosiahnuť predkrízové úrovne, v dôsledku čoho nedostatok finančných prostriedkov výrazným spôsobom prispieva k zlyhávaniu startupov. Tieto otázky sú značne pálčivé v členských štátoch s menej rozvinutými kapitálovými trhmi a bankovým systémom.

    Kolektívne financovanie má ako nová forma technologicky podporovanej finančnej služby potenciál pomôcť lepšie spárovať investorov s podnikateľskými projektmi, ktoré potrebujú financovanie. Platformy kolektívneho financovania pôsobia ako sprostredkovatelia medzi investormi a podnikmi, pričom umožňujú investorom ľahšie identifikovať a podporovať projekty, o ktoré majú záujem. Kolektívne financovanie sa môže stať dôležitým zdrojom nebankového financovania a môže tak podporiť zastrešujúce ciele únie kapitálových trhov spočívajúce v podporovaní udržateľnejšej finančnej integrácie a súkromných investícií v prospech tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu. Kolektívne financovanie sa čoraz viac etabluje ako dôležitá súčasť eskalátora financovania pre startupy a spoločnosti v ranom štádiu spravidla financované rodinou, priateľmi a vlastnými finančnými prostriedkami až do neskorších kôl rozvoja, kedy začnú vzbudzovať záujem fondov rizikového kapitálu alebo dokonca fondov súkromného kapitálu. Kolektívne financovanie tak môže poskytovať alternatívu k poskytovaniu nezabezpečených bankových úverov, ktoré sú v súčasnosti hlavnými zdrojmi vonkajšieho financovania pre MSP, najmä počas počiatočného obdobia činnosti.

    Útvary Komisie už niekoľko rokov monitorujú trhový vývoj kolektívneho financovania. V oznámení uverejnenom v roku 2014 2 a v pracovnom dokumente útvarov Komisie uverejnenom v máji 2016 3 sa dospelo k záveru, že v tejto chvíli neexistujú žiadne závažné dôvody na politický zásah na úrovni EÚ. Medzitým sa útvary Komisie zaviazali monitorovať tento trh a odvtedy zhromaždili významné dôkazy o prekážkach cezhraničnej činnosti a rozvoja vnútorného trhu, a to prostredníctvom konzultácií so zainteresovanými stranami a externých štúdií. Okrem toho pokračujúce sústreďovanie sektora európskeho kolektívneho financovania v niekoľkých členských štátoch zdôraznilo potrebu poskytnúť širší prístup k tejto metóde financovania v prospech záujemcov o financovanie a investorov vo všetkých členských štátoch.

    Týmto návrhom sa stanovuje európske označenie pre platformy kolektívneho požičiavania a kolektívneho investovania, ktoré umožňuje cezhraničnú činnosť a snaží sa primeraným spôsobom riešiť riziká. Návrh sa usiluje o uľahčenie rozširovania služieb kolektívneho financovania v rámci celého vnútorného trhu, čím zvyšuje prístup k financovaniu pre podnikateľov, startupy, rozširujúce sa podniky a MSP vo všeobecnosti. Z tohto dôvodu je kolektívne financovanie založené na daroch a odmenách vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto iniciatívy. Zahrnutie uvedených obchodných modelov by bolo neprimerané, pretože sa nezaoberajú finančnými produktmi a informačnými asymetriami, ktoré tieto produkty vytvárajú. Okrem toho sa na kolektívne financovanie založené na odmenách už vzťahujú právne predpisy EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa s prísnymi pravidlami na ochranu spotrebiteľov.

    Tento návrh sa nevzťahuje na služby poskytované vlastníkom projektov, ktorí sa považujú za spotrebiteľov v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. a) smernice 2008/48/ES. Z toho dôvodu návrh nezahŕňa poskytovanie spotrebiteľských úverov na spotrebné účely, keďže nejde o poskytovanie podnikateľských úverov a čiastočne to patrí do rozsahu pôsobnosti existujúcich právnych predpisov EÚ, konkrétne: i) keď spotrebiteľ dostane úver na osobnú spotrebu a koná mimo svojej profesie, takáto činnosť patrí do rozsahu pôsobnosti smernice o spotrebiteľských úveroch a ii) v prípade, že spotrebiteľ dostane úver na kúpu nehnuteľnosti, táto činnosť patrí do rozsahu pôsobnosti smernice o hypotekárnych úveroch.

    Tento návrh sa usiluje aj o poskytnutie potrebných informácií o kolektívnom financovaní investorom vrátane informácií o podkladových rizikách. Na podporu dôvery investorov v tieto inovatívne služby sa v tomto návrhu od poskytovateľov služieb kolektívneho financovania takisto vyžaduje, aby mali zavedené potrebné záruky na minimalizovanie pravdepodobnosti výskytu rizík.

    Súlad s existujúcimi politickými ustanoveniami v tejto oblasti politiky

    Poskytovanie služieb kolektívneho financovania zatiaľ nebolo predmetom cieleného opatrenia EÚ. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania prispôsobili svoje obchodné modely veľmi rôznorodým vnútroštátnym rámcom a podliehajú vykonávaniu existujúcich režimov EÚ a vnútroštátnych režimov zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov. Dynamický charakter obchodných modelov a odlišný výklad existujúcich právnych predpisov EÚ v jednotlivých členských štátoch viedli k širokej škále regulačných rámcov pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, a to od absencie regulácie až po prísne uplatňovanie pravidiel na ochranu investorov. Niektoré členské štáty musia aktualizovať zavedené, na mieru šité vnútroštátne režimy pre kolektívne financovanie, zatiaľ čo iné od platforiem kolektívneho financovania vyžadujú, aby získali licenciu a pôsobili v súlade s existujúcimi rámcami EÚ, napríklad v súlade so smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II), smernicou o platobných službách (PSD) a smernicou o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFMD).

    Tento návrh na európsky právny rámec pre kolektívne financovanie nemá za cieľ zasahovať do vnútroštátnych režimov šitých na mieru alebo do existujúcich licencií vrátane režimov a licencií podľa smerníc MiFID II, PSD alebo AIFMD, ale má za cieľ poskytnúť poskytovateľom služieb kolektívneho financovania možnosť požiadať o označenie EÚ, ktoré im umožní rozšíriť svoju činnosť do celej Únie za určitých podmienok.

    Súlad s ostatnými politikami Únie

    Tento návrh má za cieľ rozšíriť prístup k financovaniu pre inovatívne spoločnosti, MSP a iné nekótované spoločnosti v súlade s prioritou Komisie vytvoriť úniu kapitálových trhov. Tým, že sa platformám umožní rozšíriť ich činnosť na európskom trhu, sa návrh usiluje poskytnúť startupom a MSP prístup k alternatívnym zdrojom kapitálu v súlade s inými iniciatívami, ktoré sa usilovali uľahčiť prístup k financovaniu pre tieto subjekty, ku ktorým patrí napríklad rámec pre európske fondy rizikového kapitálu.

    Táto iniciatíva je takisto súčasťou akčného plánu Európskej komisie pre FinTech, ktorý bol navrhnutý s cieľom lepšie pochopiť technológie a umožniť im podporiť sektor finančných služieb. V skutočnosti je sektor finančných služieb najväčším používateľom digitálnych technológií a predstavuje hlavnú hnaciu silu pri digitálnej transformácii našej spoločnosti. Tieto nové technológie menia spôsob prístupu spotrebiteľov a spoločností k službám a takisto zlepšujú schopnosť porozumieť rizikám a merať ich. Cieľom Komisie je zvoliť prístup k odvetviu FinTech, ktoré je viac orientované na inovácie, zjednodušením regulačného prostredia, v rámci ktorého sa môžu inovatívne finančné služby, produkty a riešenia rozširovať do celej EÚ v bezpečnom a finančne stabilnom prostredí pre investorov aj spoločnosti.

    2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

    Právny základ

    Právnym základom pre tento návrh je článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý umožňuje prijímať opatrenia na aproximáciu vnútroštátnych ustanovení, ktorých cieľom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu.

    V súčasnosti kolektívne financovanie nemôže využívať výhody vnútorného trhu v dôsledku chýbajúceho osobitného a uceleného režimu regulácie a dohľadu. Zatiaľ čo niektoré členské štáty uplatňujú na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania súčasný rámec pre finančné služby, iné im umožňujú, aby zostali mimo regulačného režimu a pôsobili v rámci výnimiek, ako je to relevantné pre konkrétny obchodný model. Medzitým čoraz viac členských štátov vykonáva na mieru šité vnútroštátne rámce s cieľom osobitne zohľadniť činnosti v oblasti kolektívneho financovania.

    Rozdielne rámce, pravidlá a výklad obchodných modelov vzťahujúce sa na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania v Únii tak brzdia potenciálne rozširovanie činnosti v oblasti kolektívneho financovania na úrovni EÚ. Veľké rozdiely v regulačných predpisoch a rozdielne legislatívne rámce pôsobnosti prijaté členskými štátmi predstavujú prekážku v rozširovaní činností platforiem kolektívneho financovania do celej EÚ, keďže ich obchodné modely by sa museli prispôsobiť každej jurisdikcii, museli by často žiadať o viaceré vnútroštátne povolenia alebo registrácie a museli by dodržiavať rozdielne vnútroštátne právne predpisy, okrem iného právne predpisy v oblasti marketingu a ochrany spotrebiteľa. To vedie k vysokým nákladom, právnej zložitosti a neistote pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, čoho dôsledkom je zbytočná fragmentácia trhu, ako aj nedostatočné úspory z rozsahu a nejednotné prístupy k transparentnosti a finančným rizikám. Takéto rozdiely predstavujú prekážku vytvorenia a bezproblémového fungovania vnútorného trhu.

    Táto situácia znižuje schopnosť platforiem kolektívneho financovania preniknúť na iné trhy EÚ za hranicami vnútroštátneho trhu a obmedzuje finančné stimuly pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania len na väčšie krajiny EÚ s dostatočne veľkým trhom. To zasa znižuje schopnosť rozvinúť integrovaný vnútorný trh EÚ pre služby kolektívneho financovania.

    Zároveň majú investori obmedzenú dostupnosť a schopnosť diverzifikovať riziká rovnakým spôsobom v dôsledku nedostatočného vnútorného trhu. Existujú dôležité a inovatívne sektory, napríklad technológie, v prípade ktorých geografická blízkosť nie je kľúčovým faktorom na investovanie, a teda ani spoliehanie sa na medzinárodnú základňu investorov. Medzinárodní investori zápasia, aby v dôsledku cezhraničných prekážok uvedených vyššie prerazili na európskych platformách kolektívneho financovania, a to aj napriek rýchlemu rastu domácich trhov. V dôsledku toho problém investorov angažovať sa cezhranične generuje dodatočné náklady na vyhľadávanie a obmedzuje voľný tok kapitálu v rámci Únie.

    Zistilo sa, že niekoľko spoločností sa uchyľuje k registrácii právneho subjektu a získavaniu finančných prostriedkov v krajinách s rozvinutými trhmi v oblasti kolektívneho financovania. Hoci na to môžu mať vplyv aj iné faktory, napríklad miestny finančný ekosystém, znamená to, že malé podniky v sektoroch s nízkou mobilitou výrobných faktorov by nemohli mať prístup k týmto príležitostiam financovania, pokiaľ už neexistuje efektívny domáci trh v oblasti kolektívneho financovania. Preto môže neschopnosť platforiem a investorov posunúť sa za hranice brániť prístupu k financovaniu pre spoločnosti v mnohých sektoroch.

    Tieto rozdiely takisto vytvárajú rozdielne podmienky pre poskytovateľov platforiem v závislosti od ich umiestnenia fragmentáciou modelov financovania na úrovni jednotlivých štátov, čím sa vytvárajú ďalšie prekážky pre vnútorný trh so službami kolektívneho financovania. Kľúčovými faktormi, ktoré prispievajú k tejto situácii, patrí odlišný výklad týkajúci sa poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a rozdielne zaobchádzanie s nimi, ako aj ešte väčšia nedôvera, ktorú táto skutočnosť vyvoláva u investorov v cezhraničnom kontexte, pokiaľ ide o neistotu a vysoké náklady na vyhľadanie. Čo je dôležitejšie, takýto rozdielny výklad týkajúci sa poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a rozdielne zaobchádzanie s nimi vytvárajú značnú právnu neistotu pre retailových investorov, ktorí zostávajú odradení od poskytovania služieb kolektívneho financovania v dôsledku slabej alebo neistej ochrany ich práv, právnych prostriedkov a nedostatočnej transparentnosti z hľadiska cien a poplatkov súvisiacich s investíciami do projektov.

    Zvedením jednotných podmienok činnosti pre spoločnosti v rámci EÚ sa návrhom prekonávajú rozdiely vo vnútroštátnych právnych rámcoch, ktoré viedli k fragmentácii trhu na úrovni EÚ, čím sa značne znižuje komplexnosť a finančné a administratívne zaťaženie pre všetky kľúčové zainteresované strany, t. j. pre platformy kolektívneho financovania, vlastníkov projektov a investorov. Zároveň sa ním zabezpečujú rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov služieb používaním toho istého označenia EÚ.

    Subsidiarita

    Podľa článku 4 ZFEÚ sa opatrenie EÚ zamerané na dokončenie vnútorného trhu musí posúdiť v kontexte zásady subsidiarity stanovenej v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Je potrebné posúdiť, či by ciele návrhu nemohli dosiahnuť členské štáty v rámci ich vnútroštátnych právnych systémov a z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov sa lepšie dosiahnu na úrovni EÚ.

    Rozdielne prístupy členských štátov a ich odlišný výklad činnosti v oblasti kolektívneho financovania čoraz viac prehlbujú načrtnuté problémy. Keďže na mieru šité vnútroštátne režimy sú hlavnou prekážkou pre platformy a vedú k ďalšej fragmentácii trhu, ciele nie je možné dosiahnuť prostredníctvom individuálnych opatrení prijatých členskými štátmi.

    Útvary Komisie už niekoľko rokov monitorujú trh a uznali rastúcu divergenciu a prehĺbenie problémov, ktoré si vyžadujú zásah na úrovni EÚ. Zhromažďovanie dôkazov prostredníctvom štúdií a verejných konzultácií ukázalo podporu pre opatrenia. Členské štáty doteraz nevyvinuli žiadne úsilie o koordináciu, pokiaľ ide o pravidlá pre služby poskytovania úverov inštitúciami neprijímajúcimi vklady a uplatňovanie pravidiel smernice MiFID na platformy kolektívneho investovania naďalej nie je dostatočne jednotné na umožnenie cezhraničnej činnosti. Opatrenia prijaté členskými štátmi môžu napraviť len ich vlastný trh, čo by nestačilo na zmiernenie negatívneho vplyvu na fungovanie vnútorného trhu.

    Táto situácia obmedzuje prístup k financovaniu kapitálovým trhom v ranom štádiu len pre väčšie krajiny EÚ a investori majú obmedzenú dostupnosť a schopnosť diverzifikovať riziká rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, kde sa geograficky nachádzajú. Poskytnutie rámca na úrovni EÚ by zabezpečilo možnosť vykonávať činnosti kolektívneho financovania cezhranične v rámci celého vnútorného trhu. To by malo za následok väčšiu hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania a členským štátom s malým vnútorným trhom by to umožnilo rozvinúť alternatívne zdroje financovania. Startupom a MSP by to poskytlo viac kapitálu a investorom by to umožnilo prístup k alternatívnej triede aktív.

    Proporcionalita

    Podľa zásady proporcionality by obsah a forma opatrenia EÚ nemali prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

    V súčasnosti poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí chcú ponúkať svoje služby v iných členských štátoch, tak môžu urobiť, pokiaľ získajú miestnu licenciu a dodržia vnútroštátny režim uvedeného členského štátu v oblasti kolektívneho financovania. V praxi to znamená, že poskytovateľ služieb kolektívneho financovania musí naraz dodržiavať niekoľko vnútroštátnych režimov a takisto musí prispôsobiť svoj obchodný model, ak chce ponúkať služby cezhranične. To značne obmedzuje schopnosť poskytovateľov služieb kolektívneho financovania rozširovať svoju ponuku na úrovni EÚ.

    Poskytovanie služieb kolektívneho financovania sa sústreďuje na menšie činnosti zvyšovania kapitálu pre projekty, startupy v ranom štádiu a MSP. V niektorých členských štátoch však poskytovatelia musia uplatňovať existujúce sektorové právne predpisy, napríklad smernicu MiFID II a nariadenie MiFIR. Uvedené pravidlá by mohli byť neprimerané v prípade malých činností. Okrem toho tieto pravidlá nemusia byť vhodné na daný účel. Kolektívne financovanie zahŕňa mnoho rôznych obchodných modelov, ktoré by nemuseli byť všetky riešené, a preto by mohli mať nepredvídateľné regulačné vedľajšie účinky. V dôsledku toho nemusí byť možné primeraným spôsobom zachytiť čoraz väčší počet platforiem kombinujúcich rôzne obchodné modely, ktoré môžu zahŕňať úverové a investičné transakcie.

    Samostatný dobrovoľný európsky režim kolektívneho financovania na základe označenia európskeho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania, ktoré by si platformy zvolili, keď by chceli vykonávať cezhraničnú podnikateľskú činnosť, by nezmenil na mieru šité vnútroštátne rámce kolektívneho financovania a zároveň by poskytol možnosť platformám, ktoré chcú rozšíriť svoju činnosť na európskej úrovni a chcú vykonávať cezhraničnú podnikateľskú činnosť. Tým by sa celkom rýchlo a značne znížili náklady na vstup na trh (regulačné náklady a náklady na dohľad) pre platformy kolektívneho financovania pôsobiace (alebo majúce úmysel pôsobiť) cezhranične, keďže by im bolo udelené povolenie len raz. Zároveň by bol režim primeranejší než v prípade pravidiel smernice MiFID. Navrhovaný režim zameraný na poskytovanie služieb by takisto umožnil flexibilitu pri zachytávaní činností platforiem kombinujúcich viaceré obchodné modely, keďže ide o jednotný režim, ktorý sa vzťahuje na investičné aj úverové modely (čím sa znižuje regulačná neistota). Tento prístup by takisto zabezpečil nadčasovosť režimu vzhľadom na rýchly vývoj v rámci sektora a využívanie odlišných nástrojov.

