52018IE1021

Language
- My EUR-Lex
- Sign in
- Register
- My recent searches (0)

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52018IE1021 - EN

Document 52018IE1021

Help

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Udržateľné inkluzívne biohospodárstvo — nové príležitosti pre európsku ekonomiku (stanovisko z vlastnej iniciatívy)

EESC 2018/01021

Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, p. 9–13 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

HTML

PDF

Official Journal

22.3.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 110/9

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Udržateľné inkluzívne biohospodárstvo — nové príležitosti pre európsku ekonomiku

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2019/C 110/02)

Spravodajca:

Mindaugas MACIULEVIČIUS

Pomocná spravodajkyňa:

Estelle BRENTNALL

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	15.2.2018
Právny základ	článok 29 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovisko z vlastnej iniciatívy

Príslušný orgán	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v CCMI	25.9.2018
Prijaté v pléne	12.12.2018
Plenárne zasadnutie č.	539
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	205/3/3

1. Závery a odporúčania

1.1.

Je potrebné zaviesť dlhodobú, ucelenú a transparentnú politiku a stimulačný rámec na podporu biohospodárstva. Na riešenie mnohých prierezových spoločenských výziev je potrebný politický záväzok na vysokej úrovni, pričom politické prostredie EÚ by mohlo byť ústretovejšie voči inovatívnym biovýrobkom a surovinám vyrobeným v EÚ udržateľným spôsobom. Finančné alebo daňové stimuly by mohli pomôcť povzbudiť potrebné investície, keďže v týchto oblastiach majú právomoc skôr členské štáty a regióny než EÚ. Klastrové organizácie zoskupujúce malé a stredné podniky (MSP), ako aj prvovýrobcovia udržateľnej biomasy, zohrávajú zásadnú úlohu pri rozvíjaní vzťahov medzi subjektmi v dodávateľskom reťazci. Pokračujúce a aktuálne mapovanie (1) spojené s meraním účinku bioshospodárstva by mohlo slúžiť na určenie existujúcich klastrov činných v oblasti biovýrobkov a mali by sa prijať opatrenia, ktoré umožnia rozvoj nových klastrov na úrovni EÚ, členských štátov a regiónov v oblastiach, v ktorých existujú medzery.

1.2.

Poľnohospodári, vlastníci lesov a ich družstvá zohrávajú kľúčovú úlohu pri zaisťovaní efektívneho využitia prírodných zdrojov a prispievajú k obehovému biohospodárstvu. Na podporu poradenských služieb, odbornej prípravy a výmeny poznatkov je nevyhnutný silný viacročný finančný rámec, spoločná poľnohospodárska politika a európska stratégia v oblasti lesného hospodárstva, aby bolo možné lepšie reagovať na potreby poľnohospodárov a poľnohospodárskych družstiev. Treba propagovať konkrétne príklady, aby sa zvýšilo povedomie o biohospodárstve a ukázal jeho prínos pre celý hodnotový reťazec. Mladých poľnohospodárov a nových záujemcov to bude motivovať k rozbehnutiu podnikania v tejto oblasti. Mali by sa podporovať organizácie výrobcov a družstvá, pretože sú dôležitými nástrojmi na zvýšenie mobilizácie a prínosu existujúcej biomasy v EÚ. Je preto nevyhnutné povzbudzovať odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v EÚ, aby ďalej investovali a inovovali v oblasti udržateľnej výroby biomasy.

1.3.

Je dôležité povzbudzovať tvorbu trhu a pomáhať spotrebiteľom a verejnosti prijímať informované rozhodnutia o výrobkoch a odvetviach, ktoré podporujú svojimi každodennými nákupmi. Ak chce Európska únia zvýšiť slabé povedomie spotrebiteľov a šíriť zrozumiteľné a presné informácie o biovýrobkoch, musí vypracovať komunikačnú stratégiu, do ktorej budú zapojení všetci partneri v hodnotovom reťazci a všetky ostatné zainteresované strany. Dôležitým prvým krokom bolo vytvorenie jasných celoeurópskych noriem pre biovýrobky, ktoré môžu pripraviť pôdu pre zavedenie opatrení na vytvorenie trhu, aby sa podporilo prijímanie biologických produktov vyrobených v EÚ spotrebiteľmi a verejnými obstarávateľmi.

1.4.

