This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52018AE2438
Opinion of the European Economic and Social Committee on ‘Proposal for a directive of the European Parliament and of the Council on unfair trading practices in business-to-business relationships in the food supply chain’ (COM(2018) 173 final)
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci [COM(2018) 173 final]
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci [COM(2018) 173 final]
EESC 2018/02438
Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, p. 165–170
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
|
6.12.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 440/165 |
Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci
[COM(2018) 173 final]
(2018/C 440/28)
|
Spravodajca: |
Peter SCHMIDT |
|
Konzultácia |
Rada Európskej únie, 30. apríla 2018 Európsky parlament, 2. mája 2018 |
|
Právny základ |
článok 43 ods. 2 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie |
|
Rozhodnutie predsedníctva |
22. mája 2018 |
|
Príslušná sekcia |
sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie |
|
Prijaté v sekcii |
5. septembra 2018 |
|
Prijaté v pléne |
19/092018 |
|
Plenárne zasadnutie č. |
537 |
|
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) |
172/1/3 |
1. Závery a odporúčania
|
1.1 |
Nekalé obchodné praktiky (NOP) v potravinovom dodávateľskom reťazci vyplývajú z nerovnováhy síl medzi subjektmi v celom reťazci a vedú k negatívnym hospodárskym, sociálnym a environmentálnym dôsledkom. EHSV víta návrh Komisie znížiť výskyt NOP a považuje ho za potrebný prvý krok na ochranu slabších subjektov, predovšetkým poľnohospodárov, pracovníkov a niektorých subjektov, a na zlepšenie riadenia v potravinovom dodávateľskom reťazci. Regulačný prístup a legislatívny rámec s efektívnym a stabilným mechanizmom presadzovania je spôsobom, ako sa dá otázka NOP riešiť na úrovni EÚ. |
|
1.2 |
EHSV však vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia zavádza len minimálnu spoločnú normu ochrany v celej EÚ tým, že zakazuje len niekoľko konkrétnych NOP. Potrebný je zákaz všetkých nekalých praktík. |
|
1.3 |
Pokiaľ ide o obmedzenie ochrany pred NOP len na dodávateľov z radov MSP vzhľadom na ich predaje kupujúcim, ktorí nie sú MSP, EHSV sa domnieva, že to nepostačuje na to, aby sa účinne riešil problém nerovnováhy síl a že toto opatrenie nebude mať žiadny citeľný účinok. Ochrana by mala byť rozšírená na všetky subjekty, veľké aj malé, v rámci EÚ aj mimo nej. Aj keď sa obeťou NOP stanú veľké subjekty, ekonomický účinok sa často prenesie na najslabších aktérov reťazca. |
|
1.4 |
Pokiaľ ide o presadzovanie predpisov, EHSV víta návrh Komisie vytvoriť harmonizovaný rámec orgánov presadzovania v EÚ. Posilniť by sa však mal aj mechanizmus presadzovania predpisov, napríklad prostredníctvom osobitného postupu mediácie, kolektívnych žalôb a presadzovania práva orgánmi, aby sa zachovala anonymita sťažovateľa. Takýto mechanizmus by mal zahŕňať aj možnosť ukladať sankcie. Na uľahčenie procesu podávania sťažností by mali byť povinné písomné zmluvy, ktoré by do rokovaní vniesli väčšiu spravodlivosť. |
|
1.5 |
Okrem riešenia problematiky NOP odporúča EHSV Komisii, aby povzbudzovala a podporovala obchodné modely, ktoré pomáhajú dosiahnuť udržateľnosť, vyváženosť a zlepšenie efektívnosti dodávateľského reťazca (napr. jeho skrátením, zvýšením transparentnosti atď.), aby sa tak posilnila rovnováha síl. |
|
1.6 |
V neposlednom rade EHSV opakovane zdôrazňuje, že podpora spravodlivejších obchodných praktík by mala byť súčasťou širšej potravinovej politiky EÚ, ktorá by zabezpečila hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľný potravinový dodávateľský reťazec s cieľom implementovať ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. |
2. Úvod
|
2.1 |