    Uprednostňovaná možnosť by takisto bola v súlade s legislatívnym rámcom, keďže umožňuje koexistenciu zriadených finančných rámcov s týmto režimom, s výnimkou, ktorá je v súlade s parametrom 1 milión EUR stanoveným v inom kľúčovom právnom predpise EÚ, konkrétne v nariadení (EÚ) 2017/1129 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu 4 . Tento prístup by minimalizoval riziká regulatórnej arbitráže, pričom by umožnil cezhraničné činnosti v súlade so solídnou ochranu investorov a rámcom finančnej stability.

    Výber nástroja

    V článku 114 ZFEÚ sa umožňuje prijímanie aktov v podobe nariadenia alebo smernice. V tomto prípade bolo zvolené nariadenie, keďže na to, aby bolo „označenie EÚ“ účinné, musí byť priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    Po druhé, keďže navrhovaným nariadením sa stanovujú harmonizované požiadavky pre platformy kolektívneho financovania, ktoré chcú požiadať o príslušné povolenie, nesmie podliehať osobitným vnútroštátnym pravidlám. V tomto prípade je preto vhodnejšie nariadenie ako smernica. Všetky prvky, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti návrhu, by však podliehali vnútroštátnym pravidlám vrátane tých, ktorými sa transponujú ustanovenia uplatniteľných smerníc EÚ.

    3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

    Konzultácie so zainteresovanými stranami

    Odpovede na verejné konzultácie Komisie o kolektívnom financovaní v roku 2013, o zelenej knihe o únii kapitálových trhov v roku 2014 a o strednodobom preskúmaní únie kapitálových trhov v roku 2017 a na konzultáciu FinTech v roku 2017 poskytli kvalitatívne dôkazy na podporu vypracovania posúdenia vplyvu. Respondenti, ktorí sa zapojili do konzultácie o zelenej knihe o únii kapitálových trhov, určili niekoľko prekážok rozvoja vhodne regulovaných platforiem kolektívneho financovania: regulačné prekážky, nedostatočná dostupnosť a kvalita informácií a iné prekážky, ako napríklad nedostatok sekundárnych trhov a daňové prekážky. Niektorí respondenti sa domnievali, že zásah EÚ by uľahčil cezhraničné transakcie pri nižších nákladoch. Mnoho respondentov, ktorí sa zapojili do konzultácie o strednodobom preskúmaní únie kapitálových trhov, sa vyjadrili podobne, pričom argumentovali v prospech vývoja riadneho právneho rámca pre kolektívne financovanie v celej EÚ s cieľom zabezpečiť primeranú ochranu investorov a spotrebiteľov a vytvoriť dostatočne veľký trh.

    Komisia uskutočnila verejnú konzultáciu na tému „Finančné technológie: konkurencieschopnejší a inovatívnejší európsky finančný sektor“. V rámci verejnej konzultácie bolo doručených celkovo 226 odpovedí od jednotlivcov, odvetvia (od značne rôznorodých účastníkov trhu), vnútroštátnych a európskych regulačných orgánov a orgánov dohľadu, od používateľov a od odborových zväzov. Súhrn príspevkov spolu s podrobným súhrnom jednotlivých odpovedí v rámci verejnej konzultácie boli uverejnené 12. septembra 2017. Respondenti sa vo všeobecnosti domnievali, že vnútroštátne regulačné režimy pre kolektívne financovanie v Európe majú priamy vplyv na rozvoj sektora kolektívneho financovania. Tento názor vo všeobecnosti zdieľali všetky typy respondentov (súkromné osoby, súkromné organizácie, verejné orgány a medzinárodné organizácie). Takmer polovica respondentov, ktorí vyjadrili svoje stanovisko k tejto záležitosti, si myslela, že vnútroštátne regulačné režimy bránia cezhraničnej činnosti v oblasti kolektívneho financovania a že sa vyžaduje harmonizácia na úrovni EÚ. Títo respondenti takisto poukázali na to, že európsky trh je fragmentovaný v dôsledku rozdielov v režimoch prijatých jednotlivými členskými štátmi. Okrem toho niektorí tvrdili, že bránenie cezhraničnej činnosti juxtapozíciou vnútroštátnych právnych predpisov bráni skutočnej hospodárskej súťaži a spôsobuje, že pre platformy je ťažšie a nákladovo náročnejšie rásť a dosiahnuť potrebnú veľkosť, aby boli ziskové v dlhodobejšom horizonte.

    Útvary Komisie okrem toho uskutočnili sériu seminárov, v rámci ktorých viedli konzultácie s členskými štátmi, odborovými zväzmi a ich členmi. V rámci expertnej skupiny Európskeho výboru pre cenné papiere (EGESC) sa uskutočnili tri regulačné semináre s členskými štátmi o kolektívnom financovaní, a to v decembri 2014, vo februári 2016 a v novembri 2017. Experti poukázali na niekoľko otázok, ktoré by sa mohli riešiť s cieľom vyhnúť sa právnym prekážkam a podporovať činnosť v oblasti kolektívneho financovania v EÚ, napríklad výmenu informácií, zhromažďovanie údajov, zriadenie spoločnej taxonómie, podporovanie režimu povolenia na cezhraničnú činnosť (passporting) a konvergentnejšie požiadavky na zverejňovanie informácií v súvislosti s otázkami v oblasti cenných papierov pod limitom prospektu. Útvary Komisie v roku 2015 zriadili aj Európske fórum zainteresovaných strán pre kolektívne financovanie (ECSF) ako expertnú skupinu zástupcov združení dotknutých skupín zainteresovaných strán a vnútroštátnych orgánov. Nakoniec sa v júni 2017 uskutočnil seminár o cezhraničnom kolektívnom financovaní v súvislosti so štúdiou „Určenie trhových a regulačných prekážok cezhraničného rozvoja kolektívneho financovania v EÚ“.

    Získavanie a využívanie expertízy

    Návrh sa opiera o rozsiahly teoretický výskum, externé štúdie, cielené konzultácie, rozhovory, cieľové skupiny, semináre a ďalšie zdroje. Použitý materiál bol zhromažďovaný od začiatku monitorovania vykonávaného útvarmi Komisie, t. j. od roku 2013. Materiál zahŕňa stretnutia so zainteresovanými stranami, štúdie vykonané v mene Komisie a zainteresovanými stranami odvetvia, pracovné dokumenty útvarov Komisie, stanoviská a odporúčania orgánov dohľadu, štúdie a akademické výskumné práce. Bola zadaná štúdia zameraná na určenie prekážok cezhraničného poskytovania služieb kolektívneho financovania.

    Posúdenie vplyvu

    Tento návrh sprevádza posúdenie vplyvu, ktoré bolo predložené 18. novembra 2017 a schválené výborom pre kontrolu regulácie 15. decembra 2017.

    Výbor požiadal o zmenu návrhu posúdenia vplyvu s cieľom objasniť i) odôvodnenie a naliehavosť iniciatívy a ako sa vyvíjala pozícia Komisia v posledných rokoch spolu s podrobnejším vysvetlením zamerania na veľmi skoré potreby financovania inovatívnych podnikateľov, malých podnikov a startupov; ii) do akej miery je návrh výhľadový a schopný integrovať budúci vývoj; iii) význam regulačnej fragmentácie v porovnaní s prekážkami, ktoré sa v návrhu neriešia; iv) ďalšie dôkazy dopytu po cezhraničnej činnosti; v) vzájomné pôsobenie medzi návrhom a existujúcimi sektorovými právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi a vi) právomoc týkajúcu sa výberu príslušného orgánu dohľadu a vplyv návrhu na Európsky orgán pre cenné papiere a trhy. Posúdenie vplyvu bolo zodpovedajúcim spôsobom zmenené.

    V posúdení vplyvu sa dospelo k záveru, že trhy EÚ v oblasti kolektívneho financovania pre financovanie podnikania sú do veľkej miery nedostatočne rozvinuté v porovnaní s inými hlavnými ekonomikami, ale čo je najdôležitejšie, nie sú schopné riadne fungovať cezhranične. V dôsledku fragmentovaných a protichodných regulačných režimov nie sú platformy kolektívneho financovania schopné rozširovať sa a voľne poskytovať svoje služby na celoeurópskej úrovni. Podobne, investori nevykonávajú cezhraničné činnosti v dôsledku nedostatočnej dôvery v tieto platformy a ich fragmentované regulačné rámce vzťahujúce sa na poskytovanie služieb. S cieľom riešiť tieto problémy sa v rámci posúdenia vplyvu určili a preskúmali štyri politické možnosti:

    1.Východisko – žiadne opatrenie EÚ.

    2.Možnosť 1 – opieranie sa o dobré meno: minimálne normy s najlepšími postupmi.

    3.Možnosť 2 – prístup založený na produktoch: zaradenie kolektívneho financovania do existujúceho jednotného súboru pravidiel EÚ.

    4.Možnosť 3 – doplnkové riešenie založené na službách: režim pre „európskych poskytovateľov služieb kolektívneho financovania“.

    V rámci prvej, t. j. východiskovej možnosti, sa analyzoval vývoj trhu v prípade, že sa neprijme žiadne opatrenie EÚ. Bez opatrenia budú platformy kolektívneho financovania ešte menej schopné rozširovať sa cezhranične a narastajúce rozpory medzi vnútroštátnymi režimami by mohli vytvoriť medzery, pokiaľ ide o ochranu investorov a integritu trhu.

    Druhá možnosť vychádzala z možnosti zavedenia minimálnych harmonizačných prvkov v celej EÚ, ktoré sa majú kombinovať s najlepšími postupmi. Táto možnosť sa takisto nezvolila, keďže by vytvorila neprimeranú regulačnú neistotu v dôsledku mechanizmu samoregulačného presadzovania a jeho interakcie s vnútroštátnymi režimami, ktoré sú už zavedené.

    V rámci tretej možnosti sa preskúmal prípad zavedenia ustanovení týkajúcich sa služieb kolektívneho financovania na základe súčasného legislatívneho rámca EÚ, ako je napríklad smernica MiFID, a vytvorenia samostatného režimu pre činnosti v oblasti služieb kolektívneho požičiavania, pre ktoré v súčasnosti nie je zavedený európsky rámec. Toto začlenenie režimu kolektívneho financovania do jednotného súboru pravidiel EÚ nebolo zvolené, pretože nie je tak nákladovo efektívne ako iné možnosti pri dosiahnutí podobných výsledkov z hľadiska integrity a transparentnosti.

    V rámci štvrtej a uprednostňovanej možnosti sa zvážila možnosť zavedenia označenia EÚ pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktorým by bolo udeľované povolenie a nad ktorými by bol vykonávaný dohľad na úrovni EÚ v rámci režimu EÚ. Táto možnosť v sebe spája flexibilitu pre obchodné modely (ktoré si môžu slobodne zvoliť označenie EÚ alebo zostať vo vnútroštátnom režime) s primeranou ochranou investorov a organizačnými pravidlami. Okrem toho sa komplexným režimom passportingu takisto stanovuje nákladovo efektívny nástroj na rozšírenie na základe spoločného rámca, čím sa znižuje regulačná neistota a administratívne zaťaženie.

    Základné práva

    EÚ sa zaviazala dodržiavať prísne normy ochrany základných práv a je signatárom mnohých dohovorov o ľudských právach. V tejto súvislosti je nepravdepodobné, že návrh bude mať priamy vplyv na tieto práva uvedené v hlavných dohovoroch OSN o ľudských právach, v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv EÚ, a v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP).

    4.VPLYV NA ROZPOČET

    Uprednostňovaná možnosť má vplyv z hľadiska nákladov a administratívneho zaťaženia pre Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA). Rozsah a rozdelenie týchto nákladov bude závisieť od presných požiadaviek vzťahujúcich sa na európskych poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a od súvisiacich úloh v oblasti dohľadu a monitorovania.

    Za predpokladu, že orgán ESMA v prvom úplnom roku vykonávania (2020) udelí povolenie 25 európskym poskytovateľom služieb kolektívneho financovania a bude nad nimi vykonávať dohľad, bude vplyv na náklady (bez poplatkov účtovaných odvetviu) predstavovať približne 1 637 000 EUR v uvedenom roku. Tento odhad zahŕňa aj 500 000 EUR v podobe jednorazových nákladov, ktoré sa majú rozložiť na prvé dva roky a ktoré sa použijú na zriadenie potrebných informačných systémov. Vzhľadom na to, že európsky sektor kolektívneho financovania je ešte mladý a charakterizovaný najmä malými platformami s obmedzenými príjmami, poplatky európskych poskytovateľov služieb kolektívneho financovania budú mať primeraný limit.

    5.ĎALŠIE PRVKY

    Plány vykonávania a opatrenia týkajúce sa monitorovania, hodnotenia a podávania správ

    Neuplatňuje sa.

    Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

    Cieľom návrhu je vytvoriť jednotné pravidlá týkajúce sa kolektívneho financovania na úrovni EÚ. Návrh nenahrádza vnútroštátne pravidlá týkajúce sa kolektívneho financovania tam, kde existujú. Podľa návrhu si môže poskytovateľ služieb kolektívneho financovania vybrať, či bude poskytovať alebo ďalej poskytovať služby na domácom základe podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov (a to aj v prípade, že sa členský štát rozhodne uplatňovať smernicu MiFID II na činnosti v oblasti kolektívneho financovania) alebo požiada o povolenie poskytovať služby kolektívneho financovania podľa navrhovaného nariadenia. V prípade povolenia podľa pravidiel EÚ sa povolenie vzťahuje na poskytovanie služieb v jednom členskom štáte a aj na cezhraničnom základe. Ak sa poskytovateľ rozhodne uplatňovať pravidlá EÚ, povolenie podľa uplatniteľných vnútroštátnych pravidiel sa odníme. Povolenie udelené podľa tohto nariadenia by umožnilo poskytovateľom služieb kolektívneho financovania poskytovať služby kolektívneho financovania na základe povolenia na cezhraničnú činnosť vo všetkých členských štátoch.

    V článku 1 sa vymedzuje predmet úpravy; stanovuje sa v ňom najmä, že nariadenie sa vzťahuje na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, a stanovujú sa ním jednotné požiadavky v súvislosti s ich činnosťami, organizáciou, udeľovaním povolenia a priebežným dohľadom. V článku 2 sa vymedzuje rozsah pôsobnosti, ktorý je obmedzený na tie právnické osoby, ktoré sa rozhodnú požiadať o povolenie podľa článku 11, a na tie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s uvedeným článkom. Stanovujú sa v ňom aj výnimky, na základe ktorých by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na služby kolektívneho financovania, ktoré sú poskytované spotrebiteľom v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. a) smernice 2008/48/ES, na služby kolektívneho financovania poskytované právnickými osobami, ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 7 smernice 2014/65/EÚ, alebo na službu kolektívneho financovania poskytovanú fyzickými alebo právnickými osobami, ktorým bolo udelené povolenie na uvedený účel podľa vnútroštátneho práva. Z tohto ustanovenia vyplýva, že osoby, ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktoré chcú naďalej poskytovať služby mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by už viac nemali mať možnosť pôsobiť na základe povolenia udeleného podľa tohto nariadenia. Takéto osoby, ktoré poskytujú cezhraničné služby kolektívneho investovania, by mali požiadať o povolenie podľa smernice 2014/65/EÚ, pričom ich povolenie na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania podľa tohto nariadenia by sa malo odňať.

    V článku 3 sa stanovuje vymedzenie pojmov, ktoré sa používajú na účely tohto nariadenia, najmä „služby kolektívneho financovania“, „platforma kolektívneho financovania“, „poskytovateľ služieb kolektívneho financovania“, „ponuka kolektívneho financovania“ a ďalšie pojmy. Dôležité je, že Komisia môže prijímať delegované akty na spresnenie ďalších technických prvkov vymedzenia pojmov stanovených v článku 2 s cieľom zohľadniť vývoj trhu, technologický vývoj a skúsenosti.

    V kapitole II sa stanovuje poskytovanie služieb kolektívneho financovania (článok 4), účinné a obozretné riadenie (článok 5) a vybavovanie sťažností (článok 6). Na základe uvedených ustanovení musia poskytovatelia služieb kolektívneho financovania po celý čas spĺňať organizačné požiadavky, pričom fyzické osoby s právomocou riadiť poskytovateľa služieb kolektívneho financovania by mali mať primerané zručnosti a odborné skúsenosti. V súvislosti s konfliktmi záujmov (článok 7) musí poskytovateľ služieb kolektívneho financovania uchovávať a vykonávať účinné organizačné a administratívne opatrenia s cieľom podniknúť všetky primerané kroky navrhnuté na zabránenie tomu, aby mali konflikty záujmov nepriaznivý vplyv na záujmy jeho klientov. Od poskytovateľov služieb kolektívneho financovania sa takisto vyžaduje, aby podnikli všetky primerané kroky na identifikáciu, predchádzanie alebo zvládanie konfliktov záujmov medzi nimi vrátane ich manažérov a zamestnancov alebo každej osoby, ktorá je s nimi priamo alebo nepriamo prepojená prostredníctvom ovládania, a ich klientmi alebo medzi klientom a iným klientom, ktoré vzniknú v priebehu poskytovania akýchkoľvek služieb. Pravidlá týkajúce sa outsourcingu a úschovy aktív klientov sú stanovené v článkoch 8 a 9.

    V kapitole III sa stanovujú ustanovenia o požiadavkách na udeľovanie povolení a priebežný dohľad. Konkrétnejšie sa v článku 10 stanovuje požiadavka na udeľovanie povolení a podmienky udeľovania povolení pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania musia najmä spĺňať niekoľko kritérií na to, aby im orgán ESMA udelil povolenie. V článku 10 sa takisto stanovujú postupy schvaľovania a zamietania žiadostí o povolenie. V článku 11 sa od orgánu ESMA vyžaduje, aby zriadil verejne dostupný a aktuálny register všetkých poskytovateľov služieb kolektívneho financovania. V článku 12 sa spresňuje, že služby kolektívneho financovania sa musia poskytovať pod dohľadom orgánu ESMA. V článku 13 sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa odňatia povolenia.

    V kapitole IV sa stanovujú ustanovenia o ochrane investorov a o transparentnosti. Podľa článku 14 musia byť všetky informácie vrátane marketingovej komunikácie, ktoré poskytovatelia služieb kolektívneho financovania poskytujú klientom, úplné, zrozumiteľné a správne. V článku 15 sa stanovuje počiatočné posúdenie vhodnosti potenciálneho klienta a uvádza sa v ňom, že platformy musia investorom ponúknuť možnosť simulovať svoju schopnosť znášať straty. V článku 16 sa uvádzajú podrobnosti a obsah, ako aj forma a iné požiadavky týkajúce sa dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov. Článok 17 sa zaoberá výveskou a článok 18 právom investora na prístup k záznamom.