Využívanie jediného fondu zabezpečí udržateľnú finančnú návratnosť investícií. V záujme odstránenia prekážok a zníženia administratívnej záťaže, ako aj zabezpečenia udržateľnosti by v celej EÚ mali byť prioritou inteligentná regulácia a dôsledné viacúrovňové vykonávanie. Internetový nástroj by napríklad mohol pomôcť identifikovať dostupné financovanie a posúdiť, či uchádzač spĺňa kritéria oprávnenosti podľa tohto mechanizmu. Tento systém by tiež poskytoval väzby a zdroje potrebné pri priamej žiadosti o podporu z mechanizmus financovania. Mohol by slúžiť aj ako trh, zabezpečoval by dostupnosť informácií o financovaní a sprostredkovával by kontakty medzi žiadateľmi o financovanie a potenciálnymi investormi (napr. ako internetová stránka venovaná skupinovému financovaniu). V záujme podpory nových a súčasných hodnotových reťazcov biovýrobkov a posilnenia konkurencieschopnosti existujúcich výrobných zariadení, ako aj stimulácie rozvoja vidieka, tvorby pracovných miest a podnikania, má navyše kľúčový význam, aby sa pokračovalo v spoločnom podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály (spoločný podnik BBI 2.0) aj po skončení súčasného viacročného finančného rámca.

1.5.

Politika EÚ v oblasti regionálneho rozvoja po roku 2020 by mala poskytnúť dostatok finančných prostriedkov na ďalší rozvoj vidieckych oblastí. Dôraz by sa mal klásť najmä na podporu investícií do infraštruktúry a služieb potrebných na účinné a udržateľné vidiecke podnikanie v oblasti biohospodárstva.

1.6.

Pružný, primeraný a stabilný právny rámec umožní využívať vedecké príležitosti a podporovať zavádzanie inovácií. Výskum má zásadný význam pre podporu, zavádzanie a hodnotenie inovácie v biohospodárstve. Komerčné využívanie závisí nielen od špičkového výskumu, ale aj od primeraného strategického právneho a spoločenského rámca, aby sa zabezpečil rýchly prenos znalostí do priemyslu. Priekopníci by mali dostať priestor a podporu potrebnú na rozvoj inovácií a napredovanie v medziach regulačného rámca. V situáciách, v ktorých by regulácia mohla lepšie podporovať rozvoj biohospodárstva ako celku a tam, kde sú potrebné tvorivé riešenia, by sa so zainteresovanými stranami mohli uzatvoriť dohody týkajúce sa inovácií a ochrany prírody. Inovácie by tiež mohli zohrávať rozhodujúcu úlohu pri posilňovaní udržateľnosti výroby biomasy v EÚ.

1.7.

Je nevyhnutné rozvíjať programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zručností pre nové talenty a súčasných zamestnancov. Uvoľnenie potenciálu biohospodárstva by mohlo viesť k tvorbe nových pracovných miest. Zavádzanie nových technológií však predstavuje pre organizácie práce a pre zručnosti požadované od pracovníkov veľkú výzvu. Preto je mimoriadne dôležité zabezpečiť trvalý rozvoj a prispôsobovanie zručností jednotlivcov po celý život. Pre zmiernenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pomocou ďalšieho posilňovania väzieb medzi vzdelávacími systémami a trhmi práce je nevyhnutný záväzok všetkých príslušných zainteresovaných strán – výrobcov biomasy, poskytovateľov vzdelávania, spoločností, odborových zväzov, verejných služieb zamestnanosti a vlád – zlepšiť kvalitu vzdelávania a odbornej prípravy a ich súlad s potrebami trhu. Opatrenia na celkový rozvoj zručností a ich zosúladenie s potrebami trhu práce by však mali byť neoddeliteľnou súčasťou širšieho súboru opatrení, ktoré zahŕňajú politiky v oblasti zamestnanosti, priemyslu, investícií, inovácie a životného prostredia.

1.8.