Nekalé obchodné praktiky (NOP) sa vymedzujú ako praktiky medzi podnikmi, „ktoré sa výrazne odchyľujú od poctivého obchodného správania, ktoré sú v rozpore s dobromyseľnosťou a čestnosťou a ktoré jeden obchodný partner jednostranne nanucuje druhému“ (1). Potravinový dodávateľský reťazec je obzvlášť náchylný na NOP, a to v dôsledku veľkej nerovnováhy síl medzi malými a veľkými subjektmi. NOP sa môžu vyskytovať vo všetkých štádiách dodávateľského reťazca a NOP na jednej úrovni reťazca môžu mať vplyv na jeho ďalšie časti, v závislosti od trhovej sily zúčastnených aktérov (2). |
|
2.2 |
Ako sa podrobne uvádza v stanovisku EHSV na tému Spravodlivejší agropotravinársky dodávateľský reťazec prijatom v októbri 2016 (3), koncentrácia vyjednávacej sily viedla k zneužívaniu dominantného postavenia a spôsobila, že slabšie subjekty sa stávajú čoraz zraniteľnejšie voči NOP. Ekonomické riziko sa tak z trhu prenáša smerom hore dodávateľským reťazcom a má mimoriadne negatívny vplyv na spotrebiteľov a niektoré subjekty, napr. poľnohospodárov, pracovníkov a MSP. Problém NOP priznali všetky zainteresované strany potravinového dodávateľského reťazca a údajne sa s NOP stretla väčšina subjektov (4). |
|
2.3 |
Osobitne treba zdôrazniť vplyv, ktorý majú na spotrebiteľov. Tlak na ceny núti spracovateľov potravín, aby vyrábali čo najlacnejšie, čo môže mať vplyv na kvalitu potravín dostupných pre spotrebiteľov, ako aj na potravinovú bezpečnosť. Na zníženie nákladov spoločnosti v niektorých prípadoch používajú lacnejšie suroviny, ktoré ovplyvňujú kvalitu a hodnotu potravín (napríklad používanie transformovaných mastných kyselín ako náhrady za zdravšie oleje a tuky z Európy) (5). |
|
2.4 |
Tlak na najslabšie subjekty potravinového dodávateľského reťazca sa stupňuje. Podľa nedávnych údajov Eurostatu podiel hrubej pridanej hodnoty maloobchodných predajcov stále rastie. Vyplýva to z vyššej koncentrácie maloobchodného a spracovateľského sektora v potravinovom dodávateľskom reťazci v dôsledku nesprávneho výkladu kartelového práva. Preto je potrebné zlepšiť fungovanie potravinového dodávateľského reťazca, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie príjmov v dodávateľskom reťazci. Význam maloobchodných predajcov však nemožno podceňovať vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú pri zásobovaní každodenným tovarom. |
|
2.5 |
Riešenie NOP je jedným z kľúčových prvkov na zabezpečenie lepšieho fungovania potravinového dodávateľského reťazca, zníženie nestálosti cien na trhoch a posilnenie úlohy organizácií výrobcov. V júni 2016 vyzval Európsky parlament v uznesení (6) Komisiu, aby navrhla právny rámec týkajúci sa NOP. K tejto výzve sa v októbri 2016 pripojil EHSV a v novembri 2016 aj osobitná skupina pre poľnohospodárske trhy. |
|
2.6 |
V 20 členských štátoch už existujú rôzne legislatívne iniciatívy na riešenie NOP. Spolu s existujúcou Iniciatívou dodávateľského reťazca to zvýšilo povedomie o nerovnovážnom rozložení síl v potravinovom dodávateľskom reťazci. Veľmi málo z existujúcich prístupov na báze dobrovoľnosti však doteraz vyriešilo problém NOP. Komisia sa v apríli 2018 rozhodla predložiť osobitný legislatívny návrh, keďže usúdila, že rôznorodosť pravidiel o NOP v členských štátoch alebo ich neexistencia by mohla ohroziť cieľ zmluvy zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov (7). |
3. Návrh Komisie
|
3.1 |
Komisia chce pomocou navrhovanej smernice znížiť výskyt NOP v potravinovom dodávateľskom reťazci tým, že sa zavedie minimálna spoločná norma ochrany v celej EÚ pozostávajúca zo zoznamu zakázaných NOP, konkrétne: oneskorené platby za netrvanlivé potravinárske výrobky, zrušenie objednávok na poslednú chvíľu, jednostranné alebo retroaktívne zmeny v zmluvách a nútenie dodávateľa platiť za produkty, ktoré sa stali odpadom. Iné praktiky budú dovolené len vtedy, ak budú predmetom jasnej a jednoznačnej dohody uzavretej medzi zmluvnými stranami vopred. Ide napríklad o možnosť nákupcu vrátiť dodávateľovi nepredané potraviny, možnosť nákupcu naúčtovať dodávateľovi platby za zaručenie alebo zachovanie dohody o dodávkach potravín, platby dodávateľa za propagáciu alebo marketing potravinových výrobkov, ktoré nákupca predáva. |