    V kapitole V sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa marketingovej komunikácie. Konkrétnejšie sa v článku 19 stanovujú podrobné požiadavky na marketingovú komunikáciu a v článku 20 sa od príslušných vnútroštátnych orgánov vyžaduje, aby uverejňovali a uchovávali na svojich webových sídlach vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sa vzťahujú na marketingovú komunikáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania.

    V kapitole VI sa stanovujú podrobné ustanovenia o právomociach a kompetenciách orgánu ESMA, o povinnosti zachovávať mlčanlivosť (článok 21), žiadosti o informácie (článok 22), všeobecných vyšetrovaniach (článok 23), kontrolách na mieste (článok 24), výmene informácií (článok 25), služobnom tajomstve (článok 26), opatreniach dohľadu vykonávaného orgánom ESMA (článok 27), ako aj o správnych sankciách a iných opatreniach, najmä pokutách (článok 28), pravidelnom penále (článok 29), zverejňovaní, povahe a vymáhaní pokút (článok 30) a o zodpovedajúcich procesných pravidlách pre prijímanie opatrení dohľadu a ukladanie pokút (článok 31).

    V článku 32 sa stanovujú požiadavky v súvislosti s vypočúvaním dotknutých osôb a v článku 33 sa stanovuje neobmedzená právomoc Súdneho dvora nad rozhodnutiami orgánu ESMA. V súlade s článkom 34 by mal mať orgán ESMA možnosť účtovať poplatky poskytovateľom služieb kolektívneho financovania v súlade s týmto nariadením a delegovaným aktom prijatým podľa tohto nariadenia. V článku 35 sa stanovuje, že orgán ESMA môže delegovať konkrétne úlohy dohľadu na vnútroštátne orgány členských štátov v súlade s usmerneniami orgánu ESMA.

    Kolektívne financovanie, ako akékoľvek iné finančné služby, môže byť vystavené rizikám, ktoré sa týkajú prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Nariadenie preto stanovuje primerané záruky, aby sa minimalizovali riziká vykonávania takýchto postupov. Najmä v článku 9 sa požaduje, že platobné transakcie kolektívneho financovania sa musia uskutočniť prostredníctvom subjektov, ktoré sú povolené na základe smernice o platobných službách (PSD), a teda podliehajú štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD), bez ohľadu na to, či platbu poskytuje platforma samotná alebo tretia strana. V článku 9 sa takisto stanovuje, že poskytovatelia služieb kolektívneho financovania musia zabezpečiť, aby vlastníci projektu prijímali financovanie ponúk kolektívneho financovania alebo akúkoľvek platbu len prostredníctvom subjektu povoleného podľa smernice o materských a dcérskych spoločnostiach. Článkom 10 sa zavádzajú požiadavky na „dobrú povesť“ manažérov, ktoré zahŕňajú, že nemajú záznam v registri trestov podľa právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. V článku 13 sa požaduje od príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane príslušných vnútroštátnych orgánov určených podľa ustanovení smernice (EÚ) 2015/849, aby oznámili orgánu ESMA každú záležitosť, ktorá je relevantná podľa smernice o boji proti praniu špinavých peňazí a ktorá sa týka platformy kolektívneho financovania. ESMA môže následne odňať povolenie, ktoré sa opiera o tieto informácie. V článku 38 sa stanovuje, že s cieľom ďalej zabezpečiť finančnú stabilitu prostredníctvom zabránenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu Komisia by mala posúdiť potrebu a primeranosť toho, aby poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podliehali povinnostiam týkajúcim sa dodržiavania súladu s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, ako aj aby títo poskytovatelia služieb kolektívneho financovania boli doplnení do zoznamu povinných subjektov na účely smernice (EÚ) 2015/849.

    Vykonávanie delegovania s cieľom prijímať delegované akty Komisie je uvedené v kapitole VII. Návrh nariadenia obsahuje splnomocnenie pre Komisiu na prijímanie delegovaných aktov spresňujúcich určité podrobnosti, požiadavky a opatrenia stanovené v nariadení.



    2018/0048 (COD)

    Návrh

    NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

    o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie

    (Text s významom pre EHP)

    EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

    so zreteľom na návrh Európskej komisie,

    po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

    so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 5 ,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 6 ,

    konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

    keďže:

    (1)Kolektívne financovanie sa čoraz viac etabluje ako forma alternatívneho financovania pre malé a stredné podniky (MSP) v ranom štádiu rastu spoločnosti, ktoré sa spravidla spoliehajú na malé investície. Kolektívne financovanie predstavuje nový typ sprostredkovania, pri ktorom poskytovateľ služieb kolektívneho financovania komunikuje so svojimi klientmi prostredníctvom digitálnej platformy bez toho, aby podstupoval vlastné riziko s cieľom spárovať potenciálnych investorov s podnikmi, ktoré hľadajú financovanie, bez ohľadu na to, či financovanie vedie k dohode o úvere, majetkovému podielu alebo inému podielu založenému na prevoditeľných cenných papieroch. Je preto vhodné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia kolektívne požičiavanie aj kolektívne investovanie, keďže ide o porovnateľné alternatívy podnikateľského financovania.

    (2)Pre malé a vznikajúce spoločnosti je náročné získať financovanie, najmä keď prechádzajú zo startupovej fázy do fázy expanzie. Kolektívne financovanie môže prispieť k poskytovaniu prístupu k financovaniu pre takéto spoločnosti a tým k dobudovaniu únie kapitálových trhov. Nedostatočný prístup k financovaniu pre takéto spoločnosti predstavuje problém dokonca aj v členských štátoch, kde prístup k bankovému financovaniu zostal stabilný počas celej finančnej krízy. Kolektívne financovanie vzniklo ako etablovaná prax financovania projektu alebo podniku, zvyčajne zo strany veľkého počtu ľudí alebo organizácií prostredníctvom online platforiem, na ktorých občania, organizácie a podniky vrátane startupov získavajú relatívne malé peňažné sumy.

    (3)Poskytovanie služieb kolektívneho financovania sa vo všeobecnosti opiera o tri typy účastníkov: o vlastníka projektu, ktorý navrhuje projekt, ktorý sa má financovať, o investorov, ktorí financujú navrhovaný projekt, a to spravidla obmedzenými investíciami, a o sprostredkovateľskú organizáciu vo forme poskytovateľa služieb, ktorý spája vlastníkov projektov a investorov prostredníctvom online platformy.

    (4)Okrem poskytnutia alternatívneho zdroja financovania vrátane rizikového kapitálu môže kolektívne financovanie ponúknuť spoločnostiam ďalšie výhody. Vlastníkovi projektu môže poskytnúť potvrdenie koncepcie a nápadu, umožniť prístup k veľkému počtu ľudí, ktorí podnikateľovi poskytnú náhľad a informácie, a môže byť marketingovým nástrojom, ak je kampaň kolektívneho financovania úspešná.

    (5)Niekoľko členských štátov už zaviedlo vnútroštátne individualizované režimy kolektívneho financovania. Uvedené režimy sú prispôsobené charakteristikám a potrebám miestnych trhov a investorov. V dôsledku toho sa existujúce vnútroštátne pravidlá odlišujú, pokiaľ ide o podmienky činnosti platforiem kolektívneho financovania, rozsah povolených činností a požiadaviek na udelenie licencie.

    (6)Rozdiely medzi existujúcimi vnútroštátnymi pravidlami bránia cezhraničnému poskytovaniu služieb kolektívneho financovania, a tak majú priamy účinok na fungovanie vnútorného trhu s takýmito službami. Najmä skutočnosť, že právny rámec je fragmentovaný podľa štátnych hraníc, vytvára značné náklady na dodržiavanie predpisov pre retailových investorov, ktorí pri určovaní pravidiel vzťahujúcich sa na cezhraničné služby kolektívneho financovania často čelia ťažkostiam, ktoré nie sú úmerné veľkosti ich investície. Takíto investori sú preto často odradení od cezhraničného investovania cez platformy kolektívneho financovania. Z rovnakých dôvodov sú poskytovatelia služieb kolektívneho financovania prevádzkujúci takéto platformy odradení od ponúkania svojich služieb v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sú usadení. V dôsledku toho zostali činnosti v oblasti kolektívneho financovania až doteraz do veľkej miery vnútroštátne na úkor trhu v oblasti kolektívneho financovania na úrovni Únie, čím sa podnikom znemožňuje prístup k službám kolektívneho financovania.

    (7)V záujme podpory cezhraničných činností v oblasti kolektívneho financovania a uľahčenia uplatňovania slobody poskytovať a prijímať takéto služby na vnútornom trhu pre poskytovateľov kolektívneho financovania je preto potrebné riešiť existujúce prekážky riadneho fungovania vnútorného trhu so službami kolektívneho financovania. Stanovenie jednotného súboru pravidiel o poskytovaní služieb kolektívneho financovania, ktoré poskytovateľom služieb kolektívneho financovania poskytnú možnosť požiadať o jediné povolenie na výkon svojej činnosti podľa uvedených pravidiel v celej Únii, je vhodným prvým krokom na podporu cezhraničných činností v oblasti kolektívneho financovania, a tým na zlepšenie fungovania jednotného trhu.

    (8)Cieľom tohto nariadenia je podporiť cezhraničné podnikateľské financovanie odstránením prekážok fungovania vnútorného trhu so službami kolektívneho financovania. Služby kolektívneho financovania vo vzťahu k poskytovaniu úverov spotrebiteľom v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES 7 by preto nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

    (9)S cieľom zabrániť tomu, aby sa na tú istú činnosť vzťahovali rôzne povolenia v rámci Únie, by služba kolektívneho financovania poskytovaná osobami, ktorým bolo udelené povolenie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ 8 , alebo poskytovaná v súlade s vnútroštátnym právom, mala byť vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

    (10)V súvislosti s kolektívnym požičiavaním by uľahčenie poskytovania úverov vrátane služieb, ako je predkladanie ponúk kolektívneho financovania klientom alebo hodnotenie úverovej schopnosti vlastníkov projektu, malo vytvoriť priestor pre rôzne obchodné modely, čo by umožnilo uzatvorenie dohody o úvere prostredníctvom platformy kolektívneho financovania medzi jedným alebo viacerými klientmi a jedným alebo viacerými vlastníkmi projektu.

    (11)V súvislosti s kolektívnym investovaním je prevoditeľnosť cenného papiera dôležitou zárukou pre investorov, aby mohli vystúpiť zo svojej investície, pretože im poskytuje právnu možnosť odpredať svoj podiel na kapitálových trhoch. Toto nariadenie preto pokrýva a povoľuje služby kolektívneho investovania len vo vzťahu k prevoditeľným cenným papierom. Finančné nástroje iné ako prevoditeľné cenné papiere by však mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pretože uvedené cenné papiere predstavujú riziká pre investorov, ktoré nemôžu byť náležite riadené podľa tohto právneho rámca.

    (12)Vzhľadom na riziká súvisiace s kolektívnymi investíciami je v záujme účinnej ochrany investorov vhodné stanoviť limit pre maximálnu protihodnotu pre každú ponuku kolektívneho financovania. Uvedený limit by mal byť stanovená na 1 000 000 EUR, pretože tento limit zodpovedá limitu stanovenému v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 9 pre povinné vypracovanie a schválenie prospektu nad uvedenou prahovou hodnotou.

    (13)S cieľom zabrániť regulatórnej arbitráži a zaistiť účinný dohľad nad poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania by sa malo poskytovateľom služieb kolektívneho financovania zakázať prijímať vklady alebo iné návratné zdroje od verejnosti, pokiaľ im nebolo udelené povolenie na výkon činnosti úverovej inštitúcie v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ 10 .

    (14)Na dosiahnutie uvedeného cieľa by mala byť poskytovateľom služieb kolektívneho financovania poskytnutá možnosť požiadať o jediné povolenie platné v celej Únii a vykonávať svoju činnosť v súlade s uvedenými jednotnými požiadavkami. Avšak na zachovanie širokej dostupnosti ponúk kolektívneho financovania zacielených výlučne na vnútroštátne trhy by poskytovateľom služieb kolektívneho financovania, ktorí si zvolia, že budú poskytovať svoje služby podľa uplatniteľných vnútroštátnych predpisov, mala byť naďalej poskytovaná táto možnosť. V súlade s tým by mali byť jednotné požiadavky stanovené v tomto nariadení voliteľné, a preto by sa nemali vzťahovať na takýchto poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktorí sa rozhodnú naďalej pôsobiť iba na vnútroštátnom základe.

    (15)S cieľom zachovať vysokú úroveň ochrany investorov, znížiť riziká spojené s kolektívnym financovaním a zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi by mali mať poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zavedenú politiku navrhnutú na zabezpečenie toho, aby sa projekty vyberali profesionálnym, spravodlivým a transparentným spôsobom a aby boli služby kolektívneho financovania poskytované rovnakým spôsobom.

    (16)V záujme zlepšenia služieb poskytovaných svojim klientom by mali mať poskytovatelia služieb kolektívneho financovania možnosť vykonávať v mene klientov diskrečnú právomoc so zreteľom na parametre pokynov klientov za predpokladu, že podniknú všetky potrebné kroky na získanie čo najlepšieho výsledku pre svojich klientov a že zverejnia presnú metódu a parametre diskrečnej právomoci. S cieľom zabezpečiť, aby boli potenciálnym investorom ponúkané investičné príležitosti na neutrálnej báze, by poskytovatelia služieb kolektívneho financovania nemali vyplatiť ani prijať žiadnu odmenu, zľavu ani nepeňažnú výhodu za smerovanie pokynov investorov ku konkrétnej ponuke poskytnutej na ich platforme ani ku konkrétnej ponuke poskytnutej na platforme tretej strany.

    (17)Cieľom tohto nariadenia je uľahčiť priame investície a zabrániť vytvoreniu príležitostí pre regulatórnu arbitráž pre finančných sprostredkovateľov regulovaných podľa iných právnych predpisov Únie, najmä pravidiel Únie týkajúcich sa správcov aktív. Využívanie právnych štruktúr vrátane účelovo vytvorených subjektov stojacich medzi projektom kolektívneho financovania a investormi by preto malo byť prísne regulované a povolené len v odôvodnených prípadoch.

    (18)Zabezpečenie účinného systému riadenia je zásadné na náležité riadenie rizík a na predchádzanie akémukoľvek konfliktu záujmov. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by preto mali mať opatrenia v oblasti riadenia zabezpečujúce účinné a obozretné riadenie, a ich manažment by mal mať dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by takisto mali stanoviť postupy na prijímanie a vybavovanie sťažností od klientov.

    (19)Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by mali pôsobiť ako neutrálni sprostredkovatelia medzi klientmi na ich platforme kolektívneho financovania. S cieľom predchádzať konfliktom záujmov by sa mali stanoviť určité požiadavky, pokiaľ ide o poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a manažérov a zamestnancov alebo o akúkoľvek osobu, ktorá ich priamo alebo nepriamo ovláda. Malo by sa zabrániť najmä tomu, aby mali poskytovatelia služieb kolektívneho financovania na svojich platformách kolektívneho financovania akúkoľvek finančnú účasť na ponukách kolektívneho financovania. Okrem toho by akcionári vlastniaci aspoň 20 % základného imania alebo hlasovacích práv, manažéri a zamestnanci ani žiadna osoba, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda platformy kolektívneho financovania, nemali vystupovať ako klienti vo vzťahu k službám kolektívneho financovania ponúkaným na uvedenej platforme kolektívneho financovania.

    (20)V záujme efektívneho a bezproblémového poskytovania služieb kolektívneho financovania by sa malo poskytovateľom služieb kolektívneho financovania umožniť zveriť akúkoľvek prevádzkovú funkciu v celku alebo sčasti poskytovateľom služieb za predpokladu, že outsourcing významne nenaruší kvalitu vnútorných kontrol poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a účinný dohľad nad nimi. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by však mali naďalej niesť plnú zodpovednosť za dodržiavanie tohto nariadenia.

    (21)Držba finančných prostriedkov klientov a poskytovanie platobných služieb si vyžadujú povolenie na výkon činnosti poskytovateľa platobných služieb v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 11 . Táto povinná požiadavka na povolenie nemôže byť splnená povolením na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania. Je preto vhodné objasniť, že keď poskytovateľ služieb kolektívneho financovania vykonáva v súvislosti so svojimi službami kolektívneho financovania takéto platobné služby, musí získať aj povolenie na výkon činnosti platobnej inštitúcie v súlade so smernicou (EÚ) 2015/2366. S cieľom umožniť náležitý dohľad nad takýmito činnosťami by mal byť Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) informovaný o tom, či má poskytovateľ služieb kolektívneho financovania v úmysle sám vykonávať platobné služby s príslušným povolením alebo či bude takéto služby externe zabezpečovať tretia strana, ktorej bolo udelené povolenie.

    (22)Rast a bezproblémové fungovanie cezhraničných služieb kolektívneho financovania si vyžaduje dostatočný rozsah a dôveru verejnosti v uvedené služby. Je preto potrebné stanoviť jednotné primerané a priamo uplatniteľné požiadavky na udeľovanie povolení a jednotné miesto dohľadu.

    (23)Vysoká úroveň dôvery investorov prispieva k rastu služieb kolektívneho financovania. Požiadavky na služby kolektívneho financovania by preto mali uľahčiť cezhraničné poskytovanie uvedených služieb, znížiť operačné riziká a zabezpečiť vysoký stupeň transparentnosti a ochrany investorov.

    (24)Ako sa zdôrazňuje v správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou 12 , kolektívne financovanie môže byť vystavené rizikám, ktoré sa týkajú prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Preto by sa mali zaviesť záruky, ktoré upravujú a zabezpečujú podmienky pre udelenie povolenia, posudzovanie dobrej povesti manažmentu, poskytovanie platobných služieb len prostredníctvom oprávnených subjektov, ktoré podliehajú požiadavkám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu. S cieľom ďalej zabezpečiť finančnú stabilitu prostredníctvom zabránenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, Komisia by mala posúdiť potrebu a primeranosť toho, aby poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podliehali povinnostiam týkajúcim sa dodržiavania súladu s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, ako aj aby títo poskytovatelia služieb kolektívneho financovania boli doplnení do zoznamu povinných subjektov na účely smernice (EÚ) 2015/849.