Na uspokojenie rastúceho dopytu po surovinách je nevyhnutné skúmať využívanie biomasy a uprednostňovať účinnejšie využívanie biomasy, ktorá už existuje. Popri tom je potrebné zvýšiť kvalitu a kvantitu produktívnej poľnohospodárskej pôdy a stimulovať využívanie opustenej, okrajovej alebo slabo využívanej pôdy. Veľmi dôležitú úlohu môžu pri rozvoji biohospodárstva zohrávať výrobcovia surovín, najmä poľnohospodári a vlastníci lesov. Je nevyhnutné zvyšovať povedomie o potenciálnych možnostiach (využívanie iných plodín) a rozvíjať infraštruktúru na zber, skladovanie a prepravu biomasy. Kľúčovú úlohu môže zohrávať aj zjednodušenie systémov vykazovania udržateľnosti, zdokonalenie výroby viacúčelovej biomasy a posilnenie spracovateľskej kapacity. Odpad a zvyšky ako alternatívne zdroje biomasy a udržateľné obhospodarovanie európskych lesov ponúkajú možnosti v rámci biohospodárstva a bioenergetiky. Je potrebné oceniť udržateľné odpadové toky a ďalej investovať do mobilizácie dreva a rezíduí. Okrem toho je nutné vyvinúť technológie, ktoré by riešili otázku prirodzenej odlišnosti týchto výrobkov. V niektorých prípadoch môže byť potrebné prispôsobiť vnútroštátne politiky s cieľom zohľadniť využívanie odpadu v rámci biovýrobkov.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

Biohospodárstvo zahŕňa produkciu obnoviteľných biologických zdrojov a ich premenu na potraviny, krmivo, biovýrobky a bioenergiu. Jeho súčasťou sú poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, rybné hospodárstvo, potravinárstvo, výroba papiera a celulózy, ako aj časti odvetví chémie, biotechnológie a energetiky. Toto stanovisko nezahŕňa výskum týkajúci sa genómov, bunkových procesov a bioinformatiky. Stratégia EÚ pre biohospodárstvo z roku 2012 mala za cieľ „pripraviť pôdu pre inovatívnejšiu a konkurencieschopnejšiu spoločnosť efektívnejšie využívajúcu zdroje, ktorá popri zaisťovaní ochrany životného prostredia zabezpečuje aj rovnováhu medzi potravinovou bezpečnosťou a udržateľným využívaním obnoviteľných zdrojov na priemyselné účely“. Komisia v roku 2017 vykonala opätovné preskúmanie svojej stratégie EÚ pre biohospodárstvo z roku 2012, z ktorého vyplynulo, že ciele tejto stratégie sú dôležité a že v Európe, ako aj mimo nej, sa čoraz viac uznáva význam príležitostí, ktoré ponúka biohospodárstvo.

2.2.

Napriek tomu, že ciele stratégie EÚ pre biohospodárstvo sú naďalej relevantné, pokiaľ ide o reagovanie na výzvy spojené s potravinovou a výživovou bezpečnosťou, a splnili sa ciele navrhnuté v sprievodnom akčnom pláne, so zreteľom na najnovší vývoj politík vrátane cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (záväzky prijaté na konferencii COP21) sa považuje za nevyhnutné zmeniť zameranie opatrení a posúdiť rozsah pôsobnosti tejto stratégie. Očakáva sa, že do roku 2050 sa zvýši počet obyvateľov planéty na takmer 10 miliárd, a preto treba účinnejšie využívať biologické zdroje, aby boli k dispozícii bezpečné, výživné, vysoko kvalitné a cenovo dostupné potraviny pre viac ľudí s menšími dôsledkami pre životné prostredie a klímu na vyrobenú jednotku, ako aj dostatok obnoviteľného biologického materiálu na výrobu značného podielu energie, ktorú v súčasnosti získavame využívaním fosílnej ropy v kombinácii s vetrom, slnkom a inými zdrojmi obnoviteľnej energie.

2.3.

V tejto súvislosti je udržateľné biohospodárstvo prierezovým hospodárskym odvetvím a je základom udržateľných hospodárskych stratégií na celom svete. Biohospodárstvo môže zohrávať kľúčovú úlohu v rámci európskej konkurencieschopnosti a teraz treba určiť a využiť jeho príležitosti na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov a na regionálnej úrovni. Tretie krajiny, napríklad USA, vyskúšali pri rozvoji biohospodárstva prístup zhora nadol, čím sa vytvoril zisk v hodnote 400 miliárd USD a podporili sa viac ako štyri milióny pracovných miest prostredníctvom priamych, nepriamych a súvisiacich príspevkov (2).

2.4.