|
3.2 |
Táto ochrana proti NOP platí len pre predaj potravinových výrobkov zo strany dodávateľa, ktorý je malým a stredným podnikom (MSP), nákupcovi, ktorý nie je MSP (8). |
|
3.3 |
Komisia v návrhu žiada členské štáty, aby určili verejný orgán zodpovedný za presadzovanie nových pravidiel. V prípade preukázaného porušenia bude mať zodpovedný orgán právomoc uložiť primerané a odrádzajúce sankcie. Tento orgán presadzovania bude môcť začať vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe sťažnosti. Sťažovateľ bude mať v tomto prípade možnosť požiadať o zachovanie dôvernosti a anonymity s cieľom ochrániť svoje postavenie voči svojmu obchodnému partnerovi. Taktiež bude ustanovený mechanizmus koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva podporovaný Komisiou, aby sa umožnila výmena osvedčených postupov. |
4. Všeobecné pripomienky
|
4.1 |
EHSV víta návrh Komisie a považuje ho za prvý dôležitý krok na začatie legislatívneho procesu s cieľom regulovať NOP v celej EÚ, ako to dôrazne odporúčal vo svojom stanovisku z roku 2016. Ide o potrebné opatrenie s cieľom chrániť slabšie subjekty v potravinovom dodávateľskom reťazci, konkrétne poľnohospodárov a pracovníkov, a dosiahnuť, aby boli ich príjmy menej nestále a stabilnejšie. Návrh predovšetkým pomáha pri riešení problematiky ich slabej vyjednávacej sily, čím sa zlepšuje riadenie potravinového dodávateľského reťazca. |
|
4.2 |
Vo svojom dokumente Komisia uznáva, že celoeurópska Iniciatíva dodávateľského reťazca sa pravdepodobne nevyvinie do komplexného rámca riadenia, vďaka ktorému by legislatívne opatrenia vrátane presadzovania boli zbytočné (9). V tejto súvislosti EHSV zdôrazňuje, že Iniciatíva dodávateľského reťazca a ďalšie vnútroštátne systémy založené na dobrovoľnosti majú svoje opodstatnenie len ako prvky dopĺňajúce (nie nahrádzajúce) efektívne a stabilné mechanizmy presadzovania práva na úrovni členských štátov (10). |
|
4.3 |
EHSV tiež víta podporu pre harmonizovanú sieť orgánov presadzovania práva, ako to odporúčal vo svojom predchádzajúcom stanovisku. Zabezpečenie efektívnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva je nevyhnutné na riešenie nadnárodných NOP, ktoré by inak zostali bez povšimnutia. |
|
4.4 |
EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia prijala prístup minimálnej harmonizácie, čo nepostačuje na riešenie všetkých nekalých praktík, ktoré sa vyskytujú v rámci potravinového dodávateľského reťazca. Výbor osobitne hlboko ľutuje, že jedine nákupcovia sú tí, ktorí môžu uplatňovať nekalé praktiky, a že sa v tomto rámci zakazuje len obmedzený počet NOP, ako sa podrobnejšie uvádza v časti 5. |
|
4.5 |
EHSV sa tiež pozastavuje nad návrhom Komisie obmedziť ochranu pred NOP len na dodávateľov z radov MSP, pokiaľ ide o ich predaj kupujúcim, ktorí nie sú MSP. Ak má byť ochrana proti NOP efektívna a úspešná, mala by sa vzťahovať na všetky subjekty dodávateľského reťazca, bez ohľadu na ich veľkosť, aby mala vplyv na všetky obchodné vzťahy. EHSV však uznáva zraniteľnosť MSP. V návrhu sa tiež nerieši otázka nerovnováhy vyjednávacích pozícií a ekonomickej závislosti, ktorá vždy nezodpovedá hospodárskemu rozmeru subjektov. |
|
4.6 |
Rozsah pôsobnosti návrhu nie je dostatočne veľký a mal by pokrývať aj nepotravinové poľnohospodárske výrobky, ako sú záhradnícke produkty a krmivá. |
|
4.7 |