    (25)S cieľom umožniť poskytovateľom služieb kolektívneho financovania pôsobiť cezhranične bez toho, aby čelili rozdielnym pravidlám, a tým uľahčiť financovanie projektov v celej Únii investormi z rôznych členských štátov by sa členským štátom nemalo povoliť stanovenie dodatočných požiadaviek na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktorým orgán ESMA udelil povolenie.

    (26)Proces udeľovania povolení by mal orgánu ESMA umožniť, aby bol informovaný o službách, ktoré majú potenciálni poskytovatelia služieb kolektívneho financovania v úmysle ponúkať, s cieľom posúdiť kvalitu ich riadenia a posúdiť vnútornú organizáciu a postupy stanovené potenciálnymi poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania na zabezpečenie súladu s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení.

    (27)Na uľahčenie transparentnosti pre retailových investorov, pokiaľ ide o poskytovanie služieb kolektívneho financovania, by mal orgán ESMA zriadiť verejný a aktuálny register všetkých poskytovateľov služieb kolektívneho financovania pôsobiacich v Únii v súlade s týmto nariadením.

    (28)Povolenie by sa malo odňať, ak už viac nie sú splnené podmienky na jeho vydanie. Orgán ESMA by mal byť najmä schopný posúdiť, či bola dotknutá dobrá povesť manažmentu alebo či významným spôsobom zlyhali vnútorné postupy a systémy. S cieľom umožniť orgánu ESMA posúdiť, či by malo byť povolenie na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania odňaté, by príslušné vnútroštátne orgány mali orgán ESMA informovať vždy, keď poskytovateľ služieb kolektívneho financovania alebo tretia strana konajúca v jeho mene stratili svoje povolenie na výkon činnosti platobnej inštitúcie alebo sa zistilo, že porušili smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 13 .

    (29)Na to, aby potenciálni investori jasne pochopili povahu, riziká, náklady a poplatky týkajúce sa služieb kolektívneho financovania, by poskytovatelia služieb kolektívneho financovania mali svojim klientom poskytnúť primerané informácie.

    (30)Investície do produktov predávaných na platformách kolektívneho financovania nie sú porovnateľné s tradičnými investičnými produktmi alebo sporiacimi produktmi a ako také by sa nemali predávať. Avšak na zabezpečenie toho, aby potenciálni investori porozumeli úrovni rizika spojeného s investíciami v oblasti kolektívneho financovania, by mali poskytovatelia služieb kolektívneho financovania vykonať vstupný test znalostí svojich potenciálnych investorov na zistenie ich znalostí o investovaní. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by mali výslovne upozorniť potenciálnych investorov vždy, keď sa domnievajú, že poskytované služby kolektívneho financovania sú pre nich nevhodné.

    (31)S cieľom umožniť investorom prijať informované investičné rozhodnutie by mali poskytovatelia služieb kolektívneho financovania poskytnúť potenciálnym investorom dokument s kľúčovými informáciami pre investorov. Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov by mal potenciálnych investorov upozorniť na to, že investičné prostredie, do ktorého vstúpili, zahŕňa riziká a nie je kryté ani systémom náhrad vkladov, ani zárukami náhrad pre investorov.

    (32)Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov by mal zohľadňovať aj osobitné znaky a riziká spojené so spoločnosťami v ranom štádiu a mal by sa zameriavať na dôležité informácie o vlastníkoch projektov, právach a poplatkoch investorov, type ponúkaných cenných papierov a dohodách o úveroch. Keďže dotknutý vlastník projektu môže najlepšie poskytnúť uvedené informácie, dokument s kľúčovými informáciami pre investorov by mal vypracovať uvedený vlastník projektu. Ale keďže poskytovatelia služieb kolektívneho financovania sú zodpovední za poskytovanie informácií svojim potenciálnym investorom, mali by zabezpečiť, aby bol dokument s kľúčovými informáciami pre investorov úplný.

    (33)Na zabezpečenie bezproblémového a vhodného prístupu ku kapitálovým trhom pre startupy a MSP, na zníženie ich nákladov na financovanie a na zabránenie omeškaniam a nákladom pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania by dokument s kľúčovými informáciami pre investorov nemal byť schvaľovaný príslušným orgánom.

    (34)S cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom a administratívnemu zaťaženiu v súvislosti s cezhraničným poskytovaním služieb kolektívneho financovania by sa na marketingovú komunikáciu nemali vzťahovať požiadavky na preklad, keď je poskytovaná v jazyku bežne používanom v oblasti financií.

    (35)Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by nemali mať možnosť poskytovať žiadne diskrečné ani nediskrečné párovanie záujmov nakupovať a predávať, pretože uvedená činnosť si vyžaduje povolenie na výkon činnosti investičnej spoločnosti v súlade s článkom 5 smernice 2014/65/EÚ alebo regulovaného trhu v súlade s článkom 44 uvedenej smernice. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by mali byť v záujme transparentnosti a toku informácií schopní umožniť investorom, ktorí uskutočnili investície cez ich platformu, aby medzi sebou nadviazali kontakt a navzájom uskutočňovali transakcie na ich platformách v súvislosti s investíciami pôvodne uskutočnenými na ich platforme. Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania by však mali svojich klientov informovať o tom, že neprevádzkujú obchodný systém a že akákoľvek činnosť spojená s nákupom a predajom na ich platformách je na vlastnom uvážení klienta a na jeho zodpovednosť.

    (36)Na uľahčenie transparentnosti a na zabezpečenie riadneho zdokumentovania komunikácie s klientom by mali poskytovatelia služieb kolektívneho financovania uchovávať všetky príslušné záznamy týkajúce sa ich služieb a transakcií.

    (37)S cieľom zabezpečiť spravodlivé a nediskriminačné zaobchádzanie s investormi by poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí propagujú svoje služby prostredníctvom marketingovej komunikácie, nemali so žiadnym konkrétnym projektom zaobchádzať priaznivejšie tým, že ho vyberú spomedzi iných projektov ponúkaných na ich platforme. V marketingovej komunikácii platformy kolektívneho financovania by sa preto nemali uvádzať žiadne otvorené ani plánované projekty. Poskytovateľom služieb kolektívneho financovania by sa však nemalo brániť, aby spomenuli úspešne ukončené ponuky, do ktorých už nie je možné investovať prostredníctvom platformy.

    (38)S cieľom poskytnúť väčšiu právnu istotu poskytovateľom služieb kolektívneho financovania pôsobiacim v celej Únii a zaistiť jednoduchší prístup na trh by sa mali v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií elektronicky uverejňovať úplné informácie o zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach uplatniteľných v členských štátoch a ich zhrnutia, ktoré osobitne upravujú marketingovú komunikáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania. Na tento účel by príslušné orgány a orgán ESMA mali viesť centrálne databázy.

    (39)Na lepšie pochopenie rozsahu rozdielov v regulácii existujúcich medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o požiadavky vzťahujúce sa na marketingovú komunikáciu, by príslušné orgány mali každý rok poskytnúť orgánu ESMA podrobnú správu o svojich činnostiach presadzovania v tejto oblasti.

    (40)Je dôležité účinne a efektívne zabezpečiť súlad s požiadavkami na udeľovanie povolení a na poskytovanie služieb kolektívneho financovania v súlade s týmto nariadením. Orgánu ESMA by sa preto mali zveriť právomoci na udeľovanie povolenia a vykonávanie dohľadu. Aby orgán ESMA mohol plniť uvedený mandát dohľadu, mala by sa mu udeliť právomoc požiadať o informácie, vykonávať všeobecné vyšetrovania a kontroly na mieste, vydávať verejné oznámenia a upozornenia a ukladať sankcie. Orgán ESMA by mal využívať svoje právomoci na vykonávanie dohľadu a ukladanie sankcií primeraným spôsobom.

    (41)Udelenie týchto právomocí orgánu ESMA umožňuje efektívnejšie a centrálne riadené udeľovanie povolení, čím sa generujú úspory z rozsahu. Takýto centrálny režim dohľadu je prínosný pre účastníkov trhu z hľadiska väčšej transparentnosti, ochrany investorov a efektívnosti trhu.

    (42)Orgán ESMA by mal účtovať poplatky priamo dohliadaným subjektom na pokrytie svojich nákladov vrátane režijných nákladov. Výška poplatku by mala byť úmerná veľkosti priamo dohliadaného subjektu so zreteľom na rané štádium vývoja odvetvia kolektívneho financovania.

    (43)Keďže ciele tohto nariadenia, najmä riešiť fragmentáciu právneho rámca vzťahujúceho sa na služby kolektívneho financovania s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s takýmito službami a zároveň zvýšiť ochranu investorov a efektívnosť trhu a prispieť k vytvoreniu únie kapitálových trhov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov.

    (44)Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo odložiť s cieľom zosúladiť ho s uplatňovaním vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa transponuje smernica XXX/XXXX/EÚ [smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… z ....], ktorou sa poskytovatelia služieb kolektívneho financovania patriaci do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia oslobodzujú od uplatňovania smernice 2014/65/EÚ.

    (45)Toto nariadenie dodržiava základné práva a zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

    (46)Viedli sa konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 14 ,

    PRIJALI TOTO NARIADENIE:

    Kapitola I
    Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

    Článok 1
    Predmet úpravy

    Týmto nariadením sa stanovujú jednotné požiadavky na:

    a)činnosť a organizáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania;

    b)udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kolektívneho financovania a dohľad nad nimi;

    c)transparentnosť a marketingovú komunikáciu v súvislosti s poskytovaním služieb kolektívneho financovania v Únii.

    Článok 2
    Rozsah pôsobnosti

    1.Toto nariadenie sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré sa rozhodnú požiadať o povolenie v súlade s článkom 10, a na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s uvedeným článkom v súvislosti s poskytovaním služieb kolektívneho financovania.

    2.Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

    a)služby kolektívneho financovania, ktoré sú poskytované vlastníkom projektov, ktorí sú spotrebiteľmi v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. a) smernice 2008/48/ES;

    b)služby kolektívneho financovania, ktoré poskytujú fyzické alebo právnické osoby, ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti investičnej spoločnosti v súlade s článkom 7 smernice 2014/65/EÚ;

    c)služby kolektívneho financovania, ktoré poskytujú fyzické alebo právnické osoby v súlade s vnútroštátnym právom;

    d)ponuky kolektívneho financovania s protihodnotou viac ako 1 000 000 EUR na ponuku kolektívneho financovania, ktorá sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov v súvislosti s konkrétnym projektom kolektívneho financovania.

    Článok 3
    Vymedzenie pojmov

    1.Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

    a)„služba kolektívneho financovania“ je spárovanie záujmu investorov a vlastníkov projektov o podnikateľské financovanie prostredníctvom využívania platformy kolektívneho financovania a ktorá pozostáva z ktorejkoľvek z týchto činností:

    i)uľahčenie poskytovania úverov;

    ii)umiestnenie bez pevného záväzku uvedené v bode 7 oddielu A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ v súvislosti s prevoditeľnými cennými papiermi vydanými vlastníkmi projektov a prijímanie a postupovanie pokynov klientov uvedené v bode 1 oddielu A prílohy I k smernici 2014/65 v súvislosti s uvedenými prevoditeľnými cennými papiermi;

    b)„platforma kolektívneho financovania“ je elektronický informačný systém prevádzkovaný alebo spravovaný poskytovateľom služieb kolektívneho financovania;

    c)„poskytovateľ služieb kolektívneho financovania“ je právnická osoba, ktorá poskytuje služby kolektívneho financovania a na tento účel jej Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) udelil povolenie v súlade s článkom 11 tohto nariadenia;

    d)„ponuka kolektívneho financovania“ je akékoľvek oznámenie zo strany poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktoré obsahuje informácie umožňujúce potenciálnym investorom prijať rozhodnutie v súvislosti s uzatvorením transakcie kolektívneho financovania;

    e)„klient“ je každý potenciálny alebo skutočný investor alebo vlastník projektu, ktorému poskytovateľ služieb kolektívneho financovania poskytuje alebo môže poskytnúť služby kolektívneho financovania;

    f)„vlastník projektu“ je každá osoba, ktorá chce financovať svoj projekt kolektívneho financovania prostredníctvom platformy kolektívneho financovania;

    g)„investor“ je každá osoba, ktorá prostredníctvom platformy kolektívneho financovania poskytuje úvery alebo nadobúda prevoditeľné cenné papiere;

    h)„projekt kolektívneho financovania“ je podnikateľská činnosť alebo činnosti, ktoré vlastník projektu financuje alebo sa snaží financovať prostredníctvom ponuky kolektívneho financovania;

    i)„prevoditeľné cenné papiere“ sú prevoditeľné cenné papiere vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 smernice 2014/65/EÚ;

    j)„marketingová komunikácia“ sú všetky informácie alebo komunikácia zo strany poskytovateľa služieb kolektívneho financovania poskytnuté potenciálnemu investorovi alebo potenciálnemu vlastníkovi projektu o službách poskytovateľa kolektívneho financovania iných než zverejňovanie vyžadované podľa tohto nariadenia.

    k)„trvanlivý nosič“ je každý nástroj, ktorý umožňuje uchovávanie informácií spôsobom, ktorý je dostupný pre budúce potreby, a na obdobie primerané účelom informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uchovávaných informácií;

    l)„účelovo vytvorený subjekt“ alebo „SPV“ je subjekt, ktorého jediným účelom je vykonávať sekuritizáciu v zmysle článku 1 ods. 2 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 1075/2013 15 .

    2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 38 s cieľom spresniť ďalšie technické prvky vymedzenia pojmov stanovených v odseku 1 s cieľom zohľadniť vývoj na trhu, technologický vývoj a skúsenosti s prevádzkovaním platforiem kolektívneho financovania a s poskytovaním služieb kolektívneho financovania.

    Kapitola II
    Poskytovanie služieb kolektívneho financovania a organizačné a prevádzkové požiadavky na poskytovateľov služieb kolektívneho financovania

    Článok 4
    Poskytovanie služieb kolektívneho financovania

    1.Služby kolektívneho financovania poskytujú len právnické osoby, ktoré majú skutočné a stále miesto podnikateľskej činnosti v členskom štáte Únie a ktorým bolo udelené povolenie na výkon činnosti poskytovateľov služieb kolektívneho financovania v súlade s článkom 11 tohto nariadenia.

    2.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania konajú čestne, spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami svojich klientov a potenciálnych klientov.

    3.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania nevyplatia ani neprijmú žiadnu odmenu, zľavu či nepeňažnú výhodu za smerovanie pokynov investorov ku konkrétnej ponuke kolektívneho financovania ponúknutej na ich platforme ani ku konkrétnej ponuke kolektívneho financovania poskytnutej na platforme tretej strany.

    4.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania môžu vykonávať diskrečnú právomoc v mene svojich klientov v súvislosti s parametrami pokynov klientov, pričom v takom prípade oboznámia svojich klientov s presnou metódou a parametrami uvedenej diskrečnej právomoci a podniknú všetky potrebné kroky na dosiahnutie čo najlepšieho výsledku pre svojich klientov.

    5.Pokiaľ ide o využívanie účelovo vytvorených subjektov na poskytovanie služieb kolektívneho financovania, poskytovatelia služieb kolektívneho financovania majú právo previesť na účelovo vytvorený subjekt len jedno aktívum s cieľom umožniť investorom získať expozíciu pre uvedené aktívum prostredníctvom nadobudnutia cenných papierov. Rozhodnutie získať expozíciu pre uvedené podkladové aktívum prináleží výlučne investorom.

    Článok 5
    Účinné a obozretné riadenie

    Manažment poskytovateľov služieb kolektívneho financovania stanoví vykonávanie vhodných politík a postupov a dohľad na nimi s cieľom zabezpečiť účinné a obozretné riadenie vrátane rozdelenia povinností, kontinuity činností a predchádzania konfliktom záujmov, a to spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu a záujem ich klientov.

    Článok 6
    Vybavovanie sťažností

    1.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania stanovia a uchovávajú účinné a transparentné postupy na promptné, spravodlivé a jednotné vybavovanie sťažností prijatých od klientov.

    2.Klienti musia mať možnosť bezplatne predkladať sťažnosti poskytovateľom služieb kolektívneho financovania.

    3.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania vedú evidenciu všetkých doručených sťažností a prijatých opatrení.

    4.Komisia môže prijímať delegované akty v súlade s článkom 37 s cieľom spresniť požiadavky, štandardné formáty a postupy vybavovania sťažností.

    Článok 7
    Konflikty záujmov

    1.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania nesmú mať žiadnu finančnú účasť na žiadnej ponuke kolektívneho financovania ponúkanej na ich platformách kolektívneho financovania.

    2.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania neprijmú za svojich klientov žiadneho zo svojich akcionárov, ktorí vlastnia aspoň 20 % základného imania alebo hlasovacích práv, žiadneho zo svojich manažérov alebo zamestnancov ani žiadnu osobu priamo alebo nepriamo prepojenú s takýmito akcionármi, manažérmi a zamestnancami prostredníctvom ovládania vymedzeného v článku 4 ods. 1 bode 35 písm. b) smernice 2014/65/EÚ.

    3.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania uchovávajú a prevádzkujú účinné vnútorné pravidlá na predchádzanie konfliktom záujmov.

    4.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podniknú všetky primerané kroky na predchádzanie, identifikáciu, zvládanie a odhaľovanie konfliktov záujmov medzi samotnými poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania, ich akcionármi, ich manažérmi a zamestnancami alebo akoukoľvek osobou, ktorá je s nimi priamo alebo nepriamo prepojená prostredníctvom ovládania vymedzeného v článku 4 ods. 1 bode 35 písm. b) smernice 2014/65/EÚ, a ich klientmi alebo medzi klientom a iným klientom.

    5.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania oboznámia svojich klientov a potenciálnych klientov so všeobecnou povahou a zdrojmi konfliktov záujmov a s opatreniami prijatými na zmiernenie uvedených rizík, keď to považujú za potrebné na to, aby boli opatrenia prijaté v súlade s vnútornými pravidlami uvedenými v odseku 3 účinné.

    6.Oznámenie uvedené v odseku 5:

    a)sa vykoná na trvanlivom nosiči;

    b)zahŕňa dostatočné podrobnosti, pričom sa zohľadní povaha každého klienta, aby sa každému klientovi umožnilo prijať informované rozhodnutie o službe v súvislosti s ktorou vzniká konflikt záujmov.

    7.Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 37 delegované akty na spresnenie:

    a)požiadaviek na uchovávanie alebo vykonávanie vnútorných pravidiel uvedených v odseku 3;

    b)krokov uvedených v odseku 4;

    c)zverejňovania uvedeného v odsekoch 5 a 6.