Biohospodárstvo poskytuje možnosti, ktoré môžu prispieť k zníženiu emisií CO2 a závislosti od dovážaných fosílnych zdrojov. Napríklad lesy EÚ zadržiavajú množstvo uhlíka zodpovedajúce 10 % ročných emisií EÚ a zároveň zabezpečujú udržateľnú a nepretržitú ponuku biomasy na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho sa odhaduje, že 100 000 chemických látok, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú, by mohlo teoreticky pochádzať z obnoviteľných surovín. Neznamená to, že by sa tak mali vyrábať všetky, teoreticky je to však možné. Vznikne tým nielen možnosť vyrábať predmety každodennej potreby pre domácnosti lokálne a z obnoviteľných zdrojov, ale to bude predstavovať aj pomoc pri tvorbe pracovných miest a rastu v Európe, ktorá má naďalej silný technologický náskok.

2.5.

Rozsiahlejšej inovácii v biohospodárstve EÚ však naďalej bránia viaceré závažné prekážky. Zásadnou prekážkou je nákladová konkurencieschopnosť výrobkov, a to tak v porovnaní s fosílnymi alternatívami, ako aj s rovnocennými produktmi z iných častí sveta. Nákladovú konkurencieschopnosť ovplyvňujú mnohé faktory vrátane úrovne technologickej pripravenosti, nákladov práce, dotácií na fosílne palivá a amortizácie, ako aj nízkej miery podpory trhu pre biovýrobky. Problém týkajúci sa konkurencieschopnosti znásobujú ťažkosti spojené s prístupom k finančným prostriedkom pre inovačné projekty a výrobné zariadenia a často pretrvávajúca nízka informovanosť koncových užívateľov o biovýrobkoch, ako aj nedostatok zručností a prevádzkových vzťahov, vďaka ktorým by tento sektor mohol napredovať. Povoľovacie postupy pre nové projekty v biohospodárstve sú navyše čoraz zdĺhavejšie a zaťažujúcejšie, čo pre hospodárske subjekty znamená značnú právnu neistotu a finančné riziká.

3. Konkrétne pripomienky

3.1.

Odhaduje sa, že odvetvia biohospodárstva v EÚ majú ročný obrat približne 2 bilióny EUR a zamestnávajú okolo 19,5 milióna osôb (3), z ktorých sa väčšina nachádza vo vidieckych a pobrežných oblastiach a predstavuje približne 8,5 % pracovnej sily v 28 členských štátoch EÚ. Očakáva sa, že rozvoj bioodvetvia v celej EÚ bude z hľadiska zamestnanosti a tvorby príjmov prospešný pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a vidiecke spoločenstvá. Spracovanie biomasy a výroba bioproduktov ponúka nové podnikateľské príležitosti v podobe pestovania rôznych plodín a ich uvádzania na trh. Vo vidieckych a pobrežných oblastiach sa popri konvenčných plodinách, ako sú obilniny, olejniny, zemiaky a cukrová repa, za potenciálne budúce plodiny vytvárajúce zisk považujú aj nové plodiny, ako sú tráva, lesné plodiny, morské riasy a mikroriasy.

3.2.

Existujúce biorafinérie už teraz poskytujú živobytie a lepšie ekonomické postavenie rodinám a spoločenstvám na vidieku. Biorafinérie – továrne, ktoré využívajú obnoviteľné suroviny (t. j. biomasu, vedľajšie produkty a druhotné produkty, ako aj odpad) namiesto fosílnych zdrojov – sú základom biohospodárstva: nachádzajú sa vo vidieckych a pobrežných oblastiach, blízko obnoviteľných surovín, ktoré spracúvajú, v centre výroby potravín a krmív, priemyselnej výroby a výroby dreva a energie.

3.3.

Biorafinérie využívajú všetky zložky rastlín, ktoré spracúvajú a vytvárajú minimálny odpad. Prostredníctvom účinných a/alebo inovatívnych technológií vyrábajú biorafinérie so sídlom v EÚ širokú škálu výrobkov, ako sú potraviny, krmivá, chemické látky, vlákna a palivá, ktoré kombinujú prvky obnoviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti, kompostovateľnosti alebo biologickej rozložiteľnosti. Všestrannosť výrobkov a prísad z biovýrobkov im dáva širokú škálu využitia, napríklad v krmivách pre ryby, stavebníctve, kozmetike, lepenke, čistiacich prostriedkoch, palivách, mazivách, farbách, papieri, liečivách, plastoch a iných priemyselných produktoch, čím sa prísady z fosílnych surovín nahrádzajú obnoviteľnými surovinami.

3.4.