Riešenie problému NOP je (spolu so znížením nestálosti trhu a posilnením úlohy organizácií výrobcov) základným prvkom procesu dosiahnutia hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľnejšieho potravinového dodávateľského reťazca. EHSV zdôrazňuje, že podpora spravodlivejších obchodných praktík by mala byť súčasťou širšej potravinovej politiky EÚ zameranej na splnenie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Predovšetkým by však takáto širšia politika mala výrobcom zabezpečiť spravodlivé ceny, aby poľnohospodárstvo ostalo životaschopné (11). |
|
4.8 |
A hoci to prekračuje rozsah pôsobnosti návrhu Komisie, EHSV opätovne zdôrazňuje, že je potrebné podporovať väčšie docenenie potravín zo strany spoločnosti ako celku, a podporil by začatie celoeurópskej kampane na zvýšenie povedomia a informovanosti o hodnote potravín (12) a o obmedzení plytvania potravinami v spolupráci s príslušnými organizáciami. |
5. Konkrétne pripomienky
Zoznam zakázaných NOP
|
5.1 |
Nekalé obchodné praktiky možno všeobecne vymedziť ako praktiky, ktoré sa výrazne odchyľujú od dobrého obchodného správania a sú v rozpore s dobromyselnosťou a čestnosťou (13). Patria medzi ne aj praktiky, pri ktorých dochádza k neodôvodnenému a neproporčnému prenosu rizík na zmluvnú stranu. |
|
5.2 |
Komisia zakázala len niekoľko konkrétnych NOP. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zakázať všetky nespravodlivé praktiky, napríklad (ale nie výlučne) aj nasledujúce, ako to odporúčal vo svojom predchádzajúcom stanovisku:
Členské štáty by mali mať možnosť rozšíriť zoznam v súlade s konkrétnou situáciou vo svojej krajine. |
|
5.3 |
EHSV žiada, aby sa potravinovému maloobchodu skutočne zakázalo predávať za ceny nižšie, ako sú výrobné náklady (14). Konkrétne EHSV odporúča, aby sa dodávateľom, ako sú farmári, platila spravodlivá a primeraná cena, ktorá umožňuje dodávateľom dosiahnuť príjem primeraný investíciám, inovácii a udržateľnej výrobe. |
|
5.4 |
NOP, ktoré sú v návrhu Komisie výslovne zakázané, sa všetky týkajú situácií, keď už existuje zmluva. Prípady, ako je napríklad tlak na subjekty, sa však oveľa častejšie vyskytujú pred vznikom zmluvného vzťahu. Tieto príklady by preto mali byť rozšírené tak, aby zahŕňali aj prípad podniku (s vplyvom na trhu), ktorý si od iného podniku vyžaduje výhody bez objektívne opodstatneného dôvodu (pozri tiež paragraf 19 ods. 2 bod 5 nemeckého zákona o obmedzovaní hospodárskej súťaže (Gesetz gegen Wettbewerbsbeschränkungen – GWB)). Toto ustanovenie nemeckých protimonopolných právnych predpisov sa ukázalo byť vhodným prostriedkom na boj proti zneužívaniu kúpnej sily. Rozhodnutie nemeckého Spolkového súdneho dvora (Bundesgerichtshof – BGH) v prípade tzv. „Hochzeitsrabatte“ (svadobných rabatov) je toho pôsobivým príkladom v kontexte vzťahu medzi silným maloobchodným potravinovým reťazcom a jeho dodávateľmi (15). |
Vymedzenie MSP
|
5.5 |
Obmedzená ochrana pred NOP len pre dodávateľov z radov MSP nepostačuje na to, aby sa efektívne riešil problém nerovnováhy v potravinovom dodávateľskom reťazci. EHSV zdôrazňuje dominový efekt, ktorý môže vzniknúť, keď sa veľké subjekty stanú obeťami NOP. NOP majú jednoznačne negatívny dosah bez ohľadu na to, kto je za ne zodpovedný. Ekonomický účinok sa nevyhnutne prenesie na najslabších aktérov v potravinovom dodávateľskom reťazci, teda poľnohospodárov, pracovníkov, niektoré subjekty a takisto na spotrebiteľov. |
|
5.6 |
Ďalším argumentom v prospech rozšírenia ochrany je, že najmä veľké subjekty môžu diskriminovať MSP a vylúčiť ich z dodávateľského reťazca z obáv pred sťažnosťami. EHSV v tejto súvislosti znovu však uznáva zraniteľnosť MSP. |
Presadzovanie
|
5.7 |
Pokiaľ ide o efektívne presadzovanie práva, je potrebné rozlišovať medzi súkromnoprávnym presadzovaním (ešte nie je obsiahnuté v návrhu Komisie) a presadzovaním práva zo strany príslušných orgánov. Treba hneď od začiatku zdôrazniť, že sa musí dostatočne zohľadniť právo dotknutej strany na anonymitu, keďže mnoho podnikov by váhalo sťažovať sa na nekalé praktiky zo strachu pred represáliami, ako napríklad vyradením zo zoznamu („faktor strachu“). |