    Článok 8
    Outsourcing

    1.Keď poskytovatelia služieb kolektívneho financovania poveria tretiu stranu výkonom prevádzkových funkcií, podniknú všetky primerané kroky na zabránenie dodatočnému operačnému riziku.

    2.Outsourcing prevádzkových funkcií nesmie podstatne narušiť kvalitu vnútornej kontroly poskytovateľov služieb kolektívneho financovania a schopnosť orgánu ESMA monitorovať súlad poskytovateľov služieb kolektívneho financovania so všetkými povinnosťami stanovenými v tomto nariadení.

    3.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania naďalej nesú plnú zodpovednosť za dodržiavanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o externe zabezpečované činnosti.

    Článok 9
    Úschova aktív klientov, držba finančných prostriedkov a poskytovanie platobných služieb

    1.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania informujú svojich klientov o týchto skutočnostiach:

    a)či a za akých podmienok poskytujú služby úschovy aktív vrátane odkazov na uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy;

    b)či služby úschovy aktív poskytujú oni sami alebo tretia strana;

    c)či sú platobné služby a držba a úschova finančných prostriedkov poskytované poskytovateľom služieb kolektívneho financovania alebo poskytovateľom, ktorý je treťou stranou, konajúcom v jeho mene.

    2.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania alebo poskytovatelia, ktorí sú treťou stranou, konajúci v ich mene nemajú v držbe finančné prostriedky klientov ani neposkytujú platobné služby, pokiaľ takéto finančné prostriedky nie sú určené na poskytovanie platobných služieb týkajúcich sa služieb kolektívneho financovania a pokiaľ poskytovateľ služieb kolektívneho financovania alebo poskytovateľ, ktorý je treťou stranou, konajúci v jeho mene nie je platobná inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 11 smernice (EÚ) 2015/2366.

    3.Finančné prostriedky uvedené v odseku 2 sa chránia v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2015/2366.

    4.Ak poskytovatelia služieb kolektívneho financovania neposkytujú platobné služby alebo nemajú v držbe a úschove finančné prostriedky vo vzťahu k službám kolektívneho financovania buď sami, alebo prostredníctvom tretej strany, takíto poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zavedú a zachovávajú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby vlastníci projektu prijímali financovanie ponúk kolektívneho financovania alebo akúkoľvek platbu len prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb vymedzeného v článku 4 ods. 11 smernice (EÚ) 2015/2366.

    Kapitola II
    Udeľovanie povolení a dohľad nad poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania

    Článok 10
    Udeľovanie povolení na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania

    1.Právnická osoba, ktorá má v úmysle poskytovať služby kolektívneho financovania, požiada orgán ESMA o povolenie na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania.

    2.Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať všetky z týchto informácií:

    a)adresu potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

    b)právne postavenie potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

    c)stanovy potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

    d)plán činností, v ktorom sú stanovené typy služieb kolektívneho financovania, ktoré chce poskytovateľ služieb kolektívneho financovania poskytovať;

    e)opis mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania na zabezpečenie súladu s týmto nariadením vrátane riadenia rizík a účtovných postupov;

    f)opis systémov, zdrojov a postupov potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania na kontrolu a ochranu systémov spracovania údajov;

    g)opis opatrení potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania týkajúcich sa zabezpečenia kontinuity činností;

    h)totožnosť osôb zodpovedných za riadenie potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

    i)dôkaz o tom, že osoby uvedené v písmene h) majú dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti na riadenie potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

    j)opis vnútorných pravidiel potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania na predchádzanie tomu, aby sa jeho akcionári, ktorí vlastnia aspoň 20 % základného imania alebo hlasovacích práv, jeho manažéri alebo zamestnanci alebo akákoľvek osoba, ktorá je s nimi priamo alebo nepriamo prepojená prostredníctvom ovládania, zapojili do transakcií kolektívneho financovania, ktoré ponúka potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania;

    k)opis opatrení potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania týkajúcich sa outsourcingu;

    l)opis postupov potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania týkajúcich sa vybavovania sťažností klientov;

    m)prípadne opis platobných služieb, ktoré má potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania v úmysle poskytovať podľa smernice (EÚ) 2015/2366.

    3.Na účely odseku 2 písm. i) poskytne potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania dôkaz o:

    a)absencii záznamu vedeného v registri trestov v súvislosti s odsúdením alebo sankciami podľa platných vnútroštátnych pravidiel v oblasti obchodného práva, konkurzného práva, právnych predpisov o finančných službách, právnych predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí, podvodov alebo profesijnej zodpovednosti v prípade všetkých osôb zapojených do riadenia potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

    b)dôkaz o tom, že osoby zapojené do riadenia poskytovateľa služieb kolektívneho financovania majú spoločne dostatočné znalosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie poskytovateľa služieb kolektívneho financovania a že sa od uvedených osôb vyžaduje, aby venovali dostatok času výkonu svojich povinností.

    4.Orgán ESMA do 20 pracovných dní od doručenia žiadosti uvedenej v odseku 1 posúdi, či je uvedená žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, orgán ESMA stanoví termín, do ktorého má potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania poskytnúť chýbajúce informácie.

    5.Ak je žiadosť uvedená v odseku 1 úplná, orgán ESMA o tom bezodkladne informuje potenciálneho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania.

    6.Orgán ESMA do dvoch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti posúdi, či potenciálny poskytovateľ služieb kolektívneho financovania spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, a prijme plne zdôvodnené rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania. Orgán ESMA má právo zamietnuť povolenie, ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že manažment poskytovateľa služieb kolektívneho financovania môže predstavovať hrozbu pre jeho účinné, spoľahlivé a obozretné riadenie a kontinuitu činností a pre primerané zohľadňovanie záujmov jeho klientov a integritu trhu.

    7.Orgán ESMA oznámi potenciálnemu poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania svoje rozhodnutie do piatich pracovných dní od prijatia uvedeného rozhodnutia.

    8.Povolenie uvedené v odseku 1 je účinné a platné na celom území Únie.

    9.Členské štáty nebudú od poskytovateľov služieb kolektívneho financovania vyžadovať fyzickú prítomnosť na území iného členského štátu než členského štátu, v ktorom sú uvedení poskytovatelia služieb kolektívneho financovania usadení na účely poskytovania služieb kolektívneho financovania na cezhraničnom základe.

    10.Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 37 s cieľom ďalej spresniť požiadavky a opatrenia na uplatňovanie uvedené v odseku 1.

    Článok 11
    Register poskytovateľov služieb kolektívneho financovania

    1.Orgán ESMA zriadi register všetkých poskytovateľov služieb kolektívneho financovania. Uvedený register bude verejne dostupný na jeho webovom sídle a bude sa pravidelne aktualizovať.

    2.Register uvedený v odseku 1 musí obsahovať tieto informácie:

    a)názov a právnu formu poskytovateľa služieb kolektívneho financovania;

    b)obchodný názov a internetovú adresu platformy kolektívneho financovania prevádzkovanú poskytovateľom služieb kolektívneho financovania;

    c)informácie o službách, pre ktoré má poskytovateľ služieb kolektívneho financovania povolenie;

    d)sankcie uložené poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania alebo jeho manažérom.

    3.Akékoľvek odňatie povolenia v súlade s článkom 13 musí byť uverejnené v registri päť rokov.

    Článok 12
    Dohľad

    1.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania poskytujú svoje služby pod dohľadom orgánu ESMA.

    2.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania musia po celý čas spĺňať podmienky pre povolenie.

    3.Orgán ESMA posúdi, či poskytovatelia služieb kolektívneho financovania spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení.

    4.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania bez zbytočného odkladu oznámia orgánu ESMA akékoľvek dôležité zmeny podmienok pre povolenie a na požiadanie poskytnú informácie potrebné na posúdenie ich súladu s týmto nariadením.

    Článok 13
    Odňatie povolenia

    1.Orgán ESMA má právomoc odňať povolenie poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania v ktorejkoľvek z týchto situácií, keď poskytovateľ služieb kolektívneho financovania:

    a)nevyužil svoje povolenie do 18 mesiacov od jeho udelenia;

    b)sa výslovne vzdal svojho povolenia;

    c)neposkytol služby kolektívneho financovania počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov;

    d)získal povolenie nezákonnými prostriedkami vrátane uvedenia nepravdivých vyhlásení v žiadosti o povolenie;

    e)už viac nespĺňa podmienky, na základe ktorých mu bolo povolenie udelené;

    f)závažne porušil ustanovenia tohto nariadenia.

    2.Príslušné vnútroštátne orgány bezodkladne oznámia orgánu ESMA tieto skutočnosti:

    a)skutočnosť, že poskytovateľ služieb kolektívneho financovania alebo poskytovateľ, ktorý je treťou stranou, konajúci v mene uvedeného poskytovateľa služieb kolektívneho financovania stratil povolenie na výkon činnosti platobnej inštitúcie v súlade s článkom 13 smernice 2015/2366/EÚ;

    b)skutočnosť, že poskytovateľ služieb kolektívneho financovania alebo jeho manažéri, zamestnanci alebo tretie strany konajúce v jeho mene porušili vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa vykonáva smernica (EÚ) 2015/849, v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

    Pododsek 2 písm. b) sa takisto uplatňuje na príslušné vnútroštátne orgány určené podľa ustanovení smernice (EÚ) 2015/849.

    3.Orgán ESMA odníme povolenie na výkon činnosti poskytovateľa služieb kolektívneho financovania v prípade, že sa domnieva, že skutočnosti uvedené v odseku 2 písm. a) a b) majú vplyv na dobrú povesť manažmentu poskytovateľa služieb kolektívneho financovania alebo poukazujú na zlyhanie mechanizmov riadenia a vnútornej kontroly alebo postupov uvedených v článku 5.

    4.Orgán ESMA bez zbytočného odkladu informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom je poskytovateľ služieb kolektívneho financovania usadený, o svojom rozhodnutí odňať povolenie poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania.

    Kapitola IV
    Transparentnosť a vstupný test znalostí zo strany poskytovateľov služieb kolektívneho financovania

    Článok 14
    Informácie pre klientov

    1.Všetky informácie vrátane marketingovej komunikácie uvedenej v článku 19, ktoré poskytujú poskytovatelia služieb kolektívneho financovania klientom alebo potenciálnym klientom o sebe, o nákladoch a poplatkoch týkajúcich sa služieb alebo investícií v oblasti kolektívneho financovania, o podmienkach kolektívneho financovania vrátane kritérií pre výber projektov kolektívneho financovania alebo o povahe ich služieb kolektívneho financovania alebo rizikách spojených s ich službami kolektívneho financovania, musia byť jednoznačné, zrozumiteľné, úplné a presné.

    2.Informácie uvedené v odseku 1 sa poskytnú potenciálnym klientom pred tým, ako uzatvoria transakciu kolektívneho financovania.

    3.Informácie uvedené v odseku 1 sú k dispozícii všetkým klientom a potenciálnym klientom v jasne určenej časti webového sídla platformy kolektívneho financovania, a to nediskriminačným spôsobom.

    Článok 15
    Vstupný test znalostí a simulácia schopnosti znášať stratu

    1.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania pred úplným sprístupnením svojich ponúk kolektívneho financovania potenciálnym investorom posúdia, či sú ponúkané služby kolektívneho financovania pre potenciálnych investorov vhodné a ktoré z týchto služieb sú pre nich vhodné.

    2.Na účely posúdenia podľa odseku 1 poskytovatelia služieb kolektívneho financovania požiadajú o informácie o základných znalostiach potenciálneho investora a o jeho porozumení rizikám týkajúcim sa investovania vo všeobecnosti a typov investícií ponúkaných na platforme kolektívneho financovania vrátane informácií o:

    a)minulých investíciách potenciálneho investora do prevoditeľných cenných papierov alebo dohôd o úvere vrátane investícií do podnikov v ranom štádiu alebo v štádiu expanzie;

    b)všetkých príslušných znalostiach alebo odborných skúsenostiach v súvislosti s investíciami v oblasti kolektívneho financovania.

    3.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania prijmú každé dva roky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s odsekom 1 pre každého investora.

    4.Keď potenciálni investori neposkytnú informácie požadované v odseku 1 alebo keď sa poskytovatelia služieb kolektívneho financovania na základe informácií prijatých podľa odseku 1 domnievajú, že potenciálni investori nemajú dostatočné znalosti, poskytovatelia služieb kolektívneho financovania informujú uvedených potenciálnych investorov, že služby ponúkané na ich platformách môžu byť pre nich nevhodné, a upozornia ich na riziko. Uvedené informácie alebo upozornenie na riziko nebránia potenciálnym investorom v investovaní do projektov kolektívneho financovania.

    5.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania vždy ponúknu potenciálnym investorom a investorom možnosť simulovať svoju schopnosť znášať stratu vypočítanú ako 10 % ich čistého majetku na základe týchto informácií:

    a)pravidelného príjmu a celkového príjmu a na základe toho, či sa príjem dosahuje na stálej alebo dočasnej báze;

    b)aktív vrátane finančných investícií, osobného a investičného majetku, dôchodkových fondov a všetkých hotovostných vkladov;

    c)finančných záväzkov vrátane pravidelných, existujúcich alebo budúcich záväzkov.

    Bez ohľadu na výsledky simulácie sa potenciálnym investorom a investorom nebude brániť v investovaní do projektov kolektívneho financovania.

    6.Komisia môže prijímať delegované akty v súlade s článkom 37 na spresnenie opatrení potrebných na:

    a)vykonanie posúdenia uvedeného v odseku 1;

    b)vykonanie simulácie uvedenej v odseku 3;

    c)poskytnutie informácií uvedených v odsekoch 2 a 4.

    Článok 16
    Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov

    1.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania poskytnú potenciálnym investorom dokument s kľúčovými informáciami pre investorov, ktorý vypracuje vlastník projektu pre každú ponuku kolektívneho financovania. Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov sa vypracuje aspoň v jednom z úradných jazykov dotknutého členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

    2.Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov uvedený v odseku 1 musí obsahovať všetky tieto informácie:

    a)informácie stanovené v prílohe;

    b)toto vysvetľujúce vyhlásenie, ktorá sa nachádza hneď pod názvom dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov:

    „Táto ponuka kolektívneho financovania nebola overená ani schválená orgánom ESMA ani príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

    Predtým ako vám bol udelený prístup k tejto investícii, nebola posúdená vhodnosť vášho vzdelania a znalostí. Uskutočnením tejto investície beriete na seba plné riziko vyplývajúce z tejto investície vrátane rizika čiastočnej alebo úplnej straty investovaných peňazí.“;

    c)upozornenie na riziko v tomto znení:

    „Investícia do tejto ponuky kolektívneho financovania zahŕňa riziká vrátane rizika čiastočnej alebo úplnej straty investovaných peňazí. Vaša investícia nie je krytá systémami ochrany vkladov a náhrad pre investorov zriadenými v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ* a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES**.

    Možno nedosiahnete žiadnu návratnosť vašich investícií.

    Toto nie je sporiaci produkt a do projektov kolektívneho financovania by ste nemali investovať viac ako 10 % vášho čistého majetku.

    Možno nebudete schopní predať investičné nástroje, keď tak budete chcieť urobiť.

    _______________

    *    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

    **    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 084, 26.3.1997, s. 22).“

    3.Dokument s kľúčovými informáciami pre investorov musí byť jednoznačný, zrozumiteľný, úplný a správny a nesmie obsahovať žiadne poznámky pod čiarou okrem poznámok pod čiarou s odkazmi na uplatniteľné právne predpisy. Predkladá sa na samostatnom trvanlivom nosiči, ktorý sa dá jasne odlíšiť od marketingovej komunikácie, a v tlačenej podobe pozostáva maximálne zo 6 strán papierového formátu A4.

    4.Poskytovateľ služieb kolektívneho financovania udržiava dokument s kľúčovými informáciami pre investorov vždy aktualizovaný a uchováva ho počas celého obdobia platnosti ponuky kolektívneho financovania.

    5.Poskytovateľ služieb kolektívneho financovania zavedie a uplatňuje primerané postupy s cieľom overiť úplnosť a zrozumiteľnosť informácií uvedených v dokumente s kľúčovými informáciami pre investorov.

    6.Ak poskytovateľ služieb kolektívneho financovania zistí podstatné vynechanie informácií, podstatnú chybu alebo podstatnú nepresnosť v dokumente s kľúčovými informáciami pre investorov, vlastník projektu uvedenú informáciu doplní alebo zmení. Ak nie je možné vykonať takúto zmenu alebo doplnenie, poskytovateľ služieb kolektívneho financovania nepredloží ponuku kolektívneho financovania alebo zruší existujúcu ponuku, pokiaľ nebude dokument s kľúčovými informáciami pre investorov v súlade s požiadavkami tohto článku.

    7.Investor môže požiadať poskytovateľa služieb kolektívneho financovania o zabezpečenie prekladu dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov do jazyka, ktorý si investor zvolí. Preklad musí presne odrážať obsah originálu dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov.

    Keď poskytovateľ služieb kolektívneho financovania neposkytne požadovaný preklad dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov, poskytovateľ služieb kolektívneho financovania jasne odporučí investorovi neuskutočniť investíciu.

    8.Príslušné vnútroštátne orgány nesmú vyžadovať oznámenie ex ante a schválenie dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov.

    9.Komisia môže prijímať delegované akty v súlade s článkom 37, v ktorých sa spresnia:

    a)požiadavky na vzor na predkladanie informácií uvedených v odseku 2 a v prílohe, ako aj na obsah uvedeného vzoru;

    b)typy rizík, ktoré sa podstatným spôsobom týkajú ponuky kolektívneho financovania, a preto sa musia zverejniť v súlade s časťou C prílohy;

    c)poplatky a náklady uvedené v písmene a) časti H prílohy vrátane podrobného rozpisu priamych a nepriamych nákladov, ktoré má znášať investor.

    Článok 17
    Výveska

    1.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí umožnia svojim investorom medzi sebou priamo komunikovať s cieľom predávať a kupovať dohody o úvere alebo prevoditeľné cenné papiere, ktoré boli pôvodne kolektívne financované na ich platformách, informujú svojich klientov, že neprevádzkujú systém obchodovania a že takáto nákupná a predajná činnosť na ich platformách je na vlastnom uvážení klienta a na jeho zodpovednosť.