Zriaďovanie nových biorafinérií, rozvoj a rozširovanie existujúcich rafinérií sú investíciami do zariadení, ktoré budú prvými svojho druhu. Biorafinérie sú náročné na kapitál, majú dlhý čas návratnosti a sú vystavené technologickým a trhovým rizikám. Preto je dôležitý jasný, stabilný a podporujúci regulačný a finančný rámec, ktorý tieto investície v Európe posilní. V súčasnosti je možné získať prístup k širokej škále rôznych nástrojov, ako je Horizont 2020 (novo navrhnutý program Európsky horizont je vítaným, ambicióznym a inovatívnym výskumným programom) a spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), InnovFin a Európsky fond pre strategické investície (EFSI), a v neposlednom rade aj úvery a záruky poskytované Európskou investičnou bankou (EIB). Prístup k nim však môže byť zložitý. Tieto prekážky by sa mohli odstrániť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta pre podniky, v rámci ktorého by podniky mali prístup k podrobným a konkrétnym informáciám zodpovedajúcim ich potrebám.

3.5.

V tejto súvislosti je nevyhnutné spolupracovať s občianskou spoločnosťou, poľnohospodármi, vlastníkmi lesov a priemyslom s cieľom povzbudiť diskusiu o formovaní konkurencieschopnejšieho biohospodárstva pre Európu, z ktorého budú mať všetci prospech. V záujme dosiahnutia zmeny tejto paradigmy smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu založenému na obnoviteľných zdrojoch má zásadný význam šírenie informácií o výhodách biohospodárstva. Dôležitými nástrojmi na vytvorenie udržateľného a spoľahlivého odvetvia biohospodárstva by v tejto súvislosti mohli byť dôveryhodné systémy osvedčovania a označovania, ktoré posilňujú dôveru priemyselných zákazníkov, verejných obstarávateľov a spotrebiteľov.

3.6.

EÚ, členské štáty a regionálne orgány môžu v zásadnej miere podporiť rast biohospodárstva tým, že budú stimulovať dopyt trhu po obnoviteľných a inteligentných výrobkoch a službách efektívne využívajúcich zdroje. Členské štáty by do budúcich strategických plánov spoločnej poľnohospodárskej politiky mali zahrnúť konkrétne opatrenia na rozvoj resp. ďalšiu podporu investícií a podporu udržateľných riešení pre európskych poľnohospodárov, vlastníkov lesov a ich združenia pri zvyšovaní ich konkurencieschopnosti a efektívnosti. Tam, kde majú biovýrobky potenciál udržateľným spôsobom nahrádzať fosílne zdroje s emisiami uhlíka, by sa to mohlo umožniť vytvorením nových právnych predpisov, ako je balík opatrení týkajúcich sa obehového hospodárstva, a prípadným opätovným preskúmaním iných súčasných príslušných právnych predpisov s cieľom podporiť nahrádzanie tradičných produktov z fosílnych zdrojov s emisiami uhlíka lokálne vyrobenými biologickými alternatívnymi materiálmi. Okrem toho sa môžu využívať súčasné normalizačné činnosti, ako je TC411 a systémy osvedčovania a/alebo nové dobrovoľné systémy označovania, ako napr. biobased%.

3.7.

Verejní obstarávatelia na úrovni členských štátov a regiónov by mali viac upozorňovať na tieto dôveryhodné osvedčenia a označenia týkajúce sa biologického odpadu. Napríklad holandský orgán pre normalizáciu NEN začal v roku 2016 uplatňovať nový systém osvedčovania na základe biologických materiálov s názvom Biobased% (http://www.biobasedcontent.eu/). Určuje množstvo biomasy obsiahnuté v danom výrobku a pomáha spoločnostiam poskytovať transparentné a dôveryhodné informácie o biologickom obsahu výrobku, a to pokiaľ ide o komunikáciu medzi podnikmi, ako aj medzi podnikom a spotrebiteľom. Vychádza z európskej normy EN 16785-1:2015 (ktorá poskytuje metódu na určenie biologického obsahu pevných, kvapalných a plynných produktov prostredníctvom rádiouhlíkovej analýzy a elementárnych analýz). Posúdenie zhody vypracúvajú osvedčovacie orgány, ktoré uzatvorili s NEN dohodu. Keďže sa tento systém osvedčovania už uplatňuje, je dôležité zvyšovať povedomie a v súčasných a budúcich právnych predpisoch vytvárať stimuly pre využívanie surovín z obnoviteľných zdrojov.

3.8.