|
5.7.1 |
Súkromnoprávne presadzovanie
Pokiaľ ide o súkromnoprávne presadzovanie, dotknutá strana by mala mať prístup k príkazom zdržať sa konania a odstrániť ho, ako aj k nároku na náhradu škody. Vzhľadom na „faktor strachu“ však tieto opravné prostriedky majú pomerne malý význam. Okrem toho by všetky dotknuté združenia mali mať právo požiadať o vydanie príkazu zdržať sa konania a odstrániť ho. To by zaručilo osobitnú ochranu dotknutej strany, pokiaľ ide o anonymitu, v prípade, že sú nekalé obchodné praktiky zamerané na viacero podnikov (napr. potravinársky subjekt žiada od všetkých dodávateľov/nákupcov, aby sa podieľali na všetkých dodatočných nákladoch). Dotknutá strana alebo združenie by mali mať možnosť obrátiť sa s týmito podnetmi na súd alebo na mediátora. Mediácia by mala tú výhodu, že celý spor nemusí prebiehať verejne. Mohol by sa stanoviť špecifický postup mediácie. Mediátorovi by tiež mohli byť zverené konkrétne rozhodovacie právomoci. Dobrovoľné konanie by v mnohých prípadoch nebolo účinné alebo by neprinieslo skutočnú nápravu. EHSV okrem toho nabáda subjekty, aby vyvíjali iniciatívy s cieľom podporiť zmenu kultúry a zlepšiť spravodlivosť v rámci dodávateľského reťazca. |
|
5.7.2 |
Presadzovanie práva orgánmi
Z dôvodu „faktoru strachu“ zohráva presadzovanie zo strany orgánov osobitne dôležitú úlohu v tejto oblasti a vyžaduje si teda reguláciu. Orgány ako Komisia či vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže by preto mali mať rozsiahle vyšetrovacie a vykonávacie právomoci. Ako príklad by mohli poslúžiť pravidlá hospodárskej súťaže stanovené nariadením Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 (teraz 101) a 82 (teraz 102) zmluvy. (Pre porovnanie: Článok 6 návrhu smernice je podstatne slabší.) V článku 17 nariadenia sa konkrétne uvádzajú ustanovenia týkajúce sa vyšetrovania v jednotlivých odvetviach hospodárstva a v jednotlivých druhoch dohôd. Keby mali orgány právomoc zaviesť odvody zo zisku, mohlo by to mať ďalší odrádzajúci účinok. |
Alternatívne potravinové dodávateľské reťazce
|
5.8 |
EHSV opakovane zdôrazňuje, že obchodné modely, ktoré pomáhajú skracovať dodávateľský reťazec medzi výrobcami potravín a koncovým spotrebiteľom, vrátane digitálnych platforiem, by sa mali podnecovať a podporovať, a že úloha a postavenie družstiev a organizácií výrobcov by sa mali posilniť s cieľom obnoviť rovnováhu síl (16). To by malo byť predmetom budúceho stanoviska EHSV. |
V Bruseli 19. septembra 2018
Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru
Luca JAHIER
(1) Európska komisia, 2014.
(2) Správa pracovnej skupiny pre poľnohospodársky trh, november 2016, https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/agri-markets-task-force/improving-markets-outcomes_en.pdf.
(3) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 130.
(4) Oznámenie Európskej komisie, 15. júla 2014, Boj proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci.
(5) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 130.
(6) Uznesenie EP zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci [2015/2065(INI)].
(7) COM(2018) 173 final.
(8) Definícia MSP podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.
(9) COM(2018) 173 final.
(10) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 130.
(11) Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18.
(12) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 130.
(13) COM(2014) 472 final.
(14) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 130.
(15) Pozri: Bundesgerichtshof (BGH), 23. 1. 2018, KVR 3/17, Wirtschaft und Wettbewerb (WuW) 2018, 209 – Hochzeitsrabatte.