    2.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania, ktorí navrhnú referenčnú cenu na kúpu a predaj, ktoré sú uvedené v odseku 1, informujú svojich klientov, že navrhnutá referenčná cena nie je záväzná, a navrhnutú referenčnú cenu zdôvodnia.

    Článok 18
    Prístup k záznamom

    Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania:

    a)uchovávajú všetky záznamy týkajúce sa ich služieb a transakcií na trvanlivom nosiči počas piatich rokov;

    b)zabezpečia, aby ich klienti mali vždy okamžitý prístup k záznamom o službách, ktoré im boli poskytnuté;

    c)uchovávajú všetky dohody medzi poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania a ich klientmi počas piatich rokov.

    Kapitola V
    Marketingová komunikácia

    Článok 19
    Požiadavky týkajúce sa marketingovej komunikácie

    1.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania zabezpečia, aby bola celá marketingová komunikácia s investormi ako taká jasne identifikovateľná.

    2.Žiadna marketingová komunikácia nesmie obsahovať marketing jednotlivých plánovaných alebo prebiehajúcich projektov alebo ponúk kolektívneho financovania. V marketingovej komunikácii je možné uviesť iba to, kde a v akom jazyku môžu klienti získať informácie o jednotlivých projektoch alebo ponukách.

    3.Poskytovatelia služieb kolektívneho financovania použijú na svoju marketingovú komunikáciu jeden alebo viaceré úradné jazyky členského štátu, v ktorých poskytovateľ služieb kolektívneho financovania vykonáva činnosť, alebo jazyk bežne používaný v oblasti medzinárodných financií.

    4.Príslušné vnútroštátne orgány nesmú vyžadovať oznámenie ex ante a schválenie marketingovej komunikácie.

    Článok 20
    Uverejňovanie vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa marketingových požiadaviek

    1.Príslušné vnútroštátne orgány uverejňujú a uchovávajú na svojich webových sídlach vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sa vzťahujú na marketingovú komunikáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania.

    2.Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia uvedené v odseku 1, ako aj hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov, kde sa uvedené informácie uverejňujú. Príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA súhrn uvedených príslušných vnútroštátnych ustanovení v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

    3.Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA každú zmenu informácií poskytnutých podľa odseku 2 a bezodkladne predložia aktualizovaný súhrn príslušných vnútroštátnych ustanovení.

    4.Orgán ESMA uverejňuje a uchováva na svojom webovom sídle súhrn príslušných vnútroštátnych ustanovení v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií a hypertextové odkazy na webové sídla príslušných orgánov uvedených v odseku 1. Orgán ESMA nenesie zodpovednosť za informácie uvedené v súhrne.

    5.Príslušné vnútroštátne orgány sú jediné kontaktné miesta zodpovedné za poskytovanie informácií o marketingových pravidlách vo svojich príslušných členských štátoch.

    6.Orgán ESMA môže vydať usmernenia alebo odporúčania určené príslušným vnútroštátnym orgánom, v ktorých sa spresňujú najlepšie postupy marketingovej komunikácie a overuje sa marketingová komunikácia poskytovateľov služieb kolektívneho financovania.

    7.Príslušné orgány pravidelne, a to najmenej raz ročne, predložia správu orgánu ESMA o ich opatreniach na presadzovanie práva prijatých počas predchádzajúceho roka na základe svojich vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na marketingovú komunikáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania. Správa musí obsahovať najmä:

    a)celkový počet opatrení na presadzovanie práva prijatých podľa typu pochybenia, ak je to vhodné;

    b)prípadne výsledky opatrení na presadzovanie práva vrátane typov sankcií uložených podľa typu sankcie alebo opravných prostriedkov poskytnutých poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania;

    c)prípadne príklady toho, ako príslušné orgány riešili nedodržanie vnútroštátnych ustanovení zo strany poskytovateľov služieb verejného financovania.

    Kapitola VI
    Právomoci a kompetencie orgánu ESMA

    Oddiel I
    Kompetencie a postupy

    Článok 21
    Povinnosť zachovávať mlčanlivosť

    Právomoci udelené orgánu ESMA podľa článkov 22 až 25 alebo akémukoľvek úradníkovi orgánu ESMA alebo inej osobe poverenej orgánom ESMA sa nesmú použiť na vyžadovanie zverejnenia informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

    Článok 22
    Žiadosť o informácie

    1.Orgán ESMA môže jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím od nasledujúcich osôb požadovať, aby poskytli všetky potrebné informácie, ktoré orgánu ESMA umožnia vykonávať svoje povinnosti podľa tohto nariadenia:

    a)poskytovateľ služieb kolektívneho financovania alebo osoba, ktorá ovláda poskytovateľa služieb kolektívneho financovania alebo je ním priamo alebo nepriamo ovládaná;

    b)vlastníci projektov, ktorí na platforme kolektívneho financovania v minulosti predložili ponuku alebo ju predkladajú v súčasnosti;

    c)tretie strany poverené vykonávaním funkcií v súvislosti s poskytovaním služby kolektívneho financovania v súlade s článkom 8;

    d)manažéri osôb uvedených v písmenách a) až c);

    e)audítori a poradcovia osôb uvedených v písmenách a) až c).

    2.Akákoľvek jednoduchá žiadosť o informácie uvedená v odseku 1 musí:

    a)odkazovať na tento článok ako právny základ uvedenej žiadosti;

    b)uvádzať dôvod žiadosti;

    c)špecifikovať požadované informácie;

    d)obsahovať lehotu na poskytnutie informácií;

    e)uvádzať výšku pokuty, ktorá sa má uložiť v súlade s článkom 28, ak sú poskytnuté informácie nesprávne alebo zavádzajúce.

    3.Pri žiadosti o poskytnutie informácií podľa odseku 1 na základe rozhodnutia musí orgán ESMA:

    a)odkazovať na tento článok ako právny základ uvedenej žiadosti;

    b)uvádzať dôvod žiadosti;

    c)špecifikovať požadované informácie;

    d)stanoviť lehotu na poskytnutie informácií;

    e)upozorniť na pravidelné penále stanovené v článku 29 za poskytnutie neúplných požadovaných informácií;

    f)upozorniť na pokutu stanovenú v článku 28, ak sú odpovede na položené otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

    g)upozorniť na právo odvolať sa proti rozhodnutiu na odvolaciu radu orgánu ESMA a na právo žiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie („Súdny dvor“) v súlade s článkami 60 a 61 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

    4.Požadované informácie poskytnú osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie podľa zákona alebo ich zakladajúcich listín. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

    5.Orgán ESMA bezodkladne zašle kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka.

    Článok 23
    Všeobecné vyšetrovania

    1.Orgán ESMA môže vykonávať vyšetrovania osôb uvedených v článku 22 ods. 1. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA sú na tento účel oprávnení:

    a)preskúmať všetky záznamy, údaje, postupy a iné materiály vzťahujúce sa na plnenie ich úloh bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uchovávané;

    b)vyhotovovať alebo získavať overené kópie alebo výpisy z takýchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov;

    c)predvolať a požiadať ktorúkoľvek z osôb uvedených v článku 22 ods. 1 alebo jej zástupcov, alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a dôvodu kontroly, a zaznamenať odpovede;

    d)vypočuť inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

    e)žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

    2.Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na účely vyšetrovaní uvedených v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod vyšetrovania. V uvedenom poverení sa tiež upozorní na pravidelné penále stanovené v článku 29 v prípade, že osoby uvedené v článku 22 ods. 1 neposkytnú alebo poskytnú len neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, a na pokuty stanovené v článku 28 v prípade, že osoby uvedené v článku 22 ods. 1 poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

    3.Osoby uvedené v článku 22 ods. 1 sú povinné podrobiť sa vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod vyšetrovania, pravidelné penále stanovené v článku 29, opravné prostriedky dostupné podľa nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

    4.Orgán ESMA informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má vyšetrovanie vykonať, o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred vyšetrovaním uvedeným v odseku 1. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť orgánu ESMA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na vyšetrovaní.

    5.Ak si žiadosť o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

    6.Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie žiadosti o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e), uvedený orgán overí, či:

    a)rozhodnutie prijaté orgánom ESMA uvedené v odseku 3 je pravé;

    b)akékoľvek opatrenia, ktoré sa majú prijať, sú proporcionálne, a nie svojvoľné alebo neprimerané.

    7.Na účely odseku 6 písm. b) môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie uvedené v spise orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

    Článok 24
    Kontroly na mieste

    1.Orgán ESMA môže s cieľom plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v akýchkoľvek podnikateľských priestoroch osôb uvedených v článku 22 ods. 1.

    2.Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme orgán ESMA, a majú všetky právomoci uvedené v článku 23 ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

    3.Orgán ESMA informuje o kontrole v dostatočnom predstihu pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať. Ak je to nevyhnutné pre riadne a efektívne vykonávanie kontrol, orgán ESMA môže po informovaní dotknutého príslušného orgánu vykonávať kontroly na mieste bez ich predchádzajúceho ohlásenia. Kontroly v súlade s týmto článkom sa vykonávajú za predpokladu, že dotknutý orgán potvrdí, že proti nim nenamieta.

    4.Úradníci a iné osoby, ktoré orgán ESMA poveril vykonaním kontroly na mieste, vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod kontroly a pravidelné penále stanovené v článku 33 v prípade, že sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole.

    5.Osoby uvedené v článku 23 ods. 1 sú povinné podrobiť sa kontrolám na mieste nariadeným rozhodnutím orgánu ESMA. V rozhodnutí sa uvedie predmet a dôvod kontroly, stanoví sa v ňom dátum jej začatia a upozorní sa na pravidelné penále stanovené v článku 29, opravné prostriedky dostupné podľa nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

    6.Na žiadosť orgánu ESMA úradníci príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto príslušným orgánom, aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným orgánom ESMA. Úradníci príslušného orgánu dotknutého členského štátu sa môžu zúčastniť aj na kontrolách na mieste.

    7.Orgán ESMA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby v jeho mene vykonali konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa stanovuje v tomto článku a v článku 23 ods. 1.

    8.V prípade, že úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené orgánom ESMA zistia, že sa osoba bráni kontrole nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a v prípade potreby požiada o pomoc políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť im vykonať kontrolu na mieste.

    9.Ak si kontrola na mieste stanovená v odseku 1 alebo pomoc stanovená v odseku 7 vyžaduje podľa vnútroštátneho práva povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

    10.Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie kontroly na mieste v zmysle odseku 1 alebo pomoci v zmysle odseku 7, uvedený orgán overí, či:

    a)rozhodnutie prijaté orgánom ESMA uvedené v odseku 4 je pravé;

    b)akékoľvek opatrenia, ktoré sa majú prijať, sú proporcionálne, a nie svojvoľné alebo neprimerané.

    11.Na účely odseku 10 písm. b) môže vnútroštátny súdny orgán požiadať orgán ESMA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán ESMA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie uvedené v spise orgánu ESMA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu ESMA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

    Článok 25
    Výmena informácií

    Orgán ESMA a príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie požadované na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia.

    Článok 26
    Služobné tajomstvo

    Povinnosť služobného tajomstva uvedená v článku 76 smernice 2014/65/EÚ sa vzťahuje na orgán ESMA a na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre orgán ESMA alebo pre akúkoľvek inú osobu, na ktorú orgán ESMA delegoval úlohy, vrátane audítorov a odborníkov, ktorých si najal orgán ESMA.

    Článok 27
    Opatrenia dohľadu orgánu ESMA

    1.Ak orgán ESMA zistí, že sa osoba uvedená v článku 22 ods. 1 písm. a) dopustila jedného z porušení uvedených v kapitolách I až V, môže prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

    a)prijme rozhodnutie, ktorým osobu požiada, aby porušovanie ukončila;

    b)prijme rozhodnutie o uložení pokút alebo pravidelných penále podľa článkov 28 a 29;

    c)vydá verejné oznamy;

    d)vydá upozornenia.

    2.Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 orgán ESMA zohľadní povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

    a)trvanie a frekvencia porušovania;

    b)či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť, uľahčilo ju alebo k nej inak prispelo;

    c)či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

    d)miera zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

    e)finančná sila osoby zodpovednej za porušenie, podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistých aktív zodpovednej fyzickej osoby;

    f)vplyv porušenia na záujmy investorov;

    g)význam ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie získala, strát, ktorým zabránila, alebo strát tretích strán vyplývajúcich z porušenia, pokiaľ ich možno určiť;

    h)úroveň spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s orgánom ESMA bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť navrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

    i)predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila osoba zodpovedná za dané porušenie;

    j)opatrenia prijaté osobou zodpovednou za porušenie po porušení s cieľom predísť jeho zopakovaniu.

    3.Orgán ESMA bez zbytočného odkladu oznámi akékoľvek opatrenie prijaté podľa odseku 1 osobe zodpovednej za porušenie, ako aj príslušným orgánom dotknutých členských štátov a Komisii. Orgán ESMA každé takéto rozhodnutie zverejní na svojom webovom sídle do 10 pracovných dní odo dňa jeho prijatia.

    4.Zverejnenie uvedené v odseku 3 zahŕňa:

    a)vyhlásenie, v ktorom sa potvrdí právo osoby zodpovednej za porušenie odvolať sa proti rozhodnutiu;

    b)ak je to vhodné, vyhlásenie, v ktorom sa potvrdí, že odvolanie bolo podané, a v ktorom sa uvedie, že takéto odvolanie nemá odkladný účinok;

    c)vyhlásenie, v ktorom sa uvedie, že odvolacia rada orgánu ESMA môže pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

    Oddiel II
    SPRÁVNE SANKCIE A INÉ OPATRENIA

    Článok 28
    Pokuty

    1.Ak orgán ESMA v súlade s článkom 31 ods. 5 zistí, že osoba sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustila jedného z porušení uvedených v kapitolách I až V, v súlade s odsekom 3 prijme rozhodnutie o uložení pokuty.

    2.Porušenie sa považuje za úmyselné, ak orgán ESMA zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že osoba konala úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

    3.Maximálna výška pokuty uvedenej v odseku 1 je maximálne 5 % ročného obratu poskytovateľa služieb kolektívneho financovania počas kalendárneho roka.

    4.Pri stanovovaní výšky pokuty podľa odseku 1 orgán ESMA zohľadní kritériá uvedené v článku 27 ods. 2.

    Článok 29
    Pravidelné penále

    1.Orgán ESMA uloží rozhodnutím pravidelné penále s cieľom prinútiť:

    a)osobu, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 23 ukončila porušovanie;

    b)osobu uvedenú v článku 22 ods. 1, aby:

    i)poskytla úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím podľa článku 22;

    ii)sa podrobila vyšetrovaniu, a najmä aby poskytla úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály a doplnila a opravila ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 23;

    iii)sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 24.

    2.Pravidelné penále musí byť účinné a primerané. Pravidelné penále sa uloží za každý deň omeškania.

    3.Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelného penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom účtovnom roku alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočíta sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelné penále.

    4.Pravidelné penále sa ukladá najviac na šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia orgánu ESMA. Po skončení tohto obdobia orgán ESMA opatrenie preskúma.

    Článok 30
    Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelného penále

    1.Orgán ESMA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné penále, ktoré boli uložené podľa článkov 28 a 29, pokiaľ by ich zverejnenie vážne neohrozilo finančné trhy alebo nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám. Takéto zverejnenie nesmie obsahovať osobné údaje v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 16 .

    2.Pokuty a pravidelné penále uložené podľa článkov 34 a 35 majú správnu povahu.

    3.Ak sa orgán ESMA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani penále, informuje o tom Európsky parlament, Radu, Komisiu a príslušné orgány dotknutého členského štátu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

    4.Pokuty a pravidelné penále uložené podľa článkov 28 a 29 sú vymáhateľné.

    5.Vymáhanie sa riadi platnými predpismi občianskeho práva procesného toho štátu, na území ktorého sa uskutočňuje.

    6.Pokuty a pravidelné penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

    Článok 31
    Procesné pravidlá pre prijatie opatrení dohľadu a ukladanie pokút

    1.V prípade, že orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení uvedených v kapitolách I až V, vymenuje nezávislého vyšetrovacieho úradníka v rámci orgánu ESMA na vyšetrenie veci. Vymenovaný úradník sa nesmie priamo či nepriamo podieľať ani sa nesmel priamo či nepriamo podieľať na dohľade nad dotknutým poskytovateľom služieb kolektívneho financovania ani na procese jeho povoľovania a musí vykonávať svoju funkciu nezávisle od orgánu ESMA.

    2.Vyšetrovací úradník uvedený v odseku 1 vyšetruje údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a úplný spis so svojimi zisteniami predkladá orgánu ESMA.

    3.Na účely plnenia svojich úloh môže vyšetrovací úradník uplatňovať právomoc požiadať o informácie v súlade s článkom 22 a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 23 a 24.

    4.Vyšetrovací úradník má pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokumentom a informáciám zhromaždeným orgánom ESMA pri výkone dohľadu.

    5.Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami orgánu ESMA poskytne vyšetrovací úradník osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, možnosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Vyšetrovací úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadriť.

    6.Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

    7.Vyšetrovací úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami orgánu ESMA informuje osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

    8.Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrovacieho úradníka a ak o to požiadajú osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, po vypočutí uvedených osôb v súlade s článkom 32 orgán ESMA rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného alebo viacerých porušení uvedených v kapitolách I až V, a ak áno, prijme opatrenie dohľadu v súlade s článkom 31.

    9.Vyšetrovací úradník sa nezúčastňuje na rokovaniach orgánu ESMA ani inak nezasahuje do jeho rozhodovacieho procesu.

    10.Komisia môže prijať delegované akty v súlade s článkom 37 do [vložte dátum 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti], pričom spresní procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné penále, ktoré musia obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, dočasné ustanovenia a ustanovenia o výbere pokút alebo pravidelného penále, ako aj o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelného penále.

    11.V prípade, že orgán ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec príslušným vnútroštátnym orgánom na účely trestného stíhania. Okrem toho orgán ESMA neuloží pokuty ani pravidelné penále v prípade, keď predchádzajúce oslobodenie spod obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo účinok res judicata v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

    Článok 32
    Vypočutie dotknutých osôb

    1.Pred prijatím každého rozhodnutia podľa článkov 27, 28 a 29 poskytne orgán ESMA osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť byť vypočuté v súvislosti s jeho zisteniami. Orgán ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali možnosť vyjadriť.