Systémy certifikácie zohrávajú v lesnom hospodárstve dôležitú úlohu pri zabezpečovaní udržateľnej mobilizácie biomasy. Napríklad 60 % lesov EÚ je certifikovaných v rámci programu na podporu systémov certifikácie lesov (Programme for the Endorsement of Forest Certification – PEFC), a/alebo organizácie Forest Stewardship Council (FSC). Pre lesné hospodárstvo EÚ platia celosvetovo najprísnejšie environmentálne normy vychádzajúce z právnych predpisov, ako je nariadenie EÚ o dreve, pravidlá týkajúce sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF), smernice o vtáctve a o ochrane biotopov a balík predpisov o obehovom hospodárstve.

3.9.

Kľúčový význam má preto komunikácia medzi podnikmi navzájom a medzi podnikmi a spotrebiteľmi. Zásadný význam má zvyšovanie povedomia verejnosti na základe presných, relevantných a dostupných informácií s cieľom zabezpečiť rozvoj inteligentného, udržateľného a inkluzívneho biohospodárstva, umožniť vznik trhu pre udržateľné biovýrobky a podporiť udržateľnejšiu spotrebu a výrobu. Opatrenia na zvyšovanie povedomia sú potrebné najmä na regionálnej a miestnej úrovni vrátane cien a ocenení, ako aj výstav o úlohe technológie a vedy v biohospodárstve.

3.10.

Je preto veľmi dôležité sformulovať jasné a presné posolstvá pre verejnosť. Keďže biohospodárstvo ponúka viaceré príležitosti na riešenie spoločenských výziev, je potrebné komplexné hospodárske posúdenie, ktoré poskytne informácie o rozsahu biohospodárstva vo všetkých sektoroch, ako aj o jeho príspevku k hospodárskemu rastu a súvisiacich účinkoch na trhu práce. V tejto súvislosti zohráva rozhodujúcu úlohu vedecká komunita. To je zároveň dôvod, prečo je podstatné ďalej investovať do interdisciplinárneho a základného výskumu, aby EÚ mohla naplniť svoj potenciál a prispievať ku globálnemu výskumu a inováciám v záujme potravinovej a výživovej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a znalostného biohospodárstva. Je nevyhnutné, aby legislatívny postoj EÚ v plnej miere vychádzal z pokrokových vedeckých dôkazov a skúseností z celého sveta a aby postup rozhodovania o regulačnom dohľade bol transparentný.

3.11.

Na to, aby sa podarilo vychovať generáciu, ktorá bude týmto problémom rozumieť a využije príležitosti ponúkané biohospodárstvom, je nevyhnutné vzdelávať žiakov a študentov základných a stredných škôl. Napríklad vyučovanie zásad obehovosti a zásad konania, ktoré je globálne a zároveň lokálne („glokálne“), ako aj vzbudzovanie záujmu o objavovanie, prispeje k príprave novej generácie na hľadanie vlastnej cesty. Na univerzitách už boli navrhnuté nové učebné osnovy kombinujúce napr. vedy o živej prírode so strojárstvom a marketingom. Takáto previazanosť medzi disciplínami a vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre začínajúce podniky môžu študentom pomôcť stať sa podnikateľmi v oblasti biohospodárstva. Odborná príprava sa musí rozvíjať tak, aby vyhovovala požiadavkám na zručnosti v prvovýrobe, výrobe, doprave a ďalších príslušných odvetviach. Taktiež je potrebné, aby pracovníci v priebehu života aktualizovali svoje zručnosti a kompetencie. Pomôcť im v tomu môžu programy celoživotného vzdelávania, ktoré sprostredkúvajú kontakty medzi poskytovateľmi vzdelávania a výrobcami, zamestnávateľmi a pracovníkmi, výskumníkmi a inovátormi.

V Bruseli 12. decembra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) https://biconsortium.eu/news/mapping-european-biorefineries

(2) Pozri informačný prehľad ministerstva poľnohospodárstva Spojených štátov (USDA) s názvom An Economic Impact Analysis of the U.S. Biobased Products Industry: 2016 Update na stránke: https://www.biopreferred.gov/BPResources/files/BiobasedProductsEconomicAnalysis2016FS.pdf.

(3) Všetky uvedené číselné údaje pochádzajú zo správy Spoločného výskumného centra v oblasti vedy a politiky JRC science for policy report: 2016 Bioeconomy Report, ktorá je dostupná tu: http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC103138/kjna28468enn.pdf.

Top