    2.Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak je potrebné prijať naliehavé opatrenie s cieľom zabrániť značnému a okamžitému poškodeniu finančného systému. V takom prípade môže orgán ESMA prijať predbežné rozhodnutie a dotknutým osobám umožní, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.

    3.Počas konania sa plne rešpektuje právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Tieto osoby majú právo na prístup k spisu orgánu ESMA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty orgánu ESMA.

    Článok 33
    Preskúmanie Súdnym dvorom

    Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými orgán ESMA uložil pokutu alebo pravidelné penále alebo uložil akúkoľvek inú sankciu alebo správne opatrenie v súlade s týmto nariadením. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelné penále.

    Článok 34
    Poplatky za udelenie povolenia a dohľad

    1.Orgán ESMA účtuje poskytovateľom služieb kolektívneho financovania poplatky v súlade s týmto nariadením a v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 3. Tieto poplatky v plnom rozsahu pokrývajú výdavky orgánu ESMA týkajúce sa udeľovania povolení a dohľadu nad nimi, ako aj refundácie nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť pri vykonávaní činnosti podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku delegovania úloh v súlade s článkom 35.

    2.Výška poplatku účtovaného individuálnemu poskytovateľovi služieb kolektívneho financovania sa obmedzí na sumu úmernú veľkosti činností poskytovateľa služieb kolektívneho financovania.

    3.Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 37 do [Úrad pre publikácie: vložte dátum 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti] s cieľom spresniť druhy poplatkov, záležitosti, za ktoré sa poplatky platia, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady a metodiku výpočtu maximálnej sumy na subjekt podľa odseku 2, ktoré môže účtovať orgán ESMA.

    Článok 35
    Delegovanie úloh orgánom ESMA na príslušné orgány

    1.Ak je to potrebné na riadny výkon úloh v oblasti dohľadu, orgán ESMA môže konkrétne úlohy v oblasti dohľadu delegovať na príslušný orgán členského štátu v súlade s usmerneniami, ktoré orgán ESMA vydal podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Medzi tieto konkrétne úlohy v oblasti dohľadu môže patriť najmä právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 22 a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkom 23 a článkom 24.

    2.Pred tým, ako orgán ESMA deleguje úlohu, vedie konzultácie s dotknutým príslušným orgánom o:

    a)rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať;

    b)časovom pláne na vykonanie úlohy a

    c)zasielaní potrebných informácií orgánu ESMA a zasielaní potrebných informácií orgánom ESMA.

    3.Orgán ESMA refunduje príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia delegovaných úloh, a to v súlade s nariadením o poplatkoch prijatým Komisiou podľa článku 34 ods. 3.

    4.Rozhodnutie uvedené v odseku 1 orgán ESMA v primeraných intervaloch preskúmava. Delegovanie sa môže kedykoľvek odvolať.

    Článok 36
    Ochrana údajov

    1.Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, príslušné orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679.

    2.Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov orgánom ESMA v rámci tohto nariadenia, orgán ESMA dodržiava nariadenie (ES) č. 45/2001.

    Kapitola VII
    Delegované akty

    Článok 37
    Vykonávanie delegovania

    1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

    2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 7, článku 10 ods. 10, článku 15 ods. 6, článku 16 ods. 9, článku 31 ods. 10 a článku 34 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [Úrad pre publikácie: dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

    3.Delegovanie právomocí uvedených v článku 3 ods. 2, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 7, článku 10 ods. 10, článku 15 ods. 6, článku 16 ods. 9, článku 31 ods. 10 a článku 34 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci stanovené v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

    4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia vedie konzultácie s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

    5.Komisia oznámi delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

    6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 6 ods. 4, článku 7 ods. 7, článku 10 ods. 10, článku 15 ods. 6, článku 16 ods. 9, článku 31 ods. 10 a článku 34 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o tri mesiace.

    Kapitola VIII
    Záverečné ustanovenia

    Článok 38
    Správa

    1.Do [OP: vložte 24 mesiacov od začiatku uplatňovania tohto nariadenia] Komisia po porade s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, ku ktorej sa v prípade potreby priloží legislatívny návrh.

    2.V správe sa posúdia tieto skutočnosti:

    a)fungovanie trhu pre poskytovateľov služieb kolektívneho financovania v Únii vrátane vývoja trhu a trendov s prihliadnutím na skúsenosť s dohľadom získanú orgánom ESMA, na počet poskytovateľov služieb kolektívneho financovania, ktorým orgán ESMA udelil povolenie, a na ich podiel na trhu, a najmä na preskúmanie toho, či sú potrebné nejaké úpravy vymedzenia pojmov stanovených v tomto nariadení a či rozsah služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zostáva primeraný;

    b)vplyv tohto nariadenia na riadne fungovanie vnútorného trhu v oblasti služieb kolektívneho financovania vrátane vplyvu na prístup k financovaniu pre MSP a na investorov a iné kategórie osôb, ktorých sa uvedené služby týkajú;

    c)vykonávanie technologických inovácií v sektore kolektívneho financovania vrátane uplatňovania nových obchodných modelov a technológií;

    d)či je limit stanovený v článku 2 ods. 2 písm. d) naďalej primeraný na dosahovanie cieľov stanovených v tomto nariadení;

    e)účinky, ktoré majú vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia upravujúce marketingovú komunikáciu poskytovateľov služieb kolektívneho financovania na slobodu poskytovať služby, na hospodársku súťaž a na ochranu investorov;

    f)uplatňovanie správnych sankcií, a najmä akákoľvek potreba ďalej harmonizovať správne sankcie stanovené za porušenie tohto nariadenia;

    g)potreba a primeranosť toho, aby poskytovatelia služieb kolektívneho financovania podliehali povinnostiam týkajúcim sa dodržiavania súladu s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica (EÚ) 2015/849, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, ako aj aby títo poskytovatelia služieb kolektívneho financovania boli doplnení do zoznamu povinných subjektov na účely smernice (EÚ) 2015/849.

    Článok 39
    Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Uplatňuje sa od [Úrad pre publikácie: vložte 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti].

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Bruseli

    Za Európsky parlament    Za Radu

    predseda    predseda

    LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

    1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

    1.1.Názov návrhu/iniciatívy

    1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

    1.3.Druh návrhu/iniciatívy

    1.4.Ciele

    1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

    1.6.Trvanie a finančný vplyv

    1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia

    2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

    2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

    2.2.Systém riadenia a kontroly

    2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

    3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

    3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

    3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

    3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

    3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

    3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

    3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

    3.2.5.Príspevky tretích strán

    3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

    LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

    1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

    1.1.Názov návrhu/iniciatívy

    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovateľoch európskych služieb kolektívneho financovania pre podnikanie

    1.2.Príslušné oblasti politiky

    Oblasť politiky: finančná stabilita, finančné služby a únia kapitálových trhov

    Činnosť: únia kapitálových trhov

    1.3.Druh návrhu/iniciatívy

     Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

     Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 17

     Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

     Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

    1.4.Ciele

    1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

    Prispievať k hlbšiemu a spravodlivejšiemu vnútornému trhu s posilnenou priemyselnou základňou

    1.4.2.Konkrétne ciele

    Konkrétny cieľ č.

    1. Umožnenie rozšírenia platforiem;

    2. Posilnenie integrity platforiem;

    3. Zvýšenie transparentnosti platforiem pre investorov

    1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

    Uveďte, aké účinky by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

    1. ECSP sú schopní vykonávať svoje hlavné činnosti vo všetkých členských štátoch a sprostredkúvať projekty z celej EÚ.

    2. Dôvera investorov sa posilňuje, najmä pokiaľ ide o prístup k platformám a uskutočňovanie investícií na cezhraničnom základe.

    1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

    Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

    Útvary Komisie by sledovali účinky zvolenej politickej možnosti na základe tohto neúplného zoznamu ukazovateľov:

    1. Vplyvy na platformy:

    a)    Počet krajín, kde majú platformy možnosť voľby

    b)    Ročný objem transakcií kolektívneho financovania v krajinách EÚ

    c)    Základňa investorov podľa typu investorov

    d)    Počet, objem a typ projektov financovaných cezhranične

    e)    Objem cezhraničných investičných tokov

    2.    Priame náklady

    a)    Licenčné poplatky

    b)    Poplatky týkajúce sa dohľadu a regulácie

    c)    Náklady na presadzovanie

    3.    Nepriame náklady/prínosy

    a)    Vývoj zaplatených poplatkov na financovanie/investovanie

    b)    Vývoj priemernej výšky transakcie

    1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

    1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

    Návrhom by sa mali riešiť tieto výzvy:

    1. Jednotný trh: Platformy kolektívneho financovania do veľkej miery závisia od sieťových účinkov. Rozširovanie nielen zvyšuje životaschopnosť obchodných modelov, ale poskytuje aj väčšie prínosy pre používateľov platforiem – investorov a vlastníkov projektov. V súčasnosti čelia platformy kolektívneho financovania značným ťažkostiam, keď sa snažia expandovať do iných členských štátov EÚ, a sú tak zväčša obmedzené svojimi štátnymi hranicami. Táto iniciatíva poskytne platformám, ktoré chcú pôsobiť na úrovni EÚ, možnosť požiadať o licenciu európskeho poskytovateľa služieb kolektívneho financovania (ECSP) prostredníctvom Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, ktorá im umožní bezproblémovo poskytovať služby v rámci jednotného trhu.

    2. Sektorová integrita a bezpečnosť: Kolektívne financovanie sa ešte musí etablovať ako spoľahlivý a zrelý sektor a investori sú pri investovaní na cezhraničnom základe mimoriadne opatrní. Sčasti je tomu tak v dôsledku rozdielnych súborov pravidiel schválených jednotlivými členskými štátmi, ktoré vytvárajú neistotu v súvislosti s uplatniteľnosťou záruk, náležitou starostlivosťou, ako aj úrovňou dohľadu. Táto iniciatíva poskytne rozpoznateľné európske označenie, ktoré zabezpečí transparentné a bezpečné prostredie na sprostredkovanie finančných prostriedkov, čím sa investorom umožní zamerať sa na životaschopnosť projektov, ktoré chcú podporiť.

    1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

    Opatrenie EÚ by značne znížilo zložitosť a finančné a administratívne zaťaženie pre všetky zainteresované strany, t. j. pre platformy kolektívneho financovania, vlastníkov projektov a investorov, a zároveň by zabezpečilo rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov služieb používajúcich to isté označenie EÚ. Okrem toho by harmonizácia prudenciálnych pravidiel, prevádzkových podmienok a pravidiel týkajúcich sa transparentnosti pre všetkých príslušných aktérov jasne prispela k ochrane investorov a k finančnej stabilite. Harmonizáciou podstatných charakteristík, ktoré majú platformy kolektívneho financovania, má návrh za cieľ zriadiť jednotný rámec v súvislosti s vymedzením takejto činnosti kolektívneho financovania, pričom sa jasne stanovia spoločné pravidlá v konkrétnych oblastiach.

    Nové dôkazy v rámci konzultácií so zainteresovanými stranami a externé štúdie v súčasnosti vyzývajú ku konaniu. Účelom opatrenia na úrovni EÚ je prispievať k efektívnemu a účinnému rozvoju služieb kolektívneho financovania v EÚ, ochrane investorov, stabilite a účinnosti finančného systému pre hospodárstvo Únie, jej občanov a podniky. Posúdenie vplyvu, ktoré sprevádza návrh Komisie, prispieva k lepšiemu pochopeniu toho, prečo sa tieto ciele lepšie dosiahnu na úrovni Únie.

    1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

    Nová iniciatíva

    1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

    Ciele tohto návrhu sú v súlade s niekoľkými inými kľúčovými politikami a prebiehajúcimi iniciatívami EÚ, najmä úniou kapitálových trhov, iniciatívou týkajúcou sa odvetvia FinTech a digitálnym jednotným trhom.

    1.6.Trvanie a finančný vplyv

     Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

       Návrh/iniciatíva je v účinnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

       Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

     Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

    Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

    a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

    1.7.Plánovaný spôsob hospodárenia 18

     Priame hospodárenie na úrovni Komisie prostredníctvom

       výkonných agentúr

     Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

     Nepriame hospodárenie so zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu:

    ◻ medzinárodným organizáciám a ich agentúram (uveďte),

    ◻ EIB a Európskemu investičnému fondu,

    ☒ subjektom uvedeným v článkoch 208 a 209,

    ◻ verejnoprávnym subjektom,

    ◻ súkromnoprávnym subjektom povereným vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

    ◻ súkromnoprávnym subjektom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

    ◻ osobám povereným vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o EÚ a určeným v príslušnom základnom akte.

    Poznámky

    N/A

    2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

    2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

    Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

    V súlade s existujúcimi opatreniami orgány európske orgány dohľadu pripravujú pravidelné správy o svojej činnosti (vrátane interných správ pre vrcholový manažment, správ pre rady a výročnej správy), pričom ich využívanie zdrojov a ich výkonnosť podliehajú auditom Dvora audítorov a Útvaru Komisie pre vnútorný audit. Monitorovanie a podávanie správ o činnostiach zahrnutých v návrhu bude v súlade s už existujúcimi požiadavkami, ako aj s akýmikoľvek novými požiadavkami vyplývajúcimi z tohto návrhu.

    2.2.Systém riadenia a kontroly

    2.2.1.Zistené riziká

    Vzhľadom na malú veľkosť trhu zameraného na finančnú podporu v ranom štádiu pre malé spoločnosti neboli zistené žiadne významné hospodárske riziká, riziká pre finančnú stabilitu ani iné riziká. Treba poznamenať, že projekty sprostredkované na platformách kolektívneho financovania znášajú veľmi vysoké riziko, to je však zohľadnené v upozorneniach na riziko pre investorov a prostredníctvom iných záruk, čím sa zabezpečuje, aby bol investor oboznámený so zvoleným prostredím, ktoré nie je porovnateľné s priestorom pre sporiace produkty, ale poskytuje priestor na podporu podnikov. Platformy samotné sa nesmú zapájať investovaním ani upisovaním týchto ponúk a iba pomáhajú uľahčiť transakcie medzi stranami.

    2.2.2.Plánovaný spôsob kontroly

    Systémy riadenia a kontroly stanovené v nariadeniach o európskych orgánoch dohľadu sa už vykonávajú. Európske orgány dohľadu úzko spolupracujú s Útvarom Komisie pre vnútorný audit s cieľom zabezpečiť, aby sa príslušné štandardy dodržiavali vo všetkých oblastiach rámca vnútornej kontroly. Tieto opatrenia sa budú uplatňovať aj v súvislosti s úlohou európskych orgánov dohľadu v zmysle tohto návrhu.

    Európsky parlament okrem toho každý rozpočtový rok na základe odporúčania Rady udelí každému európskemu orgánu dohľadu absolutórium za plnenie jeho rozpočtu.

    2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

    Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

    Na účely boja proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam sa na európske orgány dohľadu bez akéhokoľvek obmedzenia vzťahujú ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF).

    Európske orgány dohľadu majú osobitnú stratégiu na boj proti podvodom a nadväzujúci akčný plán. Posilnené činnosti európskych orgánov dohľadu v oblasti boja proti podvodom budú v súlade s pravidlami a usmerneniami stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách (opatrenia zamerané na boj proti podvodom ako súčasť riadneho finančného hospodárenia), s politikami OLAF-u v oblasti predchádzania podvodom, s ustanoveniami zahrnutými v stratégii Komisie pre boj proti podvodom [COM(2011) 376], ako aj v rámci spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ (júl 2012) a v súvisiacom pláne.

    V nariadeniach, ktorými sa zriaďujú európske orgány dohľadu, ako aj v nariadeniach o rozpočtových pravidlách európskych orgánov dohľadu sú navyše uvedené ustanovenia o plnení a kontrole rozpočtu európskych orgánov dohľadu a uplatniteľných rozpočtových pravidlách vrátane pravidiel zameraných na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam.

    3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

    3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

    ·Existujúce rozpočtové riadky

    V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

    Okruh viacročného finančného rámca

    Rozpočtový riadok

    Druh
    výdavkov

    Príspevok

    Číslo
    [Okruh………………………...……………]

    DRP/NRP 19 .

    krajín EZVO 20

    kandidátskych krajín 21

    tretích krajín

    v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

    1a

    12 02 06 ESMA

    DRP/NRP

    NIE

    NIE

    NIE

    NIE

    ·Požadované nové rozpočtové riadky

    V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

    Okruh viacročného finančného rámca

    Rozpočtový riadok

    Druh
    výdavkov

    Príspevok

    Číslo
    [Okruh………………………...……………]

    DRP/NRP

    krajín EZVO

    kandidátskych krajín

    tretích krajín

    v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

    […]

    [XX YY YY YY]

    […]

    […]

    ÁNO/NIE

    ÁNO/NIE

    ÁNO/NIE

    ÁNO/NIE

    3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

    3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

    v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    Okruh viacročného finančného
    rámca

    Číslo

    [Okruh……………...……………………………………………………………….]

    GR: <…….>

    Rok
    2019

    Rok
    2020

    Rok
    N + 2

    Rok
    N + 3

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    SPOLU

    Hlava 1: Operačné rozpočtové prostriedky

    Záväzky

    (1)

    0,764

    1,637

    2,401

    Platby

    (2)

    0,764

    1,637

    2. 401

    Hlava 2:

    Záväzky

    (1a)

    Platby

    (2a)

    Hlava 3:

    Záväzky

    (3a)

    Platby

    (3b)

    Rozpočtové prostriedky SPOLU
    pre ESMA

    Záväzky

    = 1 + 1a + 3a

    0,764

    1. 637

    2. 401

    Platby

    = 2 + 2a

    + 3b

    0,764

    1. 637

    2. 401





    Okruh viacročného finančného
    rámca

    5

    „Administratívne výdavky“

    v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    Rok
    2019

    Rok
    2020

    Rok
    N + 2

    Rok
    N + 3

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    SPOLU

    GR: <…….>

    •Ľudské zdroje

    0,401

    0,995

    1,396

    • Ostatné administratívne výdavky

    0,091

    0,236

    0,327

    GR <….> SPOLU

    Rozpočtové prostriedky

    Rozpočtové prostriedky SPOLU
    OKRUHU 5
    viacročného finančného rámca
     

    (Záväzky spolu = Platby spolu)

    v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    Rok
    2019

    Rok
    2020

    Rok
    N + 2

    Rok
    N + 3

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    SPOLU

    Rozpočtové prostriedky SPOLU
    OKRUHOV 1 až 5
    viacročného finančného rámca
     

    Záväzky

    0,764

    1. 637

    2. 401

    Platby

    0,764

    1. 637

    2. 401

    3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]

       Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

       Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

    viazané rozpočtové prostriedky v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    Uveďte ciele a výstupy

    Rok
    N

    Rok
    N + 1

    Rok
    N + 2

    Rok
    N + 3

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    SPOLU

    VÝSTUPY

    Typ 22

    Priemerné náklady

    Nie

    Náklady

    Nie

    Náklady

    Nie

    Náklady

    Nie

    Náklady

    Nie

    Náklady

    Nie

    Náklady

    Nie

    Náklady

    Celkový počet

    Náklady spolu

    OSOBITNÝ CIEĽ č. 1 23 ...

    - Výstup

    - Výstup

    - Výstup

    Osobitný cieľ č. 1 medzisúčet

    OSOBITNÝ CIEĽ č. 2...

    - Výstup

    Osobitný cieľ č. 2 medzisúčet

    NÁKLADY SPOLU

    3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu]

    3.2.3.1.Zhrnutie

       Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

       Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

    v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    Rok
    2019

    Rok
    2020

    Rok
    N + 2

    Rok
    N + 3

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    SPOLU

    Úradníci (funkčná skupina AD)

    2

    6

    8

    Úradníci (funkčná skupina AST)

    Zmluvní zamestnanci

    1

    1

    2

    Dočasní zamestnanci

    Vyslaní národní experti

    SPOLU

    3

    7

    Odhadovaný vplyv na zamestnancov (dodatočný ekvivalent plného pracovného času) – plán pracovných miest

    Funkčná skupina a trieda

    Rok N

    Rok N + 1

    Rok N + 2

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    AD 16

    AD 15

    AD 14

    AD 13

    AD 12

    AD 11

    AD 10

    AD 9

    AD 8

    AD 7

    AD 6

    AD 5

     

    AD spolu

    AST 11

    AST 10

    AST 9

    AST 8

    AST 7

    AST 6

    AST 5

    AST 4

    AST 3

    AST 2

    AST 1

    AST spolu

    AST/SC 6

    AST/SC 5

    AST/SC 4

    AST/SC 3

    AST/SC 2

    AST/SC 1

    AST/SC spolu

    CELKOVÝ SÚČET

    Odhadovaný vplyv na zamestnancov (dodatočný ekvivalent plného pracovného času) – externí zamestnanci

    Zmluvní zamestnanci

    Rok N

    Rok N + 1

    Rok N + 2

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    Funkčná skupina IV

    Funkčná skupina III

    Funkčná skupina II

    Funkčná skupina I

    Spolu

    Vyslaní národní experti

    Rok N

    Rok N + 1

    Rok N + 2

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    Spolu

    Uveďte predpokladaný dátum prijatia do zamestnania a sumu náležite upravte (ak k prijatiu do zamestnania dôjde v júli, zohľadní sa iba 50 % priemerných nákladov). Bližšie vysvetlenie uveďte v prílohe.

    3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre príslušné GR

       Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

       Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

    odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

    Rok
    2020

    Rok
    N + 1

    Rok N + 2

    Rok N + 3

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    ·Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

    XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

    XX 01 01 02 (delegácie)

    XX 01 05 01 (nepriamy výskum)

    10 01 05 01 (priamy výskum)

    Externí zamestnanci (v jednotke ekvivalentu plného pracovného času: FTE) 24

    XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)

    XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED v delegáciách)

    XX 01 04 yy 25

    - ústredie 26

    - delegácie

    XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)

    10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)

    Iné rozpočtové riadky (uveďte)

    SPOLU

    XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

    Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

    Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

    Úradníci a dočasní zamestnanci

    Externí zamestnanci

    Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

    3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

       Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

       Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

    Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

       Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 27 .

    Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

    3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

       Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

       Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

       vplyv na vlastné zdroje

       vplyv na rôzne príjmy

    v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

    Rozpočtový riadok príjmov:

    Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku

    Vplyv návrhu/iniciatívy 28

    Rok
    N

    Rok
    N + 1

    Rok
    N + 2

    Rok
    N + 3

    Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

    Článok ………….

    V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

    […]

    PRÍLOHA k legislatívnemu finančnému výkazu pre návrh nariadenia o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie

    Použitá metodika a hlavné východiskové predpoklady

    Náklady týkajúce sa udeľovania povolení a dohľadu nad európskymi poskytovateľmi služieb kolektívneho financovania (ECSP) orgánom ESMA boli odhadnuté podľa troch kategórií nákladov: náklady na zamestnancov, administratívne náklady a prevádzkové náklady 29 .

    Podľa predbežných aktuálnych odhadov zo strany Komisie by si úlohy týkajúce sa udeľovania povolení pre ECSP a dohľadu na nimi vyžadovali 4 nových zamestnancov v roku 2019 a 9 dodatočných zamestnancov na rok 2020. Išlo by o zvýšenie počtu zamestnancov, ktorí v súčasnosti pracujú v orgáne ESMA a ktorí sú zahrnutí do súčasného rozpočtu orgánu ESMA. Náklady by sa financovali z rozpočtu EÚ, aby nedošlo k zaťaženiu vznikajúceho odvetvia neprimeranými poplatkami. Od ECSP, ktorým bolo udelené povolenie podľa tohto režimu, sa budú vyberať príspevky, ale bude sa uplatňovať strop, ako je uvedené v znení návrhu.

    Potreba vyššieho počtu zamestnancov súvisiaca s koordináciou ECSP a dohľadom na nimi odráža dodatočné úlohy zverené orgánu ESMA na základe nariadenia:

    ·prípravu na procesy udeľovania povolení a ich riadenie,

    ·zriadenie a vedenie centrálneho registra,

    ·vypracovanie technických predpisov plánovaných v nariadení,

    ·preskúmanie dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov,

    ·prípravu na začatie koordinácie a priebežného dohľadu nad ECSP,

    ·každoročné monitorovanie kľúčových ukazovateľov výkonnosti a predkladanie správ o nich.

    Tieto nové úlohy sú stanovené v navrhovanom nariadení a ďalej konkretizované v dôvodovej správe. Okrem iného zahŕňajú aj udeľovanie povolení ECSP a ich registráciu, dohľad na zaregistrovanými ECSP, čo si vyžaduje pravidelné kontakty s manažmentom/zamestnancami dohliadaných subjektov, odpovedanie na otázky, sťažnosti alebo žiadosti príslušných vnútroštátnych orgánov alebo spotrebiteľov, monitorovanie súladu s požiadavkami pre ESCP stanovenými v nariadení o ESCP, požadovanie informácií od ECSP alebo osôb zapojených do riadenia subjektov, vykonávanie kontrol na mieste, preskúmanie záznamov a vypočutie osôb v súvislosti s údajným porušením nariadenia, preskúmanie dokumentu s kľúčovými informáciami pre investorov v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení, ako aj preklad potrebných dokumentov. Orgán ESMA by takisto mohol plniť úlohu pri odnímaní povolení ECSP a prijímaní iných opatrení dohľadu uvedených v nariadení o ECSP.

    V nasledujúcom oddiele sa poskytuje prehľad všeobecných predpokladov na výpočet dodatočných zdrojov, nákladov na nový stav zamestnancov a dodatočnej IT infraštruktúry.

    Všeobecné predpoklady pri výpočte dodatočných zdrojov

    Pri výpočte dodatočných zdrojov sa vychádzalo z týchto predpokladov.

    Predpokladá sa, že nariadenie sa začne uplatňovať od začiatku roka 2019 a rok budú trvať prípravy orgánu ESMA na vypracovanie regulačných technických predpisov a technických odporúčaní, ako aj na navrhnutie procesov a postupov. Odhaduje sa, že v roku 2020 na základe aktuálneho počtu platforiem kolektívneho financovania na trhu, ich veľkosti, činnosti, všeobecných trhových podmienok a počtu platforiem, ktoré sa už pokúsili o cezhraničnú expanziu, bude orgán ESMA vykonávať dohľad približne nad 25 subjektmi.

    Predpokladá sa, že ďalšie pracovné miesta obsadia buď stáli zamestnanci, alebo zmluvní zamestnanci. Predpokladajú sa priemerné ročné celkové náklady 30 na stálych zamestnancov vo výške 173 000 EUR a na zmluvných zamestnancov vo výške 86 000 EUR. Ak nie sú zahrnuté náklady na dôchodky a náklady na prijímanie nových zamestnancov, pričom administratívne náklady a prevádzkové náklady týkajúce sa zamestnancov sa považujú za samostatnú kategóriu, v nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú celkové ročné priemerné náklady na kategóriu zamestnancov.

    Tabuľka 1 Náklady na zamestnancov

    Kategória zamestnancov

    2019 celkové ročné priemerné náklady na kategóriu zamestnancov (*)

    2020 celkové ročné priemerné náklady na kategóriu zamestnancov (*)

    Úradník

    158 020 EUR

    153 687 EUR

    Zmluvný zamestnanec

    85 640 EUR

    72 640 EUR

    (*) Zahŕňa: výdavky na nábor, platy a príspevky, príspevky do dôchodkových fondov, iné náklady (náklady na odbornú prípravu, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, riadenie zamestnancov). Administratívne náklady (napr. náklady na služobné cesty) a prevádzkové výdavky (napr. databázy, zasadnutia a právne záležitosti) týkajúce sa zamestnancov nie sú zahrnuté.

    Výpočet dodatočných zamestnancov

    Tabuľka 2 znázorňuje predpokladané personálne zdroje, ktoré orgán ESMA potrebuje na vykonávanie funkcií stanovených v nariadení.

    Tabuľka 2 Ekvivalent plného pracovného času za rok spolu

    2019

    2020

    AD

    2

    6

    ZZ

    1

    1

    Spolu

    3

    7

    Budúce potreby po roku 2020 sa vypočítajú a pridelia v kontexte budúceho viacročného finančného rámca.

    Ostatné výdavky

    Ostatné výdavky, ako je napríklad zriadenie registra, databáz a podobne boli zahrnuté do prevádzkových výdavkov v tabuľke 3. Predpokladá sa, že náklady na informačné technológie budú predstavovať 250 000 EUR za oba roky 2019 a 2020, po ktorých sa znížia na 50 000 EUR. Náklady na preklad sú takisto zahrnuté v riadku o prevádzkových nákladoch a predstavujú 350 000 EUR ročne.

    Celková výška výdavkov v rokoch 2019 – 2020

    S prihliadnutím na vyššie uvedené predpoklady sú celkové sumy odhadované na zriadenie a úlohy týkajúce sa dohľadu a udeľovania povolení, ktoré má orgán ESMA vykonávať v rokoch 2019 – 2020, uvedené v tabuľke nižšie.

    Tabuľka 3 Celkové výdavky orgánu ESMA týkajúce sa ECSP v rokoch 2019 – 2020 v EUR

    2019

    2020

    Výdavky na zamestnancov

    401 680 EUR

    994 760 EUR

    Administratívne výdavky

    90 720 EUR

    236 040 EUR

    Prevádzkové výdavky

    271 600 EUR

    656 200 EUR

    Celkové výdavky

    764 000 EUR

    1 887 000 EUR

    Poplatky vyberané od subjektov, ktorým bola udelená licencia (*)

    0

    25 x 10 000 EUR

    Celkový rozpočet od odvetvia

    0

    250 000 EUR

    Celkový vplyv na rozpočet EÚ

    764 000 EUR

    1 637 000 EUR

    (1)    V uznesení Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov sa takisto uvádza, že „CMU by mala vytvoriť vhodné regulačné prostredie, ktoré podporuje cezhraničný prístup k informáciám o spoločnostiach, ktoré chcú využiť štruktúry týkajúce sa úveru, kvázi vlastného kapitálu a akcií, s cieľom podporiť rast nebankových finančných modelov, okrem iného kolektívne financovanie a úvery medzi partnermi“. Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov [2015/2634(RSP)], bod 47. K dispozícii na http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2015-0268+0+DOC+XML+V0//SK
    (2)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Uvoľnenie potenciálu kolektívneho financovania v Európskej únii, COM(2014) 172 final, 27.3.2014.
    (3)    SWD(2016) 154 final, k dispozícii na: https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/10102/2016/EN/10102-2016-154-EN-F1-1.PDF
    (4)    Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12.
    (5)    Ú. v. EÚ C , , s. .
    (6)    Ú. v. EÚ C , , s. .
    (7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).
    (8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
    (9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 zo 14. júna 2017 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu, a o zrušení smernice 2003/71/ES (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2017, s. 12).
    (10)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
    (11)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).
    (12)    COM(2017) 340 final, správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o posudzovaní rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnou činnosťou.
    (13)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).
    (14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).
    (15)    Ú. v. EÚ L 297, 7.11.2013, s. 107.
    (16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
    (17)    Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
    (18)    Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .
    (19)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
    (20)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
    (21)    Kandidátske krajiny, prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
    (22)    Výstupy znamenajú dodané produkty a služby (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).
    (23)    Ako je uvedené v bode 1.4.2 „Osobitné ciele...“.
    (24)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
    (25)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
    (26)    Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).
    (27)    Pozri články 11 a 17 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.
    (28)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % na náklady na výber.
    (29)    Prevádzkové náklady zahŕňajú aj náklady na preklad a informačné technológie.
    (30)    Okrem nákladov na dôchodky a nákladov na prijímanie nových zamestnancov, ale vrátane prevádzkových nákladov (napr. náklady na služobné cesty) a administratívnych nákladov (napr. databázy, zasadnutia a právne záležitosti) týkajúcich sa zamestnancov.
    Top

    V Bruseli8. 3. 2018

    COM(2018) 113 final

    PRÍLOHA

    k

    návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

    o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podnikanie

    {SWD(2018) 56 final}
    {SWD(2018) 57 final}


    PRÍLOHA

    Informácie, ktoré sa majú poskytnúť v dokumente s kľúčovými informáciami pre investorov

    Časť A: Informácie o vlastníkovi(-och) projektu a o projekte kolektívneho financovania

    a)Totožnosť, právne postavenie, vlastníctvo, riadenie a kontaktné údaje;

    b)Hlavné činnosti; ponúkané produkty alebo služby;

    c)Hypertextový odkaz na najnovší finančný výkaz vlastníka projektu, ak je k dispozícii;

    d)Opis projektu kolektívneho financovania vrátane jeho účelu a hlavných znakov.

    Časť B: Hlavné znaky procesu kolektívneho financovania a prípadne podmienky na získavanie kapitálu alebo vypožičiavanie finančných prostriedkov

    a)Minimálny cieľový kapitál, ktorý sa má získať, alebo cieľové finančné prostriedky, ktoré sa majú vypožičať v jednej ponuke kolektívneho financovania, a počet ponúk, ktoré vlastník projektu alebo poskytovateľ služieb kolektívneho financovania dokončil v súvislosti s projektom kolektívneho financovania;

    b)Lehota na dosiahnutie cieľa získať kapitál alebo vypožičať finančné prostriedky;

    c)Informácie o dôsledkoch, ak sa cieľový kapitál nezíska alebo ak sa cieľové finančné prostriedky nevypožičajú do uplynutia lehoty;

    d)Maximálna výška ponuky, ak je odlišná od cieľového kapitálu stanoveného v písmene a);

    e)Objem vlastných finančných prostriedkov viazaných na projekt kolektívneho financovania zo strany vlastníka projektu;

    f)Zmena zloženia kapitálu alebo úverov emitenta týkajúcich sa ponuky kolektívneho financovania.

    Časť C: Rizikové faktory

    Prezentácia hlavných rizík spojených s financovaním projektu kolektívneho financovania v súvislosti so sektorom, projektom, vlastníkom projektu a investičným nástrojom vrátane geografických rizík v prípade potreby.

    Časť D: Informácie týkajúce sa ponuky cenných papierov

    a)Celkové množstvo a typ investičných nástrojov, ktoré sa majú ponúknuť;

    b)Cena upisovania;

    c)Či boli prijaté nadmerné upísania a spôsob, akým sa prideľujú;

    d)Podmienky na upisovanie a platbu;

    e)Úschova a dodanie investičných nástrojov investorom;

    f)Keď je investícia zabezpečená ručiteľom alebo kolaterálom:

    i)či je ručiteľ alebo poskytovateľ kolaterálu právnickou osobou;

    ii)totožnosť, právne postavenie a kontaktné údaje uvedeného ručiteľa alebo poskytovateľa kolaterálu;

    iii)informácie o povahe a podmienkach záruky alebo kolaterálu;

    g)Prípadne pevný záväzok spätne vykúpiť cenné papiere a lehota na takýto spätný výkup;

    h)V prípade nemajetkových nástrojov nominálna úroková sadzba, dátum, od ktorého sa úrok stáva splatným, dátumy splatnosti pre platby úrokov, dátum splatnosti a uplatniteľný výnos.

    Časť E: Informácie o emitentovi, ak je emitent odlišný od vlastníka projektu, a je preto SPV

    a)Či medzi vlastníkom projektu a investorom stojí SPV;

    b)Kontaktné údaje emitenta.

    Časť F: Práva investora

    a)Kľúčové práva spojené s cennými papiermi;

    b)Obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na cenné papiere;

    c)Opis všetkých obmedzení vzťahujúcich sa na prevod cenných papierov;

    d)Príležitosti na výstup;

    e)V prípade majetkových cenných papierov rozdelenie kapitálu a hlasovacích práv pred získaním kapitálu a po ňom vyplývajúce z ponuky (za predpokladu, že boli upísané všetky cenné papiere).

    Časť G: Zverejňovanie týkajúce sa dohody o úvere

    Keď ponuka kolektívneho financovania zahŕňa sprostredkovanie úveru, dokument s kľúčovými informáciami pre investorov musí obsahovať namiesto informácií uvedených v častiach D, E a F tieto informácie:

    a)Povaha a trvanie dohody o úvere;

    b)Uplatniteľné úrokové sadzby alebo prípadne iná náhrada pre investora;

    c)Opatrenia na zmiernenie rizika, napríklad či je úver zabezpečený;

    d)Plán odpisovania istiny a splátka úroku.

    Časť H: Poplatky, informácie a právne prostriedky nápravy

    a)Poplatky účtované investorovi a náklady vzniknuté investorovi v súvislosti s investíciou;

    b)Kde a akým spôsobom možno bezplatne získať dodatočné informácie o projekte kolektívneho financovania, vlastníkovi projektu a emitentovi;

    c)Ako a komu môže investor adresovať sťažnosť týkajúcu sa investície, správania vlastníka projektu alebo poskytovateľa služieb kolektívneho financovania.

    Top